Videokanál poslanca

Neviem, či náhodou, že keď je prestávka, že či sa ešte dá, pán predseda. (Reakcia predsedu Národnej rady P. Pellegriniho: Dá už.) A byť úprimný, ako poviem vám to takto, ja som bol prihlásený ešte pred hlasovaním o rozpočte, ale keďže mám návrh, teda keďže nemám návrh, ale mám žiadosť, ja vám to odpustím.
A dovoľte mi, prosím vás, povedať jednu vec. Asi približne pred rokom sme končili schôdzu koledami. A myslím, že je správne, že, že v tomto zákonodarnom zbore končíme alebo, alebo si pripomíname hodnotové ukotvenie našej krajiny. A niektorí kolegovia si možno spomenú, že sme, že tie koledy mali jednu jedinú chybu, a to bola, že prvá bola anglická, druhá bola česká, tretia bola opäť anglická. Je nepochybné, že v tejto sieni zákonnosti majú byť koledy výlučne slovenské a výlučne po slovensky. Preto by som vás chcel takto v predstihu požiadať o to, aby sme, ak budú, tak aby tieto koledy boli naozaj slovenské a po slovensky. Len toľko som chcel. (Potlesk).

Ďakujem pekne za obidve reakcie. Pán Brocka, ja som práve za to, aby sa tieto veci vyšetrili a aby sa vyšetrila aj kauza CT, čo sa týka Piešťan aj Svidníka, ak sa nemýlim. Ja nerobil som závery, že pána Uhliarika treba potrestať. Ja si myslím, že až keď prídeme k vyšetreniu a keď sa ukážu všetky skutočnosti, alebo keď sa potvrdia všetky podozrenia, o ktorých sa hovorí, až vtedy, až v tej poslednej fáze pristúpme k nejakej sankcii. Dovtedy zachováme prezumpciu neviny. Myslím, že takto by to malo byť správne. Áno, je možné, že mi boli podsunuté niektoré údaje, ktoré nebolo úplne správne podkladať alebo dávať do pomeru s tým, čo sa stalo v Piešťanoch, ale stojím si za tým. Ak sa v tomto štáte vyskytne problém a ak sa javí, že niekto tento štát rozkráda, a ak sa zdá, že niekto nakupuje predražené, či už sú to cétečká, tovary, služby alebo čokoľvek, treba dôsledne vyšetriť toho, kto takéto niečo spáchal a treba ho sankcionovať. Toto je to, čo myslím si, že som vtedy chcel povedať, a za tým si stojím.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia na balkóne, musím povedať, pán minister, že ja som trošku opravil svoje vystúpenie, lebo mali ste pravdu včera, keď ste povedali, že vás osobne nepoznám, to je pravda. Čiže tá narážka na ego bola možno nemiestna, aj keď výsledky toho, o čom chcem hovoriť, sú nie také, sú teda negatívne. Ale v zásade, ako vidíte, tak niektorá časť opozície možnože je spokojná, keďže sa dneska rozprava zrejme skončí, aj keď tomu tak nie je, pretože opozícia sa nevedela skoordinovať, čo mi je osobne ľúto. Ale poďme k veci.
Minister financií hovorí, že je úprimne presvedčený, že toto je jeden z najlepších rozpočtov, ak nie najlepší, ktoré kedy predkladal alebo na ktorom sa kedy podieľal. To je všetko síce pekné, z pohľadu ľudí a hlavne z pohľadu člena vlády istôt je to však, kulantne povedané, bezobsažné. V krajine, kde učitelia, vedci, sestričky, umelci, súdni úradníci už do ulíc vyšli alebo do ulíc vyjdú, môže toto povedať iba najväčší cynik. A to je mi ľúto. Títo ľudia nevedia nájsť v ťaživej životnej situácii iné východisko, ako ísť protestovať. A formálne dobre spravený rozpočet hovorí o tom, že niečo nie je v poriadku, že to nestačí. Nestačí len splniť formálne kritériá. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte 2015 nehovorí nič o tom, ako sa ľuďom v tejto krajine žije, respektíve že sa im bude žiť lepšie, že sa im ponúka jasnejšie svetlo na konci tunela. Demokracia však nie je len vláda ľudu, ale aj vláda pre ľudí, pre občanov tejto krajiny. Je to teda vláda pre tento ľud, pre jeho dobro. Ak si odmyslíme ľudí, ktorým rozdávate len pre politické body darčeky, kedy im jednou rukou zakrývate zrak a druhou, tou voľnou, im beriete dvakrát toľko, potom bežní ľudia, najmä tá stredná vrstva, ktorá sa na ten pomyselný mešec skladá, práve títo ľudia dávajú smeráckej vláde už dlhší čas jasne najavo, že sa im dobre nežije. A práve na nápravu tohto stavu ste dostali vy, vládni poslanci, najsilnejší mandát.
Nadarmo. Splnenie papierových kritérií by s ohľadom na vašu pozíciu zasanoval ktorýkoľvek kvalitný úradník a ministerstvo financií má takýchto úradníkov dosť. Mňa by však na vašom mieste dennodenne omíňalo, že ako politik ste za tieto skoro tri roky toho veľa neurobili pre splnenie záväzku, ku ktorému ste sa voličom zaviazali, že poverenie, ktoré vám dali, ste sklamali a premrhali ho práve a len pre plnenie papierových kritérií, na ktoré ste boli predsa len a aj tak povinný z titulu vašej funkcie. Pán minister, úniová pochvala je síce dobrým vysvedčením úradníka, ale pre väčšinu ľudí zo Spiša asi tak vzdialená ako dovolenka pri mori. Inými slovami povedané, ľuďom tejto krajiny ste nesľubovali vaše dobré vysvedčenie, ale to, že budú mať istoty, že sa im bude žiť lepšie. Ale nežije sa. A pri vašom vládnutí sa ani zrejme žiť nebude. Stručne povedané, predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 2015 je administratívne dobrý, no doma otvára nožnice sociálnych rozdielov nad rámec sociálnej a ekonomickej udržateľnosti.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2015 sa javí z hľadiska očakávania znižovania deficitu ako prehnane optimistický najmä z príjmovej stránky, ktorú má vláda ambíciu dlhodobo zhutňovať prostredníctvom nových daní a zvyšovania daňovej kontroly. Doplatiť rozpočet môže na nižší ako plánovaný rast HDP, pokles daňových príjmov, ale aj fakt, že obce a VÚC jednoducho minú viac, ako je plánované. Vláda sa navyše vôbec netají tým, že znižuje deficit predovšetkým zvyšovaním daňového zaťaženia. Len menšia časť týchto daní slúži na znižovanie deficitu, väčšina financuje rast výdavkov. No dnes je viac ako kedykoľvek predtým nevyhnutné, aby vláda začala reálne šetriť už len preto, že si treba najprv poupratovať pred vlastným prahom, ak chcete pýtať viac peňazí od ľudí. Najmä v situácii, keď už skutočne nemajú odkiaľ odkladať. Táto vláda to však robiť nechce a nebude. Až 80 až 90 % výdavkov štátu je zakotvených v zákone, no parlament doposiaľ neprijal relevantné reformy, ktoré by viedli k rozumným úsporám vo výdavkoch. Dokonca aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že tento návrh štátneho rozpočtu bol zostavený práve so zámerom plniť európske a národné fiškálne kritériá alebo pravidlá. Len dopĺňam, nič viac, nič menej.
To, čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej správe, citovať nebudem, bolo to už povedané. Ale čo by som dal do pozornosti aj tomuto parlamentu, je, že tá správa, ktorú predložila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, sa javí pomerne neutrálna. Neutrálna z pohľadu politického. To znamená, nie je ani koaličná, ani opozičná. Je na, myslím, každom jednom, každej jednej vláde a potom aj parlamente, či nestojí za úvahu, aby predstúpil predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, či by tu pán inžinier Šramko nemohol stáť a nemohol túto správu obhajovať. Myslím, že by to pomohlo obom stranám, pretože len v kvalitnej diskusii môžeme prísť ku kvalitným výsledkom. Som o tom presvedčený. Len pripomínam, že tento parlament sa môže uzniesť podľa rokovacieho poriadku, ak sa nemýlim, je to niekde v § 20, že aj iné osoby môžu v tomto pléne vystúpiť. Čiže to dám len tak možno na okraj, ale zároveň do budúcna myslím, že by to bolo vhodné aj s ohľadom na také takpovediac strieľanie od boka.
Dnes pochodujú v uliciach a sťažujú sa na korupciu, slabú vymožiteľnosť práva práve tí úradníci, učitelia, zdravotné sestry. Úradníci sa bijú za lepšie platové pomery, živnostníci nedostávajú od štátnych subdodávateľov zaplatené načas, učitelia sú pred priepasťou udržateľného hmotného zabezpečenia. Vedcom sa ekonomicky siaha na to, čo vedia robiť, sudcom sa mrazia platy, vyšší súdni úradníci sú na úrovni platovej mizérie a hlavne, že vláda istôt, vláda SMER-u obstaráva cétečká, vojenský materiál a papalášske limuzíny. Toto však nie je ani populistické, nie sú to, toto však nie sú populistické vlaky zadarmo či lacnejší plyn, na ktoré sa všetci musíme vyskladať, pretože toto, tieto benefity, tieto istoty reálne rozpočet nevykryjú. Ľudia si zaslúžia istoty, no nie tie vaše, tie ich.
A možno ešte konkrétnejšie. Úrad vlády mal na budúci rok mať k dispozícii niečo cez 70 mil. eur. Jeho celkové výdavky tak stúpli o 50 mil. eur, teda o viac ako 200 %. Naproti tomu Kancelária prezidenta má rozpočet 4 milióny. Je to ďaleko, ďaleko viac, ako má Úrad vlády, a pritom sú to obidve výkonné funkcie alebo dva výkonné orgány tohto štátu. Zdá sa mi to nepomerné o to viac, ak pán prezident je volený priamo. A pán prezident musel takpovediac prosiť o 500-tisíc do svojho rozpočtu, čo sa mi zdá nemiestne.
Ďaleko pokryteckejší je však rozpočet SAV, teda Slovenskej akadémie vied, ktorá má byť vlajkovou loďou našej vedy a výskumu. Toho výskumu, o ktorom premiér tvrdil, že má byť primárnym cieľom tejto vlády. Musím povedať, že abstrahujem od niektorých neefektívnych častí či ústavov SAV a treba si povedať, že také sú. Priority sa však neriešia sekaním rozpočtu. Nerobí sa to tak, že teraz vám zoberiem 10 mil., keď viem, že vy ste priorita. Priority sa riešia tak, že budem, ak niečo nefunguje, budem reorganizovať. Budem dôsledne tlačiť na to, aby SAV fungovala. Ak by bolo riešenie sekanie rozpočtu príkladom aj pre ostatné orgány, dnešná vláda by mala ďaleko, ďaleko nižší rozpočet, pretože jej výsledky ukazujú, že si tie peniaze nezaslúži, že si nezaslúži peniaze, ktoré dávajú občania tejto krajiny tejto vláde.
Dovolím si ešte jednu pomerne dôležitú vec, a to je situácia v justícii, ktorá je druhá priorita alebo ďalšia z priorít tejto vlády, kedy dnes sa javí, že vyšší súdni úradníci a administratíva súdov idú do štrajku. Idú do štrajku práve preto, že táto vláda im nedáva to, čo si zaslúžia. Nedáva im také ohodnotenie, ktoré by ako častokrát vysokoškolsky vzdelaní ľudia mali mať. Len príklad. Vyšší súdny úradník, jeho plat sa dneska pohybuje niekde na úrovni 500 euro. Ministerstvo spravodlivosti v tejto veci je pomerne nedôrazné. Aj preto sa javí a ja som presvedčený, že budúci pondelok bude pred Úradom vlády alebo pred ministerstvom spravodlivosti protest, kde bude jasne dané najavo, že zamestnanci súdov, teraz nehovorím o sudcoch, si zaslúžia iné ohodnotenie.
Dovolím si prejsť k trom pozmeňujúcim návrhom. Tu dávam do pozornosti pánovi spravodajcovi, že jeden pozmeňujúci návrh, teda z tých troch, je označený ako číslo jedna, ten nebudem predkladať, pretože ten sa nahrádza pozmeňujúcim návrhom číslo tri, ktorý si dovolím prečítať.
Je to pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Miroslava Kadúca, Mikuláša Hubu, Petra Osuského a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015. Tento návrh znie:
V prílohe č. 3 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 sa v kapitole Ministerstvo vnútra SR suma výdavkov celkom "2 079 831 706" nahrádza sumou "2 069 831 706" a suma výdavkom spolu bez prostriedkov EÚ "2 003 544 389" sa nahrádza sumou "1 993 544 389".
V prílohe č. 3 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 sa v kapitole Slovenská akadémia vied suma výdavkov celkom "50 520 775" nahrádza sumou "60 520 775" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ "50 520 775" sa nahrádza sumou "60 520 775".
V prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 sa v kapitole 12 – Ministerstvo vnútra SR suma výdavkov spolu za kapitolu "2 079 831 706" nahrádza sumou "2 069 831 706" a suma výdavkov na program 0D6 Efektívna a spoľahlivá štátna správa (kód programu a názov) "1 011 998 458" sa nahrádza sumou "1 001 998 458".
V prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 sa v kapitole 51 – Slovenská akadémia vied suma výdavkov spolu za kapitolu "50 520 775" nahrádza sumou "60 520 775" a suma výdavkov na program 087 Výskum a vývoj v prírodných, technických, lekárskych a spoločenských vedách a ich zabezpečenie (kód programu a názov) "50 520 775" sa nahrádza sumou "60 520 775".
Pozmeňujúci návrh vychádza schválne z tých priorít, ktoré hovoril pán premiér, že veda a výskum si zaslúži ďaleko viacej, a týmto pozmeňujúcim návrhom chceme, predkladatelia, navrhnúť, aby sa rozpočet dostal na úroveň, na ktorú bol rozpočtovaný tento rok, čiže na úroveň 60 miliónov.
Druhý pozmeňujúci návrh Miroslava Kadúca k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015.
V prílohe č. 3 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 sa v kapitole Ministerstvo vnútra SR suma výdavkov celkom "2 079 831 706" nahrádza sumou "2 072 831 706" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ "2 003 544 389" sa nahrádza sumou "1 996 544 389".
V prílohe č. 3 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 sa v kapitole Ministerstvo spravodlivosti suma výdavkov celkom "310 602 195" nahrádza sumou "317 602 195" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ "310 602 195" sa nahrádza sumou "317 602 195".
V prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 sa v kapitole 12 - Ministerstvo vnútra SR suma výdavkov spolu za kapitolu "2 079 831 706" nahrádza sumou "2 072 831 706" a suma výdavkov na program 0D6 Efektívna a spoľahlivá štátna správa (kód programu a názov) "1 011 998 458" sa nahrádza sumou "1 004 998 458".
V prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 sa v kapitole 13 – Ministerstvo spravodlivosti suma výdavkov za kapitolu "310 602 195" nahrádza sumou "317 602 195" a suma výdavkov na program 08P Financovanie systému súdnictva "153 459 281" sa nahrádza sumou "160 459 281".
Z uvedeného je zrejmé, že návrh štátneho rozpočtu v časti ministerstva spravodlivosti sa navrhuje zvýšiť o 7 mil., ktoré v zásade zodpovedajú navýšeniu platov približne 2-tisíc zamestnancom na úroveň, ktorú si podľa môjho názoru zaslúžia a ktorou by minimálne súdnictvo a súdy mali disponovať, aby spôsobili alebo aby výsledok toho bola vyššia dôvera. Vyššia dôvera v súdnictvo najmä preto, že títo ľudia budú mať jednak väčšiu motiváciu a jednak budú mať väčšiu motiváciu ľudia, ktorí sa chystajú do súdneho stavu. Dnes, čo sa týka administratívy a vyšších súdnych úradníkov, ľudia nemajú motiváciu chodiť do súdnej administratívy medzi vyšších súdnych úradníkov. Preto si myslím, že takýto návrh je jednak potrebný a jednak je určite odkiaľ zobrať. A najmä hovorím o ministerstve vnútra, ktoré má rozpočtovanú 1 mld. na ESO, o ktorej zatiaľ len málokto vie, z čoho vychádza a aké bude mať výsledky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja teda som za to, aby sme tu mali vecnú a konštruktívnu debatu, ale určite do parlamentu patrí aj nejaká politická debata a zbieranie politických bodov. A to niektorí robia a robia to podľa mňa celkom oprávnene, pretože to, čo sa deje, si zaslúži nejakú reakciu, zaslúži si reakciu spoločnosti a práve na tlak spoločnosti, práve na tlak tých, o ktorých ste, pán podpredseda, hovorili, ktorí lovili v mútnych vodách, práve na tento tlak prišiel tento zákon. Je veľmi smutné, že až na tlak ulice riešime to, čo tu je už dlhé roky.
Ja, ak sa nemýlim, tak v budúcom roku niekde v júni by mal prísť nový zákon o verejnom obstarávaní. Verím, že pán podpredseda vlády, pán minister Kaliňák sa bude zaoberať dôsledne verejným obstarávaním aj teda vyvodzovaním zodpovednosti. Pretože si myslím, že aj teraz je riešenie, ak budeme dôsledne vyvodzovať zodpovednosť od tých ľudí, ktorí to verejné obstarávanie urobili. Fakt som presvedčený o tom, že ak niekto bude sankcionovať, teraz sa nebavím o druhu sankcií, ale akokoľvek vyvodzovať zodpovednosť od ľudí, ktorí poškodili tento štát, vtedy tí ľudia nebudú obstarávať za nadhodnotené ceny alebo za ceny, ktoré nie sú trhové, nie sú také, ktoré patria štátu.
A to, čo ste sa pýtali, pán Martvoň, na ten prenájom, no jasné, je to zlé, to tu nemá čo robiť. Ale prosím, nerobme to, že budeme odvracať pozornosť od problému poukázaním na iný problém. Vyriešme obidva problémy. Vyriešme ich. Nech niekto nesie zodpovednosť. Ja netvrdím, že pošlime všetkých do basy. Nech niekto nesie nejakú zodpovednosť, aspoň nejakú. Ja vám garantujem, nikdy sa to už nebude opakovať, ak tá zodpovednosť sa bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja priznám sa, že nečakal som, že budem dnes vystupovať, preto verím, že mi odpustíte a dovolíte zároveň predniesť v zásade nekonzistentné vystúpenie, ale musím povedať niektoré myšlienky, ktoré mňa trápia a ktoré myslím, že prispejú k tomu, aby sme ten problém, ktorý nedávno nastal, aby sme ho vyriešili.
Možno v prvom rade, aj napriek tomu, že si myslím, že riešime zástupný problém v tejto rozprave, súhlasím s kolegom Hlinom a možno by som bližšie špecifikoval ten jeho návrh procedurálny, a to je, že navrhujem, aby sme odložili hlasovanie o tomto bode programu až na posledné hlasovanie tejto schôdze. To je môj návrh.
No a prečo si myslím, že je to zástupný problém? Keď si spomenieme, kedy vznikol problém schránkových firiem, alebo kedy sa objavil problém schránkových firiem tuto v parlamente po dlhej dobe, alebo kedy bol najaktuálnejší, a to bolo práve v čase cétečka. A vznikol práve preto, že niekto zistil, že tá cena je takmer trojnásobne vyššia. Ten problém nevznikol preto, že to bola schránková firma. To je prvá premisa, na ktorú by sme nemali zabudnúť a ku ktorej sa dostanem až k záveru.
Ešte musím teda povedať, že ja budem hlasovať za to uznesenie, ktoré navrhla pani Žitňanská, ale mrzí ma, že k tomu, aby sme rokovali, alebo aby vláda rokovala, alebo aby sa prijalo nejaké opatrenie, potrebujeme nejaké uznesenie. To si myslím, že je úplne zbytočné. Vláda tu je od toho, aby počúvala občanov a aby riešila problémy priebežne, ktoré prichádzajú, a samozrejme, aby plnila programové vyhlásenie vlády. Čiže môj názor je taký, uznesenie je zbytočné, ale aj napriek tomu zaňho zahlasujem.
Čo sa týka času, odkedy sú tu schránkové firmy, odkedy sú v spoločnosti, páni a dámy, tento problém nevznikol včera, minulý týždeň. Tento problém tu je dlhé roky. A myslím si, a som presvedčený, že mali by si spytovať svedomie všetci tí, ktorí boli časťou výkonnej moci. Všetci tí. Všetci tí, ktorí mali možnosť tie schránkové firmy obmedziť alebo ich riešiť. Hovorím hlavne o štandardných stranách. Tí, ktorí sú tu aj desať rokov - a schránkové firmy sú tu určite desať rokov -, len sa prizerali tomuto problému. Toto možno slúži pánovi ministrovi ku cti, že je tu vlastne iba tri roky a aj teda, keď my sme mali posledné dva týždne nejaký spor, ja mu to musím povedať, že toto mu slúži ku cti.
No a možno sčasti k tým návrhom, ktoré tu predniesol pán minister Borec, pani Žitňanská, pán Lipšic, oni ten problém schránkových firiem posúvajú ďalej. Určite ho posúvajú o krok, o dva ďalej. Ale určite neriešia to, čo je kľúčové, a to, čo možno trápi veľa ľudí, a to je možno tá "provízia", ktorú dostávajú ľudia v pozadí firiem schránkových alebo akýchkoľvek iných. Len ja si dovolím povedať, že my nikdy nevyriešime toho posledného, ktorý dostal akúkoľvek províziu. Matematicky vyjadrené, ak povedzme v tom Medical Groupe bol niekto, kto mal z toho províziu 20 %, dajme si kľudne za týmto človekom ďalší rad tých, ktorí dostávali províziu. Kľudne limitne sa tá provízia môže blížiť k nule. To znamená, nikdy nebude nula, ale bude tam nejaká provízia, bude tam nejaký zisk. Potom aj limitne môžu sa koneční užívatelia výhod blížiť k nekonečnu. My nezistíme toho posledného užívateľa výhod. Toto, toto je ten problém. Preto tvrdím, že riešime zástupný problém.
V našich podmienkach sú schránkové firmy neprijateľné. Ja však musím povedať, že principiálne so schránkovou firmou, naozaj principiálne, ale súhlasím so schránkovou firmou, pokiaľ dá najnižšiu cenu. Ale jedným dychom dodávam, že schránka v slovenských podmienkach nemá čo robiť. Ak by sme mali štandardné a slušné podmienky, v tom prípade schránková firma, ktorá ponúkne najnižšiu cenu, prečo nie? Mal by niekto problém, ak by Medical Group poskytla trhovú cenu toho cétečka? Po prvé, nikto by sa neozval, a po druhé, prečo nie? Podľa mňa aj pán minister financií by povedal: hurá, veď súťažíme, obstarávame za najnižšie ceny. Ako hovorím, problém opäť je inde.
Osobne si myslím, že za tie problémy, ktoré vznikli, by mal niekto niesť zodpovednosť. A zhodneme sa, myslím, že aj s pánom ministrom, že nie je to úplne jednoduché, jednak vyvodiť zodpovednosť a jednak vrátiť späť tie peniaze. Stále nepracujeme s myšlienkou hmotnej zodpovednosti, obmedzenou, neobmedzenou, akoukoľvek, tých, ktorí obstarávajú, tých, ktorí to verejné obstarávanie robia, tých, ktorí oberajú tento štát o peniaze, ktoré patria ľuďom tejto krajiny. Nerozumiem, prečo nepoužijeme princípy, ktoré v zásade používa, myslím, že Európska komisia alebo minimálne EÚ, keď poskytuje dotácie. Ak nesplníte podmienky, tie peniaze vám nevyplatíme, zoberieme vám ich späť. Pán minister to možno pozná a minimálne v Občianskom zákonníku máme takzvané odporovateľné právne úkony. Je to podľa mňa princíp, ktorý je aplikovateľný aj možno na štátny rozpočet.
Toto je myšlienka, ktorú nemám nejako dotiahnutú do konca, ale podľa mňa treba s ňou pracovať, treba hovoriť o tom, že ak niekto, tretí subjekt má z niečoho výhodu, ktorá je zjavne neprimeraná, veď ju pýtajme od neho. To už dnes platí v Občianskom zákonníku. Je to odporovateľný právny úkon. Ak niekto chce ukrátiť veriteľa a ukráti ho, ja môžem žiadať peniaze od toho subjektu, na ktorého previedol ten majetok. Vymyslím si, subjekt A predá subjektu B auto, a pritom subjekt A má dlhy. Subjekt A ho predá za jedno euro. Nič nezíska, žiadnu protihodnotu, ale ten, voči komu má dlhy, môže to auto zobrať od subjektu B. Toto je to riešenie, ktoré tu je, len je v malom, alebo je riešenie na úrovni občianskeho práva. My toto riešenie nevieme použiť, pán minister? Možno potrebujeme čas. Ja tvrdím, že potrebujeme čas na takéto kauzy, na takéto spoločenské situácie si dajme čas a riešme to, a riešme to poctivo, dôrazne a detailne. Tak, ako to napríklad rieši EÚ. Ten systém tam funguje.
A tiež by som sa nebál možno tak mierne kacírsky ísť nad rámec regulácie EÚ. Prečo nie? Že stanovisko, že Komisia vydá nejaké stanovisko? A že nás potom bude riešiť Európsky súd pre, nie, ESD v Luxemburgu? No, ja verím tomu, že táto vláda alebo ktokoľvek z tejto sály je schopný obhájiť verejný záujem takéhoto riešenia, ktoré pôjde nad rámec regulácie EÚ. A už, a som zvedavý na riešenie alebo na argumentáciu Komisie, prečo idete proti EÚ. Veď s týmto problémom nemá problém iba Slovensko. Väčšina krajín Európskej únie má s tým problém. Prečo nebyť lídrom v tom, ako riešime schránky? Prečo nie? Pretože sme malí? Pretože máme len päť miliónov? Ja si myslím, že mali by sme ísť ďaleko, ďaleko ďalej a mali by sme ísť nad rámec. Ak chceme dôsledne vyriešiť schránkové firmy, mali by sme ísť nad rámec, alebo sa o to minimálne pokúsiť, pretože tie peniaze, ktoré unikajú nášmu rozpočtu, nie sú miliónové, sú miliardové. Myslím, že väčšina z nás to vie a mali by sme to zastaviť.
Keď sa vrátim na začiatok, hovoril som o zástupnom probléme. My riešime jednu stranu v tom dodávateľsko-odberateľskom vzťahu, kedy je na jednej strane obstarávateľ, na druhej dodávateľ. Nám strašne vadí ten dodávateľ, ktorý má premrštené ceny a nevieme, kto za ním stojí. Ale, dámy a páni, ten problém je práve vo verejnom obstarávateľovi. Čiže na tej druhej strane. Čiže náš verejný obstarávateľ nevie obstarávať, nevie obstarávať tak, aby mal z toho štát úžitok. Opýtajte sa na úrade pre verejné obstarávanie, popýtajte sa iných verejných obstarávateľov, popýtajte sa dodávateľov súkromných alebo tých, ktorí robia verejné obstarávanie pre štát. Problém je v obstarávateľoch. V tom, že títo ľudia nekonajú častokrát čestne, odborne, dôsledne a nenesú za to zodpovednosť. Ak by to robili tak, ako majú, a to hovorím o odbornosti a dôslednosti a o hmotnej zodpovednosti týchto ľudí, ja vám garantujem, že kauza CT by sa nikdy nebola stala. Nikdy by sa nebola stala, pretože by nikdy ten človek nebol schopný obstarať cétečko, ktoré je trikrát drahšie. Preto môj názor, alebo som o tom presvedčený, že to tak má byť, pán minister, že riešme počas vytvoreného priestoru hlavne verejných obstarávateľov, ich zodpovednosť za verejné obstarávanie.
Pokiaľ verejní obstarávatelia budú obstarávať za najnižšiu, alebo budú mať motiváciu obstarávať za najnižšiu cenu, vtedy dosiahneme to, čo všetci chceme, aby štátny rozpočet mal na verejné statky alebo na obstarávanie verejných statkov čo najnižšie náklady. Čiže toto je ten kľúčový problém, dámy a páni.
To je, myslím, všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a verím, že odvrátime pozornosť od, ako som povedal, zástupného problému a prídeme k tomu kľúčovému. Zopakujem to, pretože to považujem za dôležité, je to práve verejný obstarávateľ.
Ďakujem pekne.

Pán minister, ja musím. No to s tým egom. Viete, všetko, všetko nasvedčuje tomu, že presne o tom to bolo. Ale veď vy ste členom vlády, ktorá za posledných osem rokov takmer sedem rokov vládla a navýšila dlh, verejný dlh o 140%. A teraz sa ideme chváliť tým, že sme v elitnom klube, čo je síce pekné, ja s tým súhlasím, ale ako som povedal, ľudia sa z tohto nenajedia.
A viete, vy ste mali alebo vaša vláda mala plné ústa toho, ako zvýši dôveryhodnosť justície. Vy dneska stojíte pred tým, že vyšší súdni úradníci – administratíva súdov – sú pripravení ísť do štrajku. Zoberme si rozpočet – veľmi nahrubo – ministerstva spravodlivosti, ktorý je 310 mil. euro, základné ministerstvo justície. Základné ministerstvo výkonnej moci je ministerstvo vnútra, tie má 2 mld., 1 : 7! My tu z právneho štátu sa dostávame možno k policajnému štátu cez takúto prizmu. Vy justícii nepomáhate, čo mi je ľúto.
Rovnako máte plné ústa vedy: "Chceme pomáhať vede." Preto ja by som očakával, že vede a výskumu rozpočet navýšite. Namiesto toho Slovenskej akadémii vied sa v úvodzovkách vyhrážate, že im zoberiete 10 mil. Nakoniec ste im zobrali iba dva. Ale veď to je zvrátené. Vy ste sľubovali, vyhlasovali, dávali ste verejné záväzky, že budete podporovať vedu a výskum. A je to pritom úplne opačne.
Preto hovorím, že čísla sú pekné, ale vaše kroky sú úplne opačné.

Ďakujem pekne. Ivan, vďaka za to vystúpenie. Myslím, že patrilo k tým odborným, a dúfam, že sa tam v tejto rovine aj, aj teda budeme pokračovať.
Ja musím povedať jednu vec. Podľa pána ministra máme krásny rozpočet a zdá sa, že tá mantra sa, mantra o tom, že sa pohybujeme v elitnom klube, sa tu bude pohybovať počas celého vystúpenia všetkých opozičných poslancov. No musíme si povedať aj to B, že ľudia sa z neho nenajedia, že tie sľúbené istoty nie a nie prísť. Čiže vládny návrh zákona o štátnom rozpočte nehovorí nič o tom, ako sa ľuďom v tejto krajine žije, resp. že sa im bude žiť lepšie a že konečne môžu vidieť jasnejšie svetlo na konci tunela. Ono možnože je pekné a ja aj rozumiem pánovi ministrovi, že mu Komisia pohladkala ego.
No zdá sa, že reálny problém pán minister nevidí alebo nechce vidieť, pretože mňa osobne by až tak netrápilo, že, že rating alebo akékoľvek vyhodnotenie je dobré, pretože si myslím, že je úradníckou povinnosťou pána ministra, aby bol rozpočet dobrý a bol dobrý vždy.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, musím povedať, že nás je tu pomerne málo na to, aká je to citlivá téma, ale nedbám. To, s čím chcem vystúpiť ja, sa týka jednej konkrétnej veci a musím povedať, že to vôbec nie je ľúbivá téma, mediálne už vôbec nie. Ale si myslím, že toto nie je súťaž krásy a mali by sme prinášať vecné riešenia. A to, čo chcem povedať ja, je čiastkové riešenie a týka sa hlavne sudcov alebo súdnictva celkovo.
Preto chcem tomuto návrhu, vládnemu návrhu, resp. návrhu vládnych poslancov, vytknúť jednu podľa môjho názoru celkom závažnú vec, ktorou je zmrazenie platov sudcov. A to nie preto, že podľa môjho názoru na justícii sa šetriť nemá, ale pretože podľa môjho názoru takýto návrh má vysoký potenciál toho, aby bol vyhlásený za nesúladný s ústavou.
Ja svoje tvrdenia aj vysvetlím a myslím, že by nemalo ísť v tomto prípade alebo mal by ísť ten marketing zmrazovania platov verených činiteľov bokom a mali by sme sa, čo sa týka súdnictva, postaviť tomu čelom a uvedomiť si, aké sú, aké sú čísla a čo hrozí, ak budeme k súdnictvu pristupovať naozaj marketingovo, a nie vecne.
No, vážené teda kolegyne, kolegovia, návrh skupiny poslancov o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov sa... alebo je problematický dvojako. Finančne sankcionuje sudcov za politicky nesprávne rozhodnutia vlády a v spojitosti s tým sa zahráva s ich motiváciou čo najoddanejšie slúžiť tejto republike. Malo sa to javiť ako krásna formulka, ale, žiaľ, je to tak, taká je dnešná situácia, čo sa týka sudcov a celkovej situácie, nie iba ich platov. Pretože tie platy nie sú ani tak malé, skôr tu ide o princíp. O princíp, ako sa táto vláda a časť tejto snemovne stavia k problému riešenia justície. Hmotné zabezpečenie sudcov musí byť chápané ako stabilné a neredukovateľné, nesmie sa stať pohyblivým činiteľom, s ktorým sa môže výkonná moc a zákonodarná moc, môže ľubovoľne nakladať. A toto nehovorím ja, toto hovorí v zásade, hovoria to ústavné súdy naprieč spektrom, ak sa nemýlim, celej Európy. Alebo časti Európy, aby som bol presný.
Pritom je takpovediac finančná paralyzácia sudcov za stav verejných financií veľmi nebezpečným a tenkým ľadom. Na jednej strane nariekame nad žalostným stavom dôvery ľudí súdnictvo a na tej druhej sa chystáme postihovať sudcov nie za ich, ale chybné vládne a ekonomicko-politické rozhodnutia. Toto je podľa mňa úplne zvrátené. Teda za rozhodnutia, ktoré sami sudcovia nemôžu ovplyvniť. Inými slovami, naväzujeme ich plat na to, ako hospodári táto vláda. Ako také sa to nemusí javiť možno nezmyselné, ale zabúdame na trojdelenie moci, kedy výkonná moc a zákonodarná vôbec nemá čo zasahovať do výkonu samotnej justície, do realizácie rozhodovania o konkrétnych právach a povinnostiach. Inými slovami povedané, vládna strana mieri do tyla motivácie sudcov slúžiť čo najužitočnejšie svojmu poslaniu. Ak totiž zmrazíme ich príjmy pod únosnú hranicu, môže sa vytvoriť rámec, že tento sudca prestane byť nezávislý. Začne byť závislý a začne brať ohľad na zákonodarnú a výkonnú moc. Podľa mňa je to, ako som povedal, je to zvrátené. Zoberme si, že tým sudcom budeme tie platy znižovať až na nulu, a to len preto, aby sme im ukázali, kto je tu pánom. Ich nezávislosť nieže utrpím, oni tú nezávislosť stratia. To je možno ten lepší pohľad, pretože ten horší pohľad je, že sudcovia v tom najhoršom možnom prípade si budú hľadať iné cestičky, ako zabezpečiť svoj príjem.
Hoci ústava nevylučuje prepojenie platových pomerov sudcov a sudcov Ústavného súdu a všeobecných súdov so stavom ekonomiky ani prostredníctvom ústavného príkazu neznižovania platov sudcov po dobu ich výkonu, ich funkcií a ani prostredníctvom žiadnej inej ústavnej garancie vzťahujúcej sa na platové pomery sudcov, sudcovia majú a musia mať v systéme deľby moci demokratického a právneho štátu špecifické postavenie s ohľadom, práve s ohľadom na ich hmotné zabezpečenie. A opäť toto nehovorím ja, to hovorí judikatúra nášho slovenského Ústavného súdu.
Zmrazenie platov sudcov na úroveň roka 2012 neodráža reálny vývoj ekonomiky, pričom znamená zmrazenie ich jediného pravidelného mesačného príjmu. Vedie ich k príjmovej degradácii v porovnaní s ostatnými právnickými profesiami a k znižovaniu ich spoločenského postavenia. Či chceme, alebo nechceme, ak tento trend zavedieme, toto sa pokojne môže stať. A ja si uvedomujem, že toto nie je téma, ktorá, za ktorú ma niekto pochváli, ale ako som povedal, moja motivácia je krok po kroku, per partes, spraviť s tým súdnictvom, spraviť z neho fungujúci efektívny systém, a ktorý je dôveryhodný. Pritom peňažné prostriedky ušetrené z platov sudcov vo vzťahu k príjmom a výdavkom štátneho rozpočtu sú úplne zanedbateľné. Tu sa nebavíme o tých 14 mil., ktoré sľubujú navrhovatelia. Bavíme sa o zlomku z tejto sumy a myslím si, že tá hodnota, o ktorú ide, je nevýrazná oproti tomu, čo v súdnictve potrebujeme. Relevantné ohodnotenie sudcov za ich zodpovednú a potrebnú robotu je zanedbateľnou cenou za právne zdravie a kvalitu života našej spoločnosti.
V skratke, ďalšie nekvalitné riešenie zo smeráckej dielne. A je mi to úprimne ľúto. Na jednej strane plno rečí o zefektívnenia súdnictva a zvyšovania dôvery ľudí v neho, na druhej strane pri možnosti aspoň čiastočnej eliminácie príčin aktuálneho stavu nulová, absolútne nulová pridaná hodnota.
Čo je ale omnoho zarážajúcejšie, keď predkladatelia sú z vládnej strany, ja musím pripomenúť podanie časti vládnej strany na Ústavný súd z roku 2011, kedy úspešne napadlo 35 poslancov za, najmä za vládnu stranu, ktorí tu aj sedia, ktorí budú zrejme hlasovať za, napadlo tento princíp na Ústavnom súde a oni ten Ústavný súd "vyhrali". Ústavný súd povedal, že zmrazenie platov v tej podobe, ktoré bolo v tom roku, nebolo v súlade s ústavou. Máme tu obdobný prípad. A tí istí poslanci, ktorí to napádali, teraz idú tie platy zmrazovať. Preto tvrdím, že je to nič iné ako marketingový ťah pre verejnosť a takto by sa to robiť nepochybne nemalo. Ja tu nebudem čítať argumentáciu toho rozhodnutia. Každopádne je dostupné a je pomerne rozsiahle, možnože pri tom bode 33 sa k tomu odhodlám, ale treba si povedať, nemôžme jeden rok hovoriť niečo iné ako o dva roky zase niečo úplne iné. Opakujem, argumentácia, ktorú zvolili poslanci za vládnu stranu v 2011., presne sedí na túto situáciu, čo tu máme dnes, ale úplne opačne. Dnes, čo by to mali brániť, navrhujú zmraziť platy sudcom.
Možno len krátko, preventívne k tomu, čo povedal k tejto veci Ústavný súd. Ja to hovorím naozaj s dobrým úmyslom, aby sme sa nedostali do situácie, že Ústavný súd rozhodne a opäť Národnú radu svojím spôsobom poníži na úroveň poznania, že nepoznajú poslanci niektorí ústavu.
Ústavný súd okrem iného v tom konkrétnom rozhodnutí povedal, z vývoja judikatúry možno odvodiť, že Ústavný súd môže považovať za ústavne nesúladné intenzívne, inými slovami aj opakované, čo je tento konkrétny prípad, pretože je to už, myslím, druhý rok po sebe, a arbitrárne, to znamená nedôvodné. V tomto prípade sa argumentuje štátnym rozpočtom a konsolidáciou verejných financií. Arbitrárne zasahuje do platov sudcov, čo môže znamenať nesúlad s čl. 144 ústavy. To povedal náš slovenský Ústavný súd v roku 2013. Teda minulý rok.
V zásade, ja som mal potrebu toto vystúpenie povedať a upozorniť na možné riziká tohto návrhu, ktorý v zásade považujem za správny, pretože ja nevidím dôvod, aby sa ostatným verejným činiteľom platy nezmrazovali, ale čo sa týka justície a sudcov zvlášť, kde tie peniaze chýbajú, ak hovoríme o vyšších súdnych úradníkoch, administratíve. Tento signál je podľa mňa jasný signál, že vládna strana nejde čelom k problému zvýšenia dôveryhodnosti justície.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za pozitívne hodnotenie. Ja by som len zdôraznil jednu dôležitú vec, ktorá môže dospieť k nejakému výsledku a to je práve to, že pýtajme sa tých ministrov, pýtajme sa ich do nemoty, prečo je mimoriadne, prečo je skrátené konanie potrebné, kde sú tie dôvody? Ako som povedal, ako som sa pýtal ministra Richtera, ešte nemám odpoveď, budem sa pýtať aj ostatných ministrov, ak budem mať pochybnosti o tom, že to konanie nie je v súlade s rokovacím poriadkom. A tá otázka na ministra Richtera bola tak úzko postavená, že to, no ja viem, že oni dokážu všetko, ale ja sa tú otázku opýtam ešte raz, to právo tu je a ja to právo využijem a využijem ho veľmi rád, pretože skrátené konanie nepatrí do tejto siene zákonnosti, ak sú na to nie výnimočné, mimoriadne okolnosti.