Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť k tomuto poslaneckému návrhu zákona o priestupkoch a povedať možno niekoľko myšlienok, mnohé z nich aj pán navrhovateľ povedal vo svojej úvodnej reči, napriek tomu mi nedá možno z takého iného ľudského pohľadu niekoľko jednoduchých komentárov.
Ten prvý komentár je, že mám dobrého priateľa, je to primátor Lipian, volá sa Edo Vokál, týmto ho pozdravujem, ktorý sa už nevedel ďalej dívať na svoju rómsku komunitu, ktorú tam má a je veľmi početná, a rozhodol sa im vybaviť prácu. Vybavil im prácu v Žiline vo firme Kia. Samozrejme, bola by to len práca niečo nad minimálnu mzdu, bola by to pomocná práca, ale podarilo sa mu to vybaviť. Chodil, vybavoval, telefonoval, prosil, vybavil. V prvej chvíli, keď sa teda spýtal, že chlapi, chcete stále robotu, tak mám pre vás prácu, kto by vedel nastúpiť. Najprv bolo nejakých 230 neviem koľko záujemcov. Postupne, ako sa blížil termín, kedy by mali títo ľudia chodiť na týždňovky autobusom z Lipian do Žiliny, počet záujemcov prudko klesal a v okamihu, keď došlo k tomu, že teda majú odísť, boli traja. Traja. Keď som náhodou nejaké číslo nepovedal presne, Števo tipoval dvoch, veľmi sa ospravedlňujem Edovi Vokálovi, dávno mi rozprával pán primátor tento príbeh, ale teraz ma napadol práve, keď vystupoval Ľudo Kaník.
Viete, prečo nechcú ísť do práce? Pretože sa im to neoplatí, to je to, o čom sme hovorili pri zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Prečo ľudia v týchto marginalizovaných skupinách, otcovia a mamy nepracujúcich chudobných rodín s deťmi; nazvite si to, ako chcete, čo vám lepšie sedí; nechcú ísť pracovať? Lebo sa to jednoducho neoplatí. Nielen preto, že keď spočítajú, o aké sociálne výhody na jednej strane prídu, aké náklady budú mať cestou do práce a ich príjem, tak budú vlastne na tom mínusoví, teda vlastne svojej rodine nepomôžu, pracovať sa im jednoducho neoplatí. Ale jednak aj pre ten druhý problém, a tak sa chcem dostať k tomuto návrhu zákona, že v okamihu, akonáhle si nájdu závislú pracovnú činnosť, pokuty, ktoré majú zaplatiť za minulé priestupky, ako aj škody spôsobené priestupkovou činnosťou budú splatné. Oni si to už nemôžu dovoliť, oni si už jednoducho nemôžu dovoliť ísť do práce. Oni padli do pasce chudoby, dámy a páni. Toto je skutočnosť a pravda.
Ešte jeden iný prípad vám môžem porozprávať, ten mi pre zmenu porozprával riaditeľ kežmarskej nemocnice. Mal dve veľmi šikovné upratovačky, ktoré zobral, v rámci aktivačných prác ich teda mal u seba, ktoré boli z rómskej komunity. Veľmi boli šikovné, veľmi s nimi bol spokojný. A keď teda končilo to obdobie, tak im povedal, že dievčatá, všetci sú s vami spokojní, veľmi dobre robíte svoju prácu, chcem, aby ste pracovali, ponúkam vám pracovnú zmluvu. Taký dobrý pocit mal z toho, že teda zamestná z tejto marginalizovanej skupiny dve dievčatá, ženy, matky, nechcem to akože hovoriť veľmi v zdrobnelinách, dve ženy, matky zamestná, teda pomôže im k príjmu. Tak tie ženy tak sa začali okúňať a povedali, koľko by potrebovali mzdu. A jedna povedala, že - znovu, ospravedlňujem sa, keď tie čísla nebudú presné - nejakých 560 euro a druhá 630 euro. Keď on povedal, že nebláznite, veď to u mňa nemajú sestry s vysokoškolským vzdelaním takéto platy v mojej nemocnici, tak oni povedali, že no ale im sa to neoplatí. Že oni musia dochádzať, to niečo stojí, oni prídu o všetky svoje sociálne výhody, ktoré dostávajú, keď poberajú dávku, len sem-tam sa zapoja do aktivačných prác a aby sa im to rentovalo a boli na tom v akomsi zisku, osobnom zisku ich rodiny, potrebujú takéto príjmy. Sú v pasci chudoby. My im nevieme reálne pomôcť pracovnou príležitosťou. Dokonca ani vtedy, keď hraný duel medzi pánom ministrom Richterom a pánom premiérom Ficom nakoniec vyhral pán premiér Fico, a nebude to ani 14 eur, o koľko sa zvýši minimálna mzda, ale sedemnásť. Ani toto nevyrieši ich problém, v ktorom sú. Tento návrh zákona, s ktorým prichádza môj kolega z poslaneckého klubu SDKÚ - DS, nehovorím, že vyrieši všetky problémy, ale rieši ten problém, že ak si človek z marginalizovanej skupiny, ktorý bol doteraz dlhodobo nezamestnaný a žil len z dávok v hmotnej núdzi a iných sociálnych dávok, nájde prácu za minimálnu mzdu, tak nebude ohrozený tým, že nemôže nastúpiť, lebo v tej chvíli budú splatné jeho pokuty za predchádzajúcu priestupkovú činnosť. Nie, pretože ak schválime návrh zákona, s ktorým prišiel Ľudo Kaník, tak tieto priestupky si jednoducho odpracuje.
Dobre. V tejto chvíli mi môžte povedať, že je tu aj iné riešenie. Je v druhom čítaní. Keď si spomínate, dnes som už o tom zákone hovoril, pán minister Richter doniesol novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kde je také riešenie, spomínal ho aj pán navrhovateľ, ktoré hovorí o tom, že jednoducho pokuta za priestupok sa stiahne z dávky v hmotnej núdzi alebo aj z rodičovského príspevku. No len teraz, dámy a páni, znovu dilema. Chcete tej rodine pomôcť, alebo ju trestať? Otec s mamou, šesť detí. Otec sa opil, urobil priestupok. Trest je taký, že im znížite sociálny status v ďalších mesiacoch, pretože keď ten priestupok bol väčší, stačí, že niečo porozbíjal, keď ten priestupok bol väčší, tak menej peňazí bude v tejto rodine. Toto je riešenie sociálnych demokratov zo strany SMER. Siahnime im na prachy, hovoria veľmi jednoducho. No keď to bude väčší priestupok a bude toho viacej, to už bude problém, tak bude nejaký siahodlhý splátkový kalendár. To znamená, pomáhame tejto rodine, ktorá je nezamestnaná a chudobná, alebo len komplikujeme sociálnu situáciu v tejto rodine? Kdežto riešenie, s ktorým prichádza SDKÚ - DS je riešenie, aby si tento priestupok mohli odpracovať, aby si tento priestupok mohli odpracovať.
Viem, že Števo Kuffa za chvíľu vystúpi a povie, že nemá rád nútenú prácu. Ja zas na druhej strane musím povedať, že to nie je nútená práca. Vo vyspelých demokraciách je úplne bežné, že priestupok si môžte odpracovať. Prosím pekne, rovnako si ho odpracuje popová hviezda, ktorá pod vplyvom alkoholu vedie motorové vozidlo, no len si všimnite, ako to funguje v niektorých krajinách, ako si to odpracuje niekto, kto žije len v gete a spôsobil priestupok, ale už dávno si štáty vyspelejšie a bohatšie štáty ako Slovensko všimli, že je to omnoho výchovnejšie a jednoduchšie. Dokonca myslím si, že pre popovú hviezdu je omnoho výchovnejšie, ak bude dva týždne zametať chodník, pretože na celý život sa naučí, že viac neurobí takýto priestupok, ako keby mala zaplatiť pokutu pár, hoci tisíc dolárov alebo eur. To by nebol až taký veľký trest. A hlavne nezabudnime aj na to, že práca vychováva. Práca má výchovný rozmer, keď len v ničom inom v tom, že vedie k pracovným návykom.
Toto riešenie, ktoré predkladáme, aby pokutu za priestupok bolo možné odpracovať, je riešenie, ktoré netrestá ostatných členov rodiny, kde jeden spôsobil priestupok, pretože nezabudnite na to, že dávka v hmotnej núdzi a nárok na dávky v hmotnej núdzi sa posudzuje v rámci celej rodiny. To znamená, vy aj toho slušného člena v tej rodine, stačí, aby v rodine dvaja páchali priestupkovú činnosť a oni budú v situácii, že budú v ešte väčšej chudobe, ako keby žili len z tých dávok v hmotnej núdzi a z nejakých sociálnych dávok, a nebudú sa z toho vedieť nijak raz vymotať. Lenže trestáte aj tých, ktorí nechcú páchať priestupkovú činnosť. Kdežto práca bude adresná. Bude adresná pre toho, kto priestupok spôsobil. V prípade, ak to spôsobila mladistvá osoba, môže to, o tom sme diskutovali pri niektorých iných návrhoch zákonov, môže to odpracovať za neho rodič, lebo rodič nesie zodpovednosť. Aj ja nesiem zodpovednosť za svoje deti. Neviem, čo teraz robí môj syn, je v Košiciach, ale nesiem zodpovednosť za to, čo robí môj syn, lebo ja ho vychovávam.
Takže, dámy a páni, rád by som podčiarkol rozmer tohto návrhu zákona, ktorý, ja nehovorím, že nie je nekompatibilný s vládnym návrhom, ktorý je v druhom čítaní o pomoci v hmotnej núdzi. Dokonca je možné tieto dve riešenia aj kombinovať. Ale v prvej etape by som každopádne išiel na výchovný rozmer práce a na toho, aby niekto, kto pácha priestupok, vedel, že ho stihne trest.
A na záver mi dovoľte záverečné poznámky k tomu, čo som naznačil pri vystúpení k predchádzajúcemu návrhu zákona.
Dámy a páni, médiá nezaujíma táto téma. Zato ich nesmierne zaujímala priestupková imunita poslancov. Nehnevajte sa, ale budem o tom teraz hovoriť. To bola veľká téma. To, že bolo, to, že bolo 150 chrapúňov v Národnej rade, ktorí si dovolili mať priestupkovú imunitu. Ale keď dnes vám niekto, kto poberá hmotnú, dávku v hmotnej núdzi, každý deň vojde do oploteného pozemku, ktorý vlastníte, a ukradne vám niečo v hodnote 80 euro, 100 euro, 60 euro, 40 euro, 130 euro, je nepostihnuteľný, pretože poberá dávku v hmotnej núdzi.
Znovu sa vrátim do svojej obľúbenej obce, ktorú často spomínam, do Sačurova. Tam mi to ten starý pán, ktorý teda má pozemok v úplnej blízkosti nájomných domov, okolo ktorých vznikla už celá osada, naozaj porozprával. Oni, mnohokrát sú to, bohužiaľ, mladiství, tieto osoby z rodín, ktoré žijú z dávok v hmotnej núdzi, každý deň pravidelne navštívia jeho súkromný majetok a niečo si zoberú. V lepšom prípade len zoberú jablká, hrušky, príp. niečo, čo zabudol na dvore. V horšom prípade mu hádžu aj kamene do okien, keď náhodou na nich skríkne, lebo predsa len je to jeho úroda, o ktorú sa staral. Sú imúnni voči trestu. Policajti mi povedali, že nevieme s nimi nič urobiť. My ich aj chytíme, že kradli v potravinách, my ich aj predvoláme, my ich aj vypočujeme, príde aj ich rodič, ten sa nám zasmeje, lebo nemôžeme s nimi urobiť nič. Môžme ich tak akurát pustiť, pretože majú priestupkovú imunitu. Tento stav je neudržateľný a myslím si, že riešenie, s ktorým prichádza SDKÚ - DS, je omnoho prijateľnejšie a hlavne omnoho výhodnejšie pre nepracujúce chudobné rodiny, pretože neznižuje ich sociálny status, ale, naopak, toho, kto spôsobil priestupok, adresne vedie prostredníctvom práce, ktorú bude musieť odviesť, k tomu poučeniu, že nie je vhodné a nie je správne takéto priestupky páchať.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
