93.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť k tejto možno na prvý pohľad nenápadnej, ale pre mňa veľmi dôležitej téme, a to je tvorba právnych predpisov.
V prvom rade určite súhlasím s mojimi predrečníkmi, elektronizácia, výborná vec, výborná. Avšak to, čo hovoril pán poslanec Hrušovský aj pani Žitňanská, skrátené legislatívne konanie, to, čo bolo dnes, to bolo podľa mňa dôkazom toho, že táto snaha je neúprimná. Tento zákon, ktorý tu je, ktorý má stanoviť pravidlá tvorby zákonov, aby boli pre, aby právny poriadok bol prehľadnejší, aby sme išli v súlade s rokovacím poriadkom, aby sa zákon neobchádzal, dnes bol jasným dôkazom toho, že tie pravidlá, nie je vôľa dodržiavať pravidlá. To je podľa mňa škoda.
Tiež je pravda, máme otvorený rokovák, ktorý priamo súvisí s týmto zákonom. Tento zákon dokonca ani nie je prepojený s rokovákom, čo je obrovská škoda. Pán poslanec Hrušovský hovoril, že nechať len druhú časť, to skutočne môžme ten zákon proste ukončiť, seknúť a ísť nanovo, a to je aj to, s čím ja prídem alebo čo budem navrhovať.
Ak som správne počas leta zachytil tú pozitívnu informáciu, že ideme spraviť zákon o tvorbe právnych predpisov, že tá ambícia bola sprehľadniť, aby bol právny poriadok viac zrozumiteľný, aby bola taká nejaká integrácia tvorby právnych predpisov, tá ambícia bola nepochybne dobrá, ale podľa mňa sa minula účinku. Ja nemám dobrý pocit z toho návrhu zákona a keďže by to nemalo byť o pocitoch, poviem aj svoje zásadné výtky, pričom jedna je podľa mňa veľmi zásadná, to mi, verím, že pán minister aj dá za pravdu, a druhé budú konkrétne, to budú skôr otázky, pretože si neviem vyložiť ten zákon, ktorý má sprehľadniť, pre mňa je v častiach nezrozumiteľný.
Takže tá prvá časť. Začnime odzadu. Predložený zákon úplne v závere ruší zákon č. 1/1993 Z. z. Toto je časť rekogničnej sústavy. Preložené, niečoho, čo odlišuje náš právny poriadok od právneho poriadku Česka, Poľska, ale aj Líbye či Sýrie. Určite si pán minister pamätá profesora Prusáka, ktorý túto tému veľmi rád prednášal a považoval, dával na ňu veľký dôraz, že tu sa identifikuje, čo je to právny poriadok, aké sú pravidlá správania, že je to znakom štátu, mať rekogničnú normu. Symbolika je v politike dôležitá, ale aj je dôležitá pre akceptáciu práva, pretože ak právo nie je akceptované občanmi, prestáva byť právom. Čiže pre mňa predloženie nespĺňa kritériá toho, aby sme nahradili symbolický a dôležitý zákon o Zbierke zákonov 1/1993, ktorý neobsahuje zásadné chyby, je funkčný a je používaný a akceptovaný verejnosťou, aby sme ho nahrádzali niečím novým. Keď tak doplnením. Poďme ho novelizovať, podľa mňa ten priestor tu na to je a bude to určite schodnejšia cesta.
Konkrétne výtky, pán minister. Určite tá ambícia mala začať tým, zjednotiť pravidlá tvorby zákonov – či vo vláde, či u jednotlivých poslancov, ale aj v tejto sále. Tá ambícia by bola podľa mňa naplnená iba vtedy, ak by sme dali dokopy legislatívne pravidlá vlády a legislatívne pravidlá tohto parlamentu. Práve vtedy by sme mohli hovoriť o nejakej integrácii, a to sa nedeje. A dovolím si zacitovať z vašej dôvodovej správy, pretože vy ste tieto pravidlá neintegrovali. Ale pritom v dôvodovej správe hovoríte: "Aj napriek skutočnosti, že obidva uvedené dokumenty", rozumej legislatívne pravidlá vlády, ktoré sú iné ako legislatívne pravidlá parlamentu, spôsob tvorby zákonov, "obsahujú úpravu základných pravidiel a požiadaviek na tvorbu právnych predpisov, aktuálny stav legislatívnej praxe jednoznačne preukazuje, že pri tvorbe právnych predpisov sa tieto pravidlá a požiadavky nerešpektujú, nedodržiavajú či obchádzajú."
Ale toto tvrdenie je argumentom preto, zintegrovať tie zákony alebo uznesenia vlády či parlamentu, dať dokopy jednotný dokument, teraz je jedno, akú má právnu silu, podľa ktorého budeme tvoriť zákony. My tu dneska máme, dámy a páni, štyri dokumenty, podľa ktorých sa tvoria zákony. Zákon o rokovacom poriadku, zákon o Zbierke zákonov, ktorý sa bude nahrádzať týmto, a dvoje legislatívne pravidlá. Podľa mňa nešťastné riešenie.
K ďalším bodom. Jedným z hlavných cieľov je zvýšenie prístupu účasti verejnosti. Táto časť je deklarovaná v § 2, § 9, 10, 12 ods. 4, a pritom v porovnaní s tým, čo máme teraz, nedochádza k zásadnému posilneniu úlohy verejnosti. Nedochádza. Prečo tomu tak je, keď na jednej strane deklarujeme, že verejnosť má mať prístup, a my nedávame v zásade žiadne nové práva? Nič, čo by prakticky nemali už teraz. De facto tie práva majú a ich využívajú. Neposilujeme alebo nejdeme míľovými krokmi, ako bolo avizované, možno je to krôčik vpred. To vám uznávam, že niečo tam je, ale je to stále málo.
Predložený návrh zákona nerozlišuje medzi zákonom, ktorý je podaný vládou a poslancami. Neviem, či to bol úmysel. Teda aj na všetky opozičné návrhy sa bude vzťahovať tento zákon? Ak áno, tak ja potom neviem, ako budeme realizovať, že zákon má plniť podmienky podľa § 7 ods. 1 písm. g) napríklad. Opozičný poslanec má predložiť k návrhu informované konsolidované znenie právneho predpisu. Jak to predložíme? Dá sa to splniť? Podľa mňa, no podľa mňa nie.
Ďalej v § 5 ods. 2, kde sú upravené splnomocňujúce ustanovenia. Jedna z podmienok návrhu zákona je, že zákon musí obsahovať ani nie odkaz, ale vykonávací predpis. Teraz si predstavme, že opozičný poslanec dá návrh zákona, kde má zároveň predložiť vykonávací predpis. Vykonávací predpis realizuje výkonná moc. Opozičný poslanec nie je vo výkonnej moci ako zákonodarná moc, ale na druhej strane. Ako má on realizovať tú výkonnú moc? Alebo ako on vie, ako chce vláda realizovať tú výkonnú moc? Proste je to nesplniteľná podmienka.
Ak sa mýlim, pán minister, opravte ma, ja, toto sú pre mňa celkom veci, ktorým nerozumiem k tomu zákonu a podľa mňa je to zlé.
Ďalej. Bolo to tu, myslím, povedané. Len formálne sa deklaruje používanie legislatívnych prílepkov bez akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli zabrániť tomuto celému. Ak príde k prílepku v nepriamej novele, čo potom? Už budem počuť niektorých pánov z tejto sály, ako hovoria, že záverečné hlasovanie konvaliduje všetko. A načo potom máme takéto pravidlá? To je imperfektná norma. Chýba tomu sankcia. Vy to deklarujete, ale je to nevymáhateľné. Inak to je ako teraz. Už dnes je to možné. Máme na to, myslím, že aj rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý to odporúča nepoužívať, asi takto, hej? Ale nie je to s tým žiadny problém. Tie prílepky tu sú a budú, a budú aj po prijatí tejto právnej úpravy, lebo tam nie je sankcia.
Ďalej, upravuje sa predbežná informácia o návrhu, § 9. Teraz opäť sa pýtam: Znamená to, že poslanecké návrhy sa musia tiež takýmto spôsobom zverejňovať? Máme dávať predbežnú informáciu o návrhu? Ako? Aký bude ten komunikačný kanál? Chýba úprava lehoty alebo lehôt všeobecne, v ktorej je potrebné oznámiť túto predbežnú informáciu. Aj dokonca lehoty pri pripomienkovaní zákona, čo by tam podľa mňa celkom pasovalo.
Ďalej. Vzťah tohto návrhu zákona po prijatí s rokovacím poriadkom. Aký tam bude vzťah? Tá väzba mi je nejasná, dokonca niektoré paragrafy sú totožné. Paragraf 68 je totožný. Ktorý sa bude používať? Ten v rokováku alebo ten v tomto zákone? Ktorý to bude? No, dámy a páni, rokovák, § 68 sa bude derogovať, sa zruší týmto návrhom zákona, lebo tento návrh zákona jasne hovorí v § 20, neskorší predpis ruší skorší predpis. Budeme mať § 68, ktorý je platný a účinný v rokovacom poriadku, po prijatí tohto zákona, no bude platný, účinný, ale nebude efektívny. Bude zbytočný. Bude obsolentný. Toto sa absolútne nerieši a o to viac, že máme otvorený rokovací poriadok, ja nerozumiem tej komunikácii ľudí z jednej strany alebo nominantov jednej strany, ako sa nemôžu na týchto základných veciach proste dohodnúť.
Čo ma zaujíma, je, pri novelizáciách sa ponechá ten model, že bude mať návrh zákona tri, štyri, päť článkov alebo prípadne článkov 178, ako je pri civilnom sporovom poriadku? Ale tomu rozumiem, že prečo to tak je. Ale nebolo by prehľadnejšie, ak by zákon o vodách neobsahoval v sebe, neviem, spotrebiteľskú tematiku? Aby to boli vždycky dva samostatné zákony? Dneska sa v tom nevyznajú, bohužiaľ, ani právnici, nie bežní ľudia. Určite stojí za úvahu zaviesť pravidlo, ak zákon prejde medzirezortným pripomienkovým konaním a bude tam noša, stovky pripomienok, čo sa stáva, sa to vyhodnotí a dá sa to ešte raz do medzirezortu. Proste aby ten zákon naozaj bol prehľadný, aby sme dospeli k tomu výsledku, tomu požadovanému, že to bude zrozumiteľné pre bežného človeka.
Ďalej. Doteraz sa mohlo pripomienkovanie zákona vynechať iba z taxatívne uvedených dôvodov, dnes je to demonštratívny výpočet, pomerne vágny, tak ako pri skrátenom konaní v tomto parlamente. Dovolím si povedať, že aj budúci parlament, pre ktorý je tento návrh proste prichystaný, bude obchádzať tieto pravidlá, lebo opäť nie je tam sankcia a keď si proste vláda zmyslí, tak prijme zákon a povie, že je to mimoriadna udalosť, musíme to prijať a pripomienkovanie nebude.
A, riešenie pozmeňujúcich návrhov. Ak sa nemýlim, tak ambícia bola aj, aby tu neprichádzali pozmeňováky a z pléna také nečakané, ktoré sú ďaleko širšie, ako je samotný návrh zákona. Neviem, asi som to prehliadol. Ale tento návrh, ktorý má byť, ktorý má zabezpečiť prehľadnosť, túto situáciu proste nerieši. Stále bude možné podľa môjho názoru prijať pozmeňovák, ktorý je, ktorý bude mať tristo strán úplne bez problémov a bude to v súlade, povieme, ale však my sme nič neporušili.
Podľa mňa úplná pikoška na záver. Legislatívne pravidlá tohto pléna hovoria o tom, že návrh má používať, alebo ak dávate návrh zákona, malo by sa použiť, mal by mať nejaké kritériá jazykové, štylistické a podobne, a jedno z kritérií je používanie jednotného čísla. Čo by ste povedali, používa sa v tomto návrhu zákona jednotné číslo? Používa? Nepoužíva. Zákon, ktorý má spraviť z tvorby predpisov niečo konzistentné, niečo lepšie, sám porušuje legislatívne pravidlá tohto parlamentu.
Ja z tohto dôvodu navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Ale na malú rekapituláciu, pri tých konkrétnych výtkach nechám si proste povedať alebo poradiť, ak je to inak, ako som to ja porozumel, okej, nie som neomylný, ale minimálne pri tej symbolike rekogničnej normy, tej základnej normy toho, čo je pre každý právny poriadok alfa a omega, mali by sme byť veľmi, veľmi citliví a zdržanliví a nerobiť zásahy, ktoré nie je nevyhnutné, a keď tak novelizovať tú rekogničnú normu.
Ďakujem pekne.