Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, vážený pán spravodajca, ja som teda bol chvíľu na schôdzi seniorov. A preto som nezachytil všetky predchádzajúce príspevky a troška sa obávam toho, že sa budem opakovať, ale ako bývalý športovec som si so záujmom tento zákon prečítal.
Oceňujem predkladateľov, že sa snažia urobiť poriadok v športových podujatiach, aj keď si myslím, že výsledkom toho je relatívne zložitý zákon, ktorý skutočne nemôže postihnúť všetky športy v jednom balíčku.
Včera ste iste videli veľké zápasy Ligy majstrov, Barcelonu, Neapol, Dortmund, AC Miláno a tak ďalej, ledva som to stačil prepínať, všetky bežali na troch kanáloch, všade 60 tisíc až 80 tisíc ľudí, kultúru, bezbariérový prístup. Bola radosť sa na to dívať. A proste iste to majú tam dávno vyriešené. Ale proste svedčí to snáď aj o úrovni národa, že proste tie problémy, ktoré snáď tu ešte máme, a naozaj ich máme, tam už nemajú a tešia sa z futbalu a z hry, z dobrej hry. Ja si myslím, že ten, kto hrával futbal, ten nemôže byť nikdy nejaký hlúpy fanúšik, ktorý reve, ziape, opije sa. A neviem, čo tam vystrája. A kto zase nehrával, ten potom si takto svoje nevyhrané pudy odreagoval. Ale to je už tá snáď štúdia, o ktorej potom Fero Šebej povie. A k nej sa viacerí pripojíme.
Ja si myslím, že zákon dáva relatívne veľké požiadavky na organizátorov, ktorých tiež to môže doslova deklasovať, hoci sa to týka v podstate len futbalu, snáď ešte hokeja. Neviem si iný zápas predstaviť tak, že by na hádzanej, na pingpongu, na atletike, tenise došlo k nejakým takýmto excesom. Na atletike snáď keď sa hádže kladivo alebo oštep, tak musíte dávať pozor, je to rizikové, ale nie v zmysle tohto zákona.
Teda nielen pán Kéry bol futbalový sudca. Aj môj otec bol futbalový sudca, on ním bol v nižšej kategórii. A vtedy bolo každé podujatie, najmä na dedine, rizikovejšie, stačilo odpískať jedenástku proti domácim a už boli bitky, už bolo všeličo možné, sudca dostal mrkvu a všeličo ďalšie, názvy. Ale raz som mohol vidieť, pamätám si to doteraz, ako sudcu s parazólom naháňali. Ešte teraz keď chodím cez dediny, kde ho svojho času zbili, tak rozmýšľam, ako by som im to pripomenul alebo vrátil, ale potom si to vždy rozmyslím, kresťanská láska k blížnym zvíťazí.
No tak sa mi zdá, že v zákone sa miešajú naraz všetky športy, a to aj tie, ktoré nikdy k rizikovým nepatrili.
Zákon zavádza s vedeckou dôslednosťou termíny hlavný usporiadateľ, usporiadateľ, bezpečnostný manažér a tak ďalej a tak ďalej, presne to, čo musia predložiť, aké dokumenty o bezúhonnosti musia predložiť. Napríklad v Nitre usporiadateľ bol taký strýco z Majcichova, chudák, tam pobehoval, organizoval, ten by mal dať aj adresu elektronickej pošty. Tak neviem, či by to vedel vyplniť.
Povinnosť diváka je pokojne opustiť miesto konania. To je teda samozrejmé, aj keď domáci prehrajú 5 : 0. Tak neviem, či sa tento zákon dá splniť.
Úlohy na športové zväzy. Tých zväzov je asi 60.
Napríklad zriadenie kamier bezpečnostných, ak je to nutné. To je mimoriadne finančne náročné.
Alebo vytvoriť informačný systém, ktorý hovorí o tých rôznych rizikových ľuďoch, o priestupkoch, o trestoch. Ja si myslím, že to by mohla robiť polícia, ktorá má takých informačných systémov veľa. By ich proste mohla poskytnúť alebo prípadne ich centrálne nejako mať.
Pokuty sú mimoriadne bohaté, od 4 tisíc až do 50 tisíc eur. To také bežné športové kluby ani nikdy nevidia, áno.
A pokuty alebo aj priestupky sú tak náročné v § 24 ods. 1, že tam malá abeceda nestačí, písm. a), b), c), d), e), f), g), h) až po v) a w). Toľko tých možností tam je.
Tresty sú aj také, že sa tým vinníkom zakazuje účasť na športových podujatiach, kultúrnych alebo verejných podujatiach až na desať rokov. To je tiež pre futbalistov, okej. Je to na verejné podujatia. A to môžu byť aj kultúra, cirkevné záležitosti, vzdelávanie. Určite to nie je celkom domyslené, že im dáme trest, ktorý potom takto bude.
Ja teraz záverom by som sa opýtal, či prebehlo aj pripomienkové konanie tohto zákona, kde určite by k tomu mali pripomienky zväzy športov, a to tie najmä, ktoré určite nepatrili k rizikovým alebo nebezpečným športom, aj teda tieto zväzy, neviem, ako sa to teda dneska volá, teda centrálny slovenský zväz športový, teraz už neviem, ako sa to volá dneska, ale voľakedy som bol blízko toho, čo by sa stalo, keby sa to naozaj delilo na tie rizikové športy, podľa mňa to je futbal, hokej a tie ostatné by mali podstatne menší zákon.
A trocha mi to pripomína minulé, včerajšie čipovanie psov. A tým aj sa uzavrieme. Nehnevajte sa. Ja poslanec, ešte dvaja poslanci z opozície sme boli proti tomu. A dobre sme urobili. Aj moje psy sa tešili doma, keď som im to oznámil. Odvolávame sa na Európsku úniu, prijímame nejaký zákon, ktorý hodí bremeno na ľudí, všetci musia platiť, niekto sa tým trocha nabalí, ale toto teraz tu paralela neplatí, a podľa mňa si to uvedomujeme, že vlastne to ani nie je v tej Európskej únii takto. Ale medzitým už tie ceny stúpnu až na 50 eur. A potom to zrušíme. A teraz určité vákuum ostane, čo teraz v týchto dňoch, keď to ani už neplatí, ani platí, je to múdre, bude to dobrovoľné, bude to len na predaj, bude to len na vycestovanie. Ale zrejme sme sa v tom veterinárnom zákone ponáhľali. Pýtam sa, či to nie je aj v tomto smere takto a či predsa by ešte odborníci na tom nemali posedieť a rozdeliť to naozaj na rizikové športy a na tie športy normálne, ktoré tiež potrebujú pravidlá na organizovanie športových podujatí. Ale tieto pravidlá ich podľa mňa zabijú. Ďakujem.
