Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Cieľom návrhu zákona je ustanoviť arbitra sporov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ohľadne uhrádzania poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku prebieha na základe zmluvných vzťahov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Tieto vzťahy sú legislatívne nedostatočne upravené. Dve najväčšie zdravotné poisťovne majú vzhľadom na svoju veľkosť dominantné postavenie na trhu a poskytovateľom diktujú podmienky úhrady za výkony v otázkach ako oprávnenosť poskytnutia starostlivosti, neodkladnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti a výška úhrady za uznané výkony. Rozhodnutia zdravotných poisťovní boli doteraz konečné a poskytovatelia nemali možnosť namietať svojvoľné rozhodnutia poisťovní.
Týmto návrhom sa má zamedziť jednostranným rozhodnutiam o úhrade poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poskytovatelia aj zdravotné poisťovne nadobudnú právo požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o preskúmanie oprávnenosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti alebo skutočnosti, či ide o neodkladnú starostlivosť, alebo o výške úhrady za zdravotnú starostlivosť. Týmto sa čiastočne zabráni bezdôvodným a neobjektívnym rozhodnutiam o úhradách za zdravotnú starostlivosť.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.

Pardon, nevedel som nájsť teraz narýchlo, pani podpredsedníčka, tie sumy, ale nájdem ich.
Ale len na upresnenie k tejto novele zákona. Tá novela nevytvára zo zdravotníckych pracovníkov verejných činiteľov, pretože to má aj svoje negatíva. Aj trestnoprávne, inými slovami Trestný zákon na jednej strane viac chráni verejných činiteľov, ale má aj viaceré skutkové podstaty, ktoré zavádzajú oveľa vyššiu mieru trestnoprávnej zodpovednosti verejných činiteľov. To bola aj polemika pri učiteľoch. Ale čo zavádza, je, že zavádza pre zdravotníckych pracovníkov štatút chránenej osoby. Čo v realite znamená, že v prípade spáchania násilného trestného činu voči chránenej osobe je to osobitný kvalifikačný znak, ktorý podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Inými slovami, inými slovami, útok na chránenú osobu je sankcionovaný prísnejšie ako na osobu, ktorá nie je chránená. Chránené osoby sú rôzne. To sú aj deti, aj tehotné ženy, ale v tomto prípade by to boli aj zdravotnícki pracovníci pri výkone svojej praxe, tak.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, cieľom predloženého návrhu zákona je posilniť ochranu zdravotníckeho pracovníka počas poskytovania zdravotnej starostlivosti na úroveň chránenej osoby. Použitie násilia a vyhrážanie sa usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením malej škody zdravotníkovi počas poskytovania zdravotnej starostlivosti by tak bolo klasifikované ako trestný čin spáchaný voči chránenej osobe v zmysle § 39 ods. 1 písm. h) Trestného zákona.
V súčasnosti zdravotnícki pracovníci nemajú už štatút verejného činiteľa a pri výkone svojej činnosti sú často vystavení násilným útokom. Zdravotnícki pracovníci vykonávajú fyzicky a psychicky náročnú prácu. Mnohí pracujú v nepretržitých prevádzkach a prichádzajú do kontaktu s infekčnými chorobami. Zdravotnícki pracovníci nemajú možnosť odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti, a to ani u pacientov, ktorí prejavujú agresívne sklony alebo sú pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Verbálne a fyzické útoky na zdravotníckych pracovníkov počas poskytovania zdravotnej starostlivosti nie sú zriedkavosťou. Zdravotnícki pracovníci nemajú adekvátnu právnu ochranu a stávajú sa tak ľahším terčom verbálnych aj fyzických útokov a vyhrážok.
Návrh novely zákona by mal prispieť k bezpečnosti zdravotníckych pracovníkov pri výkone ich povolania a v konečnom dôsledku k zlepšeniu prostredia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, z čoho budú mať úžitok všetci slušní pacienti.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.

Ďakujem veľmi pekne. Považujem tento návrh, ktorý možno sa týka nie veľkého počtu ľudí, ale za veľmi dôležitý, lebo je aj o solidarite, ktorú spoločnosť cíti s tými, ktorí sú v núdzi bez vlastnej viny, so zdravotne postihnutými.
Starostlivosť o zdravotne postihnuté osoby, ťažko zdravotne postihnuté osoby, je mimoriadne náročná a veľmi málo ocenená. Súčasné znenie zákona obsahuje v § 40 ods. 8, 9 zníženie príspevku v prípade, ak opatrované ťažko zdravotne postihnuté dieťa navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako dvadsať hodín týždenne. V praxi to znamená znevýhodnenie všetkých ťažko zdravotne postihnutých detí, ktoré sa zúčastňujú na vzdelávacom procese a na príprave na budúce uplatnenie v živote. Čas školského vyučovania presahuje hranicu dvadsiatich hodín týždenne, čo znamená vždy krátenie príspevku pre rodiča opatrovateľa. V prípade všeobecnej požiadavky absolvovania povinnej školskej dochádzky sa tento problém javí ešte vypuklejšie. Okrem toho rodič dieťaťa, opatrovateľ, sa o dieťa stará nielen počas školského roka, ale aj počas školských prázdnin alebo sviatkov.
Návrhom sa takéto znevýhodnenie odstraňuje tak, aby výšku príspevku na opatrovanie neovplyvňovala návšteva školy ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom. Navrhovaná úprava zvýšenia príspevku na opatrovanie nezaopatreného ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa v prípade, ak opatrovateľ nemá vlastný príjem, sa zvyšuje zo súčasných 49,80 eur na 100 eur z dôvodu potreby lepšej podpory rodičov, opatrovateľov s ťažko postihnutým dieťaťom, ako aj z dôvodu, že táto fixná suma sa od zavedenia zákona nezmenila.
Ja by som chcel možno to vysvetliť plastickejšie, tieto kompenzácie. V princípe ide o to, že v okamihu, keď je dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, ak rodič poberá príspevok na opatrovanie, začne chodiť do školy, je im príspevok krátený, problém je, že tie deti sú v škole na štyri hodiny, často bývajú choré, plus majú prázdniny a rodičia majú krátený príspevok. Je to vážny výpadok ich príjmu, oni nemôžu sa zamestnať nikde v zásade, lebo kto by ich na pár hodín zamestnal a navyše kvôli chorobám tieto deti častokrát vynechávajú školskú, školskú dochádzku. Na nás sa obrátili mnohí rodičia a ešte aj na pani exposlankyňu Žitňanskú, ktorí nás upozornili na toto, v úvodzovkách, šetrenie štátu na nesprávnom mieste.
Chcem zároveň avizovať, že ak by tento návrh, ktorý považujem za veľmi dôležité gesto solidarity voči tým, ktorí sú v ťažkej životnej situácii, ak by prešiel do druhého čítania, máme pripravený ešte jeden pozmeňujúci návrh. Totižto medzičasom, čo bol teda návrh podaný nami, sa vyskytol ďalší problém, a síce ak je dieťa, ktorého rodič poberá tento príspevok, hospitalizované dlhšie ako tridsať dní, stráca rodič na príspevok nárok, respektíve je mu krátený. Boli však prípady jedného napríklad chlapca s autizmom, ktorý má ďalšie choroby, bol operovaný, hospitalizovaný dlhšie ako tridsať dní, bol príspevok krátený, ale počas celej doby hospitalizácie bola a musela s ním byť matka v nemocnici, ale prišla o príspevok. Zákon totiž na rozdiel od napríklad školy v prírode neráta s tým, že by rodič bol s dieťaťom v nemocnici. Čiže pozmeňovákom chceme aj túto situáciu napraviť. Myslím si, že táto krajina dáva na sociálnu inklúziu aj ľudí, ktorí z vlastnej viny nemajú príjem, obrovské peniaze. Ak nevieme prispieť kompenzáciami v rozumnej výške ľuďom, ktorí, ktorí sú v mimoriadne ťažkej životnej situácii kvôli ťažko zdravotne postihnutému dieťaťu, tak na tom sa prejavuje vyspelosť a civilizácia každej spoločnosti podľa mojej mienky. A preto by som chcel požiadať všetkých poslancov vrátane vládnych poslancov, vrátane vládnych poslancov, aby tento návrh zákona podporili.
Najväčším snom každého rodiča je mať zdravé deti. Ale nie každý má toľko v živote šťastia, aby mal zdravé deti. A potom si myslím, že ak to dieťa je zdravotne postihnuté a ťažko zdravotne postihnuté, tak je našou povinnosťou podať takejto rodine pomocnú ruku reálne a dokonca ju nediskriminovať v prípade, že dieťa začne navštevovať školu a plní si následne základnú školskú dochádzku, čoho cieľom je integrovať dieťa do spoločnosti ďalej. Takže bol by som veľmi rád, keby tento návrh, ktorý sa možno zdá byť drobný, podporu našiel a prešiel do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja už naozaj len v princípe stručne. Nerozumiem celkom argumentu, že vieme, že neexistuje šanca preniesť zodpovednosť na zamestnávateľov celú v rozsahu tisíc euro, tak neriešme ani v časti ten problém, aby to aspoň mali možnosť si z daní odpočítať, ani tých dvesto euro. Lebo ak nám neprejde tisíc – a vieme, že neprejde, nikdy, alebo v reálnom čase –, tak ani dvesto. Tomu celkom ja nerozumiem. Proste ak vieme aspoň vyriešiť parciálne ten problém, lebo na viac dnes nemáme, tak ho vyriešme parciálne.
Podľa mojej mienky záujem na tom, aby boli lekári, aby sa vzdelávali odborne, aby mali ďalšie štúdium, všetko, čo k tomu patrí, je verejný záujem. Je to aj verejný záujem. Aj súkromný toho lekára, ale aj verejný záujem, aby bola kvalita zdravotnej starostlivosti na požadovanej úrovni, aby lekári vykonávali svoju prax lege artis. A preto si myslím, že je celkom spravodlivé v princípe, keď časť toho vzdelávania znáša štát v podobe nižšieho daňového príjmu, naviac v situácii, keď pri osobách, lekároch v porovnateľnej situácii, SZČO takúto možnosť pripúšťa. A naozaj neviem, prečo by len z pohľadu formy výkonu činnosti, či je v pracovnom pomere lekár alebo SZČO, majú rovnaké povinnosti na vzdelávanie, rovnaké povinnosti na odbornú kvalifikáciu, boli jedni oproti druhým zvýhodnení. Tomu celkom nerozumiem, že prečo by tento princíp mal byť ten kľúčový, len aby nebola pri zamestnancoch nejaká výnimka.
Čiže ja si myslím, že to riešenie nemusí byť ideálne, ideálne vieme, že neprinesieme, neprejde, je kompromisné, ale len skutočnosť, že naráža na nejaké akademické úvahy o tom, že by malo byť čo najmenej výnimiek, to podľa mňa nie je až také v tejto situácii presvedčivé. Taký je môj laický názor.

Ešte chcem v rozprave, aby sa mohlo reagovať, aby mohol pán poslanec možnože Mihál reagovať.
No, zamestnávateľ, vy hovoríte, že mal by, musí, no možnože musí je veľký pán, nemusí ešte väčší. Proste zamestnávateľ to neplatí. A to je realita, ktorú nikto z nás nenavrhuje tuná zmeniť, ani vy, ani nikto iný. To je realita. Faktom je, že je na jednej strane trošku absurdné a podľa mňa aj právne aj diskriminačné, že lekári, ktorí sú SZČO, si to môžu odpísať zo základu dane, ale lekári zamestnanci to isté vzdelávanie nie. Povinnosť majú rovnakú zo zákona, sa vzdelávať.
Naviac musím povedať, že je to povinnosť, ktorá oproti iným profesiám v zásade je podmienkou výkonu ich ďalšej práce, jednak špecializácie a jednak zachovania tej špecializácie. Čiže to by som celkom so zváračským kurzom neporovnával. Ale veď môžme aj o tom hovoriť, samozrejme, len realita dnes je taká, že nie tvoríme právne predpisy vo vákuu, ale v realite, ktorá je taká pri medicíne, pri lekároch mladých a sestrách zdravotných, že kvôli konkurencii zo zahraničia zo Slovenska odchádzajú. To je reálny problém. Môžme hovoriť abstraktne proste, že v tabuľke to vyzerá výnimka a nevýnimka, ale to sú abstraktné akademické prednášky, ktoré zase podľa mňa až tak veľmi neinšpirujú, musím povedať, ak je taká realita, že zo Slovenska odchádzajú stovky lekárov a mladých absolventov a na Slovensko sa už nikdy nevrátia. A myslím si, že je lepšie urobiť jednu výnimku, ktorá dajme tomu ten odliv zmierni, nehovorím, že ho zastaví, že ho zmierni, ako sa tváriť, že veď nech to robia zamestnávatelia, to by bolo ideálne. Možno bolo, ale vieme, že to nerobia a robiť to nebudú.
A myslím, že sme v parlamente od toho, aby sme dávali návrhy právnych predpisov, ktoré sú realistické. Nie ako by to v ideálnom svete malo vyzerať, ale vychádzajúc z toho a poznajúc to, ako to reálne na Slovensku vyzerá.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, slovenská právna úprava, ale aj európske smernice kladú veľký dôraz na zabezpečenie celoživotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, a to z pochopiteľného dôvodu poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa moderných poznatkov lekárskej vedy a prevencie potenciálneho poškodenia pacientov. Ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka zahŕňa špecializačné štúdium na výkon špecializovaných pracovných činností, certifikačnú prípravu na výkon certifikovaných pracovných činností a sústavné vzdelávanie. Zdravotnícki pracovníci sú povinní sa ďalej vzdelávať podľa príslušných zákonov, ktoré aj definujú sústavné vzdelávanie ako priebežné obnovovanie, prehlbovanie, udržiavanie získanej odbornej spôsobilosti. Zdravotnícky pracovník si túto povinnosť splní napĺňaním jednotlivých zložiek sústavného vzdelávania, ktoré sú definované v našich právnych predpisoch. Sústavné vzdelávanie sa hodnotí výsledkom "splnil", ak získa za hodnotené obdobie 250 kreditov. Zámerom tohto vzdelávania lekárov vo verejnom zdravotníctve je predovšetkým zvyšovanie odbornej spôsobilosti, rozširovanie ich teoretických a praktických zručností, dopĺňanie nových vedeckých poznatkov v oblasti zdravotníctva, aby svoju prácu mohli vykonávať na čo najvyššej profesionálnej úrovni.
Na jednej strane táto legislatívna povinnosť pre zdravotníckych pracovníkov je nevyhnutná aj z hľadiska ochrany zdravia pacientov, na strane druhej jej veľkým problémom je vysoká finančná náročnosť. Splnenie podmienok sústavného vzdelávania vo výške 250 kreditov si vyžaduje absolvovanie početných školení, seminárov a kongresov. Účasť na odborných podujatiach zameraných na prezentáciu farmaceutického výrobku s účasťou výrobcu liekov sa nepovažuje za sústavné vzdelávanie.
Lekári, ktorí majú postavenie samostatne zárobkovo činných osôb, si majú možnosť v zmysle príslušných zákonov náklady na vzdelávanie zahrnúť do svojich daňových výdavkov. Je demotivujúce a zároveň aj diskriminačné, že lekári, ktorí sú zamestnancami v zmysle Zákonníka práce, takúto možnosť nemajú.
Zámerom navrhovanej novely, navrhovanej právnej úpravy je legislatívne zakotviť možnosť, aby si lekári v postavení zamestnancov mohli výdavky a náklady podriadené nadobudnutiu svojej špecializácie zahrnúť do základu dane a tým zároveň znížiť odvádzanú daň zo svojich príjmov, čo by im výrazným spôsobom uľahčilo splnenie si svojej zákonnej povinnosti. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je reflektovať na situáciu mladých lekárov, na ktorých súčasná legislatíva kladie vysoké nároky ohľadne dosiahnutej špecializácie a certifikačných pracovných činností. Pritom práve mladí lekári väčšinou nemajú dostatok finančných prostriedkov na úhradu ich vzdelávania, čo je aj podstatným dôvodom ich migrácie do zahraničia. Lekár bez požadovanej špecializácie pritom nemôže samostatne vykonávať lekársku prax a stáva sa de facto lacnou a často zneužívanou pracovnou silou pre nemocnice na Slovensku. Tisíce mladých absolventov lekárskych fakúlt odišlo do zahraničia za lepšími pracovnými podmienkami, najmä pre nefunkčný systém špecializačnej prípravy. Dôsledkom tejto migrácie je zhoršujúca sa veková štruktúra slovenských lekárov, a to najmä v nemocniciach. Súčasná úprava v oblasti sústavného vzdelávania sa zdravotníckych pracovníkov je zo súčasného, ale aj z dlhodobého pohľadu neudržateľná a pre slovenské zdravotníctvo do veľkej miery devastačná, na čo chce reflektovať predložená právna úprava.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, budem rád, ak ju podporíte a posuniete do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, v piatok poobede boli preskočené viaceré body programu z dôvodu, že neboli prítomní navrhovatelia. Poslanci, ktorí návrhy zákonov mali predložiť, je to, samozrejme, ich legitímne rozhodnutie, úzus v parlamente vždy bol, že v takom prípade, keď nie je prítomný navrhovateľ z radov poslancov, sa bod prerokuje ako, sa zaradí na koniec programu. Tak sa vždy postupovalo. Teraz je to inak. Teraz body 45 až 59 sú zaradené hneď za termínované body, teda predpokladám, že ešte dnes, a by ma zaujímalo, z akého dôvodu sa body, ktorých poslanci, neboli prítomní navrhovatelia pri predložení návrhov, nedali na koniec schôdze, ako to bývalo obvyklé, ale sa dali hneď dnes po termínovaných bodoch. Lebo pravidlo tuná isté bolo, platilo na každého jedného z nás vrátane mňa, na každého, a teraz sa mení.

No, v akom poradí? V piatok bol prerokovaný bod 61 pani poslankyne Žitňanskej, tie body sa preskočili, pretože tu neboli prítomní navrhovatelia. Neboli tu prítomní navrhovatelia, ešte raz, bod 61 už bol prerokovaný a budeme o ňom hlasovať, tie body boli preskočené, lebo neboli tu prítomní navrhovatelia. Doteraz bol vždy úzus, že ak neboli prítomní navrhovatelia, tak sa presúvali body na koniec programu. Z akého dôvodu, keď tu neboli navrhovatelia, sa dnes tie body nepresúvajú a idú v rámci programu hneď po termínovaných bodoch? To je proste podľa mňa nekorektné. Len preto, že ide o konkrétnych navrhovateľov. Je to nekorektné. Ešte raz, veď to je dôkaz toho, 61 alebo 60 boli prerokované už. Pani poslankyňa Žitňanská tu bola do štrnástej hodiny v piatok poobede, aby mohla s bodmi vystúpiť. Ak iní poslanci mali iné povinnosti a nemohli tu byť do štrnástej v piatok poobede, ja im to nezazlievam, je to ich vec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len otázka, pán predsedajúci. V piatok pred skončením rokovania sme preskočili nejaké body, pretože tu neboli prítomní poslanci, ktorí ich mali predniesť, teda navrhovatelia. Úzus bol vždy – podľa mňa férový voči každému –, pokiaľ tu nebol navrhovateľ prítomný, išlo to na koniec programu. Dnes som si prečítal, že body 58, 59 sú hneď po termínovaných bodoch programu napriek tomu, že navrhovatelia tu neboli v piatok poobede – čo je ich právo, proste mali asi iné nejaké vážne povinnosti –, ale dohoda vždy bola, že to ide na koniec programu. Tak moja otázka znie: Prečo teraz sa urobila výnimka a tie body sú zaradené po termínovaných bodoch dnes?