Videokanál poslanca

Pani predsedajúca, mám procedurálny návrh, aby ste zabezpečili v rámci predsedania schôdze, je tu aj pán predseda, v princípe rovnaké pravidlá pre všetkých poslancov. Ja som bol pri svojom vystupovaní prerušovaný predsedajúcim údajne z toho dôvodu, že sa odkláňam od témy, pričom som sa podľa mojej mienky neodkláňal, ale akokoľvek, potom pán predsedajúci vystúpil, hovoril úplne o iných veciach, samozrejme o neoliberalizme, neo, neviem, všetkom možnom, nebol prerušovaný, však nech hovorí, čo chce. V princípe ja som za, ale potom by nemali byť prerušovaní poslanci opozície.

Pán kolega Číž, ja som reagoval na pomerne absurdnú pripomienku pána poslanca Martvoňa. Ja osobne nie som za fyzické útoky v parlamente, ani som ich nikdy nerobil. Takže zvažujte, čo mne pripisujete.
Po ďalšie, vy ste hovorili, že, že SMER bojuje so schránkovými firmami. Vy ste už sedem rokov vo vláde. Kvôli čomu ste taký zákon, ale efektívne nepredložili skôr, keď sedem rokov bojujete úporne? Ste sa čomu venovali doteraz? Hovoríte, že ste boli proti fiktívnym sporom so štátom, aký má zjavne táto firma. Tento spor, viete, kto zvrátil, ktorý bol právoplatne v prospech štátu rozhodnutý? Pán Trnka. Vy ste koho nominovali na generálneho prokurátora v roku 2010? Pána Trnku. Vy ste za koho hlasovali v roku 2010? Za pána Trnku, predpokladám. Takže vaše skutky sú v diametrálnom rozpore s tým, čo rozprávate, niekedy oduševnene, niekedy rýchlo. Ale sú v rozpore vaše skutky a slová.
Pán poslanec, vy ste spomínali, že, že je to problém v Európskej únii. Boli tu pozmeňovacie návrhy, ktoré by efektívne vyriešili problém schránkových firiem. Keby išlo o konečný užívateľov výhod, čo, čo je terminus technicus používaný v Európskej únii v oblasti prania špinavých peňazí. My sme dali návrhy konkrétne, konštruktívne. Nebola voči ním žiadna námietka odborná, absolútne žiadna. Len ste ich zamietli, aj vy svojím hlasovaním. Vy nemáte reálne záujem bojovať, okrem plamenných rečí, vôbec nie. Vaše skutky, vaše hlasovania sú úplne opačné. A teda ja som v rezortoch, ktoré som viedol, na spravodlivosti a vnútre žiadne schránkové firmy nemal. Vaša vláda, kauza cétečka, kauzy ministra dopravy, kauza ministra hospodárstva, o ktorej určite, áno, budeme hovoriť, lebo to je vážna vec, sú svedectvom toho, že boj proti schránkovým firmám vnímate len, že treba to povedať, ale realita vašej vlády je úplne, úplne opačná, sedem rokov.

Ďakujem. Po prvé, aby sme si len rozumeli, podlimitné zákazky sú pri niektorých komoditách do 40-tisíc eur, teda 1,2 mil. korún. To nejde o žiadne búrske oriešky. Po druhé, čo som, čo som namietal vo vystúpení a čo namietal aj prezident, je, že vy ste obmedzili účasť v tendroch na právnické osoby z tých krajín, kde právny poriadok umožňuje preukazovať kvalifikovanú účasť. Ale sú krajiny v Európskej únii, ktoré som spomenul, ktoré majú anonymné spoločnosti, ktoré to neumožňujú, a preto v tejto časti je váš zákon v rozpore s európskou legislatívou. Tu nejde o majetkovú účasť, si nerozumieme, to je jednoznačné.
A, pán poslanec Martvoň, ja som k vám teda nikdy nebol osobný, ale protesty Gorila. Vy ste nikdy neboli v exekutívnej funkcii a pevne verím, že s vaším mentálnym vybavením ani nikdy nebudete. Nikdy ste nemali skúsenosť s rozhodnutiami v exekutíve. Ak protesty Gorila boli, boli pokojné na Námestí SNP, žiaľ, pred parlamentom dochádzalo aj k násilnostiam. Ja viem, o čom hovorím, boli zranení konkrétni policajti. Hádzali sa dlažobné kocky, pretože tam sa pričlenili aj roughest chuligáni zo Slovanu a z Trnavy, a vtedy polícia zasiahla,. S božou vďakou, sa nikomu nič nestalo. Bolo to s veľkým šťastím, že nikto, napriek tým násilnostiam, okrem policajtov nebol zranený. Nabudúce, keď o tom budete hovoriť, tak sa trošku aspoň s tým oboznámte, aby ste si svoj mentálny svet rozšírili aj o, aj o veci, ktoré sa týkajú rozhodovania v krízových situáciách, ktoré ste nikdy nezažili, a pevne verím, že nezažijete, lebo by to bola podľa mňa pre Slovensko katastrofa.

Pán predseda, ja som v rozprave navrhol, aby všetky tri kódexy boli prerokované vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Ste to mohli zamietnuť kľudne. Ale to bol môj návrh. Bola spoločná rozprava, rokovalo sa o kódexoch, nemal by som dôvod hovoriť v množnom čísle, a nie je ani veľký dôvod, aby boli rozdelené niektoré do jedného výboru, iné do druhého výboru. Pán spravodajca sa ani neopýtal teda na upresnenie, že ktorých sa to týka, ak išlo o to. Čiže predpokladám, že z jeho strany išlo o pomerne, pomerne účelovú, mimo kontextu vytrhnutú moju žiadosť, o ktorej sa malo hlasovať pri všetkých troch kódexoch.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, len taká procedurálna vec na úvod, vy upozorňujete poslancov opozície na veci, ktoré údajne nesúvisia s predmetom rokovania. Neviem, ako súvisí s predmetom rokovania téma diviaka. Naviac to avízo pána poslanca Martvoňa, že bežní ľudia sú stíhaní a pán poslanec Hlina nie, tomu tiež celkom nerozumiem. Pri popularite pána poslanca Hlinu medzi poslancami SMER-u a SMER dnes ovládol orgány činné v trestnom konaní všetky, celkom nerozumiem, prečo by orgány činné v trestnom konaní, ktoré ovládate vy, mali nejak špeciálne privilegovať pána poslanca Hlinu. Ale možno mi to nejako vysvetlíte, že aká je v tom logika, kde by sa logické zdalo byť práve pravý opak, ale možno sa mýlim, alebo mi poviete, že ministerstvo vnútra a Generálnu prokuratúru v princípe má pod palcom pán poslanec Hlina. Možno, že aj, aj to sa dozvieme, ktovie.
A teraz prejdem k veci a tá vec sú schránkové firmy. Na úvod musím povedať, že za opätovne vrátený zákon nezahlasujem a nezahlasujem zaňho ani, keď budú prijaté pripomienky prezidenta. A poviem vám prečo. Lebo v jednej časti tej pripomienky prezidenta sa týkajú, celkom správne, Európskej únie a európskej legislatívy, ale keby tam boli prijaté, tak ten zákon vlastne bude obsahovať v princípe len jednu vec, a to je možnosť výnimky z tendrov v súvislosti s predsedníctvom v Európskej únii.
Totižto, len právne sa k tomu vyjadrím, prezident hovorí, že nie je možné vylúčiť z verejných obstarávaní právnickú osobu so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ako to navrhuje zákon, z krajín, ktoré neumožňujú identifikáciu akcionárov, pritom vieme, že sú krajiny v Európskej únii, ktoré stále umožňujú, umožňujú anonymné obchodné spoločnosti. Sú to najmä z oblasti možno frankofónneho práva, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, tie zmienené Holandské Antily. Čiže my ich ani podľa európskeho práva nemôžeme z verejného obstarávania, spôsobom, ak by ste to urobili, v zákone vylúčiť. To namieta prezident. Faktom je, že tým pádom ten celý zákon je absolútne zlý, čo sme od začiatku hovorili, že to nie je možné viazať na formálnu majetkovú účasť, ale na konečného užívateľa výhod. Čo je termín, ktorý je známy, je to známy inštitút z oblasti legislatívy v boji proti praniu špinavých peňazí. A pozmeňovacie návrhy, ktoré sme my vtedy predložili, smerovali len k tomuto. A, pán spravodajca, vy dobre viete, že náš pozmeňovací návrh, ktorý sa toho týkal, bol spočiatku vyhovujúci. Jasné, aj pán minister Borec hovoril, jasné, okej. Potom asi prišiel pokyn zhora a ten pozmeňovací návrh bol vlastne zablokovaný. Je mi ľúto potom toho, že časť opozície sa rozhodla vám pomôcť, keďže ste boli pod verejným tlakom, uznesením, ktoré žiada vládu v marci pripraviť, možno prísť. To sa mi zdá, že bol zlý krok. Jedine, že by si niektorí z poslancov opozície mysleli, že o čo ho požiadame, pána premiéra, to do bodky aj splní.
Neviem, či taká je naša skúsenosť, zatiaľ, mne sa zdá, že je opačná, ale prosím. Tým chcem povedať, že celý ten váš zákon je v princípe, nielenže je zbytočný, nielenže je nefunkčný, je v rozpore s európskym právom a v oblasti, ktorú predložil pán poslanec Kondrót, v princípe znamená zhoršenie právneho stavu. Čiže by som poprosil, možno aj poslancov opozície, žeby zvažovali, či zahlasujú za zákon, ktorý akože udržiava diskusiu, ktorý zhoršuje právny stav súčasný, zhoršuje.
Čo to znamená? To znamená, že vo veciach, ktoré súvisia s predsedníctvom, nebude potrebné robiť verejné obstarávanie. Čo sú tie veci? Čo sú tie veci? Nové limuzíny napríklad? Alebo čo sú, povedzme si, čo sú tie veci? Nové limuzíny asi áno, treba bez tendra. Proste pri, pri, pri tendencii dnešnej vlády robiť výnimky z verejného obstarávania vo veciach, kde to nie je potrebné, kde nejde o nákup proste nejakých utajovaných raketových systémov, žiaľ, žiaľ, proste by som bol veľmi obozretný. Čiže ten zákon je zhoršujúci právny stav. Ale ja sa samozrejme, že vyjadrím aj k téme, ktorú sme včera otvorili, pretože sa priamo týka schránkových firiem, a to je téma firmy Port Service. A je, je zaujímavé, lebo Slovensko je malá krajina, ako mnohé korupčné prípady v rôznych rezortoch a týkajúcich sa rôznych predstaviteľov vládnej strany nakoniec nejako spolu súvisia. Sme naozaj malinká krajina, čiže je to asi normálne, ale je to strašne varujúce.
Ja by som chcel aj z tohto miesta poďakovať pani Remišovej, ktorá tú kauzu výrazne posunula dopredu, aj keď ona bola známa aj v minulosti, ale nie v takomto rozsahu, ako bola včera zverejnená.
Ide o firmu, o akciovú spoločnosť, ktorá dnes je schránkovou firmou, a z toho dôvodu to súvisí so zákonom, ktorý prerokúvame, ktorého avizovaný cieľ je zamedziť schránkovým firmám vo verejnom obstarávaní sa zúčastňovať, ale byť aj účastný v obchodoch so štátom. Táto firma v roku 2002 sa uchádzala o privatizáciu Slovenských plavieb a prístavov. Bola vylúčená zo súťaže pre nesplnenie podmienok a od Fondu národného majetku si tým pádom od toho roku nárokuje ušlý zisk.
Teraz poviem to na príklade ako právne, čo to pripomína. Ak si spomínate na kauzu prvej Ficovej vlády, Veľký Slavkov, tak tam tiež v nejakom okamihu bol z toho veľký škandál, museli byť tie rozhodnutia pozemkového fondu zrušené a firma, myslím firma GfK, sa tak volala, si nárokovala ušlý zisk, že nezískala tie pozemky pri Veľkom Slavkove, kde chcela mať nejaký veľký developerský projekt, a fiktívny ušlý zisk si nárokovala na súde v Poprade. A dokonca, nejakou zvláštnou zhodou okolností, popradský súd v prvom stupni priklepol tento fiktívny ušlý zisk tejto spoločnosti. Následne zase bol z toho veľký škandál, čiže odvolací súd to musel zrušiť, domnievam sa, že aj sudca, ktorý o tom rozhodoval, bol disciplinárne stíhaný.
To je v princípe cez kopirák tento prípad. Firma, ktorá neuspela v privatizácii, si nárokuje fiktívny ušlý zisk. Podľa platných zákonov, pokiaľ bola privatizácia nezákonná, mohol ju napadnúť generálny prokurátor. Generálny prokurátor ju však nenapadol, ale konal v tej veci ďalej. Poviem vám hneď ako.
Firma Port Service na súdoch neuspela. Svoj spor právoplatne prehrala rozhodnutím Najvyššieho súdu v roku 2008. Tu však vstupuje do hry nominant SMER-u na generálneho prokurátora Dobroslav Trnka a podáva mimoriadne dovolanie v neprospech štátu a v prospech firmy Port Service v spore o 60 mil. eur. Vieme, ako boli v tom čase, za nominantov vašej vládnej koalície v tom čase, zostava na dovolacie senáty. A dovolací senát, čuduj sa svete, rozhodol o tom, že Port Service bola naozaj nezákonne, nezákonným spôsobom diskriminovaná v privatizácii a že jej patrí nejaký ušlý zisk. Čiže právoplatné rozhodnutia v prospech štátu boli zrušené, a teraz v tej veci sa koná od znova.
Čo vieme o spoločnosti Port Service? Predsedom predstavenstva tejto spoločnosti bol Pavol Pavlis. Žaloba bola podaná 11. 12. 2002 na Fond národného majetku spoločnosťou, ktorej predsedom predstavenstva v tom čase bol Pavol Pavlis. O päť dní na to, 16. decembra 2002 predseda poslaneckého klubu strany SMER v parlamente Robert Fico podpísal list, v ktorom nominoval Pavla Pavlisa za člena Dozornej rady Fondu národného majetku. A Pavol Pavlis bol za opozíciu zvolený v januári 2003. Teda bol navrhnutý do Fondu národného majetku človek, ktorý bol predsedom predstavenstva a spolumajiteľom firmy, ktorá bola v jednom z najväčších súdnych sporov s Fondom národného majetku. Hoci funkciu predsedu predstavenstva vykonával Pavol Pavlis iba do júna 2003, stopercentným vlastníkom uvedenej firmy bola Port Service Bratislava, s. r. o., v ktorej väčšinový podiel mali dvaja ľudia, Pavol Pavlis a Andrej Babiš. Keď nastupoval do funkcie v dozornej rade pán Pavlis, tak samozrejme, že musel podpísať vyhlásenie, že nie je v žiadnom konflikte záujmov, citujem, "že nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami Fondu národného majetku". To podpísal v čase, keď bol spolumajiteľom firmy, ktorá viedla jeden z najväčších súdnych sporov s Fondom národného majetku. Stále nič? Stále nič?
Ideme ďalej. Pán Pavlis bol okrem toho navrhnutý Robertom Ficom v roku 2004 za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, keďže malo ísť o človeka, "ktorý by podľa nášho názoru vynikajúcim spôsobom zastával tento post". Ako som spomínal, ten spor Port Service a Fond národného majetku pôvodne štát vyhral na Krajskom súde v Bratislave. Samozrejme, spoločnosť Port Service v roku 2006, pán Pavlis hovorí, že s ňou v princípe už nič nemá s tou spoločnosťou, v roku 2006 ho prehrala tá spoločnosť a bolo treba, ak sa chcela brániť, na Najvyšší súd bolo treba podať odvolanie. Podľa nášho právneho poriadku ten, kto podáva odvolanie, platí aj súdny poplatok. Keď išlo o veľkú sumu, bol tam pomerne vysoký, veľký súdny poplatok, okolo 600-tisíc korún, firma Port Service, a. s., však na tento poplatok nemala. Kto jej v roku 2006 požičal na súdny poplatok? Kto myslíte? Pavol Pavlis, 600-tisíc. Krátkodobá pôžička od Ing. Pavla Pavlisa v dobe, keď pôsobil ako predseda predstavenstva aj po, spoločnosť nemala prostriedky na úhradu záväzkov z obchodného styku a na súdne trovy. Čo sa stalo s pôžičkou, nevieme. No a od roku 2006 v každej účtovnej závierke svieti v riadku krátkodobé finančné výpomoci tá istá suma 29 875 eur. A keďže spoločnosť mala v poslednej uzávierke v hotovosti 23 eur a na účte nič, splácať tú pôžičku asi nemala z čoho.
Ale poďme k tej schránkovej verzii tejto firmy. V roku 2006 bol pán poslanec, pán Pavlis zvolený za poslanca Národnej rady, a preto sa vzdal funkcie člena Dozornej rady Fondu národného majetku. S tým súvisí asi aj ďalšia operácia. Dňa 12. júna 2006 predala spoločnosť Port Service Bratislava, s. r. o., kde sú spolumajiteľmi Babiš, Pavlis, 100 % akcií svojej dcérskej spoločnosti Port Service, a. s., schránkovej firme Castelo Holdings so sídlom na ostrove Curacao pri pobreží Venezuely, teda firma, teda územie, ktoré patrí pod Holandské Antily. Čiže na papieri teraz pán poslanec Pavlis hovorí, že už teraz naozaj s tým nemám nič, to má schránková firma, kúpili to proste nejakí domorodci z Antíl. Neviem, ťažko povedať, ťažko povedať. Boli tu, sa im páčilo na Slovensku, sa im zdalo, že slovenská justícia funguje tak dokonale, že v zásade tu majú veľmi zaujímavý súdny spor, dobrá investícia. Fajn.
Po tom, ako zložil pán poslanec, pán Pavlis poslanecký sľub v roku 2006, ako by teda už nemal s touto spoločnosťou nič spoločné. O to prekvapujúcejšie však je, že na Valnom zhromaždení spoločnosti Port Service, a. s., ktorú už vlastnila schránková firma na Holandských Antilách, na konci júla 2006, teda už následne po tom, ako to mal teda previesť, bolo valné zhromaždenie tejto akciovej spoločnosti. A hádajte, kto bol zvolený za overovateľa na valnom zhromaždení? Osoba, ktorá s tou firmou nemá ale nič spoločné, to je naozaj Curacao, Pavol Pavlis.
Kto v tejto sále, kto v tejto krajine, priemernej rozumnosti, môže veriť tomu, že s touto firmou po tom, ako ju previedol na schránkovú firmu na Holandských Antilách, Pavol Pavlis nič nemá? Kto tomu môže veriť? Keď je niekto odvážny, nech zdvihne ruku hore. Myslím si, že nikto, lebo to je absurdné tomu veriť.
A poďme ďalej. Pavol Pavlis sa stáva po voľbách v roku 2012 najskôr štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva, teda rezortu, ktorý podľa svojho štatútu, citujem, "spolupracuje s ministerstvom hospodárstva pri riešení problémov a sporov vzniknutých pri realizácii privatizačných projektov". Teda rezort, ktorý poskytuje súčinnosť Fondu národného majetku pri riešení právnych sporov. A v jednom z najväčších tých sporov je firma, ktorej bol predsedom predstavenstva, spoluvlastníkom a pohybuje sa v nej stále ďalej, aspoň sa pohyboval, Pavol Pavlis, štátny tajomník a terajší minister hospodárstva. Tesne po jeho menovaní do funkcie štátneho tajomníka 24. 5. 2012... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ale pravdepodobne pánom Pavlisom sa budeme zaoberať, pokiaľ budete mať túžbu predložiť návrh. Teraz máme vrátený návrh zákona o verejnom obstarávaní. Ak si teraz vystrieľate všetky patróny, budete to musieť opakovať, ak náhodou dáte návrh. Navrhujem predsa len, aby sme skúsili sa vrátiť k textu rokovacieho poriadku, jeho výkladu, pán poslanec, a ak by bolo možné venovať sa teda predmetu rokovania, schválenému bodu programu.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, ja som vo svojom úvode hovoril, prečo je zákon, ktorý ste prijali, a prezident ho vetoval, absolútne nefunkčný. Na tom sa v princípe asi zhodneme všetci, že je nefunkčný. A teraz hovorím, z akých dôvodov podľa mojej mienky bol pripravený tak, aby bol nefunkčný. Inými slovami, aby kryl vašich vrcholných predstaviteľov, vrátane člena vlády. Vám sa zdá, že to nesúvisí nijako so schránkovými firmami? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán kolega, naozaj vás vyzývam k primeranej interpretácii rokovacích poriadkov a už potom zvážte sám.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Pán predseda, vaši poslanci, vaši ministri, keď majú slovo, tu rozprávajú, čo chcú, od buka do buka. V poriadku, je parlament, nech rozprávajú. Ale, poprosím vás, ak mám názor, a podľa mňa racionálny, že tá situácia súvisí, lebo ide o schránkové firmy, ja hovorím o spoločnosti, ktorá vedie spor s Fondom národného majetku o 60 mil. eur, je to schránková firma, za ktorou zjavne stojí minister tejto vlády. Nesúvisí to stále? Ono to súvisí.
Takže budem pokračovať: 24. 5. 2012 bolo pojednávanie, to opätovné po zrušení tých, toho sporu Najvyšším súdom, po tom, ako podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor pán Trnka. Ešte vám poviem ďalej. Viete, kto zastupoval tú spoločnosť na Najvyššom súde následne? Pani doktorka Tichá, manželka prvého námestníka generálneho prokurátora. To je paráda! Naozaj, úplne super! Takto funguje vo vašej verzii právny štát. Štát okradneme, ľudí okradneme, nech sa proste nabalia bohatí ľudia, oligarchovia. Hlavne, že hovoríme, ako ideme Zákonníkom práce chrániť bežných malých zamestnancov. By mi až zle prišlo. Takže bolo povedané na krajskom súde 24. 5. 2012 v spore, ktorý je jeden z najväčších, jeden z dvoch najväčších Fondu národného majetku. Ide o 60 mil. eur, súčinnosť v týchto sporov poskytuje ministerstvo hospodárstva, kde je štátnym tajomníkom pán Pavlis. Čo sa stane? Na pojednávanie za odporcov za Fond národného majetku nepríde nikto, nepríde nikto, a na krajskom súde fond na prvom stupni prehráva ten spor, ktorý mal v minulosti vyhraný. Stále nič? Stále nevadí? Stále v poriadku? Tie konania ďalšie, samozrejme, že pokračujú.
A teraz to prepojenie spomeniem, keďže Slovensko je malá krajina. Na tom valnom zhromaždení v roku 2006, keď už s firmou nemal mať nič spoločné, kde bol zvolený za overovateľa pán Pavlis, bol do Dozornej rady firmy Port Service, a. s., zvolený istý Karl Heinz Hauptmann. Rovnaký pán je podľa Obchodného registra predsedom Predstavenstva luxemburskej firmy Kanebo Investment, ktorá stojí za zákazkou za 81 mil. eur na vývarovne v štyroch štátnych nemocniciach. Teda v tých nemocniciach, kde boli odvolaní riaditelia nemocníc kvôli netransparentným tendrom. Teda odvolaní, naoko odvolaní, lebo takmer všetci sa potom vrátili do funkcie námestníkov. Čiže to bolo také, akože riešime, riešime a potom medzi sviatkami ich vymenujeme za námestníkov. V tejto súvislosti by som chcel spomenúť jednu zaujímavú vetu ohľadne tohoto pána, ktorý sa prepája s Port Service, s vývarovňami a tak ďalej. V jednom z článkov v Mladej fronte DNES, budem teda čítať v origináli, teda po česky: "Karl Heinz Hauptmann už několik let poutá pozornost nejen české policie, ale i jejích kolegů v zahraničí a v tajných službách. Naposledy přišla na pražskou pobočku Interpolu žádost z Francie v roce 1997, kdy šlo o zmapování jeho kontaktů v České republice kvůli tomu, že se v zahraničí stýkal s osobami podezřelými z praní špinavých peněz.“. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, len je 11.00 hodín, takže rád sa vás teda chcem opýtať, že či by ste nám prezradili, či chcete ešte dlho, a v takom prípade preruším. Alebo ak je to jedna, dve minúty, tak by ste mohli dokončiť.
Nech sa páči, máte slovo.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Nie, jedna, dve minúty. Ale môžem, ako poviete, môžem prerušiť, alebo... Teraz možno sa vám zdá, že to nie je tak výrazná kauza, ako je kauza cétečka, lebo to je zrozumiteľná kauza. Šesťdesiat miliónov eur, ktorú zaplatia daňoví poplatníci, 60 mil. si málokto vie predstaviť v nejakej schránkovej firme. Pred dvomi rokmi bol štrajk učiteľov, ktorí žiadali zvýšenie platov a žiadali v princípe 50 mil. eur. Povedali ste im: radi by sme vyhoveli, nemáme, nedá sa, je napätý rozpočet. Ale 60 mil. v schránkovej firme, za ktorou dodnes pravdepodobne stojí pán poslanec, pán minister Pavlis, zo štátneho rozpočtu úplne kľudne dáte a vaša vláda, vaši nominanti robia všetko pre to, nad rámec svojich kompetencií, aby štát tento fiktívny spor prehral, aby sme nezaplatili učiteľom vyššie mzdy alebo mamičkám na materskej vyššiu materskú a rodičovský príspevok. Ale vašim nominantom, vašim ministrom milióny eur.
Preto nepotrebujete, kolegyne, kolegovia, prísny zákon zakazujúci schránkové firmy, preto vám vyhovuje smiešna právna úprava, ktorá nič nerieši a, práve naopak, zhoršuje právny stav. Pretože vám nevadia škandály a tendre a korupcia, pokiaľ sa dejú v skrytosti. Vadí vám to vtedy, vadí to premiérovi Ficovi vtedy, keď sa na to príde, keď vás niekto prichytí. Inak vám to nevadí.
A preto akýmkoľvek spôsobom spolupracovať, žiaľ, na príprave takejto smiešnej právnej úpravy je podľa mojej mienky neprijateľné. A preto budem hlasovať proti prijatiu takéhoto paškvilu, ktorý do parlamentu prišiel a ktorý nerieši v princípe nič, len zabetónováva vaše kšefty, ktoré sa týkajú, žiaľ, najvyššie postavených predstaviteľov vašej vlády.

Mal som procedurálny návrh s požiadavkou na pána ministra spravodlivosti, keby ešte mohol v rámci rozpravy vystúpiť, aby sa dalo reagovať, ale keďže ste uzavreli rozpravu, ja som to hovoril aj v minulosti, že je to fajn, keď sa dá ešte reagovať na akoby záverečné slovo ministra. Ja by som to tak, teda ja zvykol robiť, ale už ste asi uzavreli, takže ste to predbehli, pán predseda, teraz.

Ďakujem, pán predseda. Ja len k tým lehotám. No, teraz je dvadsiateho, myslím, siedmeho, májová schôdza začína 5. mája, to sú v princípe tri mesiace.
Ale čo považujem za ešte dôležitejšie, pán poslanec, porovnávať tie lehoty s počtom paragrafov, to mi príde ako, že ste si to pomýlili s nejakou proste pásovou výrobou. Závažnosť nejakého predpisu sa nerovná priamo úmerne počtu paragrafov, ktoré obsahuje. To je podľa mňa omyl, dosť vážny.
Ja si dokonca myslím, že procesné zákony sú dôležitejšie pre vymožiteľnosť práva ako hmotnoprávny kódex, ktorý počtom paragrafov bude veľký, lebo tam dáme aj rodinné právo, aj kolízne normy, možnože aj pracovné, ale to znamená, že mne sa zdá, že čo je podstatné, je vážnosť, dôležitosť, zásadnosť tej rekodifikácie, nie počet paragrafov, prepánajána, teraz od toho budeme odvíjať, že tam bol dvojnásobný, tak teraz to vydelíme dvomi a to sa mi zdá byť ako, ako cvičenie, ktoré neviem, čo má celkom dokazovať, ale rozhodne podľa mojej mienky nie význam návrhov, ktoré prerokovávame. Keby sme napr. rokovali o novele ústavy, tak tá má možnože desaťkrát menej ustanovení, tak to urobme za tri dni.
Nerozumiem tomu celkom proste, že aká tam je súvislosť.

Ja by som len aj na podklade niektorých vecí, ktoré pani kolegyňa spomenula, zdôraznil potrebu trošku dlhšej diskusie, spomínala predbežné prejednanie sporu, kde sa navrhuje, ako spomínala, že súd uvedie stranám predbežné právne posúdenie veci.
To je podľa mňa veľmi sporný inštitút! Práve kvôli tomu, že v zásade súd avizuje stranám, ako by pri danom stave veci rozhodol, a teda stáva sa už nie celkom nezaujatý v tej veci. Sudcovia nielen u nás, ale aj v iných krajinách preto majú v princípe zakázané komentovať prebiehajúce spory, aby neboli namietnutí, že, že už sú zaujatí. Predstavte si, že, že stranu v takomto type konania zastupujete, súd vám predbežne povie, aký má názor na tú vec, ako advokát máte podľa mojej mienky, je to ťažko predstaviteľná pozícia, keď vám vlastne sudca už povie, že ako v princípe je rozhodnutý rozhodnúť. To sa mi zdá byť neuveriteľne sporná vec, ktorá, ktorá podľa mojej mienky dáva do veľkého otázniku následnú nezaujatosť sudcu v danej veci rozhodovať.
Aj psychologické, ak raz sudca povie svoj predbežný právny názor, väčšina, väčšina, väčšinou aj to poznáme na sebe, keď máme nejaký názor, si ho urobíme, tak plynutie času, plynutím času sa skôr v ňom utvrdzujeme. Čiže to je aj psychologicky proste zlá vec pre nestranné rozhodovanie sudcu. Určite áno.

No, pani poslankyňa mala asi najkritickejšie vyjadrenie vo vzťahu k tomu, že kódexy boli tvorené zrejme viac so sudcami vyšších súdov a v prospech advokátov. Musím povedať, že, že to je, to je problém trošku.
Gro práce je na prvostupňových súdoch, a pokiaľ, ja som to spomínal aj kvôli tomu systému úplnej apelácie v odvolacom konaní. Samozrejme, že súdy vyšších stupňom radšej veci rušia a vracajú na nové konanie, lebo majú s tým potom menej práce. Ale tuná by malo ísť o to, aby ten systém ako taký bol čo najefektívnejší, nieže ktorý sudca bude mať, bude mať menej práce. Takže to ešte asi stojí za pomerene veľkú diskusiu aj so sudcami prvostupňových súdov.
Rovnako ma mrzí to, to povinné zastupovanie, pretože celý ten nový procesný kódex je vystavaný na tom, že by mali zodpovednosť, samozrejme, za spor mať sporové strany. To je fajn. To znamená, dáme im akože väčšiu, väčšiu zodpovednosť, ale, ale, samozrejme, odtiaľ potiaľ. Odtiaľ potiaľ, to znamená zodpovední ešte až tak nie ste. Musíte mať povinné právne zastúpenie. To mi príde ako dosť rozporuplné a naozaj to evokuje otázku, či, či tam nebol trošku príliš veľký lobing advokátskej, advokátskej komory. Už, žiaľ, sme v tomto parlamente mali prípady, kedy sa predlžovala koncipientska prax a tak ďalej. Toto znamená, že to bude treba veľmi starostlivo preskúmať.
Na jednej strane fajn, kompetencia sporových strán sa zvyšuje, kontradiktórnosť sa zvyšuje, mandukačná povinnosť sa znižuje. A na druhej strane ale povieme procesným stranám, že ale musíte mať právne zastúpenie, lebo zase až takí dobrí, až takí zodpovední nie ste. No, to mi príde ako problematické.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež sa stručne vyjadriť k návrhom nových procesných kódexov.
Nadviažem na to, čo hovoril aj kolega Madej pred chvíľou, a nadviažem aj na spomínané trestné kodifikácie z pohľadu ich prijímania v Národnej rade a procesu, ktorý tu bol zvolený, pretože si myslím, že tých niekoľko mesiacov, v princípe sme na konci januára, tri mesiace do mája, je práveže krátka doba na to, aby sa civilné procesné kódexy schvaľovali. Urobím porovnanie.
Keď som predložil do parlamentu procesné, teda trestné kódexy obidva aj hmotnoprávny, aj procesný, tak v parlamente tie kódexy boli približne rok. A podľa mojej mienky to bolo aj správne, pretože bola o nich veľká diskusia, výbory o nich rokovali, mnohé opakovane, rokoval som o nich na poslaneckých kluboch všetkých - aj opozičných - a nakoniec tie kódexy boli prijaté obidva ústavnou väčšinou. To znamená, mne sa nezdá, že pri tak závažných návrhoch, ako sú tri procesné kódexy civilné, je prejavom neuveriteľnej diskusie, že sa posunie jedna schôdza, to, pardon, a ešte raz, porovnávam to s trestnými kódexmi, ktoré v Národnej rade boli v roku 2004, 2005. Ja by som aj súhlasil, že môže byť aj kratšia legisvakancia, ale čo sa mi zdá byť krátke, tak je proces prerokovania kódexov v Národnej rade. A teraz, pán poslanec Madej, je to, samozrejme, trochu iná matéria, ale skúste si zistiť, ako dlho rokoval Český parlament o novom Občianskom zákonníku. Asi nie štyri mesiace. Asi nie štyri mesiace. Ale ja som vám povedal náš príklad, čiže ako v zásade povedať, že je to veľká cnosť, že to tu bude nie hneď na druhú schôdzu, ale až na ďalšiu, toto by som bol v tomto opatrný, veľmi opatrný, lebo naozaj to bude ovplyvňovať potenciálne na desiatky rokov, desiatky rokov situáciu v našej justícii a vymožiteľnosť práva ako takú. A myslím si, že ak je záujem, aby tie kódexy boli stabilné, to znamená, aby sa výrazne nezmenili a nepoprel ich základný cieľ po ďalších voľbách, tak by mal byť záujem, aby boli prijaté – nemusia byť, veď rozhoduje väčšina v demokracii –, aby boli prijaté po širšej dohode, to znamená, aby boli prijaté aj so súhlasom dajme tomu časti opozície. Nie je to nevyhnutné, ale pre, pre to, aby mali stabilnejšiu, stabilnejšiu trvácnosť, by to bolo dobré podľa mojej mienky.
Nemyslím si, že v prípade civilného práva je, je nevyhnutné, aby do parlamentu prišiel aj Občiansky zákonník. Koniec koncov ja si nie som celkom istý, či je nejaký relevantný dopyt mimo akademickej obce po prijatí nového Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník bol po roku '90 viackrát novelizovaný aj veľmi zásadným spôsobom, samozrejme, sa z neho mnohé veci odstránili pomerne veľkými novelami hneď po revolúcii týkajúcimi sa vlastníckych práv a tak ďalej, potom boli osobitné veľké novely o zabezpečovacích právnych úkonoch, proste a, samozrejme, že je možné tam veľa vecí zmeniť ešte aj ďalej, ale, ale tá hlavná téza, aby sa jednotne upravili záväzkové vzťahy občianskoprávne a obchodnoprávne, skôr zaujíma, sa mi zdá, akademickú verejnosť ako reálny život. A skôr si myslím, že nejaký veľký verejný dopyt po prijatí nového Občianskeho zákonníka nie je. Uvidíme, uvidíme, aká bude prax v Českej republike. Čiže nemyslím si, že je potrebné so schvaľovaním procesných kódexov civilných čakať na rekodifikáciu hmotného práva, a dokonca si myslím, že rekodifikácia procesného práva je naliehavejšia práve kvôli stavu vo vymožiteľnosti práva a v dĺžke trvania súdneho konania.
Ja určite budem v druhom čítaní k návrhu vystupovať aj z pohľadu, ktorý tu už bol zmienený, pretože základné princípy nového Civilného sporového poriadku evokujú v článku III, že sa má posilňovať sudcovská tvorba práva. Ja si myslím, že je to krok zlým smerom. Ten text, ktorý je sporný, znie: "Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1."
Ja si myslím, že slová a vety majú ten zmysel, akému rozumie proste bežný používateľ slovenského jazyka. Nemajú žiaden, právna norma nemá žiaden ďalší zmysel okrem toho, čo je v texte vyjadrené a čo priemerný používateľ slovenského jazyka pod tými termínmi chápe v čase prijatia právnej normy. O tom je demokracia, som vždy hovoril, že duch zákona neexistuje. Je to možno pekná metafora, ale neexistuje. Takisto keď sme raz polemizovali, pán minister, pri Trestnom zákone, pri novele o dôvodových správach, dôvodová správa neodráža nič, my schvaľujeme text zákona, nie dôvodové správy. Dôvodová správa je, je názorom úradníka ministerstva, ktorý ju spracováva, a snaha postihnúť úmysel zákonodarcu je nemožná. Neexistuje nič také, ako je úmysel zákonodarcu, ktorý je, ktorý sa prejavuje v niečom inom ako v texte zákona. Nič také neexistuje, každý z nás má možno iný úmysel, keď hlasuje o zákone, a bolo by to cvičenie v psychoanalýze, ak by sme sa snažili vytvárať úmysel zákonodarcu, čiže ja považujem ten text za zlý.
Teraz existujú rôzne aj gramatické kánony, ktoré umožňujú interpretáciu právnej normy na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré zákonodarca nepredvídal. Ale, ale neexistuje zmysel právnej normy nad rámec jej textu. Nad rámec zmyslu slov v nejakej gramatickej súvislosti, ktoré v právnej norme sú obsiahnuté. A ešte raz - podľa mojej mienky - je hlboký omyl vykladať slová podľa, podľa interpretácie platnej v čase, kedy interpretácia sa nastáva. Nie, v čase, kedy ten zákon je prijatý, o tom je demokracia, my ho tuná prijímame dnes. Čo bude o 20 rokov, tak nech sa potom novelizuje v prípade, ak je to potrebné.
Ale považujem a myslím si, že tento, žiaľ, nesprávny aktivistický prístup súdov - teraz nemyslím len našich - ale celkovo už naráža na svoje mantinely, výrazné mantinely aj v judikatúre štrasburského súdu, aj Európskeho súdneho dvora, aj nášho Ústavného súdu. Proste súdny aktivizmus ako taký, to znamená snaha interpretovať právne normy nad rámec samotného textu a vnášať do nich nové pohľady založené na hodnotových preferenciách sudcov, výrazne znižujú, znižujú priestor na demokraciu, kde v princípe zákony má prijímať parlament.
Čiže ja si myslím, že ten článok III je naformulovaný veľmi nešťastne. Vôbec úvaha o tom, že je potrebné právne normy interpretovať podľa zmyslu a podľa času, kedy sa interpretujú, už táto premisa je nesprávna, je nedemokratická. Áno, parlament prijal nejakú právnu normu, ktorá mala nejaký jasný zmysel, ale nám sa teraz zdá za desať rokov, že ten zmysel sa posunul, tak aj my ho posunieme. To nie je demokratické, nijakým spôsobom, čiže považujem to za, za veľmi zlý krok, toto ustanovenie v Civilnom sporovom poriadku mať.
Dovoľte sa mi vyjadriť stručne ešte k opravným prostriedkom. Všetci vieme, že najväčší problém – najväčší, jeden z najväčších problémov slovenského súdnictva, ktorý možno veľmi trápi aj, aj mnohých bežných ľudí – je dĺžka súdneho konania. Ak máte nejakú skúsenosť so súdmi, tak viete, že väčšinou tie prípady extrémne dlhých súdnych konaní sú prípady, kedy nie ja tá vec len na súde jedného stupňa, ale kedy tá vec pendluje medzi rôznymi súdmi, kedy nastáva taký pingpong. To znamená, okresný súd nejak rozhodne, krajský to zruší a vráti naspäť, potom znovu okresný súd rozhodne, potom znovu krajský súd zruší a vráti naspäť. Proste to sú prípady, kedy dochádza k najextrémnejším prieťahom v súdnom konaní.
A preto je moja otázka, že či ministerstvo spravodlivosti uvažovalo o tom, aby sa tento pingpong, lebo tie úvahy tu boli aj v minulosti, výrazne obmedzil napríklad tým, že by sa proste zaviedol systém úplnej apelácie. Krajský súd vec buď potvrdí, alebo zmení, ale nebude mať možnosť – alebo len na naozaj výnimočné prípady, výnimočné prípady – rozhodnúť spôsobom kasačným, výnimočné prípady typu, proste že došlo k zlému právnemu posúdeniu veci. To znamená, že vec je premlčaná alebo nie je premlčaná. Lebo pokiaľ sa reálne neeliminuje ten pingpong medzi súdmi, kedy niekedy dochádza k tomu zrušeniu nieže raz, dvakrát, niekedy päť-šesťkrát, tak si myslím, že sa až tak výrazne s rýchlosťou súdneho konania nepohne.
A ten problém je potom druhý v tom, že existuje napriek, napriek zmenám legislatívnym, ktoré sa snažili ten pingpong aj v minulosti obmedziť, existuje taká veľká zotrvačnosť v justičnom prostredí, že niekedy sa aj pomerne jasne formulované normy interpretujú napríklad na odvolacích súdoch tak, že reálne rozširujú možnosti kasačného rozhodnutia. Preto by som bol veľmi opatrný dávať sudcom ešte väčšiu ľubovôľu pri posudzovaní, pri posudzovaní procesných noriem v základných princípoch nového civilného, civilného procesného kódexu.
Posledná poznámka je k mimoriadnym opravným prostriedkom. Už to tu bolo spomenuté, týka sa to dovolania generálneho prokurátora. Je to, je to naozaj pomerne neštandardný právny inštitút a myslím si, že pri, chápem, že pri novelách rôznych nebol, nebol teda vypustený, ale, ale pri ambícii novej rekodifikácie by sa asi o ňom malo hovoriť, najmä v situácii tej, že generálny prokurátor, keď mal pred pár mesiacmi správu o činnosti prokuratúry v Národnej rade, tak spomínal tu, dá sa to ľahko nájsť v jeho vystúpení, že netrvá na tom alebo teda je ochotný diskutovať o tom, či by takéto oprávnenie, oprávnenie malo alebo nemalo v civilnom procese zostať.
Iná situácia je trestný proces, kde je jednou z procesných strán štát. To je úplne iná, to je teda úplne iná hra, úplne iný systém. Ale v civilnom procese, kde sa rozhodujú spory, ktoré majú súkromnoprávnu povahu, ingerencia generálneho prokurátora do právoplatného rozhodnutia dvoch sporových strán súkromnoprávnej povahy je podľa mojej mienky, je podľa mojej mienky otázna. Áno, je pravda, je pravda, že boli aj prípady, kedy mimoriadne dovolanie súčasné umožnilo revidovať, revidovať nezákonné súdne rozhodnutie. Žiaľ, žiaľ, boli aj opačné prípady, že mimoriadne dovolanie bolo podávané Generálnou prokuratúrou nie v prospech verejného záujmu, ale v prospech súkromného záujmu. Dnes sme o tom na jednej tlačovej konferencii hovorili, že štát vyhral spor o 60 mil. a generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie v neprospech štátu, v prospech súkromnej firmy. Čiže bol by som aj tam opatrný, že do akej miery tento procesný inštitút plnil, plnil svoj účel. Sčasti áno, ale teda sčasti, sčasti aj nie. Čiže toľko, toľko z mojej strany.
Ja by som ešte procesne navrhol, aby, aby sporové kódexy civilné išli do výboru pre obranu a bezpečnosť, pán spravodajca. Musím povedať, že, pán poslanec Madej, znovu porovnám s trestnými kódexmi. Trestné kódexy boli vo všetkých výboroch Národnej rady s výnimkou, samozrejme, tých kontrolných. Vo všetkých výboroch! Čiže, čiže a boli tu rok. Lebo to je vážna vec. Čiže navrhujem aj, aj teda ten ďalší výbor. Potencionálne možno, možno zvážiť ďalšie, ale, ale aj posunúť, neviem, či je to moje oprávnenie ako, ako vystupujúceho, termín, dokedy by mali výbory návrh prerokovať, lebo mne sa zdá... Tam je asi, asi tým pádom marec, apríl? (Reakcia z pléna.) Do apríla. Pri všetkej úcte, to je krátka doba pri kódexoch tohto typu. Ja odporúčam kolegom z ústavnoprávneho výboru si pozrieť, ako prebiehali diskusie o rekodifikáciách v iných krajinách, a keď mi nájdu, že tri mesiace, tak fajn, ale obávam, že nie. Obávam sa, že taký príklad nenájdete.
A ešte raz. Myslím, že je to, že je to v prospech toho, aby kódexy získali širšiu podporu, a nemusí sa ani upraviť účinnosť zákona, lebo potom legisvakancia môže byť kratšia, je tam... Takto. To je, ak si niekto myslí, že musí legisvakancia rok, aby si to stihli naštudovať advokáti a sudcovia, podľa mňa stačí pol roka, aj tak si to nezačne každý študovať hneď po schválení zákona rok dopredu. Čiže povedzme si otvorene, tak to proste nie je, tak to proste nie je a vykonávacie predpisy by mali byť asi, asi súčasťou (povedané so smiechom), súčasťou vládneho návrhu, lebo ministerstvo asi už určite má spracované, však to asi nie je, nie je problém. Takže to sa mi zdá, že je dôležité.
Som rád, že sa ministerstvo spravodlivosti rozhodlo ísť cestou rekodifikácie civilného procesu a nevstupuje zatiaľ do trestných kódexov, lebo tam by to bol teda väčší problém. Ale k tomu sa teraz vyjadrovať nebudem, lebo to nie je, to nie je téma.
Takže ďakujem veľmi pekne a teším sa na rozpravu.