Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia na balkóne, účelom správy výboru pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov, teda o prostriedkoch elektrotechnických, rádiotechnických, fototechnických, ktoré sa používajú utajovaným spôsobom na odpočúvanie, zaznamenávanie, vyhotovovanie, prípadne vyhodnocovanie rôznych informácií, hlavne spravodajských informácií, alebo teda informácií aj pre Policajný zbor, to je len pre objasnenie, o čo ide, má byť najmä posilnenie verejnej kontroly, a to aj či najmä vo vzťahu k neoprávnenému zásahu verejnomocenských orgánov do súkromia občanov Slovenskej republiky.
Zákonodarcovia, parlament v rámci svojej ústavnej pôsobnosti kontrolovať zákon o ochrane pred odpočúvaním výslovne okrem iného hovorí aj toto: „Súčasťou správy predkladanej plénu musí byť každý zistený prípad nezákonného použitia informačno-technických prostriedkov vrátane informácie o zodpovednosti osôb podľa § 8. Dovolím si konštatovať, že správa takúto informáciu neobsahuje. Pritom je to jedna zo základných informácií, ktoré by obsahovať mala. Je to veľká škoda, pretože ak nepoznáte nezákonné použitia ITP, ťažko budete vyvodzovať zodpovednosť a ťažko odstránite to, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Čiže tá správa túto informáciu neobsahuje. Už v minulom roku som hovoril o nedôslednom napĺňaní účelu tejto správy za rok 2013. A musím povedať, že pochybnosti mám aj pri tejto správe, teda o tom, že účel, ktorý má plniť, a to je verejná kontrola, nie je dodržaný.
Tento dokument má viaceré podľa mňa nedostatky a tie vidím najmä v tom, že v prvom rade nerozlišuje medzi jednotlivými súdmi, ktoré vydávajú povolenie na použitie ITP. Uvádza iba ale, že na všetky krajské súdy a Špecializovaný trestný súd bolo v roku 2014 podaných spolu 1 852 žiadostí o vydanie súhlasu na použitie ITP podľa § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 166/2003 Z. z. Samotný fakt možnože nie je pre niekoho dôležitý, ale treba si povedať, že ak budeme takto generalizovať a budeme rozlišovať, ktoré súdy vydávajú a ktoré súdy nevydávajú to povolenie, len ťažko môžeme prísť k nejakým nápravným opatreniam a zisteniam, či súdy vydávajú povolenia zákonne alebo nezákonne a či tie odmietnuté žiadosti sú v poriadku alebo nie sú v poriadku, prípadne či tie, čo sú odsúhlasené, sú alebo nie sú v poriadku. Čiže tie negatívne javy ak nebudeme mať presne špecifikované, veľmi ťažko ich odstránime. Verejná kontrola nebude tak silná, ako to zákon predpokladá.
Druhým problémom je, že táto správa obsahuje prinajmenšom zamysleniahodnú informáciu, že dosiahnuť tú zákonom uznaného sledovaného cieľa s výnimkou Krajského súdu v Prešove súdy informáciu poskytnúť proste nevedeli. Nevedeli poskytnúť, či bol dosiahnutý účel použitia ITP. To hovorí záver správy. Je to podľa mňa škoda. Navyše, údaje o počtoch vyhovení žiadostí a počtoch odmietnutí žiadostí sa len ťažko dajú preveriť, ak vôbec sa dajú preveriť. Je závažný nedostatok prístup verejnosti k tomu, preveriť všetky žiadosti, teraz nehovorím neanonymizované, alebo teda anonymizované, plne, či to číslo je v poriadku a nie je náhodou vyššie, pretože ja sa obávam, a prídem k tomu ďalej vo svojom vystúpení, že to číslo je ďaleko vyššie ako ten počet, ktorý uvádza správa.
Tretím problémom, ktorý vidím, je, že sa zodpovedajúce nereflektuje medzi tým, či ide o spravodajské informácie alebo informácie o trestných odpočúvaniach. Kvalita predloženej správy v mojich očiach teda trpí práve preto, že sa predložený materiál vôbec nezaoberá zásadným problémom, ktorý bráni dosahovaniu sledovaného cieľa. Naň som poukazoval už minulý rok, presnejšie, čísla, ktorými táto správa operuje, nemusia zodpovedať komplexnosti reality, môžu byť len obrazom zlomku úkonov, ktoré orgány verejnej moci skutočne vykonali, aby sa dostali často nie nesporným spôsobom k informáciám o pohybe konkrétnych osôb a, to ma najviac trápi, pohybe osôb, ktoré majú občianstvo Slovenskej republiky. Toto sa opakovane, mimochodom, prízvukovalo aj v médiách prostredníctvom rôznych novinárov, blogerov alebo ľudí zaujímajúcich sa o informačnú bezpečnosť. Takže by o tom mal byť informovaný v zásade každý kompetentný za túto správu. Treba povedať, že na to bolo poukazované, ja som na to poukazoval v minulosti, ale zatiaľ neboli zo strany vládnej strany urobené také kroky, ktoré by vyhoveli ústavným a úniovým štandardom demokratického a právneho štátu.
Možno ešte konkrétnejšie z tej správy. Podľa správy za rok 2013 bolo napríklad na všetky krajské súdy a Špecializovaný trestný súd v roku 2013 podaných spolu 2 039 žiadostí o vydanie súhlasu na použitie ITP. Policajný zbor toho roku podal celkovo 1 597 takých žiadostí, pričom súdy vyhoveli 1 496 a nevyhoveli 101 žiadostiam. Tohtoročná správa hovorí, na všetky krajské súdy a Špecializovaný trestný súd bolo v roku 2014 podaných spolu 1 852 žiadostí o vydanie súhlasu na použitie ITP a pokiaľ ide o Policajný zbor, bolo to 1 384 žiadostí s tým, že vyhoveli 1 290 a nevyhoveli 94 žiadostiam, pričom už v polovici minulého roka novinár Adam Valček na svojom blogu povedal, citujem, informácie o tom, kedy ako dlho a cez aké zariadenia odkiaľ telefonujeme a s kým si vymieňame e-maily alebo odkiaľ sa pripájame, keď komentujeme článok na webe, posúvajú polícii a tajnej službe aj slovenskí telekomunikační operátori a prevádzkovatelia veľkých serverov ako Zoznam, Centrum alebo Sme, pre porovnanie uvedeného v roku 2012 riešili telekomunikační operátori cca 16-tisíc takých žiadostí, to je obrovský nepomer k tomu, čo si žiadal Policajný zbor, prípadne iné verejné mocenské orgány, napríklad teda operátori poskytli žiadosti napríklad o tom, kto odkiaľ a s kým telefonoval, tu počet žiadostí o hovoroch cez mobil bol približne 7-tisíc, narástol počet žiadostí, podľa ktorých chceli policajti zistiť detaily o pohyboch na webe, takýchto bol v roku 2012 počet 2 335, pričom v roku 2011 to bolo len 667.
Na čo chcem poukázať týmito číslami, to je ten trend, ktorý podľa mojej mienky je nepochybne jasný a je jasne a výrazne stúpajúci, pričom správa sa javí, ako keby sa ten trend nemenil, ale hovoria niečo úplne iné realita a správa, čiže to je to porovnanie reality s tou v zásade prísnou formálnou správou údajov od operátorov. Považujem to za veľký problém, riziko toho, že tá správa neobsahuje všetko, čo obsahovať má, pretože účelom zákona, na základe ktorého sa prerokováva táto správa, je práve zamedzenie nezákonným odpočúvaniam, a teda zásahom do súkromia konkrétnej osoby, konkrétneho občana Slovenskej republiky. Práve preto som presvedčený, že ak už sa teda v zásade uchýlime k použitiu ITP, malo by sa postupovať zodpovedne, obozretne a s mierou, pretože tá miera ak chýba, môže to spôsobiť naozaj negatívne následky vo viacerých sférach spoločnosti. Možno ma v tom niektorí kolegovia doplnia.
Omnoho väčším problémom, ako je rozdiel v číslach, sú naše zákony, pretože polícia, tajná služba sa len prednedávnom vedela dostať k informáciám o hovoroch a aktivitách na webe spravidla pri menej závažných trestných činoch a nedá sa vylúčiť, že niekedy to bolo aj bez súhlasu súdu. Štatistika k dnešnému dňu tu chýba, aj keď v tej správe mohla a mala byť. Pri operátoroch bol síce zákon trošku precíznejší, keď im relevantné dáta prikazoval poskytnúť až na príkaz súdu, toto však pre internetové firmy ako Azet či Centrum neplatilo. Mohla teda nastať úplne paradoxná situácia, že ak si polícia vyžiadala údaje od Azetu, Zoznamu, prípadne iného pokecu, nepotrebovala na to súhlas súdu, pričom ak si takéto údaje želala od Orangeu, ten súhlas nevyhnutne potrebovala. Taký bol v minulosti zákon a ten zákon nebol zrušený týmto plénom, bola pozastavená jeho účinnosť naším Ústavným súdom v polke minulého roka. By som povedal, že je to naozaj nedostatok, ktorý nazvem ako fakultatívny nedostatok tejto správy, pretože si myslím, že o tom, v akom stave je praktická realizácia tohto zákona, ktorý v určitých ustanoveniach už nemá účinnosť, proste v tejto správe absentuje tento údaj a je to pomerne výrazný údaj, teda nevieme, či zodpovedá prax tomu, čo je dané síce platnému zákonu, ale neúčinnému, neviem to, táto správa proste o tom mlčí.
Z povedaného teda vyplývajú dve veci:
Po prvé. Predložená správa je nedostatočná, pretože neobsahuje zmienku o tom, či sa slovenské verejnomocenské orgány k predmetným informáciám v relevantnom období dostali. Zdá sa, že v minulosti boli operátori k žiadostiam Policajného zboru a tajnej služby nenáležite ústretoví. O tom, ako to je dnes, nevieme, pretože tá správa proste o tom mlčí.
Po druhé. Je podľa mojej mienky nutné legislatívne riešiť stav, v ktorom je dnes policajt relatívne jednoducho alebo ľahko schopný získať citlivé údaje o pohybe a komunikácii jednotlivca bez toho, aby jeho postup autorizoval súd. Musím povedať, že nespochybňujem úsilie chrániť Slovákov pred aktivitami, ktoré majú čo dočinenia s terorizmom, prípadne s organizovaným zločinom. Dokonca je v tejto súvislosti aktivizmus práve tých verejnomocenských orgánov žiadaný. Nesmie však narúšať ústavou garantované práva a slobody. Dovolím si pritom uviesť, že pomenované subjekty v dennej praxi ešte prednedávnom vedeli a možno stále vedia, čo podľa tejto správy ešte nevieme povedať, či to vedeli alebo to vedia alebo akým spôsobom to budú robiť, uplatňovať zákon, ktorý je neúčinný. To je veľmi dôležité. Čiže nevieme to pomenovať, či sa pri riešení priestupkov a v rôznych iných súvislostiach alebo pri trestných činoch, ktoré s predpísanou a demokraticky a právne štátnou kvalitou činnosti nemusia mať až tak veľa spoločného. Teda nie je podľa tejto správy zrejmé, opäť, aká je prax pri uplatňovaní zákona.
Pri príležitosti tohto vystúpenia by som dal možno do budúcna pro futuro odporúčanie, čo by táto správa mala obsahovať. Týka sa to najmä týchto šiestich oblastí, po prvé, aby sa sprehľadnili odpočúvania, bližšia štruktúra toho, kto koho ako odpočúva, nehovorím, aby to bolo odanonymizované, ďalej, aby podstatne sa zvýšila možnosť kontroly, podľa mojich vedomostí výbory Národnej rady nemajú efektívnu možnosť kontroly toho, ako sú vykonávané ITP, po tretie, aby bolo možné zistiť, či bol alebo nebol dosiahnutý účel na základe overiteľných dát, to je hádam najdôležitejšie odporúčanie, ktoré by som si dovolil dať, po štvrté, aby sa zvyšovalo povedomie operátorov o legálnych mantineloch poskytovania informácií, po piate, aby sa zamedzilo získavaniu informácií o jednotlivcoch nad ústavný a úniový rámec, po šieste, aby sa prinajmenšom obmedzila úspešnosť vybavovania sporných a pochybných žiadostí o poskytnutie takýchto informácií.
Veď práve takúto aktivitu dnes bytostne potrebujeme, ak chceme, aby mohla krajina, v ktorej žijeme, sa pýšiť tou nálepkou právneho štátu. Ďakujem.
