Vážený pán predseda Národnej rady, milé kolegyne, vážení kolegovia, koncom minulého roku rezonovali v slovenskej spoločnosti kauzy v slovenskom zdravotníctve - kauza piešťanského cétečka, kauza stravovacích tendrov -, ktoré viedli k výmenám na postoch ministra zdravotníctva, k výmene na poste predsedu a podpredsedu parlamentu. Boli to citlivé kauzy, pretože ľudský život a ľudské zdravie je to najhodnotnejšie, čo každý z nás má.
V politike asi nie je vždy rozumné byť osobný, ale ja aspoň na úvod diskusie o zdravotníctve a diskusie o odvolaní ministra zdravotníctva trochu osobný budem, pretože som si nevedel nikdy predstaviť, že by som ako právnik predstupoval pred Národnú radu s návrhom na vyslovenie nedôvery ministrovi zdravotníctva.
Pochádzam z lekárskej rodiny, moji rodičia, môj brat sú lekári, a vyrastal som v prostredí, kde zdravotníctvo a lekárska veda pre mňa boli niečím ako poslanie. Nie profesia, nie zamestnanie, ale poslanie. Poslanie slúžiť ľudskému životu a zdraviu. A ak mám z verejného života najemotívnejšie zážitky pri stretávaní sa s ľuďmi, tak to sú zážitky, kedy väčšinou celkom náhodne, kdekoľvek na Slovensku, stretnem ľudí, ktorí za mnou prídu a povedia mi, že boli pacientami môjho otca alebo mojej mamy a oni im zachránili život. To sú pre mňa naj-, najemotívnejšie stretnutia, ktoré som v politike zažil.
Po tom, ako došlo k výmenám na poste ministra zdravotníctva, nám bolo sľúbené, a čo nám, slovenskej verejnosti, ľuďom, ktorí boli na námestiach, že tie kauzy budú mať aj nejakú koncovku. V návrhu na odvolanie ministra Čisláka sa pomerne jednoznačne píše, že žiadnu koncovku nemajú, a nebudem čítať odôvodnenie návrhu, ktorý máte pred sebou. Poviem to len v princípe veľmi stručne.
Všetky kroky ministra zdravotníctva Čisláka smerovali len a len k tomu, ako kauzy bývalého vedenia ministerstva zdravotníctva, ktorého bol pán Čislák súčasťou, zamiesť pod koberec. Ľudia, ktorí boli zodpovední za kauzu cétečka, či bývalá ministerka Zvolenská ide na lukratívne miesto do Bruselu, šéf úradu Senčák sa stal námestníkom úradu na dohľad. Minister napriek svojim sľubom vymenoval tú istú Správnu radu do Piešťan napriek ponuke, ktorú dal mestu Piešťany, VÚC-ke, tretiemu sektoru, a verejne vyhlasuje, že ide o pseudokauzu.
V stravovacom tendri odvolal minister riaditeľov. Mnohých z nich urobil námestníkmi v tej istej nemocnici, mnohí z nich sú v tej istej kancelárii, len zmenili ceduľku na kancelárii, že už nie sú riaditelia, ale akože námestníci. To je riešenie káuz ministerstva zdravotníctva.
Ale myslím si, že situácia sa predsa len trochu začína meniť. Ľudia aj v zdravotníctve, odvážni ľudia v zdravotníctve, sa prestali báť, sa prestávajú báť. O niekoľko hodín budeme rokovať o kauze Váhostav. A je to možno príhodné, že v jeden deň rokujeme o rozkrádaní zdravotníctva a o kauze Váhostav. Je to možno príhodné aj preto, že ide, možno celkom náhodne, ale asi nie, o rovnaké osoby a o rovnaké obsadenie.
Prečítam vám teraz pre mňa jeden veľmi, áno, aj emotívny, ale veľmi vážny komentár Ľudmily Kolesárovej, ktorá sa venuje ľuďom s onkologickými ochoreniami celý svoj život a ktorá poukázala práve na prepojenie kauzy Váhostav a káuz spojených s rezortom zdravotníctva.
"Je rozhodnuté. Najlepší priateľ štátu Váhostav zaplatí svojim veriteľom, menším podnikateľom, len 15 % z hodnoty faktúr. Výsmech človeku, ktorý poctivo drie, ohrozenie života a rodiny. Medzi tými, ktorí dostanú vďaka rozhodnutiam tejto vlády 15 %, je aj otec školáčky Danky, ktorá je už dlhodobo onkologickou pacientkou. Práve nedávno sme sa o tom rozprávali, že pre nich staval, odviedol DPH z faktúry, ktorú mu nikto neuhradí, zaplatil chlapom, ale jemu nezaplatí nikto. A tak popri rakovine dcéry znáša aj rakovinu spoločnosti. Tisíce eur ich stojí choroba, cestovanie, doplňujúca liečba. O tisíce eur ich okradli. Jeho dievčatko má rakovinu. Talentovaná tanečníčka, smejko. Niekedy sa mi kvôli tomu zle spí. Ten ich svet je tak strašne boľavý, že mi ide odtrhnúť srdce. A ja o tom v práci len počúvam a vidím to. Oni to musia žiť. Krik tínedžera, aby mu už odrezali nohu, bolesť viac neznesie, zúfalý plač matiek, smrť. Niečo, o čom sa vám často sníva, a pritom to, bohužiaľ, nie je sen. A popritom žijú tieto rodiny s vedomím, že by šanca na prežitie ich detí mohla byť aj väčšia, keby aj zdravotníctvo nebolo rozkrádané, keby mohli ísť skôr na rezonanciu, na cétečko, keby lekári mali lepšie podmienky na svoju prácu. A tu mi neustále napadá kľúčová otázka: Ako je možné, že tieto rodiny niekto - a sú to tí istí a sú to tí istí - bez mihnutia oka zraní aj dvojnásobne? Naozaj majú potom pokojné svedomie? Necítia tú bolesť? Odpoveď je, bohužiaľ, len jedna: Nie.
Spoločnosť zjavne kvári veľmi ťažká diagnóza: emočné mrzáctvo. Myslím, že je načase, aby vznikla aj charitatívna organizácia, ktorá začne problém týchto emočných mrzákov riešiť. Na začiatok určite potrebujú rehabilitačné pobyty. Odporúčam začať tam - na detskej onkológii."
Je to osoba, ktorá po kauze cétečka spomenula konkrétne prípady malých onkologických pacientov, ktorým sa nedostala adekvátna liečba preto, že neboli k dispozícii prostriedky, ktoré sa v zdravotníctve sústavne rozkrádajú. Žiaľ, zdravotníctvo pripomína fungovanie niekedy výpalníckych skupín.
Pán premiér sa pýtal v posledných týždňoch, že čo on má s pánom Širokým. Ja vám poviem jeden príbeh ministerstva zdravotníctva, a potom aj druhý, aké je prepojenie vašich predstaviteľov, vašich ministrov s pánom Širokým. A mnohé z týchto rozhodnutí a mnohé z tých prepojení vyzerajú ako štátne výpalníctvo.
Pán Široký nepodniká len vo Váhostave, kde podniká zjavne veľmi neúspešne, ale podniká aj v zdravotníctve.
Ten prvý príbeh sa týka licencií na záchrannú službu Falck. Pred niekoľkými týždňami Transparency International uverejnilo komplikovanú sieť schránkových firiem, ktoré priamo alebo sprostredkovane spravujú akcie Váhostavu. Medzi nimi sú štyri novozélandské spoločnosti: Draeger Holdings, Pakema Holdings, Havelock Limited a Torrelaguna Limited. Tieto štyri schránkové firmy majú veľa spoločného. Boli v rovnakom čase založené na rovnakej adrese Parnell Road v Aucklande. Boli v rovnakom čase presťahované v Aucklande na ulicu Stanley Street a majú rovnakého administrátora, rovnakého správcu schránky, ktorým je pán Geoffrey Peter Cone. Tento pán z Nového Zélandu zrejme nerozumie stavebníctvu, lebo Váhostav ide do krachu, ale neporovnateľne lepšie mu ide karta v našom zdravotníctve.
Dánsky Falck, lebo to je celosvetová organizácia, už niekoľko rokov úspešne podniká v zdravotníctve po celom svete. V roku 2009 za prvej vlády Roberta Fica Falck prevádzkoval 74 záchraniek, tzv. licencovaných bodov ministerstva zdravotníctva. Dáni v tom čase vlastnili 100 % dcérskych spoločností na Slovensku a ich tunajšiu matku. Zmena nastala počas vašej prvej vlády, kedy slovenskému Falcku vypršali licencie a museli sa uchádzať v súťaži o licencie znova.
Dáni vtedy v rozpore s akoukoľvek zdravou logikou a sedliackym rozumom zriadili ďalšiu slovenskú matku s názvom Falck Emergency, ktorej predali polovicu svojho podielu. Nemá to žiadny zmysel, pretože Falck bol v zisku. Nemalo zmysel predávať polovicu. Ten zmysel sa odkryl až vtedy, keď sa odkryla na valnom zhromaždení identita nového akcionára Falck Emergency. Bola ním Carterton Springs Healthcare Limited. Túto novozélandskú firmu založili na Parnell Road 280 a správcom jej schránok v Aucklande je pán Geoffrey Peter Cone. Ten istý človek, ktorý spravuje schránky Váhostavu.
Čo sa vlastne udialo? Dánsky vlastník, ktorý mal zisk jeden a pol milióna eur, predal polovicu svojej firmy v čase obnovovania licencií novozélandskej schránkovej firme s identickým pozadím, ako má Váhostav.
Kvôli čomu to urobili, myslíte? Kvôli čomu predali polovicu ziskovej firmy schránkovej firme na Novom Zélande? A nakoniec bol tender úspešný. Nový Falck získal namiesto 74 až 91 licencií a dnes ich má 107. S tým išiel aj zisk hore. V minulom roku bol 4,2 mil. eur.
Len na dokreslenie uvediem, že sa novému investorovi z Nového Zélandu, ktorý zaplatil za polovicu Falcku 2,7 mil. eur, vrátila investícia len na dividendách v priebehu dvoch rokov. Mám veľké podozrenie, že išlo o štátne výpalníctvo. Falck dostane licencie, ak prevedie polovicu zo svojich akcií impériu Juraja Širokého. Vtedy bol ministrom zdravotníctva, nie je tu, pán Richard Raši. Za jeho vedenia k tejto transakcii došlo.
Aby sme sa nemýlili, že ide o toho istého Juraja Širokého, ktorý stojí za Váhostavom, pôjdem ďalej. Po všetkých aktivitách spoločnosti Falk Emergency je zastupovanie tejto novozélandskej schránky Carterton splnomocnená advokátska kancelária Futej & Partners prostredníctvom Dr. Futeja. V sídle tejto advokátskej kancelárie sa konalo aj mimoriadne valné zhromaždenie Falk Emergency, na ktorom bola do orgánov firmy nominovaná advokátka z tejto istej kancelárie Radoslava Geržová.
Doktor Futej o sebe prehlasuje, že je vlastníkom polovičného podielu v zdravotnej poisťovni Dôvera prostredníctvom spoločnosti Prefto, pričom médiá opakovane tento podiel spájajú s Jurajom Širokým. Pani Geržová a jej advokátska kancelária Futej & Partners sa preslávila aj pôsobením spoločnosti Medical Group v kauze cétečka, ktorá sídli v budove firiem Juraja Širokého vedľa bratislavského zimného štadióna.
Ak nejaká firma má podmienený zisk lukratívnych licencií tým, že prevedie na oligarchu Širokého polovicu svojho podielu, ako by ste takýto postup nazvali? Takýto postup sa využíva v zločineckých štruktúrach - v zločineckých štruktúrach - a volá sa mafiánske výpalníctvo. Tento postup v prospech pána Širokého posvätila a potvrdila prvá vláda Roberta Fica.
Ale pôjdem aj ďalej. Pôjdem k poisťovni Dôvera. Pán predseda vlády Fico často hovorí, že by bolo fajn schváliť ústavný zákaz zisku zdravotných poisťovní. Ako to s tým vlastne je? Keď sa pred niekoľkými rokmi za vašej prvej vlády zlučovali dve poisťovne Dôvera a Apollo, tak prešiel v parlamente na prvý pohľad zaujímavý návrh vášho poslanca, pána poslanca Valockého, že sa poistný kmeň prevádza bezplatne. Na základe tohto pozmeňovacieho návrhu prišlo pri zlučovaní Dôvery a Apolla k účtovnej špekulácii, ktorá spôsobila, že si v rámci preceňovania majetku započítali negatívny goodwill 450 mil. eur, zlučovaná poisťovňa, spôsobom, že prevádzajú síce 150 mil. eur na poisťovňu, ale reálna hodnota poistného kmeňa síce musí byť oficiálne bezplatná, ale je 450 mil. a spolu to je 600 mil. A tak vznikol účtovnou operáciou, účtovnou špekuláciou negatívny goodwill 450 mil. Aby to sedelo, tak sa musel prejaviť tento negatívny goodwill v zisku akcionárov. V zisku akcionárov Penty a Juraja Širokého. A týchto 450 mil. bolo vyvezených na Cyprus a s požehnaním ministerstva financií nebolo ani zdanených. Vďaka vašim zmenám a vašim ministrom získali akcionári Dôvery z verejného zdravotného poistenia 450 mil. eur, pol na pol Penta - Široký.
Kde beriete odvahu hovoriť o zákaze zisku zdravotných poisťovní?! Koľko rokov by museli vytvárať zisk, aby získali bez dane 450 mil. eur?! Z toho polovicu získal pán Široký, ktorý dnes malým živnostníkom vo Váhostave nechce dať 100 mil. eur, lebo nemá. Vám to nevadí?
Pán poslanec Hlina včera celkom zaujímavo povedal, že už sa rozkradli verejné zdroje, tak teraz sa načahujú oligarchovia do súkromných peňaženiek podnikateľov, živnostníkov v kauze, v kauze Váhostav.
Počas Veľkej noci som písal jednej mojej známej, ktorá pracuje v oblasti zdravotníctva, a som jej napísal aj to, že si myslím, že robí pre dobro spoločnosti oveľa viac, ako robíme my v politike niekedy. Odpísala mi, že celkom nesúhlasí, ale napísala mi, že ja som medzi tými dobrými, vy, bohužiaľ, väčšinou medzi tými druhými.
A tam sa chcem opýtať niektorých poslancov SMER-u, možno aj ministrov, či vám to nevadí. Možno pán minister Draxler, možno pán minister Maďarič, možno pán poslanec Podmanický, odišiel, možno pár ďalších, lebo existujú nejaké mantinely a potom sú aj ľudia, ktorí mantinely žiadne nemajú. Ale ja som presvedčený, že aj medzi poslancami SMER-u, neviem to kvantifikovať, ale je niekoľko slušných poslancov. To porekadlo, že "niekto kradne ako po nebohom" ste dotiahli do tragickej koncovky v zdravotníctve. Nehovorím to ani rád, ani s ľahkosťou, ani mi to nie je príjemné.
Keď porovnáme výdavky na zdravotníctvo medzi Slovenskom a krajinami OECD, najmä okolitými krajinami, tak sú to porovnateľné prostriedky. Dáme do zdravotníctva porovnateľné prostriedky, napriek tomu naše nemocnice, platy zdravotných sestier vyzerajú diametrálne odlišne ako len v susednom Česku, ktoré asi tiež nie je 100-percentne voči korupcii odolné, ale to je úplne iné. (Rečník zobral do rúk plagát, ukazujúc ho plénu.) Takto vyzerajú sídla podnikateľov v zdravotníctve pána Širokého, pána Pašku, pána Foraia a na tej ľavej strany z mojej strany takto vyzerajú naše nemocnice. Toto konkrétne je nemocnica v Žiline. Dnes bola zverejnená aj vila pána Širokého na Bahamách, tá tu zatiaľ nie je, tuná má svoje slovenské sídlo. Ukážem to aj členom vlády, pretože pán vicepremiér Vážny sa sťažoval (rečník sa otočil s plagátom v rukách k členom vlády SR), že to nemá možnosť vidieť.
Kauza CT preukázala, že korupčné kauzy v zdravotníctve majú priamu súvislosť s kvalitou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Obávam sa, keď dnes rokujeme o vyslovení nedôvery ministrovi zdravotníctva Čislákovi, že minister zdravotníctva Čislák je v tejto hre len vykonávateľom pokynov, je len figúrkou. Sme to videli pri viacerých prípadoch, či to bola žilinská nemocnica, kedy mu musel premiér dať pokyn, aby odvolal šéfa nemocnice, čo si myslím, že ak sa stane ministrovi, tak musí mať pomerne, pomerne hrošiu kožu, aby na svojej funkcii ďalej zostal. Videli sme to pri výstavbe Univerzitnej nemocnice v Bratislave, kde minister nepoznal a nevedel základné fakty projektu za 6,3 mld. eur, do ktorého sa dnes hlásia všetci veľkí oligarchovia a finančné skupiny v zdravotníctve. Skoro všetky.
Ale našťastie tu nie sú len figúrky a len finančné skupiny a len oligarchovia. Spomenul som v úvode, že v zdravotníctve mnohí ľudia nadobúdajú odvahu o veciach hovoriť, na veci upozorňovať, nevzdať sa. Či to bol Dr. Alan Suchánek, zdravotná sestra Magdaléna Kovačovičová, Dr. Zuzana Pechočiaková z Nitry, internisti a zdravotné sestry v Žiline. To je jeden svet odvážnych a slušných ľudí. A potom je ten druhý svet. Svet Pavla Pašku, Juraja Širokého a finančnej skupiny Penta. Svet akcionárov vládnej strany, svet oligarchov.
Keď som pred rokom a pol tu v tejto sále zmienil, že vláda Roberta Fica je vláda lokajov, že každý minister, alebo nie každý, väčšina sedí za konkrétnych oligarchov vo vláde, za J&T, za Širokého, za Brhela, za Výboha, tak to v tejto sále vzbudilo veľkú nevôľu. Ten rok a pol to preukázal dokonale na konkrétnych rezortoch, kam idú zákazky, na aké firmy, či to je Belize, Cyprus, Nový Zéland, Curacao, ale za ktorými stoja konkrétni oligarchovia. V týchto prípadoch zdravotníctva častokrát Juraj Široký.
Pán premiér často hovorí, že hrozí po budúcich voľbách znovu akýsi pravicový zlepenec. Neviem, aký zlepenec je horší alebo lepší, ale nemyslím si, že zlepenec oligarchov je pre Slovensko tou najlepšou cestou, ako urobiť zo Slovenska normálnu, slušnú krajinu. A ja verím, že o 11 mesiacov aj kvôli kauzám v zdravotníctve, aj kvôli tomu, ako sa k nim staviate, ako ich zametáte pod koberec, pán minister Čislák, že aj vďaka tomu o necelý rok vláda zlepenca oligarchov skončí. Hovorím to s vedomím toho, že možno mnohým z vás, čo sa deje vo Váhostave a v zdravotníctve, prekáža.
Verte mi, verte mi, že dôležité je niekedy sa v živote ozvať, aj keď to veľa stojí, nabrať tú odvahu a povedať to. Veľa to možnože vo vašom prípade stáť až tak nebude, miesto na kandidátke snáď, ale to, ako písala pani Kolesárová, vôbec nie je také dôležité ako svedomie. Ako čisté svedomie.
Kauzy v zdravotníctve stoja túto krajinu každý deň ľudské životy. Možno v iných oblastiach to nie je tak jasne prepojené, ale v zdravotníctve to prepojené je. Viete to aj mnohí z vás.
Ak by minister Čislák bol odvolaný, a viem, že nebude, nerobím si ilúzie, že príde niekto, príde lepší a rozumnejší a menej skorumpovaný, ale minimálne bude zrejmé, že v niektorých oblastiach je strašne dôležité, aby priestor na korupciu bol čo najviac zúžený. Keďže k tomu nepríde, verím, že o 11 mesiacov vláda zlepenca oligarchov skončí, pretože kvôli Slovensku, nie kvôli nám z opozície, ale kvôli ľudom na Slovensku skončiť musí.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
