Videokanál poslanca

Ďakujem. Pán predseda Figeľ, ja by som, ja by som chcel zareagovať na to, čo ste spomínali, že sa Slovensko stáva južanským krídlom Európskej únie. Chcel by som popri tých všetkých všeobecných vyjadreniach použiť aj zopár faktov.
Myslím si, že to, kde je zaradené Slovensko, skutočne dosť odráža aj situáciu na finančných trhoch. A môžem vám oznámiť, že skutočne, čo sa týka Slovenska, tak požíva veľkú dôveru finančných trhov. Nie je to náhoda. Myslím si, že tí súkromní investori nebudú vkladať svoje peniaze do krajiny, ktorej neveria.
Len pre ilustráciu, Slovensko si požičiava pri desaťročných dlhopisoch rádove medzi 2,4 až 2,8 percenta. Spojené štáty pri desaťročných dlhopisoch si požičiavajú za 2,86 %, teda na úrovni Slovenska, Veľká Británia 3 %, čo je nad úrovňou Slovenska, Holandsko, Švédsko približne za tú istú úroveň ako Slovensko. A keď sa bavíme, aby ste vedeli, o akých číslach, tak Grécko si požičiava za 10,04 % podľa aktuálnej informácie z Bloombergu, Taliansko za 4,4 a Španielsko za 4,4. Takže nechápem toto tvrdenie, ktoré ste tu prezentovali.
Chcel by som ešte podotknúť o tých istotách. Jedna istota je, takisto, keď sa opriem o čísla, tak v októbri 2012 sme mali infláciu 3,9 % a dnes ju máme 1,4 %, to znamená nárast cien klesá. Takže myslím si, že o toto by sme sa mohli oprieť. Čiže ja nevidím jediný dôvod na tieto tvrdenia, ktoré ste tu povedali.
Ešte chcem podotknúť, neviem, či to stihnem, už asi nie, že v roku 2008 sme si požičiavali za 4,68 %, dnes je to skoro za polovicu.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja len zopár poznámok. Áno, pán Kollár spomínal, že ekonomika Slovenska je zraniteľná. Ja to preložím, je závislá, áno, v určitom zmysle, od vývoja v Európskej únii. Keď si pozrieme zadlženosť, áno, eurozóna je okolo 90 %, Európska únia 80 %, Slovensko, žiaľ, teda zadlženosť rastie, ale je to aj vďaka deficitom, ktoré stále máme, aj sme mali dvadsať rokov. Čiže to nie je nič nové. Samozrejme, keď je výpadok v podstate v HDP aj v dôsledku hospodárskej krízy, tak samozrejme nemôžme si myslieť, že bude sa znižovať zadlženosť takým spôsobom, ako to bolo v rokoch, keď tá prosperita bola.
Ešte by som chcel podotknúť, že čo sa týka likvidity, likvidita, takisto aj predaj dlhopisov ide do štátneho dlhu. V roku 2011, keď padla vláda, si reálne vaša vláda nevedela požičať peniaze a odčerpávala likviditu. Sám ste podotkol, že v podstate, ak odrátame EFSF, ESM a likviditu, tak sa tu bavíme o náraste o 3 % HDP. Nehovorím, že to je ideálny stav, ale určite sa s tým, sa budeme snažiť niečo robiť.
Ešte čo sa týka ESA, prechod teda metodiky, no samozrejme, keď sa mení metodika a stanovia sa pravidlá ešte pred zmenou tej metodiky, tak by sa mali prispôsobovať tie pravidlá. Ja viem, že vy budete hovoriť, že sa tu upratuje a neviem čo, ale v podstate, keď boli stanovené pravidlá, bola určitá metodika. Ak sa metodika zmení, tak samozrejme bude to mať vplyv aj na plnenie tých pravidiel, ktoré boli stanovené.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán Mikloš, mne to trošku pripadalo ako taká nejaká predrozprava k rozpočtu. Bavíme sa tu o správe za minulý rok 2012, takže možno o tom. O rozpočte sa potom môžme pobaviť neskôr.
Ja len dve poznámky. K tomu Švédsku, Dánku, ktoré ste spomínali, že momentálne znižujú dane z príjmov. No tak áno, boli to krajiny, ktoré už dlhodobo mali najvyššie dane v rámci Európy, a musím povedať, že v porovnaní s našou rovnou daňou určite si nahanobili oveľa väčšie rezervy na to, aby mali tie verejné financie v takom stave, že si to môžu momentálne dovoliť. Nehovorím, že vysoké dane nám prinesú viac peňazí, ale je určitá miera, dokedy sa tie dane dajú samozrejme zvyšovať.
Chcel by som podotknúť k efektívnosti výberu daní. Toto tu bolo viackrát povedané. Ja si skutočne napríklad cením opatrenia, ktoré robí momentálne minister financií. O párovaní faktúr v rámci kontroly DPH sa tu rozprávalo roky. A nikto to nespravil. Ani vy ste to nespravili. Dlhodobo sme sa o tom bavili. A dnes tu máme zákon, ktorý práve zavádza takúto vec. Čiže myslím, že tá efektívnosť sa zvyšuje. Hovoríme, myslím, že táto vláda je prvá, ktorá vôbec začala konkrétne bojovať s daňovými podvodmi. Vieme, že na daniach nám unikajú obrovské peniaze. Nakoniec aj zaznávaná bločková lotéria, vidíme, že nie je až taká, taká, by som povedal, nepostrehnutá občanmi Slovenskej republiky. Ja teda neviem prejudikovať, ako dopadne, ale držím palce a dúfam teda, že aj toto opatrenie trošku naplní kasu, aby sme mohli zlepšiť financovanie verejnej správy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. No najprv by som sa chcel vrátiť, že bavme sa o tej správe. A to je jedna vec. Druhá vec, trochu schlaďme tie emócie. Verím, že to emotívne vystúpenie bolo pre pravicu zaujímavé, ale rád by som vrátil, teda k meritu. Ja by, oceňujem viac-menej tú, skôr tú prvú časť, kde ste hovorili o tom, akým spôsobom, že v podstate neviníte nás za pokles HDP. Samozrejme, vy viete dobre, pán Sulík, že momentálna situácia nám skutočne velí veľmi citlivo balansovať medzi znižovaním deficitu, tým pádom aj dlhu, lebo deficit vždycky ovplyvňuje dlh, a udržaním rastu a zamestnanosti. Spomínali ste napríklad, že v Nemecku nezamestnanosť klesá. Ona klesá aj na Slovensku, síce mierne, ale pozitívne vplyvy sú tu. Je samozrejmé, že v dnešnej dobe vytvárať pracovné miesta aj vzhľadom na to, aká je celková situácia, nie je vôbec jednoduché. Takže ja by som to zobral asi takýmto spôsobom.
Čo sa týka dlhu, samozrejme, my sme sa zaviazali v Pakte stability a rastu deficit znižovať každý rok o pol percenta až do roku 2018, tak ja si myslím, že treba nám nechať nejaký čas na to, aby ten deficit sme dokázali stlačiť dole a tým pádom aj zastaviť nárast dlhu. Nikoho neteší nárast dlhu, samozrejme, a my sme avizovali, že rádovo okolo roku 2016 by sa mohol tento trend otočiť. Súvisí to samozrejme aj so znižovaním samotného deficitu, ktorý vplýva na výšku dlhu. A tá báza, čo ste spomínali, áno, to je ten najväčší problém, musíme mať hospodárske rasty tak, aby ten dlh klesal. Nemôžme porovnať zase, keď sa znižoval dlh v období, keď tie hospodárske rasty boli úplne iné. A prirovnávanie vývoja... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja zopár poznámok. Myslím, že sa tu bude viacero vecí opakovať, takže postupne. V podstate, samozrejme, že pán Štefanec nespomenul aj vplyv externého prostredia. Viem, že budete stále hovoriť, že my sa stále vyhovárame. Nie je to tak, skutočne ekonomická situácia v eurozóne nie je jednoduchá. A myslím, že sa dosť tešíte, že ono tá situácia, riešiť tú situáciu nie je vôbec jednoduché. To je prvá poznámka.
Vyriešiť, bavíme sa o cenách plynu, chceme kontrolovať cenu plynu. Povedzme si otvorene, inflácia v októbri 2012 bola 3,9 %, vy to viete, v auguste 2013 1,4 percenta. To vyjadruje nejaký cenový nárast, čiže naša politika vedie k tomu, že veci nedražia, že ľudia v podstate, v určitom zmysle nezaplatia v konečnom dôsledku viac. A snažíme sa to riešiť aj pri tom plyne. Akonáhle stúpnu ceny plynu, tak ľudia to pocítia na svojich peňaženkách. No, príde im zaplatiť šek a zbadajú, že, aha, ideme riešiť stratu SPP tým, že zdražieme cenu plynu? To je automaticky najjednoduchšie riešenie. My to tak nerobíme. My robíme to riešenie trošku komplikovanejším spôsobom.
Druhá vec je riešenie dlhu. Samozrejme, my dodržiavame, tak jak ste spomenuli, Pakt stability a rastu, čiže tie kritériá, ktoré si stanovila celá eurozóna a európska, EÚ, krajiny EÚ, dodržiavame. To sa týka aj dlhu. Zadlžovanie stúpa vďaka deficitu. Povedzme si otvorene, 20 rokov tu nebol prebytkový deficit. Nedosiahli ste ho ani vy.
A keď sa porovnávame v tom Svetovom ekonomickom fóre, ja som si pozrel, ako ste, ako sme "poskočili" v tom rebríčku. Len pre vašu informáciu, za roky 2010 sme klesli o 13 miest a za roky 2011 o 9 miest. Takže to bol váš výsledok.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2012, tlač 594.
Správu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 574 zo dňa 26. júna 2013 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet do 30. augusta 2013. Ako gestorský výbor určil výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ktorý pripraví o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 574 z 26. júna 2013 výbor prerokoval správu a prijal k nej uznesenie č. 198 zo dňa 27. augusta 2013. Uvedený výbor predloženú správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade správu tak isto zobrať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 203 zo dňa 2. septembra 2013. Určil mňa za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej. Zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431 o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 666), ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23. schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaním si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho ciele a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 640 z 19. augusta 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Matovič, musím skutočne oceniť tento prístup. Viackrát sme sa o danej problematike bavili, párovanie faktúr, na výbore pre financie a rozpočet a myslím si, že v tom sme boli dosť jednotní, a nielen teda aj my, ale aj názory z opačného spektra a dokonca aj váš bývalý kolega podporoval tento návrh. Samozrejme, môžme sa baviť o tom, ako to technicky spraviť tak alebo onak.
Myslím si, že toto je jednoznačne recept na to, ako urobiť to, že získať viac peňazí do rozpočtu a práve zamedziť veľkým daňovým podvodom, ktoré sa dejú aj na území Slovenska, aj na tom vstupe, výstupe. Povedzme si otvorene, tu jedna firma si uplatní dépeháčku, potom neodvedie dépeháčku, predá tovar ďalej, tie si tam odvedú len minimálnu dépeháčku a nakoniec ten karusel dopadne tak, že prvá firma zanikne a štát prišiel o ťažké peniaze, a tomuto sa dá zabrániť.
Takže ďakujem za tento postoj. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, myslím si, že presný opak je pravdou toho, čo ste tu hovorili. Toto je konečne niečo, čo skutočne dokáže nejakým spôsobom skontrolovať, či si tu niekto nevyrába nejaké faktúry, napríklad päť faktúr na viacero spoločností, kde si znižujú dépeháčku. Akým spôsobom si myslíte, že to vie daňový orgán skontrolovať, keď nemá tieto elektronické výstupy od každého jedného subjektu? Každý subjekt má ďalších ix partnerov a viete dobre, že keď chcete urobiť nejakú kontrolu, tak by ste museli všetkých tých ix partnerov skontrolovať. A myslím si, že práve tento nástroj je na to, aby sa elektronicky dalo vytypovať práve subjekty, ktoré robia tie podvody najväčšie. To je v podstate hlavný zámer toho, čo sa chce robiť.
A nemyslím si, že je tu skutočne, nejde určite o administratívnu záťaž, nakoľko tie výstupy sú dnes takisto elektronické a sú v tom istom zložení. Takže v tomto nevidím žiaden problém, aby sa to poskytlo v elektronickej forme, čiže vôbec nevidím pádny dôvod na to, čo ste tu dnes tvrdili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 246/2012 (tlač 614), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 590 zo 16. júla 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.