Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, ja by som chcel povedať len jednu poznámku, lebo ja toto oceňujem na jednej strane, pán poslanec Šuca ma informoval o tomto pozmeňujúcom návrhu aj mi predostrel argumenty v jeho prospech, čo oceňujem, ale nie som ním nadšený. A aj to zdôvodním.
Ja si myslím, že je fajn, aby parlament a vláda, samozrejme, tiež v maximálnej možnej miere podporovali dobrovoľných záchranárov, horských záchranárov. Samozrejme, ten návrh sa týka ale niečoho celkom iného a v princípe inštitucionalizuje novú asociáciu, ktorá dnes pôsobila na báze zrejme občianskeho združenia, Slovenskú asociáciu horských sprievodcov. A ja nie som presvedčený o tom, že to je nevyhnutné mať v zákone, vytvárať znovu nejaký akoby monopol pre Asociáciu horských sprievodcov. Pri horských vodcoch to sa týka naozaj aj nebezpečných štítov, ale dávate tu do zákona horských sprievodcov. Sme hovorili o trase na Téryho chatu, neviem, či to poznáte. Neviem to podľa mňa môže byť úplne kľudne voľná živnosť. Ja by som ju nereguloval takýmto spôsobom, ktorý naozaj znamená de facto obmedzenie konkurencie. „Nás je teraz štrnásť a nás bude štrnásť navždy, preto, aby nebola ďalšia konkurencia.“ Nechcem to nijako ja bagatelizovať, ale, samozrejme, horskí sprievodcovia sú iní ako sprievodcovia turistickí v mestách. Aj tí mestskí by možno, že chceli svoju asociáciu. A každý, kto by chcel robiť turistického sprievodcu v Bratislave, vieme to aj zdôvodniť, by mal mať kvalifikáciu. Mal by mať skúšku odbornú, aby vedel hovoriť o pamiatkach. Dá sa to všetko zdôvodniť aj racionálne, ale ideme to dávať do zákona kvôli tomu?
Ja som a priori trošku skeptický k takému prejavu korporativizmu, že budeme do zákona dávať mnohé doteraz organizácie tretieho sektora, ktoré doteraz aj fungovali. A kľudne ich podporme, dajme im dotácie, to dnes zákon nevylučuje. To nie je problém v tom. A upravme tu ako môžu spolupracovať s profesionálnymi záchranármi, a všetko možné. Ale zriaďovať, dať do zákona, že toto je jediná inštitúcia, ktorá dáva pečiatky, kto môže a kto nemôže to robiť, to v princípe rozhoduje de facto tým pádom o svojej konkurencii. Sme trošku hovorili, čo tak bude s taxikármi. No iste keby taxikári si mohli rozhodovať (Cech taxikárov rozhodne, to tomu dám, tomu nedám, nikomu by nedali, pretože netreba konkurenciu nejako rozširovať.), tak by to asi nebolo dobré. Čiže tieto korporatívne prvky sa mne zdajú byť nie teda paušálne, ale až na výnimočné prípady by som ich nemnožil v právnom poriadku, lebo mi to príde nefér. Nech sú horskí sprievodcovia ako asi doteraz voľnou živnosťou, nevidím v tom problém, lebo, znovu hovorím, nehovoríme o horských vodcoch, ktorí idú naozaj na ten Gerlach a na Slavkovský štít a na Lomnický štít, proste musia mať nejakú kvalifikáciu, ale tu sa mi zdá, že ideme trošku ďaleko a v princípe tú činnosť monopolizujeme, lebo je to práve táto a jedine táto asociácia, ktorá bude mať zo zákona oprávnenie povedať, kto môže a kto nemôže byť horský sprievodca. To znamená, dnes, keď vznikne alebo už existuje a stransformuje sa na zákonom vytvorenú, tak tí ľudia, ktorí sú dnes jej členmi, budú vlastne mať monopol na rozhodovanie o tom, kto v budúcnosti ich rady rozšíriť môže alebo nemôže, minimálne musia si vykonávať tie odborné skúšky. Čo ja viem, možnože to niekde funguje, ja som si nerobil komparatívnu analýzu, ale som hovoril aj pánovi poslancovi Šucovi, nie všetko, čo funguje vo Švajčiarsku, bude fungovať aj na Slovensku tak hladko a bezkonfliktne, lebo proste to tak nebude, žiaľ. A teraz nechcem ísť do iných, lebo už je neskorá hodina, porovnaní, ako proste niektoré inštitúty sa na Slovensku, kým neboli upravené, zneužívali a vo Švajčiarsku nikto o tom ani neuvažoval, že by sa zneužiť mohli. Takže mne sa nezdá, že je rozumné takýmto spôsobom rozširovať korporativizmus už pri horských sprievodcoch. Potom naozaj ako kde to skončí, turistickí sprievodcovia vo veľkých mestách, v menších mestách. Obávam sa, že ak to začneme takýmto spôsobom do právnych predpisov pretavovať, tak to sa vlastne neskončí nikdy, tak každý, kto bude mať trošku dobrý lobing, to myslím v dobrom, lobing nie je nič zlé, lobing v parlamente, tak si proste presadí, že jeho asociácia bude v zákone, aj akože bohumilá vec, asociácia, bohumilá vec. Prečo to nedáme do zákonov? Však sú mnohé organizácie treťosektorové, ktoré tiež robia veľmi záslužnú robotu v oblasti zdravotníctva, sociálnych vecí. Sú ich proste tisíce, pánboh zaplať, za ne, ale prečo musíme ich dať do zákonov? Ja si nemyslím, že dôležitosť, vážnosť, bohumilosť nejakej aktivity je daná tým, či je alebo nie je v zákone. Práve, naopak, to obmedzenie konkurencie je niečo, čoho sa obávam. Ďakujem veľmi pekne.
