Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Komunikácia je považovaná za jeden z najdôležitejších sociálnych procesov. Môžeme ju tiež charakterizovať ako odovzdávanie a prijímanie významov, čo chápeme, ako všetko to, o čom ľudia spolu medzi sebou komunikujú. Najzávažnejším sociálnym dôsledkom alebo hendikepom, znevýhodnením sluchového postihnutia a hluchoslepoty je najmä bariéra v komunikácii a v prístupe k informáciám, respektíve obmedzená a limitovaná komunikačná zručnosť, na čo sa priamo viaže ďalší závažný sociálny dôsledok, a to informačná bariéra, informačná neprístupnosť sociálneho prostredia.
Ja sa priznám, a teraz dovoľte takú osobnú vsuvku, ja som asi pred piatimi rokmi prvýkrát navštívil komunitu nepočujúcich v Nitre. Bolo to na jednom stretnutí v Občianskom združení EFFETA, kde som si uvedomil, akí sme my, ktorí nemáme zdravotné postihnutie, ignorantskí vo vzťahu k potrebám ľudí so zdravotným postihnutím. Napríklad ja som si vždy myslel, že nepočujúce osoby nemajú problém čítať a písať, pretože však vidia dobre, že v zásade čítaný text chápu úplne rovnako, ako my a nemajú problém písomným spôsobom komunikovať. Potom mi tam povedali, že je to veľký omyl, pretože slovenčina a iný jazyk je pre nich v princípe cudzí jazyk. Pre nich je, ak to môžem tak povedať, materinskou rečou posunkový jazyk. To som si ja nikdy neuvedomil a myslím si, že častokrát tá väčšinová spoločnosť je hluchá a slepá viac, ako ľudia, ktorí majú zdravotné postihnutie.
Tento návrh zákona sa snaží komplexne riešiť problém nepočujúcich a nedoslýchavých, pretože dnes existujúci legislatívny rámec obsahuje len neúplný zoznam komunikačných foriem pre nepočujúcich, napriek tomu, že existujú a sú potrebné viaceré komunikačné formy. V prípade osôb so sluchovým postihnutým a osôb s hluchoslepotou sa nedá s určitosťou stanoviť univerzálny spôsob, či jedna forma komunikácie, ako je tomu v slovenskej legislatíve dnes. Každý človek je iný a preto vzniká široký priestor pre modifikáciu prístupov a foriem potrebných k dosiahnutiu plnohodnotnej komunikácie.
Veľkú úlohu v procese osvojovania si a preferencie jednotlivých komunikačných foriem a ich kombinácie do komunikačných systémov u osôb so sluchovým postihnutím zohráva stupeň a druh sluchového a pri hluchoslepote aj zrakového postihnutia, vek, v ktorom sa postihnutie objavilo, osobná dispozícia zrozumiteľne komunikovať, vhodný tím kooperujúcich odborníkov, tlmočníkov, prepisovateľov, podnecujúce sociálne prostredie osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou rodinu nevynímajúc. Z uvedeného vyplýva potreba legislatívneho zadefinovania nových komunikačných foriem a súčasne umožniť osobám so sluchovým postihnutím a osobám s hluchoslepotou voliť si vlastný komunikačný systém kombináciou rôznych komunikačných foriem, ktoré priamo reflektujú stupeň ich zdravotného postihnutia, individuálne potreby a komunikačné preferencie.
Moja kolegyňa súčasná europoslankyňa Jana Žitňanská, ktorá sa dlhé roky a myslím, že v parlamente skoro najviac venuje osobám so zdravotným postihnutím, samozrejme, že bola aj pri komunikácii o tomto návrhu zákona, ktorý sa tvoril s odborníkmi, s vysokými školami. Mal som informáciu, že boli oslovení niektorí poslanci SMER-u, že ten zákon sa netýka alebo nereflektuje na potreby aj nedoslýchavých. Musím povedať, že nedoslýchavá komunita pripomienkovala návrh zákona. Väčšina pripomienok bola zapracovaná, čiže zákon nikoho o nič neukracuje a bolo by smutné, keby sa kvôli ješitnosti a politikárčeniu nepresadzovali dobré veci. Samozrejme, netvrdím, že návrh, ktorý bol vypracovaný veľmi komplexne, je bezchybný, žiaden taký návrh nie je a pokiaľ by bol v druhom čítaní tento návrh zákona, tak bude, budem veľmi starostlivo počúvať, načúvať pozmeňovacím návrhom.
Myslím si, že keď sme hovorili pred chvíľkou o obrane, tak aj oblasť podpory zdravotne postihnutých ľudí by mala byť oblasťou, kde by mali ísť nabok nejaké politické alebo stranícke preferencie a mali by sme sa zamerať na riešenie vecné, ktoré zdravotne postihnutým ľuďom pomôže. Ja to už hovorím veľakrát, že v tejto krajine dáme v oblasti sociálnych výdavkov príliš veľa a nezodpovedne aj ľuďom, ktorí sú v ťažkej sociálnej situácii alebo životnej situácii z vlastnej viny, napríklad preto, že nepracujú. A na druhej strane zostáva strašne málo na podporu tých, ktorí sú v ťažkej životnej situácii bez vlastnej viny, a to sú aj zdravotne postihnutí. Naozaj si myslím, že úroveň civilizácie spoločnosti je spoluurčovaná aj tým, ako sa stará a podporuje osoby, ktoré z vlastnej viny sú oveľa v ťažšej životnej situácii ako my, ktorí zdravotné postihnutie nemáme. Takže som vás chcel poprosiť v závere o podporu zákona do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.