Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, témou dnešnej mimoriadnej schôdze je situácia reštrukturalizácie Váhostavu. Je to problém nielen Váhostavu, ale aj celého slovenského stavebníctva, ktoré z 90 % je v červených číslach. Hovorím to preto, že, aby ste to nezjednodušovali, a to, čo tu predvádzame 5 dní. A ľudia, ktorí robia v stavebníctve, chcem povedať, že v stavebníctve je zhruba dneska 13 477...
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, témou dnešnej mimoriadnej schôdze je situácia reštrukturalizácie Váhostavu. Je to problém nielen Váhostavu, ale aj celého slovenského stavebníctva, ktoré z 90 % je v červených číslach. Hovorím to preto, že, aby ste to nezjednodušovali, a to, čo tu predvádzame 5 dní. A ľudia, ktorí robia v stavebníctve, chcem povedať, že v stavebníctve je zhruba dneska 13 477 subjektov a zamestnáva zhruba 90-tisíc ľudí. Tých 90-tisíc ľudí bojuje každý deň, aby mali prácu, pretože práce je nedostatok, tak jak to povedal minister Počiatek. Ale vedia aj to, aj všetky stavebné firmy, ktoré na Slovensku v tejto brandži pôsobia, vedia, aké majú problémy.
Chcem len vás upozorniť na niektoré veci. V konkurze je momentálne zhruba za posledné tri roky 1 309 firiem. Padajú tu hrozné nezmysly, takže môžeme si tie, môžeme dať preveriť, alebo orgány činné v trestnom konaní môžu preveriť, ktoré firmy sú to, kto je dlžníkom a kedy tie dlhy jednotlivé začínali. Ďalej, len za posledný rok, za rok 2014 išlo do konkurzu ďalších 520 firiem. V reštrukturalizácii je zhruba 285 firiem, celkove je, zhruba predstavuje to, čo je v konkurze, 50 miliónov, čo nemá zaplatené, a v reštrukturalizácii je ďalších zhruba 20, okolo 21 mil. eur.
Takže tu treba hovoriť celkove o problémoch. Jednak to, čo je v tomto prostredí, treba sa zamerať na legislatívu, ktorá nie je dokonalá, a samozrejmá vec, treba spraviť ešte aj ďalšie zmeny. Aj Váhostav alebo každá firma by sa nedostala do konkurzu alebo do reštrukturalizácií, keby podľa Obchodného zákonníka, keď vykáže stratu, a tá strata je vyššia, ako je obchodné a základné imanie, musel konateľ, tak ako je to všade vo svete, do deväťdesiatich dní dorovnať, alebo by musel tú firmu dať do likvidácie. Tým by sa zabránilo niektorým veciam, ktoré dneska tu sú, že prakticky firmy nedorovnávajú, a potom tá strata sa jednoducho nabaľuje z roka na rok a takisto sa nabaľovala aj vo firme Váhostav.
Treba povedať, že vo firme Váhostav alebo aj v iných firmách stavebných, ktoré boli, lebo keď vezmeme "po", že kto padol, keď zoberieme, v stavebníctve padol Hydrostav, padol Priemstav, Váhostav. Pôvodní majitelia, ktorí tam boli, im Široký požičal peniaze, aby ich zachránil, 50 mil. korún, a tým, že nevrátili, čiže prešlo to, prešli akcie Váhostavu na firmu, na vlastníkov Širokého.
Takže a chcem sa vrátiť aj k iným firmám, ktoré tu boli, že Štrabák zachraňoval firmu ZIPP-ku, Skanska zachraňovala firmu, francúzske firmy zachraňovali Cestné stavby, Inžinierske stavby. Čiže tu sa nedá hovoriť o tom, že je to len Váhostav, alebo, že tento problém má Široký. Tento má problém má Doprastav, tento problém majú, 90 % firiem na Slovensku.
Prečo hovorím o tom? A treba sa nad tým seriózne zamyslieť, akým spôsobom tomuto odvetviu pomôcť. A preto aj vláda Slovenskej republiky pristúpila, že začala tento problém riešiť. Tak ako vlády predtým riešili zadlženosť bánk, alebo vláda predtým riešila zadlženosť železníc, alebo ktorékoľvek iné odvetvie, tak aj tu pristúpila vláda na to, aby riešila toto odvetvie, ktoré je.
To, čom si tu vypočul, to nie je pomoc našim ľuďom, to je proste tu nadávanie jednej strany na druhú, či koalícia na opozíciu, alebo opozícia na koalíciu, pričom ľudia z toho nič nemajú. Ľudia potrebujú jasné stanovisko proste, akým spôsobom sa to bude uberať ďalej.
Ďalšia záležitosť, to, čo som tu povedal, pokiaľ sa týka legislatívnych úprav, treba zodpovednosť za nesplnenie povinnosti oprávnenej konať za úpadcu a podať návrh na konkurz po predĺžení.
Ďalej svoje maslo majú aj registračné súdy, ktoré by z úradnej povinnosti mali čistiť obchodný register od spoločnosti s predlžením. Mali by ich dávať buď do konkurzov, alebo subjekty bez majetku striktne dať na výmaz z obchodného registra. Opäť sme pri tom istom probléme. Zákonné príslušné ustanovenia máme, ale sa neuplatňuje v plnej miere. Znovu treba jednoznačne určiť povinnosti súdu pri začatí tohto konania.
Reštrukturalizačné posudky by mali byť objektívnejšie, vypracovať by ich mali subjekty, ktoré nie sú zainteresované na ďalšom fungovaní dlžníka a nemajú na neho žiadne väzby. Toto v praxi nefunguje, lokálne väzby a záujmy vždy prevládajú nad snahou reálne zhodnotiť možnosti na ozdravenie problémovej firmy a následne túto reštrukturalizáciu aj realizovať. V záujme objektivity by sa preto reštrukturalizácii mali ujať buď štátne inštitúcie, alebo súdni znalci. Pokiaľ v reštrukturalizácii a jej úspešný priebeh nemá nikto reálnu zodpovednosť a tento proces je komerčným a reklamným produktom na zbavenie dlhov a zabezpečenie odmeny pre správcu. Súčasne sa predlžuje čas, kedy spoločnosti nastanú ďalšie záväzky.
Správcovia konkurznej podstaty by mali dostávať odmenu až po ukončení konkurzu. Základom výpočtu tejto odmeny by malo byť percento uspokojenie veriteľa, a nie tak, ako je to v súčasnosti, keď na základ odmeny správca tvorí súpis majetku v konkurze, ktorý je väčšinou nadcenený, aby bola čo najväčšia odmena, a potom následne sa majetok predáva v mnohých prípadoch za zlomky percent ich súpisovej hodnoty. Uspokojí sa len zlomok veriteľov, ale správcovia konkurznej podstaty si prídu na svoje.
Hovorím to úplne preto a hovorím to preto, aby sme sa nad tým zamysleli, a či to už vyriešime v tomto zákona, alebo vyriešime do budúcna, treba tomu venovať maximálnu pozornosť.
Takisto je veľmi slabé postavenie Sociálnej poisťovne, pokiaľ sa týka konkurzov a reštrukturalizácií. Firma sa dostane do konkurzu, Sociálna poisťovňa vyplatí z garančného fondu odmeny, čiže platy, a prejde na reštrukturalizáciu, pričom správca konkurznej podstaty zamietne túto pohľadávku. Dávam to takisto do pozornosti, lebo treba sa nad tým objektívne zamyslieť.
Treba ďalej povedať takisto, že banky sa tiež nesprávali korektne, a preto sa ani nedivím, že išli po ruke vláde Slovenskej republiky, pretože pri akomkoľvek úvere, alebo zabezpečení úveru si tento úver a nehnuteľnosti nadsadzujú niekedy o 100 %, niekedy o 200 % sa poisťujú. Ďalej, to isté aj pri bankách, že nepracujú seriózne, pretože musia vidieť, či to bol Váhostav alebo Doprastav, že ďalšie úvery sú už nie možné a treba robiť včas tú reštrukturalizáciu, alebo dať to do konkurzu, aby sa tie balíky nenabaľovali, tak jak sa nabaľujú. To nie je len proste, pokiaľ sa týka stavebníctva, ale to je aj pri iných objektoch, ktoré sú v podnikateľskom prostredí. Preto na to upozorňujem, že tento problém možno čiastočne vyriešime a čiastočne vyriešime veci týmto zákonom, ale ostanú ďalšie otvorené otázky, ktoré nás čakajú. Mali by sme k nim pristupovať oveľa serióznejšie a nie tak, ako riešime tieto veci dneska tu a vybíjame energiu nad tým, čo neprinesie nič slovenskému podnikateľskému prostrediu.
Hovorím to preto s úplnou vážnosťou, aby sme sa zamysleli aj nad tým, že akákoľvek štátna zákazka, a či to je v stavebníctve, keď ju raz projektant ocení a spraví rozpočtovú cenu, že by nemala byť vysúťažená pod tú cenu. Ja sa vás pýtam, kto, niekto staval rodinný dom alebo opravoval kúpeľňu, alebo čokoľvek? Cenu, ktorú vám stavebná firma dala, tak vždycky bola vyššia o 10 aj o 20 percent. Jak chcete proste jednoducho vypísať konkurz alebo vypísať súťaž a firmy, nakoľko nemajú zákazky, čiže podliezajú. Veď všetci tu veľmi dobre vieme, že všetky veľké stavebné firmy boli kartelové dohody, áno, v dohode. Vieme, čo musel Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad, pokiaľ sa týka týchto vecí, robiť. Vieme, aké bolo stanovisko Bruselu. My tu dneska, alebo respektíve päť dní hovoríte a hovoríte, ja beriem, že nemuselo k tomu dôjsť, pokiaľ by bolo sa realizovalo včas, ale to by sa muselo realizovať už v rokoch 2010 – 2012, a postupne tie veci, ktoré sa dneska nabaľujú.
Hovoríte tu o tom a obviňovali ste tu aj pána ministra, ja podávam mesačne tisícky trestných oznámení na neplatičov do Sociálnej poisťovne. A sám som bol napádaný, že prečo som si zobral za svojich poradcov dvoch vysokých policajných dôstojníkov. Aby som mohol vyriešiť tie trestné oznámenia, ktoré naši pracovníci dávali, a samozrejme sa mi vracali naspäť, že to nie je trestné oznámenie a chýba tomu to a chýba tomu to, lebo firma nemala podľa § 8 zákona 460 v ten deň dostatok finančných prostriedok. Takže tento zákon, alebo to, čo tu je dneska, táto úprava, je samozrejme vec, prvá lastovička, ktorú treba schváliť, venovať sa tomu ďalej a dopracovať to celé tak, aby sme do budúcna vytvorili čo najlepší podnikateľský priestor a neumožňovali, hlavne ľuďom, ktorí sa tým živia pri konkurzoch, pri reštrukturalizácii, tú vec, ktorú doteraz mohli a na ktorej aj zarábali.
V krátkosti som vám povedal asi zhruba to, čo tlačí ten problém, ale nie to, čo ste tu vy dneska alebo, respektíve za posledné dni hovorili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis