Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

19.12.2012 o 9:35 hod.

Ing.

Dušan Muňko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.4.2013 14:12 - 14:13 hod.

Dušan Muňko Zobrazit prepis
Pán poslanec, prekvapuje ma to vaše vystúpenie, ale človeka nemôže prekvapiť nič, pokiaľ, keď sa, ja nemám nič proti Dr. Čentéšovi, ale už ste asi zabudli, že toto je všetko, čo dneska tu predvádzame, predvádzame preto, že ste neboli schopní zvoliť generálneho prokurátora.
Za druhé, že bolo predbežné opatrenie Ústavného súdu, poponáhľali ste sa, predtým ako vyšlo v Zbierke zákona, a volili ste pána Dr. Čentéša. Všetky ďalšie náväzné veci sú veci, ktoré nie sú podstatné.
Keď hovoríme o demokracii, tak pomenujme veľmi správne. Ústavný súd pred voľbou pána Čentéša dal predbežné opatrenie. Nechcem hovoriť o tom, či poslanci porušili, alebo neporušili. To je rozhodnutie každého poslanca, ako volil.
Takže by som vás poprosil, to, čo sme traumatizovali spoločnosť predtým, znova sa ju snažíme traumatizovať. Tak v prvom rade ste tú spoločnosť traumatizovali vy na pravej strane.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.4.2013 21:48 - 21:49 hod.

Dušan Muňko Zobrazit prepis
Ja by som sa chcel ešte vrátiť k Zákonníku práce. Páni poslanci, buďte takí láskaví, pozrite si Zákonník práce rakúsky... (Ruch v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci.

Muňko, Dušan, poslanec NR SR
... nemecký, švédsky, fínsky a zistíte, aký je potom slovenský Zákonník práce.
A ešte k tomu by som poprosil, keby ste sa pozreli, lebo ďalšia okrem Zákonníka práce, tu hovorím, stále vám rezonuje minimálna mzda. Neviem, čo vám vadí na minimálnej mzde.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.4.2013 21:18 - 21:30 hod.

Dušan Muňko Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zvyšujúca miera nezamestnanosti na Slovensku nemôže byť pre nikoho prekvapením, pretože nezamestnanosť narastá v celej eurozóne už niekoľko rokov. Sme proexportnou orientovanou ekonomikou, ktorá 85 % svojej produkcie umiestňuje na zahraničné trhy. Je preto absolútne prirodzené, že naša situácia úzko súvisí s tým, čo sa deje v zahraničí. Nezamestnanosť v štátoch eurozóny je 12-percentná, u nás sa pohybuje na úrovni 14 % aj niečo.
V januári tohto roku stúpla nezamestnanosť v 19 krajinách Európskej únie. Menili tam Zákonníky práce? Nie. Pritom aj tam zápasia s recesiou a krízou, v dôsledku ktorej dochádza o prácu mnoho Slovákov pracujúcich v zahraničí. Neviem, vážení páni poslanci, či si uvedomujete, že v zahraničí sa dneska pohybuje okolo 270-tisíc ľudí. Títo naši ľudia, pokiaľ strácajú prácu, veľa z nich nemá zelenú kartu, veľa z nich prakticky pracuje načierno. Pracuje načierno viac, desať, pätnásť, rokov. Pokiaľ stratí zamestnanie, vráti sa naspäť. Spadne do siete. Spadne do siete nezamestnanosti, spadne do siete dávok v hmotnej núdzi. A to je hlavný dôvod, prečo narastá nezamestnanosť.
Ja by som vás, páni poslanci, poprosil, keby ste venovali pozornosť, prečo v Sociálnej poisťovni, sú tam všetky čísla, ktoré keď si pozriete, tak vám vyndú, koľko ľudí, koľko je firiem, koľko je počet zamestnaných, koľko je pracujúcich živnostníkov, koľko je dohôd, a z tých čísiel vám jasne vynde, aká je nezamestnanosť a ktoré firmy na Slovensku prepúšťali, alebo nie.
Môžem vám povedať jednu vec, že z čísiel, ktoré sú v Sociálnej poisťovni, tak predpokladám, že zhruba môže byť, že táto kríza, alebo to, čo tu pôsobí, že stratili firmy zákazky, môže byť medzi 9-11-tisíc ľudí. Ostatní ľudia sú tí, ktorí sa vracali a vrátili zo zahraničia.
Pritom aj zápasia všetky štáty európske s recesiou a v dôsledku došlo, došlo to, čo som tu povedal, že mnoho našich Slovákov stratilo prácu. Samozrejme, po návrate na Slovensko rozširujú rady nezamestnaných.
Preto aj v tejto situácii, ak niekto obviňuje vládu z toho, že klesol počet pracovných príležitostí, tak je to demagógia a neberie v úvahu realitu. Opozícia nemá vlastnú agendu, ktorá by mohla osloviť voličov. Takisto nemá riešenie problémov, s ktorými sa dnes musí Slovensko vysporiadať, a rast nezamestnanosti je jedným z nich. Má iba veľké gestá či teoretické poučky o tom, že trh všetko vyrieši. Potvrdila to aj iniciovaním tejto schôdze, ktorou chce upútať verejnosť a médiá. Jednotlivé kroky v reálnom živote bude musieť aj tak urobiť vláda.
Nie je tak dávno, teraz to bol rok, čo mala dnešná opozícia možnosť veci ovplyvňovať, no s problémami nezamestnanosti nepohla. Pán exminister Mihál tvrdí, že jeho novela pomohla k vyššej zamestnanosti, alebo inak povedané, k znižovaniu nezamestnanosti. Vraj bola pružná a flexibilná.
Čo však hovoria čísla z Ústredia práce? August 2011, mesiac pred účinkom novely, bola miera nezamestnanosti 13,19 %, október 2011 rast na 13,29 %, január 2012 miera nezamestnanosti opäť vzrástla na 13,69 %. Ako teda pomohol ten pružný Zákonník práce? Nijako.
Aj z týchto údajov je jasné, že v otázke nezamestnanosti ide o celosvetový vývoj a nie o otázky Zákonníka práce z dielne SMER-u. Ak podnikateľ má kontrakt na dodávky, tak nepotrebuje nikomu viacnásobne predlžovať krátkodobú pracovnú zmluvu, neobáva sa súbehu výpovede a odstupného alebo nepotrebuje stavať svojich zamestnancov do roly falošných živnostníkov. Naopak, snaží sa svoj pracovný tím stabilizovať a urobiť všetko pre jeho spokojnosť. SMER deklaroval, a za týmto záväzkom aj stojí, že ak sa novela zákona ukáže ako zlá, ak spôsobí firmám konkrétne problémy v pracovnoprávnych alebo v iných vzťahoch, jej znenie upraví, ale musia to byť jasné, vyargumentované fakty a nie domnienky. Lebo doteraz sa neukázalo nič viac, len svoje názory, domnienky alebo želania. Táto vláda neuteká pred zodpovednosťou, nevymýšľa žiadne umelé kauzy na prekrytie skutočných problémov, ako to bolo v prípade minulej koalície.
Zatiaľ však podnikateľské reprezentácie takéto argumenty nepredložili. Naopak, nedávno prezentovaný prieskum Slovensko-nemeckej obchodnej komory a Priemyselnej komory a ďalších komôr pôsobiacich v Slovenskej republike ukázal, že podľa investorov je Slovensko stále krajinou, vhodným podnikateľským prostredím a pre zahraničné firmy zostáva atraktívnym trhom. Až 81 % zahraničných spoločností by svoje investície na Slovensku aj v súčasných podmienkach zopakovalo. Približne každý štvrtý podnik by chcel napriek všeobecnej skepse navýšiť investície aj počet zamestnancov. Prieskum ukázal, že ťažká odbytová situácia na svetových trhoch sa odzrkadľuje v perspektívach rastu zahraničných investorov na Slovensku. Takmer 80 % by chcelo napriek tejto ťažkej situácii pracovné sily udržať alebo rozšíriť. To je jasná odpoveď na nekonečné obviňovanie, že za rast miery nezamestnanosti môže SMER, jeho politika či úpravy na trhu práce.
Takže, páni a dámy, prestaňme vyvolávať duchov v podobách flexibilného, takého alebo onakého Zákonníka práce a namiesto obviňovania hovorme o tom, čo pomôže zamestnanosti - vytváranie pracovných miest. Iba tak môže dnešná schôdza mať nejaký zmysel.
Takže ako riešiť nezamestnanosť? Ako som už povedal, napriek limitom celoslovenskej, celoeurópskej recesie máme možnosti na zastabilizovanie situácie a dokonca aj možnosti na jej priaznivý obrat. V prvom rade sa treba odraziť od stabilizácie zahraničných investorov na Slovensku. Treba oceniť vládu Slovenskej republiky, ktorej sa podarilo stabilizovať či už U. S. Steel na východnom Slovensku, pozitívny je aj vstup firmy Continental do Púchova a ďalších ohlásených investícií. Pozitívom je aj zastabilizovanie vývoja v štátnom rozpočte za I. štvrťrok 2013 nielen kvôli tomu, že je udržiavaný 3-percentný rozpočet schodku, ktorý je dôležitý z hľadiska finančnej stability krajiny, sa ukazuje reálne. Dôležité je aj z toho pohľadu, že vláda mobilizuje možnosti spolufinancovania projektov v rámci čerpania eurofondov. Práve to je ďalšia oblasť, ktorá prinesie na Slovensko peniaze a pre ich preinvestovanie a pracovné príležitosti je preto dobré, že ministri venujú práve tejto problematike zvýšenú pozornosť a hľadajú možnosť, ako spriechodniť využitie eurofondov nielen na, čo sa týka, vypracovanie projektov, ale aj na odbúranie administratívnych bariér.
Ďalšou výzvou na zvyšovanie zamestnanosti je vracanie života na vidiek a oživovanie agrosektoru, ktorý doslova padol v dôsledku nevyváženej dotačnej politiky v Európskej únii. Podpora výroby domácich potravín je pre túto vládu prioritou, má svoje opodstatnenie. Musíme dovážať jablká z Poľska alebo nevieme dopestovať vlastnú zeleninu, ktorú sme niekedy na južnom Slovensku bez problémov pestovali nielen pre nás, ale aj pre Českú republiku a ďalšie? A pokiaľ sa týka, takisto aj živočíšna výroba, ktorá takisto poskytuje alebo by mohla poskytovať oveľa viac pracovných príležitostí.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhá Ficova vláda si dala najambicióznejší plán na budovanie diaľnic a dopravnej infraštruktúry. Je mimoriadne dôležitý práve pri tvorbe pracovných miest. V tomto volebnom období by sa malo postaviť 133 km diaľnic a rýchlostných ciest a zároveň rozostaviame 310 km diaľnic a rýchlostných ciest. Okrem toho sa má zmodernizovať asi 1 000 km ciest I. triedy, ktorých 834 km budú hotové do roku 2016. Čo sa týka železničných projektov, začneme s modernizáciou 77 km a dokončíme 79 km diaľnic a rýchlostných ciest. Dokopy sa do dopravnej infraštruktúry investuje vyše 8 mld. eur. Spolu tieto investície by mohli zabezpečiť až 16-tisíc pracovných miest.
A nedá sa mi, aby som pre porovnanie uviedol, že za predchádzajúcej vlády ste odovzdali približne 50 km diaľnic, rýchlostných ciest.
Už z uvedeného krátkeho výpočtu je vidieť, že pri riešení problémov, ktoré musí v súčasnej recesii celej Európy prekonávať aj Slovensko, je aktivita vlády rozhodujúca. Spomenuté opatrenia, ktoré realizuje naša vláda, jednoznačne preukazujú, že kabinet Roberta Fica robí všetky možné pozitívne kroky.
Okrem už spomenutých sa snaží aktivizovať aj ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce. Vláda chce presunúť 40 mil. nevyčerpaných eurofondov určených pre ministerstvo školstva ministerstvu práce. Prostriedky z Operačného programu Výskum a vývoj by mohli smerovať na aktivačné práce, vzdelávanie nezamestnaných alebo vytváranie pracovných príležitostí pre mladých ľudí. Práve podpora pre túto kategóriu občanov, ktorí by mali potiahnuť Slovensko v budúcnosti, patrí medzi hlavné priority v Európskej únii. Európska komisia predstavila iniciatívu na zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí, v rámci ktorej na obdobie 2014 - 2020 vyčlenila 6 mld. euro. Slovensko hľadá program na zamestnanosť mladých ľudí a chce podieľať sa na čerpaní spomenutej sumy. Chceme vytvoriť 14-tisíc pracovných miest pre túto skupinu, ale hneď sme zo strany opozície kritizovaní, že je to drahé. Ale tu nejde predsa len o čísla a o zachovanie alebo získanie pracovných návykov na to, ale o to, aby sme nestratili jednu mladú generáciu, ktorá miesto práce bude sedieť doma. Pomôcť mladým k získavaniu práce je predsa nielen víziou a snahou tejto vlády, je to program celej Únie.
Takisto by som chcel upriamiť pozornosť na toľko už kritizované sociálne podniky, ktoré sa rozbehli za prvej vlády Roberta Fica, aj keď musím priznať, že všetko nebolo tak, ako by malo byť v poriadku. Ale treba povedať, že v Európskej únii sociálne podniky sú podporované. A keď si pozriete európsku 20-ku, tak vidíte, koľko sociálnych podnikov sa u nich každý rok rodí a ktoré pomáhajú hlavne pri riešení zamestnanosti. Myslím si, že pokiaľ by sa sociálne podniky, hlavne pri rómskej problematike, riešili, či to bolo už pri ťažbe alebo drevnej hmoty, takže by si boli mohli pripraviť drevo na zimu, ale aj pri iných prácach v poľnohospodárstve.
V budúcom roku sa odhaduje, že Slovensko bude mať druhý najsilnejší rast v eurozóne. Podľa odhadov Európskej komisie bude mať Slovensko v tomto i budúcom roku tretí najnižší verejný dlh v eurozóne. To sú čísla, pre ktoré spolu s konkrétnymi krokmi vlády Slovenskej republiky na udržanie rastu a spotreby domácností, o ktorých som práve hovoril, ich dávajú základ pre boj s nezamestnanosťou.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2013 16:15 - 16:17 hod.

Dušan Muňko Zobrazit prepis
Pán poslanec Hraško, toľko nezmyslov, ktoré ste tu povedali, je zbytočné o ekonomike sa vôbec baviť. Doporučujem vám, aby ste učili ďalej tancovať. (Potlesk.)
Ja vám len pár čísiel poviem. 2010, kedy ste preberali, kedy preberala Iveta Radičová vládu, bolo 151 872 zamestnancov(zamestnávateľov), kedy ste odovzdávali vládu, bolo 155 996 zamestnancov(zamestnávateľov). Veď dneska je 155 674.
Ja mám čísla po jednotlivých mesiacoch desať rokov dozadu:
- SZČO v roku 2000, v júni, kedy ste preberali vládu, bolo 243 541, dneska je 235 918.
- Zamestnanci v roku 2010, kedy ste preberali vládu, bolo 1 732 163, kedy ste odovzdávali vládu, bolo 1 694 933. Dneska je 1 695 050.
Viete, čo je základný problém nezamestnanosti? To, že sa nám vracajú ľudia domov. Pretože máme vonku, za vlády Viery Tomanovej boli vonku zhruba 370-tisíc. Dneska je 250-tisíc vonku. A treba si vyšpecifikovať, ktoré firmy a čo prepúšťajú. Ja vám presne poviem, ktorá firma na Slovensku koľko prepustila.
Takže prestaňte tu hovoriť čísla, ktoré sa nezakladajú na pravde! Sadnime si a povedzme si, kde je vec! Keď my sme závislí na Českej republike a na Nemecku. Nemecko má dneska akú situáciu? Má nezamestnanosť 3,8 %, jej vzrástla, my máme 4 %. Naša ekonomika je aká? Proexportná!
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2013 12:19 - 12:21 hod.

Dušan Muňko Zobrazit prepis
Som rád, pán minister, že ste uviedli správne čísla, pretože toľko dogmy, koľko tu padá, ja by som vás rád, páni poslanci z opozície, mám tu všetky čísla, dokonca niektoré osem rokov, ako sa vyvíjala nezamestnanosť, ako sa vyplácajú dávky v nezamestnanosti. Len pre úvod pre vašu pozornosť by som chcel povedať, že Sociálna poisťovňa za rok 2011 vyplatila dávky v priemere, keď to počítame podľa jednotlivých mesiacov, zhruba 42 153 ľuďom, v roku 2012 42 521. Za vlády preberali ste nezamestnanosť, bolo zamestnaných celkove 1 732 163. Tá zamestnanosť jednotlivých mesiacov, mám každý jeden mesiac, koľko je zamestnancov, koľko je podnikateľských subjektov, aká je aj dneska. Takže tie čísla, by som poprosil, keby ste korigovali. A neovplyvňuje nezamestnanosť Zákonník práce. Zákonník práce v európskej 12-ke je úplne niekde inde, ani minimálna mzda.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.3.2013 10:20 - 10:22 hod.

Dušan Muňko Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, viete, už som zvyknutý, či už pri zdravotníckych zákonoch, ale aj týchto, to, čo kritizujete, nemáte pravdu. Táto novela zákona, pokiaľ sa týka aj chránených dielní, sa snaží ministerstvo len vylepšiť to, že ľudia, ktorí majú chránené dielne, zoberú poplatok a ku koncu roka túto chránenú dielňu hodia do konkurzu alebo ju nechajú padnúť a znova otvoria novú chránenú dielňu, pričom tie prostriedky používajú, väčšinu, vo svoj prospech a nie tých ľudí, ktorých zamestnávajú. Čiže táto novela sa snaží tomuto predísť, aby sa ten istý majiteľ tej chránenej dielne neobjavoval každý rok a stále, že to dáva ku koncu roku do konkurzu. Neplatí do sociálnej ani do zdravotnej poisťovne.
Tá istá záležitosť je, aj pokiaľ sa týka sociálnych služieb, či je to tretí sektor alebo sú to normálne podnikateľské subjekty, ktoré takisto využívajú medzery v zákone a neplatia do sociálnej, do zdravotnej poisťovne. To len na doplnenie, aby som upresnil vašu záležitosť. Každá záležitosť, ktorá je dneska v novele zákona, sa snaží riešiť tie veci, ktoré sú v zákone deravé. Takže chcem vás len doplniť, aby sme to správne posudzovali. Nikto nechce ohrozovať ľudí, ktorí pracujú v chránených dielňach, ale aby pracovali nie jeden rok a potom prešli pod inú eseročku, pretože sa opakujú stále tí istí konatelia. A možno keď prídete do Sociálnej poisťovnei, tak vám ich ukážem, že sú to tí istí konatelia, ktorí  toto robia. To isté aj pri niektorých sociálnych službách.
Takže toľko, ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.12.2012 9:35 - 9:36 hod.

Dušan Muňko Zobrazit prepis
Pán Brocka, máte trošku skreslené predstavy. Poviem prečo. Pri prvom menovaní generálneho riaditeľa mňa do Sociálnej poisťovne, nebol som poslancom a nebol som tuná. Keby ma vláda pani Radičovej nebola neoprávnene odvolala, čo nakoniec konštatoval Ústavný súd, tak by som tu dneska nebol sedel.
Tým, že ste ma odvolali neprávom, za čo mi Ústavný súd dal za pravdu a, naopak, mi ešte aj zaplatil tie dva roky, ktoré som nevykonával riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktoré som odovzdal v prospech Sociálnej poisťovne. Čiže môj mandát sa predĺžil do roku 2016 na základe rozhodnutia Ústavného súdu.
Prečo som prišiel do Sociálnej poisťovne? Nemienim tam, možno tam nebudem dlho. Až pokiaľ vysporiadam veci, ktoré tak výborne robili výbery v Sociálnej poisťovni, a hlásili, jak som bol neschopný riaditeľ.
Požiadal som štátny dohľad, aby sa vysporiadali veci, pretože uzávierka za rok 2010 bola spravená tak, že platby, ktoré nabehli cez štátnu pokladňu, boli zaregistrované v 2011 a ďalej.
Až uznám za vhodné, tak iste odstúpim z funkcie generálneho riaditeľa. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.12.2012 9:18 - 9:24 hod.

Dušan Muňko Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe § 122 ods. 4 písm. c) bod 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení predkladám návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2013 na schválenie.
Tento návrh rozpočtu schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 534 z 10. októbra 2012. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne zohľadňuje platný právny stav v súčasnom období a dopad zákona č. 252/2012 Z. z. z 10. augusta 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 1. januára 2003.
Návrh rozpočtu základných fondov vychádza z údajov základne Sociálnej poisťovne, z dostupných štatistických údajov v oblasti hospodárstva a demografie a je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015. S návrhom štátneho rozpočtu je zosúladené tiež platby zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktoré sú určené na krytie deficitu spôsobené druhým pilierom, ako aj finančná výpomoc z dôvodu platobnej neschopnosti základného fondu starobného poistenia v zmysle § 157 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
Pre rok 2013 je zapracovaný transfer zo štátneho rozpočtu v sume 689,100 mil. eur. V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2013 sa predpokladá, že príjmy v bežnom roku dosiahnu 6,712 mld. eur a výdavky 6,705 mld. eur. Bilančný rozdiel v bežnom roku by mal predstavovať 7,3 mil. eur. Po zapracovaní predpokladaného prevodu zostatku z roku 2012 v sume 549,300 mil. eur by zdroje mali predstavovať 7,261 mld., čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2013 by malo skončiť celkovým bilančným rozdielom 556,600 mil. eur.
Sociálna poisťovňa predpokladá v príjmovej časti rozpočtu na rok 2013 najväčšie riziká v oblasti:
- výberu príjmov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva z dôvodu nenaplnenia predpokladaného medziročného rastu príjmov v závislosti od aktuálneho vývoja makroekonomických ukazovateľov z dôvodu poklesu tempa rastu priemernej mzdy a rastu zamestnanosti oproti predchádzajúcim prognózam. Predpokladaný rast priemernej mzdy 2013/2012 z júnových prognózach bol 4 % a teraz sa momentálne nachádzame, v septembri sa už odhadoval 0,1;
- dopadu novely zákona o sociálnom poistení od 1. septembra 2012, resp. od 1. januára 2013 z dôvodu nenaplnenia predpokladaných pozitívnych dopadov novely na objem príjmu od ekonomicky aktívneho obyvateľstva najmä:
- výstup sporiteľov z druhého piliera pri dočasnom otvorení v období od 1. septembra 2012 do 31. januára 2013,
- povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie z dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru.
Všetky uvedené riziká budú mať za následok nevyhnutnosť vyššieho transferu zo štátneho rozpočtu pre Sociálnu poisťovňu na krytie deficitu v dôchodkovom poistení.
Ako som už povedal, návrh rozpočtu sa predpokladali výdavky 6,705 mld., z nich najväčšiu časť 5,894 mld. predstavujú výdavky na dôchodkové dávky, čo je takmer 88 % z celkových výdavkov. Dôchodkové poistenie zahŕňa výdavky základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného poistenia.
Deficitným základným fondom aj po zarátaní zostatku finančných prostriedkov z minulých rokov je len základný fond starobného poistenia. Tento deficit bude Sociálna poisťovňa vykrývať v zmysle § 167 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z rezervného fondu solidarity a z vnútorných zdrojov, to znamená z tých základných fondov, ktoré vykazujú prebytok finančných prostriedkov. V roku 2013 predpokladá Sociálna poisťovňa postupy do dôchodkových správcovských spoločností príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 416,100 mil. eur.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh rozpočtu je vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi, zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015. Dovoľujem si vás požiadať o jeho schválenie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.12.2012 10:03 - 10:04 hod.

Dušan Muňko Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, zaráža ma od vás jedna vec. Od ´98 do roku 2012 opozícia riadila rezort ministerstva spravodlivosti desať rokov. Nastavili ste pravidlá, ktoré dnes platia. Či to bolo 1998 - 2002 alebo 2002 - 2006 alebo potom, vy ste boli vo vláde štátna tajomníčka u ministra spravodlivosti pána Lipšica. Potom ste boli ministerka spravodlivosti, keď KDH vystúpilo a nakoniec ste boli znova ministerka spravodlivosti. Hovoríte o generálnom prokurátorovi. Mali ste sedemdesiatdeväť poslancov. Mohli ste ho zvoliť. Dnes by generálny prokurátor nebol problém tejto spoločnosti. Vy ako ministerka spravodlivosti ste vypisovali konkurzy na sudcov, ale nevymenovali ste tých, ktorí vyhrávali, ale vymenovávali ste druhých, tretích v poradí, ktorí boli, ktorí uspeli. Takže v prvom rade si treba naliať čistého vína a potom treba hovoriť o tom, ako súdnictvo vyzerá v tejto republike.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2012 18:49 - 18:50 hod.

Dušan Muňko Zobrazit prepis
Pán Beblavý, spomínali ste tu hlavne sedemdesiate roky. No len zabudli ste povedať, že situácia sa ináč zmenila. Ušiel v roku 1973 OPEC, ktorý mal zásadný dopad na európsku a svetovú ekonomiku. A potom veľký dopad bol, samozrejmá vec, v Iráne, kde padol Šach Rezá Pahlaví. A celá záležitosť, samozrejmá vec, sa uberala úplne ináč, ako si to Američania, ale hlavne americké finančné kruhy predstavovali.
Ale nechcem ísť teraz do tej polemiky, o ktorej ste vy hovorili k tejto veci, ja sa chcem vrátiť k tomu, čo ste hovorili, pokiaľ sa tu hovorí dneska hodne o rovnej dani. Samozrejmá vec, daňová reforma, ktorú pán Mikloš zavádzal, nebola prepojená proste s reformou penzijnou, školskou ani zdravotníckou. My sme vytvorili v zdravotníctve dve kategórie. A odtiaľ začína marazmus, ktorý je dneska v zdravotníctve. A to isté je, aj pokiaľ sa týka sociálnych vecí. A, samozrejmá vec, k tomu pribudla kríza v roku 2008 a kríza, ktorá dneska sa znovu prehlbuje. A tým nastávajú aj problémy Slovenska, pretože Slovensko je malá krajina s otvorenou ekonomikou. Takže zbytočne tu budeme hovoriť, čo ukáže čas. Samozrejme, toto všetko ukáže čas, aká bude ekonomika a hlavne aký bude export slovenskej ekonomiky, pretože ak nebude export slovenskej ekonomiky, tak možno sa vám naplnia niektoré veci. Ale to je závislé od silných hráčov na európskom a svetovom poli.
Skryt prepis