Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne. Ja ako neprávnik nesmiem zasahovať, aj keď je to druhé čítanie, do zákona, ktorý sa mi zdá dobrý, ale keď tu mám pána ministra a keď sme mali nedávno 1. 9. otvorené dvere a prišlo sem veľa ľudí, tak by som niekoľko príbehov, ale ktoré, dúfam, aj tento zákon vyrieši k lepšiemu, pripomenul vám. Z nich možná vyplynie aj niečo konkrétneho.
Sú to príbehy občanov, ktorí, a súvisia s exekútormi, a teda nie ani s ministerstvom, ale so slovom exekútori. Nebudem ich hovoriť podľa poradia dôležitosti, ale budem sa ich expresne snažiť povedať. Ale sú, myslím, dosť závažné a ľudia, ľudí veľmi trápia.
Napríklad mi jeden pán teraz prvého ukázal rozhodnutie súdu, že exekútor nemá nárok na odmenu a on vlastne ten súd vyhral, ale exekútor mu nechce vrátiť peniaze, ktoré od neho doteraz dostal. Jeden prvý prípad.
Ďalšie prípady tu už boli spomenuté, tento prípad tu už bol spomenuté, spomenutý, to, že cez 40-tis. seniorov aj svojou vinou kvôli dlžobám, zárukám, pôžičkám, neplateniam do odvodov sú v v exekúciii. A teda donedávna im zostávalo z penzie 116 euro. Teraz je prísľub vlády, už aj v tlači som to čítal, že to bude teda 100 %, to znamená 194, si myslím, čo je dobré, len rád poviem, že možná, že keby opozícia to tu neotvorila, viackrát nepovedala, že by sa na takúto vec vážne zabudlo. A skutočne zo 116 euro žiť pre seniora sa nedá.
Ďalší podnet takýto, že možná tí seniori časti veľmi zbrklo na rôzne nebankové subjekty, reklamy, všade, kde-kade skočia na udičku, či by sa nemali žiadať pri pôžičkách a zárukách pre seniorov dva podpisy, teda ešte aj niekto iný, nie len oni.
Ďalší prípad je z detských domov, kde tiež často som to, veľmi často počúval. A ten je ale svojím spôsobom typický aj pre exekúciu aj pre mestskú hromadnú dopravu. Chytia chalana alebo dievku v trolejbuse, nemá lístok, za niekoľko mesiacov nezaplatí, ale za niekoľko mesiacov mu pošlú upomienku, samozrejme ho nenájdu, lebo on je z domova, často menia adresy a aj mená občas. No je to taká dosť bolestná skupina občanov. No a potom mu exekútor spolu s MHD po deviatich rokoch oznámi, že ten jeho lístok už bude stáť 800 alebo 1000 euro, no. Čiže spoje po deviatich, doteraz mlčali a v desiatom by sa to už premlčalo celkom? Čiže to sa mi zdá tiež veľmi neférové. Ľudia už vtedy často pracujú, aj sú zaintegrovaní, ale naraz, stop, a vlastne nemá význam pre nich pracovať, lebo sa takéto veci budú im sťahovať z platu.
To, že sa upozorňuje na dlžoby a veci veľmi, veľmi neskoro a že by sa malo upozorniť vtedy, keď je to reálne splatné, keď sa to ešte dá urobiť, to je temer na dennom poriadku, bohužiaľ. Videl som, tiež mi to ukázala jedna pani teraz 1. septembra, mala pôžičku na 3 500 euro, pardon, mala záruku na 3 500 euro, za svoje dieťa, ktoré zmizlo, a teraz po rokoch jej teraz naraz oznámili, že to už bude stáť 8 800 euro. Nakoniec tá osoba už teraz pracuje, zamestnávateľ je spokojný s ním a naraz dostal stop platom, preto musí zaplatiť 8 800 euro za záruku za svoje dieťa.
Ďalšou námietkou je, že exekúciu, aj malú, dostanú na starosť dvaja exekútori a teda náklady tým stúpajú, určite s tým stúpajú. Čiže či by nemalo byť zo zákona, alebo nejakým spôsobom, že exekútor môže byť na najmä malé prípady iba jeden.
Ďalší prípad. Účastníci exekúcie pri krachu firmy dostanú od exekútora vyrozumenie, že firma má dostatočný majetok k zaplateniu svojich pohľadáviek. Ale toto oznámenie je prvý a posledný list exekútora o tom, že exekúcia sa skončila a že teda títo veritelia, sa im nikdy nič nezaplatilo, exekútorovi sa iste zaplatilo, všetko ide do stratena. A všimol som si v zákone, že to ukončenie exekúcie sa tam dáva, čo je múdre, ale sa mi zdá to absurdné, že proste ten kontakt s tými veriteľmi je temer nulový.
No a posledný príklad je z distribúcií kníh. Napríklad to je teraz aktuálne veľmi, nechcem hovoriť teraz, o koho sa jedná, ale k všetkým týmto prípadom, samozrejme, mám aj dokumentáciu. Firma je vo veľkých dlžobách, rádove možná 100 000 euro, nikomu neplatí tie dlžoby, nikomu ale nevracia knihy, ktoré má v distribučnej sieti. Knihy sa stále predávajú. Medzitým ten prvý vinník zmení majiteľa, druhýkrát, tretíkrát majiteľa, tí všetci sa už vyhovárajú na toho prvého. Základné imanie sa takto zmenšuje, naraz sa zmenší zo stá tisíc na pár tisíc, temer na nulu. Veriteľom sa nič neplatí, knihy sa stále masovo predávajú a vlastne krach nikto nevyhlasuje, všetko spí. Tento príklad je veľmi aktuálny aj teraz.
Vážený pán minister, určite si ctím exekútorov, je to veľmi dôležitá funkcia, možno aj neskoro sme ju zaviedli, veľmi pomáha ľudom, ktorí majú nevymáhateľné a nezaplatené dlhy. To poznáme tiež viacero takýchto príkladov. Ale exekútori často svojím konaním nevedia rozlíšiť, či ide o drogového dílera, alebo ide o 80-ročného dedka, ktorý došiel do nejakého nešťastia. A teda som bol potešený, že v médiách som čítal, že chcú stransparentniť svoju činnosť, chcú ísť bližšie ľuďom, byť ústretoví a tak ďalej. Pokladám to za veľmi pozitívne, ale na základe doterajších skúseností neviem, či to naozaj tak bude. Dúfam. Ešte by som určite dodal, tam sa hovorí v tých predpokladoch na exekútorov aj profesionálna etika. Ja by som tam dodal, že aj určitá empatia a psychologické znalosti, aby vedeli ten konkrétny prípad dobre posúdiť.
Tak prepáčte, že som hovoril snáď to, čo som mal povedať v prvom čítaní, ja som to aj určite povedal, ale keď tu máme ministra, tak možná som to troška zneužil, za čo vám ďakujem, že ste ma nezastavili.
