Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážený pán kolega, ja som si so záujmom vypočul vašu, váš príhovor v rozprave. Musím povedať, že bolo tam veľa, veľa vecí s ktorými nesúhlasím, a bolo tam aj zopár dezinterpretácií. Napríklad ste hovorili o tom, že sa nezamestnanosť bude zvyšovať budúci rok. Neviem síce, z akých dát vychádzate alebo z akých informácií. Ja keď si pozriem rozpočet, tak mala by klesnúť o 0,2 percenta, zo 14,5 na 14,3, a je jasná snaha vlády, v tomto robí maximum. Z eurofondov sme vytvorili 78 tisíc pracovných miest a musím povedať, že my sme ešte relatívne opatrní z hľadiska toho odhadovania. Európska komisia hovorí o nezamestnanosti 13,9, tento rok na 13,7, čiže tiež je tam pokles o 0,2 percenta. Takže neviem, odkiaľ ste prišli na túto, na tento, k tomuto uzáveru, že nezamestnanosť stúpa.
Tak isto spochybňujete ten ekonomický rast. Je jasné, že sme otvorená ekonomika, ako sa vyvíja eurozóna alebo Európska únia, sa vyvíjame aj my. A potvrdilo sa to aj v tomto roku, kedy eurozóna mala hospodársky rast mínus 0,4 %, Európska únia 0 %, my sme mali 0,8. Čiže ďaleko najlepší výsledok v rámci, v rámci EÚ. Čo sa týka budúceho roku, je odhadovaný na 2,2 %, Európska komisia 2,1 %, hospodársky rast. A teda pevne verím, že to prinesie aj pracovné miesta. Myslím si, že táto agenda nás skutočne trápi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ivan, spomínal si tu, že 10 % ľudí má vlohy na podnikanie, 90 % sú tí, ktorí v podstate by mali skončiť ako zamestnanci. No poviem ešte nejaké iné čísla, 5 % ľudí vlastní 95 % bohatstva, ktoré sa vyprodukovalo na svete.
Čo sa týka povinnosti byť v účtovnom zisku, nikto nemá povinnosť byť v účtovnom zisku, ale, už som to tu spomínal, my zavádzame opatrenie, keď prvý rok neplatí žiadnu daňovú licenciu podnikateľ. A to, že má na začiatku určité výdavky, tak to je prirodzené. Však, preboha, keď podnikateľ podniká, tak musí najprv niekto do niečoho investovať. Čiže myslím si, že je akurát korektné, že podniká štyri roky a má možnosť si tú daňovú licenciu odpočítať, tak aby vyprodukoval nejaký zisk. A keď on ho proste nevyprodukuje, tak zaplatí nejakú minimálnu licenciu, ktorá bude napríklad na pokrytie výdavkov štátu s tým, že musí riešiť jeho daňovú agendu nejaký daňový úrad.
Pýtal si sa, či tu môže niekto zagarantovať, že sú to spojené nádoby, že keď je tu daňová licencia, že sa to nebude zvyšovať, ak sa niečo zmení. No myslím, že ani vy ste nevedeli zagarantovať, že sa nezvýši napríklad DPH, ak budete mať nejaké výpadky v príjmoch štátneho rozpočtu. A videli sme to, z 19 % ste tú DPH zdvihli na 20 % a kto to vedeli garantovať ľuďom, že toto sa nestane.
Takže myslím si, že, ako už minister povedal, máme úmysel, ak sa zlepší výber, ísť ešte s daňou z príjmu právnických osôb dole. Takže to je asi všetko.

Pán Figeľ, na začiatku svojho vystúpenia ste spomínali, ako sme zmenili rozpočet pozmeňujúcim návrhom. Dnes nie som veľký zástanca pozmeňujúcich návrhov na poslednú chvíľu, ale v tomto prípade myslím, že nám krivdíte vzhľadom na to, že v tomto pozmeňujúcom návrhu sa znížil deficit, zvýšili sa niektoré výdavky do potrebných oblastí, ako sú napríklad platy, do školstva, so sociálnej oblasti, do zdravotníctva.
Čo sa týka hodnotenia rozpočtu, tam by som mal niekoľko poznámok. Samozrejme, úlohou opozície je kritizovať a nejakým spôsobom vlastne poukazovať na niektoré veci v rozpočte. Ja tento rozpočet hodnotím pozitívne hlavne v tej oblasti, že je to rozpočet hospodárskeho rastu na budúci rok, je to rozpočet znižovania deficitu, keď by sa ten deficit mal znížiť z 3 % na 2,64 %, pevne verím, aj rokom znižovania nezamestnanosti podľa rozpočtu, o mínus 0,2 %. A tak ako sme tu boli, povedzme, kritizovaní za to, že sme nejakí moc rozšafní, tak Európska komisia dokonca predpokladá ešte väčšie zlepšenie nezamestnanosti, o mínus 0,6 % oproti tomuto rozpočtu. Ja pevne verím, že dosiahneme v tejto oblasti lepšie čísla. A takisto by som ho charakterizoval ako rozpočet zlepšeného výberu daní, nakoľko podľa posledných informácií vlastne aj efektívna daňová sadzba nám stúpa z 12,4 na 13,5 %, čo je úroveň tretieho kvartálu v roku 2010. Ďakujem.

Ďakujem. Pán Sulík, chcem reagovať hlavne na záver vášho vystúpenia, nakoľko z toho celého toho výkladu, čo ste nám tu dneska povedali, cítim, že nemyslím, že vidíte ten rozpočet až tak zle, ako ste nám to tu odprezentovali. Minulý rok bolo oveľa horšie to vaše vystúpenie, ja myslím, z hľadiska tej kritiky. Takže ja to vnímam pozitívne.
Chcel by som povedať, hodnotenie rady, ktoré ste spomínali, považujem tiež za neaktuálne, ako sme to už povedali. Bolo predtým, ako sme znížili deficit z 2,83 na 2,64 %, aj keď teda nemyslím si, že by sa to hodnotenie nejako výrazne zmenilo. Ale myslím si, že určite bolo pozitívnym krokom zníženie deficitu.
Musím sa zastať kolegu Duchoňa, ktorý tu spomínal, čo sa týka vlastne optimalizácie. Áno, máte pravdu v jednom, že ten trend by mal byť taký, aký je, ak by bolo nižšie daňové zaťaženie, že by sa malo menej optimalizovať. Tu bolo spomenuté k roku 2007, dnes sa rovnako optimalizuje, nakoľko je to percento subjektov, ktoré optimalizuje, rovnako vysoké. Čiže ja si myslím, že podnikateľ optimalizoval vždy, aj dnes optimalizuje a bude optimalizovať v rámci nejakých tých pravidiel, ktoré sú stanovené. To je všetko, ďakujem.

Ďakujem. Najprv by som sa vyjadril, pán Solymos ohľadne toho, že vláda nešetrí, oproti rozpočtu 2013 máme výdavky nižšie o 0,3 % HDP, stačí si to pozrieť. Deficit znižujeme oproti pôvodnému návrhu z 2,83 na 2,64 %. Urobili sme to my, nepotrebovali sme k tomu žiadne impulzy.
Ďalšia vec. Spomínali ste rezervy. Máme vytvorenú rezervu 250 mil., že sú nedostatočné, 250 mil. z výberu DPH. A takisto ste spomínali, že nedáme na platy. Takisto máme vytvorenú rezervu 68 mil. na platy zamestnancov štátnej a verejnej správy mimo školstva. To, čo sa podarilo vybrať naviac v roku 2013 na dani z pridanej hodnoty, nám umožnilo pridať 30 mil. napríklad školstvu, sociálnym službám 10 mil. Takisto sme doplnili v podstate programy na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré sú prioritou, 91 mil. Pridali sme Slovenskej akadémii vied a podobne. Čiže tieto peniaze, myslím, sú dobré využité.
A čo sa týka eurofondov, absolútne nesúhlasím s tézou, že nebudeme čerpať eurofondy a ušetríme na spolufinancovaní. Sme to my, ktorí sme vybavili v podstate predĺženie lehoty čerpania eurofondov, a budúci rok by mali byť nachystané projekty, ktoré by nám teda mali umožniť do roku 2016 vyčerpať až 100 % eurofondov. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán Hudacký spomínali ste tu viaceré čísla, čo sa týka hlavne toho, že myslíte si, že je veľmi optimistický ten rast 2,2 %, hospodársky, verzus 2,1 %, udávaný Európskou komisiu. Myslím si, že tento rozdiel je skutočne minimálny a odráža aj tie predstihové ukazovatele. To, či to dosiahneme, samozrejme, záleží aj od toho vývoja napríklad v tom Nemecku a v Európskej únii.
Pokiaľ ide o tie opatrenia, štrukturálne opatrenia verzus jednorazové, tiež musím povedať, že sú mi milšie štrukturálne opatrenia. Ale zase nemôžeme to vidieť úplne čierno-bielo, lebo napríklad jedným zo štrukturálnych opatrení, ktoré by mali pomôcť napríklad rozpočtu, je trvalé zvýšenie DPH. Je to štrukturálne opatrenie. Toto opatrenie dosiahne akurát to, že sa zvýšia ceny, to zaplatia všetci, hlavne teda bežní ľudia, a bude tu to, čo už spomínal napríklad pán Blaha, hlavne sociálna nestabilita a podobne.
Čo sa týka štrukturálnych opatrení, ktoré chcem vyzdvihnúť v návrhu rozpočtu, určite odrazenie sa nejakého lepšieho výberu daní, a teda dúfam, do budúcnosti bude stále lepšie, hlavne je to teda boj s daňovými únikmi, samozrejme, a napríklad reforma ESO, ktorá by mala priniesť peniaze. Ja mám plnú dôveru, že aj ESO sa podarí a že prinesie ďalšie úspory. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Chcem oceniť dĺžku vystúpenia, myslím, že bola fundovaná. To vystúpenie bolo fundované, rád som si ho vypočul. Pán Mikloš, ja by som jednu vec. Na začiatku ste spomenuli, že vláda škodí hospodárskemu rastu, na konci ste hovorili, že v podstate sme na tom až tak zle není, čo je, myslím, že pravda. Myslím, že vzhľadom na ten druhý pik tej krízy, sme dnes v podstate vyprodukovali rast vo výške 0,8 %, ten hospodársky rast, eurozóna mínus 0,4 %, Európska únia 0%. Takže myslím si, že v tom porovnaní nestojíme až tak zle. Ešte vaša obľúbená téma, konsolidačné úsilie, myslím, že dôležité. Tiež sa prikláňam za to, že mala by sa ujednotiť metodika, akým spôsobom vypočítať konsolidačné úsilie, nakoľko tých výpočtov je veľa. Trošku ste sa pochválili, tu by som chcel spomenúť, kde ste spomínali konsolidačné úsilie v roku 2011 za vašej vlády vo výške 3 % a vypočítavali ste nám tu, ako sa odpočítavajú rôzne jednorazové opatrenia, cyklické vplyvy zo štrukturálnych deficitov ako na určenie štrukturálneho deficitu. Vy ste si tam vtedy tiež započítali DPH, nárast z 19 na 20 % a dopredu ste vedeli, že je to dočasné opatrenie. Takže možnože by ste to objasnili. Ďakujem pekne.

No ja len zopár poznámok. Pán Zajac, čo sa týka, ja myslím, že vláda plní to, čo si predsavzala, to znamená, že potrebujeme dostať deficit pod 3 percentá. To bol základný cieľ, myslím ten stanovený aj v Pakte stability. Čiže v tomto ohľade myslím, že vysvedčenie vlády je v tom, že splnila svoju úlohu, ktorú si dala v tejto neľahkej dobe. Spomínali ste hospodársky rast, že klesol. Je to pravda, ale musíme si uvedomiť, že hospodárske rasty v ostatných krajinách sú dokonca mínusové a s našim 0,8-percentným rastom sme na treťom mieste v rámci eurozóny.
Myslím si, že nie je pravda, že reálna mzda klesá. Reálna mzda aj vďaka inflácii mierne stúpa. Čo sa týka priemernej mesačnej mzdy, takisto nie je to úplne pravda, že klesá. Minulý rok 805, teraz 818 euro, takže bol tam nárast.
Čo sa týka jednorazových opatrení, áno, v rámci, v rámci konsolidácie je nutné využiť aj jednorazové opatrenia, ale keď si zoberieme výber daní, momentálne to je štrukturálne opatrenie. A vzhľadom na zlepšenie výberu, ktoré sa skutočne, tá efektívna miera zdanenia stúpa, bude to určite mať efekt aj na štrukturálny deficit.
Ešte by som spomenul eurofondy. Už som to tu spomínal. Čerpanie eurofondov za bývalej vlády napríklad v oblasti stavebníctva bolo skoro nulové. Čo sa týka ďalších projektov sú nachystané. Začiatkom budúceho roku plánujeme dočerpať do 100 % z programového obdobia toho bývalého. Takže myslím si, že čo sa týka čerpania, tam bude takisto pozitívny nárast.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán poslanec Štefanec, áno, čím horšie, tým lepšie, aby sme mohli kritizovať všetko. Ja musím skôr oceniť momentálny stav, kedy sa výber daní zlepšil. A musím povedať, že výber daní sa zlepšil, hlavne teda v oblasti DPH, kde sme teda, sme mali veľké daňové úniky. A myslím si, že práve opatrenia ministerstva financií, ktoré sa urobili, a tak k tomu napomohli. A ja pevne verím, že budúci rok, máme zavedený kontrolný výkaz DPH, že tento vývoj sa ešte zlepší. Takže myslím si, že to je práve pozitívne.
Čo ste spomínali, že stále zvyšujeme dane. Tak ako to už bolo povedané, daňové zaťaženie podnikateľov sa znižuje z 23 na 22 % a tak ako aj avizoval minister financií, v prípade, že sa zlepší výber daní, bude zlepšenie konsolidácie slovenskej ekonomiky, tak sme pripravení ešte túto sadzbu znížiť. Takže už sa určite nedostávame len do toho, že máme tie najvyššie dane. Možno s tými 23-mi percentami to tak bolo, ale s 22-mi sme sa dostali na úroveň niektorých krajín práve okolitých.
Čo sa týka čerpania eurofondov, tak by som chcel povedať, že áno, máte pravdu, to čerpanie nebolo ideálne. Ale tak isto sa podarilo dohodnúť pravidlo N+3, čiže viac-menej vyjednali sme, alebo vláda vyjednala výnimku pre Slovenskú republiku. A aj podľa včerajších údajov, ktoré zverejnil podpredseda vlády Vážny, tak máme nakontrahovaných 100 % čerpania, dočerpania do, teda až do roku 2016.
Čo sa týka deficitu, musím oceniť, že sme dokonca na budúci rok naplánovali znížený deficit z 2,83 na 2,64 percenta, čo považujem za úspech.

Ďakujem. Dano, ja by som chcel oceniť jedno, že konečne tu niekto v rozprave sa zmienil aj o 35-percentnej zrážkovej dani. Myslím si, že je to ďalší dosť dôsledný krok, ako bojovať proti daňovým únikom a unikaniu, vlastne optimalizácie, ktorú robí väčšina firiem, v tomto pléne sme už viackrát dokonca počuli aj odporúčania, ako to treba robiť. Takže dúfam teda, že sa už konečne zabráni tomu, aby si z daňových rajov niekto fakturoval také služby ako poradenstvo, sprostredkovanie, know-how, softvér a autorské práva a rôzne iné veci, ako si znížiť svoju daňovú povinnosť na Slovensku. To je prvá vec.
Druhá vec, čo sa týka tejto novely zákona o dani z príjmov, skutočne nikto sa nepozastavil, alebo teda okrem pána ministra, nad v podstate zjednotením podmienok pre zahrnutie záväzkov a pohľadávok. Ja toto považujem za jeden z najdôležitejších prínosov tohto zákona, nakoľko vieme, že je tu druhotná platobná neschopnosť. Firmy neplatia. Tento zákon ich donúti skutočne sa zamyslieť nad tým, že či si zvýši svoj daňový základ o nezaplatené záväzky alebo nie? A toto ja považujem za skutočne veľmi dôležité.
Ďakujem.