Videokanál poslanca

Pán poslanec Galko, ďakujem pekne za príspevok. Len vlastne potvrdzujete to, čo som povedal. Jedno z tých odporúčaní je, že teda chýba reálna a efektívna kontrola toho, či sa informačno-technické prostriedky používajú riadne a v súlade so zákonom. Pre mňa osobne nie je absolútne žiadny problém, aby sa tu zriadila nezávislá komisia alebo nezávislý orgán, určite by to nemal byť politický orgán. Čiže ja s týmto nemám absolútne žiadny problém. Ale v tejto chvíli z pozície opozičného poslanca môžem povedať len, že dúfam, že budúce voľby dopadnú inak, bude priestor na ochranu občanov tejto krajiny tým, že sa nebudú zneužívať ITP, tak ako sa to javilo doteraz.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia na balkóne, účelom správy výboru pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov, teda o prostriedkoch elektrotechnických, rádiotechnických, fototechnických, ktoré sa používajú utajovaným spôsobom na odpočúvanie, zaznamenávanie, vyhotovovanie, prípadne vyhodnocovanie rôznych informácií, hlavne spravodajských informácií, alebo teda informácií aj pre Policajný zbor, to je len pre objasnenie, o čo ide, má byť najmä posilnenie verejnej kontroly, a to aj či najmä vo vzťahu k neoprávnenému zásahu verejnomocenských orgánov do súkromia občanov Slovenskej republiky.
Zákonodarcovia, parlament v rámci svojej ústavnej pôsobnosti kontrolovať zákon o ochrane pred odpočúvaním výslovne okrem iného hovorí aj toto: „Súčasťou správy predkladanej plénu musí byť každý zistený prípad nezákonného použitia informačno-technických prostriedkov vrátane informácie o zodpovednosti osôb podľa § 8. Dovolím si konštatovať, že správa takúto informáciu neobsahuje. Pritom je to jedna zo základných informácií, ktoré by obsahovať mala. Je to veľká škoda, pretože ak nepoznáte nezákonné použitia ITP, ťažko budete vyvodzovať zodpovednosť a ťažko odstránite to, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Čiže tá správa túto informáciu neobsahuje. Už v minulom roku som hovoril o nedôslednom napĺňaní účelu tejto správy za rok 2013. A musím povedať, že pochybnosti mám aj pri tejto správe, teda o tom, že účel, ktorý má plniť, a to je verejná kontrola, nie je dodržaný.
Tento dokument má viaceré podľa mňa nedostatky a tie vidím najmä v tom, že v prvom rade nerozlišuje medzi jednotlivými súdmi, ktoré vydávajú povolenie na použitie ITP. Uvádza iba ale, že na všetky krajské súdy a Špecializovaný trestný súd bolo v roku 2014 podaných spolu 1 852 žiadostí o vydanie súhlasu na použitie ITP podľa § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 166/2003 Z. z. Samotný fakt možnože nie je pre niekoho dôležitý, ale treba si povedať, že ak budeme takto generalizovať a budeme rozlišovať, ktoré súdy vydávajú a ktoré súdy nevydávajú to povolenie, len ťažko môžeme prísť k nejakým nápravným opatreniam a zisteniam, či súdy vydávajú povolenia zákonne alebo nezákonne a či tie odmietnuté žiadosti sú v poriadku alebo nie sú v poriadku, prípadne či tie, čo sú odsúhlasené, sú alebo nie sú v poriadku. Čiže tie negatívne javy ak nebudeme mať presne špecifikované, veľmi ťažko ich odstránime. Verejná kontrola nebude tak silná, ako to zákon predpokladá.
Druhým problémom je, že táto správa obsahuje prinajmenšom zamysleniahodnú informáciu, že dosiahnuť tú zákonom uznaného sledovaného cieľa s výnimkou Krajského súdu v Prešove súdy informáciu poskytnúť proste nevedeli. Nevedeli poskytnúť, či bol dosiahnutý účel použitia ITP. To hovorí záver správy. Je to podľa mňa škoda. Navyše, údaje o počtoch vyhovení žiadostí a počtoch odmietnutí žiadostí sa len ťažko dajú preveriť, ak vôbec sa dajú preveriť. Je závažný nedostatok prístup verejnosti k tomu, preveriť všetky žiadosti, teraz nehovorím neanonymizované, alebo teda anonymizované, plne, či to číslo je v poriadku a nie je náhodou vyššie, pretože ja sa obávam, a prídem k tomu ďalej vo svojom vystúpení, že to číslo je ďaleko vyššie ako ten počet, ktorý uvádza správa.
Tretím problémom, ktorý vidím, je, že sa zodpovedajúce nereflektuje medzi tým, či ide o spravodajské informácie alebo informácie o trestných odpočúvaniach. Kvalita predloženej správy v mojich očiach teda trpí práve preto, že sa predložený materiál vôbec nezaoberá zásadným problémom, ktorý bráni dosahovaniu sledovaného cieľa. Naň som poukazoval už minulý rok, presnejšie, čísla, ktorými táto správa operuje, nemusia zodpovedať komplexnosti reality, môžu byť len obrazom zlomku úkonov, ktoré orgány verejnej moci skutočne vykonali, aby sa dostali často nie nesporným spôsobom k informáciám o pohybe konkrétnych osôb a, to ma najviac trápi, pohybe osôb, ktoré majú občianstvo Slovenskej republiky. Toto sa opakovane, mimochodom, prízvukovalo aj v médiách prostredníctvom rôznych novinárov, blogerov alebo ľudí zaujímajúcich sa o informačnú bezpečnosť. Takže by o tom mal byť informovaný v zásade každý kompetentný za túto správu. Treba povedať, že na to bolo poukazované, ja som na to poukazoval v minulosti, ale zatiaľ neboli zo strany vládnej strany urobené také kroky, ktoré by vyhoveli ústavným a úniovým štandardom demokratického a právneho štátu.
Možno ešte konkrétnejšie z tej správy. Podľa správy za rok 2013 bolo napríklad na všetky krajské súdy a Špecializovaný trestný súd v roku 2013 podaných spolu 2 039 žiadostí o vydanie súhlasu na použitie ITP. Policajný zbor toho roku podal celkovo 1 597 takých žiadostí, pričom súdy vyhoveli 1 496 a nevyhoveli 101 žiadostiam. Tohtoročná správa hovorí, na všetky krajské súdy a Špecializovaný trestný súd bolo v roku 2014 podaných spolu 1 852 žiadostí o vydanie súhlasu na použitie ITP a pokiaľ ide o Policajný zbor, bolo to 1 384 žiadostí s tým, že vyhoveli 1 290 a nevyhoveli 94 žiadostiam, pričom už v polovici minulého roka novinár Adam Valček na svojom blogu povedal, citujem, informácie o tom, kedy ako dlho a cez aké zariadenia odkiaľ telefonujeme a s kým si vymieňame e-maily alebo odkiaľ sa pripájame, keď komentujeme článok na webe, posúvajú polícii a tajnej službe aj slovenskí telekomunikační operátori a prevádzkovatelia veľkých serverov ako Zoznam, Centrum alebo Sme, pre porovnanie uvedeného v roku 2012 riešili telekomunikační operátori cca 16-tisíc takých žiadostí, to je obrovský nepomer k tomu, čo si žiadal Policajný zbor, prípadne iné verejné mocenské orgány, napríklad teda operátori poskytli žiadosti napríklad o tom, kto odkiaľ a s kým telefonoval, tu počet žiadostí o hovoroch cez mobil bol približne 7-tisíc, narástol počet žiadostí, podľa ktorých chceli policajti zistiť detaily o pohyboch na webe, takýchto bol v roku 2012 počet 2 335, pričom v roku 2011 to bolo len 667.
Na čo chcem poukázať týmito číslami, to je ten trend, ktorý podľa mojej mienky je nepochybne jasný a je jasne a výrazne stúpajúci, pričom správa sa javí, ako keby sa ten trend nemenil, ale hovoria niečo úplne iné realita a správa, čiže to je to porovnanie reality s tou v zásade prísnou formálnou správou údajov od operátorov. Považujem to za veľký problém, riziko toho, že tá správa neobsahuje všetko, čo obsahovať má, pretože účelom zákona, na základe ktorého sa prerokováva táto správa, je práve zamedzenie nezákonným odpočúvaniam, a teda zásahom do súkromia konkrétnej osoby, konkrétneho občana Slovenskej republiky. Práve preto som presvedčený, že ak už sa teda v zásade uchýlime k použitiu ITP, malo by sa postupovať zodpovedne, obozretne a s mierou, pretože tá miera ak chýba, môže to spôsobiť naozaj negatívne následky vo viacerých sférach spoločnosti. Možno ma v tom niektorí kolegovia doplnia.
Omnoho väčším problémom, ako je rozdiel v číslach, sú naše zákony, pretože polícia, tajná služba sa len prednedávnom vedela dostať k informáciám o hovoroch a aktivitách na webe spravidla pri menej závažných trestných činoch a nedá sa vylúčiť, že niekedy to bolo aj bez súhlasu súdu. Štatistika k dnešnému dňu tu chýba, aj keď v tej správe mohla a mala byť. Pri operátoroch bol síce zákon trošku precíznejší, keď im relevantné dáta prikazoval poskytnúť až na príkaz súdu, toto však pre internetové firmy ako Azet či Centrum neplatilo. Mohla teda nastať úplne paradoxná situácia, že ak si polícia vyžiadala údaje od Azetu, Zoznamu, prípadne iného pokecu, nepotrebovala na to súhlas súdu, pričom ak si takéto údaje želala od Orangeu, ten súhlas nevyhnutne potrebovala. Taký bol v minulosti zákon a ten zákon nebol zrušený týmto plénom, bola pozastavená jeho účinnosť naším Ústavným súdom v polke minulého roka. By som povedal, že je to naozaj nedostatok, ktorý nazvem ako fakultatívny nedostatok tejto správy, pretože si myslím, že o tom, v akom stave je praktická realizácia tohto zákona, ktorý v určitých ustanoveniach už nemá účinnosť, proste v tejto správe absentuje tento údaj a je to pomerne výrazný údaj, teda nevieme, či zodpovedá prax tomu, čo je dané síce platnému zákonu, ale neúčinnému, neviem to, táto správa proste o tom mlčí.
Z povedaného teda vyplývajú dve veci:
Po prvé. Predložená správa je nedostatočná, pretože neobsahuje zmienku o tom, či sa slovenské verejnomocenské orgány k predmetným informáciám v relevantnom období dostali. Zdá sa, že v minulosti boli operátori k žiadostiam Policajného zboru a tajnej služby nenáležite ústretoví. O tom, ako to je dnes, nevieme, pretože tá správa proste o tom mlčí.
Po druhé. Je podľa mojej mienky nutné legislatívne riešiť stav, v ktorom je dnes policajt relatívne jednoducho alebo ľahko schopný získať citlivé údaje o pohybe a komunikácii jednotlivca bez toho, aby jeho postup autorizoval súd. Musím povedať, že nespochybňujem úsilie chrániť Slovákov pred aktivitami, ktoré majú čo dočinenia s terorizmom, prípadne s organizovaným zločinom. Dokonca je v tejto súvislosti aktivizmus práve tých verejnomocenských orgánov žiadaný. Nesmie však narúšať ústavou garantované práva a slobody. Dovolím si pritom uviesť, že pomenované subjekty v dennej praxi ešte prednedávnom vedeli a možno stále vedia, čo podľa tejto správy ešte nevieme povedať, či to vedeli alebo to vedia alebo akým spôsobom to budú robiť, uplatňovať zákon, ktorý je neúčinný. To je veľmi dôležité. Čiže nevieme to pomenovať, či sa pri riešení priestupkov a v rôznych iných súvislostiach alebo pri trestných činoch, ktoré s predpísanou a demokraticky a právne štátnou kvalitou činnosti nemusia mať až tak veľa spoločného. Teda nie je podľa tejto správy zrejmé, opäť, aká je prax pri uplatňovaní zákona.
Pri príležitosti tohto vystúpenia by som dal možno do budúcna pro futuro odporúčanie, čo by táto správa mala obsahovať. Týka sa to najmä týchto šiestich oblastí, po prvé, aby sa sprehľadnili odpočúvania, bližšia štruktúra toho, kto koho ako odpočúva, nehovorím, aby to bolo odanonymizované, ďalej, aby podstatne sa zvýšila možnosť kontroly, podľa mojich vedomostí výbory Národnej rady nemajú efektívnu možnosť kontroly toho, ako sú vykonávané ITP, po tretie, aby bolo možné zistiť, či bol alebo nebol dosiahnutý účel na základe overiteľných dát, to je hádam najdôležitejšie odporúčanie, ktoré by som si dovolil dať, po štvrté, aby sa zvyšovalo povedomie operátorov o legálnych mantineloch poskytovania informácií, po piate, aby sa zamedzilo získavaniu informácií o jednotlivcoch nad ústavný a úniový rámec, po šieste, aby sa prinajmenšom obmedzila úspešnosť vybavovania sporných a pochybných žiadostí o poskytnutie takýchto informácií.
Veď práve takúto aktivitu dnes bytostne potrebujeme, ak chceme, aby mohla krajina, v ktorej žijeme, sa pýšiť tou nálepkou právneho štátu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No ja napriek, aj napriek tomu, že deti nemám, tento návrh podporím, pretože vychádza z reálneho života, kedy viacdetné rodiny v zásade nemajú nejaký pozitívny prístup od vlády. Respektíve aktuálny stav je taký, že viacdetné rodiny nemajú citeľné daňové úľavy. Práve naopak, sú v horšej situácii, pretože výška registračného poplatku za zápis nového vozidla je priamo úmerná výkonu vozidla. Inými slovami, čím viac detí, tým je treba väčšie auto a väčšie auto potrebuje vyšší výkon. Čiže to sa javí spravodlivé iba dovtedy, kým tá viacdetná rodina nie je nútená kúpiť si väčšie auto, pochopiteľne so silnejším motorom a teda silnejším výkonom. Teda súčasný platný stav núti viacdetné rodiny sa zamýšľať nad tým, či vôbec budú mať ďalšie potomstvo, či vlastne akákoľvek rodina má uvažovať nad dieťaťom, keď nutnosťou alebo potrebou auta sa náklady zvyšujú nielen tým, že treba deti živiť, ale aj treba kúpiť väčšie auto. Preto si myslím, že, alebo som presvedčený, že s kolegom Vašečkom ponúkame reálnu a hmatateľnú pomoc rodinám a teda práve tým, ktorí ju skutočne potrebujú a to sú tie viacdetné rodiny.

Ďakujem pekne, pán minister. Keby som chcel byť zlomyseľný, tak sa na to opýtam ešte raz, pretože na tú otázku ste mi neodpovedali. Tak to sa pokúsim nejako zúžiť. A teda viete mi povedať, či k príslušnému výsledku príde skôr alebo neskôr ako 15. apríla tohto roka, a či bude to zvýšenie o menej alebo viac, ako je 300 eur.

24.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, žijeme v zvláštnej krajine. Dnes sa pred kamerami objavujú alebo v médiách celkovo rôzni ľudia, úspešní podnikatelia a to nie sú len, to nie je len vlastník stavebnej firmy, ale aj zástupca jednej väčšej poisťovne, vlastník jednej väčšej nebankovky a média ich vykresľujú ako úspešných podnikateľov a ľudia im častokrát, často ich žerú a tlieskajú im, akí sú superúspešní. Málokto si ale uvedomuje, že práve títo ľudia vyciciavajú tých bežných ľudí, tých, ktorí živia tento štát.
My, čo tu sedíme, by sme práve takýmto ľuďom, tým, ktorí vyciciavajú tých slabších, mali by sme im to zabrániť robiť a všetci do jedného. Ja s mojimi kolegami a myslím si, že na strane opozície je takých ľudí nepochybne viacej, sa s týmto zmieriť proste odmietame. A aj ten pohľad na dnešného podnikateľa je pomerne zvrátený, tých, ktorí ľudí naozaj bedačia, velebíme a tých, ktorí makajú, tých ideme - a táto vláda je v tom špecialista - tých ideme regulovať, kameňovať, bombardovať akýmikoľvek obmedzeniami, zvyšovaním daní či odvodov. Tu si prepožičiam alebo budem parafrázovať výrok Winstona Churchilla, ktorý o podnikateľoch povedal plus-mínus nasledovné: "Mnohí v podnikateľovi vidia prašivého vlka, ktorého treba zabiť, iní kravu, ktorá sa dá nepretržite dojiť, ale iba málokto v ňom vidí človeka, ktorý ťahá voz." V tomto prípade, ktorý ťahá štát.
A musím povedať, že má šokuje dlhoročná ľahostajnosť vládnych poslancov k tomu, ako pristupujú k tomuto problému. A nie preto, že v zásade rozumiem, aj keď nesúhlasím s tým, že ide častokrát o ich sponzorov, ale preto, že tento ich perpetuum mobile proste nie je väčší a že koniec koncov to nie je perpetuum mobile a že ničením podnikateľov vrhajú tento štát do biedy. Koniec koncov ukázala to agentúra Bloomberg nedávno, ktorá nás zaradila medzi 15 najbiednejších krajín spomedzi vyhodnocovaných krajín. Taký, taký je stav a nehovorím ho ja, ale hovorí ho zase renomovaná agentúra. Bolo tu povedané, že tento návrh nie je dobrý, že treba inštitúcie, že aby fungovali správne inštitúcie, predovšetkým súdy. No, samozrejme, je to pravda.

Len musíme si povedať, že niektorí v týchto laviciach a vo vláde sedeli ix rokov a mali priestor aj čas nadstaviť ten systém tak, aby fungoval. Tú šancu proste premrhali. Uznávam, že predchádzajúca vláda skončila predčasne. Ale viacerí v tejto sále, viacerí vo vláde, mali priestor s týmto stavom niečo urobiť. Iba sa na to dívali, a to špeciálne, nech sa im to páči, alebo nie, kolegovia z KDH. Mali 25 rokov priestor. Nič s týmto problémom proste neurobili. Je super, že ideme chrániť subdodávateľov. Strašne rád za to budem hlasovať. Ale to je tiež iba následok. Vy ste pomohli vytvoriť podmienky, ktoré, ktoré bedačia tých podnikateľov. Viete, my nikdy nevymyslíme taký systém, ktorý bude dokonalý. Preto by mala fungovať zodpovednosť, či už je to správcu konkurznej podstaty, sudcu, ale aj v konečnom dôsledku vlastníka tej firmy. Toto tu proste neexistuje. A to je to, čo vám vyčítam, kolegovia na oboch stranách. Práve preto, že nie je tu zodpovednosť a nie je tu motivácia plniť, keď už nie právne záväzky, tak záväzky morálne. Keď už chýba motivácia toho vlastníka splniť veriteľom to, čo im dlží, nie je iný spôsob, podľa mňa nie je iný spôsob, ako preniesť vlastnícke práva z nejakej firmy na toho veriteľa. Pretože iba ten veriteľ má motiváciu k tomu, aby dostal zaplatené svoje dlhy. Nikto iný.

A práve preto ja tento návrh, aj keď nie som jeho predkladateľom, veľmi rád podporím. A keď sú tam nejaké chyby, kolegovia z opozície, z vládnej strany, poďme ich napraviť.
Ďakujem.

4.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. No, máme tu jeden základný fakt a to je, že referendum proste nefunguje. Nefunguje. Také, aké tu je, nefunguje. No nezachytil som, pán kolega, žiaľ, od vás nejaký rozumný návrh k tomu, aby fungovalo.
Ale ešte poviem možnože skôr k tomu, čo ste ma nepriamo vyzval, že ja som tu prišiel s nejakým návrhom, aby prezident mal legislatívnu iniciatívu, áno, a odôvodňoval som to krajinami, ako sú Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko a tak ďalej. Vy ste povedali, že ale veď to má aj Burkina Faso, Jemen a Uzbekistan, atď., atď., Zimbabwe ste myslím nepovedali. A zároveň ste povedali tu vo vystúpení, že povedzte aj to "b", že ako je to v iných krajinách. No ja som si tieto krajiny dohľadával, pán Hlina, a nenašiel som, že je to tam tak, ako vy hovoríte. Ja naozaj, dajte mi to, pošlite mi, že kde ste to našli, ten zdroj, že Uzbekistan, Burkina Faso, Jemen má to, čo som ja tu navrhoval. Ak to tak bude, nebudem teraz tvrdiť, že ste boli nekorektný. Lebo ak to tak nebolo, boli ste nekorektný.
Ďalej ste povedali, že bazálne nebudete experimentovať. Ale tak mi, prosím vás, povedzte, keď ste boli na referende, ak som zachytil správne mediálnu informáciu, že ste boli na referende, ak by bolo platné, aký by bol výsledok? Ja tvrdím, že to bol experiment. Lebo výsledok by nebol žiadny. Povedzte mi, aký bol výsledok? Ak ho neviete povedať, je to experiment. Nie je to nič iné, je to experiment. Buďte konečne taký, ako zvyknete, a reagujte, reagujte na všetko, čo sa pýtame, keď chcete normálnu diskusiu.
Nezachytil som v zásade ani jeden argument prečo nie, okrem toho, že ste porovnávali, že ste povedali, že ako je to v iných krajinách. Tu je základná premisa: referendum nefunguje. My hovoríme: v iných krajinách to funguje, ale poďme na naše podmienky a dajme v zásade akýkoľvek spôsob tomu, aby sa to sfunkčnilo. Nezachytil som, prečo by to na Slovensku nemalo fungovať. Nepovedali ste podľa môjho názoru ani jeden argument. A ani žiadny iný návrh, ako by to malo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené aj v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh zákona v druhom čítaní do 4. mája 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otto, ja tento váš návrh nenachádzam, prečo by som ho nepodporil, ja ho veľmi rád podporím. Ale myslím, že by sme sa mali zamyslieť nad širším kontextom. Pretože ja napríklad z dôvodovej správy ani z doložky vplyvov nenachádzam ten dôvod, že prečo ste povedali iba tí, ktorí získajú medailu, že či je to dôvod finančný, alebo sa na nich jednoducho zabudlo. Pretože my máme športy od, neolympijské športy, kde Slováci, ako sú karatisti, hokejbalisti, horolezci, dosahujú skvelé úspechy a na nich proste zabúdate. A box napríklad alebo vrh guľou je osobitná kategória, kde sú reprezentanti, ktorí naozaj živoria. A len preto, že nemajú medailu, ale úspešne reprezentovali, budú, nechcem povedať diskriminovaní, ale nebudú mať takéto výhody. A je to škoda.
Ak mi poviete, že ten problém je finančný, tak, samozrejme, poďme sa o tom baviť, ale myslím si, že nie je prekážka pri peniazoch v tejto veci. Tých reprezentantov, takýchto úspešných, nie je taká noša, nie je ich tak veľa. Skúsme to rozšíriť aj na ľudí, ktorí zanechali stopu v očiach slovenskej verejnosti, ale aj zahraničnej, bez toho, aby dostali medailu.

Ďakujem pekne. Pán Hlina, vám vadili predkladatelia, mne vadí práveže trošku možnože vecná stránka tohto návrhu. Aj keď úmysel, samozrejme, aj v tomto prípade je dobrý, veď je rok pred voľbami. Ale dovoľte mi povedať, že my na problematiku športu ideme podľa mňa zo zlej strany. My ideme teraz dávať príspevky niektorým úspešným reprezentantom namiesto toho, aby sme riešili slovenské talenty a celkovo prístup k športu, či už peniaze do športu cez daňové úľavy, alebo vytvorené podmienky pre vyššiu účasť divákov na zápasoch. My dávame ľuďom príspevok k dôchodku, čo je dobré.
Lenže tento návrh napríklad v tomto znení, v ktorom je predložený, zabúda na takých ľudí, ako je nebohý Ján Popluhár, Jozef Adamec, ktorí boli druhí na MS v Chile v šesťdesiatom druhom, pána Barmoša, Jurkemika, súčasného trénera Kozáka, ktorí boli tretí na majstrovstvách Európy v Taliansku, boxeristu Franeka, fenomenálneho brankára Eduarda Hartmanna napríklad, ďalších úspešných športovcov z Lillehammeru. To si tu, myslím, každý pamätá, aká to bola eufória, ako títo ľudia reprezentovali Slovensko, aké boli, aký bol efekt v zahraničí. To bol neuveriteľný. Ďalej, Zdeno Cíger, aktuálne aj Zdeno Chára, Ján Laco, ktorým verím, že čoskoro budú mať možnosť dosiahnuť na MS zlatú medailu. Teda to je také moje zbožné želanie, ale na týchto ľudí tento návrh proste zabúda.
A títo ľudia spravili pre ten šport menej? Iba preto, že nemajú medailu? Toto mi proste vadí a je to škoda.