Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán poslanec, upútalo ma vo vašom vystúpení, upútala ma tá časť, keď ste hovorili o tom, ako budú musieť rodičia detí, ktoré sú vo veku tri až päť rokov, písať na úrad práce sociálnych vecí a rodiny ako bude postarané o ich deti. To prvé, čo ma pri tom napadlo je, že neviem si to celkom dobre predstaviť, ako to budú robiť rodičia na Luníku IX. a aké budú postihy za to, keď to neurobia. Takže považujem to samozrejme za niečo, čo bude v praxi veľmi komplikovane a problémovo fungovať, a to druhé, čo ma napadlo, to už je skôr taká humorná a trošku ironická pripomienka. Po tom, čo rodičia budú musieť hlásiť úradom práce a sociálnych vecí, kde, ako bude o ich deti postarané vo veku tri až päť rokov, ako ďalší krok by som navrhol, že týždenne by mohli hlásiť úradom verejného zdravotníctva, aký majú jedálniček deti. Pretože zdravá životospráva práve v tomto veku tri až päť rokov je kľúčom pre rozvoj dieťaťa v budúcnosti. To hovorím ako lekár. Takže to dávam ako inšpiráciu do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Myslím, že v poslaneckom návrhu zákona, pán navrhovateľ to určite aj vysvetlí, je postupnosť, ako v prípade nezáujmu o odpracovanie tohto priestupku je potrebné postupovať, a teda nie je to niečo automatické, že keď obec nebude mať takúto pracovnú príležitosť, tak v tej chvíli vlastne ide dotyčný na trest odňatia slobody. V žiadnom prípade. Toto nie je riešenie, ktoré sa tu ponúka v tomto poslaneckom návrhu zákona. To je moja prvá poznámka.
Druhá poznámka je: Áno, pán poslanec, máš svätú pravdu, celé je to o tom, že potrebujeme aj pracovné príležitosti. No ale veď o tom hovoria zas iné návrhy zákonov. Veď my nepredkladáme jeden návrh zákona. O tom hovoria aj návrhy zákonov napríklad kolegov z poslaneckého klubu KDH. O jednom sme dnes, o službách zamestnanosti rokovali, ktorý bol práve o tom, aby aj organizácie tretieho sektoru, aby nadácie mohli mať pracovné príležitosti. A ja by som odvážne išiel ďalej, aby aj štátne podniky, dokonca aj súkromné firmy mohli prostredníctvom aktivačných prác a napríklad aj takýchto malých obecných prác alebo prác vo verejnom záujme poskytovať pracovné príležitosti pre ľudí, ktorí mnohokrát ani vzdelanostne nemôžu inú prácu vykonávať. Tento problém tu pred nami stojí. Ale tento návrh zákona nie je o riešení pracovných príležitostí pre nízkokvalifikované skupiny obyvateľov. Neni ani o tom, aby sme za priestupky niekoho zatvárali do väzenia, ale je o tom, aby si určitá skupina osôb neužívala priestupkovú imunitu tým, že dobre vedia, že keď sú v hmotnej núdzi, tak ich vlastne nikto za malú priestupkovú činnosť nemôže potrestať, a oni sa v tejto malej priestupkovej činnosti stávajú recidivistami profesionálmi, pretože dobre vedia, že sa im nič nestane.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť k tomuto poslaneckému návrhu zákona o priestupkoch a povedať možno niekoľko myšlienok, mnohé z nich aj pán navrhovateľ povedal vo svojej úvodnej reči, napriek tomu mi nedá možno z takého iného ľudského pohľadu niekoľko jednoduchých komentárov.
Ten prvý komentár je, že mám dobrého priateľa, je to primátor Lipian, volá sa Edo Vokál, týmto ho pozdravujem, ktorý sa už nevedel ďalej dívať na svoju rómsku komunitu, ktorú tam má a je veľmi početná, a rozhodol sa im vybaviť prácu. Vybavil im prácu v Žiline vo firme Kia. Samozrejme, bola by to len práca niečo nad minimálnu mzdu, bola by to pomocná práca, ale podarilo sa mu to vybaviť. Chodil, vybavoval, telefonoval, prosil, vybavil. V prvej chvíli, keď sa teda spýtal, že chlapi, chcete stále robotu, tak mám pre vás prácu, kto by vedel nastúpiť. Najprv bolo nejakých 230 neviem koľko záujemcov. Postupne, ako sa blížil termín, kedy by mali títo ľudia chodiť na týždňovky autobusom z Lipian do Žiliny, počet záujemcov prudko klesal a v okamihu, keď došlo k tomu, že teda majú odísť, boli traja. Traja. Keď som náhodou nejaké číslo nepovedal presne, Števo tipoval dvoch, veľmi sa ospravedlňujem Edovi Vokálovi, dávno mi rozprával pán primátor tento príbeh, ale teraz ma napadol práve, keď vystupoval Ľudo Kaník.
Viete, prečo nechcú ísť do práce? Pretože sa im to neoplatí, to je to, o čom sme hovorili pri zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Prečo ľudia v týchto marginalizovaných skupinách, otcovia a mamy nepracujúcich chudobných rodín s deťmi; nazvite si to, ako chcete, čo vám lepšie sedí; nechcú ísť pracovať? Lebo sa to jednoducho neoplatí. Nielen preto, že keď spočítajú, o aké sociálne výhody na jednej strane prídu, aké náklady budú mať cestou do práce a ich príjem, tak budú vlastne na tom mínusoví, teda vlastne svojej rodine nepomôžu, pracovať sa im jednoducho neoplatí. Ale jednak aj pre ten druhý problém, a tak sa chcem dostať k tomuto návrhu zákona, že v okamihu, akonáhle si nájdu závislú pracovnú činnosť, pokuty, ktoré majú zaplatiť za minulé priestupky, ako aj škody spôsobené priestupkovou činnosťou budú splatné. Oni si to už nemôžu dovoliť, oni si už jednoducho nemôžu dovoliť ísť do práce. Oni padli do pasce chudoby, dámy a páni. Toto je skutočnosť a pravda.
Ešte jeden iný prípad vám môžem porozprávať, ten mi pre zmenu porozprával riaditeľ kežmarskej nemocnice. Mal dve veľmi šikovné upratovačky, ktoré zobral, v rámci aktivačných prác ich teda mal u seba, ktoré boli z rómskej komunity. Veľmi boli šikovné, veľmi s nimi bol spokojný. A keď teda končilo to obdobie, tak im povedal, že dievčatá, všetci sú s vami spokojní, veľmi dobre robíte svoju prácu, chcem, aby ste pracovali, ponúkam vám pracovnú zmluvu. Taký dobrý pocit mal z toho, že teda zamestná z tejto marginalizovanej skupiny dve dievčatá, ženy, matky, nechcem to akože hovoriť veľmi v zdrobnelinách, dve ženy, matky zamestná, teda pomôže im k príjmu. Tak tie ženy tak sa začali okúňať a povedali, koľko by potrebovali mzdu. A jedna povedala, že - znovu, ospravedlňujem sa, keď tie čísla nebudú presné - nejakých 560 euro a druhá 630 euro. Keď on povedal, že nebláznite, veď to u mňa nemajú sestry s vysokoškolským vzdelaním takéto platy v mojej nemocnici, tak oni povedali, že no ale im sa to neoplatí. Že oni musia dochádzať, to niečo stojí, oni prídu o všetky svoje sociálne výhody, ktoré dostávajú, keď poberajú dávku, len sem-tam sa zapoja do aktivačných prác a aby sa im to rentovalo a boli na tom v akomsi zisku, osobnom zisku ich rodiny, potrebujú takéto príjmy. Sú v pasci chudoby. My im nevieme reálne pomôcť pracovnou príležitosťou. Dokonca ani vtedy, keď hraný duel medzi pánom ministrom Richterom a pánom premiérom Ficom nakoniec vyhral pán premiér Fico, a nebude to ani 14 eur, o koľko sa zvýši minimálna mzda, ale sedemnásť. Ani toto nevyrieši ich problém, v ktorom sú. Tento návrh zákona, s ktorým prichádza môj kolega z poslaneckého klubu SDKÚ - DS, nehovorím, že vyrieši všetky problémy, ale rieši ten problém, že ak si človek z marginalizovanej skupiny, ktorý bol doteraz dlhodobo nezamestnaný a žil len z dávok v hmotnej núdzi a iných sociálnych dávok, nájde prácu za minimálnu mzdu, tak nebude ohrozený tým, že nemôže nastúpiť, lebo v tej chvíli budú splatné jeho pokuty za predchádzajúcu priestupkovú činnosť. Nie, pretože ak schválime návrh zákona, s ktorým prišiel Ľudo Kaník, tak tieto priestupky si jednoducho odpracuje.
Dobre. V tejto chvíli mi môžte povedať, že je tu aj iné riešenie. Je v druhom čítaní. Keď si spomínate, dnes som už o tom zákone hovoril, pán minister Richter doniesol novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kde je také riešenie, spomínal ho aj pán navrhovateľ, ktoré hovorí o tom, že jednoducho pokuta za priestupok sa stiahne z dávky v hmotnej núdzi alebo aj z rodičovského príspevku. No len teraz, dámy a páni, znovu dilema. Chcete tej rodine pomôcť, alebo ju trestať? Otec s mamou, šesť detí. Otec sa opil, urobil priestupok. Trest je taký, že im znížite sociálny status v ďalších mesiacoch, pretože keď ten priestupok bol väčší, stačí, že niečo porozbíjal, keď ten priestupok bol väčší, tak menej peňazí bude v tejto rodine. Toto je riešenie sociálnych demokratov zo strany SMER. Siahnime im na prachy, hovoria veľmi jednoducho. No keď to bude väčší priestupok a bude toho viacej, to už bude problém, tak bude nejaký siahodlhý splátkový kalendár. To znamená, pomáhame tejto rodine, ktorá je nezamestnaná a chudobná, alebo len komplikujeme sociálnu situáciu v tejto rodine? Kdežto riešenie, s ktorým prichádza SDKÚ - DS je riešenie, aby si tento priestupok mohli odpracovať, aby si tento priestupok mohli odpracovať.
Viem, že Števo Kuffa za chvíľu vystúpi a povie, že nemá rád nútenú prácu. Ja zas na druhej strane musím povedať, že to nie je nútená práca. Vo vyspelých demokraciách je úplne bežné, že priestupok si môžte odpracovať. Prosím pekne, rovnako si ho odpracuje popová hviezda, ktorá pod vplyvom alkoholu vedie motorové vozidlo, no len si všimnite, ako to funguje v niektorých krajinách, ako si to odpracuje niekto, kto žije len v gete a spôsobil priestupok, ale už dávno si štáty vyspelejšie a bohatšie štáty ako Slovensko všimli, že je to omnoho výchovnejšie a jednoduchšie. Dokonca myslím si, že pre popovú hviezdu je omnoho výchovnejšie, ak bude dva týždne zametať chodník, pretože na celý život sa naučí, že viac neurobí takýto priestupok, ako keby mala zaplatiť pokutu pár, hoci tisíc dolárov alebo eur. To by nebol až taký veľký trest. A hlavne nezabudnime aj na to, že práca vychováva. Práca má výchovný rozmer, keď len v ničom inom v tom, že vedie k pracovným návykom.
Toto riešenie, ktoré predkladáme, aby pokutu za priestupok bolo možné odpracovať, je riešenie, ktoré netrestá ostatných členov rodiny, kde jeden spôsobil priestupok, pretože nezabudnite na to, že dávka v hmotnej núdzi a nárok na dávky v hmotnej núdzi sa posudzuje v rámci celej rodiny. To znamená, vy aj toho slušného člena v tej rodine, stačí, aby v rodine dvaja páchali priestupkovú činnosť a oni budú v situácii, že budú v ešte väčšej chudobe, ako keby žili len z tých dávok v hmotnej núdzi a z nejakých sociálnych dávok, a nebudú sa z toho vedieť nijak raz vymotať. Lenže trestáte aj tých, ktorí nechcú páchať priestupkovú činnosť. Kdežto práca bude adresná. Bude adresná pre toho, kto priestupok spôsobil. V prípade, ak to spôsobila mladistvá osoba, môže to, o tom sme diskutovali pri niektorých iných návrhoch zákonov, môže to odpracovať za neho rodič, lebo rodič nesie zodpovednosť. Aj ja nesiem zodpovednosť za svoje deti. Neviem, čo teraz robí môj syn, je v Košiciach, ale nesiem zodpovednosť za to, čo robí môj syn, lebo ja ho vychovávam.
Takže, dámy a páni, rád by som podčiarkol rozmer tohto návrhu zákona, ktorý, ja nehovorím, že nie je nekompatibilný s vládnym návrhom, ktorý je v druhom čítaní o pomoci v hmotnej núdzi. Dokonca je možné tieto dve riešenia aj kombinovať. Ale v prvej etape by som každopádne išiel na výchovný rozmer práce a na toho, aby niekto, kto pácha priestupok, vedel, že ho stihne trest.
A na záver mi dovoľte záverečné poznámky k tomu, čo som naznačil pri vystúpení k predchádzajúcemu návrhu zákona.
Dámy a páni, médiá nezaujíma táto téma. Zato ich nesmierne zaujímala priestupková imunita poslancov. Nehnevajte sa, ale budem o tom teraz hovoriť. To bola veľká téma. To, že bolo, to, že bolo 150 chrapúňov v Národnej rade, ktorí si dovolili mať priestupkovú imunitu. Ale keď dnes vám niekto, kto poberá hmotnú, dávku v hmotnej núdzi, každý deň vojde do oploteného pozemku, ktorý vlastníte, a ukradne vám niečo v hodnote 80 euro, 100 euro, 60 euro, 40 euro, 130 euro, je nepostihnuteľný, pretože poberá dávku v hmotnej núdzi.
Znovu sa vrátim do svojej obľúbenej obce, ktorú často spomínam, do Sačurova. Tam mi to ten starý pán, ktorý teda má pozemok v úplnej blízkosti nájomných domov, okolo ktorých vznikla už celá osada, naozaj porozprával. Oni, mnohokrát sú to, bohužiaľ, mladiství, tieto osoby z rodín, ktoré žijú z dávok v hmotnej núdzi, každý deň pravidelne navštívia jeho súkromný majetok a niečo si zoberú. V lepšom prípade len zoberú jablká, hrušky, príp. niečo, čo zabudol na dvore. V horšom prípade mu hádžu aj kamene do okien, keď náhodou na nich skríkne, lebo predsa len je to jeho úroda, o ktorú sa staral. Sú imúnni voči trestu. Policajti mi povedali, že nevieme s nimi nič urobiť. My ich aj chytíme, že kradli v potravinách, my ich aj predvoláme, my ich aj vypočujeme, príde aj ich rodič, ten sa nám zasmeje, lebo nemôžeme s nimi urobiť nič. Môžme ich tak akurát pustiť, pretože majú priestupkovú imunitu. Tento stav je neudržateľný a myslím si, že riešenie, s ktorým prichádza SDKÚ - DS, je omnoho prijateľnejšie a hlavne omnoho výhodnejšie pre nepracujúce chudobné rodiny, pretože neznižuje ich sociálny status, ale, naopak, toho, kto spôsobil priestupok, adresne vedie prostredníctvom práce, ktorú bude musieť odviesť, k tomu poučeniu, že nie je vhodné a nie je správne takéto priestupky páchať.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí diskutovali, či už s faktickými poznámkami, vystúpením v rozprave. Myslím, že zaujímavá diskusia bola o tejto poslaneckej novele stavebného zákona, bola zaujímavá hlavne preto, lebo je to pálčivý problém. Dámy a páni, to, že o tom diskutujeme, a to, že máme všetci svoje skúsenosti, že reaguje možno ináč kolega Bagačka a kolega Daniš ako kolega Simon a úplne ináč kolega Kuffa a mohol by som pokračovať ďalej, to nie je zlé, to je, naopak, dobré a chcel by som to podčiarknuť.
Druhá moja poznámka je k tomu, že ak niekto nechce hlasovať za tento poslanecký návrh zákona len preto, že sa teší na nejaké komplexné systémové riešenie, ktoré vláda chystá, tak z toho, čo som mal vidieť, pán poslanec Daniš o tom hovoril, nie je tu, žiaľ, ale tak mu to odkazujem, čo som mal vidieť, tento problém vôbec vládny návrh zákona nerieši. Preto budú potrebné znovu pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní, aby sme problém, tento pálčivý problém čiernych stavieb riešili. Nie spôsobom, že to zvalíme na plecia majiteľa, lebo aj tomu ujovi v Sačurove môžte povedať, že ujo, je to vaša záhrada, veď to zbúrajte! Ujo chodí na dvoch francúzskych barliach; však už nevtipkujte; a bojí sa pomaly bývať vo svojom vlastnom dome. To, čo navrhujeme týmto poslaneckým návrhom zákona, je len transparentné správne konanie. Môže sa vám niečo na ňom nepáčiť. Povedzte, kde treba posunúť lehotu, čo treba urobiť ináč. Či tam ešte treba nejakú ohlasovaciu povinnosť, upozornenie toho čierneho stavebníka, ja neviem, veď povedzte, v druhom čítaní je na to priestor, ale to, čo navrhujeme s kolegom Kaníkom, je transparentné správne konanie vo veci čiernej stavby.
Ďalšie poznámky. Števo Kuffa, vystúpil si tradične, ako ty zvykneš, altruisticky, s veľkou empatiou voči chudobným ľuďom, voči rómskym osadám - a to si na tebe vždy vážim. Chcem ale povedať, že niektoré veci budem musieť poopraviť. Najprv chcem povedať veľmi jasne a veľmi nahlas, že tento zákon nie je o búraní rómskych osád. Ešte raz. Tento zákon nie je o búraní rómskych osád. Žiadne čierne, čierna stavba, žiadne nezákonné obydlie, žiadna chatrč - nazvite si to, ako chcete - v rómskej osade po schválení tohto návrhu zákona nebude zbúraná. Toho sa to nedotýka. Raz a navždy, jasne a dôrazne to opakujem. Žiadne rómske osady ani Kaník, ani Frešo, ani Novotný búrať nechcú.
Tento návrh zákona je o tom, aby v prípade, ak niekto začne po schválení a platnosti a účinnosti tohto zákona stavať čiernu stavbu - a tu sa nehovorí ani o Rómoch, ani o Maďaroch, ani o Slovákoch, ani o Poliakoch, ani o Rusínoch - ktokoľvek začne stavať čiernu stavbu, tak vlastník, na pozemku ktorého stavia, sa môže obrátiť na stavebný úrad a ten má lehoty, aby konal. O tom je tento návrh zákona, o ničom inom. Čiže tento návrh zákona (potlesk), ďakujem pekne, má zabrániť vzniku nových čiernych stavieb. Má zabrániť vzniku nových čiernych stavieb. A pokračujem znovu k Števovi Kuffovi, ktorý tu vniesol trošku iný rozmer; prepáč, že ťa budem menovať častejšie; si povedal, že radšej pomôžme tieto čierne stavby zlegalizovať. Okej, ale nedával si pozor pre zmenu, keď som hovoril ja. Som hovoril o tom, že starostka v Kecerovciach sa opakovane snažila zlegalizovať čierne stavby na obecných pozemkoch. Nebol o to záujem. Prečo by bol, keď nie je tlak? Prečo by to mali legalizovať, prečo by sa mali starať nejaký, o nejaké kolky a pozemky, o nejaké žiadosti a lehoty? Prečo? Oni prídu a povedia, zaveďte nám elektrinu a plyn, a starostka povie, nemôžme zaviesť do čiernej stavby. No tak zlá je vláda, zlá je starostka a zlí sú všetci. Prečo by sa oni starali o stavebné povolenie. Ale tento návrh zákona bude aj o tom, keď sa nájde človek, ktorý vo svojej záhrade poskytne priestor pre čierne stavby, keď sa nájde takýto človek, ktorý poskytne a rád im daruje svoj pozemok - nech sa páči, možno sa nájde takýto dobrodinec -, v tej chvíli budú mať možnosť túto čiernu stavbu zlegalizovať dodatočne, tak ako si to popísal ty v tejto chvíli. Ale ja hovorím o tom, že niekto tu porušuje majetkové práva občanov, na vlastníctve alebo na majetku ktorých sa budujú čierne stavby, a oni sa nedokážu brániť. O tom je tento návrh zákona.
Ďalšia moja poznámka. Vieš Števo, keby sme, Števo Kuffa, pán poslanec Kuffa, keby sme sa držali tvojej logiky, tak by sme museli povedať, že zákon platí v tejto krajine pre všetkých, ale sú výnimky, lebo o tom si ty presne hovoril. Ty si hovoril o tom, že dobre, keď si Novotný postaví čiernu stavbu na pozemku Ľuda Kaníka, tak dobre, zbúrajme ju, nemá ju čo stavať, chrapúň jeden, bude aj v Novom čase, predpokladám, aj v Plus jedničke. Ale keď si náhodou chudobná rómska rodina postaví čiernu stavbu, tak to by sme nemali takto postupovať, že kde tí ľudia majú ísť. No veď povedzte, pre nich zákon neplatí, oni nie sú občania Slovenskej republiky? Števo, to je falošné. Pán poslanec Kuffa, falošné to je, ty si advocatus diaboli. (Potlesk.) To je falošné, toto je cesta do pekla. Cesta do pekla bude, keď zákon neplatí pre všetkých, pre týchto platí, pre týchto, tí občas môžu porušiť, pre týchto, nemusia. O chvíľu o tom bude hovoriť Ľudo Kaník pri novele zákona o priestupkoch. To je presne o tom, že niekto tu má priestupkovú imunitu a nie sú to poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Niekto tu má priestupkovú imunitu v tejto krajine a nevieš sa k nim nijak dostať. To nie je, tým im nepomôžeš, Števo, nepomôžeš im týmto spôsobom. Dobre, ak myslíš, že riešením by bolo, aby sme, aby štát povedal, že tento pozemok vykúpi štát od súkromných vlastníkov, určí, že toto bude ten pozemok a tam si budú môcť kľudne ľudia - ktokoľvek, aj ja si potom tam môžem postaviť -, postaviť čierne obydlia a štát im to potom pomôže legalizovať, keďže tým pádom už to nebude čierna stavba, keď majiteľ pozemku s ňou súhlasí, ide o to, len ju legalizovať podľa platného stavebného zákona. Môže byť aj toto jedna cesta, ale osobne sa mi nepáči.
Skôr sa mi páči tá cesta, ktorú si naznačil ty vo svojom záverečnom alebo v závere svojho vystúpenia. V dnešných osadách treba vykonať misijnú činnosť, ale nie takým spôsobom, že ju naznačíme. Počul som niekde v rádiu, že teda sú pripravení takíto ľudia, ktorí majú pomôcť v rómskych osadách, sú to predovšetkým Rómovia, čo sa týka zdravotnej výchovy, len akosi im ministerstvo vnútra nevie dať zmluvu, nedarí sa im, majú nejaký náročný problém im dať pracovnú zmluvu.
Ja si myslím, že v týchto rómskych osadách je potrebná misijná činnosť, bohužiaľ, dámy a páni, sme v situácii, že tam naozaj potrebujeme misionárov a to nemajú byť len Rómovia. To majú byť aj príslušníci väčšinového obyvateľstva. My potrebujeme riešiť problém rómskej komunity komplexne. Potrebujeme - a súhlasím s tebou - okrem misijnej činnosti riešiť aj to, aby si nová rómska rodina nestavala čierne obydlie, ale aby mala sociálny nájomný byt, aby mala materskú školu pre svoje dieťa, aby mala až potom dobrú školu pre svoje dieťa, aby otec a mama mali prácu, aby mali pracovnú príležitosť. Ale treba riešiť aj to, aby tie sociálne byty vznikali tam, kde sú pracovné príležitosti, lebo ty darmo v obci, kde je 2 500 Rómov a 800 Slovákov alebo Maďarov, v danej obci žije, darmo ty im tam postavíš ďalšie sociálne byty. Oni tam prácu nenájdu, ten starosta nemá aktivačnú prácu pre 2 500 ľudí. Toto potrebujeme riešiť a v tom som s tebou absolútne v súhlase a v tom určite budeme potrebovať navrhovať aj konkrétne riešenia na schôdzi Národnej rady. Ale tento návrh zákona nehovorí o tom, tento návrh zákona len hovorí o tom, že chceme chrániť majetkové práva ľudí, na pozemkoch ktorých vznikajú nové čierne stavby. Neriešime ani búranie osád a chcem sa veľmi jasne ešte raz ohradiť proti tomu, tento zákon nie je o búraní rómskych osád. Tento zákon je ochrane majetkových práv občanov, na pozemkoch ktorých vznikajú čierne stavby, a budú, a bude to platiť len od okamihu, keď bude účinný tento zákon. Čiže hovoríme o nových čiernych stavbách.
A uisťujem vás, dámy a páni, že nepomôžeme mladým rómskym rodinám v tom, že budeme prižmurovať oči, aby si ďalej budovali chatrče bez elektriny, vody, plynu a kanalizácie a bez ciest. Tam majú vychovávať deti? Tam majú vychovávať deti, tým, že zavrieme oči, nech si to stavajú? Nie. Toto nie je pre nich riešenie, oni potrebujú sociálne byty, materské škôlky, školy a prácu. Toto potrebujú, aby sme ich vytrhli z chudoby, nevieme to riešiť pre všetkých, ale niekde začať musíme. Tak začnime tým, aby sme zastavili nezmyselné budovanie chatrčí na úrovni 13. storočia, na úrovni stredoveku.
Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, začnem od konca. Ale riešili sme to, riešili sme sociálnu problematiku týkajúcu sa marginalizovaných skupín v období 2002 - 2006, keď bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník. Prichádzali sme s týmto návrhom zákona v rokoch 2006 - 2010, pán kolega Števo Kužma ho predkladal, vtedy ste vládli vy. Prichádzali sme s týmito návrhmi zákonov a mali sme ich pripravených vo funkčnom období 2010 - 2014. Ten problém bol ale ten, že vláda padla veľmi skoro, takže len niektoré návrhy prišli. A budeme v nich pokračovať ďalej. To je moja prvá poznámka.
Tá druhá poznámka k tebe, pán poslanec Bagačka, je tá, že no ale podľa tejto logiky už vlastne keď raz ste vo vláde štyri roky, že nikdy so žiadnym riešením už nesmiete prísť. Najlepšie by bolo pokračovať, ako to navrhol kolega Matovič, hneď aj rozpustiť politickú stranu, aby mohla vzniknúť nová. Už nikdy žiadne nesmiete priniesť, aj keď vidíte pálčivosť problému, lebo vtedy, keď ste raz boli pri moci, ste to mali presadiť, keď ste nepresadili, tak už navždy mlčte, podľa vašej logiky.
Pán poslanec Daniš, chcem povedať, že ja už poznám túto argumentáciu zo strany, strany SMER, že teda vždy pripravujete komplexné a systémové riešenie. Teším sa na to komplexné a systémové riešenie a my aj do toho komplexného a systémového riešenia určite prídeme s pozmeňujúcimi návrhmi, lebo táto téma je pálčivá a môžme ju dnes zabiť, vrátime sa k nej znovu, potrebujeme ju riešiť.
Posledná poznámka k pánovi poslancovi Simonovi, áno, rozumiem tej argumentácii, ktorú povedal, že keď postavíme nové sociálne byty, tak vzniknú vlastne rómske osady dve v tej obci. Chcem ale povedať, že ten návrh zákona, s ktorým prichádzame, rieši len vznik nových čiernych stavieb. Ja si myslím, že by sme mali urobiť ráznu prietrž tomu, aby vznikali nové čierne stavby a radšej to riešiť sociálnymi bytmi a potom sa začať zaoberať, čo s osadami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vitajte na rokovaní schôdze, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, som spolunavrhovateľom tohto poslaneckého návrhu zákona, tak preto by som rád možno niekoľkými myšlienkami takisto prispel k rozprave v prvom čítaní k tomuto poslaneckému návrhu zákona.
A začnem trošku netradične. Ráno som pozeral televíziu, nepoviem, ktorú stanicu, lebo to sa nepatrí, ráno som pozeral televíziu a dozvedel som sa, že kdesi pri Letanovciach dostali Rómovia nové nájomné byty. Je to v podstate taký nájomný dom, tak by som ho skôr nazval, je to prízemné a vedľa toho sú jednotlivé bytové jednotky. Hovoril aj pán splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku, teda že je to fajn a že sa teší. A hneď na úvod chcem povedať, že aj ja sa veľmi teším. Ja sa veľmi teším, pekné nové byty. Neviem, ako tam bude nastavené platenie, keď sú to nájomné byty, ako bude nastavené inkaso, pretože moje určité skúsenosti s takýmito bytmi aj z Košíc nie sú práve tie najšťastnejšie a nechcem to tu veľmi široko rozvádzať, ale takéto byty sa väčšinou veľmi rýchlo zvyknú vybývať, aby som používal miestny názov. To znamená, že začnú z nich postupne chýbať jednotlivé náležitosti a postupne sa tie byty premenia z bytov skôr na akési zvyšky obydlia plus je veľký problém s platením nájomného a inkasa. Ale ja som optimista, chcem byť optimista. Veľmi sa teším tomu, že pribudli pekné nájomné byty pre Rómov z Letanovskej osady. Teším sa. No ale pokračujem ďalej. A čo bude s tými chatrčami? Čo bude s tými chatrčami? Odstránia sa? Zostanú tam alebo budú pribúdať ďalej? A čo bude na pozemkoch okolo týchto nájomných bytov, keď sa tam nasťahuje časť rodiny, lebo viete, tie rodiny sú mnohokrát v týchto osadách veľmi, veľmi mnohopočetné. Začnú aj okolo týchto nájomných bytov pribúdať nové chatrče? A o tom by sme mali rozprávať, dámy a páni. Zlá téma, tá už nie je taká mediálne populárna, pri tom už asi nebude odfotený pán splnomocnenec vlády, ale o tom hovoríme dnes s Ľudom Kaníkom v pléne Národnej rady.
A pokračujem ďalej. Bol som v Sačurove a odvtedy mi občania veľmi radi píšu o tejto obci a o situácii, tam je situácia totižto veľmi podobná, aká môže v tých Letanovciach nastať za krátky čas. Ten nájomný dom veľmi vybývaný, nemá už okná, dvere, schody, nič, tie miestnosti sa naozaj, alebo jak to nazvať, bytové jednotky bývalé sa skôr podobajú teda miestu, kde by ste ako farmár nenechali ani úžitkové zvieratá pobývať, nie je tam voda, nie je tam elektrina. Je to naozaj v katastrofálnej situácii. To je fakt. Ale teraz nechcem hovoriť o tomto nájomnom dome, ktorý patrí obci, ale o okolí tohto nájomného domu, kde pribúdajú čierne stavby. Je to logické, rodiny rastú a nemajú kde bývať, no tak jednoducho si postavia čiernu stavbu. Problém ale je, že táto osada alebo toto okolie nájomného domu je v bezprostrednej blízkosti obydlí väčšinového obyvateľstva obce Sačurov a o tom, že obyvatelia z týchto domov páchajú priestupkovú činnosť, budeme hovoriť pri ďalšom návrhu zákona, ktorý máme na tejto schôdzi. Chcem sa ale opýtať, aké riešenie je pre Rómov zo Sačurova. Teraz sa nebudem pýtať na väčšinové obyvateľstvo, pre tých Rómov, čo budeme robiť s tými čiernymi stavbami. Čo má obec urobiť s tými čiernymi stavbami?
A uvediem ešte jeden konkrétny príklad, dobre, keď už som začal príkladmi. Kecerovce. Choďte sa tam pozrieť. Krásna rómska osada bezprostredne v kontakte s obcou, Rómovia už bývajú aj v obci, sú tam väčšinovým obyvateľstvom. Dnes už väčšinovým obyvateľstvom. Pani starostka, ktorá tam bola predtým, opakovane vyzývala predovšetkým Rómov, aby svoje čierne stavby legalizovali. Boli na obecných pozemkoch, aby si dodatočne vybavili stavebné konanie. Dokonca ona bola ochotná aj odpustiť tú pokutu, že nejak už bude vplývať na vlastný stavebný úrad, aby si tam vybavili legálne stavebné povolenie, aby mali legálne stavby, aby sa tam dala zaviesť voda, elektrina, nie načierno, ale oficiálne, aby sa dali pripojiť na kanalizáciu, lebo čierna stavba nemôže mať prípojku od SPP ani od Východoslovenských elektrární; ako pripojíte čiernu stavbu, len na čierno; aby to vyriešili. Čo myslíte, mali o to záujem? Načo. No načo by mali záujem, keď zákon na takúto situáciu nepamätá? Zákon takúto situáciu nerieši.
A o tom je práve tento poslanecký návrh zákona. Som pripravený, že ma znovu niekto obviní na Facebooku, že mám hnedý jazyk. Síce mám ružový, môžem ho aj vyplaziť, ale teda tvrdia, že mám hnedý jazyk. Ale budem veľmi, veľmi konzekventne pomenúvať problém, ktorý na Slovensku máme, a sú len dve možnosti. Buď ho vidíme a pomenujeme, alebo strčíme hlavu do piesku a budeme sa tváriť, že no veď kým nestavajú v mojej záhrade tie čierne stavby, no tak sa ma to v princípe netýka. Chvalabohu, tam, kde mám chalupu, tam zatiaľ u mňa v záhrade nepostavili. Tak vlastne sa ma to netýka tento problém a neviem, prečo vlastne predkladáme s kolegom Kaníkom takýto návrh zákona.
No to by bolo možno namieste pri občanovi, ktorý môže sa takto zatváriť, ale nie pri volenom zástupcovi ľudu, ktorý musí dávať pozor aj na to, aby v tejto krajine boli dodržiavané aj majetkové práva občanov. A chcem vás informovať, dámy a páni, ak ste si to ešte nevšimli, že v tejto krajine sú dlhodobo porušované majetkové práva občanov. Ak na vašom pozemku niekto postaví čiernu stavbu, dnes platná legislatíva vám dáva veľmi komplikované a veľmi vzdialené možnosti na to, vyriešiť tento problém. O to viac, ak sa jedná o rómsku komunitu, ktorá bežne stavia svoje čierne stavby, svoje obydlia na pozemkoch, ktoré, ktoré sa vlastne ani nestará, čie sú, lebo ich to nezaujíma, lebo aj tak im nikto reálne nedokáže riešiť tento problém, ktorý oni svojou činnosťou vyvolávajú.
To, s čím prichádzame na túto schôdzu opakovane, je, že ponúkame transparentné správne konanie na odstránenie takýchto čiernych stavieb.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som k poslaneckému návrhu novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi takisto povedal niekoľko myšlienok. Nechcem zopakovať to, čo hovoril predrečník pán poslanec Kaník vo svojom úvodnom slove, keď ako navrhovateľ predstavil tento poslanecký návrh zákona aj ciele tohto poslaneckého návrhu zákona. Možno by som sa trochu posunul do tej roviny samotnej problematiky, ktorú navrhuje tento zákon riešiť, a pozrel sa na to trošku komplexnejšie a zoširoka.
Ja som nesmierne rád, že naši kolegovia zo strany SMER - sociálna demokracia, hlavne vláda Slovenskej republiky, ktorá teda prostredníctvom vládnych návrhov zákona výrazným spôsobom formuje legislatívnu činnosť v Národnej rade, si takisto uvedomuje vážnosť problematiky, o ktorej hovoril pán poslanec Kaník. Ja som nesmierne rád - a povedal som to aj vo vystúpení -, že na tejto schôdzi Národnej rady sme mali vládny návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sa pokúsil z pohľadu vlády a vládnych riešení riešiť problematiku, o ktorej hovoril navrhovateľ tohto zákona, a to je dobré. To je dobré, lebo teraz by sme nemali diskutovať politicky, teraz by sme mali diskutovať vecne o jednotlivých riešeniach.
Myslím si, že či SMER, či SDKÚ - DS sa na jednom vieme dohodnúť, že mali by sme presadzovať také opatrenia v sociálnej oblasti, na základe ktorých docielime stav, že pracovať sa oplatí viac, ako poberať sociálnu dávku. Keď som počúval pána ministra Richtera, myslím si, že v tejto téze je zhoda aj u poslancov a vládnej strany SMER aj v SDKÚ - DS. To, čo prináša tento poslanecký návrh zákona ako ďalšiu tému, je skutočnosť, že potrebujeme pomáhať pracujúcim rodinám s deťmi. Dámy a páni, potrebujeme pomáhať pracujúcim rodinám s deťmi nielen tak všeobecne, všetkým pracujúcim rodinám s deťmi, ale potrebujeme pomáhať najmä tým chudobným pracujúcim rodinám s deťmi. Treba povedať, že aj pán minister Richter prichádza s určitými riešeniami, a preto mi dovoľte, aby som ich teraz trošku komparoval. Trošku porovnal. Chcem povedať, že vládny návrh zákona, ktorý sme schválili v tomto pléne v prvom čítaní a o ktorom budeme diskutovať na nasledujúcej schôdzi, napr. prichádza s návrhom osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí si nájdu prácu. Vládny návrh hovorí o tom, že keď si dlhodobo nezamestnaný, teda človek, ktorý je nezamestnaný dlhšie ako jeden rok, nájde prácu do výšky maximálne trojnásobku minimálnej mzdy, ja som aj v pléne povedal, že toto je trošku science fiction, buďme radi, keď si nájde prácu za minimálnu mzdu, držme sa slovenských reálií. Čiže ak si dlhodobo nezamestnaný nájde prácu za minimálnu mzdu, tak ministerstvo práce, sociálnych vecí navrhuje, aby takýto človek po dobu šiestich mesiacov dostal osobitný príspevok vo výške 63 eur. Logicky, lebo tým, že dostane minimálnu mzdu, prichádza o množstvo sociálnych dávok a výhod zo sociálnych dávok, ktoré mal predtým, keď boli obidvaja rodičia v rodine nepracujúci. Čiže ministerstvo práce prichádza s riešením, šesť mesiacov takémuto človeku plaťme osobitný príspevok 63 euro, aby sa držalo tej tézy, o ktorej som hovoril na úvod, že pracovať sa musí oplatiť, že pracovať sa oplatí viac, ako poberať sociálnu dávku.
Ale to, čo som povedal v prvom čítaní pri Richterovom návrhu zákona, zopakujem znovu. A čo bude po šiestich mesiacoch? Po šiestich mesiacoch sa ten človek dostane do situácie, že znovu začne počítať, či sa mu oplatí za tú minimálnu mzdu v okrese Medzilaborce alebo v okrese Snina chodiť do práce, alebo predsa len keby bol na tej sociálnej dávke, chvíľu bude mať ešte aj podporu v nezamestnanosti; pozor, pol roka; ale keby sa vrátil na systém sociálnych dávok, tak s rôznymi príplatkami a doplatkami či by na tom nebol lepšie, ako keď bude chodiť do práce. Čiže nie je to systémové riešenie, ktoré nás vytrhne z núdze.
Idem k ďalšiemu riešeniu, o ktorom teraz momentálne veľmi vehementne diskutuje vláda Slovenskej republiky, zvýšenie minimálnej mzdy. Určite ste zachytili túto diskusiu. Pán minister Richter má nejakú predstavu, pán premiér Fico chce viac, to je pekné. Odborári chcú viac, zamestnávatelia asi nemôžu, tvrdia, že si nemôžu dovoliť ani jeden cent, a ja im verím, hlavne v tých chudobnejších regiónoch. No a teraz sme v probléme. Vláda navrhuje, zaokrúhľujem na celé, 14-eurové zvýšenie minimálnej mzdy v budúcom roku z 338 euro na 352 euro. Dôvod je ten istý a hovoria ho aj odborári, počúvajte ich pozorne, lebo jednoducho zvyšovaním minimálnej mzdy chcú docieliť to, aby sa oplatilo pracovať, aby ten rozdiel medzi poberaním dávok v hmotnej núdzi a ďalších sociálnych výhod, ktoré nezamestnaná rodina, teda rodina, kde všetci dospelí členovia nepracujú, dostáva, bola nižšia ako príjem, ktorý dokáže táto rodina získať, keď jeden z jej členov pracuje aspoň za minimálnu mzdu. To je cieľ, čiže pracovať sa musí oplatiť viacej. No dobre, ale toto riešenie je riešenie aké? Toto je riešenie, ktoré môže ohroziť existujúce pracovné miesta, toto je riešenie, ktoré môže byť problémom hlavne v tých najchudobnejších regiónoch na juhu a na východe našej republiky, dámy a páni.
V minulosti sme diskutovali o probléme, ako ináč riešiť napríklad medzitrhom práce problém, že ten podnikateľ aj minimálna mzda je preňho veľa v danej situácii a pri pracovných príležitostiach. My predsa chceme, aby tí ľudia pracovali. My predsa nechceme, aby tí ľudia boli poberači sociálnych dávok.
Čiže popísal som veľmi podrobne tieto dve riešenia, s ktorými vláda prichádza a o ktorých zrejme budeme ešte diskutovať mnoho v Národnej rade, a teraz - ako protipól - by som chcel popísať riešenie, s ktorým prišiel kolega Kaník, teda riešenie, ktoré ponúka SDKÚ - DS. A to je riešenie, aby sme systém dávok v hmotnej núdzi použili na pomoc chudobných pracujúcich rodín. Teda rodiny, kde jeden z rodičov pracuje len za minimálnu mzdu. Aby sme ho v tej chvíli automaticky nezbavili o taký objem peňazí, že reálne sa mu to nebude v tej rodine oplatiť, keď to začne spočítavať. Návrh, ktorý tu dnes máme predložený, hovorí o tom, aby sa pri výpočte nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavalo 40 % príjmu z práce, 40 % príjmu z materského alebo 40 % z rodičovského príspevku. Aj dnes máme tento mechanizmus v legislatíve, ale nezapočítava sa len 25 %. Čiže nejde o nič iné, len o zvýšenie z 25 % na 40 %. V praxi by to ale znamenalo; dámy a páni, pozor; v praxi by to znamenalo, že pre pracujúcu rodinu, ktorá sa posudzuje ako celok pri príjme dávok v hmotnej núdzi, kde jeden z rodičov sa zamestná za, na minimálnu mzdu, by ten nárok na dávku v hmotnej núdzi narástol v priemere o 50 euro. Čiže nie 63 euro, ako navrhuje ministerstvo práce, na šesť mesiacov, nie 14-eurové zvýšenie minimálnej mzdy, ale riešenie, aby tá rodina mala o 50 euro vyšší, vyššiu dávku v hmotnej núdzi, príjem z dávky v hmotnej núdzi ako v súčasnosti a pritom aby jeden z rodičov pracoval za minimálnu mzdu.
Považujem to za veľmi dobré riešenie, za riešenie, ktoré je trošku v súlade aj s tým, čo som predkladal na niektorú zo schôdzí Národnej rady, myslím, na júnovú, keď sa dobre pamätám, v tomto kalendárnom roku. Ja som ho nazval, že zákon o Modrom z neba, keď sa pamätáte. Ten riešil iný problém, ten riešil problém ale podobným mechanizmom. Riešil problém, že pracujúca rodina, ktorá má otca a mamu, obaja chodia do práce, roky platia sociálne odvody, starajú sa o svoje deti, zrazu prídu o príjem z práce v dôsledku vážneho úrazu, v dôsledku tragédie, v dôsledku nepredvídateľného ochorenia, vážneho ochorenia a tak ďalej. To znamená, v tej chvíli v tejto rodine vznikne príjem alebo bude príjem len z tých sociálnych dávok, na ktoré si táto rodina sama vypracovala rokmi svojej práce. Čiže budú mať nárok na nemocenské, budú mať nárok na dôchodok, budú mať nárok na materské, ale sú to finančné prostriedky, ktoré vznikli na základe ich odpracovaných rokov. Lenže v tejto chvíli takejto rodine, dámy a páni, náš spravodlivý sociálny systém nepomôže ani tak ako rodine, kde nikdy nikto nepracoval. Teda nepracujúcej chudobnej rodine, tá má nárok na všetko. Ale takáto rodina nemá nárok skoro na nič. Ja som vtedy prišiel s riešením, aby v takomto prípade sa im nezapočítavalo pri vypočítavaní nároku na dávku v hmotnej núdzi 100 % takej sociálnej dávky, na ktorú majú nárok na základe odpracovaných rokov.
Čiže toto riešenie, s ktorým prichádza dnes na schôdzu pán poslanec Kaník, je riešenie, ktoré budeme dlhodobo presadzovať, a je riešenie, ktoré by som jednoducho zhrnul vetou, treba si uvedomiť, že okrem nepracujúcej chudoby máme v tejto krajine aj pracujúcu chudobu. A neviem, prečo by pracujúca chudobná rodina s deťmi nemohla tak isto cítiť pomoc prostredníctvom dávok v hmotnej núdzi, ako je to v prípade rodiny, kde nikto nepracuje.
Dámy a páni, toľko som chcel povedať k tomuto poslaneckému návrhu zákonov. Možno moja poznámka na záver bude znieť veľmi jednoducho, chceme o týchto návrhoch veľmi konštruktívne diskutovať, myslím, že to môžem aj za pána navrhovateľa povedať, ja som už aj avizoval, že v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi prídem s pozmeňovacím návrhom, ktorý rieši problém pracujúcich rodín s deťmi, kde náhle nie vlastným zavinením prídu o príjem z práce. Ale myslím si, že aj tieto riešenia, keď nezískajú dnes podporu v Národnej rade, určite budeme s nimi prichádzať aj v druhom čítaní vládneho návrhu zákona z jednoduchého dôvodu, lebo tieto riešenia považujeme za správne. Myslíme si, že keď sociálny systém pomáha nepracujúcim chudobným rodinám, z ktorých rodičia neprispeli do tohto sociálneho systému, tak sociálny systém by na druhej strane mal omnoho intenzívnejšie pomáhať pracujúcim rodinám s deťmi, kde sa rodičia - či už v minulosti, alebo v súčasnosti - snažili a snažia prispievať do sociálneho systému, chodia do práce a snažia sa uživiť svoje deti. Myslím si, že títo ľudia si omnoho viac zaslúžia našu pomoc a pozornosť, a tieto návrhy zákonov, o ktorých dnes budeme diskutovať, sú práve namierené na pomoc takýmto pracujúcim rodinám s deťmi.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som neodolal pokušeniu mať faktickú poznámku o štvrť na tri ráno, to som ešte nemal, takže aj dnes je niečo prvé pre mňa. A chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Frešovi za to, že tak podrobne čítal materiály, ktoré viedli k transakcii storočia, ktorú realizovala Ficova vláda.
Najprv by som chcel povedať, že niektoré časti boli naozaj zaujímavé tým, že tam silne kuľhal sloh. Musím povedať, že tak na trojku a štyrku by to ohodnotila moja profesorka z gymnázia. Ja neviem teda, kto to písal. Zrejme nie úradníci na ministerstve hospodárstva, ale slovenčina a hlavne sloh nie je nejaká silná stránka tohto materiálu.
Moja druhá poznámka je k tomu, že pán predseda Frešo sa snažil hľadať logiku v tých jednotlivých tvrdeniach. Myslím si, že je to úplne zbytočné a zbytočne sa s tým trápil. Ako to hovorí jeden kolega z parlamentu: "Rozkaz, ten znel jasne." Ten bol vydaný pre Ficovu vládu, tá to aj presne vykonala. Minister hospodárstva doniesol tento paškvil plný slohových chýb, s ktorým by sa nedala urobiť ani písomná časť maturitnej skúšky, na vládu. Tá to odmávala a pán minister Malatinský s tým nesúhlasil. Napriek tomu, že s tým nesúhlasil, za to hlasoval a doniesol to na vládu, materiál, ktorý nepísal. Pretože nemohol ho napísať, keďže nesúhlasil s tým, čo je v ňom napísané. Ale to už sme pomaly v odbore, ktorý sa volá psychológia až psychiatria, a keďže z toho nemám atestáciu, ďalej by som sa týmto poryvom a vnútornému rozpoloženiu ministra hospodárstva, keď hlasoval na vláde za materiál, ktorý nepísal, pretože nesúhlasil s tým, čo je v ňom, ale bol za ten materiál, ktorý priniesol, by som sa teda ďalej už o štvrť na tri tým nezaoberal.
Ďakujem pekne a prajem ďalšie príjemné rokovanie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.

Pani podpredsedníčka Národnej rady, ste vzdelaná, šarmantná dáma, veľa kolegov zo SMER-u tu dnes nesedí, napriek tomu vám chcem niečo povedať, drahí kolegovia zo SMER-u, ktorí pozeráte teraz na televízne obrazovky.
Kde ste to dotiahli túto krajinu? Čo to robíte z parlamentnej demokracie? Sedím tu štvrté funkčné obdobie, toto tu nebolo ani za Mečiara. Vymieňali sme si politické názory, bola tu ostrá diskusia. Vy ste tu napití, bijete sa v Národnej rade, napádate opozíciu, vláda sa odmieta zodpovedať parlamentu, demontujete parlamentnú demokraciu na Slovensku.
Pani podpredsedníčka Laššáková, aj k vášmu menu sa bude viazať toto čierne obdobie. Boh ochraňuj túto krajinu pred SMER-om!
Žiaden procedurálny návrh nedávam, lebo si z nás robíte srandu. Napriek tomu vám chcem povedať, priatelia zo SMER-u, že my tú parlamentnú demokraciu budeme brániť, kým budeme vládať. (Potlesk.)

Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Štefancovi za zhodnotenie tohto návrhu zákona, ktorý takisto považujem za zlý. A najlepšie, čo by pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny mohol urobiť, by bolo, že ho stiahne z rokovania Národnej rady.
Tento zákon nie je o ničom inom ako o posilnení odborárskych bossov. A priznám sa, ja strane SMER nerozumiem, lebo na tejto schôdzi sme už diskutovali o tom, že keď sa dlhodobo nezamestnaný zamestná, tak mu ešte budeme doplácať za to, že príde o sociálne dávky, teda ide strane SMER o zamestnanosť. O chvíľu budeme diskutovať, keď teda informácie z médií neklamú, o tom, že kríza najviac spolu s vládnymi zlými opatreniami postihla firmy, ale vláda prichádza s riešením, že keď tieto firmy budú zamestnávať ďalších zamestnancov, tak časť odvodov, ktoré za to treba zaplatiť, im vláda je ochotná odpustiť, teda ak budú zamestnávať ďalších ľudí. Na druhej strane ale prichádza vláda s návrhom zákona, v ktorom chce diktovať rozšírenie kolektívnych zmlúv, v ktorom chce posilňovať pozície odborárov a, naopak, oslabovať pozície zamestnávateľov. Dámy a páni zo strany SMER, nemýľte sa. Tento zákon nechráni zamestnancov, naopak, je pre zamestnancov nevýhodný, lebo ohrozuje nové pracovné miesta a aj existujúce pracovné miesta. SMER má záväzok voči odborovým organizáciám, ktoré pomohli tejto strane pred parlamentnými voľbami, ale mám taký pocit, že Zákonníkom práce sa už vrchovate SMER odmenil. Nerozumiem preto, na čo je potrebný tento bonus v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní pre odborárskych bossov, ktorý bude fungovať a pôsobiť ako jed pre zamestnanosť na Slovensku.