Videokanál poslanca

68.
Ďakujem. Tónko Martvoň, ďakujem ti, no nemal si celkom pravdu, pretože ja som iba starý dedko už, ale teda s tebou ostanem kamarát, aj keď sa Lojzo Hlina bude na to hnevať. Našťastie tu neni.
Dobre, čo sa týka Jula Brocka. No v politike nikdy nemôžeš hovoriť, že nie, alebo... (povedané so smiechom), vždy, vždy sú alternatívy, ktoré dneska nevieš. Všetko sa dneska vo svete mení, aj SMER sa mení. Sú tam aj normálni ľudia, po voľbách môže prísť celkom iné rozdanie kariet a tak ďalej. Tá myšlienka, že zlepenec strán, ktorý tu bol minule, tých piatich, to fakt, že bol zlepenec. Alebo zlepenec oligarchov... (povedané so smiechom), to, čo sa teraz hovorí... (reakcie z pléna), dobre, ticho buď, ticho buď, počúvaj, toto sa mi neráta do sekúnd, to ti potom ja poviem medzi týmito. Ja len chcem hovoriť, že v politike nemôžeš povedať nikdy nikdy. Hotovo. To je všetko. Rudo Dobiáš povedal tú peknú vetu, že treba, sme žili iné životy, nie naše, spisovne Rudo hovoril a mal by som ho citovať. A teda, samozrejme, my politici musíme dávať ľuďom nádej. Nedávame ju. Tým, že si tu niekedy až príliš moc svoje city vylievame, ľudia sú nahnevaní na všetkých, nielen na niektorých a to je chyba, samozrejme.
Čiže politika neni len špinavá, politika je čistá a v tomto parlamente na obidvoch stranách je dosť ľudí, ktorí robia aj takúto čistú politiku, ale snaží sa o ňu. Nateraz nie s úspechom.
Ďakujem. (Potlesk.)

60.
Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia zľava, sprava, tak keď sú tu deti zo Šamorína, tak musím polovicu z prejavu vyškrtať (povedané so smiechom a smiech v sále), srdečne vás zdravím, občas som v Dunajskej Lužnej, prídeme do Šamorína, dáme si futbal a nabijeme vás.
Ja chcem len povedať, že to stále prerušovanie tých schôdzí, už včera som na to len upozornil, je to už troška chaotické, ja teraz som odišiel do takej situácie, že tu v pravom vačku mám referát na pána..., na ministerstvo zdravotníctva, nesmiem to popliesť, v pravom vačku mám referát na Váhostav, tiež nesmiem to popliesť a tento referát, ktorý tiež už suším odvčera, už získal somárske uši, takže už sa nebude zakrývať, keď budem rečniť. Takže taká metóda interrupcie, teda stáleho prerušovania, a rekurzity, vracania sa tam, kde sme prestali, začína byť taká už skoro až, by som povedal, rekordná v našom parlamente.
Začal som tak nie celkom vhodne a teraz ďalší neviem, či bude tiež vhodné. No ja chcem pripomenúť, že tieto metódy práce, ktoré sme tu zažili alebo zažívame, skutočne boli aj v minulosti, začali takto veľmi nevinne, ale potom to pokračovalo a skončilo to veľmi zle. Možná si pamätáte 50. roky, keď odvolali súdruha Husáka, súdruha Šmidkeho a súdruha Slánskeho, iste sa to nepodobá dnešnému, ale vôbec, ale potom to naraz už išlo a chudák Husák sa dostal na 8 rokov do basy, nikdy sa nepriznal, ničomu neoľutoval, ale doplatil na to všeličím a my sme vtedy žili 20 rokov nie naše životy, ale iné, cudzie životy. Ja pripomínam aj teraz 13. apríl a 4. a 5. máj 1950, teraz je 75 rokov (pozn. red.: správne má byť 65), čo naraz sa obsadilo 914 katolíckych kláštorov a 15-tisíc mníchov sa hodilo do koncentračných táborov, do basy a kdekade, na desiatky tisícov rokov. No čiže to vtedy nerobili ani Sparťania, ani nikto, ale to robili sme my Slováci, naši policajti, vojaci a tak ďalej a to malo katastrofálne následky na tých 20 rokov.
Ale po 20 rokoch sa niečo ukázalo, že by mohlo byť lepšie, ale vzápätí v roku ’70. došlo presne to isté, no troška v lepšom, ale napríklad odvolal sa Dubček, Smrkovský, ak sa pamätáte, Sloboda, Kriegel, už sa nepamätám na tie všetky mená, veľa ľudí sa vylúčilo, vyškrtlo zo strany a nastala 20-ročná normalizácia, pamätáte sa tiež na ňu a zase sme 20-21 rokov žili iné životy, nie naše životy. To už teraz by sme mohli žiť naše životy a myslím, že sa nám to darí, len v mnohom, v mnohým ľuďom sa to ešte dnes nedarí, žiaľ.
Pripomínam aj rok ’94. Ja náhodou som vtedy pracoval tuná u pána Miša Kováča v KPR jako nejaký úradník, no. A vtedy som raz došiel ráno v novembri ’94 do roboty a vidím, páni s červenými nosmi naskakovali do čiernych bavorákov a po tej v noci vyhodili vlastne všetkých funkcionárov, ktorí existovali vtedy v parlamente. Pamätáte si na to? To bola noc dlhých nožov, už to tu niekto spomínal, bol nový parlament, Mečiar vtedy získal 61 hlasov, ale spojil sa s SNS, ZRS a Roľníckou stranou a naraz boli strašne dôležití a 13. 12. prišli sem do vlády a začalo sa teda veličijžné obdobie, 17. mal Mečiar napríklad ísť - chcel ísť - k pápežovi, lebo Kováč išiel, a okolo toho bol aj veľký cirkus, je to až také smiešne, mám to niekde v nejakej knihe popísané, jak to všetko vtedy bolo. A keď piati ministri došli k pápežovi na koberček a vlastne začali sa vadiť, či si majú kľaknúť a pododne, nedalo sa, ani jeden z nich sa nevedel prežehnať, ale to je už troška ohováram, nepatrí to sem.
Čo sa týka tej tlačovky včerajšej, samozrejme, som si ju rád vypočul, nemal som dobrý pocit, skôr som mal taký smutný pocit, že tam sa argumenty veľmi vážne a aj správne prelínali naozaj s niečím, čo sa, čo sa, nechcem nazvať, ale nesprávnym až, by som povedal, nepravdivým, no. Ja som tak zbadal aj určitý smútok v očiach pána predsedu, možná, že, že mu tým škodím, ale iste to nebola jeho kultúra, keď naraz bolo treba takto v podstate veľmi slabo zdôvodnene povedať, keď sa použilo slovo kultúra podvodu, už som to tu spomínal, to bolo zlé slovo. Lebo za to, že niekto dal, získal pre štát niečo pred 4 rokmi, doteraz nám to nevadilo, naraz vám to strašne vadí. No ja sa pamätám na slovo kultúra smrti, ktorú povedal Ján Pavol II., ktoré odvtedy koluje a ktorý je niečo celkom iný. Čiže toto sa chce podobať tomuto, ale vôbec s tým naozaj nesúvisí.
A to slovo kultúra podvodu sa teraz dostane do politologického slovníka, ale je to slovo, neni dobré, no. Pamätáte sa a isto viete, že v Amerike keď je 51 % za trest smrti, tak 100 % je prezident, je za trest smrti, a teda troška sa toto začína podobať aj tuná v tom, že všetko závisí od verejnej mienky. 51 % bude za A, tak potom všelikto bude tiež za A. Pamätám sa, že SNS to už nie tá dnešná SNS vždycky pred voľbami začínala s trestom smrti, pretože to bola ich posledná možnosť sa nejako presadiť. Teraz tentokrát asi nezačnú, ale pamätám sa aj na pána premiéra, ktorý mal knižku o treste smrti. Ja som sa tej téme veľmi venoval a rád by som si ju prečítal, lebo tie argumenty sú iste vážne, ale, ale už si ju... Európa, Rada Európy, Európska únia, OSN a tak ďalej tento pojem odmietli dávno, ale to sem troška nepatrilo, to bol odskok z tej asociácie kultúra podvodu.
Ďalším, druhé, čo ma zamrzelo, bolo, že komisár bol najhorší, hm, Figeľ bol najhorší komisár v Európskej únii. Toto sa mi zdá také naozaj veľmi populistické a presné tie dôvody, nehnevajte sa, že to hovorím a že mám morálne právo, morálne právo niečo robiť, už neviem čo. Byť tam. Tak ja som bol v Ríme vtedy 5 rokov, toho Figeľa som v tom Ríme často zažil, jako si ho uznávali tam všetci premiéri, keď sa robila ústavná zmluva, keď sa všeličo robilo a keď Slovensko bola čierna diera Európy. To nehovorila len Madeleine Albright, ktorej by som to neveril, ale ktoré, Mečiarovi, ktorý dva roky svojimi, svojimi rôznymi metódami zapríčinil, že sme zaostali za všetkými tými 9 krajinami, a nám veľmi hrozilo, že sa nedostaneme do Európskej únie vtedy. A vtedy, naozaj nebyť Figeľa, ktorý tých 31 kapitol veľmi rýchlo s veľkým tímom urobil, tak by sme..., naozaj sa to podstatne spomalilo, možno asi s tým Bulharskom, Rumunskom by sme sa dostali, ale vtedy boli všetci na nás nahnevaní, vtedy keď som ja, ja som chodieval, do Ríma chodili všetci - podľa aj mojich kníh si prezrite - rozprával s mnohými, mnohými významnými ľuďmi, a teda veľmi - okrem Berlusconiho, na ktorého nadávame - málokto mi povedal, že áno, málokto. Ale to je už iná téma, no. Váhostav je hlúpa téma, budem ešte k nej hovoriť, tuším v ľavom vačku mám ten papier alebo v pravom, už som zabudol. A len tam naozaj je zvláštne, že jak SMER ustupoval. Najprv bol nula, potom 15, potom 40, teraz 100 %. Dobre, však je fajn, je v prospech ľudí, ale upozorňujem, že nejde iba o platenie faktúr tých, čo sú v reštrukturalizácii. Ide o platenie faktúr, mnohí nie sú v reštrukturalizácii, neplatia takisto, ja také príklady mám. Firma, ešte k tomu poviem v rozprave, firma, ktorá neplatí malilinkú, 100-tisícovú faktúru, má obrovské obraty, z ministerstva zahraničných vecí dostala teraz zákazku aj vlani za 5 mil. na budovu, stavbu pre slovenské predsedníctvo v Európskej únii, tak nezaplatí chudákovi a neni v reštrukturalizácii vôbec, len zmenila si názov, to je všetko, ale, ale sú tam tí istí ľudia. K tomu sa ešte určite vrátim. Furt to hovorím ako papagáj, hanbím sa už za to. Ale budem hovoriť stále.
A ešte mi napadla jedna asociácia, keď hovoril pán Osuský tuná - prepáčte, už vyprávam 8 minút, možnože už tí chlapci odišli zhora - Osuský teda často hovorí, už neni tuná, po latinsky a my, čo sme aj boli miništranti, tak rakúsky či latinsky sme už dávno zabudli, a teda nevieme, čo to je, a ja vám niečo prečítam "po rúsky" a tiež neviem, či budete tomu rozumieť, lebo to mi raz žena povedala, keď ma chcela za niečo vytrestať, a po rusky mi povedala: "Umjeješ kataťsja, umjej i sanočky voziť." Môžem to zopakovať: "Umjeješ kataťsja, umjej i sanočky voziť." Neviem, či to niekto rozumie, ale ja vám to preložím v tom zmysle (reakcie z pléna), že to znamená obrazne, že čo si si navaril, to si aj zjedz, takto, že keď sa vieš sánkovať, tak aj musíš ťahať sánky, ale to vie každý somár, ale to, že to znamená v slovenčine preložené toto. A to je tento prípad, vážení. To je tento prípad. To je prípad aj Váhostavu, že čo si si navaril, to si pekne aj zjedz. No, dobre, tak ešte k tomu bude iná rozprava.
Posledne by som si trocha zaprorokoval trošička, až dovolíte. Ja som nedávno, pred Vianocami pustil taký rozhovor do Aktuálne.sk, kde som si zaprovokoval, že vo volebnom roku tá spolupráca KDH so SMER-om bude lepšia. Nie každý ma za to pochválil, naši ma za to bijú ešte doteraz, ale neľutujem, že som to tam napísal, len mrzí ma, že sa moja..., jako proféta som sa ukázal zlý. No takže ospravedlňujem sa všetkým. (Smiech v sále.) Ale ešte za rok všeličo môže byť, však Tónko Martvoň je náš človek v podstate... (Povedané so smiechom a smiech v sále.)
Takže dobre, čiže ospravedlňujem sa, že táto predpoveď nevyšla, ale ešte jedna predpoveď z histórie existuje, to je Ján Sladký Kozina. Pamätáte sa? Ján Sladký Kozina, to bola nejaká česká báseň a tam niekto niekomu zle spravil a on mu povedal: "Lomikare, Lomikare, do roka a do dňa něco sa stane." (Reakcie z pléna.) Psohlavci, Psohlavci, chlapci. Čiže do roka a do dňa, dneska je 16. apríl, tak pozor, 17. apríla, do roka a do dňa, to bude akurát po voľbách, takže dúfam, že táto moja predpoveď vyjde.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja tiež konštatujem, že Osuského sa vždy dobre počúva. Ale rád by som ho troška upresnil. Prvé upresnenie je, že teda nielen Claudia Schiffer a Depardieu, ale bola tam aj Ornella Mutti, Claudia Cardinale a mladý Belmondo, ktorí sa pamätáte, s Mečiarom boxoval a potom išli na pivo. To bola prvá vec.
Druhá vec je, že pán Jarjabek hovoril Mečiar, KDH aj včera, ty si to troška iba spomenul. Všetko som chápal, ale toto naozaj nie, lebo KDH od začiatku prekukla Mečiara a vlastne bola pri tom, keď ho odvolali. Chybu spravili, že keď trikrát zmizol, že už vtedy ho neodvolali, to je už história.
Ďalšia vec je, že to čítanie z papiera, to som si ja nevšimol, že niekto kritizuje, lebo to kritizuje aj mňa. Ja sa držím tiež Leonida Iľjiča Brežneva, že "ni šag bez podderžky, ni slovo bez bumažky". Ale zase na druhej strane... (Smiech v sále.) A tí, čo aj vedia rusky, sa zasmiali, ďakujem vám. No... (Reakcie z pléna a smiech v sále.) Ja som si odfotil tam tú túto, lebo som bol trikrát na tej tabuli, to sa mi nezvykne. Procedúru som si dal len tak kvôli fotke, ktorú som si spravil, a bude ešte to cenná fotka.
No a štvrté, jediné, čo aj je vážne a čo ma mrzelo, je, že ten termín kultúra podvodu, čo včera pán premiér povedal, naozaj nebol múdry. Bol neoprávnený a k tomu sa vrátim v rozprave, lebo to príde do politológie, kultúra podvodu, za to, že niekto chce lacnejšie predať niečo štátne.
Ďakujem. Nie lacnejšie. Lacnejšie a výhodnejšie.

Ďakujem pekne. Ja som troška popletený (smiech v pléne), lebo už som sa trikrát prihlásil do rozpravy. Prvý raz bolo ráno na Čisláka, zrušili ma, možná budem zajtra, pozajtra, popozajtra, potom som sa popoludní prihlásil na Váhostav, tiež ma zrušili, ani neviem, koľkáty som, a teraz som sa prihlásil sem a už tiež dneska nedôjdem. Tak aspoň teraz niečo chcem povedať. (Smiech.) Možná, že ma znova zrušia a ideme do štvrtého bodu. Máme tu zákon o športe. A dáme takúto schôdzu vtedy, keď je Liga majstrov. Chlapci, neondite sa! (Smiech.)  Porto – Bayern 2 : 1, Paríž – Barcelona 0 : 1. Ja mám priamy prenos, si to počúvam.
No, chcem ešte povedať, že aj ja sa vzdávam svojej funkcie ako overovateľ, to je posledná funkcia KDH. (Potlesk a smiech.) To prejde do mojej knižky, taká bude kapitola.
A posledné, ale vážne teraz, ešte nevidím, koľko mám. (Rečník sa pozrel na obrazovku s časomerom.) A nevidím, mám druhé okuláre. Predsa je niečo pozitívne z dnešného dňa. Dneska Slovensko pristúpilo k dohovoru proti kazetovej munícii, tých 116 strán už dávno, krajín, pristúpilo. My dneska, dával som na to aj interpeláciu ministrovi Lajčákovi. Ale bude nás to stáť 5,5 milióna euro na likvidácii týchto bômb. Ale som rád, že konečne sme aj my v tejto exkluzívnej, tejto, kde bolo 116 strán a Slovensko stále nebolo a má veľké zásoby kazetových bômb.
To je šecko, ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja tiež dávam procedúru, aby sme v ústavnoprávnom výbore o tom trebárs rokovali, ale naozaj dajte pozbierať mŕtvych a ranených z bojiska. To, sa na to pamätám, keď tu bola noc dlhých nožov, keď som išiel do KPR-ky a videl som ako po odvolaní všetkých funkcionárov naskakovali páni do šesťstotrinástok ešte vtedy a vlastne odvolali všetko, čo mohli, tak to sa mi veľmi podobá na tú Mečiarovu aféru. A aj to, že najprv bolo 15, teraz 40 a teraz je 100. Ja navrhujem, že dajme 120 a bude to ešte lepšie.
Čiže procedúra, pokračovať v rozprave až zajtra.

Ďakujem veľmi pekne. (Ruch v sále.) Počúvajte, ten čas mi beží a nič sa tu nedeje. Ďakujem.
Ja by som tak povedal, že vítam, že sa tu niečo robí, určite, aj keď konštatujem, že trocha neskoro a na veľký tlak zvonka. Lebo neplatia len tí, čo sú v reštrukturalizácii, ktorých je 500, ale mnohí neplatia, ktorí nie sú v reštrukturalizácii ani v konkurze a neplatia proste. Ja tu ako papagáj už hovorím rok, napr. firma OHL, o ktorej pred pár dňami hovoril pán Stromček v televízii, tá nie je v reštrukturalizácii a neplatí. Dostala svojho času 2,8 milióna euro a poslednému, ktorý urobil plynofikáciu Žilinskej univerzity, nevie zaplatiť tri roky 136-tisíc. Bude súd za chvíľu, 7. 5., na Saratovskej, pôjdem tam a pozriem sa na to.
Ale čo je tu problém, problém je ten, že táto firma, hovoril som to aj ministrovi Lajčákovi opakovane, dostala novú verejnú zákazku od ministerstva zahraničia, buduje budovu pre naše predsedníctvo už dva roky, vlani dostala okolo 4 milióny, tento rok má nazmluvnených 5,4 milióna, dostane 5,4 milióna od ministerstva zahraničia na budovu, a pritom nevie zaplatiť 136-tisíc chudákovi firme Inštalatér z Liptovského Mikuláša. Toto je tiež lumpárna a to tiež trocha do tohto patrí, aj keď to s Váhostavom nesúvisí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, ja by som chcel troška vážne a troška aj polovážne pripomenúť, že dnes je práve výročie potopenia Titanicu, a teda (smiech v sále) môj procedurálny návrh je vlastne otázka alebo rečnícka otázka, by som povedal, že prečo práve táto schôdza bola na tento dnešný termín ako... (Smiech v sále.)

Ďakujem za všetky tri poznámky.
Tak pánovi Bugárovi som to povedal, že ja som chcel zdôrazniť, že zmeniť systém vydávania obojjazyčne alebo jednojazyčne rodných listov je vlastne vec systémová, ale jednoduchá. Proste na to netreba robiť veľkú túto, to dobrý softvér čiže spraví veľmi rýchlo.
Ja som bol svojho času podpredseda vlády prvý pre ľudské práva, čiže troška o tom niečo viem, a ten prvý zákon o ombudsmanovi, ktorý bol hotový v roku 1992, pričom republiky si ho mohli v roku 1993 prevziať, sa vykašľali na to, desať rokov tu stál. To bol môj zákon, spolu s mojou komisiou, ktorú som ešte robil voľakedy vo federáli. Ale to už je samochvála.
Čo sa týka pána Poliačika, no tak veľmi tolerantne mi nandal. Ja si myslím, že ústava je momentálne vytesaná do skaly. Niekto iný ju môže vytesať znova tam, ale potrebuje na to dosť silné dláto deväťdesiatich ľudí. Americká ústava už dvesto rokov platí. A teda veľmi sa snažia tam nič nedať, aby platila tak, ako platila na začiatku.
Teraz vy začínate napríklad s eutanáziou. TASR vydala krásnu správu, pani Kiššová zo SaS-ky, je jej členkou, celkove väčšinový názor, aby s eutanáziou sa tu začalo a tak ďalej. Čiže jednoducho sa mi zdá, že je to choré.
A čo sa týka pána Kuffu, tak vlastne ďakujem mu za jeho podporu.
A, samozrejme, ľudské práva tu treba prediskutovať a raz na celý rok zavolať sem všetkých tých, ktorých sa to týka. A vtedy si naozaj budeme môcť povedať, kde stojí Slovensko v tomto smere. Ďakujem.

Vážení dvaja páni podpredsedovia, vážená pani ombudsmanka, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte povedať pár slov k tomuto príspevku, ktorý tu teda odznel. Iste bol dobrý, troška dlhý, lebo všetci sme to čítali, a teda vieme, čo v tom príspevku je. Snáď stačilo sa zamerať na konkrétne body, aby bolo viac poznámok, viac diskusií, tu je na to priestor.
Samozrejme, Slovensko tak ako iné krajiny v Európe porušuje ľudské práva skupinovo menej, individuálne často. Závisí to vždy od vzťahu nejakého šéfa, človeka nad vami alebo človeka okolo vás, suseda, ktorý proste naraz začne vaše právo, ktoré máte, porušovať. A keď je toho už veľa, tak to by sme si mali všimnúť nejakou interpeláciou, zákonom, otázkami na ministra, opatreniami a tak ďalej. Je tu na to u nás veľa nevládnych organizácií, veľa iných organizácií, ktoré si to dávajú do vienka, ale, samozrejme, stále tá situácia nie je taká, aká by mala byť.
Volanie po systémových opatreniach je veľmi múdre.
Len systémové opatrenie napríklad. Prečo je tu 1,3 mil. exekúcií, prečo nebankové subjekty terorizujú nás všetkých a požičiavajú nám bez záruky a tak ďalej a tak ďalej, zmluvami s malými písmenami a potom nás terorizujú a exekvujú a robia zle?
Voľby do obecných zastupiteľstiev. Dnes je možnosť sa trvale prihlásiť hocikde, môže sa to robiť aj masovo, zvoliť si svojho starostu a potom vypadnúť odtiaľ. No to je taká systémová vec, ktorej by sa mala zabrániť.
Neplatenie faktúr je hrubé porušovanie ľudských práv. Peniaze sú, ale tie sa stratia po ceste a tomu, kto všetko urobil, sa vlastne nedostane nič a nabalia sa tí hore, čo neurobili nič, jedine to, čo sprostredkovali.
Mnohí podnikatelia sa napríklad sťažujú na to, že majú stále daňové kontroly, a niektorí zase (napríklad colníci) chodia stále za nimi. Mám kolegu, ktorý obchoduje s tabakom veľmi seriózne, ale každý týždeň má colníkov na krku. A tam sedia, vyprávajú a tak ďalej. Čiže to je tiež niečo také, čo by sa systémovo malo vylepšiť.
V správe mi chýba, ani slovo tam o tom nie je, alebo už sa nepamätám, či to tam náhodou aj predsa je, Stratégia pre ľudské práva. Viete, že to bol dokument, ktorý tu tri roky polarizoval spoločnosť, rozštiepil ju, veľké diskusie, veľa peňazí. Teraz sa už schválil aj v Rade vlády, aj vo vláde. Ja som žiadal, aby sa aj tu o tom debatovalo, raz za rok by sa mohli ľudské práva tuná predebatovať široko, neuspel som s tým.
Je jasné, že tie prílohy, ktoré sú tam, sú veľmi nehomogénne na rôznych úrovniach, 105 strán tam je venovaných problematike LGBTI. Čiže to je aj v tomto smere nevyvážené. Keď som sa pýtal na to nedávno ministra Lajčáka, povedal mi, že tie problémy nie sú súčasťou schválenej správy. To tu občas, teda druhýkrát som spomínal.
Čiže iste by bolo dobré tomuto venovať kapitolu Stratégia, pohľad a možnosti spolupráce, napríklad s Radou vlády. Túto tu absolútne nevidím. Ja na tú Radu vlády chodievam a je tam s kým spolupracovať.
A potom chýbajú také témy hodnotové, by som povedal, napríklad ochrana života, eutanázia, potraty a rôzne iné veci, ktoré k nám tlačia z Európy, z Európskeho parlamentu (rôzne riporty, správy, estrely, Lunacek a tak ďalej. Zasahujú do našich kompetencií. A to by si ombudsman mohol všimnúť, proste je to kompetencia národného štátu, a nie kompetencia Európskeho parlamentu.
Ja som tu tiež niekoľkokrát povedal, ako je možné dnes, aby seriózny muž sa dostal do basy na rok, na dva roky. Tak viem o prípade, 13-mesačnom pobyte v Leopoldove a potom prepustení so všetkými poctami, poctami v tom zmysle, že šesť rokov je odvtedy a ešte mu ani tú zálohu nedali. Stačí, aby vás niekto obvinil, že sexuálne zneužívate svoje deti, šesť rokov sa z toho nebudete vedieť dostať a nakoniec vás prepustia a povedia, všetko bolo v poriadku. Pritom sa nestane nič nikomu, ani vám, ale ani tým, ktorí to urobili, a ďalším, ktorí to vyšetrovali, a tak ďalej, celý reťazec. Čiže to sú tiež prípady systémovej zmeny pre ombudsmana. No iste je tu úrad, ktorý urobil kopu práce, aj keď niektorými svojimi postojmi, ku ktorým sa vrátim, urobil aj kopu nepráce.
Je dobré, že správa je už teraz, je to za rok 2014 správa, čiže pár mesiacov po začiatku roka, v minulosti to bolo omnoho neskôr, mnohé z toho už bolo neaktuálne, a určite je lepšia ako minulá. To je isté. Vtedy, pamätáte sa, parlament ju vrátil na prepracovanie a pani ombudsmanka vtedy nechcela tú správu prepracovať. Tak potom sa aj parlament troška zaštorcoval. A podľa mňa, hoci som nebol pri tom, aj preto je mimoriadna správa ešte z augusta 2013, už do pléna nedošla.
A potom je naozaj aj pre nás trápne, aj pre všelikoho trápne, že tie podnety a návrhy na odporúčania Národnej rady (strany 95 až 105), to je 10 strán veľmi dôležitých podnetov. Pani ombudsmanka tvrdí, že neboli splnené, že proste napriek tomu, že už dlho sa požadujú, nikto sa k nim nikdy nevrátil. Ja myslím, že to troška súvisí s tými minulými problémami. Ale iste sa treba k nim vrátiť, aj keď nemyslím len na Národnú radu, sú aj mnohé ministerstvá, samozrejme, ale Národná rada by ich mohla posvätiť alebo nejakým spôsobom schváliť. Čiže proste nemôže za to len parlament, že sa tieto podnety, z ktorých mnohé sú opodstatnené, nedostali vôbec na prerokovanie.
V I. časti správy sa pani ombudsmanka opakuje, čo bolo aj v minulosti. Detailizuje, z veľmi jednoduchých prípadov potom, ktorým sa venuje aj na niekoľkých stranách, ani nie generalizuje, len popíše ich a niečo povie k tomu, samozrejme, keď je sloboda pobytu a pohybu, jeden prípad, keď je právo na informácie, päť prípadov, keď je ochrana vlastníctva práv, tri prípady, sme hovorili o tom, ochrana, právo na materinský jazyk, jeden prípad, ochrana súkromia v rodinách, tiež nie málo prípadíkov, proste jeden až päť prípadov. A ich popíšeme, to je však dobré, len trošku to do Národnej rady, si myslím, celkom nepatrí.
Detailný popis, nejaký prípad, že v Dunajskej Strede nedali rodný list, v ktorom bol len maďarský text, tam bolo aj niečo iné, nejakých pár súvislostí s týmto, to teda nie je systémová vec, to sa dá aj softvérovo polhodinovou opravou aj zmeniť, aby to všade už ináč nebolo.
Súdy bez zbytočných prieťahov. Je tam 191 prípadov. Čiže to je naozaj veľa, ale to všetci vieme, že tie prieťahy kade-tade stále sú a že to dlho trvá a za tým je všeličo. Čiže to je téma, pri ktorej naozaj systémovo treba zmeniť zákon, neumožniť takéto prieťahy odsúvania a neriešenia.
Kapitola 4.3 je Ochrana manželstva, rodičovstva a rodiny. Tam by som podstatne viac očakával, zase prichádzame len s prípadmi v Humennom alebo v Bratislave alebo ešte niekde, ako sa niečo tam v súvislosti s touto témou nevydarilo.
Táto časť sa mi zdá naozaj slabá. A dneska je tá rodina naozaj v kríze, sú na to rôzne príčiny, iste, ale súvisí to troška aj snáď s osobným postojom pani ombudsmanky, ktorý sa prejavuje najmä v súvislosti s referendom, ktoré tu nedávno bolo, a s jej vystúpeniami, ktoré sa mi naozaj zdali nekompatibilné s našou ústavou, s našimi zákonmi. Tak na jej účasť vlani na pochode PRIDE a prejav sme už mohli snáď aj zabudnúť. Možnože aj toho roku to tak bude. Ale to, že naraz vytvorila tlačovku 22. januára, kde pokračovala v spochybňovaní ústavy a platných zákonov, sa mi už nezdalo celkom férové. Ja som potom požiadal, aby sa o tomto rokovalo tu v parlamente, lebo tak sa mi to zdalo. Možnože ešte k tomu dve vety poviem. Tu to nebolo schválené. Tak potom som dal dokonca až podnet na generálneho prokurátora, aby preskúmal, či je to v súlade s poslaním tohto úradu podľa článku 151a ods. 1 ústavy, s rozhodnutím Ústavného súdu o referende, ktoré nedávno bolo, a či obsah výrokov nebol v rozpore aj s článkom 41 Ústavy Slovenskej republiky, lebo v ústave je jasne napísané, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou a Slovensko si manželstvo všestranne chráni, napomáha dobru a tak ďalej.
Len pani ombudsmanka na tej tlačovke vtedy hovorila o manželstve osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, čiže to nie je manželstvo podľa ústavy, aj o možnostiach, aby do manželského zväzku mohli vstúpiť osoby rovnakého pohlavia alebo viac ako jeden muž a viac ako jedna žena. Pritom argumentovala tým, že mnohé deti vychovávajú dve osoby rovnakého pohlavia, čo je príklad matky dieťaťa žijúceho v spoločnej domácnosti s jeho matkou alebo otca dieťaťa s jeho otcom. To sú celkom iné prípady, samozrejme.
No a potom aj ďalšie iné spochybnenia. Nechcem to tu citovať, ale bolo to veľmi zvláštne, keď proste vrcholný predstaviteľ ľudských práv spochybnil manželstvo tak, ako ho dneska chápeme, a že sexuálna orientácia uchádzača o osvojenie dieťaťa z právneho hľadiska nezohráva žiadnu úlohu, referendum nemá tú silu, aby zastavilo vývoj spoločenských vzťahov, môže niečo spomaliť, ale nezastaví ho, vyučovanie v oblasti sexuálneho správania či eutanázie by bolo naozaj problematické, mohlo by spôsobiť chaos vo vyučovaní a tak ďalej.
Tak už som povedal, že naša ústava definuje manželstvo, že je veľká promiskuita partnerov rovnakého pohlavia, bohužiaľ, tie štatistiky sú katastrofálne. Už som ich tu raz spomenul. Boli to americké štatistiky. Svedčí to o tom, že dávať deti do takýchto nestálych vzťahov bez muža a ženy je riziko.
No a potom nemecký projekt Hrou proti AIDS, ktorý sa na Slovensku desať rokov používa aj pre žiakov vyšších ročníkov základných škôl, ukazuje, že je najvyšší čas rodičom dať možnosť neakceptovať takéto experimenty. Ja som dal interpelácie na ministra školstva, na ministra zdravotníctva na túto tému. Veľmi zaujímavo mi odpovedali, v podstate o tom, že to nie je akreditované pre školstvo a ako sa to dostalo vlastne do zdravotníctva a čo majú rodičia aj škola urobiť, keď ten projekt nechcú, lebo ten projekt je naozaj veľmi, by som povedal, technický, čo sa týka sexu, a vôbec nie je taký, čo sa týka vzťahov a nejakých iných vecí. Ale už som, myslím, tuná raz povedal.
No a treba tiež zdôrazniť, to zas ja hovorím, že idea o rodovej rovnosti, v ktorej sa pohlavie odlišuje od rodu, je nám cudzia. A teda ju nejako dokonca dávam blízko marxizmu, ktorého sme sa po štyridsiatich rokoch zbavili. A teda gender ideológia je ďaleko od nášho myslenia. Dobre, tak toto bol asi Ende.
Záver by som ešte povedal taký, že nuž páčia sa mi, veľmi, až by som povedal, tie poznatky z tých prieskumov, tie sú naozaj konštruktívne a na úrovni, sú dobre vybrané aj témy, Rómovia napríklad, takým štýlom mala byť písaná celá správa, školstvo, voľný čas pre chudobné deti.
Reedukačné centrá sa troška snáď aj mystifikujú. Ja chodím občas medzi ne. Nedávno som v jednom z nich bol. Napríklad pán Argaláš má v Senci svoje Reedukačné centrum. To je skutočne jedno zo vzorových. Bol som tam, strávil som celé poobedie u nich. Choďte sa tam pozrieť. Isteže sú niekde aj centrá, ktoré nezasiahla nejaká reorganizácia, kde sa deti aj ponižujú. Len naozaj tie deti už nie sú deti ani mládež, ale sú to mladí delikventi, s ktorými si nevie rodina rady. A napríklad aj u pána Argaláša som našiel človeka, ktorého tam rodina dáva. Tretina z nich je, čo ich tam rodina dáva. A som sa pýtal sympatického chalana: „Koľko si tu?“ Štyri roky ho rodina odtiaľ nechce zobrať späť. Čiže to má aj trolinku hlbšie príčiny.
Aj téma seniorov je veľmi dobre spracovaná. Samozrejme, je tu Rada pre seniorov, ktorá to má v náplni, ktorá môže podstatne viac pretlačiť veci. Čiže ja veľmi odporúčam spojiť sa s Radou pre seniorov, prísť tam a dať nejaké návrhy. Pred pár dňami sme robili program na tento rok. Mohlo sa to tam dostať. Pán minister Richter práve hovoril, že sa nevyčerpajú peniaze na starostlivosť o ťažko chorých a tak ďalej, že proste mnohé veci tam nefungujú, pretože tam nie je o to záujem.
Regionálne pracoviská by, samozrejme, mali byť, kde ale ja si myslím, že kompromisom by mohli byť nejakí dvaja úradníci alebo úradník jeden so sekretárkou v Banskej Bystrici, jeden v Košiciach. A to keby ste zobrali aj z tohto staffu a dali tam ľudí, tak by vás to odbremenilo a nevyžadovalo by si to iné financie.
Posledný podnet. To som tu už pred rokom hovoril, že ombudsman by mal každý týždeň hovoriť aspoň päť minút v rozhlase a päť minút v televízii, jasne prípad, s ktorým sa stretol v posledných týždňoch, dňoch, popísať, nech ľudia vedia, čo sa tuná v ľudských právach robí. To je jeho aj povinnosť. Aj rozhlas, najmä verejnoprávny, by to mal zobrať, lebo potom je to také zvláštne, že naraz príde niekto na tlačovku, ktorá je mimoriadne dlhá, mimoriadne je všade napísaná, ktorá práve spochybňuje veci, ktoré tu nateraz platia. Takže ďakujem za pozornosť (15 minút). Ďakujem.