Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, ako som už na začiatku povedala a nepoviem nič nové, neplatičstvo je na Slovensku, žiaľ, jav, ktorý sa stáva súčasťou slovenského podnikateľského folklóru, veľmi nezdravého a veľmi škodlivého folklóru.
Nie sú to zďaleka len veľké a silné firmy so štátom za chrbtom, tak ako sa aj dnes predviedol VÁHOSTAV, sú to ale aj rôzni špekulanti, ktorí sa spoliehajú na nefunkčnosť nášho právneho systému, spoliehajú sa na to, že pre mnohých a hlavne pre tých menších a slabších je domôcť sa svojich peňazí tak zdĺhavé a komplikované, že to často vzdajú. A práve toto je pre špekulantov vynikajúca živná pôda na svoje nekalé konanie.
Ako som už v úvode povedala, tento návrh súvisí so zákonom o dani z pridanej hodnoty a s exekučným konaním a rieši v zásade dve veci. Je to jednak problém s neuhrádzaním faktúr a jednak problém so zadržiavaním DPH v dôsledku prebiehajúcej daňovej kontroly. Čiže toto sú dve veci, ktoré sú v tomto návrhu obsiahnuté. Veľmi úzko spolu tieto dve veci súvisia, pretože obidve spôsobujú podnikateľom finančné problémy a často aj druhotnú platobnú neschopnosť.
Najprv poviem pár slov k návrhu, ktorým chcem riešiť neuhrádzanie faktúr.
Môj návrh jednak zavádza do tohto zákona inštitút výpisu z kontrolného výkazu a zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, teda právnu fikciu, že údaje z prijatej faktúry, ktoré platiteľ dane uviedol v kontrolnom výkaze, sú ním uznané čo do právneho dôvodu a výšky. Inými slovami, ak si podnikateľ danú faktúru zaúčtuje a uvedie ju do kontrolného výkazu na DPH, zrejme s cieľom nárokovať si vrátenie z DPH a uviesť si faktúru, respektíve fakturovanú sumu do nákladov, má sa za to, že uznal tento záväzok v plnej výške. Ak túto faktúru včas neuhradí, veriteľ sa môže obrátiť na daňový úrad a žiadať od neho už spomínaný výpis z kontrolného výkazu. Súčasťou takejto žiadosti o výpis z kontrolného výkazu musí byť aj kópia predmetnej faktúry, respektíve iného dokladu, ktorým dokladuje svoju pohľadávku, a daňový úrad mu do troch dní tento výpis z kontrolného výkazu vydá. Tento výpis obsahuje výlučne údaje uvedené v kontrolnom výkaze, ktoré sa vzťahujú na faktúru (respektíve ten iný doklad), ktorú žiadateľ uviedol vo svojej žiadosti. Žiadateľom môže byť, samozrejme, len osoba, ktorá faktúru vystavila, respektíve tento iný doklad vystavila, pričom táto faktúra musí byť po splatnosti. Ak sú tieto podmienky splnené, tak takýto výpis z kontrolného výkazu by sa stal automaticky exekučným titulom. Čiže nie je to žiadne naťahovanie sa so súdmi a čakanie na rozhodnutie, jednoducho takýto výpis by bol veľmi rýchlo a veľmi promptne exekučným titulom.
Ak to teda zhrniem, ak si podnikateľ A uvedie faktúru od firmy B do kontrolného výkazu DPH, má sa za to, že uznal tento záväzok v plnej výške. Ak tento záväzok neuhradí, tak firma B môže žiadať daňový úrad o výpis kontrolného výkazu na DPH. Ten je mu ho povinný vydať. A tento výpis je automaticky exekučným titulom.
Takýto postup by významne zrýchlil proces, akým sa veriteľ dokáže k svojim pohľadávkam, a okrem toho by to bol z môjho pohľadu dostatočný strašiak pre špekulantov, ktorí dneska prvoplánovo faktúry nehradia, pretože vedia, že to robiť nemusia.
Ako som spomínala, tento návrh zákona rieši dve veci.
Druhým problémom, ktorý týmto návrhom riešim, je neprimerané zadržiavanie DPH v dôsledku prebiehajúcej daňovej kontroly. Reálna prax je taká, že v mnohých firmách prebieha siahodlhá daňová kontrola, často umelo naťahovaná a predlžovaná a počas tejto kontroly daňový úrad podnikateľovi zadržiava DPH. Podľa súčasnej legislatívy by to nemalo byť viac ako rok, ale prax je taká, a vieme to zrejme všetci veľmi dobre, že mnohí ani po roku svoje peniaze nevidia, tento stav je pre mnohých podnikateľov problematický. Obzvlášť je problematický pre spoločnosti, pre malé spoločnosti, ktoré robia napríklad s veľkými obratmi, ale s malými maržami. Je problematický pre začínajúce firmy alebo pre firmy, ktoré investujú vysoké prostriedky, buď do zariadenia, do vybavenia, do technológie, jednoducho majú vysoké investície a tým pádom nárok na vysokú sumu vratky DPH. Tieto spoločnosti, ktoré si uplatňujú vysoké sumy na vrátenie z DPH, sú hneď pod drobnohľadom daňových úradov. A tie si na ne veľmi rady vždy posvietia.
Myslím si, že na jednej strane je to úplne v poriadku, Myslím si, že daňová kontrola naozaj je namieste, pokiaľ, pokiaľ sú podozrenia na to, že táto firma nejakým špekulatívnym spôsobom robí kadejakú gymnastiku s dépeháčkou, ale tieto daňové kontroly by mali byť efektívne, nemali by sa zbytočne naťahovať a v prípade, ak sa nevyskytnú pochybenia, ktoré by mali za následok krátenie daní, mal by daňový úrad zadržiavanú dépeháčku bezodkladne podnikateľovi vrátiť.
Ak firme, ktorá robí s vysokými obratmi a s nízkou maržou, teda firme, ktorej mesačné prevádzkové náklady sú napríklad 30-tisíc eur, daňový úrad zadržiava napríklad 100-tisíc alebo 200-tisíc eur, tak takáto firma sa môže dostať naozaj do vážnych, vážnych existenčných problémov. Ak sú to menšie firmy, môžu sa dostať až do takých problémov, že na svoju prevádzku, na to, aby vôbec dokázali fungovať, aby svoje jednotky zamestnancov dokázali zaplatiť, aby dokázali zaplatiť nájomné, elektriku a podobne, často musia riešiť kadejaké kontokorenty, často musia riešiť úvery z bánk, často musia žobroniť u svojich partnerov, aby im počkali s platbami. Jednoducho toto ich neúmerne zaťažuje, a to len preto, lebo im štát dĺži ich peniaze. Tieto firmy sa potom doslova trápia so svojím finančným manažmentom, manažmentom hradenia faktúr, vyjednávajú s bankami, vyjednávajú s dodávateľmi, jednoducho venujú neprimeranú energiu niečomu inému ako svojmu podnikaniu. A toto ich stojí nielen čas, ale často aj peniaze.
Okrem toho, čo som spomínala, tak daňová kontrola je dosť veľká časová aj organizačná nepríjemnosť, niekto z firmy sa musí kontrolórom venovať, musí byť k dispozícii, ak je to menšia firma, má externú účtovnú firmu, musí ju organizovať, musí ju prizývať, musí ju úkolovať. Jednoducho tento proces ak nie je efektívny, ak je naťahovaný, tak umelo brzdí aj možnosť chodu, efektívneho chodu firmy. Toto všetko je tiež v poriadku, ak je tá daňová kontrola efektívna. Ak tá daňová kontrola efektívna nie je, tak to v poriadku prestáva byť. Prax je taká, že daňové kontroly sú umelo naťahované, sú umelo predlžované, len aby bol dôvod zadržiavať dépeháčku alebo aby sa niečo našlo. Myslím si, že veľmi dobre mnohí vieme, o čom hovorím. Takýchto podnetov mám určite nielen ja mnoho. Nie je to nič ojedinelé.
Dokonca samotní kontrolóri sa často posťažujú, do akých praktík sú svojimi nadriadenými tlačení. Mňa napríklad oslovil jeden človek, ktorého firma mala za kontrolované obdobie všeho všudy dva šanóny dokladov. A keď doslova prosil kontrolórku, aby skontrolovali tieto dva šanóny dokladov v priebehu jedného mesiaca, respektíve v nejakom rozumnom čase, ak sa to nedá stihnúť za mesiac, pretože mali zadržiavanú vysokú sumu na dépeháčke, tak táto pani kontrolórka povedala tomuto človeku, že nemôže to urobiť, lebo má jednoducho na to príkaz zhora. Skontrolovala pár papierov, odišla, o ďalšie dva týždne prišla skontrolovať ďalších niekoľko dokladov, potom o ďalšie tri týždne ďalšie. U tohto podnikateľa prebieha kontrola už štvrtý mesiac, zatiaľ bez zistenia akéhokoľvek pochybenia, ale, samozrejme, aj bez vrátenia zadržiavanej sumy DPH.
Chcem ešte raz zopakovať, že ja nespochybňujem význam daňových kontrol. Nespochybňujem vonkoncom ani legitímny záujem a úlohu štátu ako strážcu a správcu verejných financií na preverenie všetkých skutočností, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili podozrenia o daňových podvodoch ale ochrana tohto, opakujem, legitímneho záujmu štátu by nemala byť v hrubom nepomere s existenčnými záujmami kontrolovaného daňového subjektu.
Vysvetlím teda teraz, v čom spočíva môj návrh.
Pri vzniku nadmerného odpočtu sa v mnohých prípadoch rozhodne daňový úrad vykonať kontrolu, pričom táto kontrola môže dnes trvať aj jeden rok. Podľa súčasnej právnej úpravy v prípade začatia daňovej kontroly zo strany daňového úradu, daňový úrad vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom, čo v praxi znamená, že daňovému subjektu možno nadmerný odpočet zadržiavať až jeden rok. Vieme, že prax je aj taká, že je to často aj viac.
Ako som už spomínala, uvedená úprava spôsobuje mnohým veľké problémy a môže pôsobiť až likvidačne na tých podnikateľov, ktorých podnikanie je založené na vysokých obratoch a malých maržiach, keďže títo podnikatelia nemajú možnosť dostať sa k zdrojom nevyhnutným na ďalšie fungovanie svojej firmy.
Ako som tiež spomenula, a chcem to naozaj opäť zdôrazniť, nespochybňujem legitimitu a potrebu realizovania daňových kontrol, a teda v mojom návrhu nijako nezasahujem do dĺžky daňovej kontroly, táto kontrola nech je kľudne jeden rok, ale navrhujem, aby k vráteniu nadmerného odpočtu došlo najneskôr do štyroch mesiacov od začatia daňovej kontroly, pričom po uplynutí dvoch mesiacov od začatia daňovej kontroly je daňový úrad povinný uhradiť daňovému subjektu úrok vo výške trojnásobku EURIBOR-u, Mám totiž za to, že štyri mesiace sú dostatočne dlhou dobou na potvrdenie alebo vyvrátenie podozrenia, či v danom prípade došlo alebo nedošlo k daňovému podvodu.
Zároveň som presvedčená, že ak štát podnikateľovi zadržiava takýmto spôsobom peniaze a nepreukáže sa, že došlo ku kráteniu dane, mal by štát tomuto podnikateľovi kompenzovať náklady, ktoré mu v dôsledku tohto vznikli.
Za korektný kompromis považujem to, že počas prvých dvoch mesiacov od začatia daňovej kontroly by zadržiavaný nadmerný odpočet úročený nebol, no po uplynutí prvých dvoch mesiacov je namieste priznať kontrolovanému daňovému subjektu nárok na úročenie zadržiavanej sumy vo výške trojnásobného EURIBOR-u. Prečo je to trojnásobný EURIBOR? To je porovnateľná suma so sumou, akou daňový úrad sankcionuje tých podnikateľov, ktorí sú v omeškaní voči daňovému úradu, tak v zmysle nejakého rovnakého metra si myslím, že porovnateľná suma je namieste.
Mám teraz veľmi silné nutkanie poprosiť ctené plénum, aby tento návrh zákona podporilo, a ja to určite urobím, ale nie som naivná, keď vidím s akou ľahkosťou toto plénum, a teda hlavne vládni poslanci všetky návrhy zákonov, ktoré sa snažia riešiť neplatičstvo, odmietajú. Tak nie som naivná. A nemyslím si, že tento návrh zákona prejde, ale myslím si, že je naozaj namieste, aby prišli s vlastným návrhom a aby spravili niečo s tým, čo sa vonku deje, aby spravili niečo s tým, čo sa napríklad udialo dneska, a aby spravili niečo s tým, aby ľudia, ktorí na Slovensku poctivo podnikajú, sa dostali k svojim peniazom, a to nie o rok, nie o dva roky, nie nikdy a nie v 15-percentnej výške. Ďakujem.
