Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, len taká procedurálna vec na úvod, vy upozorňujete poslancov opozície na veci, ktoré údajne nesúvisia s predmetom rokovania. Neviem, ako súvisí s predmetom rokovania téma diviaka. Naviac to avízo pána poslanca Martvoňa, že bežní ľudia sú stíhaní a pán poslanec Hlina nie, tomu tiež celkom nerozumiem. Pri popularite pána poslanca Hlinu medzi poslancami SMER-u a SMER dnes ovládol orgány činné v trestnom konaní všetky, celkom nerozumiem, prečo by orgány činné v trestnom konaní, ktoré ovládate vy, mali nejak špeciálne privilegovať pána poslanca Hlinu. Ale možno mi to nejako vysvetlíte, že aká je v tom logika, kde by sa logické zdalo byť práve pravý opak, ale možno sa mýlim, alebo mi poviete, že ministerstvo vnútra a Generálnu prokuratúru v princípe má pod palcom pán poslanec Hlina. Možno, že aj, aj to sa dozvieme, ktovie.
A teraz prejdem k veci a tá vec sú schránkové firmy. Na úvod musím povedať, že za opätovne vrátený zákon nezahlasujem a nezahlasujem zaňho ani, keď budú prijaté pripomienky prezidenta. A poviem vám prečo. Lebo v jednej časti tej pripomienky prezidenta sa týkajú, celkom správne, Európskej únie a európskej legislatívy, ale keby tam boli prijaté, tak ten zákon vlastne bude obsahovať v princípe len jednu vec, a to je možnosť výnimky z tendrov v súvislosti s predsedníctvom v Európskej únii.
Totižto, len právne sa k tomu vyjadrím, prezident hovorí, že nie je možné vylúčiť z verejných obstarávaní právnickú osobu so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ako to navrhuje zákon, z krajín, ktoré neumožňujú identifikáciu akcionárov, pritom vieme, že sú krajiny v Európskej únii, ktoré stále umožňujú, umožňujú anonymné obchodné spoločnosti. Sú to najmä z oblasti možno frankofónneho práva, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, tie zmienené Holandské Antily. Čiže my ich ani podľa európskeho práva nemôžeme z verejného obstarávania, spôsobom, ak by ste to urobili, v zákone vylúčiť. To namieta prezident. Faktom je, že tým pádom ten celý zákon je absolútne zlý, čo sme od začiatku hovorili, že to nie je možné viazať na formálnu majetkovú účasť, ale na konečného užívateľa výhod. Čo je termín, ktorý je známy, je to známy inštitút z oblasti legislatívy v boji proti praniu špinavých peňazí. A pozmeňovacie návrhy, ktoré sme my vtedy predložili, smerovali len k tomuto. A, pán spravodajca, vy dobre viete, že náš pozmeňovací návrh, ktorý sa toho týkal, bol spočiatku vyhovujúci. Jasné, aj pán minister Borec hovoril, jasné, okej. Potom asi prišiel pokyn zhora a ten pozmeňovací návrh bol vlastne zablokovaný. Je mi ľúto potom toho, že časť opozície sa rozhodla vám pomôcť, keďže ste boli pod verejným tlakom, uznesením, ktoré žiada vládu v marci pripraviť, možno prísť. To sa mi zdá, že bol zlý krok. Jedine, že by si niektorí z poslancov opozície mysleli, že o čo ho požiadame, pána premiéra, to do bodky aj splní.
Neviem, či taká je naša skúsenosť, zatiaľ, mne sa zdá, že je opačná, ale prosím. Tým chcem povedať, že celý ten váš zákon je v princípe, nielenže je zbytočný, nielenže je nefunkčný, je v rozpore s európskym právom a v oblasti, ktorú predložil pán poslanec Kondrót, v princípe znamená zhoršenie právneho stavu. Čiže by som poprosil, možno aj poslancov opozície, žeby zvažovali, či zahlasujú za zákon, ktorý akože udržiava diskusiu, ktorý zhoršuje právny stav súčasný, zhoršuje.
Čo to znamená? To znamená, že vo veciach, ktoré súvisia s predsedníctvom, nebude potrebné robiť verejné obstarávanie. Čo sú tie veci? Čo sú tie veci? Nové limuzíny napríklad? Alebo čo sú, povedzme si, čo sú tie veci? Nové limuzíny asi áno, treba bez tendra. Proste pri, pri, pri tendencii dnešnej vlády robiť výnimky z verejného obstarávania vo veciach, kde to nie je potrebné, kde nejde o nákup proste nejakých utajovaných raketových systémov, žiaľ, žiaľ, proste by som bol veľmi obozretný. Čiže ten zákon je zhoršujúci právny stav. Ale ja sa samozrejme, že vyjadrím aj k téme, ktorú sme včera otvorili, pretože sa priamo týka schránkových firiem, a to je téma firmy Port Service. A je, je zaujímavé, lebo Slovensko je malá krajina, ako mnohé korupčné prípady v rôznych rezortoch a týkajúcich sa rôznych predstaviteľov vládnej strany nakoniec nejako spolu súvisia. Sme naozaj malinká krajina, čiže je to asi normálne, ale je to strašne varujúce.
Ja by som chcel aj z tohto miesta poďakovať pani Remišovej, ktorá tú kauzu výrazne posunula dopredu, aj keď ona bola známa aj v minulosti, ale nie v takomto rozsahu, ako bola včera zverejnená.
Ide o firmu, o akciovú spoločnosť, ktorá dnes je schránkovou firmou, a z toho dôvodu to súvisí so zákonom, ktorý prerokúvame, ktorého avizovaný cieľ je zamedziť schránkovým firmám vo verejnom obstarávaní sa zúčastňovať, ale byť aj účastný v obchodoch so štátom. Táto firma v roku 2002 sa uchádzala o privatizáciu Slovenských plavieb a prístavov. Bola vylúčená zo súťaže pre nesplnenie podmienok a od Fondu národného majetku si tým pádom od toho roku nárokuje ušlý zisk.
Teraz poviem to na príklade ako právne, čo to pripomína. Ak si spomínate na kauzu prvej Ficovej vlády, Veľký Slavkov, tak tam tiež v nejakom okamihu bol z toho veľký škandál, museli byť tie rozhodnutia pozemkového fondu zrušené a firma, myslím firma GfK, sa tak volala, si nárokovala ušlý zisk, že nezískala tie pozemky pri Veľkom Slavkove, kde chcela mať nejaký veľký developerský projekt, a fiktívny ušlý zisk si nárokovala na súde v Poprade. A dokonca, nejakou zvláštnou zhodou okolností, popradský súd v prvom stupni priklepol tento fiktívny ušlý zisk tejto spoločnosti. Následne zase bol z toho veľký škandál, čiže odvolací súd to musel zrušiť, domnievam sa, že aj sudca, ktorý o tom rozhodoval, bol disciplinárne stíhaný.
To je v princípe cez kopirák tento prípad. Firma, ktorá neuspela v privatizácii, si nárokuje fiktívny ušlý zisk. Podľa platných zákonov, pokiaľ bola privatizácia nezákonná, mohol ju napadnúť generálny prokurátor. Generálny prokurátor ju však nenapadol, ale konal v tej veci ďalej. Poviem vám hneď ako.
Firma Port Service na súdoch neuspela. Svoj spor právoplatne prehrala rozhodnutím Najvyššieho súdu v roku 2008. Tu však vstupuje do hry nominant SMER-u na generálneho prokurátora Dobroslav Trnka a podáva mimoriadne dovolanie v neprospech štátu a v prospech firmy Port Service v spore o 60 mil. eur. Vieme, ako boli v tom čase, za nominantov vašej vládnej koalície v tom čase, zostava na dovolacie senáty. A dovolací senát, čuduj sa svete, rozhodol o tom, že Port Service bola naozaj nezákonne, nezákonným spôsobom diskriminovaná v privatizácii a že jej patrí nejaký ušlý zisk. Čiže právoplatné rozhodnutia v prospech štátu boli zrušené, a teraz v tej veci sa koná od znova.
Čo vieme o spoločnosti Port Service? Predsedom predstavenstva tejto spoločnosti bol Pavol Pavlis. Žaloba bola podaná 11. 12. 2002 na Fond národného majetku spoločnosťou, ktorej predsedom predstavenstva v tom čase bol Pavol Pavlis. O päť dní na to, 16. decembra 2002 predseda poslaneckého klubu strany SMER v parlamente Robert Fico podpísal list, v ktorom nominoval Pavla Pavlisa za člena Dozornej rady Fondu národného majetku. A Pavol Pavlis bol za opozíciu zvolený v januári 2003. Teda bol navrhnutý do Fondu národného majetku človek, ktorý bol predsedom predstavenstva a spolumajiteľom firmy, ktorá bola v jednom z najväčších súdnych sporov s Fondom národného majetku. Hoci funkciu predsedu predstavenstva vykonával Pavol Pavlis iba do júna 2003, stopercentným vlastníkom uvedenej firmy bola Port Service Bratislava, s. r. o., v ktorej väčšinový podiel mali dvaja ľudia, Pavol Pavlis a Andrej Babiš. Keď nastupoval do funkcie v dozornej rade pán Pavlis, tak samozrejme, že musel podpísať vyhlásenie, že nie je v žiadnom konflikte záujmov, citujem, "že nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami Fondu národného majetku". To podpísal v čase, keď bol spolumajiteľom firmy, ktorá viedla jeden z najväčších súdnych sporov s Fondom národného majetku. Stále nič? Stále nič?
Ideme ďalej. Pán Pavlis bol okrem toho navrhnutý Robertom Ficom v roku 2004 za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, keďže malo ísť o človeka, "ktorý by podľa nášho názoru vynikajúcim spôsobom zastával tento post". Ako som spomínal, ten spor Port Service a Fond národného majetku pôvodne štát vyhral na Krajskom súde v Bratislave. Samozrejme, spoločnosť Port Service v roku 2006, pán Pavlis hovorí, že s ňou v princípe už nič nemá s tou spoločnosťou, v roku 2006 ho prehrala tá spoločnosť a bolo treba, ak sa chcela brániť, na Najvyšší súd bolo treba podať odvolanie. Podľa nášho právneho poriadku ten, kto podáva odvolanie, platí aj súdny poplatok. Keď išlo o veľkú sumu, bol tam pomerne vysoký, veľký súdny poplatok, okolo 600-tisíc korún, firma Port Service, a. s., však na tento poplatok nemala. Kto jej v roku 2006 požičal na súdny poplatok? Kto myslíte? Pavol Pavlis, 600-tisíc. Krátkodobá pôžička od Ing. Pavla Pavlisa v dobe, keď pôsobil ako predseda predstavenstva aj po, spoločnosť nemala prostriedky na úhradu záväzkov z obchodného styku a na súdne trovy. Čo sa stalo s pôžičkou, nevieme. No a od roku 2006 v každej účtovnej závierke svieti v riadku krátkodobé finančné výpomoci tá istá suma 29 875 eur. A keďže spoločnosť mala v poslednej uzávierke v hotovosti 23 eur a na účte nič, splácať tú pôžičku asi nemala z čoho.
Ale poďme k tej schránkovej verzii tejto firmy. V roku 2006 bol pán poslanec, pán Pavlis zvolený za poslanca Národnej rady, a preto sa vzdal funkcie člena Dozornej rady Fondu národného majetku. S tým súvisí asi aj ďalšia operácia. Dňa 12. júna 2006 predala spoločnosť Port Service Bratislava, s. r. o., kde sú spolumajiteľmi Babiš, Pavlis, 100 % akcií svojej dcérskej spoločnosti Port Service, a. s., schránkovej firme Castelo Holdings so sídlom na ostrove Curacao pri pobreží Venezuely, teda firma, teda územie, ktoré patrí pod Holandské Antily. Čiže na papieri teraz pán poslanec Pavlis hovorí, že už teraz naozaj s tým nemám nič, to má schránková firma, kúpili to proste nejakí domorodci z Antíl. Neviem, ťažko povedať, ťažko povedať. Boli tu, sa im páčilo na Slovensku, sa im zdalo, že slovenská justícia funguje tak dokonale, že v zásade tu majú veľmi zaujímavý súdny spor, dobrá investícia. Fajn.
Po tom, ako zložil pán poslanec, pán Pavlis poslanecký sľub v roku 2006, ako by teda už nemal s touto spoločnosťou nič spoločné. O to prekvapujúcejšie však je, že na Valnom zhromaždení spoločnosti Port Service, a. s., ktorú už vlastnila schránková firma na Holandských Antilách, na konci júla 2006, teda už následne po tom, ako to mal teda previesť, bolo valné zhromaždenie tejto akciovej spoločnosti. A hádajte, kto bol zvolený za overovateľa na valnom zhromaždení? Osoba, ktorá s tou firmou nemá ale nič spoločné, to je naozaj Curacao, Pavol Pavlis.
Kto v tejto sále, kto v tejto krajine, priemernej rozumnosti, môže veriť tomu, že s touto firmou po tom, ako ju previedol na schránkovú firmu na Holandských Antilách, Pavol Pavlis nič nemá? Kto tomu môže veriť? Keď je niekto odvážny, nech zdvihne ruku hore. Myslím si, že nikto, lebo to je absurdné tomu veriť.
A poďme ďalej. Pavol Pavlis sa stáva po voľbách v roku 2012 najskôr štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva, teda rezortu, ktorý podľa svojho štatútu, citujem, "spolupracuje s ministerstvom hospodárstva pri riešení problémov a sporov vzniknutých pri realizácii privatizačných projektov". Teda rezort, ktorý poskytuje súčinnosť Fondu národného majetku pri riešení právnych sporov. A v jednom z najväčších tých sporov je firma, ktorej bol predsedom predstavenstva, spoluvlastníkom a pohybuje sa v nej stále ďalej, aspoň sa pohyboval, Pavol Pavlis, štátny tajomník a terajší minister hospodárstva. Tesne po jeho menovaní do funkcie štátneho tajomníka 24. 5. 2012... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ale pravdepodobne pánom Pavlisom sa budeme zaoberať, pokiaľ budete mať túžbu predložiť návrh. Teraz máme vrátený návrh zákona o verejnom obstarávaní. Ak si teraz vystrieľate všetky patróny, budete to musieť opakovať, ak náhodou dáte návrh. Navrhujem predsa len, aby sme skúsili sa vrátiť k textu rokovacieho poriadku, jeho výkladu, pán poslanec, a ak by bolo možné venovať sa teda predmetu rokovania, schválenému bodu programu.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, ja som vo svojom úvode hovoril, prečo je zákon, ktorý ste prijali, a prezident ho vetoval, absolútne nefunkčný. Na tom sa v princípe asi zhodneme všetci, že je nefunkčný. A teraz hovorím, z akých dôvodov podľa mojej mienky bol pripravený tak, aby bol nefunkčný. Inými slovami, aby kryl vašich vrcholných predstaviteľov, vrátane člena vlády. Vám sa zdá, že to nesúvisí nijako so schránkovými firmami? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán kolega, naozaj vás vyzývam k primeranej interpretácii rokovacích poriadkov a už potom zvážte sám.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Pán predseda, vaši poslanci, vaši ministri, keď majú slovo, tu rozprávajú, čo chcú, od buka do buka. V poriadku, je parlament, nech rozprávajú. Ale, poprosím vás, ak mám názor, a podľa mňa racionálny, že tá situácia súvisí, lebo ide o schránkové firmy, ja hovorím o spoločnosti, ktorá vedie spor s Fondom národného majetku o 60 mil. eur, je to schránková firma, za ktorou zjavne stojí minister tejto vlády. Nesúvisí to stále? Ono to súvisí.
Takže budem pokračovať: 24. 5. 2012 bolo pojednávanie, to opätovné po zrušení tých, toho sporu Najvyšším súdom, po tom, ako podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor pán Trnka. Ešte vám poviem ďalej. Viete, kto zastupoval tú spoločnosť na Najvyššom súde následne? Pani doktorka Tichá, manželka prvého námestníka generálneho prokurátora. To je paráda! Naozaj, úplne super! Takto funguje vo vašej verzii právny štát. Štát okradneme, ľudí okradneme, nech sa proste nabalia bohatí ľudia, oligarchovia. Hlavne, že hovoríme, ako ideme Zákonníkom práce chrániť bežných malých zamestnancov. By mi až zle prišlo. Takže bolo povedané na krajskom súde 24. 5. 2012 v spore, ktorý je jeden z najväčších, jeden z dvoch najväčších Fondu národného majetku. Ide o 60 mil. eur, súčinnosť v týchto sporov poskytuje ministerstvo hospodárstva, kde je štátnym tajomníkom pán Pavlis. Čo sa stane? Na pojednávanie za odporcov za Fond národného majetku nepríde nikto, nepríde nikto, a na krajskom súde fond na prvom stupni prehráva ten spor, ktorý mal v minulosti vyhraný. Stále nič? Stále nevadí? Stále v poriadku? Tie konania ďalšie, samozrejme, že pokračujú.
A teraz to prepojenie spomeniem, keďže Slovensko je malá krajina. Na tom valnom zhromaždení v roku 2006, keď už s firmou nemal mať nič spoločné, kde bol zvolený za overovateľa pán Pavlis, bol do Dozornej rady firmy Port Service, a. s., zvolený istý Karl Heinz Hauptmann. Rovnaký pán je podľa Obchodného registra predsedom Predstavenstva luxemburskej firmy Kanebo Investment, ktorá stojí za zákazkou za 81 mil. eur na vývarovne v štyroch štátnych nemocniciach. Teda v tých nemocniciach, kde boli odvolaní riaditelia nemocníc kvôli netransparentným tendrom. Teda odvolaní, naoko odvolaní, lebo takmer všetci sa potom vrátili do funkcie námestníkov. Čiže to bolo také, akože riešime, riešime a potom medzi sviatkami ich vymenujeme za námestníkov. V tejto súvislosti by som chcel spomenúť jednu zaujímavú vetu ohľadne tohoto pána, ktorý sa prepája s Port Service, s vývarovňami a tak ďalej. V jednom z článkov v Mladej fronte DNES, budem teda čítať v origináli, teda po česky: "Karl Heinz Hauptmann už několik let poutá pozornost nejen české policie, ale i jejích kolegů v zahraničí a v tajných službách. Naposledy přišla na pražskou pobočku Interpolu žádost z Francie v roce 1997, kdy šlo o zmapování jeho kontaktů v České republice kvůli tomu, že se v zahraničí stýkal s osobami podezřelými z praní špinavých peněz.“. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, len je 11.00 hodín, takže rád sa vás teda chcem opýtať, že či by ste nám prezradili, či chcete ešte dlho, a v takom prípade preruším. Alebo ak je to jedna, dve minúty, tak by ste mohli dokončiť.
Nech sa páči, máte slovo.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Nie, jedna, dve minúty. Ale môžem, ako poviete, môžem prerušiť, alebo... Teraz možno sa vám zdá, že to nie je tak výrazná kauza, ako je kauza cétečka, lebo to je zrozumiteľná kauza. Šesťdesiat miliónov eur, ktorú zaplatia daňoví poplatníci, 60 mil. si málokto vie predstaviť v nejakej schránkovej firme. Pred dvomi rokmi bol štrajk učiteľov, ktorí žiadali zvýšenie platov a žiadali v princípe 50 mil. eur. Povedali ste im: radi by sme vyhoveli, nemáme, nedá sa, je napätý rozpočet. Ale 60 mil. v schránkovej firme, za ktorou dodnes pravdepodobne stojí pán poslanec, pán minister Pavlis, zo štátneho rozpočtu úplne kľudne dáte a vaša vláda, vaši nominanti robia všetko pre to, nad rámec svojich kompetencií, aby štát tento fiktívny spor prehral, aby sme nezaplatili učiteľom vyššie mzdy alebo mamičkám na materskej vyššiu materskú a rodičovský príspevok. Ale vašim nominantom, vašim ministrom milióny eur.
Preto nepotrebujete, kolegyne, kolegovia, prísny zákon zakazujúci schránkové firmy, preto vám vyhovuje smiešna právna úprava, ktorá nič nerieši a, práve naopak, zhoršuje právny stav. Pretože vám nevadia škandály a tendre a korupcia, pokiaľ sa dejú v skrytosti. Vadí vám to vtedy, vadí to premiérovi Ficovi vtedy, keď sa na to príde, keď vás niekto prichytí. Inak vám to nevadí.
A preto akýmkoľvek spôsobom spolupracovať, žiaľ, na príprave takejto smiešnej právnej úpravy je podľa mojej mienky neprijateľné. A preto budem hlasovať proti prijatiu takéhoto paškvilu, ktorý do parlamentu prišiel a ktorý nerieši v princípe nič, len zabetónováva vaše kšefty, ktoré sa týkajú, žiaľ, najvyššie postavených predstaviteľov vašej vlády.
