Vážená pani podpredsedkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zvyšujúca miera nezamestnanosti na Slovensku nemôže byť pre nikoho prekvapením, pretože nezamestnanosť narastá v celej eurozóne už niekoľko rokov. Sme proexportnou orientovanou ekonomikou, ktorá 85 % svojej produkcie umiestňuje na zahraničné trhy. Je preto absolútne prirodzené, že naša situácia úzko súvisí s tým, čo sa deje v zahraničí. Nezamestnanosť v štátoch eurozóny je 12-percentná, u nás sa pohybuje na úrovni 14 % aj niečo.
V januári tohto roku stúpla nezamestnanosť v 19 krajinách Európskej únie. Menili tam Zákonníky práce? Nie. Pritom aj tam zápasia s recesiou a krízou, v dôsledku ktorej dochádza o prácu mnoho Slovákov pracujúcich v zahraničí. Neviem, vážení páni poslanci, či si uvedomujete, že v zahraničí sa dneska pohybuje okolo 270-tisíc ľudí. Títo naši ľudia, pokiaľ strácajú prácu, veľa z nich nemá zelenú kartu, veľa z nich prakticky pracuje načierno. Pracuje načierno viac, desať, pätnásť, rokov. Pokiaľ stratí zamestnanie, vráti sa naspäť. Spadne do siete. Spadne do siete nezamestnanosti, spadne do siete dávok v hmotnej núdzi. A to je hlavný dôvod, prečo narastá nezamestnanosť.
Ja by som vás, páni poslanci, poprosil, keby ste venovali pozornosť, prečo v Sociálnej poisťovni, sú tam všetky čísla, ktoré keď si pozriete, tak vám vyndú, koľko ľudí, koľko je firiem, koľko je počet zamestnaných, koľko je pracujúcich živnostníkov, koľko je dohôd, a z tých čísiel vám jasne vynde, aká je nezamestnanosť a ktoré firmy na Slovensku prepúšťali, alebo nie.
Môžem vám povedať jednu vec, že z čísiel, ktoré sú v Sociálnej poisťovni, tak predpokladám, že zhruba môže byť, že táto kríza, alebo to, čo tu pôsobí, že stratili firmy zákazky, môže byť medzi 9-11-tisíc ľudí. Ostatní ľudia sú tí, ktorí sa vracali a vrátili zo zahraničia.
Pritom aj zápasia všetky štáty európske s recesiou a v dôsledku došlo, došlo to, čo som tu povedal, že mnoho našich Slovákov stratilo prácu. Samozrejme, po návrate na Slovensko rozširujú rady nezamestnaných.
Preto aj v tejto situácii, ak niekto obviňuje vládu z toho, že klesol počet pracovných príležitostí, tak je to demagógia a neberie v úvahu realitu. Opozícia nemá vlastnú agendu, ktorá by mohla osloviť voličov. Takisto nemá riešenie problémov, s ktorými sa dnes musí Slovensko vysporiadať, a rast nezamestnanosti je jedným z nich. Má iba veľké gestá či teoretické poučky o tom, že trh všetko vyrieši. Potvrdila to aj iniciovaním tejto schôdze, ktorou chce upútať verejnosť a médiá. Jednotlivé kroky v reálnom živote bude musieť aj tak urobiť vláda.
Nie je tak dávno, teraz to bol rok, čo mala dnešná opozícia možnosť veci ovplyvňovať, no s problémami nezamestnanosti nepohla. Pán exminister Mihál tvrdí, že jeho novela pomohla k vyššej zamestnanosti, alebo inak povedané, k znižovaniu nezamestnanosti. Vraj bola pružná a flexibilná.
Čo však hovoria čísla z Ústredia práce? August 2011, mesiac pred účinkom novely, bola miera nezamestnanosti 13,19 %, október 2011 rast na 13,29 %, január 2012 miera nezamestnanosti opäť vzrástla na 13,69 %. Ako teda pomohol ten pružný Zákonník práce? Nijako.
Aj z týchto údajov je jasné, že v otázke nezamestnanosti ide o celosvetový vývoj a nie o otázky Zákonníka práce z dielne SMER-u. Ak podnikateľ má kontrakt na dodávky, tak nepotrebuje nikomu viacnásobne predlžovať krátkodobú pracovnú zmluvu, neobáva sa súbehu výpovede a odstupného alebo nepotrebuje stavať svojich zamestnancov do roly falošných živnostníkov. Naopak, snaží sa svoj pracovný tím stabilizovať a urobiť všetko pre jeho spokojnosť. SMER deklaroval, a za týmto záväzkom aj stojí, že ak sa novela zákona ukáže ako zlá, ak spôsobí firmám konkrétne problémy v pracovnoprávnych alebo v iných vzťahoch, jej znenie upraví, ale musia to byť jasné, vyargumentované fakty a nie domnienky. Lebo doteraz sa neukázalo nič viac, len svoje názory, domnienky alebo želania. Táto vláda neuteká pred zodpovednosťou, nevymýšľa žiadne umelé kauzy na prekrytie skutočných problémov, ako to bolo v prípade minulej koalície.
Zatiaľ však podnikateľské reprezentácie takéto argumenty nepredložili. Naopak, nedávno prezentovaný prieskum Slovensko-nemeckej obchodnej komory a Priemyselnej komory a ďalších komôr pôsobiacich v Slovenskej republike ukázal, že podľa investorov je Slovensko stále krajinou, vhodným podnikateľským prostredím a pre zahraničné firmy zostáva atraktívnym trhom. Až 81 % zahraničných spoločností by svoje investície na Slovensku aj v súčasných podmienkach zopakovalo. Približne každý štvrtý podnik by chcel napriek všeobecnej skepse navýšiť investície aj počet zamestnancov. Prieskum ukázal, že ťažká odbytová situácia na svetových trhoch sa odzrkadľuje v perspektívach rastu zahraničných investorov na Slovensku. Takmer 80 % by chcelo napriek tejto ťažkej situácii pracovné sily udržať alebo rozšíriť. To je jasná odpoveď na nekonečné obviňovanie, že za rast miery nezamestnanosti môže SMER, jeho politika či úpravy na trhu práce.
Takže, páni a dámy, prestaňme vyvolávať duchov v podobách flexibilného, takého alebo onakého Zákonníka práce a namiesto obviňovania hovorme o tom, čo pomôže zamestnanosti - vytváranie pracovných miest. Iba tak môže dnešná schôdza mať nejaký zmysel.
Takže ako riešiť nezamestnanosť? Ako som už povedal, napriek limitom celoslovenskej, celoeurópskej recesie máme možnosti na zastabilizovanie situácie a dokonca aj možnosti na jej priaznivý obrat. V prvom rade sa treba odraziť od stabilizácie zahraničných investorov na Slovensku. Treba oceniť vládu Slovenskej republiky, ktorej sa podarilo stabilizovať či už U. S. Steel na východnom Slovensku, pozitívny je aj vstup firmy Continental do Púchova a ďalších ohlásených investícií. Pozitívom je aj zastabilizovanie vývoja v štátnom rozpočte za I. štvrťrok 2013 nielen kvôli tomu, že je udržiavaný 3-percentný rozpočet schodku, ktorý je dôležitý z hľadiska finančnej stability krajiny, sa ukazuje reálne. Dôležité je aj z toho pohľadu, že vláda mobilizuje možnosti spolufinancovania projektov v rámci čerpania eurofondov. Práve to je ďalšia oblasť, ktorá prinesie na Slovensko peniaze a pre ich preinvestovanie a pracovné príležitosti je preto dobré, že ministri venujú práve tejto problematike zvýšenú pozornosť a hľadajú možnosť, ako spriechodniť využitie eurofondov nielen na, čo sa týka, vypracovanie projektov, ale aj na odbúranie administratívnych bariér.
Ďalšou výzvou na zvyšovanie zamestnanosti je vracanie života na vidiek a oživovanie agrosektoru, ktorý doslova padol v dôsledku nevyváženej dotačnej politiky v Európskej únii. Podpora výroby domácich potravín je pre túto vládu prioritou, má svoje opodstatnenie. Musíme dovážať jablká z Poľska alebo nevieme dopestovať vlastnú zeleninu, ktorú sme niekedy na južnom Slovensku bez problémov pestovali nielen pre nás, ale aj pre Českú republiku a ďalšie? A pokiaľ sa týka, takisto aj živočíšna výroba, ktorá takisto poskytuje alebo by mohla poskytovať oveľa viac pracovných príležitostí.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhá Ficova vláda si dala najambicióznejší plán na budovanie diaľnic a dopravnej infraštruktúry. Je mimoriadne dôležitý práve pri tvorbe pracovných miest. V tomto volebnom období by sa malo postaviť 133 km diaľnic a rýchlostných ciest a zároveň rozostaviame 310 km diaľnic a rýchlostných ciest. Okrem toho sa má zmodernizovať asi 1 000 km ciest I. triedy, ktorých 834 km budú hotové do roku 2016. Čo sa týka železničných projektov, začneme s modernizáciou 77 km a dokončíme 79 km diaľnic a rýchlostných ciest. Dokopy sa do dopravnej infraštruktúry investuje vyše 8 mld. eur. Spolu tieto investície by mohli zabezpečiť až 16-tisíc pracovných miest.
A nedá sa mi, aby som pre porovnanie uviedol, že za predchádzajúcej vlády ste odovzdali približne 50 km diaľnic, rýchlostných ciest.
Už z uvedeného krátkeho výpočtu je vidieť, že pri riešení problémov, ktoré musí v súčasnej recesii celej Európy prekonávať aj Slovensko, je aktivita vlády rozhodujúca. Spomenuté opatrenia, ktoré realizuje naša vláda, jednoznačne preukazujú, že kabinet Roberta Fica robí všetky možné pozitívne kroky.
Okrem už spomenutých sa snaží aktivizovať aj ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce. Vláda chce presunúť 40 mil. nevyčerpaných eurofondov určených pre ministerstvo školstva ministerstvu práce. Prostriedky z Operačného programu Výskum a vývoj by mohli smerovať na aktivačné práce, vzdelávanie nezamestnaných alebo vytváranie pracovných príležitostí pre mladých ľudí. Práve podpora pre túto kategóriu občanov, ktorí by mali potiahnuť Slovensko v budúcnosti, patrí medzi hlavné priority v Európskej únii. Európska komisia predstavila iniciatívu na zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí, v rámci ktorej na obdobie 2014 - 2020 vyčlenila 6 mld. euro. Slovensko hľadá program na zamestnanosť mladých ľudí a chce podieľať sa na čerpaní spomenutej sumy. Chceme vytvoriť 14-tisíc pracovných miest pre túto skupinu, ale hneď sme zo strany opozície kritizovaní, že je to drahé. Ale tu nejde predsa len o čísla a o zachovanie alebo získanie pracovných návykov na to, ale o to, aby sme nestratili jednu mladú generáciu, ktorá miesto práce bude sedieť doma. Pomôcť mladým k získavaniu práce je predsa nielen víziou a snahou tejto vlády, je to program celej Únie.
Takisto by som chcel upriamiť pozornosť na toľko už kritizované sociálne podniky, ktoré sa rozbehli za prvej vlády Roberta Fica, aj keď musím priznať, že všetko nebolo tak, ako by malo byť v poriadku. Ale treba povedať, že v Európskej únii sociálne podniky sú podporované. A keď si pozriete európsku 20-ku, tak vidíte, koľko sociálnych podnikov sa u nich každý rok rodí a ktoré pomáhajú hlavne pri riešení zamestnanosti. Myslím si, že pokiaľ by sa sociálne podniky, hlavne pri rómskej problematike, riešili, či to bolo už pri ťažbe alebo drevnej hmoty, takže by si boli mohli pripraviť drevo na zimu, ale aj pri iných prácach v poľnohospodárstve.
V budúcom roku sa odhaduje, že Slovensko bude mať druhý najsilnejší rast v eurozóne. Podľa odhadov Európskej komisie bude mať Slovensko v tomto i budúcom roku tretí najnižší verejný dlh v eurozóne. To sú čísla, pre ktoré spolu s konkrétnymi krokmi vlády Slovenskej republiky na udržanie rastu a spotreby domácností, o ktorých som práve hovoril, ich dávajú základ pre boj s nezamestnanosťou.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
