Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Najprv sa vyjadrím vecne. Vy ste dali výzvu niekedy v júni poslať vám pripomienky k rokovaciemu poriadku. Ja som za náš klub poslal asi 15 takých pripomienok. Vy teraz tvrdíte, že ste akceptovali z toho dve veci. Akceptovali ste tam jednu drobulinkú lehotu a druhú vec iba čiastočne. Nič iné ste s tým neurobili. Ja som vám poslal s odôvodnením všetko, čo ste k tomu potrebovali, pričom vy ste sa správali ako doteraz, ako valec. Dali ste tak svoje znenie, ktoré je zlé. A neviem, z čoho vychádzate, pán podpredseda, že je tu vysoká miera konsenzu na to, aby ste predložili takýto zákon, lebo ja od tej deviatej hodiny doobeda tu ten konsenzus proste nevidím. Neviem u koho ho máte, na tejto mojej strane určite nie je.

Tento váš návrh je nedostatočný, je zlý, je neúprimný. Pán podpredseda, vy ste mali tri roky šancu prijať zmenu rokovacieho poriadku, vy ste to neurobili, vy proste tri roky ukazujete ľuďom, že vy iba sľubujete a že nič iné nerobíte. A ste povedali, že ste veľmi citlivý na spoločenskú objednávku.A tretia vec. Ako môžete chcieť, aby sme vám zahlasovali za návrh, pri ktorom vy sami neudržujete ten rokovací poriadok (skrátené konania, prílepky, mesačná lehota, nemožnosť podať návrh zákona, ako sa môžete stavať do pozície, aby sme prijali ten návrh, lebo je dobrý? Vy dávate etický kódex, a pritom sami porušujete zákon. To je nonsens.

Pán poslanec Hlina, s celým vaším vystúpením až na jednu vec sa dá nepochybne súhlasiť, ja s tým súhlasím, ale čo sa týka toho etického kódexu mali ste úplne nepochopiteľnú proste motiváciu si do mňa kopnúť. A zrejme je to preto, že ste nepochopili to, čo som povedal.Ale zároveň vám dodávam jednu vec, a to by tu nemalo byť tabu, ten etický kódex, pán Hlina, sa prijíma hlavne kvôli vám. A nebudem ja vyčítať alebo vymenovávať to všetko, čo sa tu stalo za vášho pôsobenia, iba poviem jeden príklad. Na jednej strane pánovi Čížovi hovoríte, aby s vami nekomunikoval, na druhej strane vy komunikujete s niekým úplne druhým, spravodajcom. Toto je fér, toto je nejaká norma etického správania? Podľa mňa to nie je to. A ja vám fakt nerozumiem, lebo toto vaše opozičné správanie nepomáha opozícii už vôbec, a to je ten egoizmus lídrov, ale pomáha vládnej strane. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky.

Janko Mičovský, ty nezdieľaš teda to, čo som povedal ohľadne vlády strany SME. Bohužiaľ, ja to musím zopakovať, že egoizmus niektorých lídrov je taký, že nemajú záujem sa integrovať a spájať, a preto si myslím, že vládna strana, ktorá je aktuálne, opäť bude vládnou stranou, opäť vyhrá voľby. A, pán poslanec Hlina, k etickému kódexu. Bez toho, aby sa som urážal, ja pokúsim sa vám vysvetliť, čo som sa ja pokúšal povedať. A to je, že minimálne zavedením tohto kódexu vnímam ten úmysel ako dobrý. Ten obsah je, vy ste to povedali, primeraný. On je vágny. A to je veľmi zlé už len z dôvodu toho, že sa tam zvyšujú pokuty a pri parlamentnej matematike môže byť z toho veľký problém pre niektorých poslancov.
Pani poslankyňa Žitňanská, jasné, je to prvok kampane a tiež nerozumiem tomu, prečo nebola táto vláda schopná zladiť rokovací poriadok a Zbierku zákonov, prečo nebolo možné si sadnúť za jeden stôl a pripraviť naozaj komplexnú právnu úpravu, ktorá by pomohla tomuto legislatívnemu procesu.
Pán poslanec Susko, ja som, po prvé, povedal, že sa to nemá týkať interpelácií, ale hodiny otázok, a zhodneme sa minimálne v tom, že v prípade koaličnej vlády majú interpelácie, aj keď som o nich nehovoril, hovoril som o hodine otázok, iba pre opozíciu, čo sa toho týka, svoje opodstatnenie. Lenže tu to ukazuje prax, a tá prax je tu tri-štyri roky, že máme jednofarebnú vládu, a preto treba s týmito inštitútmi určite niečo zásadnejšieho urobiť, aby plnili svoju funkciu, pretože ak by sme ďalšie štyri roky v prípade opäť jednofarebnej vlády, hoci si nemyslím, že to bude, tu mali opäť taký stav, že kontrolná právomoc parlamentu proste bude nulová, bude neefektívna, bude neúčinná, tak si myslím, že by to neprospievalo, toto by neprospievalo žiadnej krajine.

Prajem všetkým dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k novelizácii rokovacieho poriadku.
Ešte predtým mi dovoľte aj napriek nejasnosti jedného článku, konkrétne článku 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámiť, že mám verejný záujem na tom, aby bol tento návrh prerokovaný, takže, aby bolo všetko kóšer.
Predtým, ako sa dostanem k tomu, čo je podľa mňa v tomto vystúpení zásadné, treba povedať, zopár vecí.
Tento návrh nás posúva maličkými krokmi vpred. Je to zmena rokovacieho poriadku, ktorá má zabezpečiť, aby aj v tejto sále bola dôstojnejšia kultúra, aby návrhy zákonov boli prerokovávané v prostredí, kde sa zabezpečí dialóg a konštruktívna diskusia.
Určite ak môžem vypichnúť niektoré veci z tohto návrhu, ktoré sa javia podľa predkladateľa ako zásadné, tak to je úprava inštitútu späťvzatia návrhu ako reakcia na prax, že niektorí poslanci opakovane zobrali návrh späť a potom ho opakovane predložili v tom istom znení. Tá úprava je dobrá vec, ktorá sa žiadala už niekoľko rokov.
Tu určite stojí za to, hodnotiť pozitívne miernu úpravu hodiny otázok, keď sa zavádza ten časový limit z 15 na 5 minút, to sa týka hlavne premiéra pri otázke od vládneho poslanca, som sám prekvapený, že ste prispeli k takejto úprave, aj keď viem si predstaviť ďaleko, ďaleko dôraznejšiu úpravu hodiny otázok ako jedného zo základných inštitútov kontroly vlády, nepochybne posunom vpred je aj poslanecký prieskum a javí sa, že posun vpred je aj etický kódex.
Teraz by som ale skončil, pretože ďalšie pozitíva v rokovacom poriadku nenachádzam, skôr si myslím, že by sme sa mali zaoberať tým, čo táto novela neobsahuje.
My sme počas leta s pánom podpredsedom rokovali, zastali sme podľa mojich vedomostí jediné pripomienky k tomu, čo by mal rokovací poriadok upravovať. Nebolo na ne reflektované, aspoň v tomto návrhu to nevidím.
A len pre záznam a zároveň pre ambíciu toho, aby boli tie pripomienky zapracované v druhom čítaní, si dovoľujem povedať, čo neobsahuje táto predložená novela.
Určite neobsahuje táto novela podľa mňa dve zásadné veci, a to, čo má plniť parlament primárne, a to je kontrola vlády, a teda dva základné inštitúty, a to je hodina otázok a interpelácie. Tak ako sa dnes vykonávajú tieto dva právne inštitúty, tak by to nemalo proste fungovať. Nemôže sa stať, že na hodine otázok, keď majú členovia vlády byť konfrontovaní množstvom otázok, útokmi, by som povedal, ale v tom dobrom slova zmysle, aby sme sa posunuli vpred, aby vláda začala robiť to, čo ľuďom sľúbila, aby plnila to, čo má plniť. A to je výkonnosť, ktorá je kontrolovaná parlamentom, pretože v tejto sále je to známe, ale opäť pre záznam aj pre občanov treba povedať, že stáva sa, že 83 poslancov strany SMER nemá problém napísať po jednej otázke, prípadne tých otázok je vždy ďaleko viacej od vládnych poslancov ako od opozičných. A potom pri žrebovaní, samozrejme, vyjde to, že pán premiér dostane prvé tri otázky od vládneho poslanca, čo largo znamená, keďže má obmedzený čas 15 minút, že na opozičnú otázku, teda na tú najzákladnejšiu otázku, na tú kontrolnú, pretože vládni poslanci zjavne nekontrolujú výkonnú moc a svoju výkonnú moc svojho premiéra, nezostane proste priestor. Toto nepovažujem za správne, boli tu rôzne diskusie o tom, či rozdeliť otázky na vládne a opozičné v rovnakom pomere, si stále nemyslím, že v tejto kultúre, v tejto sále to plní kontrolnú funkciu. Dokonca si myslím, že hodina otázok by mala slúžiť vyslovene iba pre opozíciu.
Podobne sa to týka interpelácií. Mikuláš Huba by vedel určite rozprávať, aké odpovede dostáva na svoje desiatky interpelácií, že tie odpovede nestoja za nič. A pritom je povinnosťou člena vlády odpovedať na to, na čo sa poslanec pýta, ale odpoveď, ktorá neobsahuje elementárne prvky odpovede a iba konštatuje nejaké fakty, nie je možné považovať za riadnu odpoveď v zmysle toho, čo káže členovi vlády ústava. Neexistuje žiadna sankcia za porušenie inštitútu interpelácií, ale iba sľub člena vlády, ktorý má dodržiavať zákony a ústavu. Ja sa pýtam, ak člen vlády nedodrží to, čo mu káže ústava, porušil alebo neporušil sľub? Dovolím si odpovedať, že, áno, porušil ho.
Ďalej, dlho sa tu stretávame s inštitútom mimoriadnej schôdze. Stáva sa to pravidlom, že vládna väčšina mimoriadnu schôdzu neodsúhlasí, jej program neodsúhlasí, mimoriadna schôdza aj keď je zvolaná dostatočným počtom poslancov, proste sa nekoná. Osobne si myslím, že ako nástroj politického boja to má svoj význam na obidvoch stranách, ale určite stojí za diskusiu hovoriť o tom, že zamietnutie návrhu programu schôdze by malo byť podľa môjho názoru aspoň kvalifikovanou väčšinou. Vtedy budeme môcť hovoriť o tom, že mimoriadna schôdza nemá žiadny význam, lebo je to politikum, ak to povedia tri pätiny všetkých poslancov. Takéto hlasovanie nie je ničím výnimočným. A myslím si, že mohli by sme určite o tom diskutovať.
Myslím si, ďalej, že účasť na rokovaní Národnej rady by mala byť napríklad pre verejného ochrancu práv ako ústavného činiteľa zabezpečená rokovacím poriadkom. Dnes to je možné, ale nie je to povinnosť tohto pléna. To, myslím si, je škoda.
Rovnako schválenie trojpätinovou väčšinou podľa mojej mienky vyžaduje aj naše rokovanie po 19.00 hodine. Je nielenže nedôstojné, ale určite to neslúži verejnej kontrole, ak sa rokuje cez noc. Je niekoľko stovák, tisícok možno desaťtisíc občanov, ktorí sledujú rokovanie parlamentu a určite mi dajú za pravdu, že po 19.00 hodine majú nášho rokovania plné zuby. A to je vlastne cieľ toho, rokovať proti noci len preto, aby bola verejná kontrola obmedzená. Nepovažujeme správnu takú úpravu, pomocou ktorej čo i len jednoduchou väčšinou viete odhlasovať pokračovanie schôdze aj po 19.00 hodine.
Určite za úpravu stojí inštitút poslaneckého prieskumu, ktorý vy, áno, posúvate vpred, ale musí tam byť poverenie výboru. Inými slovami, ak sa väčšina vo výbore zhodne, že neodsúhlasí ten prieskum, tak nebude.
Takto by som mohol pokračovať, tých pripomienok, pán podpredseda parlamentu mi dá isto za pravdu, sme mali niekoľko, ale spomeniem ešte tri z nich.
Skrátené konanie. Skrátené konanie v tomto parlamente opakovane prešlo bez toho, aby na to bol čo len deklarovaný a vysvetlený dôvod. Osobne si myslím, že ak § 89 rokovacieho poriadku, ktorý dáva prísne kritériá toho, kedy môže byť skrátené konanie, uvádza tieto kritériá, majú byť naplnené v odôvodnení predloženého návrhu na skrátené konanie. Nepamätám si riadne odôvodnené skrátené konanie.
Rovnako mali ste tu problém s predsedom NKÚ, s jeho voľbou len z toho dôvodu, že rokovací poriadok neupravoval povinnosť robiť opakovanú voľbu. Bývalý predseda NKÚ nadsluhoval takmer tri roky. Tu máte jasný dôkaz toho, že rokovací poriadok má proste medzery. Veď prijmime úpravu, ktorá povie, že ak niekto presluhuje svoje volebné obdobie, je povinnosť predsedu parlamentu vyhlásiť voľbu, dokonca na každej ďalšej schôdzi až do zvolenia, lebo očividne tuto politická kultúra nie je tak zrelá, aby dokázal vyhlásiť voľbu na každej schôdzi. Museli sme tri roky čakať na predsedu NKÚ.
Ja teda som veľmi nešťastný, keď vidím že niektoré materiály sa vytláčajú v stovkách výtlačkov a väčšina z nás, som presvedčený, drvivá väčšina z nás tie výtlačky zahadzuje do koša. Sme v modernej dobe, v modernej spoločnosti, každý z nás má počítač. Prečo neposielame dokumenty elektronicky? Myslím si, že toto stojí za úvahu, v rokovacom poriadku v § 145 vieme dať aj prednosť elektronike. Každý z nás ovláda počítač, predpokladám. A myslím, že keď sa teraz pozriem okolo seba, tak som o tom presvedčený.
Teraz sa vyjadrím k tomu zásadnému, prečo nebudem môcť hlasovať za tento návrh zákona. Viete vy prichádzate podľa môjho názoru s politickým riešením namiesto toho, aby ste prichádzali s vecným riešením, a to ešte aj ku koncu volebného obdobia, čo sa nejaví úplne správne, úplne pokojne to mohlo byť na úvod volebného obdobia. Ja si pamätám, že už v prvom roku pán predseda Paška zriadil parlamentnú komisiu pre zmenu rokovacieho poriadku, okrem iného aj pre zmenu ústavy. Tri roky to stálo, tri roky sme pozerali, ako rokovací poriadok nefunguje. Nič sme s tým neurobili. A myslím si, určite mi budete oponovať, že toto je rokovací poriadok pre budúce volebné obdobie. No minimálne podľa účinnosti od 1. 1., toto volebné obdobie sa končí až niekedy na jar, stále to bude platiť pre toto volebné obdobie. Ale aj napriek tomu, dovolím si povedať, že toto je rokovací poriadok, ktorý sa bude týkať výlučne strany SMER alebo aj jeho koaličného partnera. Podľa mňa iba veľký optimista si myslí, že po nasledujúcich voľbách nebude SMER vládnuť. Vzhľadom na, musím to povedať, egoizmus niektorých lídrov, bohužiaľ, vládu strany SMER tu budeme mať opäť a tento rokovací poriadok sa bude týkať hlavne strany SMER. A preto ja sa bojím, že my prejdeme do druhého čítania, ale niektorí obchodníci so svedomím si vyrokujú také podmienky, že ten rokovací poriadok prejde aj celým legislatívnym procesom, prejde aj s podporou niektorej opozičnej strany a budú tam len úpravy, ktoré môžu opozíciu zatlačiť do ešte väčšieho kúta. To, si myslím, nemôžeme dovoliť.
Váš návrh je, pán podpredseda parlamentu, neúprimný minimálne zo štyroch dôvodov, a to, že počas troch rokov ukazujete, že proste neplníte svoje sľuby, ktoré ste dali voličom, a iba lepíte diery, ktoré vám postupne sa ukazujú, po druhé, že s tým návrhom ste určite mohli prísť skôr, tá pracovná skupina bola už v prvom roku, teda v tom roku 2012, po tretie to je otázka, ako môže niekto pokúšať sa novelizovať rokovací poriadok, keď ho sám nedodržuje, ako som povedal, pri skrátených konaniach, dokonca pri Zbierke zákonov, ktorá ma zakazovať prílepky na tejto schôdzi, zajtra budeme mať prílepok o dépeháčke, doteraz nevieme, na čo bude znížená, pričom vy deklarujete už neviem koľko, že sú nie dobré prílepky, nepriame novelizácie, vy to aj tak robíte, a pritom to zavádzate na tej istej schôdzi, a, po štvrté, nemáte problém, nerozpakujete sa nedodržať 6-mesačnú lehotu na predloženie zákona. V preklade to je, že ak je zákon neschválený, vy nemôžete počas šiestich mesiacov predložiť ten istý zákon. Pri ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu vy ste nedodržali tú 6-mesačnú lehotu a bez rozpakov ste ho skôr predložili do tohto pléna. A pritom ešte zavádzate etický kódex, čo je úplná pikoška, vy chcete etické normy, keď nedodržujete zákon.
Z týchto dôvodov považujem vašu snahu za neúprimnú a nemôžem ju podporiť a tak v prvom čítaní sa nepochybne zdržím hlasovania a budem presviedčať všetkých členov nášho klubu, aby urobili to isté.

No, pán Susko, neviem, v čom som nehovoril pravdu, lebo z toho, čo ste povedali, my sa možnože aj zhodneme, ale tam nebolo nič nepravdivé na tom, čo som povedal. A ja som povedal, len som vyjadril tú obavu, že ako budeme realizovať vykonávacie predpisy ako opoziční poslanci. Neviem si to predstaviť.
Ale zároveň musím povedať jednu vec. Si pamätám, keď sme tu riešili spotrebiteľov a vykonávací predpis, čo bolo úplne najkľúčovejšie, výška RPMN alebo tých úrokov, teraz presne neviem, ako ste to upravovali vtedy, nebola známa do poslednej chvíle. Vy to chcete teraz stanoviť, a pritom ste to sami nerobili pri zásadných veciach. A to má robiť opozičný poslanec? Má dávať opatrenia, ktoré patria výkonnej moci? Podľa mňa to nie je dobre vyriešené.
Ja som mal také nutkanie povedať aj konkrétne veci, pretože ja som sa tešil na tú filozofiu. To hovorím celkom otvorene, že konečne ideme spraviť z niekoľkých právnych predpisov, konkrétne zo štyroch, niečo jednotné, že si nebudú odporovať. Bude to jednoznačné pre všetkých, pre vládu, pre parlament, pre poslancov. Ale tá filozofia sa minula účinku. Ako to mi chcete povedať, že to, čo je predložené, je hodné Zbierky zákonov? Ako ja si toto proste neviem predstaviť a úprimne hovorím, že mi to je ľúto. Ja by som za to strašne rád zahlasoval, ale nemôžem, nemôžem. Tie zmeny nie sú tak veľké alebo tak dôležité, aby sme rušili zákon o Zbierke zákonov.
Ako, ešte raz. Prvý zákon, hej, 1/1993, ako fakt, že to je niečo ako ústava, hej, pre tvorbu zákonov. A my návrhom zákona, ktorý podľa mňa nespĺňa tieto kritériá, podľa mňa to proste nie je dobré a ja určite za to nemôžem hlasovať. Budem o tom každého presviedčať, aby sme za toto nehlasovali, aby sme dokonca išli proti.

93.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť k tejto možno na prvý pohľad nenápadnej, ale pre mňa veľmi dôležitej téme, a to je tvorba právnych predpisov.
V prvom rade určite súhlasím s mojimi predrečníkmi, elektronizácia, výborná vec, výborná. Avšak to, čo hovoril pán poslanec Hrušovský aj pani Žitňanská, skrátené legislatívne konanie, to, čo bolo dnes, to bolo podľa mňa dôkazom toho, že táto snaha je neúprimná. Tento zákon, ktorý tu je, ktorý má stanoviť pravidlá tvorby zákonov, aby boli pre, aby právny poriadok bol prehľadnejší, aby sme išli v súlade s rokovacím poriadkom, aby sa zákon neobchádzal, dnes bol jasným dôkazom toho, že tie pravidlá, nie je vôľa dodržiavať pravidlá. To je podľa mňa škoda.
Tiež je pravda, máme otvorený rokovák, ktorý priamo súvisí s týmto zákonom. Tento zákon dokonca ani nie je prepojený s rokovákom, čo je obrovská škoda. Pán poslanec Hrušovský hovoril, že nechať len druhú časť, to skutočne môžme ten zákon proste ukončiť, seknúť a ísť nanovo, a to je aj to, s čím ja prídem alebo čo budem navrhovať.
Ak som správne počas leta zachytil tú pozitívnu informáciu, že ideme spraviť zákon o tvorbe právnych predpisov, že tá ambícia bola sprehľadniť, aby bol právny poriadok viac zrozumiteľný, aby bola taká nejaká integrácia tvorby právnych predpisov, tá ambícia bola nepochybne dobrá, ale podľa mňa sa minula účinku. Ja nemám dobrý pocit z toho návrhu zákona a keďže by to nemalo byť o pocitoch, poviem aj svoje zásadné výtky, pričom jedna je podľa mňa veľmi zásadná, to mi, verím, že pán minister aj dá za pravdu, a druhé budú konkrétne, to budú skôr otázky, pretože si neviem vyložiť ten zákon, ktorý má sprehľadniť, pre mňa je v častiach nezrozumiteľný.
Takže tá prvá časť. Začnime odzadu. Predložený zákon úplne v závere ruší zákon č. 1/1993 Z. z. Toto je časť rekogničnej sústavy. Preložené, niečoho, čo odlišuje náš právny poriadok od právneho poriadku Česka, Poľska, ale aj Líbye či Sýrie. Určite si pán minister pamätá profesora Prusáka, ktorý túto tému veľmi rád prednášal a považoval, dával na ňu veľký dôraz, že tu sa identifikuje, čo je to právny poriadok, aké sú pravidlá správania, že je to znakom štátu, mať rekogničnú normu. Symbolika je v politike dôležitá, ale aj je dôležitá pre akceptáciu práva, pretože ak právo nie je akceptované občanmi, prestáva byť právom. Čiže pre mňa predloženie nespĺňa kritériá toho, aby sme nahradili symbolický a dôležitý zákon o Zbierke zákonov 1/1993, ktorý neobsahuje zásadné chyby, je funkčný a je používaný a akceptovaný verejnosťou, aby sme ho nahrádzali niečím novým. Keď tak doplnením. Poďme ho novelizovať, podľa mňa ten priestor tu na to je a bude to určite schodnejšia cesta.
Konkrétne výtky, pán minister. Určite tá ambícia mala začať tým, zjednotiť pravidlá tvorby zákonov – či vo vláde, či u jednotlivých poslancov, ale aj v tejto sále. Tá ambícia by bola podľa mňa naplnená iba vtedy, ak by sme dali dokopy legislatívne pravidlá vlády a legislatívne pravidlá tohto parlamentu. Práve vtedy by sme mohli hovoriť o nejakej integrácii, a to sa nedeje. A dovolím si zacitovať z vašej dôvodovej správy, pretože vy ste tieto pravidlá neintegrovali. Ale pritom v dôvodovej správe hovoríte: "Aj napriek skutočnosti, že obidva uvedené dokumenty", rozumej legislatívne pravidlá vlády, ktoré sú iné ako legislatívne pravidlá parlamentu, spôsob tvorby zákonov, "obsahujú úpravu základných pravidiel a požiadaviek na tvorbu právnych predpisov, aktuálny stav legislatívnej praxe jednoznačne preukazuje, že pri tvorbe právnych predpisov sa tieto pravidlá a požiadavky nerešpektujú, nedodržiavajú či obchádzajú."
Ale toto tvrdenie je argumentom preto, zintegrovať tie zákony alebo uznesenia vlády či parlamentu, dať dokopy jednotný dokument, teraz je jedno, akú má právnu silu, podľa ktorého budeme tvoriť zákony. My tu dneska máme, dámy a páni, štyri dokumenty, podľa ktorých sa tvoria zákony. Zákon o rokovacom poriadku, zákon o Zbierke zákonov, ktorý sa bude nahrádzať týmto, a dvoje legislatívne pravidlá. Podľa mňa nešťastné riešenie.
K ďalším bodom. Jedným z hlavných cieľov je zvýšenie prístupu účasti verejnosti. Táto časť je deklarovaná v § 2, § 9, 10, 12 ods. 4, a pritom v porovnaní s tým, čo máme teraz, nedochádza k zásadnému posilneniu úlohy verejnosti. Nedochádza. Prečo tomu tak je, keď na jednej strane deklarujeme, že verejnosť má mať prístup, a my nedávame v zásade žiadne nové práva? Nič, čo by prakticky nemali už teraz. De facto tie práva majú a ich využívajú. Neposilujeme alebo nejdeme míľovými krokmi, ako bolo avizované, možno je to krôčik vpred. To vám uznávam, že niečo tam je, ale je to stále málo.
Predložený návrh zákona nerozlišuje medzi zákonom, ktorý je podaný vládou a poslancami. Neviem, či to bol úmysel. Teda aj na všetky opozičné návrhy sa bude vzťahovať tento zákon? Ak áno, tak ja potom neviem, ako budeme realizovať, že zákon má plniť podmienky podľa § 7 ods. 1 písm. g) napríklad. Opozičný poslanec má predložiť k návrhu informované konsolidované znenie právneho predpisu. Jak to predložíme? Dá sa to splniť? Podľa mňa, no podľa mňa nie.
Ďalej v § 5 ods. 2, kde sú upravené splnomocňujúce ustanovenia. Jedna z podmienok návrhu zákona je, že zákon musí obsahovať ani nie odkaz, ale vykonávací predpis. Teraz si predstavme, že opozičný poslanec dá návrh zákona, kde má zároveň predložiť vykonávací predpis. Vykonávací predpis realizuje výkonná moc. Opozičný poslanec nie je vo výkonnej moci ako zákonodarná moc, ale na druhej strane. Ako má on realizovať tú výkonnú moc? Alebo ako on vie, ako chce vláda realizovať tú výkonnú moc? Proste je to nesplniteľná podmienka.
Ak sa mýlim, pán minister, opravte ma, ja, toto sú pre mňa celkom veci, ktorým nerozumiem k tomu zákonu a podľa mňa je to zlé.
Ďalej. Bolo to tu, myslím, povedané. Len formálne sa deklaruje používanie legislatívnych prílepkov bez akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli zabrániť tomuto celému. Ak príde k prílepku v nepriamej novele, čo potom? Už budem počuť niektorých pánov z tejto sály, ako hovoria, že záverečné hlasovanie konvaliduje všetko. A načo potom máme takéto pravidlá? To je imperfektná norma. Chýba tomu sankcia. Vy to deklarujete, ale je to nevymáhateľné. Inak to je ako teraz. Už dnes je to možné. Máme na to, myslím, že aj rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý to odporúča nepoužívať, asi takto, hej? Ale nie je to s tým žiadny problém. Tie prílepky tu sú a budú, a budú aj po prijatí tejto právnej úpravy, lebo tam nie je sankcia.
Ďalej, upravuje sa predbežná informácia o návrhu, § 9. Teraz opäť sa pýtam: Znamená to, že poslanecké návrhy sa musia tiež takýmto spôsobom zverejňovať? Máme dávať predbežnú informáciu o návrhu? Ako? Aký bude ten komunikačný kanál? Chýba úprava lehoty alebo lehôt všeobecne, v ktorej je potrebné oznámiť túto predbežnú informáciu. Aj dokonca lehoty pri pripomienkovaní zákona, čo by tam podľa mňa celkom pasovalo.
Ďalej. Vzťah tohto návrhu zákona po prijatí s rokovacím poriadkom. Aký tam bude vzťah? Tá väzba mi je nejasná, dokonca niektoré paragrafy sú totožné. Paragraf 68 je totožný. Ktorý sa bude používať? Ten v rokováku alebo ten v tomto zákone? Ktorý to bude? No, dámy a páni, rokovák, § 68 sa bude derogovať, sa zruší týmto návrhom zákona, lebo tento návrh zákona jasne hovorí v § 20, neskorší predpis ruší skorší predpis. Budeme mať § 68, ktorý je platný a účinný v rokovacom poriadku, po prijatí tohto zákona, no bude platný, účinný, ale nebude efektívny. Bude zbytočný. Bude obsolentný. Toto sa absolútne nerieši a o to viac, že máme otvorený rokovací poriadok, ja nerozumiem tej komunikácii ľudí z jednej strany alebo nominantov jednej strany, ako sa nemôžu na týchto základných veciach proste dohodnúť.
Čo ma zaujíma, je, pri novelizáciách sa ponechá ten model, že bude mať návrh zákona tri, štyri, päť článkov alebo prípadne článkov 178, ako je pri civilnom sporovom poriadku? Ale tomu rozumiem, že prečo to tak je. Ale nebolo by prehľadnejšie, ak by zákon o vodách neobsahoval v sebe, neviem, spotrebiteľskú tematiku? Aby to boli vždycky dva samostatné zákony? Dneska sa v tom nevyznajú, bohužiaľ, ani právnici, nie bežní ľudia. Určite stojí za úvahu zaviesť pravidlo, ak zákon prejde medzirezortným pripomienkovým konaním a bude tam noša, stovky pripomienok, čo sa stáva, sa to vyhodnotí a dá sa to ešte raz do medzirezortu. Proste aby ten zákon naozaj bol prehľadný, aby sme dospeli k tomu výsledku, tomu požadovanému, že to bude zrozumiteľné pre bežného človeka.
Ďalej. Doteraz sa mohlo pripomienkovanie zákona vynechať iba z taxatívne uvedených dôvodov, dnes je to demonštratívny výpočet, pomerne vágny, tak ako pri skrátenom konaní v tomto parlamente. Dovolím si povedať, že aj budúci parlament, pre ktorý je tento návrh proste prichystaný, bude obchádzať tieto pravidlá, lebo opäť nie je tam sankcia a keď si proste vláda zmyslí, tak prijme zákon a povie, že je to mimoriadna udalosť, musíme to prijať a pripomienkovanie nebude.
A, riešenie pozmeňujúcich návrhov. Ak sa nemýlim, tak ambícia bola aj, aby tu neprichádzali pozmeňováky a z pléna také nečakané, ktoré sú ďaleko širšie, ako je samotný návrh zákona. Neviem, asi som to prehliadol. Ale tento návrh, ktorý má byť, ktorý má zabezpečiť prehľadnosť, túto situáciu proste nerieši. Stále bude možné podľa môjho názoru prijať pozmeňovák, ktorý je, ktorý bude mať tristo strán úplne bez problémov a bude to v súlade, povieme, ale však my sme nič neporušili.
Podľa mňa úplná pikoška na záver. Legislatívne pravidlá tohto pléna hovoria o tom, že návrh má používať, alebo ak dávate návrh zákona, malo by sa použiť, mal by mať nejaké kritériá jazykové, štylistické a podobne, a jedno z kritérií je používanie jednotného čísla. Čo by ste povedali, používa sa v tomto návrhu zákona jednotné číslo? Používa? Nepoužíva. Zákon, ktorý má spraviť z tvorby predpisov niečo konzistentné, niečo lepšie, sám porušuje legislatívne pravidlá tohto parlamentu.
Ja z tohto dôvodu navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Ale na malú rekapituláciu, pri tých konkrétnych výtkach nechám si proste povedať alebo poradiť, ak je to inak, ako som to ja porozumel, okej, nie som neomylný, ale minimálne pri tej symbolike rekogničnej normy, tej základnej normy toho, čo je pre každý právny poriadok alfa a omega, mali by sme byť veľmi, veľmi citliví a zdržanliví a nerobiť zásahy, ktoré nie je nevyhnutné, a keď tak novelizovať tú rekogničnú normu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, hostia na balkóne, budem reagovať na dve odpovede, a to je odpoveď označená pod poradovým číslom 3 (rečník chvíľu listoval vo svojich podkladoch) a odpoveď číslo 16.
Ešte predtým mi dovoľte pripomenúť pár citácií zo základného zákona štátu, a to je ústava. Týka sa to hlavne poslanca Hubu, ak ho vždy správne počúvam, tak dostáva odpovede neúplné a dostáva ich neskoro. Ak vôbec. Tak dovoľte mi, vážení členovia vlády, ktorí ste tu, pripomenúť článok 80 ústavy, ktorý hovorí: "Poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo vedúceho iného ústavného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Poslanec musí dostať odpoveď do 30 dní."
Poslanec musí dostať odpoveď! Nejde o odpoveď akúkoľvek, pretože odpoveď alibistická, neúplná, všeobjímajúca, alebo odpoveď neskoro určite nespĺňa kritériá riadnej odpovede a teda odpovede takej, ktorá napĺňa požiadavky základného zákona štátu, a to je ústava. A, páni členovia vlády, zložili ste sľub, kde ste sľubovali dodržiavať ústavu. Toto len na pripomenutie, pretože tá politická kultúra, ktorá tu je zavedená, nepovažujem ju za najšťastnejšiu a verím, že pán podpredseda parlamentu Číž, ktorý apeluje na politickú kultúru, na toto dohliadne.
K odpovediam na interpeláciu, v prvom rade na pána ministra zdravotníctva Čisláka. Téma veľmi aktuálna, a to je, alebo stále veľmi aktuálna, zrušenie prednostného vyšetrenia. Ja som sa pýtal 2. júna, podal som interpeláciu 2. júna, kde som sa pokúsil vysvetliť, že zrušenie prednostného vyšetrenia bolo, alebo poplatku za prednostné vyšetrenie bolo nesprávne. Ukázalo sa, to ovocie tu máme dnes, kedy Asociácia lekárov jasne hovorí o chaose v ambulanciách, o tom, že sú rôzne poplatky za manažovanie, poplatky za nespolupracujúce dieťa, vlastne sa nahradili poplatky, ktoré minister plánoval zrušiť alebo obmedziť, sú nahradené inými poplatkami. Z chaosu ešte väčší chaos. Ono vznikol z toho akýsi boj medzi pacientmi a lekármi, kedy veľká časť pacientov požaduje možnosť prednostného vyšetrenia za poplatok, lekári to požadujú rovnako, pritom ministerstvo aj vládny poslanec argumentovali pri zrušení hlavne tým, že tento poplatok má antisociálny rozmer, s čím sa dá čiastočne súhlasiť, ale ja neverím, že nie je možné dôjsť k nejakému pragmatickému riešeniu.
A pragmatické riešenie nepochybne je aj to, že vieme zaviesť poplatok, kedy lekár bude môcť objednávať pacienta za poplatok v poobedňajších hodinách. Nikomu to neublíži. Všetkým by to malo pomôcť. Tí dôchodcovia, ktorými sa apelovalo, ktorí čakajú a sú predbiehaní, nebudú ukrivdení, pretože práve tí, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť prednostné vyšetrenia, musia odísť zo zamestnania, napríklad z roboty, z podnikania, môžu prísť až poobede. Všetkým bude vyhovené. A toto som sa presne ministra pýtal.
A tá odpoveď, ktorá prišla, musím povedať, že som rád, že bola to odpoveď, že nebolo to odpísanie, ako sa zvykne odpísať poslancovi Hubovi, pán minister sa pokúsil odpovedať riadne. Avšak nemôžem s touto odpoveďou súhlasiť, pretože opäť argumentoval antisociálnymi opatreniami, že iné riešenie neexistuje, plus dôvodom zavedenia zrušenia poplatku za prednostné vyšetrenie bolo, že mali sme rôzne poplatky, ktoré boli nekontrolovateľné. Keďže ten dôvod nezmizol, dokonca nabobtnal, nabujnel, tento dôvod podľa mňa stratil na význame. Preto túto odpoveď nemôžem považovať, alebo s ňou nesúhlasím a len do diskusie alebo do pozornosti dávam, určite to pán minister zachytil, nie som sám, čo nesúhlasil s touto úpravou, bol to aj pán prezident, ktorý povedal, že úprava je nejednoznačná, a preto si myslí, že je nesúladná s ústavou.
Ja iba dodávam, že akákoľvek právna norma musí byť tak jednoznačná, aby adresát tej právnej normy vedel, ako sa má správať. A tu, keď sa pozriete na niektoré ambulancie, je úplne nepochybné, že lekári nevedia, ako sa majú správať, a poplatky si v zásade vymýšľajú, aby vykryli výpadok svojich príjmov. Norma, ktorá bola zavedená v tomto pléne, v tejto sieni zákonnosti, sa minula účinkom. Čiže preto si myslím, že ju nemôžem považovať za súladnú s ústavou rovnako. Definitívne bude až na Ústavnom súde.
A druhú odpoveď, na ktorú by som chcel reagovať, je odpoveď pána ministra Kažimíra, kedy som sa ho pýtal na zavedenie tzv. e-kolku. Ma zaujíma hlavne fakt, či považuje za správne alebo za pragmatické, aby sme medzi platiteľa a tú službu, ktorá je poskytovaná, a teda pokladnicu justičnú dali nejaký tretí subjekt a to je v tomto prípade Slovenská pošta. Dnes to fungovalo, prišli ste, zaplatili ste kolkom, úradník zaevidoval, pokladnica zaevidovala, úradník vedel operatívne vyhodnotiť, k čomu bola platba alebo čo bolo zaplatené, dnes to možné, žiaľ, nie je. Ukazuje sa, že aj v tejto veci je chaos, a to iba z toho dôvodu, že bol zavedený prostredník medzi pokladnicu a platiteľa.
Pán minister mi argumentoval, že došlo k zmene zákona, má dôjsť k zjednodušeniu systému. Bohužiaľ, k zjednodušeniu neprišlo a nevidím na to teda ja proste pragmatický dôvod, aby to takto bolo, aj keď minister hovorí, že malo ísť o to, že môžete zaplatiť kartou. To je to, prečo tam vstúpila Slovenská pošta, eventuálne Poštová banka. No len ja si myslím, že žijeme v modernom štáte a justičná pokladnica tiež by mala ísť s dobou a namiesto toho, aby sme dávali rôzne medzičlánky, skôr išli k tej efektivite, aby bolo možné zabezpečiť alebo zaplatiť poplatok prostredníctvom pokladnice kartou alebo akokoľvek inak, aby to bolo pre občana výhodné.
Zároveň som sa pána ministra pýtal, čo nás to bude stáť. Odpoveď som nedostal. Nedostal som odpoveď, koľko si účtuje za túto službu Slovenská pošta, nepochybne si musí niečo účtovať, ale tuto priznávam, že je asi aj moja chyba, lebo som sa pýtal na Poštovú banku, aspoň takú mám informáciu, že spravuje to Poštová banka. V zásade je to v tejto chvíli jedno, pretože zaujíma ma, o koľko prichádzajú ľudia tým, že, alebo štát tým, že bol zavedený do tohto systému prostredník.
A možnože vizionársky, ktovie, že čo bude so Slovenskou poštou, keď už dnes tam fyzicky funguje Poštová banka. Ako to už v tomto štáte, ako býva dobrým zvykom, zvykom, bohužiaľ zvykom, pokojne môžeme očakávať privatizáciu Slovenskej pošty, nehovorím to rád, ale indície, ktoré sú za posledné tri roky, naznačujú tomu, že k tomuto môže dôjsť.
S odpoveďou pána Kažimíra si dovolím nesúhlasiť a poprosím hlasovať o nich spoločne.

44.
Ďakujem pekne. Pán kolega, my sa určite zhodneme na tom, že dobré podnikateľské prostredie na celom Slovensku je práve to kľúčové, aby ekonomika fungovala, a nielen ad hoc opatrenia. Treba povedať jednu vec, to, čo povedal pán Hudacký: toto je vývoj za 20 rokov a, bohužiaľ, toto sú výsledky všetkých nezodpovedných vlád. A mne sa tak javí, že ako keby nikto za to nechcel niesť dôsledky. Potom prichádzame so sociálnymi balíčkami, ktoré sú, bohužiaľ, nevyhnutné. My sme zaspali a pokiaľ nebudeme mať to dobré podnikateľské prostredie na celom území, dovtedy budeme lepiť takéto diery rôznymi ad hoc opatreniami, a čo sa môže stať, a to sa podľa mňa deje aj v tomto prípade, že ten spôsob, ktorý používame, nie úplne najšťastnejší, je dokonca zlý. Lebo tuto sa mi javí, že je potreba, zmena paradigmy, nie cez priame dotovanie, nie cez akčné plány. Je to veľmi podobné, ako sú eurofondy, kde si musíme povedať, a myslím, že je to úplne zrejmé, že eurofondy sú častokrát zneužívané, vytvárajú korupčné prostredie také, ako nevytvára hádam žiadna oblasť v spoločnosti. To je tá prvá paradigma, ktorou ide aj táto vláda. A pokiaľ nepôjdeme tou paradigmou, ako ste aj vy spomenuli a myslím, že aj pán Hudacký, aj pán Mikuš, prestaním dávať prekážok a malým a stredným podnikateľom, to znamená, znižovaním odvodového zaťaženia, prípadne zonáciou regiónov, kde vieme dať daňové úľavy, vieme dať daňové prázdniny konkrétnym podnikom, dovtedy to proste nebude fungovať. Ak budeme dávať, teda ešte raz, priame dotácie, ten priestor na korupciu bude obrovský a skôr sa tým bude politikárčiť, nič iné, nič iné. A práve tí šikovní a úspešní opäť nepôjdu vpred. Podľa mňa je to škoda.

Ďakujem veľmi pekne.
Ale už sme, začnem, alebo mám dve poznámky ja. Prvá sa týka toho Facebooku. Ja teda nepatrím do tej skupiny, ktorá zverejňovala fotky z oblasti, kde bolo treba pomáhať, ale napriek tomu poviem jednu vec. Ja si nemyslím, že, alebo nechcem sa sporiť o tom, aké boli pohnútky tých, ktorí vešali konkrétne fotky konkrétnej pomoci na Facebook, určite tam boli aj také, ktoré tam boli čisto cez politiku. To, myslím, že to je to, čo si ty narážal a s čím máš problém. Ale dôležitý je podľa mňa ten výsledok. A ten výsledok je, že politici ako zástupcovia ľudí mohli týmto konaním a touto prezentáciou inšpirovať aj ostatných. Toto je pre mňa výsledok pozitívny aj napriek tomu, že to pozadie nemusí byť úplne pozitívne.
Druhá poznámka sa týka, a tam, v tej dávam ti za pravdu, že NATO, ak by zasiahlo, mohlo by to byť pomerne rýchlo vyriešené. Ale treba si uvedomiť, že bez OSN sa ani NATO nepohne. A OSN má päť stálych členov s právom veta, a zhodneme sa na tom, že Sýria a Líbya, hlavne Sýria v tejto chvíli je naozaj stretom geopolitiky, kde má záujem tak Rusko, ako aj Spojené štáty americké a obidvaja majú právo veta. Čiže pokiaľ títo dvaja alebo všetci piati nebudú mať spoločný záujem, čo sa javí, že zatiaľ nemajú, dovtedy si myslím, že NATO nezasiahne. Čiže toto len pre záznam a na podporu toho, čo hovoríš.

Ďakujem pekne.
Pán minister, asi sa zhodneme, nie asi, určite sa zhodneme, že primárnou alebo jednou zo základných funkcií štátu je bezpečnosť občanov. Preto ja sa chcem konkrétne spýtať na tie čísla, ktoré nás trápia, a vy hovoríte, že máte od spravodajských služieb informácie. Ja len dávam na vedomie, že kľudne môžeme rokovať o niektorých veciach aj v utajenom režime. Ak nie tu, na branno-bezpečnostnom výbore. Tieto čísla podľa mňa je jedna z kľúčových vecí, ktoré pomôžu diskusii, či v parlamente, ale aj voči verejnosti. Toto je podľa mňa fakt zásadné.
Ďalšia vec. Mal som tú príležitosť byť v Medveďove aj na cudzineckej polícii v Bratislave. Stretli sme sa s niektorými situáciami, ktoré nie sú úplne šťastné, a pán riaditeľ apeloval na to, že nie sú, nemajú právo prinútiť migranta, aby mu zobrali krv. To vám dávam opäť do pozornosti na nejaký námet na právnu úpravu, aby to bolo podobne, ako je to v trestnom konaní, že ak je nutnosť, tak zoberme krv. Pretože nevieme, kto sem chodí, a nevieme, s akými chorobami sem chodí. Títo ľudia proste unisono odmietajú zobratie krvi.
Čo ma zaujíma, je, ako to funguje, keď migrant povie, že ja som z krajiny Kamerun, potom povie, že je z Maroka. Proste, že nevieme zistiť jeho krajinu pôvodu. Kam ho nakoniec vrátime? Ako sa vysporiadať s týmto problémom, nie iba celoslovensky, ale aj európsky?.
A ešte jedna vec na podnet pána Poliačika, len pripomínam, že európsky súdny dvor pre ľudské práva v roku 2011 konštatoval, že Grécko nie je schopné splniť podmienky pre azyl. Takže to len do diskusie. A predsa, ja považujem to, čo robilo Maďarsko za veľmi dobré, hodné príkladu solidarity a myslím si, že mali by sme ísť rovnakým smerom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)