86.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážení hostia na balkóne, dovoľte aj mne povedať pár slov k tomu, čo sa tu odohráva.
V prvom rade toto nie je štandardný legislatívny proces. Má to ďaleko od štandardného legislatívneho procesu. Na míle ďaleko, pani spravodajkyňa. Na míle ďaleko. Ja z toho, čo som v opozícii a som tu krátko oproti niektorým kolegom, som tu naozaj takto málinko. Z toho, čo som odpozoroval, treba povedať, že opozícia robila chyby. Robila chyby a v skrátených konaniach detto. Zneužívala ich, robila to. Nebolo to správne. Ale hovoriť, že keďže ste to robili aj vy, budeme to robiť aj my, preto je to štandardné. To je, toto mi príde nezodpovedné, to je žalostné. Toto nie je úprimná správa tejto krajiny. Určite nie.
Bolo tu povedané, že práve vládna strana je tá, ktorá pomáha ľuďom. Opozícia tára, vládna strana poskytuje riešenia. No treba si povedať fakty. Fakty sú, že za ostatných alebo za posledných desať rokov je vládna strana pri moci takmer osem. Takmer osem. Že za jej vlády 2006 až 2010, to znamená, kedy zákon bol v platnosti a účinnosti už nejaký ten rok, deväťkrát bol zákon o konkurze a reštrukturalizácii otvorený. S tým zákonom sa neurobilo to, aby sa kauza Váhostav neopakovala, aby sa nestala, pardon. Rovnako to platí pri TSS Grade, pri Doprastave. Nikto s tým nič neurobil.
Treba povedať, že kauza Váhostav je jedna z tých káuz, ktorá má taký mediálny rozsah, že už bolo treba s tým niečo spraviť. Preto sa prišlo narýchlo s nejakým legislatívnym riešením, ktoré, ja sa obávam, že nebude dobré a že bude mať chyby. A neprajem ich, ale zrejme budú. A treba povedať, že my sme navrhovali, pán minister financií, tie návrhy tu boli opakovane z nášho klubu, ale aj z ostatných opozičných klubov prišli návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia celkom radikálne. Týkali sa DPH, týkali sa vymožiteľnosti práva, týkali sa dokonca aj sprísnenia trestných činov, len aby fungovali obchodno-záväzkové vzťahy, aby sa naštartoval trh a obchod. Tie návrhy boli zamietnuté.
A keď ste sa ma pýtal, za celkom dobrý príklad je návrh podpredsedníčky Jurinovej z konca roka 2013, kedy navrhovala to, čo vy navrhujete, dámy a páni, v čl. 8 bod 8 až 9. Toto sme tu už mali pred rokom a pol. Dvadsaťtri poslancov za vládnu stranu tento návrh odmietla. Povedali: "proti, sme proti takémuto návrhu". Teraz ho sami navrhujete. Ergo, my sme tu tie návrhy mali, ale vy ste ich zmietli. Zmietli ste ich zo stola len kvôli politickej kultúre, lebo sa vám nepáčilo, že opozícia môže prísť s nejakým nápadom. Tu máte výsledok. Tu máte výsledok malých a stredných podnikateľov, ktorí trpia. Trpia na to, že ich pohľadávky nebudú vymožiteľné. A zdôrazňujem, nejde tu iba o Váhostav.
Musím povedať, že mňa teší, že vláda dosiahla dohodu. To hovorím celkom úprimne. Je dobré, že akékoľvek riešenie, ktoré je dosiahnuté na základe konsenzu, je dobré. Len treba si uvedomiť, a to myslím, že vie každý z nás, že dohoda je výsledkom kompromisov, kedy spravidla dve strany majú nejakú východiskovú pozíciu. Akú východiskovú pozíciu má dnes Váhostav? Veď ho nikto nechce. Nikto ho nechce kúpiť. Nikto ho proste, nikto oň nemá záujem. Váhostav má tak zlé meno, že s ním bude málokto obchodovať. Živnostníci? Malí podnikatelia? A čo mali iné urobiť? Veď oni sa museli dohodnúť. Vy im síce vykryjete nejakú časť peňazí, ale tie firmy, ktoré buď skončili, alebo museli prepúšťať, to už nevrátite. To sa nedá vrátiť.
Inými slovami, tá dohoda, je pekné, že je tu. Ale mať tu dobrú legislatívu a dobrých a zodpovedných poslancov, nemusela tu dohoda ani byť. Nemuseli sme do tejto situácie vôbec dôjsť, a to, čo sa deje, že my sme skutočne len štatisti. Hovorila to kolegyňa Pfundtner, že tá rovnováha moci, ktorá je medzi zákonodarnou, súdnou a výkonnou, že je nielen narušená, tu je proste potretá. Tento parlament, časť poslancov z nich nemá ani šajnu o tom, o čom hlasuje. Je to práve kvôli tomu, že správanie niektorých ľudí spôsobuje veľkú nedôveryhodnosť tohto parlamentu. Veľkú, a to opäť, je to aj vina opozície. Ale my sme tu preto, aby sme dali opäť späť tú dôveru.
Keď sa vrátim späť k tej myšlienke. Pán premiér ako výkonná moc, ktorá zodpovedá sa tomu parlamentu, vám, páni poslanci za vládnu stranu, najmä vám, spomeňte si, ako povedal v U. S. Steele, že zabezpečí 83 poslancov na prijatie legislatívy. Vstúpil vám do svedomia. Povedal, že je jedno, čo si myslíš. Ja, budeš podľa mňa, čo ja chcem.
Rovnako tak pred dvomi, tromi týždňami pánovi Figeľovi, ktorého teraz odvolávame, podával ruku. Janko, veď tu máš ruku, dám ti 83. Tu máš. Poď do toho. Výkonná moc, ktorá sa zodpovedá zákonodarnej, opäť pán premiér vstúpil do svedomia vás, aj keď ste s tým možno nesúhlasili. My sme tu štatisti, dámy a páni. Nič iné. A preto sú legitímne úvahy o tom, a to nechcem, aby bola ústredná myšlienka, na čo nás je tu 150? Na čo nás je tu 150?
Ja som inak veľmi zvedavý, ako budete hlasovať o niečom, o čom, musím povedať, že sa bojím, že neviete, aké bude mať dopady, pretože to nie je možné zistiť. Ten konkurz je tak náročný, čo sa týka právnej úpravy, že to nie je možné spraviť nie za deň, za dva, podľa mňa ani za týždeň. Sú to náročné obchodné vzťahy, kde dopady, ja by som inak chcel vidieť tých ministerských úradníkov, ktorým vôbec nezávidím, ako robili túto novelizáciu. Pretože robiť novelizáciu podľa toho, čo povie pán premiér na tlačovke, mi príde úplne zvrátené. A inak vedeli ste o tom, že my na výbore dneska sme rokovali o tom, o čom vlastne ani nevieme, čo rokujeme práve teraz? Keď sme žiadali, prerušme to dovtedy, dokým nebude mať premiér po tlačovke. Veď to je nonsens. Zákony sa podľa tejto vlády tvoria na tlačových konferenciách a besedách. Nikde inde.
Podľa mojej mienky dobré zákony a dobrá legislatíva, kvalitná legislatíva sa tvorí iba v vzájomnej diskusii opozície a koalície a konštruktívnej, takej, kde naozaj je jedna strana, druhá strana vypočutá, pretože sa opäť dostaneme do toho začarovaného kruhu, kedy jeden druhého obviňujeme z niečoho, čo sme v minulosti urobili. A potom nebude priestor na výsledky. A to sa deje aj teraz. A uvidíte, vy si to zliznete, pretože tá úprava, ja sa naozaj obávam, že bude mať chyby. Ibaže by chyby nemala, ale pri takejto urgentnosti, sám som zvedavý.
Čo sa týka zákonodarného procesu, a to, že tento legislatívny proces nie je v poriadku, dovoľte mi, odcitovať z rozhodnutia pléna Ústavného súdu jednu alebo dva odseky, ktoré veľmi, ale veľmi odzrkadľujú to, čo sa deje tu a ktoré majú jeden závažný dôsledok. Takže len pre záznam. "Plénum Ústavného súdu, rozhodnutie 48/2003. Zákonodarný proces je osobitným druhom ústavného procesu, ktorého úprava je určená na to, aby rokovanie o návrhu zákonov malo ustanovené relatívne pevné pravidlá" - relatívne pevné, chápte tak, že je rokovací poriadok, sú legislatívne pravidlá a sú tu nejaké štandardy, nejaké zvyklosti - "pravidlá umožňujúce poslancom Národnej rady na konci tohto procesu hlasovať za alebo proti návrhu zákona, vrátane pozmeňujúcich návrhov, prípadne sa zdržať hlasovania alebo nebyť prítomný na takomto hlasovaní."
Inými slovami, ten poslanec musí dostať priestor na to, aby porozumel tomu, o čom hlasuje, aby to bolo v jeho kapacite, či mozgovej, mentálnej, akejkoľvek, aby mohol povedať, že tak za toto slobodne sa rozhodnem. Som za, proti, zdržím sa alebo proste odídem. Ale musí dostať priestor. A ten priestor tu proste nie je. A legislatívny proces, ktorý neobsahuje medzirezortné pripomienkové konanie len ťažko možno označovať za štandardné pri takomto rozsahu zákona.
Ústavný súd ďalej pokračuje: "Ústavný súd pripomína, že porušenie noriem ústavného procesu pred Národnou radou je v prípadoch hrubého a svojvoľného nerešpektovania pravidiel zákonodarného postupu zásadne spôsobilé vyústiť do rozporu prijatého zákona s ústavou." Ak bude niečo v rozpore, ak bude prijatá právna norma v rozpore, nemožno ju uplatňovať. A pri tejto dohode, ktorá vznikla na úrovni vlády, bánk, veriteľov podľa mňa je vysoko pravdepodobné, že sa nájde niekto, kto bude ukrátený tak, že túto úpravu napadne. Ja som zvedavý, ako budete potom vysvetľovať, že toto bol legislatívny štandardný proces. Obávam sa, že to proste nejde.
Ja aj s mojimi kolegami sme za to, a ja som včera dal verejný záväzok, že v momente, ako vládna strana stratí moc nad touto krajinou, že spravíme všetko pre to, aby sa situácia, ktorá nastala s Váhostavom, aby sa neopakovala, aby už neprišlo k tomu, že budú podvodné konkurzy a reštrukturalizácie, že budú, že bude takmer zástup nezodpovedných štatutárov. Nezodpovedných, rozumej, veď sa nič nestalo, nikto na mňa nemôže. Ja mám svoje prachy a som bárskde, na Bahamách napríklad. Tí ľudia sa neboja, nemajú čoho. Naša právna úprava nie je dobrá.
Aj z tohto dôvodu navrhujem, pani spravodajkyňa, uznesenie, ktoré znie nasledovne: Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky zabezpečiť vypracovanie takej právnej úpravy, ktorá zohľadní relevantné odborné pripomienky a stanoviská, odborné pripomienky a stanoviská, teda mimo tento parlament. Tento parlament je už prepolitizovaný viac, akoby mal. Pripomienky a stanoviská problematiky vymožiteľnosti pohľadávok z obchodného styku, ako aj konkurzného a reštrukturalizačného konania, pričom bude vychádzať z troch zásadných princípov:
- princíp reálne vymožiteľnej zodpovednosti štatutárov obchodných spoločností za náhradu škody v prípade jej vzniku,
- princíp generálnej prevencie pred konkurzným a reštrukturalizačným konaním, to znamená konkurz a reštruktúra budú až vtedy, kedy sa už nebude dať nič robiť a budeme sa im pokúšať právnou úpravou predchádzať.
- a po tretie, princípu spravodlivého prerozdelenia financií v prípade realizácie konkurzného a reštrukturalizačného konania.
Verím, že za toto uznesenie, ktoré má byť splnené do júna 2015, čo sú dva mesiace a ja nemám problém, aby tu bola dohoda, ale nech je to, prosím vás, poriadne, že za toto uznesenie budete hlasovať. Je to v záujme nás všetkých, aby sa podobná situácia už nikdy v živote neopakovala.
Ďakujem pekne.