Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. V tejto súvislosti sa chcem spýtať na to ustanovenie z pozmeňováku, že správkyňa alebo správca sa môže vzdať svojej funkcie. Či toto je ustanovenie našité na túto konkrétnu správkyňu, či máte vedomosť, že sa jej to bude týkať. Tak.

Pán minister, ďakujem veľmi pekne. Mám iba jednoduchú otázku alebo doplňujúcu. Takže tým, čo ste predstavili, garantujete, že sa už v budúcnosti nebude opakovať kauza Váhostav. Áno, alebo nie?

92.
Ďakujem veľmi pekne. Musím povedať, že ma mrzí, že pán predseda, vy ste nemali faktickú, keď ste chceli. Dúfam, že mi potom poviete. Ale teraz trošku vážnejšie. Čo som zabudol, bola jedna vec, že aby nikto nepovedal, že sme nemali pozmeňovák. Ja som, mám pozmeňujúci návrh spolu s kolegami z opozície a veríme, že toto je riešenie, na ktorom sa dá úpenlivo diskutovať a verím, že tá diskusia tu bude. Predstaví to, myslím, pán Lipšic, to riešenie a dúfam, že budete rovnako aktívni a budete kritizovať, dávať návrhy a diskutovať o tom, ako to navrhujeme. To som hodne, hodne zvedavý, kam až vás pustí vaše svedomie alebo váš príkaz. Vaša poslušnosť k tým príkazom.
Ale, pán kolega Martvoň, ja neviem, či to sem patrilo, že my sme teda parlamentná republika. Najprv teda, ja hovorím, že my sme trošku zdeformovaná parlamentná republika, ale hovorím to práve kvôli prezidentovi. A tuto som hovoril o tom, že vám pán premiér dáva proste príkazy. Ale má to byť opačne. On sa má zodpovedať vám. Tak sa rozhodnite teda, ako to chcete mať, lebo podľa mňa, my sa iba hráme a tvárime na demokraciu alebo na parlamentnú formu vlády. Rozhodnite sa, lebo keď som tu dával návrh na posilnenie právomocí prezidenta, no to bolo huku, že tak toto nie, my sme štandardná parlamentná republika, to sem nepatrí. A teraz zrazu už nie sme. Tak ja neviem. Je to pomerne oportunistické, čo sa mi nejaví proste správne. Ale však to je vaša zodpovednosť.

86.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážení hostia na balkóne, dovoľte aj mne povedať pár slov k tomu, čo sa tu odohráva.
V prvom rade toto nie je štandardný legislatívny proces. Má to ďaleko od štandardného legislatívneho procesu. Na míle ďaleko, pani spravodajkyňa. Na míle ďaleko. Ja z toho, čo som v opozícii a som tu krátko oproti niektorým kolegom, som tu naozaj takto málinko. Z toho, čo som odpozoroval, treba povedať, že opozícia robila chyby. Robila chyby a v skrátených konaniach detto. Zneužívala ich, robila to. Nebolo to správne. Ale hovoriť, že keďže ste to robili aj vy, budeme to robiť aj my, preto je to štandardné. To je, toto mi príde nezodpovedné, to je žalostné. Toto nie je úprimná správa tejto krajiny. Určite nie.
Bolo tu povedané, že práve vládna strana je tá, ktorá pomáha ľuďom. Opozícia tára, vládna strana poskytuje riešenia. No treba si povedať fakty. Fakty sú, že za ostatných alebo za posledných desať rokov je vládna strana pri moci takmer osem. Takmer osem. Že za jej vlády 2006 až 2010, to znamená, kedy zákon bol v platnosti a účinnosti už nejaký ten rok, deväťkrát bol zákon o konkurze a reštrukturalizácii otvorený. S tým zákonom sa neurobilo to, aby sa kauza Váhostav neopakovala, aby sa nestala, pardon. Rovnako to platí pri TSS Grade, pri Doprastave. Nikto s tým nič neurobil.
Treba povedať, že kauza Váhostav je jedna z tých káuz, ktorá má taký mediálny rozsah, že už bolo treba s tým niečo spraviť. Preto sa prišlo narýchlo s nejakým legislatívnym riešením, ktoré, ja sa obávam, že nebude dobré a že bude mať chyby. A neprajem ich, ale zrejme budú. A treba povedať, že my sme navrhovali, pán minister financií, tie návrhy tu boli opakovane z nášho klubu, ale aj z ostatných opozičných klubov prišli návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia celkom radikálne. Týkali sa DPH, týkali sa vymožiteľnosti práva, týkali sa dokonca aj sprísnenia trestných činov, len aby fungovali obchodno-záväzkové vzťahy, aby sa naštartoval trh a obchod. Tie návrhy boli zamietnuté.
A keď ste sa ma pýtal, za celkom dobrý príklad je návrh podpredsedníčky Jurinovej z konca roka 2013, kedy navrhovala to, čo vy navrhujete, dámy a páni, v čl. 8 bod 8 až 9. Toto sme tu už mali pred rokom a pol. Dvadsaťtri poslancov za vládnu stranu tento návrh odmietla. Povedali: "proti, sme proti takémuto návrhu". Teraz ho sami navrhujete. Ergo, my sme tu tie návrhy mali, ale vy ste ich zmietli. Zmietli ste ich zo stola len kvôli politickej kultúre, lebo sa vám nepáčilo, že opozícia môže prísť s nejakým nápadom. Tu máte výsledok. Tu máte výsledok malých a stredných podnikateľov, ktorí trpia. Trpia na to, že ich pohľadávky nebudú vymožiteľné. A zdôrazňujem, nejde tu iba o Váhostav.
Musím povedať, že mňa teší, že vláda dosiahla dohodu. To hovorím celkom úprimne. Je dobré, že akékoľvek riešenie, ktoré je dosiahnuté na základe konsenzu, je dobré. Len treba si uvedomiť, a to myslím, že vie každý z nás, že dohoda je výsledkom kompromisov, kedy spravidla dve strany majú nejakú východiskovú pozíciu. Akú východiskovú pozíciu má dnes Váhostav? Veď ho nikto nechce. Nikto ho nechce kúpiť. Nikto ho proste, nikto oň nemá záujem. Váhostav má tak zlé meno, že s ním bude málokto obchodovať. Živnostníci? Malí podnikatelia? A čo mali iné urobiť? Veď oni sa museli dohodnúť. Vy im síce vykryjete nejakú časť peňazí, ale tie firmy, ktoré buď skončili, alebo museli prepúšťať, to už nevrátite. To sa nedá vrátiť.
Inými slovami, tá dohoda, je pekné, že je tu. Ale mať tu dobrú legislatívu a dobrých a zodpovedných poslancov, nemusela tu dohoda ani byť. Nemuseli sme do tejto situácie vôbec dôjsť, a to, čo sa deje, že my sme skutočne len štatisti. Hovorila to kolegyňa Pfundtner, že tá rovnováha moci, ktorá je medzi zákonodarnou, súdnou a výkonnou, že je nielen narušená, tu je proste potretá. Tento parlament, časť poslancov z nich nemá ani šajnu o tom, o čom hlasuje. Je to práve kvôli tomu, že správanie niektorých ľudí spôsobuje veľkú nedôveryhodnosť tohto parlamentu. Veľkú, a to opäť, je to aj vina opozície. Ale my sme tu preto, aby sme dali opäť späť tú dôveru.
Keď sa vrátim späť k tej myšlienke. Pán premiér ako výkonná moc, ktorá zodpovedá sa tomu parlamentu, vám, páni poslanci za vládnu stranu, najmä vám, spomeňte si, ako povedal v U. S. Steele, že zabezpečí 83 poslancov na prijatie legislatívy. Vstúpil vám do svedomia. Povedal, že je jedno, čo si myslíš. Ja, budeš podľa mňa, čo ja chcem.
Rovnako tak pred dvomi, tromi týždňami pánovi Figeľovi, ktorého teraz odvolávame, podával ruku. Janko, veď tu máš ruku, dám ti 83. Tu máš. Poď do toho. Výkonná moc, ktorá sa zodpovedá zákonodarnej, opäť pán premiér vstúpil do svedomia vás, aj keď ste s tým možno nesúhlasili. My sme tu štatisti, dámy a páni. Nič iné. A preto sú legitímne úvahy o tom, a to nechcem, aby bola ústredná myšlienka, na čo nás je tu 150? Na čo nás je tu 150?
Ja som inak veľmi zvedavý, ako budete hlasovať o niečom, o čom, musím povedať, že sa bojím, že neviete, aké bude mať dopady, pretože to nie je možné zistiť. Ten konkurz je tak náročný, čo sa týka právnej úpravy, že to nie je možné spraviť nie za deň, za dva, podľa mňa ani za týždeň. Sú to náročné obchodné vzťahy, kde dopady, ja by som inak chcel vidieť tých ministerských úradníkov, ktorým vôbec nezávidím, ako robili túto novelizáciu. Pretože robiť novelizáciu podľa toho, čo povie pán premiér na tlačovke, mi príde úplne zvrátené. A inak vedeli ste o tom, že my na výbore dneska sme rokovali o tom, o čom vlastne ani nevieme, čo rokujeme práve teraz? Keď sme žiadali, prerušme to dovtedy, dokým nebude mať premiér po tlačovke. Veď to je nonsens. Zákony sa podľa tejto vlády tvoria na tlačových konferenciách a besedách. Nikde inde.
Podľa mojej mienky dobré zákony a dobrá legislatíva, kvalitná legislatíva sa tvorí iba v vzájomnej diskusii opozície a koalície a konštruktívnej, takej, kde naozaj je jedna strana, druhá strana vypočutá, pretože sa opäť dostaneme do toho začarovaného kruhu, kedy jeden druhého obviňujeme z niečoho, čo sme v minulosti urobili. A potom nebude priestor na výsledky. A to sa deje aj teraz. A uvidíte, vy si to zliznete, pretože tá úprava, ja sa naozaj obávam, že bude mať chyby. Ibaže by chyby nemala, ale pri takejto urgentnosti, sám som zvedavý.
Čo sa týka zákonodarného procesu, a to, že tento legislatívny proces nie je v poriadku, dovoľte mi, odcitovať z rozhodnutia pléna Ústavného súdu jednu alebo dva odseky, ktoré veľmi, ale veľmi odzrkadľujú to, čo sa deje tu a ktoré majú jeden závažný dôsledok. Takže len pre záznam. "Plénum Ústavného súdu, rozhodnutie 48/2003. Zákonodarný proces je osobitným druhom ústavného procesu, ktorého úprava je určená na to, aby rokovanie o návrhu zákonov malo ustanovené relatívne pevné pravidlá" - relatívne pevné, chápte tak, že je rokovací poriadok, sú legislatívne pravidlá a sú tu nejaké štandardy, nejaké zvyklosti - "pravidlá umožňujúce poslancom Národnej rady na konci tohto procesu hlasovať za alebo proti návrhu zákona, vrátane pozmeňujúcich návrhov, prípadne sa zdržať hlasovania alebo nebyť prítomný na takomto hlasovaní."
Inými slovami, ten poslanec musí dostať priestor na to, aby porozumel tomu, o čom hlasuje, aby to bolo v jeho kapacite, či mozgovej, mentálnej, akejkoľvek, aby mohol povedať, že tak za toto slobodne sa rozhodnem. Som za, proti, zdržím sa alebo proste odídem. Ale musí dostať priestor. A ten priestor tu proste nie je. A legislatívny proces, ktorý neobsahuje medzirezortné pripomienkové konanie len ťažko možno označovať za štandardné pri takomto rozsahu zákona.
Ústavný súd ďalej pokračuje: "Ústavný súd pripomína, že porušenie noriem ústavného procesu pred Národnou radou je v prípadoch hrubého a svojvoľného nerešpektovania pravidiel zákonodarného postupu zásadne spôsobilé vyústiť do rozporu prijatého zákona s ústavou." Ak bude niečo v rozpore, ak bude prijatá právna norma v rozpore, nemožno ju uplatňovať. A pri tejto dohode, ktorá vznikla na úrovni vlády, bánk, veriteľov podľa mňa je vysoko pravdepodobné, že sa nájde niekto, kto bude ukrátený tak, že túto úpravu napadne. Ja som zvedavý, ako budete potom vysvetľovať, že toto bol legislatívny štandardný proces. Obávam sa, že to proste nejde.
Ja aj s mojimi kolegami sme za to, a ja som včera dal verejný záväzok, že v momente, ako vládna strana stratí moc nad touto krajinou, že spravíme všetko pre to, aby sa situácia, ktorá nastala s Váhostavom, aby sa neopakovala, aby už neprišlo k tomu, že budú podvodné konkurzy a reštrukturalizácie, že budú, že bude takmer zástup nezodpovedných štatutárov. Nezodpovedných, rozumej, veď sa nič nestalo, nikto na mňa nemôže. Ja mám svoje prachy a som bárskde, na Bahamách napríklad. Tí ľudia sa neboja, nemajú čoho. Naša právna úprava nie je dobrá.
Aj z tohto dôvodu navrhujem, pani spravodajkyňa, uznesenie, ktoré znie nasledovne: Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky zabezpečiť vypracovanie takej právnej úpravy, ktorá zohľadní relevantné odborné pripomienky a stanoviská, odborné pripomienky a stanoviská, teda mimo tento parlament. Tento parlament je už prepolitizovaný viac, akoby mal. Pripomienky a stanoviská problematiky vymožiteľnosti pohľadávok z obchodného styku, ako aj konkurzného a reštrukturalizačného konania, pričom bude vychádzať z troch zásadných princípov:
- princíp reálne vymožiteľnej zodpovednosti štatutárov obchodných spoločností za náhradu škody v prípade jej vzniku,

- princíp generálnej prevencie pred konkurzným a reštrukturalizačným konaním, to znamená konkurz a reštruktúra budú až vtedy, kedy sa už nebude dať nič robiť a budeme sa im pokúšať právnou úpravou predchádzať.

- a po tretie, princípu spravodlivého prerozdelenia financií v prípade realizácie konkurzného a reštrukturalizačného konania.
Verím, že za toto uznesenie, ktoré má byť splnené do júna 2015, čo sú dva mesiace a ja nemám problém, aby tu bola dohoda, ale nech je to, prosím vás, poriadne, že za toto uznesenie budete hlasovať. Je to v záujme nás všetkých, aby sa podobná situácia už nikdy v živote neopakovala.
Ďakujem pekne.

80.
Ďakujem pekne. Pán minister, čo mi na tomto celom vadí je, že kde bola vládna strana doteraz? Toto nie je nový problém. Váhostav, to bolo známe, že oni neplatia. A keby vám to nebolo známe, určite ste počuli o TSS Grade, o Doprastave, hovoríme tiež radovo o desiatkach, v jednom prípade aj o stovkách miliónov. Kde ste boli? Viete, preto mi vadí, že táto vaša snaha nie je úprimná a okej, s tým sa vysporiadame asi pri voľbách tak my, ako aj vy.
Som rád, že ste otvorili to, čo povedal Ľudovít Ódor. Ja pochopiteľne, keďže vy ste na opačnej strane barikády a on je, povedzme že, alebo rozpočtová rada je kreovaná, bola kreovaná tu naprieč politickým spektrom, tak tá moja skôr smeruje k nemu. Ale okej, nech je to účtovná operácia, nech je to na polemike. Ale keď bankám vy zvýšite odvod, banky musia svoje finančné plány niekde vykryť. Niekde ich musia zaplátať. Kde to urobia? Kde máme záruky, že tie banky to nepremietnu do poplatkov, do rôznych poplatkov, do zvýšených poplatkov, čo i len o cent, o dva, o tri. Tí ľudia to pocítia, pocítia to. Čiže myslím, že toto by sme si mali povedať a myslím, že by to bolo od vás úprimné, aby ste povedali, že ak to podľa vás nemá vplyv na verejné financie, môže to mať dopad na bežných občanov.

8.
Môžem? Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, sú veci, ktoré rieši parlament, sú veci, ktoré rieši vláda, sú veci, ktoré riešia banky. Zamerajme sa na to, čo je tu v parlamente a parlament je jediný zákonodarný zbor. Nie je ním ani tlačová konferencia, ani tlačová beseda, ani žiadne iné vyhlásenia. Aby zákonodarný zbor mohol pracovať, aby mohlo byť dodržané to, čo judikoval iks-krát Ústavný súd, a to je čistota legislatívneho procesu tak, aby adresáti mohli očakávať nejaké výsledky, do ktorých môžu zasiahnuť, musí prebehnúť štandardný legislatívny proces. Vy tvrdíte, že toto je štandardné.
Toto má, vážený pán predseda, ďaleko od štandardného legislatívneho procesu. Do tejto chvíle bola pre nás záhada, o čom ideme rokovať. Toto je právna norma, ktorá stavia poslancov celej tejto sály, nie iba opozíciu, ale aj vládnych poslancov do pozície štatistov. My sme neni nič iné, my sme štatisti. Sem to príde, niekto to má odhlasovať, lebo vláda povedala, lebo premiér povedal, ako povedal v U. S. STELL-e, zabezpečím poslancov.
Páni poslanci z vládnej strany, neviem, či viete, o čom budete hlasovať. Aké dopady bude mať tento návrh zákona, tento pozmeňovák? Podľa mňa toto nemá nič s právnym štátom, toto nemá nič s parlamentnou demokraciou. V parlamentnej demokracii sa rozpráva o niečom, o čom vieme, čo budeme rozprávať. Doteraz sme o tom nevedeli. Vy ste garantom legislatívneho procesu, takto to nemá vyzerať. Nemá to tak vyzerať. Urobíte chyby a budú chyby. Neželám ich, ale budú. (Potlesk.)

10.
Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, vy ste povedali, že predpokladom prijatia dobrého návrhu je aj diskusia a aj okrem parlamentnej aj mimoparlamentná. Toto ste alebo takto ste to nejako povedali. Toto je, myslím, že žart. My sme len včera skrátili skrátené legislatívne konanie, včera sme ho schválili, teda konanie, kde vylučujeme medzirezortné pripomienkové konanie, akúkoľvek diskusiu a to je k tomuto návrhu zákona. K týmto takmer sto stranám. Ako môže niekto k tomu diskutovať mimo parlament napríklad? No nemôže.
Čo je ešte väčší šok, že my vlastne nevieme, čo budeme schvaľovať v druhom čítaní. To najzásadnejšie. Ale ja sa pokúsim byť ešte chvíľku zmierlivý a povedzte mi, prosím, je naozaj tento legislatívny proces normálny, je v poriadku? Ja si myslím, že nie, ale možno vy mi odpoviete, ako to vidíte vy. A častokrát sa staviate do pozície štátnika, čo je dobré, čo sem patrí. Ale povedzte mi, zhodneme sa asi na tom, že ten, kto vládne, má zodpovednosť. Kto vládne v tejto republike takmer osem rokov z posledných desiatich? Kto vládne?
Ešte jednu poslednú otázku. Je alebo nie je pravda, či opozícia, táto aktuálna, mala alebo nemala návrhy, ako pomôcť malým a stredným podnikateľom za tieto tri roky? Je alebo nie je to pravda? Pretože vaši kolegovia, vrátane vás, ich zmietli zo stola bez akejkoľvek diskusie, bez akejkoľvek diskusie. Vy ste mali možnosť pomôcť týmto ľuďom, neurobili ste to.

Ďakujem veľmi pekne za reakciu pani Pfundtner. A fakt sa zhodneme na tom, a obidvaja sme právnici, že takýto proces proste tu nemôže byť a keď chceme, aby občania alebo podnikateľské prostredie sa nejako riadili, mali by vedieť, aký je ten proces, čo prijímame, aké to bude mať dopady, a mali by mať možnosť do toho zasiahnuť. Preto tu máme medzirezortné pripomienkové konanie, preto tu je zavedené legislatívny proces. Preto každý jeden zákon by mal prejsť, pokiaľ je komplexný, legislatívnym procesom, ktorý má viacero štádií. To nie je bezúčelné, to má svoj význam. A ten význam tu úplne potierame. A ja sa naozaj obávam, že do leta, prípadne do jesene príde novelizácia toho, čo práve teraz prijímame. Bude to jasný dôkaz, že toto bola chyba. Ale tým podnikateľom alebo tým, ktorí sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, to už proste nepomôže. A to nie je správne, je to hazard.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, aj milí diváci, ktorí pozeráte, prípadne počúvate tento prenos, v prvom rade nemôžem si odpustiť prvú, myslím, skôr politickú ako vecnú poznámku, že ja by som si na triko ako minister spravodlivosti takýto legislatívny proces nezobral, pretože minister spravodlivosti by mal byť ten, ktorý by mal byť lídrom v tom, ako sa tvoria zákony, ako prebieha legislatívny proces. A toto je ukážka úplného opaku. V takejto atmosfére a na základe takých krokov, ktoré boli doteraz vykonané, nie je možné prijať normu, ktorá nebude mať chyby alebo ktorá pomôže. Som o tom presvedčený.
Povedzme si ale niečo k tomu zákonu a ako som avizoval, pokúsim sa byť čo najvecnejší, aby ste porozumeli, čo je forma toho zákona. Je to ani nie obsah, pretože ten obsah je v zásade komplikovaný a rozsiahly, veľmi rozsiahly.
Ja som si v zásade dal tú námahu. A návrh, ktorý nám prišiel, toto je ten návrh. (Ukázanie listov papiera formátu A4.) Samotný návrh zákona má 24 strán plus dôvodovú správu, doložky. Bavíme sa tak asi o sto stranách, o sto stranách toho, čo má pomôcť veriteľom z Váhostavu. Taký bol dôvod zvolania schôdze a prerokovania tohto materiálu. Tento materiál má v sebe 107 bodov, 107 novelizačných bodov, 171 ustanovení, plus-mínus. Mohol som sa pomýliť o dva-tri prípadne návrhy alebo ustanovenia. Má 171 ustanovení, ktoré menia spoločenské vzťahy, menia správanie občanov tejto krajiny alebo regulujú správanie občanov tejto krajiny. A my to robíme v skrátenom legislatívnom konaní. Zdá sa to niekomu v tejto sále normálne?
A čo je ešte určite obludnejšie. My stále po vyjadreniach pána premiéra cez víkend nevieme, čo bude finálny návrh. My to nevieme. A je úplne legitímna otázka pýtať sa tých, ktorí budú hlasovať za tento návrh, či vedia, o čom budú hlasovať, či poznajú obsah návrhu, či vedia, čo regulujú, či vedia, aké to bude mať dopady, či vedia, aké práva a povinnosti stanovujú občanom tejto krajiny. Bude to niekto z vás vedieť? To bude ťažko možné na základe tohto návrhu, na základe návrhu, ktorý ešte len príde, neverím tomu, neverím tomu, že niekto zo sály bude dopodrobna vedieť a zodpovedne vedieť, aké návrhy tu budú prijaté. Takto sa legislatívny proces proste nerobí.
Pokúsil som sa nájsť riešenia alebo to, o čom sa hovorí, čo má pomôcť aktuálnej situácii pri Váhostave. Pritom môžem povedať, že ja som našiel tri ustanovenia, kolegyňa Žitňanská ich našla štyri, ak som to teda správne pochopil.
Ak budeme takto prijímať zákony, po prvé, nebudú poznateľné pre adresátov, pre tých, ktorí sa podľa nich majú správať, a, po druhé, na 99,9 % v tom zákone budú chyby. A pritom nehovorím o legislatívnych chybách, hovorím o chybách, ktoré budú mať dopad na spoločenské vzťahy taký, že to nevieme to ani predpokladať.
Možno je teraz namieste otázka, či sme to nemali ani robiť. Určite sme mali rokovať o probléme, ktorý tu máme. Malo byť aj to skrátené konanie, keď už sa na to pozeráme tri roky, tak keď už prišlo na Váhostav, keď už prišlo na tých malých a stredných podnikateľov. Proste bolo to treba riešiť. Ale táto snaha, obávam sa, nebude bezvadná, bude mať vady.
K zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým sa riadi reštrukturalizácia, dostávame sa až na strane asi 16 z tých 24 strán zákona, kde prvých 16 strán je v zásade iba o Obchodnom zákonníku. Potom tam až na strane 18 nájdeme riešenie pre Váhostav. Ergo tých 18 predchádzajúcich strán alebo tých desať spomenutých zákonov, ak zároveň nerátam jedenásty zákon (o konkurze), rieši úplne voľačo iné.
Neviem, či to je presné, ale viacerí tu hovorili o tom, že veď to je úprava, ktorú sme my ako opozícia neprijali alebo odmietli, čo inak nie je pravda. My sme boli pripravení za ten návrh pôvodný hlasovať, lenže teraz v tomto návrhu, ktorý tu je, sú pridané alebo vypustené niektoré dôvetky, prípadne výnimky. A právnici isto vedia, že keď sa menia výnimky alebo sa dáva niečo za bodkočiarku, prípadne sa doplní slovo „najmä“, znamená to veľa.
Ja si netrúfam posúdiť, aké dopady bude mať prijatie tohto návrhu. Podľa mňa taký právnik na Slovensku neexistuje, ktorý by vedel v priebehu noci zistiť, čo ten návrh obsahuje.
A tie konkrétnosti obsahuje tento návrh v troch ustanoveniach.
To je to prvé opatrenie. Ak pôjde o reštruktúru, kde pôjde o úpadcu alebo o dlžníka, ktorý má obrat viac ako 10 mil. a 50 zamestnancov, vtedy musí byť správca zapísaný viac ako 5 rokov. To je teda fakt opatrenie, ktoré má pomôcť. Ja si myslím, že toto opatrenie nebude mať väčší význam. A tým zároveň hovoríme, že dnešná správkyňa aj keď má 25 rokov, je zlá. Nikto ju tu nepozná. Pre mňa nie je problém ten vek, pre mňa je problém ten systém, ako sa dostala k pozícii správkyni, že sa javí, že nie je nezávislá, že sa javí, že patrí k niekomu, kto je spriaznený s Váhostavom. Problém je toto, nie jej vek. Veď je aj kopec mladých, šikovných ľudí, ktorí na to proste majú. Tu je problém ale úplne niekde inde.
Druhým opatrením, ktoré ma pomôcť Váhostavu, je, že nemôže sa zúčastňovať verejného obstarávania, kto je v reštruktúre, iba ten, kto je v tom konaní. Keď to prebehne a ten ďalej podniká, je jedno štátu, nejaký podnikateľ či proste nevedel hospodáriť, nevedel podnikať, to nevadí štátu, že bude ďalej obchodovať so štátom. Toto nie je zodpovedná správa krajiny. Takto by to nemalo proste fungovať. S krajinou obchodovať iba ten, kto na to má, kto vie obchodovať, kto vie hospodáriť.
A tým tretím opatrením je zákon o osobitnom odvode bánk, kde dávame právo použiť tie peniaze na financovanie vlastných zdrojov.
Sú to tri opatrenia z tých 24 strán, 171 ustanovení a my to máme proste prijať len tak, lebo keď to neprijmete, budete tí, čo nechcú pomôcť. Do tejto pozície ideme.
Dovolím si povedať, že je v tomto návrhu jedna časť, ktorá hovorí o tom, že zamestnanci, ktorých zamestnávateľ sa jednoducho zbalil a odišiel a nechal firmu pred konkurzom, majú právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu bez poplatku, bez preddavku na trovy konania. Tento návrh tu je, je dobrý.
Ja si dovolím pripomenúť, a tu som zvedavý na poslancov za SMER, ako budú hlasovať poslanci za SMER, pretože taký istý návrh čo do myšlienok, nie do textu, ale do myšlienok, aj do úmyslu, aj do podmienok predložila podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová 26. 9. 2013. Dámy a páni, 30. 10. 2013 hlasovalo 23 poslancov za vládnu stranu proti takémuto návrhu, ktorý mal pomôcť ochrániť zamestnancov. Z nich jediný pán poslanec Cicoň bol za návrh, keď 23 ľudí bolo proti návrhu. Teraz to tu majú na stole, ako budú hlasovať? Ak pôjdu za schválením, dovolím si tvrdiť, že nešlo o nič iné, iba o osobnú animozitu, a nie o pomoc zamestnancom, ktorých nechal zamestnávateľ na holičkách.
Ešte sa dotknem jednej veci, pri ktorej pán premiér sa dušuje, že Slovenská záručná a rozvojová banka odkúpi pohľadávky a potom ich bude dôsledne vymáhať. Pán premiér si pritom dal veľký dôraz na tie slová, že dôsledne pôjdeme po tých pohľadávkach.
Ja len pripomeniem, pri Univerzitnej nemocnici v Bratislave pán premiér robil všetko pre to, aby túto nemocnicu realizoval súkromník. Zámer tejto realizácie priznala celá vláda alebo minimálne pán minister Čislák s tým, že štát nevie hospodáriť. Doložil to číslami o tom, akí sme neefektívni. A teraz my hovoríme o tom, štát to odkúpi a budeme to vymáhať. Veď to je schizofrénia.
A posledná poznámka je pre tých, ktorí sa budú riadiť novelizovaným Obchodným zákonníkom. A to sú hlavne teda tí, ktorí podnikajú. Niekoľko ustanovení bude účinných dňom vyhlásenia, čo môže byť budúci týždeň. A tie ustanovenia sa týkajú viacerých vecí, dámy a páni. Týkajú sa toho, že spoločnosť nesmie komanditistom vrátiť ich vklady, účinné dňom vyhlásenia. Môže to byť budúci týždeň, bez akejkoľvek diskusie. Žiadna Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov, Klub 500, nikto, kto má k tomu čo povedať sa k tomuto nevyjadril. Tých ustanovení je niekoľko. Odporúčam naozaj všetkým, ktorí vstupujú do obchodných a záväzkových vzťahov, aby si pozreli, čím sa budú riadiť a čím sa musia riadiť.
Môj návrh, pán minister, je veľmi jednoduchý. Bolo by dobré, aby sme o tomto návrhu rokovali, minimálne čo sa týka Váhostavu, aby sme to včas prijali, ale všetko ostatné tu, budeme mať rokovanie výboru k tomu, stiahnite, dajte preč, dajte na ďalšiu schôdzu. Rokujme o tom štandardne. Budeme mať priestor naozaj tak na zodpovedné vyriešenie tohto problému, a nie na právnu úpravu, ktorá môže poškodiť. Len ťažko môže niečo pomôcť, o čom neviete, aké to bude mať následky. Inak by to bol hazard.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vážení hostia na balkóne, dovoľte aj mne vystúpiť k skrátenému konaniu, pretože o ňom je reč, ale ja sa musím dotknúť aj toho, ako sme sa dostali do tejto situácie, v ktorej sme. A bude to s tým podľa môjho názoru veľmi úzko súvisieť.
V prvom rade ja chcem veriť, a to adresujem pánovi ministrovi, že žijeme v právnom štáte, avšak musím povedať, že javí sa, že žijeme v pokrivenom právnom štáte, kde spravodlivosť neplatí pre všetkých rovnako, kde sme si nie pred zákonom rovní, kde vyvolení, a to nie z tej známej reality šou, majú viac práv a viac moci ako tí, ktorí poctivo a tvrdo pracujú. To je na úvod.
Treba povedať, že podľa mojej mienky ste neúprimní pri riešení toho problému, ktorý tu dnes máme, pretože situácia vo Váhostave je známa mesiace, možno aj celý rok. Ale nebol to iba Váhostav, kde sme sa potýkali s takýmito problémami. My sme o tom hovorili v rámci opozície, že budeme o tom rokovať.
Následne prišla schôdza týkajúca sa odvolávania pána ministra Čisláka zaradená na stredu ráno, označená pod číslom 50, po tom až bola pod číslom 49, kde sa riešila kauza Váhostavu. Nešlo o nič iné, len o prekrytie problému na ministerstve zdravotníctva, ktoré je v biede. A vy ste si mysleli, že Váhostavom dospejete k záveru, že zdravotníctvo nie je zásadný problém, problémom je niečo úplne iné, proste rozbijete dve kauzy na malé. Ale stalo sa to, čo ste neočakávali, že opozícia sa spojila a postavila za malých a stredných podnikateľov. Preto bolo nutné odvolať pána Figeľa, aby ste eskalovali to napätie, eskalovali ten problém. A čakali ste, možno že to dopadne tak, ako sa pošuškávalo, že o pánovi Figeľovi to prehrmí a všetko bude v pohode. No nie je to v pohode.
Podľa mojej mienky ľudia pri Váhostave pochopili veľa. Pochopili, ako to myslíte, že to nemyslíte úprimne a že situácia, ktorá tu je už x rokov, veľmi krásne bola zreteľná pri tom, že správkyňa tu povedala, že zaplatíme 15 % a pritom Váhostav si ešte vypýta vratku DPH vo výške 20 %. Taký je dnes ten právny stav, Váhostav si môže zobrať 20 % od štátu, z faktúr. Toto je podľa mňa zvrátené a pochopí to aj malé dieťa, a preto sú ľudia právom nahnevaní.
Treba si povedať ďalší fakt. A to je, že živnostníci nezažívajú túto situáciu prvýkrát. S tým sa obraciam hlavne k vám, pán minister. Situácia, ktorá tu je, je dlhodobá.
K tomu skrátenému konaniu. Podľa mojej mienky z toho, čo som čítal v dôvodovej správe, ten dôvod na skrátené konanie v zmysle rokovacieho poriadku tu nie je. Ja ho tam teda nevidím. A rád si ho nechám vysvetliť, ak ideme striktne podľa práva. Ale je nepochybné, že treba riešiť ten problém akútne, okamžite a rázne. Ale v zmysle rokovacieho poriadku ja tam ten dôvod proste nevidím, a preto tvrdím, že nejde o nič iné, iba o politický nástroj, o marketingový nástroj, ako sa pokúšate ukázať tým malým a stredným podnikateľom, že ste tu aj pre nich. Ale toto nie je pravda. Kde ste boli doteraz, vážené dámy a vážení páni?
Viete, teraz tečie do topánok, zabúda sa na iných úpadcov, na iných dlžníkov ako boli TSS GRADE, Doprastav. A tam tiež nešlo o pár miliónov. Tam išlo o stovky miliónov. Na to ste nereagovali, reštruktúra už je za nami.
A treba si povedať, že ak sa bavíme o akútnej a rýchlej novelizácii, proste je strana SMER pri moci osem rokov z desiatich. Za vašej vlády zákon č. 7/2005 Z. z. bol otvorený, ak ma pamäť neklame, ak som správne to teraz prečítal, deväťkrát, deväťkrát ste otvorili počas vašej vlády zákon o konkurze a reštrukturalizácii, deväťkrát ste mali politickú a reálnu možnosť pomôcť tým malým a stredným podnikateľom. Vy ste to proste neurobili. A viete, ak mi budete hovoriť, že vy ste o tom nevedeli, tak si myslím, že si to nemôžete dovoliť tvrdiť, pretože v tom, s čím sem prichádzate tým skráteným konaním, vašom materiáli, v tom odôvodnení skráteného legislatívneho konania hneď v druhom odseku v prvej vete je, že účelom tohto skráteného konania je reagovať na dlhodobé problémy súvisiace s procesom konkurzu a reštrukturalizácie. Vy ste o tom vedeli, ale nič ste v tom neurobili a teraz prichádzate s tým v skrátenom legislatívnom konaní ako keby záchranca. A to je neúprimné.
Tu bolo povedané, a ja to musím prízvukovať, že opozícia mala konkrétne návrhy, ako pomôcť malým a stredným podnikateľom, bolo to naprieč celou opozíciou, ja len minimálne za klub hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti poviem niečo. Nebudem vás zaťažovať konkrétnosťami, ale tých materiálov, ktoré boli doručené v tomto volebnom období, bolo za tri roky sedem. A to bolo 25. 3. 2015, 18. 2. 2015, 10. 2. 2015, 10. 2. 2015 takisto, minulý rok (dva materiály) a ešte rok predtým. Boli to zmena zákona o DPH, zmena Trestného zákona, zmena Obchodného zákonníka, všetko reálne návrhy, o ktorých sa dalo rokovať a mohlo rokovať, ktoré mohli prispieť k tomu, aby veritelia mali lepšiu vymožiteľnosť práva. Vládna strana v rámci politickej kultúry tu neurobila nič, iba stlačila tlačidlo zdržanie sa hlasovania. Taká je jej politická kultúra. Za toto musíte niesť zodpovednosť, dámy a páni, áno. Tých návrhov tu bolo nepochybne viac. Vy ste to proste odpálili, ako keby sa nič nedialo.
Treba si povedať, že konkrétne ja s pánom poslancom Chrenom sme tu mali jeden návrh, pri ktorom dokonca niektorí žasli, teraz o tom dokonca aj hovoria, že by to bolo správne. A to je návrh skutočne zaviesť reálnu zodpovednosť aj vlastníkov spoločnosti. Ja si uvedomujem, že náš Obchodný zákonník na to nie je nastavený, ale nie je to nič neštandardné, aby spoločníci, vlastníci zodpovedali, že sa dvihne corporate wave, je to známe v Commonwealthe alebo v angloamerickom systéme, a spoločníci budú mať zodpovednosť, ak závažne pochybili. Je to možné.
Uvedomujeme si ten problém. Prečo sme o tom nediskutovali? Veď toto hovorila aj Podnikateľská aliancia Slovenska v roku 2011. Chceli to, aby spoločníci mali zodpovednosť, sami podnikatelia, lebo si uvedomujú, že medzi sebou majú čierne ovce, ktoré tam nepatria, s ktorými sa nedá obchodovať, ktoré brzdia obchod. Podnikateľská aliancia Slovenska povedala, spoločníci majú ručiť za záväzky spoločnosti. A s týmto sa nič neurobilo.
Rovnako, pán minister, my sme v októbri 2013 alebo na jeseň 2013 hovorili na výbore: „Bavme sa o sprísnenej zodpovednosti štatutárom.“ (Reakcia navrhovateľa.) Máme to tu super, len teraz ideme riešiť voľačo tak akútne, čo nepomôže tým, čo za rok a pol prišli o svoje peniaze. My sme to chceli otvoriť, pretože dnes zodpovednosť tých konateľov či členov predstavenstva síce je zákonom daná, ale súdy sa boja v tejto veci rozhodnúť.
Je veľmi zriedkavé ak štatutár zodpovedá za dlhy, ktoré spôsobil spoločnosti, a teda aj veriteľom. Ja z pozície mojej civilnej profesie si uvedomujem, že je to odvážne, ísť do takýchto sporov. Ale niekto do toho proste už musí ísť. A ja teraz minimálne poukazujem na § 196 Obchodného zákonníka, kde je zodpovednosť členov predstavenstva jasne daná. A tí ľudia, ktorí sedia v predstavenstve Váhostavu – SK, sú jasne dohľadateľní na www.ors.sk, veritelia tam ich môžu pokojne nájsť, môžu sa domáhať svojich práv. Bude to ťažká cesta, ale, ja som presvedčený, úspešná, ak budú trpezliví a vytrvalí. Ale aj tu je priestor na to, aby sme hovorili o sprísnenej zodpovednosti. Ja verím tomu, že sa dopracujeme aj k tomuto, že zodpovednosť konateľov, štatutárov alebo členov predstavenstva nebude len akože, ale aj okrem de iure aj de facto.
Treba si uvedomiť, a ja v tomto pánovi ministrovi nezávidím, že riešiť takto ťažkú vec v priebehu týždňa, byť úradník na ministerstve veru nechcel by som.
A mrzí ma to, ale poviem, že som presvedčený, že v tom návrhu, ktorý bol predložený, sú aj chyby, lebo sa robil narýchlo, filozoficky možno súhlasiť aspoň s jeho časťou, pretože sme už o ňom rokovali asi pred piatimi mesiacmi, ale nedá sa rokovať o takto dôležitej veci v takomto skrátenom konaní a za takejto atmosféry. Osobne si myslím, že by sme mali byť dôslednejší a systematickejší do budúcna.
A musím povedať výčitku. My tu stále nemáme zodpovednosť právnických osôb. A, pán minister, to je pre vás veľmi dôležité. A OECD vám dlhodobo vyčíta, že tá zodpovednosť proste chýba. Ja som sa vás na to pýtal pred rokom a pol, čo s tým budete robiť. Vy ste mi odpovedali, že tu je zodpovednosť právnických osôb pripravená, spravíte všetko pre to, aby bola prijatá, inými slovami, aby v podobných situáciách, ak niečo má znaky trestného činu alebo sa javí, že má znaky trestného činu, bol tejto firme proste zadržaný majetok. My sme tu ten nástroj mali pripravený v roku 2013, ale z nejakého záhadného dôvodu nebol proste prijatý. Prečo nebol prijatý? Ten návrh sa sem nedostal, vládou bol schválený, niekto to úmyselne brzdil. Návrh ak sa nemýlim, prešiel MPK-čkom 23. 11. 2013.
To je v zásade všetko, dámy a páni. Ja by som naozaj poprosil, aby sme namiesto vzájomného obviňovania sa dospeli k nejakým výsledkom, pretože ak budeme, tak ako to bolo posledné dni, kričať jeden na druhého, kto bol za to vinný, nezostane priestor na konštruktívne riešenia.
Ale zároveň dodávam, že teraz hovoriť o tom, že, áno je to tak, to nič neznamená, pretože vy máte moc ôsmy rok z desiatich rokov. Dobre, toto volebné obdobie ju máte tri roky. Tri roky, sami v tom materiáli priznávate, že to je dlhodobý problém, iba ste sa na ten problém dívali. Ďakujem za pozornosť.