Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hostia na balkóne. Trinásť miliárd a sedemnásť miliárd, to sú približne príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Keďže väčšina občanov nemá v podstate ani potuchy, o akých číslach sa tu bavíme, dovolil som si začať práve takto.
V sobotu podvečer som si chtiac-nechtiac pozrel úryvky z vášho snemu, kolegovia zo SMER-u. Váš predseda a zároveň predseda vlády apeloval na vás, na vás všetkých, aby ste boli obozretní, keďže zodpovedáte prakticky za všetko. Ďalej povedal, citujem: "Ak si budeme hovoriť, všetko je perfektné, dobré, nedopadneme ako politická strana dobre." Váš pán predseda mal pravdu. Ste zodpovední za súčasný stav. Nielen preto, a niektorí možno práve preto tu pred vami, kolegovia zo SMER-u, my z pravej strany, ktorá sa kedysi nazývala opozíciou, stojíme, aby sme vám, aby sme vám nadstavili zrkadlo, čo najmenej nepokrivené. V ideálnom štáte by nemala existovať politická kultúra, ktorá odmieta všetko, čo je z opozície a teda logicky aj dobré. V záujme vyššieho dobra, o to viac v čase krízy, na ktorú sa tak, sa tak radi vyhovárate, by sa nemalo stávať, aby správne nápady a návrhy, ktoré môžu našej krajine pomôcť, boli a priori odmietnuté. Niektorí občania v našej krajine hovoria ako o Absurdistane. Som z toho zhrozený, nie však prekvapený. A ani vy by ste nemali byť. To, čo robíte, nepomáha sociálne znevýhodneným masám, na ktoré sa tak radi odvolávate pred voľbami. Vyťažení ste hlavne na vyvolených. A to nehovorím o tých z reality šou.
Je pravdou, že nežijeme v ideálnom štáte a, zdá sa, že ešte ani dlho žiť nebudeme. No predpokladám, že všetci, ktorí tu sedíme, máme našu krajinu radi. Máme tu armádu štyristotisíc nezamestnaných, tisíce ľudí nespokojní, z nedostatkov demokracie alebo podfinancovaného zdravotníctva, hovorím hlavne o sestričkách, školstva, súdnictva, kde pracujú nielen sudcovia, ale aj vyšší súdni úradníci, na ktorých leží častokrát to najväčšie bremeno v justícii, bremeno práce v justícii. Myslím, že je čas načúvať nielen opozícii, ale aj všetkým ďalším občanom tejto krajiny. Ak chcete načúvať, myslím, že zákon o štátnom rozpočte ako zákon roka je tým pravým na začiatok.
K veci. Začnem tak, ako by sa podľa štandardnej a zaužívanej politickej praxe nemalo. Pochválim pána ministra Kažimíra a jeho celý tím, ktorý pracoval na niektorých opatreniach. Niektoré kroky počas tohto roka, ale aj plánované do budúcna, podľa mňa teda aspoň čiastočne prinesú želaný efekt. Opatrenia na zamedzenie úniku DPH a z toho vyplývajúci lepší výber daní, bločková lotéria po vzore Tajvanu, vytvorenie mikroúčtovnej jednotky a legislatívne zjednodušenia z toho vyplývajúce, ako napríklad zjednodušenie účtovnej závierky, to všetko treba podľa mňa hodnotiť pozitívne. A nielen to sú opatrenia, ktoré nás môžu posunúť vpred, keď už nie o pomyselnú míľu, tak aspoň o krok.
Z tej horšej stránky veci. Rozpočet verejnej správy musí rešpektovať domáce pravidlá, ako aj pravidlá vyplývajúce z nášho členstva v eurozóne. Najdôležitejšou domácou legislatívou je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Aktuálne pripomínam, že až do roku 2017, jeho prechodné ustanovenia, kde sme sami seba celkom správne zaviazali dodržiavať niektoré limity s celkom prísnymi sankciami v prípade nedodržania niektorých z nich, ako napríklad hranica 57-ch %, ku ktorej sa dostanem, 50 % HDP, ku ktorej sa dostanem. Netreba zabúdať na fakt, že po roku 2017 sa tieto limity ešte sprísňujú. Pôjdu, pripomínam, o 10 % dole. Aktuálne je dlh verejnej správy rozpočtovaný na úrovni približne 40 mld., čo predstavuje 56,8 % HDP. Táto hodnota je teda len 0,2 % od ďalšieho limitu, pri ktorom sankcie, ktoré sme si sami na seba v ústave, v ústavnom zákone celkom správne prijali alebo ušili pri prekročení tejto hranice 57-ch %, hovoril to poslanec Kollár, budeme povinní predložiť vyrovnaný rozpočet.
Pán minister, ja len dúfam, že toto nie je plán, aby ste mohli odôvodniť masívne škrty a zvýšenú potrebu konsolidácie, ktorá vlastne v budúcnosti bude musieť nevyhnutne prísť. Inými slovami to znamená buď nutnosť zohnať takmer, alebo cirka 3,5 mld. euro inak ako z pôžičiek, respektíve emitovania cenných papierov, alebo škrtanie na strane výdavkov o túto sumu, teda o 3,5 mld., čo je, ak by to bolo celoplošne, cirka mínus 20 % zo všetkého, a teda aj z platov zamestnancov verejnej a štátnej správy, ktorým ste nedávno pridali 2 %, len pre záznam, išlo o 100 mil. euro.
V európskom rozmere sme sa zaviazali plniť požiadavky Paktu stability a rastu a aj súvisiacich nariadení a zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, tzv. fiškálny kompakt. Z predloženého návrhu rozpočtu sa javí, že ciele, ktoré nám stanovuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, Pakt stability a rastu a tak ďalej, tento rok dodržíme a s božou pomocou viac-menej aj budúci rok. Také sú teda prognózy ministerstva financií. Toto by som tiež rád hodnotil kladne, aj keď, aj keď pomerne opatrne, pretože tieto ciele dosahujete skratkami. Skratkami, ktoré nás môžu doviesť na cestu maďarskú, grécku, portugalskú či írsku, kde verejný dlh, t. j. peniaze, ktoré si museli tieto krajiny na správu štátu požičať, budú raz musieť vrátiť. A keďže pôžičky nie sú zadarmo, dámy a páni, okrem dlhu samotného bude treba splácať aj úroky. My dnes na úrokoch ročne platíme 1,35 mld. euro. Ešte raz, 1,35 mld. euro na úrokoch z pôžičiek.
Som si vedomý, že pre správu krajiny si musíme požičiavať. Ale za akú cenu a hlavne dokedy? Myslím, že nikto tu v sále nemá pochybnosť o tom, že platiť ročne viac ako miliardu na úrokoch nie je v poriadku. Tento dlh za roky 2007 až 2013, doplním pána spravodajcu, sa zvýšil o 140 %, za roky 2007 až ´13 sa dlh zvýšil o 140 % a úroky z neho o 61 percent. Krajiny ako Estónsko, Fínsko, ak sa nemýlim, aj Luxembursko, toto pochopili a ich rozpočet je plus-mínus vyrovnaný a v minulosti bol, ak sa nemýlim, aj prebytkový.
Čo sa týka rozpočtových opatrení a konkrétnych čísel a ich zdôvodnenia, bolo tu povedané na úvod, myslím, že už od pána, alebo hlavne od pána Mikloša, takže nebudem sa opakovať, dovolím si len predsa niektoré čísla zopakovať, ktoré teda nemusia byť pre bežného občana veľavravné, ale minimálne určujú trend, ktorým sa uberá táto krajina a táto vláda. Ak som správne pochopil slová pána premiéra Fica, konsolidáciu verejných financií, t. j. znižovanie zadlženosti považujete za jednu z priorít, ak nie prioritu najvyššiu. Hlavné plánované konsolidačné úsilie bolo na tento rok naplánované vo výške 1,3 % HDP. No pod vplyvom vonkajších okolností a hlavne legislatívnych zásahov vlády sa znížilo na 1 % HDP. Pre zrozumiteľnosť, konsolidáciou sa myslí to, ako znižujeme, respektíve nezvyšujeme verejný dlh. Vy ste z týchto čísiel poľavili. Vyplýva to hlavne z toho, že na zhoršenie rozpočtovej situácie vláda reagovala najmä jednorazovými opatreniami, ako napríklad nižšie výdavky na spolufinancovanie Európskej únie, ku ktorým sa ešte, ku ktorým sa ešte vrátim, vyšší odpredaj núdzových zásob ropy, rozpustenie rozpočtových rezerv, získanie druhého piliera a presun výdavkov do ďalších rokov. Zásadne ste na tento problém a tento stav nereagovali štrukturálnymi opatreniami, t. j. dlhodobými, ktoré zabezpečia udržateľnosť verejných financií. Toto je podľa mňa chyba. A to si uvedomujú, predpokladám, aj ľudia na ministerstve.
Čo sa týka budúcnosti, t. j. roku 2014, tvrdíte, že objem opatrení, ktoré bude treba robiť na zníženie dosiahnutého plánovaného schodku, by mali byť vo výške 1,8 % HDP, pričom 0,8 % HDP z tých 1,8 budú tvorené trvalými opatreniami a ostatné dočasnými. Avšak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej správe podiel týchto dočasných a jednorazových opatrení hodnotí až vo výške 1,6 % HDP. Čiže v podstate celkom opačne a teda opäť inak ako štrukturálne, respektíve inak, ako nám odporúča Európska komisia.
Ďalšie konkrétne čísla. Konsolidačné úsilie vo vašom rozpočte predpokladá, sa predpokladá vo výške mínus 0,2 % v roku 2014. Predpokladá sa tak nárast štrukturálneho deficitu v roku 2014 o 0,2 percenta. Rovnaký ukazovateľ odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, avšak už vo výške, ktorá je vyššia, a to je mínus 0,5 %, Európska komisia dokonca mínus 0,8. Myslím, že dvojnásobný, respektíve štvornásobný rozdiel nezávislých, teda ak hovorím o Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, inštitúcií, je to celkom problém. Takéto mylné čísla by sa podľa môjho názoru v rozpočte nachádzať nemali, alebo minimálne takéto odchýlky. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v roku 2014 štrukturálny deficit vzrastie o 0,5 % HDP na 4,1 %HDP, a to aj napriek miernemu poklesu skutočného deficitu verejnej správy na 2,8 % a priaznivejším ekonomickým vplyvom.
Pre mňa je celkom prekvapivé, že ak je záväzok vášho premiéra konsolidovať, prečo sa štrukturálny deficit zvyšuje, prečo je konsolidačné úsilie dokonca podľa vás opačné, teda záporné. Podľa mňa sa tomuto konsolidácia nehovorí. Žiaľ, nerobím to rád, ale opäť zas ľuďom niečo sľubujete, čo nebudete môcť dodržať. Táto vláda navyše nešetrí tak, ako sa opakovane ľuďom zaviazala prostredníctvom médií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že upravené výdavky majú narásť v roku 2014, majú narásť, to je prvá významná skutočnosť, o 3,7 % prevádzkové a 2,4 % legislatívne. Podtrhnuté a spočítané, upravené výdavky porastú v roku 2014 o 5,3 percenta.
Ešte späť k tým neminutým eurofondom. Opäť len pre záznam. Oproti rozpočtu sa do ekonomiky, našej ekonomiky dostalo menej zdrojov o 1,3 mld. eur vrátane spolufinancovania. Skutočnosť, že neboli čerpané eurofondy tak, ako bolo plánované, nepovažujem za pozitívnu, a, pardon, považujem, nepovažujem za pozitívnu aj napriek tomu, že to malo pozitívny dopad na výšku deficitu, keďže práve v období konsolidácie mohli byť tieto prostriedky nápomocné v ekonomike pri tvorbe vyššej produkcie, zvyšovania počtu pracovných miest, navýšenia čistého bohatstva krajiny a teda aj kvality života. My sme ich proste neminuli. Bodka. A ešte to považujeme za pozitívne.
Verím, pán minister, že v budúcom období bude čerpanie eurofondov na omnoho vyššej úrovni, pretože ak nie, slová o tom, že naše členstvo v EÚ má neskutočný význam z hľadiska väčších príjmov, budú strácať na svojej sile. Opäť keď to všetko zhrniem, a to hovorím hlavne o vašich číslach v rozpočte a číslach hodnotiacej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pochopiteľne sa štrukturálne saldo verejných financií nezlepšuje. Inými slovami, konsolidovali ste menej, ako ste plánovali, alebo inak, keď ste sa o to pokúšali, nerobili ste to tak, aby ste svoj plán dodržali.
K tomu pojmu štrukturálne saldo. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, prečítam definíciu, "ide o hodnotu salda rozpočtu verejnej správy upravenú o vplyv hospodárenia podnikov štátnej správy, podnikov územnej samosprávy a Národnej banky Slovenska, o vplyv hospodárskeho cyklu, jednorazové vplyvy a náklady na správu dlhu verejnej správy". Inými slovami, preložené do ľudskej reči, to znamená, štrukturálne saldo je čo možno najreálnejšie vyčíslenie skutočného ničím nesystémovým neskresleného deficitu verejných financií. Hovorím o udržateľnosti verejných financií do budúcna.
Kladná hodnota konsolidačného úsilia vypovedá o trvalom znížení schodku. Keďže vy ju máte zápornú, robíte to opačne. Áno, viem, pán minister, že dnes je možno ťažko hovoriť o výške, konkrétnej výške štrukturálneho salda v tejto chvíli, no myslím, že nielen ja, ale aj viacerí budeme pozorne, možno túžobne a možno s obavami očakávať výsledky, ktoré poskytne EUROSTAT v apríli v novej metodike ESA 2010.
Na čo však chcem tým všetkým poukázať, je hlavne trend. Trend, že namiesto skutočnej konsolidácie a zavádzania zásadných opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré je zdrojom nielen vyššieho HDP, ale aj práce pre ľudí a teda aj zvyšovania ich kvality života, používate jednorazové a dočasné opatrenia či účtovné operácie na prekrytie toho, že s verejnými financiami máme problém. A to nielen vy alebo my, ale aj všetci ďalší občania. Udržateľnosť verejných financií je teda otázna. Tento problém však sám od seba nezmizne, pokiaľ ho nebudeme riešiť zodpovedne. A to myslím, že je záväzok pre nás všetkých.
Bolo povedané, že rozpočet je údržbársky, prezidentský, nezodpovedný, nekompetentný. To som, tieto pojmy som zachytil. Sú to podľa mňa pomerne silné, expresívne slová s politickým nádychom, preto si dovolím citáciu z dokumentu, na ktorý som sa už odvolával, Hodnotenie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016, ktorý vypracovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ešte možno na chvíľku odbehnem, táto rada je nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenska a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Členmi rady sú traja ľudia, ktorí boli zvolení v tomto parlamente trojpätinovou väčšinou a, ak sa nemýlim, naprieč celým politickým spektrom, preto si myslím, že o ich objektívnych informáciách by nemalo byť pochýb. Takže ten citát, ak sa nemýlim, už tu zaznel, ale je podľa mňa tak veľavravný a tak výstižný, že zopakovať sa ho určite oplatí. Takže ten citát: "Návrh rozpočtu na rok 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Je postavený najmä na jednorazových a dočasných opatreniach, ktorých vplyv v strednodobom horizonte pominie, a bude potrebné ich nahradiť štrukturálnymi opatreniami. Znížiť štrukturálny deficit v blízkosti 4 % HDP v roku 2014 na 0,5 % HDP v priebehu troch rokov je veľmi ambiciózny plán." Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tento nezávislý, naozaj asi možno jeden z mála v tejto republike nezávislý orgán, povedal, že nešetríte a vaše úsilie do budúcna podľa toho, čo je predložené, je príliš ambiciózne. Z hľadiska trendu, na ktorý som poukázal, sú teda akékoľvek ambície otázne, ak vôbec reálne.
Na záver, kolegovia, vychádzajúc z toho, že aj rodina, malý či stredný podnikateľ, rovnako tak veľká firma sa musí správať ako dobrý hospodár, nevidím dôvod, aby sa štát správal inak. Viacerí z nás sa stretávame s ľuďmi. Podľa toho, čo počúvam ja, ľudia si nemyslia, že štát je dobrý hospodár. Tie otázky, ktoré mi pokladajú alebo o ktorých sa bavíme, znejú zhruba takto: Je štát dobrý hospodár, ak financuje cirkvi, ktoré to nepotrebujú? Kde cirkevní hodnostári požívajú nadštandardné benefity? Ja viem, že otázka odluky cirkvi od štátu možno nie je na tepe dňa, ale som presvedčený, že ako každá téma, ktorá má pomôcť rozpočtu, by na tepe dňa byť mala, minimálne teraz. Je štát dobrý hospodár, ak dáva peniaze namiesto na trénerov a mládež na výstavbu futbalových štadiónov, kde, navyše, na také, ktoré ich ani nepotrebujú, alebo nežiadajú? Je štát dobrý hospodár, ak nepodporuje mladých, ich potenciál, ich šikovnosť, ich možné nápady pre lepšie Slovensko? Je štát dobrý hospodár, ak dostatočne nechráni svoje životné prostredie a veľmi slabo využíva turistický potenciál, ktorý Slovensko má? Je štát dobrý hospodár, ktorý kúpi stratovú firmu, ako napríklad SPP? Je štát dobrý hospodár, ak pripraví zákon iba pre jeden podnikateľský subjekt? Hovorím o zákone o obnoviteľných zdrojoch, ktorý sa tu vyskytol minulý rok na Vianoce. Nechcem sa vracať k tomu, k tým detailom, ale všetci vieme, že to nebolo úplne kóšer. Takto by som mohol pokračovať pomerne dlho.
Možno len taký odkaz, keď som sa pripravoval na túto schôdzu, tak som si pozrel niektoré takéto ad hoc opatrenia, ad hoc veci, nazvime si ich kauzy, ktoré na jednej webovej stránke sú pekne zosumarizované, kde sa tu, tvrdí sa, že štát bol pripravený o 3 mld. euro za ostatné roky iba na týchto kauzách.
Vážený pán minister, kolegovia zo SMER-u, vaše doterajšie kroky, ktoré dali obsah tomuto rozpočtu, ukazujú, že ľudia sa nemajú lepšie. Ten, kto vidí, že za to, čo odvedie štátu, nedostáva adekvátnu hodnotu v podobe starostlivosti štátu o jeho blaho ako občana, odchádza, minimálne podnikateľský subjekt opúšťa podnikateľskú činnosť, alebo odchod zvažuje, ak hovoríme napríklad o firmách, ktoré zvažujú odchod do daňových rajov, alebo tam už sú. Malí a strední podnikatelia, ale aj občania zo strednej vrstvy, ktorí by mali tvoriť chrbtovú kosť našej spoločnosti a ekonomiky, dostávajú od vás ďalšie a ďalšie prekážky v podobe zvyšovania daní a odvodov, sprísňovania Zákonníka práce, čoho dôsledkom je hlavne zvyšovanie nezamestnanosti, ako aj ďalších opatrení, ktoré v podnikateľskom prostredí mu nepomáhajú, práve naopak, škodia. Podnikateľské prostredie, konkurencieschopnosť či atraktivita našej krajiny z pohľadu investovania sa vo všetkých možných rebríčkoch aj naďalej prepadá. A to už teraz nehovorím o rebríčkoch vnútroštátnych, ale o rebríčkoch ako je Doing bussines, rebríček časopisu Forbes, to znamená ľudí alebo subjektov, ktoré sú zvonka, ktoré nepoznajú situáciu tu, tu v krajine zvnútra, ale vidia ju ako nepotenciálnu na investovanie.
Na základe podložených čísel nie je teda vidieť žiadna stratégia v riadení verejných financií a, žiaľ, ani to pomyselné svetlo na konci tunela. Preto, vážení kolegovia, hlavne zo SMER-u, dovoľte mi povedať, že ja za tento rozpočet hlasovať nemôžem, aj keby som skutočne veľmi rád chcel. Verím, že niektoré skutočnosti, ktoré som uviedol ja a moji kolegovia, vám ukázali, prípadne vás presvedčia o tom, že treba nielen s rozpočtom, ale aj s týmto štátom niečo robiť, niečo, niečo viac a niečo zodpovednejšie.
Ďakujem.
