Vážení dvaja páni podpredsedovia, vážená pani ombudsmanka, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte povedať pár slov k tomuto príspevku, ktorý tu teda odznel. Iste bol dobrý, troška dlhý, lebo všetci sme to čítali, a teda vieme, čo v tom príspevku je. Snáď stačilo sa zamerať na konkrétne body, aby bolo viac poznámok, viac diskusií, tu je na to priestor.
Samozrejme, Slovensko tak ako iné krajiny v Európe porušuje ľudské práva skupinovo menej, individuálne často. Závisí to vždy od vzťahu nejakého šéfa, človeka nad vami alebo človeka okolo vás, suseda, ktorý proste naraz začne vaše právo, ktoré máte, porušovať. A keď je toho už veľa, tak to by sme si mali všimnúť nejakou interpeláciou, zákonom, otázkami na ministra, opatreniami a tak ďalej. Je tu na to u nás veľa nevládnych organizácií, veľa iných organizácií, ktoré si to dávajú do vienka, ale, samozrejme, stále tá situácia nie je taká, aká by mala byť.
Volanie po systémových opatreniach je veľmi múdre.
Len systémové opatrenie napríklad. Prečo je tu 1,3 mil. exekúcií, prečo nebankové subjekty terorizujú nás všetkých a požičiavajú nám bez záruky a tak ďalej a tak ďalej, zmluvami s malými písmenami a potom nás terorizujú a exekvujú a robia zle?
Voľby do obecných zastupiteľstiev. Dnes je možnosť sa trvale prihlásiť hocikde, môže sa to robiť aj masovo, zvoliť si svojho starostu a potom vypadnúť odtiaľ. No to je taká systémová vec, ktorej by sa mala zabrániť.
Neplatenie faktúr je hrubé porušovanie ľudských práv. Peniaze sú, ale tie sa stratia po ceste a tomu, kto všetko urobil, sa vlastne nedostane nič a nabalia sa tí hore, čo neurobili nič, jedine to, čo sprostredkovali.
Mnohí podnikatelia sa napríklad sťažujú na to, že majú stále daňové kontroly, a niektorí zase (napríklad colníci) chodia stále za nimi. Mám kolegu, ktorý obchoduje s tabakom veľmi seriózne, ale každý týždeň má colníkov na krku. A tam sedia, vyprávajú a tak ďalej. Čiže to je tiež niečo také, čo by sa systémovo malo vylepšiť.
V správe mi chýba, ani slovo tam o tom nie je, alebo už sa nepamätám, či to tam náhodou aj predsa je, Stratégia pre ľudské práva. Viete, že to bol dokument, ktorý tu tri roky polarizoval spoločnosť, rozštiepil ju, veľké diskusie, veľa peňazí. Teraz sa už schválil aj v Rade vlády, aj vo vláde. Ja som žiadal, aby sa aj tu o tom debatovalo, raz za rok by sa mohli ľudské práva tuná predebatovať široko, neuspel som s tým.
Je jasné, že tie prílohy, ktoré sú tam, sú veľmi nehomogénne na rôznych úrovniach, 105 strán tam je venovaných problematike LGBTI. Čiže to je aj v tomto smere nevyvážené. Keď som sa pýtal na to nedávno ministra Lajčáka, povedal mi, že tie problémy nie sú súčasťou schválenej správy. To tu občas, teda druhýkrát som spomínal.
Čiže iste by bolo dobré tomuto venovať kapitolu Stratégia, pohľad a možnosti spolupráce, napríklad s Radou vlády. Túto tu absolútne nevidím. Ja na tú Radu vlády chodievam a je tam s kým spolupracovať.
A potom chýbajú také témy hodnotové, by som povedal, napríklad ochrana života, eutanázia, potraty a rôzne iné veci, ktoré k nám tlačia z Európy, z Európskeho parlamentu (rôzne riporty, správy, estrely, Lunacek a tak ďalej. Zasahujú do našich kompetencií. A to by si ombudsman mohol všimnúť, proste je to kompetencia národného štátu, a nie kompetencia Európskeho parlamentu.
Ja som tu tiež niekoľkokrát povedal, ako je možné dnes, aby seriózny muž sa dostal do basy na rok, na dva roky. Tak viem o prípade, 13-mesačnom pobyte v Leopoldove a potom prepustení so všetkými poctami, poctami v tom zmysle, že šesť rokov je odvtedy a ešte mu ani tú zálohu nedali. Stačí, aby vás niekto obvinil, že sexuálne zneužívate svoje deti, šesť rokov sa z toho nebudete vedieť dostať a nakoniec vás prepustia a povedia, všetko bolo v poriadku. Pritom sa nestane nič nikomu, ani vám, ale ani tým, ktorí to urobili, a ďalším, ktorí to vyšetrovali, a tak ďalej, celý reťazec. Čiže to sú tiež prípady systémovej zmeny pre ombudsmana. No iste je tu úrad, ktorý urobil kopu práce, aj keď niektorými svojimi postojmi, ku ktorým sa vrátim, urobil aj kopu nepráce.
Je dobré, že správa je už teraz, je to za rok 2014 správa, čiže pár mesiacov po začiatku roka, v minulosti to bolo omnoho neskôr, mnohé z toho už bolo neaktuálne, a určite je lepšia ako minulá. To je isté. Vtedy, pamätáte sa, parlament ju vrátil na prepracovanie a pani ombudsmanka vtedy nechcela tú správu prepracovať. Tak potom sa aj parlament troška zaštorcoval. A podľa mňa, hoci som nebol pri tom, aj preto je mimoriadna správa ešte z augusta 2013, už do pléna nedošla.
A potom je naozaj aj pre nás trápne, aj pre všelikoho trápne, že tie podnety a návrhy na odporúčania Národnej rady (strany 95 až 105), to je 10 strán veľmi dôležitých podnetov. Pani ombudsmanka tvrdí, že neboli splnené, že proste napriek tomu, že už dlho sa požadujú, nikto sa k nim nikdy nevrátil. Ja myslím, že to troška súvisí s tými minulými problémami. Ale iste sa treba k nim vrátiť, aj keď nemyslím len na Národnú radu, sú aj mnohé ministerstvá, samozrejme, ale Národná rada by ich mohla posvätiť alebo nejakým spôsobom schváliť. Čiže proste nemôže za to len parlament, že sa tieto podnety, z ktorých mnohé sú opodstatnené, nedostali vôbec na prerokovanie.
V I. časti správy sa pani ombudsmanka opakuje, čo bolo aj v minulosti. Detailizuje, z veľmi jednoduchých prípadov potom, ktorým sa venuje aj na niekoľkých stranách, ani nie generalizuje, len popíše ich a niečo povie k tomu, samozrejme, keď je sloboda pobytu a pohybu, jeden prípad, keď je právo na informácie, päť prípadov, keď je ochrana vlastníctva práv, tri prípady, sme hovorili o tom, ochrana, právo na materinský jazyk, jeden prípad, ochrana súkromia v rodinách, tiež nie málo prípadíkov, proste jeden až päť prípadov. A ich popíšeme, to je však dobré, len trošku to do Národnej rady, si myslím, celkom nepatrí.
Detailný popis, nejaký prípad, že v Dunajskej Strede nedali rodný list, v ktorom bol len maďarský text, tam bolo aj niečo iné, nejakých pár súvislostí s týmto, to teda nie je systémová vec, to sa dá aj softvérovo polhodinovou opravou aj zmeniť, aby to všade už ináč nebolo.
Súdy bez zbytočných prieťahov. Je tam 191 prípadov. Čiže to je naozaj veľa, ale to všetci vieme, že tie prieťahy kade-tade stále sú a že to dlho trvá a za tým je všeličo. Čiže to je téma, pri ktorej naozaj systémovo treba zmeniť zákon, neumožniť takéto prieťahy odsúvania a neriešenia.
Kapitola 4.3 je Ochrana manželstva, rodičovstva a rodiny. Tam by som podstatne viac očakával, zase prichádzame len s prípadmi v Humennom alebo v Bratislave alebo ešte niekde, ako sa niečo tam v súvislosti s touto témou nevydarilo.
Táto časť sa mi zdá naozaj slabá. A dneska je tá rodina naozaj v kríze, sú na to rôzne príčiny, iste, ale súvisí to troška aj snáď s osobným postojom pani ombudsmanky, ktorý sa prejavuje najmä v súvislosti s referendom, ktoré tu nedávno bolo, a s jej vystúpeniami, ktoré sa mi naozaj zdali nekompatibilné s našou ústavou, s našimi zákonmi. Tak na jej účasť vlani na pochode PRIDE a prejav sme už mohli snáď aj zabudnúť. Možnože aj toho roku to tak bude. Ale to, že naraz vytvorila tlačovku 22. januára, kde pokračovala v spochybňovaní ústavy a platných zákonov, sa mi už nezdalo celkom férové. Ja som potom požiadal, aby sa o tomto rokovalo tu v parlamente, lebo tak sa mi to zdalo. Možnože ešte k tomu dve vety poviem. Tu to nebolo schválené. Tak potom som dal dokonca až podnet na generálneho prokurátora, aby preskúmal, či je to v súlade s poslaním tohto úradu podľa článku 151a ods. 1 ústavy, s rozhodnutím Ústavného súdu o referende, ktoré nedávno bolo, a či obsah výrokov nebol v rozpore aj s článkom 41 Ústavy Slovenskej republiky, lebo v ústave je jasne napísané, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou a Slovensko si manželstvo všestranne chráni, napomáha dobru a tak ďalej.
Len pani ombudsmanka na tej tlačovke vtedy hovorila o manželstve osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, čiže to nie je manželstvo podľa ústavy, aj o možnostiach, aby do manželského zväzku mohli vstúpiť osoby rovnakého pohlavia alebo viac ako jeden muž a viac ako jedna žena. Pritom argumentovala tým, že mnohé deti vychovávajú dve osoby rovnakého pohlavia, čo je príklad matky dieťaťa žijúceho v spoločnej domácnosti s jeho matkou alebo otca dieťaťa s jeho otcom. To sú celkom iné prípady, samozrejme.
No a potom aj ďalšie iné spochybnenia. Nechcem to tu citovať, ale bolo to veľmi zvláštne, keď proste vrcholný predstaviteľ ľudských práv spochybnil manželstvo tak, ako ho dneska chápeme, a že sexuálna orientácia uchádzača o osvojenie dieťaťa z právneho hľadiska nezohráva žiadnu úlohu, referendum nemá tú silu, aby zastavilo vývoj spoločenských vzťahov, môže niečo spomaliť, ale nezastaví ho, vyučovanie v oblasti sexuálneho správania či eutanázie by bolo naozaj problematické, mohlo by spôsobiť chaos vo vyučovaní a tak ďalej.
Tak už som povedal, že naša ústava definuje manželstvo, že je veľká promiskuita partnerov rovnakého pohlavia, bohužiaľ, tie štatistiky sú katastrofálne. Už som ich tu raz spomenul. Boli to americké štatistiky. Svedčí to o tom, že dávať deti do takýchto nestálych vzťahov bez muža a ženy je riziko.
No a potom nemecký projekt Hrou proti AIDS, ktorý sa na Slovensku desať rokov používa aj pre žiakov vyšších ročníkov základných škôl, ukazuje, že je najvyšší čas rodičom dať možnosť neakceptovať takéto experimenty. Ja som dal interpelácie na ministra školstva, na ministra zdravotníctva na túto tému. Veľmi zaujímavo mi odpovedali, v podstate o tom, že to nie je akreditované pre školstvo a ako sa to dostalo vlastne do zdravotníctva a čo majú rodičia aj škola urobiť, keď ten projekt nechcú, lebo ten projekt je naozaj veľmi, by som povedal, technický, čo sa týka sexu, a vôbec nie je taký, čo sa týka vzťahov a nejakých iných vecí. Ale už som, myslím, tuná raz povedal.
No a treba tiež zdôrazniť, to zas ja hovorím, že idea o rodovej rovnosti, v ktorej sa pohlavie odlišuje od rodu, je nám cudzia. A teda ju nejako dokonca dávam blízko marxizmu, ktorého sme sa po štyridsiatich rokoch zbavili. A teda gender ideológia je ďaleko od nášho myslenia. Dobre, tak toto bol asi Ende.
Záver by som ešte povedal taký, že nuž páčia sa mi, veľmi, až by som povedal, tie poznatky z tých prieskumov, tie sú naozaj konštruktívne a na úrovni, sú dobre vybrané aj témy, Rómovia napríklad, takým štýlom mala byť písaná celá správa, školstvo, voľný čas pre chudobné deti.
Reedukačné centrá sa troška snáď aj mystifikujú. Ja chodím občas medzi ne. Nedávno som v jednom z nich bol. Napríklad pán Argaláš má v Senci svoje Reedukačné centrum. To je skutočne jedno zo vzorových. Bol som tam, strávil som celé poobedie u nich. Choďte sa tam pozrieť. Isteže sú niekde aj centrá, ktoré nezasiahla nejaká reorganizácia, kde sa deti aj ponižujú. Len naozaj tie deti už nie sú deti ani mládež, ale sú to mladí delikventi, s ktorými si nevie rodina rady. A napríklad aj u pána Argaláša som našiel človeka, ktorého tam rodina dáva. Tretina z nich je, čo ich tam rodina dáva. A som sa pýtal sympatického chalana: „Koľko si tu?“ Štyri roky ho rodina odtiaľ nechce zobrať späť. Čiže to má aj trolinku hlbšie príčiny.
Aj téma seniorov je veľmi dobre spracovaná. Samozrejme, je tu Rada pre seniorov, ktorá to má v náplni, ktorá môže podstatne viac pretlačiť veci. Čiže ja veľmi odporúčam spojiť sa s Radou pre seniorov, prísť tam a dať nejaké návrhy. Pred pár dňami sme robili program na tento rok. Mohlo sa to tam dostať. Pán minister Richter práve hovoril, že sa nevyčerpajú peniaze na starostlivosť o ťažko chorých a tak ďalej, že proste mnohé veci tam nefungujú, pretože tam nie je o to záujem.
Regionálne pracoviská by, samozrejme, mali byť, kde ale ja si myslím, že kompromisom by mohli byť nejakí dvaja úradníci alebo úradník jeden so sekretárkou v Banskej Bystrici, jeden v Košiciach. A to keby ste zobrali aj z tohto staffu a dali tam ľudí, tak by vás to odbremenilo a nevyžadovalo by si to iné financie.
Posledný podnet. To som tu už pred rokom hovoril, že ombudsman by mal každý týždeň hovoriť aspoň päť minút v rozhlase a päť minút v televízii, jasne prípad, s ktorým sa stretol v posledných týždňoch, dňoch, popísať, nech ľudia vedia, čo sa tuná v ľudských právach robí. To je jeho aj povinnosť. Aj rozhlas, najmä verejnoprávny, by to mal zobrať, lebo potom je to také zvláštne, že naraz príde niekto na tlačovku, ktorá je mimoriadne dlhá, mimoriadne je všade napísaná, ktorá práve spochybňuje veci, ktoré tu nateraz platia. Takže ďakujem za pozornosť (15 minút). Ďakujem.
