Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni. Chcel by som vyjadriť osobný názor k návrhu, ktorý predkladá KDH, alebo celkovo k tejto nejakej verejnej diskusii, ktorá tu prebieha už niekoľko mesiacov, možno niekoľko rokov a pred chvíľkou, myslím, že to bol pán poslanec Mikloško, povedal, že mali by sme tak krok po kroku. Neviem, v akej súvislosti to bolo, ale toto som si zapamätal a myslím si, že práve v tejto veci by sme mali ísť na to možno krok po kroku, lebo za tých 25 rokov sme ľudí naučili, že obchody sú otvorené nonstop, sedem dní v týždni 24 hodín, a teraz veľmi ťažko potom by si zvykali na to, že im zrazu zavrieme priestor, na ktorý boli zvyknutí, že niekto možno do kostola, niekto možno v nedeľu na nákup do obchodu ide a brali by to aj vlastne, ako taký nejaký útok na slobodu a preto pôjdem rovno k veci.
Navrhujem, aby vlastne tento problém sme riešili kompromisom medzi tou konzervatívnou časťou povedzme spoločnosti a medzi tou liberálnou a aby sme sa možno dohodli na takom spôsobe, že napríklad obchody by boli alebo teda činnosti, ktoré navrhujete a možno aj tie iné, ktoré zase spomenul Jozef Mihál, aby boli zakázané napríklad v nedeľu, alebo od soboty od nočnej smeny do rannej smeny nedeľnej. Inak povedané, že v sobotu od desiatej večer obchody zatvorené do nedele do druhej hodiny poobedia a tým pádom by sme tú nedeľu vlastne rozdelili medzi povedzme konzervatívcov a medzi liberálov. Tí, ktorí by chceli mať nedeľu zatvorenú, tak majú, áno, majú ju zatvorenú v nedeľu doobeda, tá rodina aspoň ten jeden nedeľný obed, alebo ten jeden obed v týždni sa môže stretnúť, môžu spolu stráviť čas a tí, ktorí teda bažia po tom a nevedia sa dočkať, kedy už nakupovať, tak poobede o dvoch idú nakupovať. Bol by to, myslím si, že taký návrh, ktorý by ukľudnil túto verejnú diskusiu, alebo polemiku a možno by to bola zároveň aj taká "noha vo dveroch", keď teda dávam to, ako taký návrh pre KDH, že už by v tej nedeli nejaký ten čas bol obmedzený, kedy by sa nepracovalo a videli by sme a opýtali by sme sa ľudí možno po roku, po dvoch, ako sú s návrhom spokojní. Videli by sme, aký to má reálny dopad na tie obchodné prevádzky a na základe toho by sa to prípadne mohlo rozšíriť ďalej. Ale myslím si, že takýto kompromisný návrh by mohol byť riešením, ako ukľudniť diskusiu a teda opakujem ho ešte raz, navrhujem, aby vzhľadom na to, že podstatná časť spoločnosti by chcela, aby v nedeľu boli obchody zatvorené úplne a druhá podstatná časť spoločnosti a možno sú to plus-mínus rovnaké polovičky, by chcela, aby obchody boli otvorené úplne, tak aby sa ten návrh urobil vlastne takýmto kompromisným spôsobom.
Čiže ranná zmena zatvorená, v nedeľu do dvoch do poobedia obchody zatvorené a myslím si, že ani jedným, ani druhým by to zásadne neublížilo. Tí, ktorí navrhujú nedeľu uzavrieť obchody kvôli tomu, aby mohli byť rodiny pokope, ten priestor získajú, alebo dosiahnu čiastočne svoj cieľ a tí, ktorí hovoria, že ľudia potrebujú si kúpiť, lebo akurát sa im vyprázdnila chladnička v nedeľu poobede, tak v nedeľu doobeda je deň alebo čas, kedy majú všetky obchody na Slovensku, aj ktoré sú otvorené v nedeľu, kedy majú najnižšie tržby v celom, vlastne v priebehu celého týždňa. Takže tá nedeľa doobeda je, myslím, z tohto pohľadu vcelku prijateľný kompromis a mám takú informáciu aj od prevádzkovateľov hypermarketov, že s týmto viac-menej rátajú, že takýto kompromis by si vedeli, vedeli predstaviť.
Dovolím si zároveň podotknúť jedno, čo tu teda spomenuté bolo v tejto súvislosti, že mne pripadá také trošku úsmevné, ak hypermarkety argumentujú tým, že ak by sa zatvorili obchody, či teda na celú nedeľu alebo na nejakú časť nedele, tak že by stratili vlastne 20 % tržieb, lebo sú to tzv. spontánne nákupy. Ja by som si to dovolil preložiť do ľudskej reči, že čo to znamená. To sú nákupy, ktoré jednoducho tie obchody by už nikdy nemali, lebo to je niečo, čo ľudia kúpia, blbosti iba preto, lebo chodia pomedzi regále, hodia to do košíka, nepotrebujú to. Naše hypermarkety slovenské majú prieskum, ale to neplatí iba na Slovensku. Je to viac-menej celosvetový priemer. Ľudia nakupujú približne v krajinách s našou životnou úrovňou približne 20 % z vecí, ktoré kúpia v hypermarketoch, sú veci, ktoré by si normálne nekúpili, ak by vlastne neboli vystavení tej živej reklame, ktorú okolo seba majú, tomu pokušeniu, že okolo tých regálov prechádzajú. Že tam je napríklad aj zaujímavosť taká, že keď si ľudia nakupujú cez telefón v tých hypermarketoch, tak tento spontánny nákup tam nie je. Čiže v podstate, aj keď si nakupujú cez telefón alebo donášku do domu, tak ušetria de facto 20 %, ktoré by minuli na veci, ktoré nepotrebujú v tých obchodoch. Čiže je tam celkom taká zaujímavá vec, že aj keď zaplatia za donášku, tak nakoniec ich to vyjde možno pri tých väčších nákupoch lacnejšie, lebo jednoducho ušetria 20 %, ktoré by minuli na spontánne nákupy.
Trošku mi pripadá zvláštne teda, aby sme my chceli silou mocou od ľudí a teda chránili ich, alebo umožňovali im, len teda ľudia môžete kupovať aj sedem dní v týždni tých 20 % vecí, ktoré nepotrebujete. Áno, chápem, že niektoré hypermarkety na Slovensku nie sú na tom až tak dobre, niektoré sú zase veľmi dobre a že možno aj teda týchto 20 % tržieb, z ktorého môžu mať teda nejaký zaujímavý zisk, by im chýbal.
Ale vraciam sa teda opäť k tomu kompromisnému návrhu, ktorý som na začiatku povedal, skúsme ísť na to tak, aby sme nepobúrili ani jednu, ani druhú časť spoločnosti. A ak by sa dalo dohodnúť na takom nejakom kompromise, že zavrieť v nedeľu obchody do druhej hodiny do rána, tak tým matkám, ktoré chcú byť s rodinou a nemôžu byť, umožníme byť s rodinou. Ľuďom, ktorí chcú nakupovať, umožníme poobede nakupovať, lebo tak či tak doobeda veľké zásadné tržby v obchodoch nerobia. To je celé.
Ďakujem pekne.
