Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja budem veľmi stručný, však tak aj zvyknem. Ono tak, ako povedala pani Lucia Žitňanská, ten návrh zase nie je až taký zlý a veľa vecí sa javí, že bude vylepšovať, ale úzko previazaný s tým, čo bude v ústave, respektíve ako sa zmení ústava pri bode 24, o ktorom sme minulý týždeň celkom intenzívne rokovali a ktorý podľa mňa bol naozaj iba účelový, čo sa týka času.
Ja vám poviem takto, sú tam veci, ktoré sú, ktoré sú samozrejme dobré. Sú tam veci, aj ktoré nesúvisia s úplne s tou zmenou ústavy, a to sú najmä tie disciplinárne senáty alebo úprava fungovania disciplinárnych senátov. Ak sa nemýlim, toto naozaj nesúvisí s tým bodom 24. Pán spravodajca prikyvuje, tomu sa teším, pretože toto je jasný dôkaz toho, že my nepredkladáme novely vtedy, kedy sú potrebné, ale vtedy, keď je správny čas. Myslím, že sa zhodneme, že veľká časť očistenia justície závisí od funkčnosti disciplinárnych senátov. Sudcovská samospráva vie vyčistiť sama seba od niektorých, ktorí tam nepatria. Toto kľudne bolo možné spraviť skôr. A čuduj sa svete, ku koncu minulého roka prišiel pán minister Borec a povedal, že však on tie disciplinárne súdy sfunkční. A čo ešte povedal? Že bude to platiť od 15. marca. Je to tlačová správa, myslím, že to bolo aj v médiách živo. Pán minister Borec povedal, problém máme v sfunkčnení disciplinárnych senátov, od 15. marca budú fungovať, budú tie zmeny platné a účinné. Ale zrazu to nejako zakapalo. Niekto zistil, že sú prezidentské voľby, pán minister, počkajte, veď toto spravíme v pravý čas. A neviem, prečo to nerobí minister, ale robia to poslanci, lebo tento istý návrh dával minister. A ako je vidieť, tri mesiace sme tu, vlastne už máme dávno po 15. marci, dávno, desať dní, už sme tu dávno mohli mať sfunkčnené disciplinárne senáty. Nemuseli sme špekulovať s tým, čo je na prvý pohľad protiústavné, a to sú previerky. My ten návrh dávame až teraz. To len tak v skratke, tak na zamyslenie, že skutočne tu nejde o riešenie tej justície vtedy, kedy je treba, ale riešime to vtedy, kedy je ten správny čas.
A čo mám takú osobnú obavu, že KDH a SMER sa na zmeny justície v druhom alebo pred druhým čítaním nedohodnú. A to som potom zvedavý, kam to pôjde. Dúfam, že nie do stratena, pretože ten návrh a tie myšlienky, ktoré tu sú a sú aj medzi poslancami SMER-u, by mali ísť do praxe a mali tu byť omnoho skôr. Len toľko som chcel.

Ďakujem za slovo. Pán predseda výboru Číž, ja zopakujem to, čo som hovoril vlastne vo svojom vystúpení. Poviem to aj teraz. A to sa, myslím, zhodneme, že ak existujú pochybnosti o tom, že niekto, že môže byť spáchaný justičný omyl, že má byť, má minister využiť svoje právo podať dovolanie. Hovorím, v poriadku. A my sa pýtame a máme na to právo sa pýtať, aké boli tie skutkové dôvody? Ako to je jednoduchá otázka, na ktorú je jednoduchá odpoveď. Tie dôvody sme stále nepočuli. A môžem povedať, že ja poznám možno niektoré tie stanoviská, úplne nie do detailu, tých ľudí, ktorých ste pomenovali, sú to odborníci, áno. Ale podľa mojich vedomostí nevyskytuje sa tam to, aké boli skutkové okolnosti, prečo bolo podané dovolanie. Ak tam tie skutkové okolnosti sú, prosím vás, pomenujte ich. Naozaj vás o to prosím. Zoberte si tie stanoviská, nájdite mi v tom stanovisku, že pre toto sa podalo dovolanie. Nič iné od vás nechcem. Pomôžete ministrovi, fakt mu pomôžete.
A ešte jedna vec. Ak vám naozaj záleží na trojdelení moci a na rovnováhe a konkurencii moci, a ak sa, myslím, zhodneme, že politizácia súdnictva nie je správna, tak nemali by ste hlasovať pri tlači 922, bod 26 za, pretože tam dávame priamo ministra spravodlivosti do Súdnej rady a pri bode 24 my, navrhnuté to je tak, že Súdna rada bude mať menej členov a bude tam osem členov z vládnej strany. Čiže minimálne polovica, inými slovami, my politizujeme Súdnu radu. Úplne opačne, ako hovoríte. Uvidím, ako budete hlasovať. Ak to myslíte úprimne, pôjdete proti, alebo sa zdržíte.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, diváci, začnem trošku netradične a to je, vyjadrím sa k stanovisku vlády. Stanovisko vlády by malo byť naozaj argumentačne silné a presvedčivé a v tomto prípade si dovolím povedať a myslím, že to videli všetci, ktorí tu sedeli, že bolo také nemastné, neslané. Také nijaké. Okrem toho, že vydáva, takto, vydáva to dva signály, dva veľmi zlé signály. Prvý signál je o tom, že to nemyslíte s reformou justície naozaj úprimne. Pre tých, ktorí, pre tých ľudí, ktorí vedia, že tá justícia bude v lepšom stave, vôbec. A ten druhý signál je pre pána ministra. Nie je moc pozitívny signál, keď vláda príde s takýmto stanoviskom. Veru trúfalé.
K ďalším veciam, čo povedal pán podpredseda vlády pán Vážny. Údajne vstupujeme do živých vecí. No nevstupujeme, toto bola právoplatne skončená vec a dokonca bola by aj vykonateľná, ak by nebol odložený výkon trestu. Výkon trestu bol v tomto prípade odložený úplne výnimočne, celkom raz za dva roky, celkom raz. Čiže nie je to živá vec a ak chcete argumentovať, že je, okej, tou živou vecou ste ju spravili vy, pán minister. Pán podpredseda Vážny povedal, že je to nenáležitá kampaň. Ako prišlo mi to úplne neskutočne farizejské, keď my hovoríme teraz o kampani, keď bod 24 tejto schôdze, reforma justície a ochrana manželstva, nebolo nič iné, iba kampaň, nič iné iba kampaň a my teraz budeme hovoriť, že my sme, tiež kampaňujeme, ja neviem, za koho teraz kampaňujeme. Vtedy to bola kampaň o pánovi premiérovi a o pánovi predsedovi Hrušovskom. Smutné.
Pán predseda Vážny povedal, že boli, objavili sa závažné chyby, ktoré nebolo možné ignorovať. To je to, čo sme sa my celý čas pýtali a ja osobitne. Prosím vás, dokonca som prosil, povedzte mi tie závažné pochybenia a keby aj neboli závažné, povedzte mi pochybenia, aké tam boli. Doteraz tú odpoveď nemáme. Škoda, že tu nie je pán predseda, pán podpredseda vlády, ktorý inak, dúfam, že vie o svojom práve kedykoľvek vystúpiť, čiže mohol by to vysvetliť. To by ma naozaj zaujímalo, tie závažné pochybenia. Pretože tie závažné pochybenia z toho, čo máme my k dispozícii, neexistujú.
Ja neberiem pánovi ministrovi spravodlivosti to, že sú právne názory, že mal povinnosť konať v tejto veci. Absolútne mu to neberiem. Ak tá povinnosť tu je, treba si tú povinnosť splniť. Ale ako som citoval § 371 ods. 3 Trestného poriadku, ak niekde existuje nejaká povinnosť a sú tam stanovené nejaké podmienky, musia byť tieto podmienky splnené. Jediné, čo som sa ja pýtal, čo je pre mňa zásadné, aké boli tie podmienky? Či boli alebo neboli splnené. Ak áno, aké sú to? To, že je tam subjektívne posúdenie? V poriadku. My minimálne na výbore sme si zaslúžili počuť, keď už nie občania, aké sú dôvody na to, že človek, ktorý bol dvakrát, dvomi rozsudkami bol odsúdený, je stále na slobode.
K skutkovému stavu. Naznačil som to. Tento pán docent spolu s ďalšími dvomi obvinenými a obžalovanými, čiže tam boli, v tej kauze boli traja, bol dvakrát odsúdený za korupciu, dvakrát. Dovolím si zacitovať z verejného rozsudku na internete a ja to dávam do pozornosti všetkým, ktorí majú záujem o úprimné preštudovanie veci. Je to vec 5/TO/11/2012, pardon, uznesenie, strana, začína to na strane osem, ja to budem citovať. Je to pomerme závažné a musí to tu zaznieť ešte raz a zrozumiteľne, o čom sa tu bavíme, o akých skutkových okolnostiach: "Obžalovaných aj podľa názoru Najvyššieho súdu jednoznačne usvedčujú najmä zvukové záznamy", nejednoznačne usvedčujú. "Z odpočúvania ich telefonických rozhovorov, ktoré boli potrebné posudzovať aj v kontexte s obsahom ostatných dôkazov vykonaných v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. V podstate možno uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplýva neodškriepiteľná skutočnosť, že k prevodu vlastníctva na obžalovaného J. M. a J. U. a to dvoch bytov, jedného nebytového priestoru nehnuteľností vo vlastníctve mesta Košice došlo na podklade hlasovania v mestskom zastupiteľstve, ktorého členom je aj poslanec a teda bol obžalovaný docent F. O. Zvukové záznamy telefonických rozhovorov medzi zúčastnenými, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prehraté na technických zariadeniach, bez akýchkoľvek pochybností svedčia o tom, že v rámci hlasovania bola zistená korupcia."
To je citácia z toho uznesenia, verejného, prosím nájdite si ho.
"Pričom výsledok takto ovplyvneného hlasovania bol prevod vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti aj odvolací súd dáva do pozornosti SMS, ktorú odoslal obžalovaný spoluobžalovanému po hlasovaní v mestskom zastupiteľstve 11. marca 2008. Prepis, ktorému oznamuje, že hlasovanie prešlo o jeden hlas, pričom zabezpečil 9 hlasov v prvom hlasovaní a v druhom hlasovaní 8. V následnom telefonickom rozhovore obžalovaný znovu oznamuje spoluobžalovanému, že zabezpečil pri hlasovaní celkovo 17 hlasov, pričom zdôrazňuje, že išlo o dve hlasovania s poznámkou: aj ty viacej zarobíš. V závere hovorí, pripomína, že on neprerobí na tom ani halier."
Toto bola citácia z uznesenia, ktorým bol potvrdený rozsudok Špecializovaného trestného súdu, na ktorý by sme nemali zabúdať. Je to pomerne kľúčový argument práve tejto schôdze, práve tohto odvolávania.
Pán minister doteraz, bolo povedané, že podal 31 dovolaní. Avšak na moju otázku, koľko bolo odkladov výkonu trestu, to znamená, koľkokrát ten človek nešiel do väzenia, neodpovedal. Pravda je taká, že ten odklad bol iba jeden jediný. Iba jeden jediný odklad výkonu trestu pri 31 dovolaniach. Zásadná otázka je to, prečo?
Ja musím sa priznať, že ja som bol tiež zdržanlivý pri týchto, aj pri mimoriadnej schôdzi výboru aj pri tejto mimoriadnej schôdzi. Ale preto, že považujem to právo ministra, keď je niekde právo, je tam aj povinnosť, že povedzme, že mal to oprávnenie. Využil ho, použil svoj právny názor, tak ma zaujímalo, aké boli tie dôvody, prečo podal dovolanie? Preto som sa ho trikrát na našom ústavnoprávnom výbore pýtal, trikrát som položil jasnú otázku a pokladám ju opäť, kde boli pochybenia? Ak tam nejaké sú, treba ich pomenovať. Nemusíme tu byť dneska absolútne. Čo dokazuje nevinu, nie troch obžalovaných, iba jedného. To dovolanie bolo podané, nie voči všetkým trom, iba voči jednému. Odklad výkon trestu iba voči jednému.
Ktorá výpoveď je spochybniteľná a ktorý dôkaz nebol vykonaný? Veľmi jednoduché otázky, na ktoré sú podľa mňa aj jednoduché odpovede. Ak človek, ktorý tvrdí, že mal tú povinnosť, lebo chcel zabrániť justičnému omylu, čo mu neberiem a čo sa teším, že ak sa naozaj chránime, niečo, čo je posvätné a to je spravodlivosť, mal by vedieť vysvetliť. To vysvetlenie neprišlo. A ja tu, pán minister a páni kolegovia, nestojím tu rád. Nemám z toho vôbec dobrý pocit, ale musím tu stáť. Ja, pán minister, naozaj by som si vás dovolil vyzvať, aby ste vystúpili a tie dôvody jasne pomenovali. Ja stále som zdržanlivý, aj keď som podpísal odvolávanie. Ak vidíte dôvody, vysvetlite, ja za to hlasovať nebudem. Ak ich vysvetlíte skutkovo, tak ako majú byť, pretože ak vy máte nejaké právo, na toto právo nadväzuje v zmysle § 371 ods. 3 aj nejaká hypotéza, nejaká podmienka. A to znamená, ako vy sám dôvodíte, že zo skutkového stavu, teraz citujem ten paragraf: "zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach bol nesprávne zistený skutkový stav". Stačí nám toto vysvetliť, teda minimálne mne. Ja viem, že vám to možno nepomôže, alebo nezaváži, ale ja som tu nie preto, aby som vás križoval, ale aby sme zistili, prečo ste urobili to, čo ste urobili.
Viete, vy ako minister nesiete zodpovednosť. Nesiete zodpovednosť za celé ministerstvo a považujem vás za odborníka a nemyslím si, že ste pochybili úmyselne. Myslím si, že vám toto niekto podstrčil a niekto sa vás pokúša zneužiť. Naznačuje to aj stanovisko vlády. Tá obrana vlády je slabá.
Viete, ak vy ako minister naozaj musíte uniesť zodpovednosť a minimálne v tom, že poukážete na to, kde sa stala chyba a ak vám to niekto podstrčil, čo sa naozaj zo všetkých informácií tak javí, lebo neverím, že by ste si dali takúto slučku na krk, tomu fakt neverím, že vyvodíte zodpovednosť, vyvodíte dôsledky. Viete, lebo čo sa môže stať? Ono to súvisí s tým úvodom, ktorý som povedal.
Nariadenie pojednávania na Najvyššom súde bude čoskoro. Bude, ak sa nemýlim, o mesiac a pol alebo tak nejako, aspoň takou informáciou disponujem. Osobne si myslím z toho, čo poznám ten prípad, že bude rozhodnuté, že budú potvrdené tieto rozsudky alebo tieto rozhodnutia. V tom, ak pán premiér sa nestane prezidentom, dostane dôvod na vaše odvolanie, pán minister. Ja vám to hovorím s dobrým úmyslom. Treba vyvodiť dôsledky. Vám sa naozaj, podľa mňa, trasie stolička. A priznám sa, ja keď som videl vašu nomináciu vo vláde na úvod, bol som rád, lebo podľa mňa ste stále nespochybnili svoju odbornosť, len tu ste nedávali proste pozor. Nedávali ste pozor, čo vám kto necháva podpisovať. Lebo čo sa stane? Budete za to niesť dôsledky ešte horšie, ako sa, ako sa možno javí.
Ak momentálne je odložený výkon trestu pána docenta Olejníka, to znamená, že v podstate si behá si po slobode a pri týchto skutkových okolnostiach, ktoré sú tu, to sa, myslím, zhodneme, by okresný súd alebo súd, ktorý má právomoc rozhodovať, ak by ešte nebolo rozhodnuté, nariadil väzbu, zrejme kolúznu väzbu. To je taká väzba, aby táto osoba nepôsobila na znalcov, svedkov, prípadne spolu obvinených. Momentálne tento človek behá na slobode.
Ja sa len tak obávam, že aj keď ten rozsudok bude, bude Najvyšším súdom potvrdený, že dôjde k obnove konania. K obnove konania, pretože sa objavia nejaké nové dôkazy, ktoré tu doteraz neboli a ktoré je možné zadovážiť. A myslím si, že toto nebude dobrý signál verejnosti, že človek, ktorý bol Špecializovaným trestným súdom odsúdený, Najvyšším súdom potvrdený, sa dostane, bude oslobodený len na základe našej nečinnosti. Je to podľa mňa neuveriteľne zlý signál, že s tou spravodlivosťou nechcete nielen vy, pán minister, ale aj vládna strana nič robiť. Je to podľa mňa obrovská škoda. Poukazuje to na vašu neúprimnosť.
A tu si dovolím povedať to, čo som povedal minulý týždeň, a to je, keby ste to naozaj mysleli vážne, s tou justíciou robíte niečo už omnoho, omnoho skôr. Od 2006 je strana SMER v parlamente. Štyri roky bola vo vláde, potom dva roky v opozícii a dva roky je opäť vo vláde. Problém s justíciou nenastal teraz. Ten problém tu je viac jak desať rokov. Toto je špička ľadovca, ktorú tí, ktorí tu boli, dovolili.
Ešte možno k tým stanoviskám, ktoré boli spomenuté. Ja som, ja poznám niektoré stanoviská tých odborníkov, ktorí boli, ktoré boli spomínané, a ak sa nemýlim, tie stanoviská sú v podobe takej, že ak, ktoré hovoria o právno-teoretickom výklade toho ustanovenia 371, ktoré hovorí: "Ak sú tu pochybnosti a sú dôvodné, vtedy je treba konať.". Ja vám to neberiem, ešte raz, ak ste mali konať, v poriadku, ale myslím si, že my minimálne na výbore, ktorí sme kontrolným orgánom, by sme mali poznať tie dôvody. Tak vás naozaj žiadam, pán minister, aby ste to vysvetlili, aby ste vysvetlili tie skutkové okolnosti, ktoré považujete za také, ktoré spochybňujú tento rozsudok. Kľudne nech sú subjektívne, ale pomenujte ich, jeden, dva, tri. Pomenujte ich!
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda Madej, načrtli ste, že by sme mali ísť tou, v tej debate nejako odbornejšie, tak ja sa vás opýtam veľmi konkrétne. V tom § 371 ods. 3 Trestného poriadku súhlasíte s tým, ak dispozíciou právnej normy toho odseku 3 je podanie dovolania, hypotézou musí, že musia existovať nejaké dôvody. Ak s tým súhlasíte, tie dôvody naozaj musia byť skutočné. A to je to, na čo sme sa my pýtali. Aké sú tie skutočné dôvody. Prosím, skúste mi odpovedať, že či súhlasíte s týmto, je to dosť kľúčové.
Druhá vec, moja otázka na vás, tie informácie, ktoré prezentoval pán Lipšic, podľa vás sú nepravdivé? To chcete povedať? Alebo akýkoľvek nezákonný dôkaz nemôže poukazovať na nezákonné konanie, alebo ako? Čiže sú, alebo nie sú podľa vás nepravdivé?

Ďakujem pekne, pán minister. To, že som pripojil svoj podpis pod návrh na túto schôdzu, súvisí s tým, že ste podali to dovolanie len veľmi okrajovo. Môj podpis tam je preto, lebo ste dostatočne nevysvetlili, prečo ste ho podali. To bol pre mňa najzákladnejší a naj, najpevnejší argument, aby som sa pod to podpísal. Nedali ste mi ani jeden protiargument, prečo by to tak nemalo byť. Nespochybňujem zároveň, že je to aj do istej miery vaša povinnosť. Ja k tomu ešte vystúpim.
A čo ma zaujíma, aby ste mali možnosť reagovať, je, podali ste 31 dovolaní a prosím vás, odpovedzte mi presné číslo, koľkokrát ste podali odklad výkonu trestu?

Janko, ďakujem ti veľmi pekne. No, keď si zoberiem tvoje vystúpenie a vystúpenie Igora Matoviča, ty si dobrý dôkaz toho, že v našom klube sa všetkými spôsobmi zo všetkých strán, či po dobrom, po zlom, faktami či emóciami, pokúšame pomôcť tým, ktorí nás zvolili, ale nie iba tým, ale aj všetkým občanom, ktorým záleží na spravodlivosti a pravde, ktorí majú záujem o dôstojné životné podmienky. My to naozaj myslíme úprimne, tí, ktorí ste ešte o tom nie presvedčení. To je možno odkaz aj nielen pre teba, ale aj pre ostatných.
Hovoril si v úvode svojho vystúpenia k ústave, že mali by sme mať k nej, k nej úctu. Ja možno len doplnenie, že v ústave ako základ toho právneho alebo právneho štátu je to, ten étos, ktorý by mal byť postavený, alebo na ktorom by mala byť postavená, sa nedodržiavaním pravidiel, ktoré sú v nej zakotvené. A musím povedať celkom úprimne, že tie pravidlá nedodržiavajú iba súčasná vládna strana, ale aj vládne strany minulé. Sa to sprofanovalo. Ústava už nemá tú morálnu silu, ktorú možno niekedy mala a ktorú by mala požívať a spôsobuje to, žiaľ, tie pôvodné hodnotové a, ako sa označuje, aj štandardné strany. Toto mi je strašne ľúto a opäť vysielame veľmi zlý signál.
Preto by som možno ťa poopravil v tom, že nieže mali mať úctu, ale správnejšie by bolo obnoviť úctu k ústave. To je aj to, čo si myslím, že je to správne, spraviť možno krok vpred a povedať, že tak už odteraz by sme mali dodržiavať to, čo nám kladie za povinnosti ústava.

Ďakujem za slovo. Čo som chcel povedať, bolo to, že tuto ma starší kolegovia poučili o tom, že bol tu zaužívaný trend, že na schválenie návrhu do druhého čítania postačuje len väčšina, čiže nepotrebujete ústavnú väčšinu. Čiže aj to je jasný dôkaz toho, že to, že KDH dalo svoje hlasy, bolo úplne zbytočné a nešlo o nič iné, iba o politickú dohodu.
Čo chcem povedať, je to, ak niečo vzišlo zo zlého základu. A ten zlý základ, myslím, pokrytecký a farizejský, nazvem to naozaj kšeft, pretože prišlo to vo veľmi príhodný až nevhodne príhodný čas, preto je tam to slovo kšeft. Nemôže takáto dohoda mať ani dobrý výsledok.
Čo sa týka toho Ústavného súdu a rozhodnutia pri bezpečnostných previerkach, tu len čisto nepoliticky a odborne hovorím a pripomínam, že bolo tam aj odlišné stanovisko časti pléna Ústavného súdu, z ktorého je možné pri previerkach vychádzať. Hovorím to v dobrom záujme, aby sme sa možno posunuli, aby sme dali nejaké myšlienky, od čoho sa môžeme odraziť do budúcna. Čiže to je len toľko.

Ďakujem za slovo. Ja sa budem venovať iba niektorým.
Pán kolega Abrhan, jasné, tie opatrenia pomôžu, ale je to iba vrchol ľadovca, je to niečo, od čoho sa neodrážajú tie ostatné zmeny, ktoré môžu byť prijaté zákonom. To sa nerieši.
Pán kolega, ďalej, je to aj reakcia na pána kolegu Fonca. V strane SMER, ale aj u vás sú presvedčení ľudia, že tento návrh zákona je možné dať do druhého čítania aj s podporou klasickej väčšiny, netreba na to 90 hlasov do druhého čítania. Tá dohoda nebola vôbec potrebná. (Reakcia z pléna.) No môžete to spraviť v druhom čítaní, t. j. v máji. To ste kľudne mohli spraviť. To ste neurobili. Sú u vás ľudia aj v strane SMER o tom presvedčení. Toto je naozaj politický kšeft. Nie je to nič iné. Iný dôvod tam nie je. Oni tie hlasy nepotrebovali, potrebujú ich až v druhom, treťom čítaní, resp. v treťom.
Pán kolega Martvoň, jasné, je to odborný problém. Veď to ja hovorím celý čas. Prosím, prizvime si sudcov, sudcovskú samosprávu, poďme o tom diskutovať. A my sme boli tiež pripravení, podali sme pomocnú ruku, že budeme o tom hovoriť. Veď ja som na tom stretnutí bol, ale to bolo všetko, to bolo všetko. O tom už nebola komunikácia, dokonca ani predtým. A ten problém, opakujem, tu nie je posledný rok. Ten problém tu je posledných osem rokov určite. Vy ste o ňom vedeli. (Reakcia z pléna.) Dobre, tak to poviem ešte inak, aby ste ten návrh zákona mohli posunúť do druhého čítania, niektorí u vás si myslia, že netreba tých 90 hlasov. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pani predsedajúca, kolegovia, najmä kolegovia z KDH, občania, po takýchto vystúpeniach nie je ľahké vystupovať a keby som nepoznal pozadie a obsah toho, aj by som uveril tomu, čo je povedané. Ale ja sa pokúšam byť človek faktu. Preto sa vo svojom vystúpení zameriam na niekoľko faktov, ktoré treba povedať, aby sme zistili pozadie tohto návrhu, pretože tento návrh práve v tejto chvíli prijímame.
Pán kolega Hrušovský, vy ste povedali, že mal by to byť sviatok, keď meníme ústavu. Sviatok by to aj bol, keby ste z toho neurobili farizejský a pokrytecký politický biznis. A hovorím to so všetkou úctou a pokorou. A toto tak naozaj je.
Budem sa venovať najmä tomu návrhu pod bodom 24. A to je spojenie vášho návrhu KDH zameraného na ochranu manželstva a návrhu strany SMER, ktorý v tom prvom kole bol zameraný na oddelenie predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu s tým, že tam boli bezpečnostné previerky, ktoré v tom druhom kole vypadli. Čiže ostali tam iba návrhy na ochranu manželstva a oddelenie predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu. To je gro toho návrhu. Na tom sa, myslím, zhodneme.
Fakty sú nasledovné, sú minimálne tri.
Určite nie je náhoda, že tento návrh prijímame práve teraz, pred prezidentskými voľbami. To nie je náhoda. Vážení kolegovia zo strany SMER, ste v politike niektorí viac ako osem rokov, ale oficiálne, formálne ukotvení ste v roku 2006 vstúpili do parlamentu. V rokoch 2006 až 2010 ste boli vo vláde, lídrom vlády. Ďalšie dva roky ste boli v opozícii. Teraz ste opäť pri moci, už dva roky. Pár dní dozadu to boli dva roky. To je, osem rokov sedíte v tomto parlamente. Justícia má problém viac ako desať rokov, vy ste o tomto probléme vedeli. Neriešili ste ho. Nechali ste ho bobtnať. Robili ste kozmetické úpravy, ktoré nemali zásadný dopad na justíciu. Dnes justícii neverí viac ako 70 % ľudí u nás, páni kolegovia, 70 % ľudí. To je neuveriteľné číslo a vy mi možno budete argumentovať, že, áno, pri súdnom spore bude vždy niekto nespokojný, niekto prehrá. Ja s tým súhlasím. Ale napríklad venujú justícii práve opačné percento v takej Škandinávii, resp. venujú jej tam toľko, koľko jej tu neverí (Ako je to možné?), v Spojených štátoch amerických detto. My tu máme problém. A ten problém tu je dlhodobý. Pán premiér minulý rok v Sobotných dialógoch, ak sa nemýlim, 16. 3. na otázku, či si myslí, že Slovensko je právny štát, odpovedal jednoznačne: „Nie.“ Pán premiér to vie už rok. Teraz prišiel vhodný čas, aby sme otvorili tému justície. Máme to tu.
Ďalším argumentom, prečo je tento návrh politický, vrátim sa do roku 2007, pán predseda Hrušovský, prosím, opravte ma, keď vy ste predložili návrh, ktorý je jednou z častí tohto návrhu. A to je návrh na ochranu manželstva. (Reakcia z pléna.) Bolo to v roku 2006. Ak sa nemýlim, poslanci strany SMER boli proti tomuto návrhu. V roku 2011 sa na stole objavila tá druhá časť toho návrhu, čo práve teraz prerokúvame. A to je oddelenie predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Dávala ho pani Žitňanská. Kolegovia zo strany SMER boli proti tomuto návrhu. Teraz sa tie návrhy spojili, kolegovia budú za to, čo sa tým zmenilo? Je tam nejaká synergia? Ja tam tú synergiu nevidím. Čo je v tom iné? Nič. Je na to vhodný čas. Je to politika.
Tretím argumentom, prečo je to naozaj vyslovene politický kšeft, je to, že po vystúpení spoločnom pána predsedu Hrušovského a pána predsedu parlamentu Pašku, keď ste sa svorne dohodli na tom, že ten návrh predložíte s tým, že vy ste hovorili, že tam previerky vypadli, a preto za to naraz zahlasujete, pán predseda Paška povedal, že previerky tam budú. Nie sú v tom návrhu, ale budú, v druhom čítaní. Načo? Skutočne načo sme sa dohovorili na takomto niečom, pretože ľudia tomuto neuveria? Je to politický kšeft.
Dovoľte mi ešte pripomenúť, že 18. 2. tohto roka som dostal pozvánku na stretnutie s pánom predsedom Paškom. Ja neviem, či teda aj my sme neštandardní. Ja som si myslel, že nás práve označujete za nehodnotových a neštandardných. Pritom sa ukazuje, že neštandardným je úplne niekto iný a hodnoty tu má už málokto. A bol som na tom stretnutí. A bol tam so mnou pán predseda Frešo, pani Žitňanská, pán Bugár a, myslím, aj pán predseda Hrušovský. A po tomto stretnutí pán predseda Paška vyhlásil, že tento návrh zákona, aby vyvrátil všetky pochybnosti o tom, že ide o politickú tému, dá na koniec schôdze, po prezidentských voľbách. To bol verejný prísľub. To bola hodnota. To bolo slovo chlapa. Pozrite sa, aký je dátum, pozrime sa, kedy sú prezidentské voľby, máme tu ten návrh zákona. Prečo to nepočkalo? Justícia na Slovensku čaká na ozdravenie už 10 rokov, osem, keď chcete. Manželstvo čo na tom zmení? A čo je tu ekonomické? Váš návrh zákona ani neochráni to, čoho vy sa bojíte. A to sú registrované partnerstvá. Nezabráni tomu, aby boli prijaté. Na čo to je dobré? Ja viem, že vy mi vysúkate argumenty. Aj u nás kolegovia z konzervatívneho krídla povedia tých argumentov niekoľko. Ja im nebudem oponovať v tom, že sú nesprávne. Oni sú pevne presvedčení, ale držme sa, prosím, faktov. Ten návrh tu bol, v čase roku 2007 nič nebolo iné. Tá hriešna rodina bola rovnako hriešna, ako je teraz, ak bola zlá vtedy a zlá je teraz. Veď vtedy ste to mali a mohli meniť.
Čo je ešte zaujímavejšie. My sme sedeli na klube 26. 2. To je ďalší fakt. To je pár dní po tom, ako pán predseda Paška prišiel s návrhom na zmenu ústavy. A my sme vyhlásili a povedali sme, že väčšina nášho klubu tento návrh v tejto podobe podporí. Potom sme sa dohodli na tom v istej miere, aby boli aj previerky. My sme podali pomocnú ruku, tak ako to robíme vždy. Ak treba, my sa vieme rozprávať, vieme argumentovať, vieme sa dohodnúť na niečom zmysluplnom, na tom, čo naozaj má pomôcť Slovensku. My sme tú ruku podali. Ale v tom prišli páni na to, KDH povedalo, ešte aj išlo proti návrhu pána predsedu Pašku. Povedalo, že tie previerky nebudú. My sme povedali, že budú. A vznikla tu, otázka je, či malá alebo veľká koalícia, alebo krátkodobá alebo dlhodobá. Z histórie sa javí dlhodobá a je mi to strašne ľúto, lebo k niekoľkým kolegom z KDH mám rešpekt.
Skutočne, ak hovoríme o hodnotových stranách a stranách štandardných, ak toto má byť štandard v politike, obávam sa, že Slovensku to neprinesie nič dobrého najbližšie roky. Ak toto sú hodnoty, že porušujeme svoje slová a nedržíme sa toho, o čom sme presvedčení, myslím, že to nie je tá správna cesta.
Ešte na sekundu sa vrátim k tým previerkam, aby to bolo celkom zreteľné. Nechcem sa venovať úplne detailom toho zákona. Ale ono naozaj previerky v nejakej podobe sa javia ako potrebné. Do súdnictva sa za posledné roky dostali ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť. Sú to ľudia, ktorí nie sú odborníci, nemajú morálny kredit. Ale sú tam ľudia, dovolím si povedať, že ich je väčšina, ktorí sú odborníci a majú vysoký morálny kredit. V tom súdnictve sú, len sa boja hovoriť, boja sa vystúpiť. Nemali by sme tými previerkami postihnúť aj tých, ktorí sú čestní. A tvrdím, že ich je väčšina. Áno, bude to bolieť, že tých nepoctivých sa tie previerky nedotknú. A by sa ich nemali dotknúť, pretože nemajú ísť spätne, nemajú ísť retroaktívne, nemajú byť cyklické, majú byť do budúcna. A ak bude presne jasné, čo bude obsahom tých previerok a že pôjdu do budúcna, trúfnem si povedať, že strana SMER bude mať 90 hlasov. Ale hovorím, aby to bolo celkom zreteľné, musíme vedieť presný obsah tých previerok, na koho sa budú vzťahovať.
Vravím, KDH a SMER, vy neprinášate riešenia, ale politiku. Dosiahli ste akurát otvorenie témy, získali ste nového koaličného partnera a rozbili ste Ľudovú platformu. Ak toto bolo cieľom, cieľ je splnený.

Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, na stretnutí 18. 2. tohto roku ste, teda po stretnutí ste prisľúbili, dali ste chlapské slovo, že aby sme vyvrátili všetky pochybnosti o tom, že ten návrh, bod 24, je politikum, že ho dáte na koniec schôdze alebo dáte ho po skončení volebnej kampane alebo volieb. Preto vás poprosím, aby ste to slovo dodržali a vyvrátili akékoľvek pochybnosti o tom, že ide o politickú tému a politický biznis, a tento bod dali na koniec schôdze alebo na koniec... Alebo dali na inú schôdzu. (Potlesk.)