Videokanál poslanca

Pán poslanec, po dlhej dobe ste zmenili rétoriku a som rád, že ste, a k minimálnemu dôchodku to stanovisko, ktoré ste zaujali. Až po tú časť, pokiaľ ste sa zase nevrátili k II. pilieru. Ja nechcem tu polemizovať teraz o II. pilieri a o I. pilieri, pretože vy veľmi dobre viete, ako funguje II. pilier v európskych krajinách, že II. pilier je zásluhový, že z I. piliera je vyplácaných 92 % ľudí v starej pätnástke a viete aj percentá, aké sú v jednotlivých krajinách a ktorý model ako funguje, či je to švédsky, alebo ako funguje v Anglicku, alebo ako funguje v Nemecku alebo kdekoľvek inde.
Prekvapuje ma, že napriek tomu viete, že tí, ktorí majú dneska minimálny dôchodok, respektíve dostanú minimálny dôchodok, sú to väčšinou starodôchodcovia a tí, ktorí prakticky mali nízky dôchodok a bol dorovnávaný dávkami v hmotnej núdzi. Čiže to je zhruba tých 75- až 80-tis. ľudí, ktorí dostanú tých 260,50 eur.
Treba povedať, povedali ste tam jednu vec, ktorá nebude pravdivá, pretože keď berieme, že bude minimálna mzda tento rok okolo 400 eur a bude postupne rásť a takisto bude rásť aj priemerná mzda a budú správne nastavené jednotlivé fondy v Sociálnej poisťovni, tak si dovolím tvrdiť a viem, aký je dneska rozdiel a čo chýba pri jestvujúcom nastavení v Sociálnej poisťovni, aby mala vyrovnaný rozpočet. Pri priemernej mzde 1 200 eur bude situácia, vychádza, že by mohol byť vyrovnaný, vyrovnaný rozpočet v Sociálnej poisťovni, pretože zhruba odhadujem, že za tých 20 rokov bude stále okolo tých 600-tis. ľudí, ktorí budú mať, majú nízky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

14.
Pán poslanec, viete, čo je rozvrat verejných financií? Keď štát predáva svoje dlhopisy, získa za ne finančné prostriedky a potom ich odvedie do Sociálnej poisťovne a tá ich odvedie správcovským spoločnostiam. Predá trebárs za 2 % a na úložkách v konzervatívnom fonde dostane 0,01. To je rozvrat verejných financií, pretože Slovenská republika, keď ste nastavovali II. pilier, nevygenerovala toľko prostriedkov, ako vy ste dali 9 %.

Poprosím vás, všetci ľudia sú, všetci ekonómovia v Európskej únii sú úplne asi hlúpi. Nehovorím teraz o Maďaroch, Poliakoch, Angličanoch, Švédoch, Čechoch, proste pokiaľ, kde je nastavený tak, ako ste ho nastavili, II. pilier 9 %? V ktorej Európskej únii a aká výkonnosť ekonomík týchto krajín je? Vy ste nastavili 9 %. To je, aby sme si povedali jednu vec, stále operujete tu, že čo bude mať I. pilier. Tak ja vám chcem vysvetliť pár čísiel.
Dneska je, dneska má v I. pilieri 672-tisíc, nedosahuje 410 euro. Štyristo desať euro valorizujme, že bude rásť priemerná mzda za 20 rokov, pardon, HDP bude rásť za 20 rokov o 3 %. Ako bude rásť priemerná mzda a aký bude mať dôchodok týchto 672-tis. ľudí? Ešte ináč vám to dám, lebo ja vám môžem povedať, že koľko je žien, koľko je mužov, koľko je živnostníkov, koľko je ľudí, ktorí platia z minimálnej mzdy, koľko má ľudí minimálnu mzdu v štátnej správe, v samospráve proste a v súkromnom sektore. Za 20 rokov, keď hovoríte o tomto, z tej minimálnej mzdy by som rád vedel, aký bude mať dôchodok? Ale mám aj tento matematický model. Hovoríte, že Sociálna poisťovňa by sa dostala do problémov. Sociálna poisťovňa nebude v problémoch, keď bude seriózny výber a budú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

71.
Pán poslanec, len krátka poznámka, že keď dáte pozmeňovací návrh, tak ho aspoň potom celý prečítajte, ale prekvapuje ma, že znova miešate do minimálneho dôchodku zase politiku, pretože II. pilier nemá nič s minimálnym dôchodkom, pretože sú to väčšinou postihnutí dôchodcovia, ktorí majú nízky dôchodok a majú rôznu, či majú dávku v hmotnej núdzi alebo ďalšiu dorovnávaciu dávku. Týka sa to tých 75-tis. ľudí, čiže vláda správne rozhodla, aby títo ľudia dostali určitú sumu, vyššiu, ako dostávajú teraz. To je ako po prvé, čo chcem povedať.
Druhá vec, nerozumiem tomu, prečo by mal byť a prečo má byť v II. pilieri teraz do budúcna človek, ktorý má minimálnu mzdu, ktorý si nemôže našetriť. Vy veľmi dobre viete, sám ste to niekoľkokrát povedali a povedali to aj iní poslanci, že ľudia, ktorí majú z minimálnej mzdy, alebo majú nízky základ, nemajú čo byť v II. pilieri. Napriek tomu viete veľmi dobre, že je to rozvrat verejných financií.
A ešte chcem podotknúť ďalšiu vec, aj jeden, aj druhý, aj tretí pozmeňujúci návrh, ktorý ste dali, je prakticky nepriechodný. Pretože jednoducho, keď som si ho pozorne vypočul, či sú to dôchodcovia, starodôchodcovia, alebo sú to československí dôchodcovia, ktorých sa to týka, ten zákon je proste formulovaný tak, ako ho má aj Česká republika, čo pomenoval a povedal v svojom úvodnom slove aj minister. Takže by som poprosil nerobiť aj z minimálneho dôchodku politiku, títo ľudia budú radi, že dostanú vyššiu čiastku o pár eur, ako majú doteraz dôchodok.

Pán poslanec Uhliarik, ja budem k vám slušnejší, lebo vy ste to nezavinili. Celé to začalo veľmi dobrou reformou pána Zajaca. Lebo aj pán Lipšic tu hovorí o Dôvere. Keby pán Zajac nebol spravil desať poisťovní, potom šesť, tak by dneska ani Dôvera tu nebola.
Ja beriem, že zdravotníctvo je poddimenzované. Vy viete veľmi dobre. Ale prekvapuje ma tu, že aj na jednej, aj na druhej strane sa nenájde politická vôľa. Veľmi dobre viete, že tak ako je poddimenzované, že je ďaleko väčšia sieť, ako ju potrebujeme, že je neporiadok v legislatíve, pokiaľ sa týka liekov, že sú neni stanovené normatívy. Zajac zrušil liečebný poriadok a ďalšie veci.
Minister Čislák snaží sa aspoň riešiť za tú krátku dobu tie problémy, ktoré sú.
A prekvapuje ma hlavne pán Lipšic, keď tu hovorí o Dôvere. A čo hovoríte na Veriteľa, pán Lipšic? Poďme sa vrátiť, kto vytvoril dve kategórie lekárov na Slovensku?
A sú tu ďalšie veci, ktoré, keď vystúpim, ich pomenujem. Ale je to absolútne farizejstvo tu teraz riešiť tento problém. (Potlesk.)

Pán poslanec Hlina, máte pravdu, ale Sociálna poisťovňa musí rešpektovať zákony. Ja netvrdím, že zákon o exekúciách alebo zákon o konkurznej podstate je dokonalý. Keď sledujete Českú televíziu, má ten istý problém, ktorý má aj Slovensko. Máte v určitej veci pravdu, že dneska je na Slovensku zhruba milión 200-tisíc ľudí, ktorí sú v exekúciách, a že tento problém je. Vážne sa treba k tomu vrátiť a pripraviť serióznu legislatívnu zmenu. Ale to, čo je v Sociálnej poisťovni, alebo čo je na daňovom riaditeľstve, respektíve finančnej správe, podľa jestvujúcej platnej legislatívy sú exekútori, ktorí vymáhajú, spisy sú pridelené elektronickým spôsobom a ja ako riaditeľ Sociálnej poisťovne musím rešpektovať len to, čo mi zákon umožňuje.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, témou dnešnej mimoriadnej schôdze je situácia reštrukturalizácie Váhostavu. Je to problém nielen Váhostavu, ale aj celého slovenského stavebníctva, ktoré z 90 % je v červených číslach. Hovorím to preto, že, aby ste to nezjednodušovali, a to, čo tu predvádzame 5 dní. A ľudia, ktorí robia v stavebníctve, chcem povedať, že v stavebníctve je zhruba dneska 13 477 subjektov a zamestnáva zhruba 90-tisíc ľudí. Tých 90-tisíc ľudí bojuje každý deň, aby mali prácu, pretože práce je nedostatok, tak jak to povedal minister Počiatek. Ale vedia aj to, aj všetky stavebné firmy, ktoré na Slovensku v tejto brandži pôsobia, vedia, aké majú problémy.
Chcem len vás upozorniť na niektoré veci. V konkurze je momentálne zhruba za posledné tri roky 1 309 firiem. Padajú tu hrozné nezmysly, takže môžeme si tie, môžeme dať preveriť, alebo orgány činné v trestnom konaní môžu preveriť, ktoré firmy sú to, kto je dlžníkom a kedy tie dlhy jednotlivé začínali. Ďalej, len za posledný rok, za rok 2014 išlo do konkurzu ďalších 520 firiem. V reštrukturalizácii je zhruba 285 firiem, celkove je, zhruba predstavuje to, čo je v konkurze, 50 miliónov, čo nemá zaplatené, a v reštrukturalizácii je ďalších zhruba 20, okolo 21 mil. eur.
Takže tu treba hovoriť celkove o problémoch. Jednak to, čo je v tomto prostredí, treba sa zamerať na legislatívu, ktorá nie je dokonalá, a samozrejmá vec, treba spraviť ešte aj ďalšie zmeny. Aj Váhostav alebo každá firma by sa nedostala do konkurzu alebo do reštrukturalizácií, keby podľa Obchodného zákonníka, keď vykáže stratu, a tá strata je vyššia, ako je obchodné a základné imanie, musel konateľ, tak ako je to všade vo svete, do deväťdesiatich dní dorovnať, alebo by musel tú firmu dať do likvidácie. Tým by sa zabránilo niektorým veciam, ktoré dneska tu sú, že prakticky firmy nedorovnávajú, a potom tá strata sa jednoducho nabaľuje z roka na rok a takisto sa nabaľovala aj vo firme Váhostav.
Treba povedať, že vo firme Váhostav alebo aj v iných firmách stavebných, ktoré boli, lebo keď vezmeme "po", že kto padol, keď zoberieme, v stavebníctve padol Hydrostav, padol Priemstav, Váhostav. Pôvodní majitelia, ktorí tam boli, im Široký požičal peniaze, aby ich zachránil, 50 mil. korún, a tým, že nevrátili, čiže prešlo to, prešli akcie Váhostavu na firmu, na vlastníkov Širokého.
Takže a chcem sa vrátiť aj k iným firmám, ktoré tu boli, že Štrabák zachraňoval firmu ZIPP-ku, Skanska zachraňovala firmu, francúzske firmy zachraňovali Cestné stavby, Inžinierske stavby. Čiže tu sa nedá hovoriť o tom, že je to len Váhostav, alebo, že tento problém má Široký. Tento má problém má Doprastav, tento problém majú, 90 % firiem na Slovensku.
Prečo hovorím o tom? A treba sa nad tým seriózne zamyslieť, akým spôsobom tomuto odvetviu pomôcť. A preto aj vláda Slovenskej republiky pristúpila, že začala tento problém riešiť. Tak ako vlády predtým riešili zadlženosť bánk, alebo vláda predtým riešila zadlženosť železníc, alebo ktorékoľvek iné odvetvie, tak aj tu pristúpila vláda na to, aby riešila toto odvetvie, ktoré je.
To, čom si tu vypočul, to nie je pomoc našim ľuďom, to je proste tu nadávanie jednej strany na druhú, či koalícia na opozíciu, alebo opozícia na koalíciu, pričom ľudia z toho nič nemajú. Ľudia potrebujú jasné stanovisko proste, akým spôsobom sa to bude uberať ďalej.
Ďalšia záležitosť, to, čo som tu povedal, pokiaľ sa týka legislatívnych úprav, treba zodpovednosť za nesplnenie povinnosti oprávnenej konať za úpadcu a podať návrh na konkurz po predĺžení.
Ďalej svoje maslo majú aj registračné súdy, ktoré by z úradnej povinnosti mali čistiť obchodný register od spoločnosti s predlžením. Mali by ich dávať buď do konkurzov, alebo subjekty bez majetku striktne dať na výmaz z obchodného registra. Opäť sme pri tom istom probléme. Zákonné príslušné ustanovenia máme, ale sa neuplatňuje v plnej miere. Znovu treba jednoznačne určiť povinnosti súdu pri začatí tohto konania.
Reštrukturalizačné posudky by mali byť objektívnejšie, vypracovať by ich mali subjekty, ktoré nie sú zainteresované na ďalšom fungovaní dlžníka a nemajú na neho žiadne väzby. Toto v praxi nefunguje, lokálne väzby a záujmy vždy prevládajú nad snahou reálne zhodnotiť možnosti na ozdravenie problémovej firmy a následne túto reštrukturalizáciu aj realizovať. V záujme objektivity by sa preto reštrukturalizácii mali ujať buď štátne inštitúcie, alebo súdni znalci. Pokiaľ v reštrukturalizácii a jej úspešný priebeh nemá nikto reálnu zodpovednosť a tento proces je komerčným a reklamným produktom na zbavenie dlhov a zabezpečenie odmeny pre správcu. Súčasne sa predlžuje čas, kedy spoločnosti nastanú ďalšie záväzky.
Správcovia konkurznej podstaty by mali dostávať odmenu až po ukončení konkurzu. Základom výpočtu tejto odmeny by malo byť percento uspokojenie veriteľa, a nie tak, ako je to v súčasnosti, keď na základ odmeny správca tvorí súpis majetku v konkurze, ktorý je väčšinou nadcenený, aby bola čo najväčšia odmena, a potom následne sa majetok predáva v mnohých prípadoch za zlomky percent ich súpisovej hodnoty. Uspokojí sa len zlomok veriteľov, ale správcovia konkurznej podstaty si prídu na svoje.
Hovorím to úplne preto a hovorím to preto, aby sme sa nad tým zamysleli, a či to už vyriešime v tomto zákona, alebo vyriešime do budúcna, treba tomu venovať maximálnu pozornosť.
Takisto je veľmi slabé postavenie Sociálnej poisťovne, pokiaľ sa týka konkurzov a reštrukturalizácií. Firma sa dostane do konkurzu, Sociálna poisťovňa vyplatí z garančného fondu odmeny, čiže platy, a prejde na reštrukturalizáciu, pričom správca konkurznej podstaty zamietne túto pohľadávku. Dávam to takisto do pozornosti, lebo treba sa nad tým objektívne zamyslieť.
Treba ďalej povedať takisto, že banky sa tiež nesprávali korektne, a preto sa ani nedivím, že išli po ruke vláde Slovenskej republiky, pretože pri akomkoľvek úvere, alebo zabezpečení úveru si tento úver a nehnuteľnosti nadsadzujú niekedy o 100 %, niekedy o 200 % sa poisťujú. Ďalej, to isté aj pri bankách, že nepracujú seriózne, pretože musia vidieť, či to bol Váhostav alebo Doprastav, že ďalšie úvery sú už nie možné a treba robiť včas tú reštrukturalizáciu, alebo dať to do konkurzu, aby sa tie balíky nenabaľovali, tak jak sa nabaľujú. To nie je len proste, pokiaľ sa týka stavebníctva, ale to je aj pri iných objektoch, ktoré sú v podnikateľskom prostredí. Preto na to upozorňujem, že tento problém možno čiastočne vyriešime a čiastočne vyriešime veci týmto zákonom, ale ostanú ďalšie otvorené otázky, ktoré nás čakajú. Mali by sme k nim pristupovať oveľa serióznejšie a nie tak, ako riešime tieto veci dneska tu a vybíjame energiu nad tým, čo neprinesie nič slovenskému podnikateľskému prostrediu.
Hovorím to preto s úplnou vážnosťou, aby sme sa zamysleli aj nad tým, že akákoľvek štátna zákazka, a či to je v stavebníctve, keď ju raz projektant ocení a spraví rozpočtovú cenu, že by nemala byť vysúťažená pod tú cenu. Ja sa vás pýtam, kto, niekto staval rodinný dom alebo opravoval kúpeľňu, alebo čokoľvek? Cenu, ktorú vám stavebná firma dala, tak vždycky bola vyššia o 10 aj o 20 percent. Jak chcete proste jednoducho vypísať konkurz alebo vypísať súťaž a firmy, nakoľko nemajú zákazky, čiže podliezajú. Veď všetci tu veľmi dobre vieme, že všetky veľké stavebné firmy boli kartelové dohody, áno, v dohode. Vieme, čo musel Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad, pokiaľ sa týka týchto vecí, robiť. Vieme, aké bolo stanovisko Bruselu. My tu dneska, alebo respektíve päť dní hovoríte a hovoríte, ja beriem, že nemuselo k tomu dôjsť, pokiaľ by bolo sa realizovalo včas, ale to by sa muselo realizovať už v rokoch 2010 – 2012, a postupne tie veci, ktoré sa dneska nabaľujú.
Hovoríte tu o tom a obviňovali ste tu aj pána ministra, ja podávam mesačne tisícky trestných oznámení na neplatičov do Sociálnej poisťovne. A sám som bol napádaný, že prečo som si zobral za svojich poradcov dvoch vysokých policajných dôstojníkov. Aby som mohol vyriešiť tie trestné oznámenia, ktoré naši pracovníci dávali, a samozrejme sa mi vracali naspäť, že to nie je trestné oznámenie a chýba tomu to a chýba tomu to, lebo firma nemala podľa § 8 zákona 460 v ten deň dostatok finančných prostriedok. Takže tento zákon, alebo to, čo tu je dneska, táto úprava, je samozrejme vec, prvá lastovička, ktorú treba schváliť, venovať sa tomu ďalej a dopracovať to celé tak, aby sme do budúcna vytvorili čo najlepší podnikateľský priestor a neumožňovali, hlavne ľuďom, ktorí sa tým živia pri konkurzoch, pri reštrukturalizácii, tú vec, ktorú doteraz mohli a na ktorej aj zarábali.
V krátkosti som vám povedal asi zhruba to, čo tlačí ten problém, ale nie to, čo ste tu vy dneska alebo, respektíve za posledné dni hovorili.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, bolo to jedno z korektných vystúpení, len vám musím pripomenúť, že vláda má povinnosť, a keď zoberieme rakúsku firmu Štrabák, zachraňovala rakúska vláda. Keď zoberieme nemeckých stavbárov, zachraňovala pani Merkelová Trojhan, ale tak isto aj keď sa jednalo o uhoľné bane v Nemecku.
Pripomeniem ja veci, že pokiaľ sa týka toho, čo ste tu povedali k bankám. Keď si pamätáte oddlženie slovenských bánk, ktoré predstavovalo za druhej Dzurindovej vlády 100 mld., nakoniec to stálo slovenských poplatníkov 150 miliárd. Čiže vláda mala povinnosť a má povinnosť, aby riešila veci.
Povedali ste veľmi správne, že reštrukturalizácia Váhostavu alebo riešenia problémov, ktoré sú dneska v celom stavebníctve, treba riešiť, pretože sa jedná o hodne, nieže hodne, o zhruba 90-tisíc ľudí, ktorí pracujú v stavebníctve. Pokiaľ aj toto riešenie, to, čo ste povedali, to, čo povedal aj pán minister Kažimír, je zlé a horšie, ale je riešenie na to, aby sme pomohli podnikateľskému prostrediu a pomohli jednotlivým firmám malým, ktoré proste v stavebníctve doplatili na to, tak ako boli nadstavené ceny a rozpočty proste jednotlivých stavieb.

Pán poslanec Brocka, ja neviem, či som niekedy chránil Širokého alebo niektorého iného oligarchu. Prišli sme s návrhom, aby sme pomohli živnostníkom, živnostníkom preto, pretože keď zoberiem sektor stavebníctva, tak v stavebníctve pracuje 13 477 zamestnávateľov, skoro 92-tisíc zamestnancov. Z tých zamestnávateľov je gro v červených číslach, 90 % stavebných firiem je v červených číslach. A tak asi nebolo niečo dobre nastavené alebo niečo nebolo za predchádzajúce roky spravené, keď na Slovensku za posledné tri roky je 1 309 firiem v konkurze a za posledný rok ich išlo 254 do reštrukturalizácie. Prišli sme riešiť tento problém preto, aby sme pomohli. A riešime niektoré veci, aj keď možno už päť minút po dvanástej, ale nepočuli ste od nikoho, že zastávame sa Váhostavu alebo iných firiem. Tak ako padol HYDROSTAV, ako padol PRIEMSTAV, takisto STRABAG zachraňoval ZIPP, Skanska zachraňovala ďalšie, francúzske firmy zachraňovali cestné stavby a ďalšie, môžem to menovať ďalej. Ak viete, že niekto sa snaží pomáhať Váhostavu alebo inej firme, a viete, že niekto kradne, či na ministerstve ktoromkoľvek, vašou povinnosťou ako poslanca Národnej rady je podať trestné oznámenie.

Pani podpredsedníčka, máte pravdu, že Sociálna poisťovňa dávala trestné oznámenia a dáva trestné oznámenia, ale Sociálna poisťovňa, akonáhle by sa pridala ku konkurzu, tak musí vyplatiť z garančného fondu zamestnancov. Čo je pre Sociálnu poisťovňu nevýhodné, pretože správca konkurznej podstaty poprie tak ako vždycky Sociálnu poisťovňu a Sociálna poisťovňa nie je ako veriteľ. Vy o tom neviete, ale za vlády prvej pána Dzurindu v roku 2005 bol § 214 Trestného zákona, kde vláda Mikuláša Dzurindu za vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica navrhla, že ak zamestnávateľ alebo fyzická osoba nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu a inú odmenu, na ktorú má nárok, v deň splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, alebo vykoná opatrenie smerujúce k zmareniu vyplatenia tejto odmeny, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
To by bolo v poriadku, keby parlament pod tým vedením nebol vsunul do tohto ustanovenia vetu, ktorá urobila z tohto dobre miereného úmyslu zdrap papiera. Tá vsuvka znie, že tieto odmeny síce mal vyplatiť, ale iba vtedy, ak ich "nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou." Táto záležitosť prešla, a preto tá situácia je taká, aká je.
Druhú vec musím povedať, že keby fungoval zákon, ktorý je znova, že keď je strata vykázaná v príslušnom roku a konateľ by dorovnal, keď je strata vyššia, ako je obchodné a základné imanie, tak by ani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Viete, vaše vystúpenie tuná tri roky, čo pozorujem, je vždycky kriminalizovanie pána ministra Počiatka, predtým kriminalizovanie pána ministra Vážneho. Jak ste nastúpili, hneď ste povedali, všetky projekty predražené. No, začali ste konať. Konali ste, samozrejmá vec, s vašimi ľuďmi, ktorí potom obdržali ešte zlaté padáky, ktoré prakticky ste im dali, ale vládnuť, resp. riadiť ministerstvo dopravy pán Figeľ nevedel a nevie. Bohužiaľ, nemôže vedieť, lebo nemá ani školy na to, aby mohol riadiť tak zložitý rezort, ako je doprava. Ja vám dám za pravdu, že pokiaľ sa týka stavebníctva, že to nie je posledných štyri-päť rokov. Problém, tak jak sa ťahá problém zdravotníctva, tak sa ťahá aj problém stavebníctva od roku 2000. Ostali na slovenskom trhu len tie firmy, ktoré, pretože boli podkapitalizované, ktoré zachránil zahraničný subjekt, to čo som tu už aj predtým povedal.
A pokiaľ sa týka terajších veriteľov, ktorí sú, Váhostavu alebo ďalších stavebných firiem, my keď sme to mali na výbore, neviem, či ste boli alebo nie, je váš predseda výboru hospodárskeho, kde som sa pýtal asociácie stavebných podnikateľov, prečo je stavebníctvo v takom stave, v akom je, že skoro všetky firmy na 90 % sú v červených číslach. Vy to veľmi dobre viete. Ten istý problém bol, či to je v stavebníctve, alebo je to v železničnej doprave, kde zákon, tak ako je nastavený prakticky, a nehovoriac o tom, že viete aj to, že firmy sa dohadovali, spravili kartrovú dohodu, pretože jednoducho keď súťažili tie ceny, ktoré boli vysúťažené, proste nepokrývali náklady. A ja som nechcel teraz tu okolo k tejto celej záležitosti, ja nechcem nikoho urážať...