Takže dovoľte, aby som predstavil podrobnejšie návrh zmien, ktoré navrhujeme pri, teda v našom ústavnom zákone, ktoré sa týkajú výkonu referenda. Ako zrejme všetci viete, dnes môžu ľudia prísť na referendum a referendom vyjadriť svoju vôľu a môžu si ho tak isto aj zorganizovať, ak sa v prvom rade teda nájde 350-tisíc ľudí, ktorí podpíšu petíciu za vyhlásenie referenda. Ak sa títo ľudia nájdu, petíciu odovzdajú pánovi prezidentovi a ten uzná 350-tisíc podpisov, že bolo platných a neboli teda sfalšované, tak v tom prípade prezident musí vyhlásiť referendum. Jedine vtedy, ak má pochybnosti o ústavnosti otázok, môže ešte pred tým vlastne odovzdať na posúdenie otázky Ústavnému súdu, ale nakoniec keď mu príde rozhodnutie od Ústavného súdu a otázky nie sú v rozpore s ústavou, aspoň jedna z týchto otázok nie je v rozpore s ústavou, tak v podstate prezident musí vyhlásiť referendum a toto sa musí konať do 90 dní od vyhlásenia referenda.
Dnešný stav je teda taký, že máme podmienky 350-tisíc ľudí, druhú podmienku takú, že referendum alebo otázky, ktoré sú predmetom referenda, žiadna z nich sa nemôže týkať daní, odvodov a štátneho rozpočtu, a posledná podmienka vlastne je taká, že referenda sa musí zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených v podstate voličov. Keďže dnešný stav podľa posledného referenda, z neho vyplynulo, že na Slovensku je počet oprávnených voličov, čiže v podstate ľudí nad 18 rokov, niečo vyše 4,4 mil., znamená, že na referende sa musí zúčastniť minimálne 2,2 mil. ľudí, až vtedy vlastne bude sa prihliadať na výsledok referenda, na názor ľudí, ktorý vyjadria v referende. A samozrejme potom ešte nadpolovičná väčšina tých zúčastnených musí byť za tú konkrétnu otázku.
Čiže reálny stav je taký, že približne 1,1 mil. ľudí musí byť za konkrétnu otázku a zároveň teda 2,2 mil. ľudí minimálne sa musí zúčastniť, aby sme prihliadli na názor ľudí v referende.
Veľmi nás mrzí, že politici na Slovensku si zaľúbili iba jednu časť vety, ktorá v ústave dáva právo ľuďom, aby si spravovali veci aj priamo, a že politici si zaľúbili tú časť vety, ktorá hovorí o tom, že ľudia si spravujú veci prostredníctvom svojich volených zástupcov. Inak povedané, nám politikom, bohužiaľ, aj zrejme evidentne väčšine tejto sály, zachutila moc, že namiesto ľudí rozhodujeme my a ľudí v podstate dopredu odsudzujeme len do role nejakých oviec, ktorým patrí prísť k voľbám do Národnej rady raz za štyri roky, raz za štyri roky vysloviť svoj názor, zvoliť si svojich osvietených vládcov a nechať na nich, aby štyri roky za nás rozhodovali.
Mrzí ma, že aj mnohí ľudia, ktorí sa do tohto, do tejto siene zákonnosti, ako hovorí kolega Mičovský, dostali na základe agendy, keď propagovali prvky priamej demokracie, keď propagovali väčšiu možnosť ľudí rozhodovať priamo, keď propagovali zrušenie či zníženie kvóra, zrazu, keď sa tu dostanú, bojujú proti tomu, proti komukoľvek, kto navrhuje, či už zníženie alebo zrušenie kvóra pri referende. Nemôžem to nazvať inak iba ako pokrytectvo, ako prospechárstvo, ktoré vtedy, keď to vyhovuje, používame na oklamanie voličov agendu a rétoriku o tom, ako chceme im vyjsť v ústrety, ale vtedy ak tú moc získame, ak zrazu sme jeden zo stopäťdesiatich, tak vtedy zrazu nám to vyhovuje a akékoľvek snahy o znižovanie alebo rušenie kvóra nazývame niečím nedemokratickým, niečím zhovädilým, niečím vymysleným, niečím zbytočne novátorským a podobne, a robíme všetko pre to, aby sme kládli polená pod nohy ľudí.
Bohužiaľ, za dvadsaťdva, dvadsaťtri rokov pomaly existencie slobodného, alebo nezávislej Slovenskej republiky, existuje stav a vlastne naďalej ho iba utvrdzujeme, kedy referendum áno, proforma máme ako nástroj priamej demokracie, ale v skutočnosti politici robia všetko, a lepšie povedané, nerobia nič pre to, aby sa z toho stal aj účinný nástroj priamej demokracie. Politikom evidentne, poslancom Národnej rady a politickým stranám vyhovuje, že referendum je neúčinný nástroj, v skutočnosti použitý reálne len raz z ôsmich prípadov, ktoré na Slovensku boli. Len raz v závažnej otázke – vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, kedy sa podarilo na základe v podstate aj snahy všetkých politických strán nabudiť ľudí, keď tak môžem povedať, aby prišli k referendovým urnám, a napriek tomu ich prišlo iba 50, vlastne necelých, tuším, 52 percent, čo je teda veľmi málo pri tak závažnej otázke.
Paradoxne, pri ktorýchkoľvek iných voľbách, či už sú to voľby do Národnej rady, či už sú to voľby do europarlamentu, prezidentských voľbách, VÚC voľbách, volieb teda do samosprávy, do miest a obcí, nikde inde nekladieme ľuďom prekážku, že zvolia nás, politikov do funkcií vtedy, keď ich príde viac ako polovička. Čiže vtedy, kedy môžeme mať priamy prospech my, politici, kedy môžeme a vlastne cez voľby sme volení, čiže kedy môžeme byť zvolení, vtedy ľuďom nehovoríme, že musí ich prísť viac ako polovička, vtedy nám stačí aj 13 % napríklad, ako prišlo pri eurovoľbách, a nikto z nás výsledok nespochybňuje. Čiže príde 13 % zo 4,4 mil., čo je približne 600-tisíc ľudí, a úplne bez problémov akceptujeme výsledok, názor ľudí, ktorý vyjadrili v týchto voľbách. Ak ale k referendu príde 2,1 mil. ľudí, tak názor týchto ľudí ignorujeme a považujeme ho za nepodstatný, lebo ich neprišlo dosť. Toto je takisto čisté farizejstvo, pokrytectvo zo strany politických strán a každého jedného politika, ktorý existenciu 50-percentného kvóra obhajuje.
Preto navrhujeme naším návrhom zákona, aby výsledky referenda boli platné, ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Nie všetkých voličov, ale účastníkov referenda. To znamená, aby ktorékoľvek referendum bolo platné tým, alebo bolo platné, keď príde v podstate akýkoľvek počet ľudí. Áno, na extrémnych príkladoch sa to najlepšie chápe. Tak, ak by prišiel v podstate iba jeden jediný človek k referendu, vyjadrí názor, nech toto referendum je platné.
Samozrejme každý z nás vie, že nikdy v živote nepríde jeden jediný človek alebo jeden jediný hlasujúci k referendu, a tým pádom to používam len ako taký extrémny príklad, aby sme si to vedeli predstaviť.
Možno niektorí z vás párkrát počuli, možno niektorí ani nie, informáciu o tom, že áno, paradoxne aj vo svete existujú krajiny, a nie je to ani Horná Volta, ani Zimbabwe, ani Kórejská ľudovodemokratická republika, kde žiadne kvórum nemajú. Áno, sú to krajiny ako Švajčiarsko, ako Švédsko, Fínsko a mnohé ďalšie vo svete, a rozvinuté krajiny, ktoré kvórum nemajú a nekladú takúto prekážku ľuďom pri správe svojich vlastných vecí. A ak niekto z nás chce povedať, že práve neexistencia kvóra týmto krajinám nejakým spôsobom ubližuje, tak ešte raz opakujem, tie krajiny, ktoré som uviedol, Švajčiarsko, Švédsko, Fínsko. Myslím si, že nikto z nás nemá pocit, že týmto krajinám dostatočná miera priamej demokracie, dostatočná miera dôvery v ľudí nejakým spôsobom ubližuje.
Čiže navrhujeme úplne zrušenie kvóra, aby rozhodovali tí ľudia, ktorí záujem o veci verejné majú, ktorí prídu vyjadriť svoj vlastný názor.
Zároveň, aby neprichádzalo k nejakým, by som povedal, že ohrozeniam demokracie, alebo aby možno niekto nemal pocit, že vlastne by takýmto spôsobom mohli byť každý druhý rok voľby, tak navrhujeme, aby medzi podmienky, ktoré vylučujú konanie referenda, alebo vylučujú vlastne otázky, o ktorých referendum môže byť, aby medzi tieto podmienky sa zaradilo aj skrátenie volebného obdobia. Inak povedané, teda aby referendové otázky nemohli byť o daniach, odvodoch, štátnom rozpočte tak ako doteraz, a popri tom ešte, aby pribudla možnosť – skrátenie volebného obdobia. Čiže aby referendum si tu nemohla urobiť nespokojná opozícia pol roka po konaní predošlých parlamentných volieb alebo rok a takýmto spôsobom by vlastne sme tu mali striedanie vlád ako možno v povojnovom Taliansku, kedy priemerná doba životnosti talianskej vlády bola tak približne rok. Čiže nie, nechceme týmto dosiahnuť alebo dať moc do rúk opozícii, aby mohla obštruovať prácu vlády. Rešpektujeme v tomto prípade rozhodnutie ľudí v parlamentných voľbách, kedy dávajú štyri roky zvolenej väčšine alebo zvolenej vláde alebo vládnej koalícii na to, aby realizovala svoj volebný program, rešpektujeme a dávame takto priestor vládnej moci, aby aj realizovala, ako je zvykom, zvyčajne na začiatku svojho volebného obdobia tie nepopulárne opatrenia, možno v druhej polovičke volebného obdobia tie populárne opatrenia.
Áno, to do politiky patrí. A vlastne ak by stále bol nad ktoroukoľvek zvolenou mocou nejaký Damoklov meč, že v momente, ako urobí nejaké nepopulárne opatrenia, hneď môžu prísť predčasné voľby na základe vyvolaného referenda, nebolo by to správne. Preto túto vylučujúcu podmienku do dnešných vylučujúcich podmienok k daniam, odvodom a štátnemu rozpočtu pridávame.
Taktiež existuje protiargument, že referendá, ak by sme zrušili kvórum, tak budeme tu mať pomaly každý mesiac referendum a nedoplatíme sa a budeme každý mesiac chodiť k volebným urnám. Taktiež sme chceli ukázať dobrú vôľu v tom, že nejde nám o to, aby sme teda urobili taký, by som povedal, trhací kalendár pomaly, z právneho systému a nechali ľuďom každý mesiac podľa toho, čo si zmyslia, meniť systém. Preto navrhujeme, aby referendá boli vždy spojené s termínom najbližších, najbližšieho vlastne dňa alebo s najbližším teda termínom konania volieb do Národnej rady, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky a v deň konania ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta alebo v deň konania volieb do orgánov vyšších územných celkov a do orgánov samosprávy obcí, ak sa konajú, v rovnaký deň na celom území Slovenskej republiky. To znamená, že máme na Slovensku viacero celoštátnych volieb, ktoré sa konajú v jeden deň, a nevidíme teda žiadnu prekážku, keďže v podstate voľby, celoštátne voľby tu máme v priemere za menej ako jeden rok, niekedy sa teda áno, nakopia tie termíny, niekedy je odstup väčší, ale keď je tých termínov teda ako veľmi často, celoštátne voľby tu máme, tak navrhujeme, aby každé referendum bolo povinne spojené s najbližším termínom konania celoštátnych volieb a takýmto spôsobom sme urobili vlastne aj poriadok, dali jednoznačnú aj odpoveď ľuďom, ktorí sa podpíšu pod petíciu, kedy ich referendum vlastne bude, kedy sa reálne konať bude. A taktiež teda ušetrili prostriedky, k čomu, samozrejme, ešte treba dobrú vôľu a zladiť možno hlasovanie, upraviť hlasovanie, keďže dnešný stav je navrhnutý tak, že ak, aby sa aj referendum a voľby celoštátne konali v jeden deň, tak museli by byť dve volebné miestnosti samostatné, dve samostatné komisie, dva samostatné v podstate akty volebné, čo považujeme za zbytočné. Ale to už, ak by dobrá vôľa bola, tak tieto problémy sa veľmi ľahko odstrániť dajú a reálne tým by sme mohli urobiť, že naozaj organizácia referenda by vyšla zanedbateľný zlomok prostriedkov, koľko by stáli tie celoštátne voľby, ktoré stoja v ten deň, kedy sa celoštátne voľby konajú.
Dnešný stav, kedy organizácia jedného referenda stojí približne 6, 7 mil. eur, je zbytočný luxus. A ak, ešte raz hovorím, bola trochu dobrá vôľa ísť teda cestou spojenia termínov volieb s celoštátnymi voľbami, a potom druhá dobrá vôľa ísť cestou, alebo zobrať si príklad Estónska, kde už v podstate môžeme povedať, že dlhé roky majú systém elektronických volieb, tak náklady na referendum by sme dramaticky, dramaticky znížili. A nemuseli by sme využívať v podstate takýto, by som povedal, primitívny argument proti konaniu referenda, kedy veľakrát takí tí primitívnejší politici argumentujú, že takýmto spôsobom sa zbytočne mrhajú volebné prostriedky alebo teda prostriedky nás všetkých zo štátneho rozpočtu, ale nehovoria to, že politici, ktorí nám vládnu a ktorí rozhodujú bez toho, aby pri voľbách, cez ktoré boli zvolené, bola vyžadovaná nadpolovičná účasť všetkých voličov, tak nás okrádajú možno denne o dvojnásobok toho, čo jedno referendum stojí, a podsúvajú takýto, síce ľúbivý, ale z tohto pohľadu, ako som povedal, argumentačne chorý argument ľuďom a snažia sa teda nabudiť v nich v podstate pocit nejakej zloby voči ľuďom, ktorí organizujú referendum, a vytvárajú vlastne v nich pocit, ako by to boli ľudia, ktorí bezbreho, márne a bezúčelne mrhajú našimi verejnými zdrojmi. Ale nepovedia im celú pravdu, že veľakrát, ak by referendá, ktoré aj v minulosti boli konané, a či to už aj bolo referendum za zákaz privatizácie strategických podnikov, ak by aj toto referendum, tuším ho síce organizoval Ľupták, ale ak by toto referendum prešlo, tak Slovensko mohlo tisícnásobok sumy ušetriť, čo by nás to samotné referendum vlastne, alebo čo nás to samotné referendum stálo.
Takisto jedným dychom pri tejto príležitosti chcem povedať o tom, že pred viac ako rokom sme ohlásili vlastne naše hĺbkové referendum, ktoré plánujeme urobiť a ktoré považujeme za dôležité urobiť a ktorého práve dopady a návrhy majú byť také, aby sme v podstate po prijatí a úspešnosti takéhoto referenda za jeden deň boli schopní ušetriť to, čo nás to referendum bude stáť.
Áno, hovorí sa, že demokracia niečo stojí, ale v tomto prípade aj návratnosť investície do referenda, ktoré sme sľúbili ľuďom pred viac ako rokom uskutočniť a ktoré, určite všetko pre to urobíme, aby prebehlo, tak tá návratnosť investície, ako sa v podnikateľskom prostredí ráta na roky, tak v tomto prípade bude jeden jediný deň, a presne zdokladujeme pri každej jednej otázke, že ak ľudia za ňu hlasovať budú, koľko dokážeme v prípade úspešného referenda pri každej jednej otázke za jeden jediný deň ušetriť. A výsledok bude taký, že za jeden jediný deň dokážeme ušetriť náklady na referendum, ktoré spustíme a ktoré, sme teda dali verejný prísľub pred viac ako rokom, že ho organizovať budeme. Bohužiaľ, vtedy v priebehu asi týždňa alebo dvoch, Aliancia za rodinu prišla s vlastnou iniciatívou svojho referenda, ktoré sa medzičasom uskutočnilo, a my, keďže sme nechceli teda ľuďom zbytočne možno magoriť hlavy a naháňať podpisy pod dve rozličné petície, jedno Aliancie za rodinu a druhé naše hĺbkové referendum, tak sme sľúbili vtedy, že vlastne naše referendum uskutočníme až následne, kedy referendum Aliancie za rodinu prebehne.
Takže znova očakávame aj v tomto prípade, že nájdu sa niektorí možno primitívnejší politici, ktorí budú apelovať a budú ukazovať na to, ako takýmto spôsobom ideme mrhať naše spoločné prostriedky, ako si takýmto spôsobom ideme robiť volebnú kampaň. Volebná kampaň, áno, bral by som tento argument, ak by sme ho neoznámili, referendum, pred viac ako rokom, vo februári minulého roku. A len teda to, že Aliancia za rodinu teda sa rozhodla organizovať svoje referendum, nám ho neumožnilo uskutočniť už v priebehu minulého roka. Práve preto sme ho chceli urobiť, aby nám nikto nemohol operovať s argumentom, že to chceme robiť ako nejakú predvolebnú kampaň. Nie, naše hĺbkové referendum urobíme preto, lebo ho chceme urobiť kvôli Slovensku, kvôli ľuďom, ktorí si volia svojich zástupcov, a napriek tomu ich zástupci dlhodobo, systematicky ich vôľu ignorujú a, lepšie povedané, nechávajú diery v zákonoch také, aby naďalej mohli bezbreho Slovensko rozkrádať.
Čiže opakujem, navrhujeme zaviesť štvrtý dôvod, o ktorom, alebo takú vylučujúcu podmienku, o ktorej referendum by nemohlo byť, a to skrátenie volebného obdobia alebo teda predčasné voľby. A taktiež navrhujeme, aby každé referendum sa muselo konať v termíne najbližších celoštátnych volieb.
A to najdôležitejšie, navrhujeme, aby každé referendum bolo platné bez ohľadu na to, koľko ľudí sa zúčastní, čiže navrhujeme zrušenie dnešného 50-percentného kvóra.
Dnešný stav, kedy máme 50-percentné kvórum pre platnosť referenda, podľa nášho názoru dokonale a systematicky ubíja v ľuďoch záujem o veci verejné a nazdávame sa, že takto vysoko nastavené kvórum spôsobuje v postate postupné otupenie záujmu ľudí o veci verejné. A obávame sa, že politikom tento stav veľmi, veľmi vyhovuje.
Áno, pred dvadsiatimi tromi rokmi ľudom napísali do ústavy, že môžu si veci spravovať aj priamo prostredníctvom referenda, ale následné kroky, ktoré politici urobili, a to, že nechcú tento stav zmeniť, hoci vidia, že účasť na referendách je výrazne menšia, a aj na voľbách je výrazne, výrazne menšia ako 50-percentné kvórum, a keďže vidíme, že vôbec nie je žiadna vôľa, bohužiaľ, ani v podstatnej časti opozície nie je vôľa znižovať toto kvórum, tak máme pocit, tak ako som hovoril na začiatku, že politikom moc zachutila, žijú si v svojej bublinke a myslia si a každým dňom sa utvrdzujú, že len oni sú tí jediní osvietení, ktorí vedia zodpovedne a správne za ľudí rozhodovať.
Švajčiari si začali veriť a začali veriť tomu, že dokážu ako, ako masa, ako spoločenstvo rozhodovať demokraticky a správne pred stopäťdesiatimi rokmi. Áno, mnohí politici na Slovensku hovoria, že ľudia na Slovensku ešte nie sú zrelí na to, aby rozhodovali priamo, aby rozhodovali systémom referend. A ja si kladiem otázku, či teda Švajčiari pred stopäťdesiatimi rokmi, kedy chodili ešte na koňoch a o autách sa im nesnívalo, ani o telefónoch, či teda tí Švajčiari vtedy boli menej vyspelí, ako sme dnes my na Slovensku v 21. storočí. Dúfam, že nikto z nás si nepovie, že Švajčiari vtedy boli vyspelejší národ, ako sme my dnes. Dnešná technika, doba, elektronizácia, spôsob a rýchlosť výmeny informácií nás robí omnoho fundovanejšími na to, aby sme dokázali si zabezpečiť dostatočný prísun informácií a aby sme sa na základe nich následne dokázali správne a zodpovedne rozhodnúť a aby sme si konečne začali navzájom dôverovať. My naozaj ľuďom veríme a sme presvedčení, že ak by sme dali možnosť ľuďom rozhodovať vo funkčnom referende, kedy by sme im zbytočne nedávali prekážku pod nohy 50-percentného kvóra, tak ľudia by rozhodovali zodpovedne a mnohokrát omnoho lepšie a zodpovednejšie ako stopäťdesiat vybraných poslancov Národnej rady.
Dnešný stav, kedy ignorujeme systematicky rovnosť práva ľudí rozhodovať si o veciach verejných a priamo a prostredníctvom volených zástupcov tak, ako túto rovnosť predpokladá naša slovenská ústava, už nie je viac tolerovateľný. A týmto spôsobom aj nabádame, aby, nás všetkých, aby sme si vstúpili do svedomia a konečne sme zadosťučinili duchu ústavy, kedy možnosť spravovať si veci verejné prostredníctvom volených zástupcov a možnosť spravovať si veci verejné prostredníctvom referenda ústava dáva na roveň.
Návrh ústavného zákona rieši situáciu, ktorá nastáva pri rezignácii značnej skupiny ľudí na účasť v mechanizmoch priamej demokracie. Návrh ústavného zákona, naopak, umožňuje aktívnej časti obyvateľstva, aby rozhodovala o záležitostiach spoločenského záujmu bez rizika neplatnosti referenda a neúčelného využitia prostriedkov naň vynaložených. Prijatím návrhu ústavného zákona sa očakáva výrazný pozitívny vplyv na stav občianskej spoločnosti v Slovenskej republike. Prostredníctvom novo zadefinovanej procesnej podmienky týkajúcej sa referenda by malo nastať prelomenie spoločenskej apatie a posilnenie pocitu zodpovednosti jednotlivých občanov za budúcnosť svojej krajiny.
Toľko z dôvodovej správy. Možno vlastnými slovami, ak nám záleží na tom, aby sa ľudia zaujímali o veci verejné, ak nám záleží na tom, aby nad politikmi stáli ľudia pozorní, aktívni občania, ktorí sa budú zaujímať o to, čo politici, ich zástupcovia v pléne Národnej rady robia, alebo teda celkovo v politike, akým spôsobom ich zaujímajú, toto je najlepší krok, ako môžeme opätovne vzkriesiť v ľuďoch záujem o veci verejné a ako môžeme vzkriesiť zárodok aktívnej občianskej spoločnosti. Ak komukoľvek záleží na rozvoji skutočnej občianskej spoločnosti, na spoločnosti, kde politici si budú rovní s ľuďmi, ktorých záujmy v parlamente spravujú, ak komukoľvek v tomto pléne záleží na tom, aby politika bola v skutočnosti služba ľuďom, ktorí si svojich politikov do Národnej rady volia, tak nemôže hlasovať v tomto prípade inak, ako tento náš návrh, ktorý predkladáme, podporiť.
Bol by som veľmi rád, ak by sa našla ústavná väčšina v tomto pléne, aby sme nabrali odvahu na to, aby sme konečne dali ľuďom to, čo im patrí, a nielen istoty, ale aj pocit a naozajstnú reálnu možnosť rovnosti spolu s politikmi. Lebo dnes z ľudí, tým, ako sú postavené podmienky výkonu referenda, z nich robíme len občanov druhej kategórie a zo samých seba len osvietených vládcov, ktorí jediní za tých menejcenných môžu zodpovedne rozhodnúť.
Poprosím ešte raz o podporu nášho návrhu.
