Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vstup predsedajúceho

21.4.2015 o 11:10 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

21.4.2015 11:10 - 11:25 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Martvoň, asi sme si celkom dobre nerozumeli. Ja nemám problém s legislatívnou iniciatívou, ktorá má do budúcna riešiť problémy. Ja s tým súhlasím. A som celkom rada, že po tých dvoch rokoch, čo s tým prichádzala opozícia, konečne prichádza aj vláda s návrhom zákona, ktorý by reštrukturalizáciu mal nejakým spôsobom riešiť. Mne vadí to, že sa tvári, že touto legislatívou ide riešiť problém Váhostavu, toto ja tvrdím. Čiže aby sme si len rozumeli, nemám problém a každý dobrý návrh ja veľmi rada podporím.
A chcem veriť, že aj keď teda súhlasíte s tým, že nezaplatenie faktúry má byť skutkovou podstatou trestného činu, tak verím, že ste za to zahlasovali alebo minimálne také niečo prinesiete neskôr po tom, ako vaša pracovná skupina odstráni pochybnosti, ktoré máte, že je to v súlade.
Pán kolega Číž, vy sa pýtate, čo má vláda robiť, a postrádate elementárnu racionalitu nejakú riešenia. Ja sa pýtam, prosím vás, elementárna racionalita vlády a poslancov strany SMER v riešení problému Váhostavu je odvolávanie pána Figeľa? Toto je elementárna racionalita vášho riešenia? Veď s týmto ste vy prišli. Vy ste prišli s tým, že odsunieme problém riešenia, ktoré navrhujete, a ideme odvolávať pána Figeľa. A sme tu viac ako deň sedeli a rozprávali sme sa tu o pánovi Mečiarovi a o tom, kedy komu, ako čo bolo treba. Toto je elementárna racionalita v riešení problému? Ja to teda nepovažujem za elementárnu racionalitu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 21.4.2015 11:10 - 11:25 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, aby som náhodou nebola spájaná s niečím, čoho nie som autorom. Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, ja si na úvod dovolím povedať kúsok kritiky k réžii tejto schôdze preto, lebo naozaj si myslím, že nie je šťastne režírovaná. Dostali sme pozvánku na túto schôdzu s tým, že budeme riešiť aktuálne problémy v reštrukturalizácii Váhostavu. A ja som očakávala, že navrhovatelia, ktorí takto pomenúvajú schôdzu, navrhnú nejaké uznesenie alebo že Národná rada vyzve možno orgány v trestnom konaní, aby konali, alebo že navrhovatelia navrhnú prijať uznesenie, ktorým možno zaviaže možno Váhostav podať nám nejakú správu. Jednoducho očakávala som, že budeme riešiť aktuálne problémy. Ráno v deň schôdze som sa dozvedela, že na túto schôdzu vláda poslala návrh zákona, ktorý má byť riešený v skrátenom legislatívnom konaní. O tomto sme začali teda rokovať. A ešte sme ani nedorokovali o tom, či tento zákon prijatý v skrátenom konaní bude alebo nebude, už sme sa, samozrejme, cez médiá dozvedeli od pána premiéra, že návrh zákona, ktorý máme v laviciach, bude vyzerať úplne inak, bude to celé inak. A to je možno v poriadku trochu. Ale to, čo vo mne zarezonovalo ako podstatnejšie, je, dozvedeli sme sa, že tento návrh zákona vôbec nie je taký dôležitý a možno ani to skrátené legislatívne konanie nie je tak dôležité, ako bolo v tom momente dôležité začať odvolávať Jána Figeľa.
Dámy a páni, mňa vôbec nezaujímajú vaše staré hriechy, mňa vôbec nezaujíma, kto komu, čo komu, ako komu a kedy a koľkokrát komu čo bolo treba, jednoducho tu sa mali riešiť problémy Váhostavu, a nie odsunúť problémy riešenia Váhostavu a predradiť tomu tu riešenie politickej pomsty voči Jánovi Figeľovi. A keď sa len veľmi krátko vrátim k tomu dôvodu, pre aký mal byť odvolávaný, tak sa mi to zdá ako vážna absurdita, vážna absurdita, aby jeden člen bývalej vlády bol odvolávaný za to, že si dovolil vyrokovať nízke ceny, tak toto naozaj je povšimnutiahodné.
Pokračovanie ďalej teda neviem, čo bolo tým dôvodom zase na zmenu programu, ale zasa sa udialo to, že sme prestali odvolávať pána Figeľa, lebo teraz zasa bolo treba zas riešiť niečo iné. A teraz sme sa zase vrátili k tomu, že sa má diskutovať o tom, či bude alebo nebude skrátené legislatívne konanie, tak teda rokujeme o tom.
A chcem možno oceniť, že niektorí predrečníci sa snažili trošku vniesť do toho svetlo odborné a snažili sa hovoriť trošku o tom zákone, ktorý tu dnes je a ktorý je navrhovaný vládou, ale ja si myslím, že teraz tieto dni ani tou snahou, čo vláda zamýšľa, nie je to, aby sme naozaj riešili problém, preto, lebo mi to nekorešponduje s tým, ako dlho mlčala.
A nie je pravdou to, že opozícia neprichádza a neprichádzala s riešeniami, opozícia prichádzala s mnohými riešeniami. Ja som si dala tú námahu a ja som si za posledné dva roky vytiahla návrhy zákonov, ktoré sa týkali problémov reštrukturalizácie. A, prosím vás, dámy a páni, nie je ich málo, naozaj toto všetko sú tie, ktoré sa toho týkali. (Ukázanie návrhov zákonov.) Ja sa niektorých z nich dotknem. Napríklad KDH už od roku 2012, myslím, 4- alebo 5-krát prišlo s návrhom riešení, prišlo s akousi sadou opatrení na ochranu subdodávateľov. Ani raz to opozícii neprešlo. Ľuboš Galko predkladal návrh na zmenu zákona o verejnom obstarávaní. V tom tiež chcel riešiť nejaké nekalé praktiky. Obyčajní ľudia prišli s nie málo návrhmi zákonov. Naozaj ich bolo niekoľko, riešili nevyplatené faktúry, riešili neplatičov, riešili to, že skutkovou podstatou trestného činu mali byť neuhradenie faktúry, mnohé, mnohé ďalšie. Rovnako pán Hlina prichádzal s návrhmi riešení. Rovnako pani poslankyňa Žitňanská prišla s návrhom, keď chcela posilniť právomoci správcu. Ja sama som tu predkladala viackrát nejaké návrhy zákonov, jednak návrh na zmenu zákona o reštrukturalizácii, potom aj rovnako nejaké návrhy riešiace neplatičov. Ja teraz nechcem tu vyzdvihovať seba a svoje návrhy, ale tých zákonov naozaj zo strany opozície prišlo nie málo.
A ja si, ako keby to bolo včera, spomínam, keď som to tu obhajovala, a viacerí to tu obhajovali, doslova sme prosili poslancov strany SMER, keď neschvália naše zákony, aby prišli s vlastnými riešeniami. A možnože tieto návrhy zákonov nie všetky boli ideálne, možno nie všetky boli systémové, možno nie všetky boli všeliekom na to, aby sa problémy reštrukturalizácie, konkrétne Váhostavu riešili, ale všetky na tento problém upozorňovali, všetky na tento problém upozorňovali. Hovorili sme o tom, upozorňovali sme, že bude problém s Váhostavom, a vyzývali sme vládnu stranu SMER, aby tento problém riešila. Tak sa nestalo, dokonca ani oponentúra k návrhom, odborná oponentúra neprišla, neprišla v podstate ani žiadna reakcia, prišlo len systémové a neustále mlčanie a ignorovanie toho, že tu je problém, vy ste ignorovali naše návrhy zákonov, vy ste ignorovali medializované informácie o tom, že problémy s Váhostavom sú. A nemôžem sa ja ubrániť v tomto momente pocitu, že to jednoducho bolo cielené, že to bolo buď preto, lebo sa čakalo, či aj táto kauza prehrmí ako mnohé iné predtým, či sa to ututle, alebo preto, či z toho naozaj sa nafúkne nejaký problém. Možno ten dôvod toho mlčania systémového bol taký, že bolo potrebné získať nejaký čas, aby Váhostav dokázal poupratovať to, čo poupratovať potrebuje, alebo jednoducho vyriešiť nejaké veci, ktoré potrebovali svoj čas. Možno je to kombinácia obidvoch týchto vecí, možno je to niečo úplne iné, ale v každom prípade to ani náhodou nejavilo známky toho, že je tu nejaká úprimná snaha niečo riešiť.
Po tomto všetkom, po tomto dlhom systémovom mlčaní prídete s návrhom zákona, o ktorom vlastne ani dneska nevieme, ako bude vyzerať, preto, lebo už večer pán Fico na tlačovej besede v deň, keď nám bol tento materiál predložený, avizoval, že to bude celé inak.
Ja si ale myslím, že tu vôbec nejde o ten zákon. Tak ako viacerí kolegovia predo mnou povedali, toto nie je problém zákona, toto je problém, že orgány, ktoré majú konať, jednoducho nekonajú a že tu po svete chodia mimoriadne majetní ľudia, ktorí sa tvária ako neúspešní podnikatelia a tvária sa, že niekto iný má sanovať neúspechy z ich podnikania. Toto jednoducho nie je v poriadku. A my sa tu môžeme snažiť akokoľvek ten zákon opraviť, upraviť, zmodifikovať, dať doň opatrenia, ktoré možno skomplikujú tým serióznym život, preto, lebo naozaj sa snažíme stále zašnurovávať nejaký zákon, a potom ten čestný podnikateľ, ktorý bude potrebovať daný inštitút využiť, ho nebude môcť využiť, lebo už bude tak zošnurovaný, že to jednoducho nebude reálne.
Tak sa vrátim k tomu, že problém Váhostavu dnes nie je o zákone. Bol možno o zákone v minulosti, možno sa dali prijať opatrenia, ktoré by zabránili jeho dnešnej situácii, pričom to, čo sa dá robiť dnes, je naozaj možno prijatie nejakých preventívnych opatrení, predbežných opatrení na zaistenie majetku, možno na monitorovanie toho, čo sa tam deje, možno na nejaké zrýchlené konanie, aktívne konanie orgánov činných v trestnom konaní alebo niečo podobné. Aj keď sa tu my budeme teraz ďalší týždeň zaoberať konkrétnym zákonom a tým, či tento navrhnutý paragraf je správny alebo nie je správny, jednoducho toto problém Váhostavu nevyrieši. A preto my dovoľte, prosím vás, povedať, ja spochybňujem úprimnú snahu toto riešiť týmto postupom.
Napriek tomu ale oceňujem, že niektorí kolegovia prichádzajú s návrhmi zákonov, možno aj pozmeňujúcimi návrhmi, ja sama mám nejaký návrh pripravený. Viem o mnohých z nich preto, lebo sme to konzultovali a mnohí si zároveň prišli pýtať podpisy. Čiže viem o tom, že nejaké návrhy pozmeňujúce sú pripravené, ale, opakujem, tieto problém neriešia.
Ako som povedala, ten návrh zákona zrejme chce rozostrieť pozornosť na niečo iné a odpútať od podstaty, a preto ja nechcem veľmi siahodlho sa o tomto zákone baviť, aj keď teda zrejme bude na to priestor možno pri tom ďalšom bode, keď o konkrétnom zákone hovoriť budeme.
Nedá mi ale nespomenúť jeden z bodov tohto navrhovaného riešenia, ktorý mi tam naozaj mimoriadne prekáža. A tým je to, že nech to nazvete akokoľvek, nech to preženiete cez akékoľvek banky, jednoducho problém Váhostavu, a teda dlhy pána Širokého majú platiť ľudia. Toto ma na tom naozaj vyrušuje. A či je to 50 % a 100 % alebo 60 % a 40 %, alebo proste akákoľvek matematika, akékoľvek delenie, tá základná podstata toho, čo vy navrhujete, je to, aby dlhy za pána Širokého platili ľudia. A toto je jednoducho niečo, s čím sa nemôžem stotožniť. Nesúhlasím s tým, nepáči sa mi to, určite za to nezahlasujem. A považujem za opovážlivé, že dnes v roku 2015 niekto navrhuje takéto riešenie, že dlhy súkromníka má platiť štát. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.4.2015 9:50 - 9:51 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Mikuš, ty si sa v jednej časti svojho vystúpenia venoval polemike o tom, že či tá cena bola vysoká, či bola nízka, či bola adekvátna a tak ďalej. Ja vôbec nechcem teda vstúpiť do tejto polemiky a pridať sa k nej, len mi to pripomenulo absurditu toho, kvôli čomu tu už druhý deň sedíme, a síce kvôli tomu, že tu kritizujeme člena bývalej vlády za to, že za štát vyrokoval najnižšiu cenu. My tu sedíme kvôli tomu, že človek bývalej vlády za peniaze verejných poplatníkov sa snažil vyrokovať a teda aj vyrokoval najnižšiu cenu. Ako mne sa to zdá tak strašne absurdné, dámy a páni, ja to robím celý život, ja som za každého svojho zamestnávateľa, pre ktorého som pracovala, snažila sa vyrokovať najlepšie ceny. Ja som to robila vo vlastnej firme, ja to robím vo svojej vlastnej domácnosti, ja sa celý život snažím nakupovať za najnižšie ceny a ja na tom nevidím vôbec nič zlé.
Ale viete, čo sa mi zdá ďaleko absurdnejšie? Zdá sa mi ďaleko absurdnejšie to, že vláda sa tvári, že ide riešiť problém. Vláda sa tvári, že sem prišla s návrhom riešenia, prišla sem s návrhom zákona a prišla s návrhom, aby sa tento zákon prijal v skrátenom legislatívnom konaní. A my sme ešte ani len nedorokovali to, či sa o tomto zákone bude rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, a v tom momente ste prišli vy, páni poslanci, s tým, že toto vôbec nie je dôležité. Vôbec nie je dôležité prijať zákon, ktorý by situáciu riešil, vôbec nie je dôležité prijať ho v skrátenom legislatívnom konaní, ale najdôležitejšie v tomto momente je odvolať člena podpredsedu parlamentu. Toto je pre vás dôležitejšie ako venovať sa tomu, čo je skutočne problém. A z tohto mi je fakt zle.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.4.2015 14:49 - 14:51 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán kolega Bugár, ja musím súhlasiť s tým, čo ste povedali, takmer so všetkým. Vy ste povedali jednu vec, na ktorú by som rada zareagovala. Vy ste povedali, že ja byť živnostníkom, už by som pre taký Váhostav, o ktorom viete, že je v reštrukturalizácii a že vám teda nezaplatí, že by ste preňho prestali pracovať a že by ste odišli. No viete, čo je absurdné? Že vy by ste nemohli, pretože podľa súčasnej legislatívy vy, ak máte zmluvu s firmou, ktorá sa dostane do reštrukturalizácie, vy musíte naďalej plniť predmet tejto zmluvy bez ohľadu na to, že vy viete, že máte doma rodinu, ktorú potrebujete uživiť, vy ste naďalej vazalom tejto spoločnosti a musíte plniť predmet tejto zmluvy.
Ja som na predchádzajúcej schôdzi navrhovala návrh zákona, ktorým by sa takíto ľudia mohli prestať venovať takejto spoločnosti, ktorí by mohli prestať vykonávať práce pre firmu, ktorá sa dostala do reštrukturalizácie, ale, bohužiaľ, tento návrh zákona bol zmetený zo stola. Ja som tým zákonom chcela navrhnúť to, aby človek, poctivý, pracujúci človek sa mohol živiť vlastnou prácou, a to aj v prípade, že sa jeho odberateľ dostane do finančných potiaží a že sa dostane do reštrukturalizácie. Dnes platí to, že takýto človek, takýto živnostník musí živiť vlastnou prácou niekoho iného. A v konkrétnom prípade Váhostavu tento živnostník živí svojou vlastnou prácou Váhostav alebo, ak chcete, pána Širokého. Takže nebolo by to s tým vaším odchodom zo zákazky na garážach také jednoduché.
Rovnako ja plánujem v druhom čítaní tento pozmeňujúci návrh opäť podať a budem teda len dúfať, že zbavíme tohto vazalstva ľudí, ktorí chcú seba živiť vlastnou prácou.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.4.2015 14:19 - 14:21 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tak ja považujem za mimoriadne nezodpovedné, že vláda prichádza s návrhom opatrení dávno po funuse, ale za ďaleko nezodpovednejšie považujem to, že vláda navrhuje, aby boli dlhy Váhostavu, inými slovami dlhy pána Širokého, riešené peniazmi iných ľudí. Teda dlhy z kauzy, ktorá od začiatku až po koniec javí známky podvodu, jedného veľkého podvodu, tak dlhy vyplývajúce z tejto kauzy majú zaplatiť ľudia. A darmo sa tu tvárime, že to budú platiť banky, nebudú to platiť banky, budú to platiť opäť len ľudia, daňoví poplatníci.
Je absurdné, že s takýmto návrhom zákona si trúfa vláda prísť pred poslancov parlamentu a žiada ich o podporu takéhoto návrhu. Považujem za absurdné, že po Slovensku chodí človek, chodí mimoriadne majetný človek, za ktorého dlhy majú platiť iní, a mne na rozdiel od kolegu zo SMER-u neprekážajú majetní ľudia, neprekážajú mi, ale prekáža mi, ak sú majetní na úkor toho, že podvodom, niekoho podviedli a na základe tohto získali ten majetok, toto mi naozaj prekáža.
A čo je možno ešte ďaleko absurdnejšie, tak to, že takýto stav vláda podporuje, legitimizuje a že má podporu v nejakej najvyššej štátnej autorite, tak to naozaj je jedna veľká hanba!
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.3.2015 9:40 - 9:41 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Naozaj len veľmi krátko. Chcem sa tiež rovnako poďakovať za akúkoľvek podporu tohto zákona a chcem možno zopakovať, že ak chce štát zabrániť daňovým únikom, mal by sa naozaj sústrediť na veľké ryby, mal by zefektívniť daňové kontroly a mal by sa naozaj zamerať týmito kontrolami na spoločnosti, ktoré dlhodobo dosahujú vysoké obraty a dlhodobo neplatia žiadne dane. Tuto je priestor posvietiť si na to, či naozaj nejde o daňové úniky. Nie plošne zaťažiť všetkých, všetkých drobných, ktorí z dôvodov, ktoré sme spomínali ja alebo Jozef Mihál, nejaké možno dočasné obdobie nevykazujú zisky.
Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem za akúkoľvek podporu tohto návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.3.2015 9:08 - 9:15 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, blíži sa koniec marca, a teda blíži sa termín daňových priznaní a tým aj termín, kedy budú podnikatelia prvýkrát v histórii platiť dodatočne vymyslenú daň alebo akúsi pokutu, alebo sankciu, alebo nazveme to akokoľvek, za to, že v minulom roku nedosiahli zisk. Teda všetci tí, ktorí z akéhokoľvek dôvodu nedosiahli zisk, budú hodení do jedného vreca s nálepkou, že to sú tí, ktorí dosiahli stratu určite podvodom alebo vyhýbaním sa plateniu daní. A štát, aby neprišiel o svoje peniaze, na nich uvalí daňové licencie ako akúsi kompenzáciu za to, že od nich nevybral peniaze vo forme daní.
Do jedného vreca sú teda hodení aj úplne seriózni začínajúci podnikatelia, ktorí prvé roky investujú nemalé zdanené prostriedky, ktoré v prvých rokoch nemajú šancu častokrát dosiahnuť žiadny zisk. A nie, aby ich štát podporil, aby ich nejakým spôsobom nešikanoval, možno už len tým, že nebude klásť takýmto novovznikajúcim firmám polená pod nohy, tak miesto toho, aby ich štát podporil, tak nie, štát na nich uvalí daňovú licenciu a dodatočne ich v nákladoch zaťaží.
Do jedného vreca s takýmito podvodníkmi, ktorí sa vyhýbajú plateniu daní, sú hodení aj slušní podnikatelia, slušné spoločnosti, ktoré kľudne dlhé roky fungujú, fungujú úspešne, platia dane a v jednom roku sa napríklad rozhodnú, že idú zainvestovať do novej technológie, do modernizácie, možno do rekonštrukcií, a takáto spoločnosť naozaj môže rok, možno dva nedosiahnuť zisk. Prečo by takáto spoločnosť len preto, lebo sa chce revitalizovať, mala platiť daňovú licenciu?
Do takého istého jedného vreca, ktorých treba zaťažiť akousi paušálnou daňou, sú hodené aj rôzne ďalšie skupiny ľudí, napríklad mamičky na materskej, ktoré počas materstva a materskej utlmia svoje podnikanie, možno len z času na čas vykonajú pre niekoho nejakú službu a ich príjmy sa naozaj výrazne zlimitujú, tak aj takéto sú hodené do jedného vreca s tými, ktorí musia platiť nejakú dodatočnú daň, lebo sa má za to, že daň nezaplatili určite preto, lebo sa vyhýbajú daňovej kontrole.
Mnoho takýchto firiem, mohla by som tých prípadov menovať ďaleko viac, mnoho takýchto firiem bude stáť častokrát pred otázkou, že či teda svoje podnikanie zatvorí preto, lebo možno nemám 480 euro, nechcem ich dať, aby som teda zadosťučinila takejto povinnosti štátu, a takéto spoločnosti potom ani len tie občasné aktivity vytvárať nebudú a nebudú ani v akom-takom zredukovanom režime svoje spoločnosti udržiavať.
Dámy a páni, ja som presvedčená, a verím tomu, že toto je veľmi ťažko vyvrátiteľná skutočnosť, že aj minimálny obrat ekonomike prospieva viac ako nečinnosť. Preto si myslím, že takýmto opatrením by sa nemalo dosahovať z akejsi nenulovej činnosti nečinnosť. Ak chce štát zabrániť daňovým únikom, mal by sa zamerať na veľké ryby a mal by hlavne zefektívniť svoje daňové kontroly. Mal by si posvietiť predovšetkým na také spoločnosti, ktoré dlhoročne dosahujú veľmi vysoké obraty a takéto spoločnosti neplatia dane. Na tieto spoločnosti by sa mal zamerať, tu by mal vykonávať veľmi efektívne daňové kontroly, pretože tieto spoločnosti, pokiaľ aj daňové úniky robia, tak pre ne naozaj daňová licencia vo výške 2 880 euro nie je vôbec žiadnym strašiakom.
Veľká časť ekonomiky stojí na drobných podnikateľoch, ktorí od štátu nedostávajú žiadne dotácie, nedostávajú žiadnu podporu alebo kadejaké injekcie. Ak v tejto skupine existujú aj tí neziskoví, sú prínosom už len tým, že od štátu nič nepýtajú. Ak mnohých z nich práve daňovými licenciami zlikvidujeme, nedostaneme ich náhodou do zástupu tých, čo stoja na úradoch práce, alebo tých, ktorí stoja a pýtajú od štátu nejakú podporu?
Ako som už na začiatku povedala, ja nespochybňujem ani nikto od nás nespochybňuje potrebu riešiť daňové úniky. No toto opatrenie je len náplasťou na neschopnosť štátu kontrolovať podvodníkov a v konečnom dôsledku na to doplatia drobní a slabí podnikatelia.
Toto opatrenie, zavedením týchto daňových licencií, vonkoncom nepovažujeme za správne, a preto sme si dovolili navrhnúť tejto snemovni, aby sa daňové licencie zrušili.
Nedá mi nespomenúť ešte jeden fakt, ja som sa včera dočítala, že vláda už uvažuje nad tým, že z týchto daňových licencií, ktoré boli plošne zavedené, že uvažuje o tom, že udelí výnimku pre startupové spoločnosti.
Tak ešte ani len nedošlo k tomu, aby sa platili prvé daňové licencie, a vláda už tento svoj návrh zákona, ktorý teda už je platný, už ho mení, už v ňom robí nejaké výnimky. A teraz je úplne jedno, či tie výnimky robí preto, lebo si to niekto vyloboval, alebo je to preto, lebo si uvedomili, že naozaj šliapli vedľa a že naozaj proste budú brzdiť nejakú skupinu ľudí, toto je úplne jedno. Faktom je, že tento krok premyslený nebol, tento krok možno nebol premyslený do dôsledkov, neboli premyslené dopady, ktoré toto bude mať, a preto si myslím, že tieto daňové licencie je treba zrušiť a prísť s nejakou ucelenou rozumnou koncepciou, ako zefektívniť výber daní inak ako postihovaním plošne všetkých.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.3.2015 9:02 - 9:07 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon o dani z príjmov.
Súčasné znenie zákona o dani z príjmov upravuje daňové licencie právnických osôb v rozpätí od 480 do 2 880 eur, a to v závislosti jednak od obratu spoločnosti a od toho, či spoločnosť je, alebo nie je platcom DPH. Toto, tento fakt takéhoto zaťaženia, zvyšuje rizikovosť, a teda aj znižuje atraktivitu podnikateľského prostredia na Slovensku, keďže na Slovensku už aj za stratu sa musí platiť.
My uznávame určitú korekčnú funkciu daňových licencií pri daňových únikoch, avšak súčasný plošný charakter daňových licencií iba minimálne postihuje daňových podvodníkov a na druhej strane bude zrejme likvidovať tých, ktorí sa z objektívnych príčin ocitnú v strate, alebo tých, pre ktorých je firma iba občasným alebo nepravidelným vedľajším zdrojom príjmov a v danom roku jednoducho nevykážu zisk, ale vykážu stratu.
Tvorcovia daňových licencií zjavne nemali ambíciu využiť legislatívne možnosti nastavenia daňových licencií tak, aby postihli spoločnosti, ktoré sa dlhodobo a plánovite vyhýbajú daňovým povinnostiam, ale zvolili cestu hrubej sily voči všetkým ostatným. Natíska sa preto otázka, či zavedenie daňových licencií sledovalo naozaj iba pomenovaný zámer, čiže boj proti daňovým únikom, alebo bolo motivované skôr akýmsi nižším cieľom: útočiť na drobných podnikateľov, ktorí nemajú hore takých silných obhajcov, ako sú veľké podniky.
V dnešnom krízou zmietajúcom sa svete vlády zavádzajú opatrenia a mechanizmy, ktoré majú za cieľ umožniť firmám prežiť a zachovať tak ich existenciu aj v nepriaznivom počasí. Ale oproti tomu naša vláda, vláda Slovenskej republiky, na firmy alebo investujúce firmy uvalí daňové licencie, čo v kontexte medzinárodného konkurenčného boja nemá vôbec žiadnu logiku. Nemá to logiku ani v kontexte násilných daňových úľav, ktoré pre silné spoločnosti poskytuje. Čiže na jednej strane podporuje veľkých, silných, ktorí to možno až tak nepotrebujú, na druhej strane zaťažuje slabých, ktorí možno majú potenciál sa stať väčšími, silnejšími.
Súčasné nastavenie daňových licencií má likvidačný potenciál na množstvo malých firiem, ktoré sú v strate z celkom objektívnych dôvodov, a na druhej strane podvodníkov sa takmer vôbec nedotkne. Vonkoncom sa nedotkne daňového podvodníka, ktorý štát pripraví o státisíce eur tým, že kráti dane, pretože pre takéhoto podnikateľa, pre takúto firmu je daňová licencia vo výške 2 880 eur zanedbateľná.
Z tohto dôvodu považujeme nastavenie daňových licencií v ich súčasnej podobe za zlé a navrhujeme ich zrušenie. Veríme, že sa následne v legislatívnom procese podarí nájsť také riešenie, ktoré zásadne obmedzí daňové úniky, ale súčasne nepostihne nespravodlivo a neefektívne veľkú časť tých, ktorí sú v strate naozaj objektívne. Predpokladáme, že navrhnutá úprava bude mať neutrálny vplyv na štátny rozpočet, pretože na jednej strane možno síce predpokladať určitý výpadok príjmov za zrušené daňové licencie, ale na druhej strane nedôjde k rušeniu mnohých firiem, a teda firmy budú naďalej odvádzať DPH, budú zamestnávať zamestnancov a možno aj keď v nejakom redukovanom režime, ale jednoducho budú udržané v prevádzke. Navyše peniaze, ktoré nebudú uhradené do štátneho rozpočtu priamo formou daňovej licencie, budú znovu pustené do ekonomiky inak: cez podnikanie, cez spotrebu, cez investície atď.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské presvedčenie (pozn. red.: správne má byť "podnikanie"). O tomto sme presvedčení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne za slovo. Týmto sa, pani predsedajúca, rovno hlásim aj do rozpravy.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.3.2015 17:25 - 17:38 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, ako som už na začiatku povedala a nepoviem nič nové, neplatičstvo je na Slovensku, žiaľ, jav, ktorý sa stáva súčasťou slovenského podnikateľského folklóru, veľmi nezdravého a veľmi škodlivého folklóru.
Nie sú to zďaleka len veľké a silné firmy so štátom za chrbtom, tak ako sa aj dnes predviedol VÁHOSTAV, sú to ale aj rôzni špekulanti, ktorí sa spoliehajú na nefunkčnosť nášho právneho systému, spoliehajú sa na to, že pre mnohých a hlavne pre tých menších a slabších je domôcť sa svojich peňazí tak zdĺhavé a komplikované, že to často vzdajú. A práve toto je pre špekulantov vynikajúca živná pôda na svoje nekalé konanie.
Ako som už v úvode povedala, tento návrh súvisí so zákonom o dani z pridanej hodnoty a s exekučným konaním a rieši v zásade dve veci. Je to jednak problém s neuhrádzaním faktúr a jednak problém so zadržiavaním DPH v dôsledku prebiehajúcej daňovej kontroly. Čiže toto sú dve veci, ktoré sú v tomto návrhu obsiahnuté. Veľmi úzko spolu tieto dve veci súvisia, pretože obidve spôsobujú podnikateľom finančné problémy a často aj druhotnú platobnú neschopnosť.
Najprv poviem pár slov k návrhu, ktorým chcem riešiť neuhrádzanie faktúr.
Môj návrh jednak zavádza do tohto zákona inštitút výpisu z kontrolného výkazu a zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, teda právnu fikciu, že údaje z prijatej faktúry, ktoré platiteľ dane uviedol v kontrolnom výkaze, sú ním uznané čo do právneho dôvodu a výšky. Inými slovami, ak si podnikateľ danú faktúru zaúčtuje a uvedie ju do kontrolného výkazu na DPH, zrejme s cieľom nárokovať si vrátenie z DPH a uviesť si faktúru, respektíve fakturovanú sumu do nákladov, má sa za to, že uznal tento záväzok v plnej výške. Ak túto faktúru včas neuhradí, veriteľ sa môže obrátiť na daňový úrad a žiadať od neho už spomínaný výpis z kontrolného výkazu. Súčasťou takejto žiadosti o výpis z kontrolného výkazu musí byť aj kópia predmetnej faktúry, respektíve iného dokladu, ktorým dokladuje svoju pohľadávku, a daňový úrad mu do troch dní tento výpis z kontrolného výkazu vydá. Tento výpis obsahuje výlučne údaje uvedené v kontrolnom výkaze, ktoré sa vzťahujú na faktúru (respektíve ten iný doklad), ktorú žiadateľ uviedol vo svojej žiadosti. Žiadateľom môže byť, samozrejme, len osoba, ktorá faktúru vystavila, respektíve tento iný doklad vystavila, pričom táto faktúra musí byť po splatnosti. Ak sú tieto podmienky splnené, tak takýto výpis z kontrolného výkazu by sa stal automaticky exekučným titulom. Čiže nie je to žiadne naťahovanie sa so súdmi a čakanie na rozhodnutie, jednoducho takýto výpis by bol veľmi rýchlo a veľmi promptne exekučným titulom.
Ak to teda zhrniem, ak si podnikateľ A uvedie faktúru od firmy B do kontrolného výkazu DPH, má sa za to, že uznal tento záväzok v plnej výške. Ak tento záväzok neuhradí, tak firma B môže žiadať daňový úrad o výpis kontrolného výkazu na DPH. Ten je mu ho povinný vydať. A tento výpis je automaticky exekučným titulom.
Takýto postup by významne zrýchlil proces, akým sa veriteľ dokáže k svojim pohľadávkam, a okrem toho by to bol z môjho pohľadu dostatočný strašiak pre špekulantov, ktorí dneska prvoplánovo faktúry nehradia, pretože vedia, že to robiť nemusia.
Ako som spomínala, tento návrh zákona rieši dve veci.
Druhým problémom, ktorý týmto návrhom riešim, je neprimerané zadržiavanie DPH v dôsledku prebiehajúcej daňovej kontroly. Reálna prax je taká, že v mnohých firmách prebieha siahodlhá daňová kontrola, často umelo naťahovaná a predlžovaná a počas tejto kontroly daňový úrad podnikateľovi zadržiava DPH. Podľa súčasnej legislatívy by to nemalo byť viac ako rok, ale prax je taká, a vieme to zrejme všetci veľmi dobre, že mnohí ani po roku svoje peniaze nevidia, tento stav je pre mnohých podnikateľov problematický. Obzvlášť je problematický pre spoločnosti, pre malé spoločnosti, ktoré robia napríklad s veľkými obratmi, ale s malými maržami. Je problematický pre začínajúce firmy alebo pre firmy, ktoré investujú vysoké prostriedky, buď do zariadenia, do vybavenia, do technológie, jednoducho majú vysoké investície a tým pádom nárok na vysokú sumu vratky DPH. Tieto spoločnosti, ktoré si uplatňujú vysoké sumy na vrátenie z DPH, sú hneď pod drobnohľadom daňových úradov. A tie si na ne veľmi rady vždy posvietia.
Myslím si, že na jednej strane je to úplne v poriadku, Myslím si, že daňová kontrola naozaj je namieste, pokiaľ, pokiaľ sú podozrenia na to, že táto firma nejakým špekulatívnym spôsobom robí kadejakú gymnastiku s dépeháčkou, ale tieto daňové kontroly by mali byť efektívne, nemali by sa zbytočne naťahovať a v prípade, ak sa nevyskytnú pochybenia, ktoré by mali za následok krátenie daní, mal by daňový úrad zadržiavanú dépeháčku bezodkladne podnikateľovi vrátiť.
Ak firme, ktorá robí s vysokými obratmi a s nízkou maržou, teda firme, ktorej mesačné prevádzkové náklady sú napríklad 30-tisíc eur, daňový úrad zadržiava napríklad 100-tisíc alebo 200-tisíc eur, tak takáto firma sa môže dostať naozaj do vážnych, vážnych existenčných problémov. Ak sú to menšie firmy, môžu sa dostať až do takých problémov, že na svoju prevádzku, na to, aby vôbec dokázali fungovať, aby svoje jednotky zamestnancov dokázali zaplatiť, aby dokázali zaplatiť nájomné, elektriku a podobne, často musia riešiť kadejaké kontokorenty, často musia riešiť úvery z bánk, často musia žobroniť u svojich partnerov, aby im počkali s platbami. Jednoducho toto ich neúmerne zaťažuje, a to len preto, lebo im štát dĺži ich peniaze. Tieto firmy sa potom doslova trápia so svojím finančným manažmentom, manažmentom hradenia faktúr, vyjednávajú s bankami, vyjednávajú s dodávateľmi, jednoducho venujú neprimeranú energiu niečomu inému ako svojmu podnikaniu. A toto ich stojí nielen čas, ale často aj peniaze.
Okrem toho, čo som spomínala, tak daňová kontrola je dosť veľká časová aj organizačná nepríjemnosť, niekto z firmy sa musí kontrolórom venovať, musí byť k dispozícii, ak je to menšia firma, má externú účtovnú firmu, musí ju organizovať, musí ju prizývať, musí ju úkolovať. Jednoducho tento proces ak nie je efektívny, ak je naťahovaný, tak umelo brzdí aj možnosť chodu, efektívneho chodu firmy. Toto všetko je tiež v poriadku, ak je tá daňová kontrola efektívna. Ak tá daňová kontrola efektívna nie je, tak to v poriadku prestáva byť. Prax je taká, že daňové kontroly sú umelo naťahované, sú umelo predlžované, len aby bol dôvod zadržiavať dépeháčku alebo aby sa niečo našlo. Myslím si, že veľmi dobre mnohí vieme, o čom hovorím. Takýchto podnetov mám určite nielen ja mnoho. Nie je to nič ojedinelé.
Dokonca samotní kontrolóri sa často posťažujú, do akých praktík sú svojimi nadriadenými tlačení. Mňa napríklad oslovil jeden človek, ktorého firma mala za kontrolované obdobie všeho všudy dva šanóny dokladov. A keď doslova prosil kontrolórku, aby skontrolovali tieto dva šanóny dokladov v priebehu jedného mesiaca, respektíve v nejakom rozumnom čase, ak sa to nedá stihnúť za mesiac, pretože mali zadržiavanú vysokú sumu na dépeháčke, tak táto pani kontrolórka povedala tomuto človeku, že nemôže to urobiť, lebo má jednoducho na to príkaz zhora. Skontrolovala pár papierov, odišla, o ďalšie dva týždne prišla skontrolovať ďalších niekoľko dokladov, potom o ďalšie tri týždne ďalšie. U tohto podnikateľa prebieha kontrola už štvrtý mesiac, zatiaľ bez zistenia akéhokoľvek pochybenia, ale, samozrejme, aj bez vrátenia zadržiavanej sumy DPH.
Chcem ešte raz zopakovať, že ja nespochybňujem význam daňových kontrol. Nespochybňujem vonkoncom ani legitímny záujem a úlohu štátu ako strážcu a správcu verejných financií na preverenie všetkých skutočností, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili podozrenia o daňových podvodoch ale ochrana tohto, opakujem, legitímneho záujmu štátu by nemala byť v hrubom nepomere s existenčnými záujmami kontrolovaného daňového subjektu.
Vysvetlím teda teraz, v čom spočíva môj návrh.
Pri vzniku nadmerného odpočtu sa v mnohých prípadoch rozhodne daňový úrad vykonať kontrolu, pričom táto kontrola môže dnes trvať aj jeden rok. Podľa súčasnej právnej úpravy v prípade začatia daňovej kontroly zo strany daňového úradu, daňový úrad vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom, čo v praxi znamená, že daňovému subjektu možno nadmerný odpočet zadržiavať až jeden rok. Vieme, že prax je aj taká, že je to často aj viac.
Ako som už spomínala, uvedená úprava spôsobuje mnohým veľké problémy a môže pôsobiť až likvidačne na tých podnikateľov, ktorých podnikanie je založené na vysokých obratoch a malých maržiach, keďže títo podnikatelia nemajú možnosť dostať sa k zdrojom nevyhnutným na ďalšie fungovanie svojej firmy.
Ako som tiež spomenula, a chcem to naozaj opäť zdôrazniť, nespochybňujem legitimitu a potrebu realizovania daňových kontrol, a teda v mojom návrhu nijako nezasahujem do dĺžky daňovej kontroly, táto kontrola nech je kľudne jeden rok, ale navrhujem, aby k vráteniu nadmerného odpočtu došlo najneskôr do štyroch mesiacov od začatia daňovej kontroly, pričom po uplynutí dvoch mesiacov od začatia daňovej kontroly je daňový úrad povinný uhradiť daňovému subjektu úrok vo výške trojnásobku EURIBOR-u, Mám totiž za to, že štyri mesiace sú dostatočne dlhou dobou na potvrdenie alebo vyvrátenie podozrenia, či v danom prípade došlo alebo nedošlo k daňovému podvodu.
Zároveň som presvedčená, že ak štát podnikateľovi zadržiava takýmto spôsobom peniaze a nepreukáže sa, že došlo ku kráteniu dane, mal by štát tomuto podnikateľovi kompenzovať náklady, ktoré mu v dôsledku tohto vznikli.
Za korektný kompromis považujem to, že počas prvých dvoch mesiacov od začatia daňovej kontroly by zadržiavaný nadmerný odpočet úročený nebol, no po uplynutí prvých dvoch mesiacov je namieste priznať kontrolovanému daňovému subjektu nárok na úročenie zadržiavanej sumy vo výške trojnásobného EURIBOR-u. Prečo je to trojnásobný EURIBOR? To je porovnateľná suma so sumou, akou daňový úrad sankcionuje tých podnikateľov, ktorí sú v omeškaní voči daňovému úradu, tak v zmysle nejakého rovnakého metra si myslím, že porovnateľná suma je namieste.
Mám teraz veľmi silné nutkanie poprosiť ctené plénum, aby tento návrh zákona podporilo, a ja to určite urobím, ale nie som naivná, keď vidím s akou ľahkosťou toto plénum, a teda hlavne vládni poslanci všetky návrhy zákonov, ktoré sa snažia riešiť neplatičstvo, odmietajú. Tak nie som naivná. A nemyslím si, že tento návrh zákona prejde, ale myslím si, že je naozaj namieste, aby prišli s vlastným návrhom a aby spravili niečo s tým, čo sa vonku deje, aby spravili niečo s tým, čo sa napríklad udialo dneska, a aby spravili niečo s tým, aby ľudia, ktorí na Slovensku poctivo podnikajú, sa dostali k svojim peniazom, a to nie o rok, nie o dva roky, nie nikdy a nie v 15-percentnej výške. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.3.2015 17:17 - 17:23 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý je opäť jedným zo série tých návrhov, ktorým sa snažím, zatiaľ, žiaľ, bez úspechu, riešiť problém s neplatičmi.
To, že neplatičstvo je skutočne problém, nedokazuje len množstvo návrhov zákonov, ktoré sú v tejto snemovni predkladané, dokazujú to ale predovšetkým tisíce živnostníkov a drobných podnikateľov, ktorí za sebou nechávajú veľké často štátom podporované silné spoločnosti, ale nie sú to len tieto silné veľké spoločnosti, sú to aj mnohí špekulanti, ktorí spoliehajú na slabú vymožiteľnosť práva.
Kým na predchádzajúcej schôdzi som predkladala návrh zákona, ktorý riešil problém neplatičov v režime reštrukturalizácie, tak tento návrh súvisí s iným zákonom. Súvisí so zákonom o dani z pridanej hodnoty a s exekučným konaním a týka sa v podstate všetkých neplatičov en bloc, nie teda len tých, ktorí sa zakrývajú za štatút reštrukturalizácie a z tohto titulu sa jednoducho rozhodnú, že svojim veriteľom za svoje služby dodané alebo tovary dodané nezaplatia.
Nedá mi nepovedať, že je veľká škoda, že tento zákon na predchádzajúcej schôdzi neprešiel. Možno ak by ten zákon, ktorý som podávala, prešiel, možno by dnes VÁHOSTAV s takou ľahkosťou neinformoval svojich veriteľov, že im zaplatí len 15 % z toho, čo si slušne a poctivo odpracovali.
Vrátim sa ale teda k predstaveniu návrhu zákona. Ako som už povedala, tento návrh súvisí so zákonom o dani z pridanej hodnoty a s exekučným konaním. A dovolím si teda stručne zhrnúť čoho konkrétne sa týka. Tento návrh zavádza do tohto zákona inštitút výpisu z kontrolného výkazu, zakladá nevyvrátiteľnú domnienku alebo teda právnu fikciu, že údaje z prijatej faktúry, ktoré platiteľ dane uviedol v kontrolnom výkaze, sú ním uznané, čo do právneho dôvodu i výšky, zakotvuje, že dňom uplynutia lehoty na zaplatenie faktúry prestávajú byť obchodným tajomstvom údaje uvedené v nezaplatenej faktúre. No a keďže neschopnosť platiť podnikateľom spôsobuje aj dlhé zadržiavanie DPH, čo je tiež praxou v podnikaní, navrhujem zároveň riešiť aj tento problém. A teda konkrétne navrhujem skrátiť lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na štyri mesiace od začatia daňovej kontroly s tým, že po uplynutí prvých dvoch mesiacov, ak sa počas týchto nepreukáže také pochybenie, ktoré by malo za následok krátenie daní, tak v takomto prípade nevrátený nadmerný odpočet daňovým úradom má byť úročený sadzbou vo výške trojnásobku EURIBOR-u.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Vo svojom návrhu uvádzam, že tento návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie.
Ministerstvo financií ma však listom informovalo o tom, že tento návrh zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet. Súhlasím s týmto tvrdením a vysvetľujem si túto disproporciu tým, že ministerstvo financií veľmi dobre vie, o akých sumách, zadržiavaných DPH hovoríme, vie, o akých sumách, neoprávnene zadržiavaných dépeháčkach hovoríme, a vie si zrejme veľmi dobre spočítať, ak za tieto neoprávnene zadržiavané DPH sumy mal zaplatiť sankčný úrok podnikateľom, tak že toto zrejme nie je až taká zanedbateľná položka v štátnom rozpočte. Tento fakt ma ešte viac utvrdil v tom, že je naozaj namieste obmedziť neoprávnené zadržiavanie dépeháčky podnikateľom, pretože okrem toho, že im možno spôsobuje finančné potiaže a problémy, napríklad druhotnú platobnú neschopnosť, tak sú to prostriedky, ktoré v dôsledku toho, že ich daňový úrad zadržuje, nie sú využívané na podnikanie, a teda nie sú pustené naspäť do ekonomiky.
Navyše, v tejto súvislosti verím, že ak bude mať daňový úrad nad sebou akýsi tlak, ktorý ho bude motivovať efektívne konať, tak nebude tento daňový úrad umelo kontroly predlžovať. A verím, že aj toto prospeje k zefektívneniu daňových kontrol.
Návrh zákona, ďalej, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. A som presvedčená, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Viac k tomuto návrhu zákona poviem v rozprave a týmto sa do nej aj hlásim. Ďakujem pekne zatiaľ za slovo.
Skryt prepis