Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, osobitne kolegovia z mojej almy mater, dovoľte mi veľmi v krátkosti vystúpiť, skôr faktograficky, respektíve skôr som to, čo chcem povedať, mohol povedať vo faktickej poznámke. Ale predsa si dovolím povedať pár, čo najmenej politických slov a už vôbec nie opozičných.

Pán minister, my sa tu asi zhodneme, asi by som nemal vystupovať, ale predsa, aj keď musím povedať, že som eurooptimista, som hrdý Slovák a myslím si, že mali by sme vytvárať podmienky na to, aby slovenská hudba a slovenská kultúra, slovenský jazyk, vlastne všetko, čo súvisí so Slovenskom, pretrvalo a ostalo zachované a budovali sme to, čo nám je vlastné a čo podľa mojej mienky nikdy nevymizne, aj napriek teda forsírovaniu európskej identity, stále budeme Slováci. Musím povedať, že som presvedčený, že máme dosť kvalitnej slovenskej hudby a ja keď sa stretávam s mladými ľuďmi, tak vidím medzi nimi niekoľko perspektívnych v kapelách. A je veľká škoda, že ich nie je počuť v rádiách.

Myslím si, že právna úprava, ktorá pomôže aj mladým kapelám dostať sa do rádií, môže byť v konečnom dôsledku nápomocná. Tam, kde veľkí vydavatelia alebo v tomto prípade dramaturgia nemá mieru a nevie pomôcť krajine, v ktorej pôsobí, musí, žiaľ, nastať regulácia. A myslím, že toto je jeden z tých návrhov zákonov, ktorý prináša takúto reguláciu. A ja verím, že tá regulácia skôr či neskôr alebo niekedy nebude potrebná, ale v tejto chvíli podľa mňa potrebná je, tej slovenskej hudby v rádiách je málo, môže jej byť ďaleko, ďaleko viacej.

Áno, jedna strana tvrdí, že môžeme to nechať na už spomínanú dramaturgiu, ale myslím, že takáto úprava by bola pomerne citlivá. A dokonca si dosť dobre neviem ani predstaviť, ako by sme zasahovali priamo do tvorby alebo do kreovania playlistu.
Dokonca som rád za tú úpravu, s ktorou prišiel pán minister, ktorá je progresívna, ktorá sa začína na nejakej hranici a postupne sa zvyšuje, teda nejde hneď veľmi rázne po nejakých zásadných a veľkých číslach. Čiže v tomto ja naozaj problém nevidím. A tú úpravu, či chcete alebo nechcete, ja ako bežný politik si dovolím pochváliť, samozrejme, rád.

Čo mi ale vadí, je to, že to opäť spadá do právnej úpravy, ktorá je nasiaknutá politikou a javí sa to ako cynický kalkul. S touto alebo s podobnou úpravou a s podobným úmyslom prišiel už kolega Viskupič pred dvomi rokmi, lebo ten úmysel nie je zlý, a podľa toho, čo viem, tak sa o tejto problematike hovorí už niekoľko rokov, nie iba dva, tri, štyri roky, že už je tomu možno aj desať rokov, prichádza sa s tým ako zázrakom až pred voľbami. A spadá to presne do kategórie politických počinov tejto vlády, ako je platenie DPH až po prijatí úhrady, ako je zníženie odvodu nízkopríjmových skupín, aj tých jej politických počinov, ktoré sa týkajú škôlok, minimálneho dôchodku. To sú všetko veci, ktoré si mohli občania tejto krajiny užívať už omnoho skôr.
Ja som zachytil, pán minister, vy ste hovorili, že to, že to nie je prijaté, že skôr je práve preto, že vy ste o tom rokovali s vydavateľmi, ale čakali sme dva roky na výsledky toho. Oni sa zaviazali, že to budú robiť a teraz to nerobia. Ja, sa teším, že vy ste taký, že patríte k tým, ktorí veria dobrému slovu, ale toto bola tak závažná vec, že ak sa to nechá na náhodu, potom to môže vyzerať inak, ako to vyzerá teraz, tak, že je to naozaj predvolebný ťah. Ja vám za ten predvolebný ťah zahlasujem, minimálne v prvom čítaní, ale pre pamäť tejto sály, tejto siene zákonnosti, myslím si, to treba povedať, že sa to javí ako cynický kalkul čisto pred voľbami. Alebo, inými slovami, ak by nešli voľby, tento návrh zákona tu nie je a príde až vtedy, keď pôjdu voľby, a možno čakáme ďalší rok na to, či budú vydavatelia držať svoje dobré slovo.

Takže toľko som chcel povedať a uvidíme, či v druhom čítaní tu príde k nejakým zásadným zmenám, inak som opäť pripravený aj v druhom čítaní tento návrh zákona podporiť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vyjadriť podporu tomuto nenápadnému návrhu, ktorý ale môže mať naozaj významné dôsledky tak z pohľadu životného prostredia, ako aj ekonomickej situácie niektorých daňových subjektov.
Som veľmi rád, že, že tento návrh je predkladaný zase naprieč politickým spektrom, kde som predkladateľom ja a Mikuláš Huba, Juraj Droba a Janko Mičovský... (Reakcia navrhovateľa.) Aha, Martin Poličiak. Myslím, že takto by mohla vyzerať aj opozičná spolupráca na pragmatických riešeniach, ktoré naozaj môžu uľahčiť život a môžu pomôcť trvalo udržateľnému rozvoju našej krajiny. A keď už nie to, tak minimálne Slovensko ako líder produkcie automobilov by sa malo zamerať trošku aj, trošku diverzifikovať, keď už nie priemysel, tak aspoň ten automobilový, resp. pozrieť sa aj na elektromobilitu. A to je práve to, čo sleduje tento návrh, kedy je, sa umožňuje jednorazovo odpísať celú hodnotu elektromobilu, čo si myslím, že dopady na ekonomiku nebude mať nejaké, nejaké zásadné, ale určite pre podnikateľov tu môže uľahčiť povedzme daňovú optimalizáciu celkom legálne. A ako som povedal, výrazne to motivuje ľudí k tomu, aby sa zamysleli nad ochranou životného prostredia, čo si myslím, že je veľmi dôležité, a skôr či neskôr sa k tomu budeme musieť dostať. A som presvedčený, že musíme nad tým rozmýšľať už teraz, lebo zdá sa, že už v niektorých oblastiach je neskoro. Takže verím v podporu takéhoto v zásade nenápadného, ale veľmi jednoduchého, a čo do dôsledkov významného návrhu.
Ďakujem pekne.

124.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi predložiť návrh zákona opäť týkajúci sa gastrolístkov, podľa mňa veľkého nezmyslu v našom právnom poriadku. A na to, aby som konečne presvedčil, ešte som si dal aj takúto červenú kravatu, tak verím, že kolegovia zo SMER-u tentokrát dajú tú jednotku a štvorku. To by bolo úplne úžasné. Pretože týmto (reakcia z pléna) jednotku a štvorku, dobre hovorím, čiže "prezentácia" a "za".

Týmto návrhom, nie je to ten istý návrh, je to iný návrh, my modifikujeme, alebo snažíme sa vychytať tie muchy, ktoré, na ktoré bolo poukazované pred pár mesiacmi a skrátka len uvediem, na čo sú nám dobré gastrolístky. Alebo prečo sú vlastne zbytočné? Úplne základná vec, že gastrolístok ako taký neposkytuje tú výhodu, alebo už neplní ten účel, na ktorý bol zavedený. Za gastrolístky dneska kúpite takmer všetko. Obmedzuje slobodu človeka v tom, čo môže s tým gastrolístkom urobiť. Dokonca mu gastrolístok môže prepadnúť, ak naňho zabudne. Čiže príde o peniaze a čo je podľa mňa najzásadnejšie, gastrolístky sú výhodný biznis. Okej, keď na tom niekto robí biznis, v poriadku, ale musí dávať pridanú hodnotu. Tá pridaná hodnota tu proste nie je. Niekto vytlačí gastrolístok a potom ho predá zamestnávateľovi s tým, že si zrazí do troch percent z ceny gastrolístka. To znamená, za sto eur kúpi zamestnávateľ gastrolístky, tri eurá tam nechá. To neni málo.

Následne, keď ten zamestnávateľ odovzdá lístok zamestnancovi, zamestnanec ide do reštauračného zariadenia a v reštauračnom zariadení použije gastrolístok. Reštauračné zariadenie okrem zvýšených administratívnych povinností, to pán Hlina určite pozná, aj minule teda hovoril, reštauračné zariadenie musí, alebo odvádza v priemere šesť až osem, povedzme 7 % z ceny gastrolístkov, ktoré, ktoré, ktoré odovzdáva, za ktoré dostáva späť peniaze. Čiže ergo 10 % z ceny tohto, s prepáčením, zdrapu papiera. Už to dokonca ani nemá pomaly tie ochranné prvky, ale to je v zásade jedno, to, ide o to, že 10 % z ceny hodnoty alebo z hodnoty gastrolístka je pri veľkých objemoch, ak má zamestnávateľ viac zamestnancov, pohybujeme sa v stovkách eur. A tieto peniaze sa dajú určite použiť úplne inak, minimálne na zvýšenie čistej mzdy zamestnanca a určite na zníženie cien za stravovacie jednotky. O tomto podľa mňa nie je vôbec pochýb.

A to, čo je iné v tomto návrhu ako, ako návrhu, keby sme chceli zrušiť gastrolístky, je hlavne to, že zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť na tom, či zamestnanec chce gastráč alebo peniaze. Necháme to na slobodu zamestnanca, trúfnem si povedať, že väčšina ľudí si vyberie práve peniaze a nie gastrolístok a ten, kto si vyberie gastrolístok, podľa mňa iba preto, lebo podľahol tomu, čo bolo v médiách, že gastrolístky predsa len sú potrebné. Myslím si, že sú úplne zbytočné. Tu ale dávame, reagujeme na tie výtky, zamestnanec si môže vybrať, či chce gastráč alebo peniaze.

Verím, že tento návrh bude mať oporu a prejde hlasovaním minimálne v opozícii, a teda verím, že poslanci SMER-u zvážia podporu tohto návrhu dôslednejšie, ako tomu bolo naposledy.

Ďakujem pekne.

122.

Ja sa teším, že ste vystúpili, pán Kovačócy. No. V prvom rade my v tejto novele navrhujeme to, aby sa, bolo povolené to jedno, dve pivká iba na cestičke pre cyklistov. Sám dobre viete, že cestička pre cyklistov nie je dokonca ani definovaná v zákone. To je prvý aplikačný problém, my ho odstraňujeme. Minimálne chceme, aby sa to začalo na tých cestičkách, kde vieme štatisticky potom ukázať, že sa zásadne nič iné nedeje. My nechceme, ako mojím cieľom nie je ohrozovať vodičov a budem rád, keď mi dáte čísla z praxe, koľko sa stalo dopravných nehôd, že ich spôsobili opití cyklisti. Ja tvrdím, ja tvrdím, že tých zodpovedných cyklistov je drvivá väčšina, drvivá väčšina.

Ak sa bavíme o tom promile, len pre záznam hovoríme o promile, ak množstvo alkoholu v organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchaného vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti. Ja absolútne nemám žiadny problém sa baviť o týchto číslach, či je to málo alebo veľa, my sme to nastavili tak, aby to bola tá spodná hranica. Ak vy tvrdíte, že je to stále veľa, nech sa páči, ja som dokonca zachytil nejaký znalecký posudok, že je to v poriadku. Môžme. Ale prosím, skúsme spraviť taký odklon od "policajného štátu" a dajme ľuďom trošku viacej slobody. Načo ich ideme kriminalizovať alebo sankcionovať za niečo, čo podľa mňa je úplne, ale úplne zbytočné.

My sme tento návrh priniesli fakt, že ide leto a poviem to tak politicky. Mohla to byť aj pre vás kampaň počas toho leta. Mohla. Takže toľko na vysvetlenie a ja si naozaj myslím, opakujem, opakujem to, ale, ale tí cyklisti, drvivá väčšina z nich je zodpovedných, naozaj zodpovedných a to, že v médiách vidíme opitého cyklistu, ja, no vidíme aj opitého chodca. Ako tak, čo im zakážeme piť? No nezakážeme, lebo proste to patrí k tomu, no. Takže cyklista, ešte raz zopakujem, keď cyklista opitý padne, garantujem vám, to si zapamätá do konca života. A nemusí byť ani opitý.

Ďakujem pekne.

118.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, (rečník si odkašľal) pardon, dovoľte mi predniesť náš návrh zákona. Viacerí kolegovia z viacerých hnutí či strán sa podieľali na príprave, aj na presadzovaní tohto návrhu a v prvom rade mi dovoľte uviesť, že nejde o návrh zákona, ktorý rieši korupciu, ktorý rieši nezamestnanosť, alebo ktorý má spraviť zo Slovenska ekonomického tigra. To určite nie a treba povedať, že v tento opozičný piatok, keby som aj s takýmto návrhom prišiel, zrejme to nehovorím nikomu inému, ako je opozícia. Netvrdím, sú tu aj poslanci SMER-u, ale, bohužiaľ, je ich tu veľmi málo, veľmi málo.

Takže tento zákon ponúka alebo vytvára priestor, aby boli cyklisti o kúsok slobodnejší, aby dostali väčší priestor a necítili sa niekedy ako v policajnom štáte. Kto pozná Trnavu, tak určite pozná aj lokalitu Kamenný mlyn. Je to veľmi pekná oddychová zóna, keď sa vyberiete z centra mesta na bicykli do Kamenného mlyna a cez taký malý lesík, povedzme, že alej, dôjdete do Kamenného mlyna, rekreačnej oblasti, kde je dokonca koliba a kde je koliba, tam si viete dať zväčša aj pivo.
A keď ten cyklista príde pomerne unavený, minimálne ja aktuálne ako pasívny športovec, keďže som väčšinu v tejto, v tejto budove, by som si to pivo aj dal a budem nepochybne zadýchaný a chcem uhasiť ten smäd. Ale budem sa sám seba pýtať: keď si ho dám, poruším zákon, keď si ho nedám, zákon neporuším. Potom sa opýtam: keď si dám to jedno pivo, ale veď nebudem opitý a podľa niektorých výskumov opitý skutočne nebudete a treba povedať, že v tomto nie som nepochybne sám, že to jedno pivo nikomu, ale nikomu neublíži. Ale minimálne to, že je takéto konanie sankcionované, spôsobuje to, že ten človek ten kúsok slobody si proste neužije, to pivo si nedá, lebo sa bojí toho, že vonku bude stáť policajt a ten policajt sa ho opýta: "Pili ste?" "Pil." Dá mu fúkať? Nedá mu fúkať? Dá mu fúkať a on nafúka. Dostane pokutu. Je toto podľa niekoho spravodlivé, ak za jedno pivo môžte dostať sankciu? Spolu s kolegami som presvedčený, že určite nie. Určite nie je správne, ak za jedno pivo na bicykli dostanete pokutu.

Práve preto tu je tento návrh zákona a ja si myslím, že vysvetľovanie niektorých vecí najmä občanom Slovenska v tejto oblasti nie je nejaké extra potrebné. Ale predsa niektorí hovoria o bezpečnosti. No každý, kto kedy padol z bicykla, mi dá nepochybne za pravdu, že ten pád z bicykla je ďaleko, ale ďaleko bolestivejší, ako keď padnete bez bicykla. Dáte si veľký pozor na to, či sa vy na tom bicykli opijete alebo neopijete. Možno si odmyslíme tie zábery z televízie, ktoré ukazujú opitých cyklistov. Toto nie je bežná vzorka Slováka. Bežná vzorka cyklistu je naozaj zodpovedný cyklista, ktorý vie, čo si môže dovoliť, čo si nemôže dovoliť a predpokladám, že väčšina cyklistov mi dá za pravdu, že to jedno pivo je úplne v poriadku.

A druhá výtka bola tá, že keď povolíme jedno pivo, budú to dve, tri, štyri. Ono to súvisí aj s tou prvou, ktorú som hovoril, ale ja si dovolím s tým nesúhlasiť a to bezpečie, ktorým sa argumentuje, sme sa rozhodli v prvom kroku urobiť tak, že dovolíme to jedno pivko, dve pivká na cyklistickom chodníku. Nikde inde. Ale netajím sa tým, že tá ambícia je, aby to bolo mimo chodníka, aby to bolo kdekoľvek na bicykli. Okrem iného sa týmto celkom jednoznačne odstraňujú výkladové problémy s tým, či môže policajt pokutovať na cyklistickom chodníku alebo nemôže, pretože cyklistický chodník nie je definovaný v zákone o pozemných komunikáciách. Ja si myslím, že by sme mali dať priestor tomu, aby Slováci ukázali, že nie sú národ alkoholikov. Aby ukázali, že vedia sa správať zodpovedne a vedia na bicykli bicyklovať aj s tým jedným pivom bez toho, aby spôsobili akúkoľvek škodu. Verím tomu, že tento návrh zákona bude mať podporu, minimálne v kuloároch s tým nebol žiadny problém, tak dúfam, že sa to prejaví aj na hlasovaní.

Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Trošku mi je to ľúto, že vystupujem iba ja skoro, tak už sa zaväzujem, že dneska nevystúpim. A dám teda doplňujúcu otázku. Pán minister, teda keby ste mohli v stručnosti za tých pár už sekúnd zhrnúť, že teda čo boli hlavné príčiny, prečo bola odobratá akreditácia alebo teda pozastavená? A aký bude ďalší postup? A čo čaká Paneurópsku vysokú školu práva už len kvôli teda ani nie môjmu záujmu, ale verejnosti, aby verejnosť vedela, ako sa bude, ak to viete povedať, ďalej vyvíjať tento stav? Či je tam možná náprava alebo... Naozaj skrátka, aby sme to stihli.

Možno len konštatovanie, že keby tu bol pán minister vnútra, tak sa spýtam, že či sme schopní promptne reagovať na nával migrantov. Ale predpokladám, že na túto otázku vy mi odpovedať nebudete. Čiže tú otázku ani nepoložím, nebudem vás trápiť.

Teraz normálne rozmýšľam, či som si náhodou nemal podať včera športku, lebo celkom mi to vyšlo, čo sa týka losovania. A rozmýšľam ešte ďalej, že keď som podal športku, či náhodou pán Přidal ma nebude stíhať za to, že propagujem niečo. Ale veď to si počkám.
Pán minister, jak to povedať rozumne. Referendum nebude mať žiadny vplyv na európske právo. To sa, myslím, zhodneme. Z ostatných alebo z tých ôsmych referend bolo platné iba jedno, aj to veľmi tesne, a aj to veľmi dôležité. Neviem, v čom pán premiér alebo pán podpredseda vidí, že to bude mať nejaký význam, pretože na Slovensku podľa môjho názoru panuje zhoda v tom, čo ľudia chcú . A ľudia odmietajú podľa mňa celoplošne kvóty. A to sme sa zhodli aj v tomto parlamente, za tým si stojím.
Preto moja doplňujúca otázka, alebo sú dve. Prvá je, aké právne účinky bude mať referendum v prípade migrantov? A druhá otázka, v ktorom spektre spoločnosti nachádzate rozpor alebo teda nie zhodu na tom, že povinné kvóty treba odmietnuť.

Ďakujem pekne. Ja mám stále také nejaké ideály, že táto hodina otázok bude slúžiť na naozaj zodpovedanie niektorých odpovedí alebo otázok celkom korektne, otvorene, ale nedbám. No aby som osviežil alebo povedal, ako to celé bolo. Ja som sa pána generálneho prokurátora pýtal na výbore, že pán generálny prokurátor, prečo správa o zákonnosti obsahuje o korupcii v zásade strohú informáciu. Opakujem, dva odseky, jednu tabuľku. To je v podstate nič, kde sa konštatuje, že korupcia klesá bez ďalšieho, bez čísiel, bez čohokoľvek. Tá informácia proste chýba.
Preto som sa to pýtal premiéra, pýtam sa to vás ako ministra spravodlivosti, ktorý podľa mňa tú kompetenciu má. Má kompetenciu nad tým, ako sa javí spravodlivosť, ako sa javí zákonnosť. To je bez pochýb. Preto sa vás ešte opýtam inak, a to je, keď vo vašom prvom vyhlásení hovoríte o tom, že vytvoríte alebo prijmete opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu informovanosti verejnosti o činnosti prokuratúry, či táto úloha je splnená. Pretože domnievam sa, že ak korupcia je jedna z najhorších vecí na Slovensku a správa o činnosti prokuratúry obsahuje pár riadkov, tak podľa mňa táto úloha nie je splnená. To je moja prvá otázka.
Moja druhá otázka je: čo si myslíte, v akom stave je korupcia na Slovensku, klesá, stagnuje, stúpa a na základe čoho? Pán minister pre investície povedal, že na základe štatistík. Ja ich nepoznám, neviem odkiaľ ich má on. A môžem vám teda už teraz avizovať, že ja sa budem na to ďalej pýtať, a avizujem, že budeme zrejme zvolávať mimoriadny výbor, aby sme sa toto dozvedeli, lebo aj pán generálny prokurátor povedal, alebo tak sa javil, že ho to zaujíma. On tú informáciu, alebo väzba medzi špeciálnym prokurátorom a generálnym ako keby nebola. To sa mi zdá dosť, dosť nešťastné. A myslím, že aj vy ako gestor spravodlivosti alebo zákonnosti by ste mali na to dbať, na to, aby tie väzby a právny poriadok bol v poriadku.

Ďakujem pekne. Možnože práve ešte lepšie, že je tu pán minister spravodlivosti, pretože sa ho práve toto týka. Ja hovorím práve o schránkových firmách. O právnej úprave, ktorú prinesie smernica prijatá niekedy v máji tohto roka, ktorá je nie v rozpore, ale je v inom rozsahu, ako to, čo upravujeme, a mali sme rokovať o tom dnes, čo sa týka schránkových firiem. Najprv, ak ma pamäť neklame, Úrad pre verejné obstarávanie čakal na tú smernicu a potom nakoniec rozhodol, že prijme. A táto smernica práve hovorí o tom, alebo spôsobí to, že budeme musieť priamo aplikovať, a ten protischránkový zákon, ktorý ste vy, pán minister, priniesli, budeme musieť rozšíriť o to, čo je v tejto smernice.
Preto moja doplňujúca otázka je, či zvažujete alebo či budú reálne kroky už pri tlači, ktorá sa mala dnes prerokovávať, o verejnom obstarávaní, rozšírenie právnej úpravy o to, čo nám prikazuje smernica.