Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

6.5.2015 o 15:39 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.5.2015 9:45 - 9:47 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

10.
Ďakujem. Prvá tvoja téma bola možnosť voľby, ja chcem zdôrazniť tú myšlienku, ktorá neni hlúpa, aj keď neviem, či ju niekedy prijmeme. Bol som nedávno na Orave a tam som videl, že naši starostovia majú 8 až 10 detí. Sedeli pri jednom stole, bolo ich toľko, tam mi tiež napadlo, že rodina, ktorá má 8 zdravých dobrých detí, tak by mala mať väčší hlas pri voľbách, ako rodina, ktorá je, čo ja viem, bezdetná, ja ju nekritizujem. Lebo neskoršie tých 8 detí budú práve odvodmi prispievať na tých druhých, čiže toto už v niektorých štátoch, o tom rozmýšľajú.
Druhá vec je, súčasný ombudsman sa skutočne nevenuje deťom tak snáď, ako by sa mal, má veľa tých tém, ale troška sa, by som povedal, vyfarbil aj pred tým referendom, keď celkovo spochybnil Ústavný súd svojím spôsobom aj ústavu a keď vlastne odporúčal uznať adopcie podľa, proti našim zákonom aj partnerom rovnakého pohlavia. Ja som svojho času tieto jeho výroky dal aj na preskúmanie generálnemu prokurátorovi, ale to je iná téma, už sa to preskúmalo.
Ďalej chcem tie finančné veci. Tak jedno dieťa v detských domovoch, teraz som naháňal, aby mi povedali, som, bohužiaľ, sa nedovolal, má obrovské náklady proti normálnym deťom, aj v zle rodine. Čiže naozaj, tam sa tratia obrovské náklady, keď sa štát stará o dieťa, ako keď sa stará normálny rodič. No a posledná poznámka, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, v 1992 som ja rokoval s OSN aj s pánom Falkom a ďalšími z Paríža o tom, kde bude, či v Čechách alebo na Slovensku, dostalo sa to na Slovensko, ale potom som vzápätí, už je to dávno, ten úrad navštívil a mal som veľmi zlé pocity z toho. Iste, teraz sa polepšili, neviem, ale neni o nich počuť, o ich výsledkoch neni sú v médiách, čiže mali by podstatne viac sa činiť, aby, aj medializovať, aby sme mohli povedať, že oni by mohli takúto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.5.2015 9:13 - 9:28 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis

4.
Dobré ránko. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážení niektorí kolegovia a kolegynky, ktorí ste tuná tak skoro ráno. K tomuto zákonu hneď na začiatok poviem, že je to dobrý zákon, rád ho podporím, čakáme na neho a je naozaj vystihujúci našu súčasnú situáciu, ktorá v tomto nie je dobrá. Ja vidím tak v tejto spoločnosti asi tri krízové skupiny. Určite sú to deti, určite sú to zdravotne postihnutí a určite sú to seniori. Seniorov len samotných je 1,3 miliónov, takže tých teraz odsúvame. Často sa aj o nich tu hovorí. Prilepšilo sa im v posledných, dá sa povedať, mesiacoch aj rokoch. Deti nemám presne spočítané, koľko je, ale ich je isto veľa. No, som sa to pokúsil zistiť. Takú štatistiku som nenašiel, no. Zdravotne postihnuté sa dá zistiť podľa počtu penzií. Tých je tiež pol milióna, možno trocha viacej, ale tiež som presný počet, lebo sú rôzne druhy postihnutia, nespočítal.
Čiže sú veľmi dôležité obidve tieto skupiny detí a zdravotne postihnutých a teda aj nejaký úrad, ktorý by sa venoval presne týmto ľuďom, ktorí majú dosť problémov, by bol veľmi dobrý. Ja v svojom príhovore poviem niekoľko slov k tomu prvému komisárovi, ktorého navrhol výbor pre deti, mládež. Ale rovnako je dôležitý ten druhý - zdravotne postihnutých. Tá skupina tiež má veľa problémov. Veľmi často narieka, aj oprávnene, čo jej ešte chýba. Na druhej strane svet ide dopredu s rôznymi pomôckami, novými možnosťami, finančne často náročnými. Čiže tá druhá skupina je na tom trocha horšie voči svetu, aj voči Európe, ale tiež v sociálnom štáte naň nesmieme zabudnúť. Tak budem sa venovať skôr tej skupine, prevencia deťom.
Vidíme, že denne, že jak sa hadí na nich zo všetkých strán všetko možné. Naozaj to, že sa konštatuje, že sú také najzraniteľnejšie a najbezbrannejšie osoby spoločnosti, to všetci dobre vieme z médií, z internetu, z ulice a odvšelikiaľ, aj z domu často, sú ohrozované násilím, drogami, pedofíliou, neprimeranými veku informáciami a tak ďalej. To všetci cítime a každého to mrzí, ale nejaké systémové opatrenia, myslím si, že aj chýbajú a toto pokladám za jedno z nich. Deti sú odkázané na rodičov, ak títo zlyhajú, potom na spoločnosť, ktorá, samozrejme, rodičov nikdy nemôže zastúpiť. A potom prichádzajú rôzne formy náhradnej starostlivosti cez detské domovy, profesionálne rodičovstvo až po adopcie.
Teraz v túto nedeľu bežal taký film americko-nemecký, neviem, či ste si ho všimli. Volá sa Biely oleander. Upozornil som aj na internete naňho raz. Dávno som ho videl. Veľmi pekný film je to, taký troška krutý, ale hovorí o tom, čo je to náhradné rodičovstvo, ako dieťa, najprv dieťa, potom už slečna sa dostáva do rôznych amerických náhradných rodín, kde však nikto nechce riešiť jej problémy, ale vlastne chcú si tí rodičia riešiť svoje problémy manželské, rôzne zlyhania, rôzne iného druhu. A to dievčatko možno na piatich prípadoch zistí, že to je tak. Zatrpkne a už jak to ide ďalej, to je v tom filme. Ale dobré je si ho pozrieť a veľmi by som odporúčal rodičom, ktorí si chcú zobrať do adopcie dieťa, že aké sú ich motívy. Je o tom veľa dneska aj dokumentov, aj školenie PRIDE, ktoré každý takýto rodič musí prebehnúť. Ale tá motivácia, že prečo chcem ísť do tej náhradnej starostlivosti, do tej adopcie, je veľmi vážna. Je to také, občas som to už tu povedal, že jak je dieťa, obdobie dieťaťa, ranné obdobie veľmi dôležité pre život. Že ako je od dvoch rokov po šesť, tak je od dvadsať po šesťdesiat. Čiže čo si vtedy nahonobíte, to potom budete niesť ako batôžtek prakticky celý život.
Ja tak snívam a mal som aj niečo rozpracované aj zo vzorov, ktoré sú napríklad dobré v Nemecku na tému zákona na ochranu detí a mládeže pred nežiadúcimi vplyvmi. Samozrejme, keby sa do toho človek jeden, dvaja pustili, nemá to šancu prejsť. Ale keby si to zobralo viacero klubov spolu, takýto zákon by sa nám určite zišiel. Deti sa chránia v rôznych zákonoch, ale prišli nové hrozby a mať jeden zákon, ktorý by toto všetko vyriešil, alebo sa snažil vyriešiť, by bolo veľmi dobré. Tak sa toho sna ešte nevzdávam.
Iste, máme viacero nevládnych organizácií, aj ktorí sa venujú ľudským právam. Tak samozrejme ani jedno sa nevenuje len právam detí. Väčšinou z tých organizácií sú dobrovoľnícke, bez kompetencií, často bez peňazí. Čiže o nich sa oprieť naozaj pri globálnom riešení problémov dieťaťa sa určite nedá.
No teraz by som povedal ešte, napríklad deti, ktoré prichádzajú z rozvedených rodín, tak tento ombudsman, či komisár by určite tejto cieľovej skupine sa možná aj najviac mohol venovať alebo veľmi. Nechcem to nejako dramatizovať, však každému sa to môže prihodiť. A iste, mať v manželstve peklo sa dá aj rozlukou, keď to už ináč nejde. Len, bohužiaľ, deti veľmi trpia vtedy. Až 60,7 % detí po rozvodoch sú maloleté deti. Čiže to je veľmi veľa. Deväťdesiatštyri percent, ktorí sa chcú rozviesť sa aj rozvedú. Teda 100 percentná žiadosť, nakoniec po rôznych prehováračkách ešte 94 to dokoná. A zaujímavé, ženy dávajú viacej, asi 67 %, ako muži. Priemerná dĺžka manželstva je 15 rokov a ešte ďalšie štatistiky, ale myslím, že som už niektoré tuná hovoril.
Veľmi pekné je, nechcem to teraz tu písať k tejto téme, ale je to vážne. Doktor inžinier Zoltán Brokeš z Bratislavy mi poslal takú veľmi peknú štúdiu, možná aj vám. Ale toto je na mňa osobne napísané. Ešte niekde chcem aj použiť, alebo proste s ním nadviazať kontakt, len nemá ani mailové, ani telefonické číslo. Ako je to v tom rozvodom alebo porozvodovom stave, keď to dieťa ako milovalo oboch rodičov a naraz, naraz stráca niekoho, v koho myslelo, že môže bezvýhradne veriť. Samozrejme, je to trauma, narúša psychický vývoj a sťažuje jeho výchovu. Čiže takéto deti trpia najviac. Cítia sa nemilované, opustené, neisté, bojazlivé, smutné, podráždené a tak ďalej.
Tuná dosť plasticky popisuje niekoľko takýchto prípadov. Je ich iste veľmi, veľmi veľa. Ja poznám to potom z iných príležitostí s takýmito deťmi, ktorým treba pomôcť a tam si myslím, že by mohla mať byť prvoradá aj úloha ombudsmana, proste detí, ktoré nejakým spôsobom sú, nemajú otca a mamu a sú v takýchto problémoch, psychickej labilite a v mnohých iných veciach, ktorá potom veľmi často sa preklopí na nejaké až kriminálne, agresivitu a tak ďalej, bohužiaľ, tak tým by sa mohol tento ombudsman, či komisár podstatne snáď venovať. Lebo takých detí je veľa, stále ich narastá a napriek tomu, že sú možnosti adopcie, náhradného rodičovstva, profirodičovstva, napriek tomu počty detí v detských domovoch stále narastajú. Sú najväčšie za posledných naozaj rokov. A určite dve domácnosti aj z ekonomického sú drahšie ako jedna. Rozvedení potom neraz trú biedu, lebo ženy ostávajú ženami, ktoré bývajú horšie zabezpečené. Ak matka ochorie, nemá ju kto zastúpiť a tak ďalej. Trochu som skočil do tejto témy, ale je to z toho listu pána Brokeša a cením si a určite s ním nadviažem kontakt po dnešnom zasadaní.
A ešte k tým rozvodom. Zaujímavé je aj to, že v 90. rokoch v prvej polovici bolo 23 %, teraz je to teda 43, Bratislava 50 % manželstiev sa rozvádza. Určite aj katolíci, nielen nekatolíci, aj tí majú tieto problémy. Máme tu pekné dokumenty. Dohovor o právach dieťaťa naozaj ratifikovaný v OSN 20. 11. 1989, čiže tri dni po revolúcii našej, je veľmi dobrý dokument. Mal by sa k tým obracať a aplikovať ho. Ale napríklad nie je organizácia, ktorá by ho pravidelne sledovala a prípadne písala o nej nejaké správy, jak to v skutočnosti v tých právach dieťaťa, ktoré sú tam krásne v OSN zostavené, tak to by bolo veľmi zaujímavé. Ale aj mnohé iné medzinárodné dohovory odporúčajú zriadenie nejakého orgánu alebo ombudsmana, ktorý by sa venoval problematike detí. Máme, samozrejme, verejného ochrancu ľudských práv, iste robí kus roboty. Aj keď, keď som pozeral tie posledné dve správy, tá agenda detí je tam jedna z mnohých teda. Viac je orientovaná na rómske deti. Má to svoju oprávnenosť, ale tie problémy detí, ktorých je veľmi, veľmi veľa a všade, všade v každom paneláku, tak tie sú, samozrejme, bokom, keď je to úzka, špecifická vec, ktorú by mohol takýto komisár a jeho úrad riešiť.
Podstatné je to, že na komisára sa bude môcť každý obrátiť, fyzická, právnická osoba, podáva správu Národnej rade Slovenskej republiky. Ja som dlhé roky prosil, aby takáto správa, nie o deťoch, o ľudských právach bola raz aj tu, nielen ombudsmanova, aj celková. To sa mi nepodarilo presadiť, no.
Ja teda som túto noc menej spal, pretože som písal taký blog, ako deti navštívili parlament. Prečítajte si ho na SME-čku. Teraz pred dvoma dňami, keď sme sa pripravili na veľké vadenie, tak prišlo 50 detí tuná z materskej školy z Dunajskej Lužnej. A aké to boli milé deti a ako to tu prežili a jak tu boli a jak to robili, hento robili, je skutočne príklad toho, že tie deti boli inakšie, ako zvykneme ich vídať v takýchto kolektívoch. Nechcem hovoriť, že to bolo za to, že to bola cirkevná škola, boli aj nejaké sestričky s nimi, ale to bola len taká určitá úvaha o tom, že je možné, všade by mohli deti byť takéto, no aspoň ja som teda bol veľmi nadšený. Ja som to nevybavil, tú návštevu, ale náhodou tam boli moji dvaja vnuci, ktorí deň predtým povedali, že prídi určite vtedy tam, tak som tam bol a bolo to veľmi poučné a veľmi milé. Prečítajte si, nechcem propagovať sám seba, chcem vlastne.
No ten komisár by ešte mal mať svoju skúsenosť, mal by mať blízko detí. Podmienky práce a tie možnosti mu zákon dáva skutočne, by som povedal, celkom veľkorysé. Má možnosť spolupracovať s medzinárodnými subjektmi. To je tiež veľmi dôležité, lebo každý štát má takýto problém. Čiže skúsenosti všelikde sú všelijaké. Existujú medzinárodné adopcie, mnohé sa vydaria, mnohé sa nevydaria, čiže aj toto treba iste sledovať, nielen úradom, ktorý je k tomu, ale aj z hľadiska teda tohto ombudsmana. A samozrejme, iste by sme ho mali tlačiť, to, čo sa nám nedarí u verejnej ochrankyne, aby mala svoje tlačovky, svoje vystúpenie pravidelne v médiách, kde by hovorila o konkrétnych prípadoch a túto problematiku viac a viac vnárala do problematiky celkového života, aby ľudia vedeli, o čo sa tu jedná.
Chcem ešte zdôrazniť posledné, a to je to, že sme, sa nám podarilo v prvom čítaní prekonať novelu zákona o rodine. Veľmi sa mi tam páči ten § 1 o dôležitosti stabilného prostredia rodiny, problém otcov a matkom, a aj o tom, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pre rozhodovanie vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. To, že sa tam presadilo, myslím, že je veľmi dôležité, teším sa tomu a som vďačný, kedy to tam dali. No a samozrejme chcem zdôrazniť, že vláda tým vlastne len plní programové prehlásenie svoje a má záväzok podporiť ochranu maloletých, aby sa uplatnila zásada, že deti majú vyrastať v rodinnom prostredí, vyhýbať sa umiestneniu detí do ústavnej starostlivosti ako najkrajnejšiemu riešeniu atď. Čiže tie body v programovom prehlásení sú a teda je to presne v zhode s týmto.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli a troška som odskočil párkrát do takých podprogramov, ale v prvom čítaní mi to snáď pán minister nebude zazlievať. Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.5.2015 11:26 - 11:33 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážený pán spravodajca, všetci sú zadiskutovaní, na odchode na výbory a na obed, ale teda dovoľte ešte 4-5-minútový príspevok k tejto téme.
Už som konštatoval v nedávnej rozprave k zahraničným problémom, že zahraničná politika a európska politika najmenej polarizuje Slovensko a aj vzťahy koalície a opozície, to je zaujímavé konštatovanie. Zas na druhej strane pán Kollár, ktorý hovoril, iste mal v niečom pravdu, že tá kvalita aj kvantita zasadania európskeho výboru by iste mohla byť aj lepšia. Zas na druhej strane, keď tam dával za vzor Snemovňu lordov, tak neni to celkom dobrý príklad, lebo my teda lordov v našom ani v európskom zahraničnom výbore nateraz nemáme, takže ťažko môžeme im konkurovať.
Opozícia dostáva možnosť naozaj sa v európskom výbore vyjadriť, v tomto smere to potvrdzujem, a neni to nejako limitované, to rád potvrdzujem. Bol som na zasadaniach parlamentných tuná v parlamente, kde mi dala súčasná koalícia jasne najavo, že si v opozícii, ty máš menšie slovo alebo vôbec pri rokovaniach, nechcem ich tu pripomínať. V tomto európskom výbore naozaj v tomto smere vládne demokracia, aj keď fakt, že sa tam v podstate nič z opozície nepresadí, ale aj oplodniť nejakou myšlienkou dobrou neni zlé.
Konštatujem, že tento výbor je skutočne omnoho dôležitejší, nerád to hovorím, ako zahraničný, bol som predtým aj v tom. To, že napríklad pozývame alebo pozývajú sa veľvyslanci, to je veľmi dobré, to je zaujímavé, že sa dozvieme z prvej ruky, môžme sa ich pýtať, kritizovať, v tom je dobré pokračovať, to by mohol aj zahraničný v tom pokračovať, proste aspoň začať s tým, možnože už niečo také bolo, ja som to ešte nezachytil.
No a tento výbor európsky pred zasadaním Európskej únie, Európskej komisie on vlastne odobruje tie materiály, čiže to je v tomto smere dôležité, aj keď môžem konštatovať, že ešte neskoršie, že ako to naozaj vidím, no.
Mne sa zdá, že aj európsky výbor ide málo do pléna, nedáva svoje témy, ktoré by prevzalo plénum. Toto robí vlastne len opozícia, aj ja, ale aj mnohí iní dávali tému Ukrajina, Rusko, Sýria, europrojekty, prenasledovanie kresťanov, prenasledovanie za názor, európske predsedníctvo, opakovane, ale nikdy do pléna takýto bod neprišiel. Čiže v tomto smere konštatujem, že plénum okrem naozaj správy ministra Lajčáka, prípadne ešte niečoho iného, nejakých zmlúv, vlastne málo hovorí o zahraničných problémoch, to je pravda. V tomto smere iné parlamenty sú omnoho aktívnejšie.
Takisto určité svoje uznesenia vo výbore keby sme schvaľovali, čo nerobíme, tak by zarezonovalo, že ten a ten výbor urobil také uznesenia k tej a tej téme zahraničnej, toto by mali aj iné výbory, aj zahraničný, aj ľudskoprávny snáď robiť viac, sa pokúšať aspoň o to. Obávam sa, že nateraz opozícii ešte nič neprešlo, čo sa týka nejakého uznesenia, alebo veľmi, veľmi málo. Ja vždy hovorím, aj Kongres USA, kde som mnohokrát bol, aspoň zo tri-štyrikrát, a vždy som bol prekvapený, jak v tých výboroch sa všetci poslanci snažili zapísať tým, že tam navrhli nejaké uznesenie, ktoré prešlo. A tam aj republikáni, aj demokrati veľmi často hlasovali spolu, lebo to bolo stanovisko amerického Kongresu alebo výboru k niečomu. A v tomto smere my toto absolútne nevyužívame, to je podľa mňa chybou, lebo my môžme mať svoj názor, ktorý proste je náš, a nemusíme sa na to veľa pýtať a myslím, že tie názory aj v tom zahraničnom výbore, aj v európskom sú niekedy dobré a inšpiratívne.
Cez výbor, a to je troška deprimujúce, aj v tejto správe sme videli, že sú tam stovky rôznych smerníc európskych, právnych aktov európskych, je to obrovský počet, sa to valí cez výbor a fakt, že nemá to ani kto poriadne čítať a málokto to pripomienkuje. Ja som zachytil raz, že sme niečo s cigaretami pripomienkovali, kde sa má fajčiť, kde sa nemá fajčiť. Ale v tomto smere sme asi rezignovali, že vlastne tie smernice idú, valia sa, ovplyvňujú nás, keď príde nejaký zákon nový k nám a povie sa, že je to smernica, tak v podstate všetkým ovisnú uši a vlastne k tomu netreba žiadna diskusia, lebo je to smernica, je to uznesenie, je to právny akt. V tomto smere ešte musíme porozmýšľať, čo by sme mohli spraviť, aby sme tieto právne akty nejako ovplyvnili. Aj naši poslanci v Európe v tomto smere sú slabí na to, aby niečo zásadne ovplyvnili, čiže sa to valí, Európsky parlament nemá legislatívne právomoci, robí to Komisia, tam to ide atď. Čiže tam je ešte čo zlepšovať.
No a posledná poznámka je taká, že vlastne cez náš výbor idú ľudia do Bruselu na rokovania. Oni vlastne ako keby získavali z tohto výboru, jasné, iba náhradníkov, prepáčte, mandát na rokovania v Bruseli. Čiže to je vysoký mandát, iný vlastne ten vládny člen alebo premiér nedostane, len tento a v tomto smere sa tam tiež vždy dosť diskutuje aj s premiérom, aj s ďalšími, ale nikdy si nedovolíme niekoho niečím zaviazať, aby toto presadzoval alebo toto nepresadzoval, proti tomuto bol. Proste berieme za bernú mincu to, čo sa pripraví do toho uznesenia, aj keď o tom diskutujeme, proste to ide nejako dostratena.
Posledné, čo som chcel povedať, to mi teraz napadlo, že tento európsky výbor, napríklad včera som to pochválil na výbore, mal naozaj veľmi pekne pripravenú administratívu, ku každému bodu jasné dôvody, jasné uznesenia, čo sa týka, boli to dve teraz zasadania v Bruseli, čiže to neviem, či je to zásluha predsedu, ja si myslím, že nie, ale skôr administratívy výboru, ale možno aj predsedu. Lebo málo na ktorých výboroch je tak, bolo precízne napríklad pripravené všetko tak, ako som to včera zažil. Čiže to zas treba oceniť.
Ďakujme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.5.2015 10:00 - 10:02 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem. Tá otázka tu srší, že teda čo s migráciou. Je to téma v Európskej únii veľmi aktuálna, ako pomôcť tomu solidárne. Nemožno všetko nechávať na krajiny, ktorých sa to týka, južné Taliansko, Grécko, Malta, najmä Taliansko, ktoré roky rokúce každoročne musí takto prijať 100-, 150-tisíc ľudí a doteraz pokorne ich prijímalo tam na juhu, chudobnom juhu, ale už to presahuje mieru všetkého, a teda Európska únia nemôže mlčať a ani my tiež. Musíme niečo humanitárne urobiť.
A ja myslím, že parlament je tu aj na to, aby začal generovať. Je to téma spoločná, a to neni ani koaličná, ani opozičná, na tému, čo teda robiť, viac hláv viac vie. Imigráciu delíme na legálnu a nelegálnu. No, na tej legálnej môžme aj získať, odborníci, ktorých nemáme, však našich 300-, 400-tisíc mladých je vonku v zahraničí, keby sa vrátili, tak naše percento nezamestnanosti veľmi stúpne.
Divím sa napríklad Poliakom, ktorí nepustili pár motorkárov, ale cudzie vojská púšťajú napríklad. Ale za druhé 1,3 mil. mladých ľudí odišlo, myslím, vlani alebo toho roku sa chystá. Vlani, vlani do zahraničia. No tak keby ich tam prijímali, ako my prijímame týchto chudákov z Afriky, alebo niektorí prijímajú, tak by to bolo zlé.
Nelegálna imigrácia, tam je ťažko zistiť, kto je terorista a kto je azylant prenasledovaný, ide mu život, ale aj tú procedúru by sa malo preskúmať a nejakým spôsobom ich naozaj rozdeliť na tých a oných. Ale to už my sme na to slabí. Ale doporučovať na tých európskych grémiách je veľmi nutné aj od malých krajín, ktoré im môžu poradiť, a Slovensko je takou krajinou.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.5.2015 9:38 - 9:39 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, najjednoduchšie je poďakovať pánovi Blahovi, že teda mi poďakoval, a súhlasím s ním v tom, že, naozaj, najdôležitejšie je pomôcť Afrike, prestať ju vykorisťovať, a to už aj naše STV, niekoľko filmov, prečo chudoba, hovorilo o Afrike a otrasné, skoro som plakal a vlasy mi celú noc stáli, čo sa tam deje. A ja súhlasím, že takto to musí byť.
Čo sa týka pána poslanca Osuského, no, tiež s ním súhlasím, áno, že, samozrejme, nielen sú tam Líbyjčania, len, rozumiete, tie nevhodné, radikálne zmeny, nehovorím o Oranžovej revolúcii, aj tam to bolo všelijaké, ale Arabskej jari, Líbya, Irak a tak ďalej, to všetko nám to rozoscilovalo. Čiže keď tam bol Saddám, Kaddáfí, bolo tam všelijaké, ale odvtedy sa to vlastne začalo. A to, čo sa tam dneska deje, to už tie proste masové vraždenia, už nikto nevie, kde je.
Včera sme rozprávali s tým iránskym, aj boje v Jemene, tak tiež je tam celkom ináč, ako sa to u nás hovorí.
A, pán Kolesík, tiež v podstate súhlasím s ním, eurofondy nebolo témou, ale hovorí sa tam, že 80 % čerpáme na verejné financie z eurofondov. Čiže to je vetička veľmi vážna, si dobre zapamätať aj do budúcnosti. A to čerpanie eurofondov je našou ranou, tak jak bol Váhostav, tak aj čerpanie eurofondov. Je tu 235 sprostredkovateľských firiem, ktoré vlastne len sprostredkuje a pošle to ďalej a zoberie si svoje peniaze.
Čiže mne sa zdá, že sa tu schyľuje aj k schôdzi, ktorá bude hovoriť o čerpaní eurofondov podstatne viac. A nech sa to v parlamente prevetrá a nech sa na tom nenabaľujú ľudia. Ja som povedal, z verejných financií na Slovensku vedia urobiť súkromné financie najlepšie na svete. A toto musíme tomuto zabrániť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.5.2015 9:14 - 9:32 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Pekne ďakujem. Som z klubu KDH, ale neni som poverený z klubu KDH, aby som hovoril v mene ich, čiže som až v tom druhom bloku.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Áno, ja som nepovedala, že vystupujete za klub. Som povedala, že ste z klubu. Zatiaľ ste v klube. Nech sa páči.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Áno, dobre. Bol som v zahraničnom výbore, už som neni. A teda v európskom som náhradník, ale táto téma ma, samozrejme, zaujíma. Dovoľte teda, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, ktorí prišli na túto dosť dôležitú tému, vás privítať, a teda dovoľte, aby ste si vypočuli pár mojich poznámok k tomuto.
Zahraničná politika na Slovensku sa mi zdá byť najmenej kontroverznou témou vzhľadom na koalíciu a opozíciu, a to je pozitívne. To iste je zásluha aj ministerstva, aj samého ministra. Čiže určite budem za túto správu v takej forme, ako je.
A len pripomínam, že vlastne keď chceme tu v pléne niekedy nejaké malé uznesenie prijať, alebo vo výbore, alebo chceme do plánu dostať nejakú debatu na zahraničné témy, tak vlastne nie je to možné a náš parlament možno za tie tri a štvrť roka jedno-dve maličké uznesenia prijal, dneska prijmeme o konci vojny, čo je dobré. Ale proste iné parlamenty sveta, ja som bol často aj v americkom, naozaj každý výbor si pokladá za česť uverejniť uznesenie, rozhodnutie troj-, dvojriadkové, že toto je ich stanovisko. Ak aj ich výbor sa tým prezentuje, že niečo také robí, aj parlament sa s tým prezentuje, Kongres. Čiže my sme toto vlastne v tomto období prakticky nevyužili.
No teraz pár poznámok, teda takých konštruktívnych, snáď aj trocha kritických k správe, pán minister.
Tam sa hneď na prvej strane, tam ma troška, by som povedal po nitriansky, naštengrovalo, hovorí o procese postkrízovej stabilizácie EÚ. Tak mne sa nezdá, že už môžme hovoriť o tejto situácii, ktorú máme, že je postkrízová. Kvantitatívne uvoľňovanie, tlačenie peňazí 60 mld. mesačne, ktoré sa dávajú do členských štátov tlačením, tak ako voľakedy v USA, teda stále v USA, kde sme to ovšem kritizovali, samozrejme, rieši nejakú situáciu dočasne, znižuje úroky pre kredity atď. Čiže možno dočasne stabilizuje situáciu, ale skôr-neskôr iba odsúva pár metrov od priepasti, ku ktorej sa znova priblížime. Čiže to, že máme lacné úvery, zníženie úrokov, je málo na to, a že sa to troška ukľudnilo, zaujímavé, naši ministri sú s tým spokojní a hurá, hurá. Takáto metóda triviálna, tá nám mohla už raz napadnúť veľmi dávno, ešte možno aj keď sme korunu mali. Prestalo sa hovoriť o zdanení finančných transakcií, obchody s derivátmi sa nijako neobmedzili ani vlastne nejako nekontrolujú, proste beží to naďalej stále tak, že sa dá za prakticky len pri sedení pri počítači zarobiť "hezky penízky" s tým, že žiadna práca, len špekulácia. Ale to je prvý bod, no.
V správe sa mi zdá, že je veľa dané na ekonomiku a na veci, ktoré teda, iste, z ktorých štát žije, chlebové témy, ale proste nás zaujíma aj napríklad postoje k militantnému islamu, prenasledovanie kresťanov a iných náboženstiev v mnohých krajinách. Ale aj veci ako hodnotové: kultúra, vzdelanie, rodina, možno sociálne veci, troška sa tam dotkne niečo Európa, ale viac nie. Viem, že sú to teda kompetencie naše slovenské, ale predsa z Európy práve opačne tlačia na nás tendencie, ktorým sa, chvalabohu, my nateraz bránime. Včera tu bol zákon o rodine, dnes bude tiež niečo na túto tému, čo je pozitívne. Hodnotím to pozitívne. Včera sme napríklad mali iste zásluhou pána predsedu európskeho výboru na návšteve hodinu iránskeho veľvyslanca. Bolo to veľmi zaujímavé. Je to celkom ináč, ako je to v médiách, a myslím, že dozvedeli sme sa veľa zaujímavých vecí, ale obávam sa, že nepreniknú ďalej, pretože médiá si hovoria svoje a proste skutočnosť je tam určite iná. Som presvedčený o tom.
Takisto aj včera bola debata, a to vyčítam aj troška správe, že dohodu o voľnom obchode EÚ. Európska únia a Amerika je relatívne ticho, je to také dosť tajomné. Donedávna to bolo aj uzavreté, teraz sa to už pomaly otvára. Ale veľmi je to kritizované zo všetkých strán. A že teda keď nám to polepšilo export automobilov, tak to by sme mohli aj bez tejto dohody mať. Čiže včera sa o tom tam veľa debatilo. Dokonca sme sa dohodli, že sa tam pozve pán štátny tajomník alebo vedenie ministerstva na extra seminár dvojhodinový, nech nám vysvetlia, čo sa tam deje. To, že Európska únia o tom neinformuje a že Amerika vymyslela nejaký roaming svojich ambasád, kde je možnosť sa chodiť debatovať na tému TTIP, tak sa mi zdá také veľmi zvláštne, aby som išiel na americkú ambasádu atď., nechal sa prefilcovať atď. To som potom tam včera troška lepšie povedal.
Ja si myslím, že tam je mnoho tém, ktoré nás pália, geneticky modifikované potraviny atď. Práve zato, že o tom málo vieme, veľa chýrov o tom ide, aj noviny o tom píšu a skutočne nielen my, ale všetky krajiny Európy, mnohé krajiny Európy proti tomu proste protestujú. Tam bolo niečo napísané, že do konca marca ministerstvo zahraničia má do vlády dať o tomto informáciu. Tak už teda bude teraz máj, ale možnože tá správa bola daná. Bola by zaujímavá pre zahraničný a európsky výbor.
Ďalej je tam téma eurofondy, ale to ste povedali, že to sa netýka tohto, ale správa o stave pripravenosti Slovenska na predsedníctvo, tak k nej by sme sa mali už podstatne viac vrátiť. Boli návrhy to aj dať do pléna, neprešlo to. Vôbec, aké témy si vlastne Slovensko vyberie s pomocou EÚ na tento polrok, je dôležité. Je zaujímavé, aby to neboli len témy, v ktorých sme my slabí, ale aby to bola aspoň jedna z nich, ktorá naozaj, sme aj my v tom silní.
S tým trocha súvisí teda aj to čerpanie eurofondov, ale o tom vy píšete, že vlastne my, takmer 80 % verejných financií na Slovensku je financovanie z rozpočtu Európskej únie z časti súdržnosti a rozvoja vidieka. Čiže keď 80 % verejných financií k nám tečie z Európy, tak to je veľmi vážna vec. Na druhej strane vieme to, že mnohé sa z tých peňazí strácajú v piesku, a teda vieme ako, asi ako majstri sveta, ako sa z verejných financií dajú urobiť súkromné. Na to sú tu celé firmy, ktoré toto robia, je to, dá sa povedať, národným športom u nás, bohužiaľ. S tým súvisia, samozrejme, daňové otázky, boj proti daňovým únikom, podvodom, platenie DPH, hoci sa neplatia faktúry, no a, samozrejme, daňové raje, schránkové firmy bez známych majiteľov atď. To je téma veľmi vážna a je to teda téma doslova kľúčová, keď tu každú korunu otáčame, či jak sa to volá, euro a utekajú nám odtiaľto veľké peniaze, nevieme komu a nevieme v podstate ani kde. Toto je téma kľúčová. Ja si myslím, že Váhostav, a nielen Váhostav, ale takýchto prípadov je tu veľa.
Ja som vás, pán minister, upozornil asi pred tromi mesiacmi, potom pred dvomi, potom pred mesiacom na tému tej firmy OHL CZ, ktorá mala mať dneska súd, ale sa to posunulo, dohodli sa nejako. Na ten súd by som určite išiel. Kde sa vlastne hovorí o tom, že tá firma prevzala 2,8 mil. za nejaký europrojekt na niečo, ale potom tak to išlo dole, dala to jednej firme, druhej. Tú jednu vlastne nechali skrachovať a to je bežná metóda pri čerpaní eurofondov aj pri verejnom obstarávaní, že jedna skrachuje a tá už ďalej peniaze nedá a tomu poslednému, ktorý to všetko urobil, sa nedostane nič.
Firma Inštalatér, ja som toto už tu hovoril päťkrát, nedostala ani korunu ani po troch rokoch, a teda to by vám vôbec nepatrilo, keby som nezistil, že tá firma OHL napriek tomu, že je dlžná 136-tisíc eur, dostala, má krásnu zákazku u vás na ministerstve, kde stavia budovu pre európske predsedníctvo, kde aj to viem, že je v sklze. A nedávno pán Stromček povedal aj v diskusii s pánom Zajacom, že tá firma OHL robí aj nejaké iné veci, nejaké autobahny alebo niečo také. Čiže naraz má veľa peňazí, ale nevie chudákovi zaplatiť a to sa mi zdá, že naozaj je tiež tu národným športom.
A ja som o tom veľmi podrobne hovoril pánovi premiérovi, pánovi Vážnemu. To boli interpelácie písomné. Hovoril som pani Táborskej na tú tému, pánu Kaliňákovi takisto a všetci sa tvária, že všecko je v poriadku, a neni v poriadku teda. To by bolo vidieť na Váhostave. Ale to je takýto istý prípad.
Čiže ja si myslím, že by sme sa tejto téme mali viac venovať. Ale som očakával od týchto pánov, že aspoň jeden chytí telefón a povie tam tomu riaditeľovi OHL, ktorý je mimochodom Španiel, neviem prečo, že teda zaplať tých 136-tisíc, keď od nás dostávaš 5,7 mil. za rok. Konkrétne napríklad to ministerstvo zahraničných vecí. Ale iná téma, ktorú som si znova dovolil spomenúť a prvýkrát v spojitosti s ministerstvom zahraničia.
No, nechcem do presadzovania istanbulského projektu, dohovoru hovoriť nič ešte, násilie a žena atď. Rada Európy spravila komisiu teraz nejakú k tomu. Tam sa, myslím, o tom vôbec nehovorí. Ja tiež si myslím, že je to kontroverzné, ale teda téma sem skôr-neskôr príde, a teda viem, že v Európe sa na tú tému už všeličo robí.
No tak, vážení, som dosť blízko konca. Oceňujem to, že u nás je stále dosť vysoká podpora EÚ, myslím, 41 %, to tam píšete, priemerná v Európe je 43 %. Ten rozpor, že na voľby príde 13 %, ten mi ešte nikto poriadne nevysvetlil, tak je tam mnoho dôvodov, málo sa o nich hovorí, ale je to veľký rozpor, že teda 13 % príde na voľby a Európe v podstate všetci veria, aj preto, že odtiaľ tečú peniaze napríklad, ale nielen preto.
V rámci V4 sa dosť dlho už hovorí o tej bojovej skupine. Tam sa sľubuje, že po roku 2016 by už mala byť, že 560 našich vojakov. To je dosť dôležité, ale, samozrejme, radšej by som bol, keby mala Európa takéto niečo svoje, Európa je dneska v obrane veľmi slabá, je absolútne závislá od NATO, to znamená od Ameriky, a to je vážna chyba, pretože (povedané so smiechom) tým pádom vlastne nemôžme, aj keby sme chceli, nič robiť.
Rozširovanie Európskej únie. Stále sa hovorilo, že už bude toto, to, západný Balkán bol našou prioritou, v správe je, že päť rokov sa nebude rozširovať. A už som počul aj iné témy, že desať rokov sa nebude, v médiách, tak tiež je zaujímavé, že jak sa k tomu momentálne Európska únia chová, alebo jak zmýšľa. Počuli ste iste ukrajinské tvrdenia, že do päť rokov sú tam a tak ďalej, ktoré sú, samozrejme, úplne neopodstatnené a aj v rozpore s tým, čo sa tu hovorí, a mnohé iné krajiny sú omnoho pripravenejšie a teraz sa im dáva päťročný čas.
Vývoz do Európy je zaujímavý, 83,9 %, zvýšilo sa to o 3,4 % z minulajška, len zaujímavé bolo, koľko je tam áut, lebo autá sú výborná vec a Slovensko naozaj po strate zbrojného priemyslu, čo bolo veľmi dobré, sa etablovalo na automobilový, len je to tá jediná komodita, kedy 60 % nášho rozpočtu tak je, samozrejme, rizikové, ale to teraz nesúvisí s koalíciou, s opozíciou, to súvisí s budúcnosťou.
Zaujímavé tvrdenie tam je, to som prvý raz počul, že Súdny dvor EÚ v decembri 2014 konštatoval, že Dohoda o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv je nezlučiteľná s právom EÚ. To je veľmi zvláštne, tak to by chcelo nejaké vysvetlenie, čo je za tým, lebo každý si môže niečo iné, či to nesúvisí trocha aj s našou stratégiou pre ľudské práva. To by som veľmi vás prosil, keby ste povedali, že jak to môže Európsky súdny dvor urobiť, keď je tam Európsky dohovor o ľudských právach.
Jedna dosť vážna téma je, ale to som aj mal dneska otázku, aj keď na ňu nedôjde, je tuším na 16. mieste, ale dal som to aj pánovi ministrovi Kaliňákovi a aj na začiatku schôdze som sa pokúsil to ako bod programu dať, pán predseda parlamentu sľúbil, že vám zavolá na túto tému, no, imigranti. Je na strane 18 taký krátky, mám to tuná, nechcem to už čítať, veľmi krátky, samozrejme, neaktuálny text už, ktorý sa týka imigrantov, ktorý vôbec nezohľadňuje to, čo sa dneska v Európe na juhu Talianska deje teda, a delí sa to tam na legálnych a nelegálnych imigrantov. No tak tí, čo tam prichádzajú, určite sú všetci nelegálni, no. Je rozpor ten, že teraz, budeme mať zajtra, ja som myslel, že, alebo kedy, štrnásteho, pardon, bude úprava európskych noriem azylu pre nás. Tak u nás o azyle sa veľa nehovorí. Už bolo aj odmietnutie tých kvót pánom ministrom vnútra. Treba o tom diskutovať, no. Je určitá aj solidarita, a masívny prílev imigrantov pokračuje. Slovensko dostalo, teda európske krajiny dostali kvóty. To by ma tiež, pán minister, zaujímalo.
Pán minister, jedným uchom, keby ste očúvali, buďte taký láskavý. Pani poslankyňa, len túto tému chcem, a pán minister nebude očúvať. Prepáčte mi, hlboko sa ospravedlňujem. Tentokrát to nevyrušuje mňa, ale dal som takú otázku, aj som chcel o tom tu debatovať, že proste imigrácia, ktorá sem prichádza, európsky samit hovoril o nejakých kvótach, aj niečo odsúhlasil, viem, že také niečo je, nič sa o tom nehovorilo, tak sa pýtam, že čo Slovensko na to, hoc som za to, aby aj my sme nejakú solidaritu s ľuďmi, ale nie s tými, čo hádžu niekoho do mora, pretože je iného náboženstva, ani nie s tými, ktorí chcú ekonomickú imigráciu, pretože sa chcú hneď mať lepšie a tak ďalej atď., ale tí, ktorí sú prenasledovaní. Takých je tam veľa, utekajú z tých oblastí.
A včera som počul veľmi kacírsku myšlienku, ktorú si dovolím povedať tuná, neviem, či ma budete mať za to radi, ale že všetko to vlastne uteká momentálne z Líbye a je to doslova masové, a teda tí, ktorí zapríčinili to, že v Líbyi je takýto chaos a bezvládie, dá sa povedať, tí, ktorí to destabilizovali, tí by mali tých imigrantov teraz dostávať. Čiže mali by sme ich posielať za more niekde veľmi ďaleko, vieme všetci, do ktorej krajiny, pretože tam to začalo. Kaddáfí bol zlý, ale jeho pádom, proste náhlym a neprípravou toho celého, je teraz situácia omnoho horšia.
Je tá myšlienka zaujímavá, že bol schválený pracovný druhý plán Európskej únie pre šport na roky 2014 - 2020, to o tom máločo vieme, čo to znamená pre nás, je to zaujímavé, šport je u nás podvyživený, samozrejme, nie ten vrcholový, skôr teda tá masová telesná výchova alebo mládež, alebo talenty, alebo neviem čo. Čiže to by ma tiež trochu zaujímalo, že čo vlastne za tým je.
Počet našich pracovníkov v európskych týchto inštitúciách je 650. To sa mi zdá primerané.
A teda, pán minister, je čas rozprávať viac o európskom predsedníctve. Samozrejme, sú rôzne konventy a tam sa málokto dostane k slovu a tam je to skôr také pripravené, nejaká seriózna debata, už či na úrovni výborov, pléna. Čo vlastne pripravujeme, ako to bude, teraz nejaký konkurz ste urobili, je o to veľký záujem, mladí ľudia aby sa dostali aspoň na ten rok-dva do štruktúr ministerstva v súvislosti s európskym predsedníctvom, ste niečo hovorili, tak to bolo zaujímavé, aj keď toto je skôr téma na dvojstránku.
Takže ďakujem pekne. Budem za správu, a teda budem aj očakávať, pretože ten súd OHL o jedenástej sa nekoná, tak budem očakávať na odpovede pána ministra.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.5.2015 16:16 - 16:18 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Pekne ďakujem. Ja oceňujem, že kolega Poliačik má naozaj vzornú rodinu, otca, mamu, dvoch chalanov. Veľa som o nich vedel, pokiaľ ma nezrušili ako priateľa na Facebooku. (Smiech v pléne.) Takže on teraz ani nevie, že fotografiu s jeho malým synom nedávno tu v parlamente nafotil a už je na mojej stránke. Môžeš si ju prečítať, ale ťažko sa k nej dostaneš, keď si neni môj priateľ. Ale to som si zavtipkoval.
Ale je to pravda, on dobre vystihol, že tá veta, o ktorej hovoril, to prirodzené rodinné prostredie a stabilné a tak ďalej, že je podstatná v tom a že stála veľa bojov a diskusií o tom. Ale to neznamená, že tie ostatné prostredia snáď sú podstatne horšie. Sú podstatne horšie, ale toto je ideál, o ktorom sa tam píše a zákon má byť taký. Samozrejme, že život je iný, sú osamelí rodičia, sú osamelé matky, osamelí otcovia. Nemyslím, že môžeme hovoriť o homosexuálnych pároch, že aj to je dobré prostredie pre dieťa, aby bolo vychovávané. Bola stratégia, veľa sa o tom diskutovalo, kde bolo 22 príloh, schválila to vláda. Je tam sto strán príloh týkajúcich sa práve LGBTI komunity. A ja oceňujem veľmi, že napriek tomuto všetkému sa táto veta tam prijala a je pravdivá.
Čo sa týka juvenilnej justície, tak u nás sa to možno niekedy preháňa, aj keď sú už prípady, ale choďte do Veľkej Británie, do severských štátov, za čo tam berú deti. To najmä naši ľudia, ktorí tam chodia, nehovorím, že všetci sa o svoje deti tam starajú, je ich tam až príliš veľa, ale to, že tam naozaj vám zoberú dieťa a nemáte žiadnu možnosť ho znova dostať naspäť, to je pravdou a nechceme, aby to bolo tak aj u nás.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.5.2015 15:39 - 15:51 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán spravodajca, ja som bol pripravený na zákon o azyle, ktorý naraz je až niekedy inokedy, no ale ešte, našťastie, som stihol si pár slov a myšlienok dodať aj k tomuto zákonu, ktorý pokladám za veľmi, veľmi dôležitý.
Oceňujem ho, je v ňom kus roboty, mnohých schôdzok, porád, ja sám som sa niektorých zúčastnil. V princípe je to dobrý zákon, posúva Slovensko pozitívne a je v zhode s mnohými aj domácimi, aj medzinárodnými normami.
V dohode o právach dieťaťa sa konštatuje, dieťa je najzraniteľnejšia a najbezbrannejšia osoba, a teda treba jej nejakým spôsobom...
Teda trošku ma vyrušujú títo páni, čo tu debatujú. (Rečník ukázal smerom k miestu spravodajcu.) Prepáčte, ale to som prvýkrát v živote povedal, ale keď, pán minister, pozriete na túto prípravu (rečník ukázal navrhovateľovi svoje podklady), tak uznáte, že musím sa dobre sústrediť, že kde vlastne som momentálne.
Čiže tým, že dieťa je najzraniteľnejší a najbezbrannejší tvor, tak mu treba naozaj vyjsť v ústrety, pomáhať mu a v tomto smere veľmi oceňujem v článku 5, že "záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú". To je vysoko pozitívne hodnotenie, teda konštatovanie, a takisto to, ktoré sa tu už asi spomenulo, že "spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorené otcom a matkou". V dôvodovej správe sa hovorí o prirodzenej rodine, prirodzenom rodinnom prostredí.
Myslím si, tieto dve vety tam neprišli samé, poznám pozadie bojov, kým sa tam dostali, a veľmi oceňujem, že vlastne týmto vláda vlastne sa prihlásila k svojmu programovému prehláseniu, kde tieto vety skutočne má a tie by tam mali vždy byť, odhliadnuc od toho, kto bude vládnuť a aké koalície tu budú aj v budúcnosti.
Tiež veľmi oceňujem to, že obidvaja rodičia sú tu so svojimi právami rovnoprávni, že sa umožňuje a zjednodušuje právo styku starých rodičov a iných blízkych osôb s dieťaťom aj v prípade, že ide o dieťa nezosobášených rodičov, a najmä zrušenie administratívnych prekážok pre starých rodičov. Treba si uvedomiť, že v praxi náhradnú starostlivosť robí najmä blízka rodina a najmä starí rodičia, to je zaujímavý fakt, a teda pomôcť im, aby mali právo styku so svojím vnukom a vnučkou je, myslím, veľmi dôležité.
Zlepšuje sa ochrana detí aj v náhradnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti, keď je rizikové premiestnenie do zahraničia, to je tiež pozitívny efekt, a takisto v toľko diskutovanej náhradnej starostlivosti sa ponúka priebežné hodnotenie náhradnej starostlivosti a zlepšenie odbornej pomoci náhradným rodičom. Tu, myslím, treba vysoko hodnotiť aj tzv. rodinných sudcov a rodinné konferencie, keď práve sa v prvom rade nechá na rodinu, aby riešila problémy toho dieťaťa a až potom na súdy, prípadne na kuratelu.
Tiež dôležité je, čo zákon uvádza, možnosti odbornej pomoci na sanáciu rodín, lebo sa štatisticky ukázalo, že vlastne mnohé rodiny, ktoré zlyhali nejakým spôsobom, nevedia, nechcú alebo nemôžu z rôznych dôvodov sa starať o deti, keď sa im sanuje ich rodina, pomôže sa im nejakým spôsobom, tak sa tie deti naozaj môžu vrátiť do biologickej rodiny a zásada, že radšej byť nie v celkom dobrej biologickej rodine ako niekde ďaleko od rodičov biologických, sa ukazuje v praxi, že naozaj platí. Tak predsa len tá biologická rodina je niečo extra ordinárne.
My máme, tiež si nemyslím, že by tento zákon bol protiústavný, práve sa mi zdá, že je v súlade s ústavou, s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý sme ratifikovali, aj s dohovorom o ľudských právach, ktorý sa vlastne celý vnoril a je v ústave. Čiže, keď za a), b), c) boli tieto dohovory a ústava, tak za d) je potom aj táto novela zákona, ktorá naozaj pomáha rodine, si ja osobne myslím. To, že budúcnosť aj Slovenska je v rukách rodičov a je v deťoch, to je fráza, ale je to pravdivá fráza a teraz spoločnosť aj my legislatívci musíme tomuto nejako napomôcť a tento zákon ide v tomto smere.
Pán minister hovoril, jak je dôležité pomôcť dieťaťu v jeho živote od narodenia, čo je, samozrejme, stopercentná pravda, aj Dohovor o právach dieťaťa hovorí vlastne od jeho narodenia. Ale chcem upozorniť, že teda výsledky, ktoré mnohým sú známe, mnohým nie, v tzv. prenatálnej medicíne hovoria, že jak už v tele matky, keď sa dieťa počne, ako je jeho život ovplyvnený tými prvými deviatimi mesiacmi, že keď je chcené, keď je v prostredí bez zvád, bez alkoholu, bez fajčenia, bez drog a ďalších problémov, tak to dieťa je naozaj celkom, celkom iné šance má pre budúcnosť, to už dneska veľké štatistiky dokazujú. Nedávno sa o tom vydala aj kniha Rodičovstvo od počatia, americká, ktorá o tomto všetkom hovorí, aj keď málo sa presadzujú tieto myšlienky tuná u nás, pretože mnohí možno aj vedia, že už v tele matky je tak strašne dôležitá vec, ako je budúcnosť toho dieťaťa. Už nehovoriac o tom, že potom, keď sa dieťa narodí, jak je to zas veľmi dôležité, aby to dieťa bolo pri tej matke, ktorá ho nosila, a tie deti, u ktorých sa to nedá splniť, ako sú hendikepované potom v budúcnosti, ale to je už troška mimo témy.
Rozvody, no isteže je to bolesť aj v našej spoločnosti a možno celého sveta dnes. Určite zákon nemohol zjednodušiť rozvod, ale skôr ho, si myslím, mohol a mal skomplikovať, najmä keď sú tam malé deti. Až 61 % rozvedených manželstiev má maloleté deti, to som sa nedávno dozvedel. Iste tak, jak som tu párkrát nahovoril, ale to teraz neodsudzujem, už sme o tom mnohokrát diskutovali, že ísť k notárovi a dohodou sa rozviesť, je proste veľmi jednoduché. A sú krajiny, kde práve vedia, akým spôsobom predsa len, keď to manželstvo sa dá udržať, tak ho treba udržať. Mediátori tu boli spomínaní, štatistika je, myslím, taká, že 94 % ľudí, ktorí podajú rozvod, sa napriek rôznym mediátorom rozvedú, čiže relatívne veľmi veľa. Na Slovensku je to, 43 % manželstiev sa rozvádza, v Bratislave 50 %, čiže to je určite veľmi veľa a tie deti, ktoré idú z takýchto manželstiev, to nemajú jednoduché a budúcnosť budú mať ťažšiu ako tie, ktoré vyšli z iných manželstiev, ale to neni teraz podceňovanie tých iných možností života dieťaťa, ale to sú štatistiky, ktoré vychádzajú naozaj z vedeckých vážnych úvah a prác.
Tuná veľmi by som chcel zdôrazniť to, čo stále nám ešte chýba, výchova k manželstvu a rodičovstvu. Nestačí zamilovanosť, nestačí to, čo sme doteraz ako mladí mali, že "ja, ja, ja, ja", ale akonáhle je tu už manželstvo, akonáhle je tu už aj dieťa, tak končí "ja" a začína "ty" a v tomto smere mnohí mladí nie sú na to pripravení vôbec. Tu sa hovorilo o talibanských otcoch, ale ja poznám aj talibanské matky, ktoré naozaj tiež svojím spôsobom to osladia svojim manželom alebo bývalým manželom alebo otcom a často sa potom dieťa stáva zbraňou v rukách jedného alebo druhého a vlastne to dieťa samo je poškodené potom a tí rodičia, samozrejme, tiež tým trpia.
Ja tu často spomínam taký prípad, aj pánovi ministrovi som dal takú knihu, kde vlastne otec bol týraný tým, že bol udaný, že nejakým spôsobom zneužíva svoje deti, 13 mesiacov sedel vo väzení, potom ho prepustili, oslobodili od všetkého, ale do dnešného dňa sa mu vlastne ani s deťmi nepodarilo stretnúť, ani záloha na prepustenie sa mu nevrátila, v súdoch má už mnoho tisíc eur a proste už je to vlastne 6 rokov od toho prepustenia a stále to ide ďalej, bola o tom napísaná aj kniha.
Čiže to odstavenie otcov od detí alebo odstavenie otcov vôbec z toho procesu výchovy je určite tiež zlé, je tu veľa organizácií, ktoré najmä na internete sú veľmi aktívne, ja ich sledujem, aj sa občas na mňa obracajú. Ešte za federácie bola únia otcov federálna, ktorá mala veľmi rozumné názory, pretože naozaj to bolo tak, ako to aj písali.
Vážení, záverom by som povedal už iba to, že aj v súvislosti s manželstvom, v súvislosti s rodovou rovnosťou, v súvislosti s rôznymi snahami o tzv. politickú korektnosť by sme sa mali vrátiť aj k pojmu výhrada vo svedomí, pričom vôbec teraz nehovorím o aspekte náboženskom, ale ide o aspekt v zmysle tej tzv. politickej korektnosti, lebo vidíme, že z Európy aj z Ameriky sa na nás valí to, že kto sa nejakým spôsobom nezachová politicky korektne, môže byť potom prenasledovaný. Stačí, aby ste vo Francúzsku mali tričko, že fandím rodine otec, matka, dieťa, a už vás zmlátia alebo vás dajú do väzenia, to isté vo Veľkej Británii, to isté v USA. (Reakcia z pléna.) Čiže nechcime, aby to došlo aj k nám, a teda upozorňujeme na to slovo "výhrady vo svedomí".
Pán Poliačik za chvíľu bude vyprávať, tak môže povedať technickú poznámku, ja mu potom tiež poviem.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.5.2015 14:34 - 14:35 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ja chcem podčiarknuť to, že pôsobnosť ľudských práv by mal mať nejaký podpredseda vlády, ktorý by to mal vyslovene ako hlavnú kompetenciu. V minulosti to tak bolo, pán poslanec Chmel ním bol a tým pádom, samozrejme, má ďaleko väčšiu kapacitu na riešenie, pretože to je, by som povedal, medzirezortná, medziministerská problematika. Ľudské práva patria kdekade. Čiže nakoniec aj tak sa to dá riešiť, že ministerstvo spravodlivosti bude tým gestorom, čo sa týka ľudských práv. Samozrejme, je to vtedy zúžené. A ja si myslím, že by mali aj peniaze byť tam, kde táto kompetencia je. To, že to tak nie je, je zvláštne, že peniaze aj projektuje, relatívne veľa peňazí ostane tam, a teda rada vlády a ľudské práva bude na ministerstve spravodlivosti. Čiže toto by sa malo ešte tiež podľa mňa doriešiť.
Ja som teda mal dva roky túto kompetenciu vo federálnej vláde, bol som podpredseda vlády pre ľudské práva a bolo tam čo robiť. A skutočne problematika ľudských práv, najmä individuálnych, je stále problémom na Slovensku a stále bude. Teda ja sa prihováram, aby aspoň budúca vláda rozmýšľala o tom, že túto kompetenciu dať na úroveň podpredsedu vlády, tak ako to bolo v minulosti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2015 16:53 - 16:54 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Tak ja som pri počítači presne 27 rokov, takže celé svoje mládí, bolo to až príliš veľa, takže troška tým veciam rozumiem.
Samozrejme, internet, to nie je len Firefox alebo operačné systémy, ale niečo si musíš kúpiť a zaplatiť, keď si to stiahneš a tak ďalej. Ale je to neobmedzené tlačenie, klikanie, preberanie celých kníh, nahrávania si, možností ho šíriť a tak ďalej, no. Čiže vyriešenie autorských práv na toto všetko sa prakticky momentálne ani nedá, ani nebude dať. Čiže to, že by to bolo spred dvadsať rokov, si myslím, že celkom tak neni. A ja neviem, že prečo ty si vždy bol na internete, všetko si mi klikal a teraz si sa nám vyparil. Vždy keď, zase keď dôjdu voľby, tak zase tam zrejme budeš. No ale už sa to blíži, už by si sa mal prihlásiť. Alebo si len prestal byť mojím priateľom? Ale v parlamente sa tak netváriš. Dobre.
Ďakujem.
Skryt prepis