Videokanál poslanca

Pán poslanec Kuffa, trošku si miešal hrušky s jablkami. Takže poďme k faktom.
Tu nikto z opozície neviní pani ministerku za smrť pacientky. Opakovane som povedal, že verím, že neexistuje príčinná súvislosť medzi smrťou tejto pacientky a meškajúcim tendrom na ministerstve zdravotníctva. Faktom ale je, že ministerstvo zdravotníctva tým, že nestihlo včas vyhodnotiť tender a jeho vyhodnotenie meškalo päť dní, spôsobilo päťdňový výpadok Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v Trenčíne a v Bratislave. K pacientke, ktorá mala ťažké poranenie, bol 16.55 13. septembra privolaný vrtuľník. To nie ty povieš, či by jej to pomohlo, alebo nie, to úrad pre dohľad prešetrí, či by jej to pomohlo, alebo nie. Ale primár OAIM neni nelekár ako ty, pán poslanec, ale primár OAIM, ARA v Skalici, chcel vrtuľník. A vrtuľník nebol k dispozícii.
Výberová komisia ministerstva zdravotníctva zlyhala. 9. septembra sa dohodli, že sa stretnú až 16. septembra, päť dní po termíne, kedy končili povolenia. Týmto svojím nezodpovedným konaním spôsobili päťdňový výpadok Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. A keď primár ARA potreboval vrtuľník na rýchly prevoz svojej pacientky, ktorá bola v ťažkom stave, tak nebol k dispozícii tento vrtuľník. Politickú zodpovednosť za to nesie pani ministerka. Nemiešaj tu do toho smrť.
Ja verím, že úrad pre dohľad preukáže, že ministerstvo zdravotníctva tým, že zmeškalo s vyhodnotením tendra, nijak neohrozilo život tejto ženy. Ja v to verím. Ja v to chcem veriť, že to tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja sa, naopak, chcem poďakovať pánovi poslancovi Sulíkovi za veľmi podrobnú analýzu tej situácie a rád by som upozornil na dve skutočnosti, ktoré povedal vo svojom vystúpení.
Veľmi dobre poukázal na to, že ak nás tu SMER obviňujete z toho, že je to hyenizmus, spájať smrť s meškajúcim tendrom, tak chcem povedať, že máš pravdu, pán poslanec Sulík, nikto z opozície nespája smrť tejto mladej ženy s meškajúcim tendrom. My len spájame skutočnosť, že keď bol k tejto žene privolaný záchranársky vrtuľník, žiadny nebol k dispozícii, so skutočnosťou, že ministerstvo zdravotníctva päť dní meškalo s vyhodnotením tendra. A tu príčinná súvislosť, dámy a páni, exituje.
A veľmi dobre si hovoril aj o tom a rád by som možno podčiarkol tú časť tvojho vystúpenia, že opozícia ako keby chcela od ministerky zdravotníctva, aby zasahovala výberovej komisii do jej práce. Nie, nikto nechcel a nechce od pani ministerky zdravotníctva, aby zasahovala výberovej komisii do práce. Pani ministerka ale výberovú komisiu vymenovala a mohla ju kedykoľvek odvolať. Ja chcem veriť tomu, že pani ministerka do 11. septembra netušila, čo tam vystrája vedúci služobného úradu pán Senčák, ktorého ale ona vymenovala do tejto funkcie. Ale 11. 9., v deň, keď o polnoci končili povolenia, o tom vedela, lebo jej pani hovorkyňa o tom informovala médiá, že to bude vyhodnotené až 16. septembra. A vtedy mala pani ministerka konať, mala sa spýtať pána vedúceho služobného úradu Senčáka, či sa zbláznil, a tlačiť na to, aby sa výberová komisia stretla kedykoľvek, 11. alebo 12. septembra, ráno, o polnoci, o tretej v noci, boli to ministerskí úradníci, ktorí zlyhali. A pani ministerka neurobila nič.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Raši, asi máte v SMER-e veľký problém, keď muselo toľko inštitúcií vyjadriť podporu pani ministerke Zvolenskej. Ale teraz k veci.
Hovorili ste, pán poslanec, aj viacero poslancov dnes o tom hovorilo zo SMER-u, že je hyenizmom spájať smrť s tendrom, aby som to zjednodušil. Chcem len povedať, a keď ste dávali pozor a počúvali moje vystúpenie, nikdy som smrť s tendrom nespájal. My nevieme povedať, či je príčinná súvislosť medzi smrťou pacientky a tendrom. Ja len dúfam, že nie je. Dúfam, že nie je. A to bude výsledok Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ale je nesporné, že je príčinná súvislosť medzi päťdňovým výpadkom Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby a zlyhaním ministerstva zdravotníctva, menovite výberovej komisi, ktorá robila tender na nové povolenia. A to, že sa tu snažíte odpútavaním pozornosti túto príčinnú súvislosť zakrývať, to je hyenizmom.
A posledná moja poznámka je, pán poslanec Raši, keď ste boli ministrom zdravotníctva v 2009., v 2010., prebiehal tender na záchrannú zdravotnú službu. Ja som voči nemu mal vtedy ako predseda výboru závažné výhrady. Veľa som vás kritizoval, chodil som na poslanecký prieskum, žiadal som si čísla, dôkazy, žiadal som si nahliadnuť do spisového materiálu. Ale chcem povedať, a teraz vás pochválim, že ani za pána ministra Zajaca, ani za pána ministra Rašiho sa nestalo, aby čo i len na jeden jediný deň vypadol čo i len jeden bod pozemnej alebo Vrtuľníkovej záchrannej služby. Teraz vypadli dve stanice Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby na päť dní, lebo zlyhalo ministerstvo zdravotníctva.

Ďakujem pekne. Pán minister Kaliňák vypočítal kdečo, na čo si spomenul. Ja raz som ešte aj zle parkoval a dostal som papuču, aby som nezabudol ten výpočet skompletizovať.
Ale chcem povedať asi toľko, že vypočuli sme si stanovisko vlády, ktoré si budem musieť ešte raz prečítať, lebo neviem, čo bolo stanovisko vlády a čo bolo stanovisko pána podpredsedu vlády. Videli sme hlavne jeho osobnú prezentáciu, ktorú takisto veľmi dobre poznáme.
Chcem len povedať, že to, čo bolo vecné, čo sa mi podarilo zachytiť a týka sa predmetu tejto schôdze, chcem vás uistiť, že v návrhu, v odôvodnení návrhu nie je žiadne meno a nie je žiadna diagnóza. Takže nerozumiem, o čom hovoril v súvislosti s našimi menami.
Som ale rád, že sa podpredseda vlády aj vláda Slovenskej republiky venuje môjmu spôsobu prednesu a argumentácie. Trošku ma to aj, trošku mi to aj lichotí. Priznávam, som emotívnejší typ. Možno moje vystúpenie, to druhé, bolo trošku emotívnejšie, ale chcem povedať, pán podpredseda vlády, že váš spôsob bol pokusom o zľahčovanie tejto vážnej situácie, o neuveriteľne hyenistické, aby som použil vaše obľúbené slovo, odpútavanie pozornosti od toho, že k zomierajúcej žene, keď zavolali vrtuľník, nebol k dispozícii, lebo to je merito veci. Ostatné už bolo len odpútavanie pozornosti.
A typicky je možné, že ja občas buchnem do rečníckeho pultu, prepáčte mi, ale vy, keď vám dôjdu argumenty, prejdete na osobné invektívy. A ja sa nebudem venovať osobným invektívam. Nehnevajte sa, ja sa budem venovať faktom a budem sa venovať skutočnosti, že ministerstvo zdravotníctva zlyhalo a ohrozilo životy a zdravie ľudí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Začnem od konca, tak sa to možno lepšie pamätá.
Ja nesúdim pani ministerku, na to nie som kompetentný, ani nikto zo 40 poslancov, ktorí podali návrh na mimoriadnu schôdzu, nesúdia pani ministerku. Úrad pre dohľad vyšetrí, či bola poskytnutá adekvátna prvá pomoc a zdravotná starostlivosť ťažko poranenej žene, a som zvedavý, aké budú tieto výsledky. Faktom ale je, čo je napísané aj v správe, a nikto to nepopiera, že keď k nej bol privolaný vrtuľník, nepriletel, lebo žiadny nebol k dispozícii. A tejto vete, ktorá je napísaná v správe pani ministerky, Úrad pre dohľad už nezmení, ani nič iné nedomyslí, ani to neprepracuje.
Čo sa týka vystúpení pánov poslancov Petráka, Blahu a Martvoňa, ja tomu rozumiem, že sa snažíte odpútavať pozornosť a ísť do osobných invektív, kľudne to skúšajte ďalej, nepodarí sa vám to, budem sa držať len faktov, ktoré sme zistili na poslaneckom prieskume a ktoré sú v správe, ktorú predložila pani ministerka na výbor.
Otázku pána poslanca Petráka ohľadom finančných prostriedkov v zdravotníctve mu veľmi rád zopakujem, keď bude prerokovaný štátny rozpočet, kde dávate historicky najmenej peňazí do zdravotníctva, ale o tom budeme hovoriť niekedy inokedy.
To ale, čo chcem povedať, je, že 22. septembra 2004 som aj ja hlasoval za zákon o záchrannej zdravotnej službe a za 9 rokov, odkedy je tento zákon účinný, sa nestalo, aby 5 dní nemohli lietať k pacientom záchranárske vrtuľníky, lebo úradníci si nerobia svoju robotu. Až teraz. Až teraz, dámy a páni.
A k pánovi poslancovi Balážovi poviem len toľko, tvrdí, že zákon nebol porušený. Občania neplatia úradníkov za to, aby dodržiavali zákon, to je automatické, ale za to, aby poskytovali dobré služby, a tie teraz zlyhali.

Ďakujem pekne, pán minister, ja nebudem hovoriť dlho, ale musím zareagovať na to, čo tu povedala pani ministerka Zvolenská, aj na to, čo povedali niektorí kolegovia v rámci faktických poznámok.
Chcem povedať, že pani ministerka opakovane povedala, že tu dochádza k účelovému a klamlivému prepojeniu medzi tragickou nehodou a zlyhaním ministerstva zdravotníctva a toto účelové a klamlivé prepojenie sme údajne skonštruovali s pánom poslancom Uhliarikom. Chcem len povedať, že toto účelové a klamlivé prepojenie sme neskonštruovali. Toto prepojenie vzniklo automaticky 13. septembra a odvtedy vo verejnosti existuje a všetci o ňom v tejto súvislosti hovoria. A nebudem vás zabávať čítaním mediálnych informácií.
Rád by som ale povedal, že keď som požiadal pani ministerku o správu, požiadal som ju na výbore pre zdravotníctvo, o správu o okolnostiach poskytnutia prvej pomoci 39-ročnej žene, ktorá utrpela ťažké poranenia. A potom som ju požiadal o druhú správu, o výberovom konaní na Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu. Ktorí ste na výbore, veľmi dobre to viete. Tú prvú správu mi kolegovia zo SMER-u schválili, tú druhú nie.
Keď sme išli na prieskum na ministerstvo zdravotníctva, zaoberali sme sa len výberovým konaním na povolenia na Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu. Ničím iným. Keď som prišiel na predposledný výbor pre zdravotníctvo, chcel som navrhnúť uznesenie, aby sme uzavreli poslanecký prieskum. Pretože, čo sa týka záverov správy, tak ako pani ministerka Zvolenská, aj ja som sa obrátil na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, môžem vám prečítať aj odpoveď, ktorú som dostal od pani predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že mi nevie poskytnúť žiadne informácie do konečného prešetrenia celej situácie.
Čiže tieto dve veci som považoval za oddelené v danej chvíli, len ten problém nastal, že keď som na výbore chcel uzavrieť poslanecký prieskum, vaši kolegovia zo SMER-u mi povedali, že počkajme na výsledky Úradu pre dohľad. To povedala v tejto chvíli dnes aj pani ministerka. Načo čaká na výsledky Úradu pre dohľad? Tak len nato, lebo tieto dve veci logicky súvisia potom. Veď SMER to spája, dámy a páni. Veď to treba potom oddeliť od seba a majme jednu schôdzu k výberovému konaniu a majme druhú schôdzu k správe o okolnostiach poskytnutia prvej pomoci.
Súhlasím s rečníkom, ktorý povedal, že nie to spôsobilo smrť tejto mladej ženy, že nepriletel záchranársky vrtuľník. Nie. Ťažké poranenie hrudníka spôsobilo smrť tejto mladej ženy s veľkou pravdepodobnosťou, veď uvidíme, čo napíše Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. To je jasné.
Faktom ale je, že keď k nej bol privolaný vrtuľník, žiadny nebol k dispozícii. A to spôsobilo zlyhanie ministerstva zdravotníctva, ktoré zanedbalo svoje povinnosti a tým ohrozilo životy a zdravie ľudí! Tá žena nedostala šancu. (Rečník prstom zaťukal na rečnícky pult.) Ja nebudem špekulovať o tom, či mohla, alebo nemohla žiť, ak by bola včas prišla k adekvátnej pomoci v špecializovanej nemocnici v Národnom ústave srdcových chorôb. Som chirurg, viem, ako je to mnohokrát, keď bojujeme o ľudský život. Veľmi dobre to viem zo svojej praxe. Ale faktom je, že záchranný systém je tu preto, aby ste dostali šancu, aby, keď bude najhoršie, vám poskytol čo najúčinnejšiu pomoc. A to sa v tejto chvíli nestalo a z toho viníme ministerstvo zdravotníctva a zlyhanie ministerstva zdravotníctva.
Pani ministerka nám prečítala, pardon, pustila záznam z krajského operačného strediska o 15.09 aj o 15.23. Škoda, že nám nepustila záznam o 16.55 aj 17 sekúnd. Ja z neho viem prečítať len to, čo napísala pani ministerka do správy, ktorú doniesla na výbor pre zdravotníctvo.
"16.55:17 hod. primár OaNFNsP Skalica žiada transport pacientky do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Primár už pri žiadosti o transport Vrtuľníkovou záchrannou zdravotnou službou konštatuje", nebudem čítať diagnózy, "ťažký stav pacienta. V tom čase zasahuje Vrtuľníková záchranná zdravotná služba Nitra pri prevoze pacienta do Kardiocentra v Nitre. Primár po dohode s operátorom krajského operačného strediska volí transport pozemnou ambulanciou Záchrannej zdravotnej služby, ktorá je k dispozícii priamo v areáli Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica."
Kde bol vrtuľník o 16.55 a 17 sekúnd? O Žiline sa tu nepíše nič. Nitriansky vrtuľník zasahoval niekde vo svojom operačnom území a nebol k dispozícii. A môžme ďalej špekulovať, či napríklad mohol letieť vrtuľník z Banskej Bystrici alebo z Popradu. Kľudne, verte tomu, že možno by doletel. Faktom je, že celé západné Slovensko, jeden a pol milióna obyvateľov Trenčína, Bratislavy, Nitry a Trnavy nechalo ministerstvo zdravotníctva 5 dní na jednom vrtuľníku v Nitre. (Rečník zaťukal na rečnícky pult.) To je v poriadku?! Nič sa nestalo? Všetko je O.K.? Ste s tým spokojní? Ja nie. Ja nie!
Pani ministerka, to, čo ste potom predviedli o úspechoch vášho ministerstva za jeden a pol roka, nemôžem ináč hodnotiť, len ako odpútavanie pozornosti. Preto som aj s kolegom Uhliarikom chcel byť veľmi exaktný v odôvodnení návrhu na vyslovenie nedôvery, pretože sme chceli uviesť všetky reálne fakty. (Rečník zaťukal na rečnícky pult.)
Ja by som vedel tiež špekulovať a povedať niektoré veľmi zaujímavé súvislosti v špekulatívnej rovine, budem sa držať len tých faktov, ktoré sú známe, ktoré boli v správe, ktoré predložila pani ministerka a ktoré sme zistili na poslaneckom prieskume a predložila nám to vo forme správy výberová komisia. Žiadne iné údaje, časové, používať nebudem, dámy a páni.
Pani ministerka, neodpútavajte tu pozornosť od problému, od zlyhania ministerstva zdravotníctva, ktoré vediete, a nevypočítavajte tu svoje úspechy.
Chcem sa venovať faktom a na záver poviem už len toľko, že ten, kto tu jediný začal niečo s niečím účelovo spájať, bola pani ministerka zdravotníctva. Keď účelovo spojila túto mimoriadnu schôdzu s voľbami do vyšších územných celkov.
Pani ministerka, táto schôdza nesúvisí s voľbami do vyšších územných celkov, ale súvisí so zlyhaním ministerstva zdravotníctva, ktoré vediete!
A na záver chcem povedať kolegom, ktorí prejavili malý citový poryv vo vzťahu k rodine, v ktorej sa stala tragédia. Ja som úprimnú sústrasť tejto rodine vyjadril 17. septembra, dámy a páni, a sľúbil som verejne v médiách, že túto kauzu nedovolím zamiesť pod koberec. (Rečník zaťukal na rečnícky pult.) Áno, budú aj orgány činné v trestnom konaní, uisťujem vás, ale najprv musíme vyvodzovať politickú zodpovednosť voči pani ministerke, lebo ona nesie zodpovednosť za zlyhanie ministerstva zdravotníctva, ktoré ohrozilo životy a zdravie ľudí, ona nesie zodpovednosť za to, že výberová komisia spackala výberové konanie. A keď 39-ročná žena bojovala o život a potrebovala záchranársky vrtuľník, práve nebol k dispozícii.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená vláda Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Zuzane Zvolenskej, poverenej riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
13. septembra 2013 sa stala vážna dopravná nehoda na Záhorí. Mladá žena utrpela ťažké poranenia hrudníka, ktoré si vyžadovali rýchly letecký transport do Národného ústavu srdcových chorôb v Bratislave. V čase, keď bol k pacientke privolaný záchranársky vrtuľník, žiadny nebol k dispozícii. Pacientka, bohužiaľ, svojim zranenia podľahla. Nevieme, či 39-ročná ťažko ranená mladá žena mohla žiť, ak by sa dostala k špecializovanej pomoci skôr. Podstatné však je, že keď bol k pacientke privolaný záchranársky vrtuľník, žiadny nebol k dispozícii.
Je nespochybniteľné, že záchranný systém zlyhal. Pacientka nedostala ani šancu dostať sa k špecializovanej liečbe skôr. Pritom záchranárske vrtuľníky aj s posádkami museli v Trenčíne a v Bratislave sedieť na zemi, kým ona v piatok 13. septembra popoludní bojovala o život.
V stredu 11. septembra 2013 totiž o polnoci skončila platnosť povolenia dovtedajším poskytovateľom Vrtuľníkovej záchrannej služby v Bratislave a Trenčíne. A ministerstvo zdravotníctva nestihlo včas dokončiť súťaž o nové povolenia. Vydalo ich až 16. septembra 2013.
39-ročná ťažko ranená žena nedostala šancu, lebo ministerstvo zdravotníctva meškalo 5 dní s vydaním povolení na stanice Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v Trenčíne a Bratislave.
Toto zlyhanie ministerstva zdravotníctva je neospravedlniteľné. Ministerstvo zdravotníctva hrubým zanedbaním svojich povinností ohrozilo životy a zdravie ľudí. A plnú politickú zodpovednosť za to nesie ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Preto 40 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podalo návrh na vyslovenie nedôvery ministerke zdravotníctva, o ktorom dnes rokujeme.
Dámy a páni, keď sme dňa 22. septembra 2004 v tejto snemovni hlasmi 88 poslancov schválili úplne nový zákon o záchrannej zdravotnej službe, verili sme, že Slovensko vďaka tomuto zákonu vybuduje moderný a dobre fungujúci záchranný systém. Aj keď v slovenskom zdravotníctve máme veľa starostí a nedostatkov, záchranná zdravotná služba je pilier, na ktorý sa mohli pacienti vždy spoľahnúť. Pacienti mali deväť rokov istotu, že ak bude najhoršie, záchranný systém im poskytne účinnú pomoc. Túto istotu sme, dámy a páni, mali až doteraz.
V dňoch 12. až 16. septembra 2013 sme boli prvýkrát od účinnosti tohto zákona svedkami závažného výpadku záchranného systému Slovenska. Päťdňový výpadok v záchrannom systéme Slovenskej republiky nemá obdobu v doterajšej histórii. A znovu zopakujem, že sa tak stalo na základe zanedbania povinnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Poslanecký prieskum Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo 9. októbra 2013 na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky zistil závažné pochybenia výberovej komisie Ministerstva zdravotníctva vo výberovom konaní na vydanie povolení na prevádzkovanie Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v Trenčíne a v Bratislave. Výberová komisia si najprv so všetkým dávala načas, potom požadovala, čo nebolo v súťažných podmienkach, a nakoniec vedome odignorovala posledný možný termín, dokedy mala rozhodnúť.
Poďme ale po poriadku.
2. mája 2013 Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vyhlásilo výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Lehota na podanie žiadosti bola ministerstvom stanovená na 3. júla 2013. Deň pred tým ministerka zdravotníctva vymenovala členov výberovej komisie na prevádzkovanie ambulancií Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.
Výberovej komisii trvalo tri týždne, kým sa prvý raz stretli nad doručenými žiadosťami a 23. júla konštatovali, že obaja uchádzači o stanice Trenčín a Bratislava formálne splnili podmienky.
Ďalšie dva týždne im trvalo, kým 6. augusta na ďalšom stretnutí zistili, že jednému z uchádzačov chýba certifikát EMS, ktorý ale nebol uvedený v súťažných podmienkach a pri formálnom posúdení žiadostí pred dvoma týždňami 23. júla si jeho potrebu výberová komisia nevšimla. Výberová komisia tak od uchádzača začala dodatočne požadovať doklad, ktorý zabudla uviesť do súťažných podmienok. Termín na doručenie certifikátu mal súťažiaci do 30 dní, teda do 13. septembra 2013. Dva dni po tom, ako skončila platnosť predchádzajúcich povolení na Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu.
Výberová komisia na svojom dopoludňajšom zasadnutí dňa 9. septembra 2013, a teraz, dámy a páni, prosím, sledujte termíny, výberová komisia na svojom dopoludňajšom zasadnutí v pondelok 9. septembra 2013 dohodla, že vec uzavrú až 16. septembra 2013, o týždeň v pondelok. S vedomím, že to bude päť dní po skončení platnosti dovtedajších povolení. Pritom súťažiaci doručil chýbajúci doklad na ministerstvo v deň zasadnutia výberovej komisie popoludní 9. septembra 2013. Výberová komisia teda nemala žiadnu prekážku, aby obratom rozhodla a predišla výpadku Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v Trenčíne a v Bratislave, napriek tomu čakala so svojím rozhodnutím do 16. septembra. Ľahkovážnosť, s akou vysokí ministerskí úradníci, ktorí boli pani ministerkou vymenovaní za členov výberovej komisie, umožnili výpadok v záchrannom systéme, je bezprecedentným prípadom v histórii záchranného systému na Slovensku. Výsledkom tohto nezodpovedného konania bolo, že päť dní nemohli z Bratislavy a Trenčína lietať záchranárske vrtuľníky k pacientom. A jediná odpoveď predsedu výberovej komisie, vedúceho služobného úradu ministerstva zdravotníctva, vysokého štátneho funkcionára, ktorého menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky a je najbližším spolupracovníkom pani ministerky zdravotníctva, teda jediná odpoveď pána Senčáka bola, že členovia výberovej komisie vraj mali toľko iných povinností, že sa nemohli stretnúť skôr. Nehoráznosť!
Za také zlyhanie, aké urobili na ministerstve zdravotníctva, odstupuje vo vyspelej Európe minister. Ale venujme sa Slovensku a hovorme o Slovensku.
Minister Šagát v roku 2000 odstúpil z pozície ministra zdravotníctva, keď cítil, že pre prezidenta Schustera asi neurobilo slovenské zdravotníctvo všetko, čo malo. Nemal žiadnu vinu na zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytnutá prezidentovi Schusterovi. Ale cítil morálnu zodpovednosť za svojich lekárov a sestry v rezorte.
Minister obrany Liška odstúpil v roku 2006, keď padlo lietadlo v Hejciach plné našich vojakov. Jeho vina? Žiadna. Ale cítil morálnu zodpovednosť za svojich vojakov.
Ministerka Zvolenská nemá len morálnu zodpovednosť. Jej ministerstvo zanedbaním povinností ohrozilo životy a zdravie ľudí. Pani ministerka možno 9. septembra nevedela, čo vystrája výberová komisia pod vedením pána vedúceho služobného úradu Senčáka. Ale keď 11. septembra hovorkyňa ministerstva zdravotníctva informovala, že výberová komisia nestihla vyhodnotiť súťaž o povolenia v Trenčíne a v Bratislave a rozhodne až v pondelok 16. septembra, už o tom vedela. Minimálne od 11. septembra pani ministerka vedela, že tender je spackaný a pokazený. A celých päť dní neurobila nič. Pritom chýbajúci dokument bol od 9. septembra poobedia na ministerstve zdravotníctva.
Viackrát som v médiách čítal tvrdenie ministerstva zdravotníctva, že vraj neporušili zákon. Možno. Ale ako napísať do zákona ľudskosť a svedomie? Ako to tam treba napísať?
Pani ministerka, môžete sa dnes skryť za väčšinu vašich poslancov. A oni vás asi aj svojimi telami budú kryť. Ale svojmu svedomiu neujdete. A vy viete, pani ministerka, že vaši úradníci chybili a vy ste neurobili nič.
A čo vaše svedomie, vážené kolegyne, vážení kolegovia? Naozaj ste presvedčení, že ministerstvo zdravotníctva urobilo všetko? (Ruch v sále.) Táto kauza...

Paška, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, ja vás poprosím.

Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Táto kauza zostane navždy hanbou nášho zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva hrubým zanedbaním svojich povinností ohrozilo životy a zdravie ľudí. 39-ročná ťažko ranená žena nedostala šancu, lebo ministerstvo zdravotníctva meškalo päť dní s vydaním povolení na Vrtuľníkovú záchrannú službu v Trenčíne a v Bratislave. Ministerka zdravotníctva nesie plnú politickú zodpovednosť za toto zlyhanie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás požiadať o vyslovenie nedôvery ministerke zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzane Zvolenskej.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som niekoľkými myšlienkami prispel aj ja do diskusie k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a potom by som rád podal jeden pozmeňovací návrh, ktorý už máte rozdaný v laviciach.
Už v prvom čítaní som povedal, že tento zákon, ktorý predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny, je v niečom dobrý, v niečom zlý. V čom je dobrý? Dobrý je v tom, že vláda si všimla problém a chce ho riešiť. Problém, o ktorom hovoríme už niekoľko rokov v Národnej rade, o ktorom hovoríme aj v tomto funkčnom období, už mnohokrát na rokovaniach pléna Národnej rady, veď predkladajú sa tu rôzne návrhy zákonov. Mnohé predkladá aj moja politická strana SDKÚ - DS; či už pán Kaník, alebo ja; ktorými chceme riešiť problém marginalizovaných skupín, problém rómskej komunity, problém dlhodobo nezamestnaných, problém, že mnohí ľudia sú nezamestnaní dlhodobo nie preto, že pre nich nie je práca, ale oni tú prácu prakticky ani nehľadajú, pretože je pre nich výhodnejšie poberať sociálne dávky. Hovoríme o zle nastavenom systéme, kde je výhodnejšie nepracovať, ako pracovať. Takže to, že si vláda všimla tento problém a že prichádza s nejakými riešeniami, je dobrá správa.
Zlá správa je, že tieto riešenia sú nedostačujúce. Tieto riešenia sú možno začiatkom, na ktoré budú musieť nadväzovať ďalšie a ďalšie riešenia, aby ten systém naozaj začal reálne fungovať. Jednou vetou by som to povedal, že dobre, ale málo. O tom je tento vládny návrh zákona.
Keď vystupujem v pléne a hovorím o problematike marginalizovaných skupín, o ľuďoch, ktorí žijú zo sociálnych dávok, často hovorím, že ak chceme nastaviť spravodlivý systém, musí sa opierať o tri základné piliere. Tým prvým pilierom je, že zákony majú platiť pre všetkých rovnako. Tým druhým pilierom je, že pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky, a tým tretím pilierom je, že musí byť práca pre nízkokvalifikovaných ľudí. Musím povedať, že riešenia, ktoré sú v tomto návrhu zákona, sa dotýkajú toho 1. a 2. piliera, teda že zákony majú platiť pre všetkých rovnako a že pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky.
No tak, ako to už povedal vo faktickej poznámke pán poslanec Kaník, som náchylný - a stále viac uvažujem o tomto vládnom návrhu zákona -, som náchylný, že ho podporím aj ja v treťom čítaní, že budem zaňho hlasovať z jednoduchého dôvodu, aby som umožnil vláde začať tento ťažký proces. Začať tento ťažký proces, do ktorého, ak bude pán minister ochotný, veľmi radi budeme prinášať naše návrhy a doplnenia, aby ten systém fungoval lepšie, aby to bolo naozaj v praxi vykonateľné.
Kde totižto vidíme problémy? Vládny návrh zákona zavádza povinnosť vykonávať aktivačnú prácu. Navrhuje, aby sa znížila dávka v hmotnej núdzi o 61,60 eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nemá príjem z práce a zároveň sa na základe výzvy nezúčastnil menších obecných služieb. Takže takto povedané, principiálne je to správne. Kto chce plnú výšku sociálnych dávok, mal by ukázať nejakú aktivitu. Nie raz a nie dvakrát v tomto funkčnom období sme o tom s poslancom Kaníkom v tomto pléne rozprávali. Áno, plnú výšku sociálnych dávok by mal človek, ktorý je na to odkázaný, ukázať, prejaviť nejakú aktivitu. V tejto línii ide vládny návrh zákona.
Ten problém je ale v tom, ako to bude v praxi fungovať, pretože podmienka, ktorú stavia ministerstvo práce, je, že musí sa zúčastniť na základe výzvy menších obecných služieb. Si predstavte obec, kde je 20 dlhodobo nezamestnaných, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi. Tak tá obec možno vytvorí v rámci malých obecných služieb 20 pracovných príležitostí, kde sa budú môcť prihlásiť. A predstavte si obec, kde je 500 ľudí, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, a celá obec má 800 obyvateľov alebo tisíc. Dokáže ten starosta vytvoriť v rámci malých obecných služieb 500 pracovných príležitostí? Nie, on ich vie vytvoriť naozaj dvadsať. Takže tých 500 ľudí sa prihlási na tých dvadsať, zákon je splnený, oni reagovali na výzvu, oni chcú pracovať, nikto im tú prácu nevie dať. A tým pádom môžu poberať plnú dávku v hmotnej núdzi. Čiže filozoficky rozumné. Kto chce plnú sociálnu dávku, musí prejaviť aktivitu a zúčastniť sa malých obecných služieb. Len prakticky ako to bude fungovať?
Preto by som znovu dal do pozornosti aj pozmeňujúci návrh, ktorý dával pán poslanec Zajac, jeho nejakú ďalšiu modifikáciu, ktorý hovorí o tom, že skúsme do týchto prác, ktoré by mohli dlhodobo nezamestnaní na to, aby získali plnú výšku dávky v hmotnej núdzi, skúsme zapojiť ďalšie inštitúcie: štát, VÚC-ku, tretí sektor, dobrovoľnícke inštitúcie, urbariáty, skrátka čo najviac takýchto pracovných príležitostí vytvárajme, pretože o tom tento zákon nehovorí. Pán minister povie, že áno, zákon o hmotnej núdzi nemá hovoriť o vytváraní pracovných príležitostí, na to sú iné nástroje. Ja to ale hovorím v komplexe, lebo jeden nástroj v jednom zákone by mal korešpondovať s iným nástrojom v inom zákone.
Čiže toto je moja výhrada voči tomuto riešeniu. Obávam sa, že v praxi bude viac formálne a že ľudia budú poberať dávky v hmotnej núdzi len na základe toho, že budú reagovať na výzvu, nie na základe toho, že naozaj niečo odpracujú.
Ďalší inštitút, alebo ďalší nástroj, ktorý prináša tento vládny návrh zákona, je zavedenie osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných, ktorým zanikol nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 63,07 eur po dobu šiestich mesiacov. Znovu dobre myslené opatrenie. Ja som to povedal aj v prvom čítaní. To znamená, ak si dlhodobo nezamestnaný nájde prácu, ten príjem je na úrovni minimálnej mzdy a viac, príde o dávku v hmotnej núdzi a začne počítať. A naozaj sa reálne, žiaľ, môže dostať do situácie, že zistí, že on vlastne chodí do práce pre 10 euro. Sa mu to neoplatí. Príde o tak veľa sociálnych výhod tým, že si našiel prácu za minimálnu mzdu, že sa mu to jednoducho neoplatí. Takže ministerstvo prichádza s nejakou kompenzáciou, aby sa to viac oplatilo. Rozumiem tomuto opatreniu, všetko však má svoje háčiky a svoje riziká.
To prvé, čo chcem povedať, je skutočnosť, že bude to trošku diskriminačné voči ostatným nezamestnaným. Pán poslanec Kaník to rozobral, nejdem dlho o tom rečniť, o tom hovoril veľmi podrobne. Ten problém je v tom, že, no predstavte si, že pred účinnosťou tohto zákona si nejaký dlhodobo nezamestnaný našiel prácu. On nedostal tých 63 euro. Teraz je preňho výhodnejšie byť znovu dlhodobo nezamestnaný a tak sa vrátiť do tej práce. Alebo čo po šiestich mesiacoch? Ďalšia otázka. Po šiestich mesiacoch sa znovu dostane do situácie, že keď chodí do práce, tak vlastne má plus 10 euro, a keď nechodí do práce, tak má mínus 10 euro, čiže sa to neoplatí. Ďalší problém.
Ďalší problém, lebo tento pozmeňovací návrh, pardon, tento vládny návrh je postavený na takej optimistickej vízii, ja sa tomu nevysmievam, ale optimistickej vízii, že minimálna mzda až jej trojnásobok, a vtedy dostane tých 63 euro. No viete, som z východu Slovenska, v regióne, kde teda je problém dať minimálnu mzdu a nie v regióne, kde dlhodobo nezamestnaný si nájde prácu za trojnásobok minimálnej mzdy, čiže omnoho viac ako o násobkoch minimálnej mzdy by som bol radšej, keby sme otvorili diskusiu, či už v tomto zákone, alebo pri ďalších návrhoch zákonov, opozičných či vládnych, o tom, že niekedy je aj minimálna mzda problém.
Pán minister, ja rozumiem tomu, čo ste včera povedali, že chcete zvýšiť minimálnu mzdu, aby tie nožnice medzi tými, čo nechcú pracovať, a tými, čo chcú pracovať, sa zväčšili, teda sa oplatilo pracovať. Ja tomu rozumiem. Len niekedy sa naozaj dostaneme do situácie, že kvalifikáciou, zručnosťami a reálnou situáciou na trhu je dať minimálnu mzdu v Sobranciach alebo v Medzilaborciach problém dlhodobo nezamestnanému, ktorý nemá skončené základné vzdelanie. Tu by sme skôr mali uvažovať o tom, aby sme znovu v nejakej kombinácii zapojili súkromný sektor do toho. Teda on vie dať 250 euro? Vie dať 200 euro za tú prácu? Fajn, poďme sa rozprávať o tom, ako sa dostať na minimálnu mzdu, povedzme prostredníctvom medzitrhu práce. Nie prostredníctvom toho, že šesť mesiacov dáme každému dlhodobo nezamestnanému, keď sa zamestná, paušálne 63 euro, ale aby sme čo najviac dlhodobo nezamestnaných aspoň za minimálnu mzdu v kombinácii s tým, čo vie dať zamestnávateľ a čo vie dať štát, dostali na trh práce. Tento problém by bol omnoho pálčivejší v okresoch ako Rožňava, Trebišov, Gelnica ako toto opatrenie, s ktorým prichádzate. Návod do budúcnosti, uvažujme o medzitrhu práce, tak sme to nazvali onehdy v SDKÚ - DS, môže sa to volať kľudne aj ináč, ale tá filozofia je podstatná, že niekto by týmto nízkokvalifikovaným dlhodobo nezamestnaným ľuďom, mnohokrát aj Rómom, pomenujme to, aj tú prácu vedel možno dať na nejaké obdobie a majú preňho, tá práca má preňho hodnotu 200 - 250 euro. Minimálna mzda je už veľa, a tak začne špekulovať, ako to robiť ináč a nie v zmysle zákona a nie tak, aby platil odvody týmto ľuďom, a to nechceme. To nikto z nás nechce.
Tento návrh možno otvoril aj diskusiu o chudobných pracujúcich. Lebo stále v tejto krajine máme akýsi pocit, že tu máme chudobných ľudí, to sú tí, ktorí nepracujú, a potom tu máme ľudí, ktorí pracujú, a tým pádom už sme vyriešili ich problém. Nevyriešili sme. Tu máme mnohokrát mnohopočetné rodiny, kde jeden z rodičov má prácu a druhý ju aj chce mať, len jednoducho nemá pracovnú príležitosť a táto rodina je reálne chudobná. O tom je pozmeňujúci návrh pána poslanca Kaníka, ktorý považujem za systémovejší a rád by som vám ho dal do pozornosti. Za systémovejší, pri všetkej úcte, ako vládny návrh so 63 eurami na šesť mesiacov, pretože rieši, aby sa 40 % príjmu nezapočítavalo pri nároku na dávku v hmotnej núdzi. Pomôžete tým mnohopočetným nízkopríjmovým rodinám, ktoré ale pracujú, ktorí sú tí poctivci, že do tej práce idú a chcú pracovať. Týmto by sme pomohli a systémovo. Neriešili by sme, že pred účinnosťou zákona zamestnaný dlhodobo nezamestnaný alebo po účinnosti zákona, či šesť mesiacov je málo alebo veľa, vyriešili by sme to udržateľne a dlhodobo.
A ďalšia vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je, pri návrhu zákona o hmotnej núdzi je pozmeňujúci návrh, ktorý na záver prečítam a podám, len ho veľmi krátko vysvetlím. Viete, náš sociálny systém s dávkou v hmotnej núdzi poväčšine skoro 100-percentne pomáha ľuďom, ktorí buď pracovali v živote veľmi málo, alebo nepracovali vôbec. Sú chudobní a treba im pomôcť. Pomáhame im, ale náš sociálny systém úplne zabúda na ľudí, ktorí celý život pracovali, poctivo vychovávali svoje deti a nie vlastným zavinením sa dostali do ťažkej sociálnej situácie. Nechcem byť populistický, ale keď si pozriete Modré z neba, v jednej relácii bol aj pán premiér s Košičankou Jankou, príbeh Janky z Modrého z neba pozná každý, rezonoval v slovenskej spoločnosti, a ja prichádzam, myslím si, so systémovým riešením. Viete, nevyriešite to tým, že Vilo Rozboril urobí riešenie pre jednu ženu, ktorá sa nie vlastným zavinením s dvoma nezaopatrenými deťmi dostala do ťažkej sociálnej situácie. Treba to vyriešiť systémovo a ja navrhujem plný súbeh dávok zo sociálneho poistenia, na ktoré vznikol nárok človeku na základe odpracovaných rokov, ako materské, nemocenské, invalidný dôchodok, ale aj sirotské a vdovské, lebo to je po manželovi, ktorý povedzme zomrel, alebo po manželke, s dávkou v hmotnej núdzi. Dnes sa totižto z týchto sociálnych dávok alebo dávok zo sociálneho poistenia, na ktoré vznikol nárok na základe odpracovaných rokov, nezapočítava iba 25 % do nároku na dávku v hmotnej núdzi. Čiže prakticky títo ľudia nedostanú túto dávku v hmotnej núdzi. Vyzerá to teda tak, že dvaja rodičia vychovávajú dve deti, manžel mal tragickú nehodu a zomrel, čiže je tu nejaké sirotské do tej rodiny, matka je ťažko chorá, je na nemocenskej alebo na invalidnom dôchodku a sú tam dve nezaopatrené deti. Sociálny stav tejto rodiny prudko padol. Viete si to predstaviť? Dvaja zarábajúci a v priebehu roka padli o niekoľko poschodí nižšie vo svojom sociálnom statuse. Ako pomôže štát v tejto chvíli? Nijak. Nijak. Na to nepamätá zákon o pomoci v hmotnej núdzi, preto prichádzam s týmto pozmeňovacím návrhom a rád by som vás poprosil o jeho podporu.
No a posledná poznámka je k návrhu, ktorý je vo vládnom návrhu zákona, na zavedenie možnosti strhávať pokutu uloženú v rámci priestupkového konania z dávok. My sme s pánom splnomocnencom vlády pre rómsku problematiku pánom Pollákom boli v jednej diskusnej relácii v Slovenskom rozhlase a sme si vymieňali názory, či to bude fungovať, alebo to nebude fungovať. Ja som hovoril aj niektoré konkrétne príklady, kde to podľa môjho názoru nebude fungovať, a preto by som znovu dal do pozornosti to riešenie, ktoré opakovane hovoríme, že strhávať pokutu je síce dobrý krok, ale mali by sme to kombinovať možnosť, s možnosťou to odpracovať. A znovu som pri tom, že ale musíme vytvárať pracovné príležitosti. Myslím si, že by to mohlo byť lepším riešením, no lebo predstavte si niekoho, ktorý dostane pokutu každý týždeň. Jemu sa tie pokuty naakumulujú a budú tieto pokuty strhávať z jeho dávky v hmotnej núdzi. Po akých splátkach ich budete strhávať, po 5 euro? Po 10? Však niečo mu aj musíte nechať. Má veľa detí tento človek, alebo to pácha dieťa v tejto rodine. A to je tá moja otázka, ktorú som kládol pánovi splnomocnencovi Pollákovi, čiže ako to urobíme v tom Sačurove? Ten príbeh poznáte, toho uja, ktorý má dom hneď vedľa rómskej kolónie a každý deň mu maloletí a mladiství prejdú cez plot a páchajú mu priestupkovú činnosť v jeho vlastnom, na jeho vlastnom pozemku. Tým ako stiahneme tú pokutu? Otcovi ju stiahneme v priestupkovom konaní, keď to každý deň páchajú, koľko vieme stiahnuť, keď tam je 8 detí v tej rodine? Čiže znovu som pri tom, že principiálne tomu rozumiem, len vykonateľnosť v praxi, preto si myslím, že uvažujme aspoň o tej kombinácii, možnosť to odpracovať, možnosti to odpracovať.
Dámy a páni, nechcem už viac hovoriť, ja podporím tento vládny návrh zákona v treťom čítaní, budem za to hlasovať, aby som mal, poviem to tak, dobrý pocit z toho, že som umožnil vláde začať tento proces. Pán minister sa pustil do veľmi náročného procesu a sme na úplnom začiatku. Urobili sa nejaké, naznačujú sa nejaké prvé kroky, aplikačná prax podľa môjho názoru dá skôr za pravdu mojim obavám ako tomu, že to bude fungovať. Vtedy je len dôležité, aby sme sa na to dívali ako na problém, ktorý na Slovensku máme a je úplne jedno, či je tu červená, modrá, zelená, alebo oranžová vláda, tento problém sa zväčšuje a my ho potrebujeme, dámy a páni, vážení poslanci a poslankyne Národnej rady, riešiť. Ponúkať riešenia. Niekedy možno aj systémom pokus a omyl, ale ponúkať riešenia, hlavne nestrčiť hlavu do piesku. Vláda hlavu z piesku vybrala, ide s nejakými riešeniami, to je dobré, že prichádza s riešeniami, a treba v tomto procese pokračovať ďalej.
Dovoľte mi podať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V § 4 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová "z materského,"
2. V § 4 ods. 3 sa vkladá nové písmeno v), ktoré znie:
"v) materské, invalidný dôchodok, sociálny dôchodok priznaný z dôvodu invalidity, sirotský dôchodok, vdovský alebo vdovecký dôchodok, alebo nemocenské posudzovaného rodiča nezaopatreného dieťaťa."
Zdôvodnenie: Jedným z dlhodobých nedostatkov nášho sociálneho systému je, že ľudia, ktorí sa nie vlastným zavinením ocitnú v núdzi (zákerná choroba, ťažký úraz, smrť v rodine) často ostávajú na hranici prežitia. Nielenže v takejto situácii prichádzajú o príjem z práce, ale štát im poskytne len zanedbateľnú pomocnú ruku niekedy ani nie na úrovni, v akej ich dostávajú občania, ktorí nikdy v živote nepracovali a nemajú záujem pracovať. Najhoršie sú na tom pracujúce rodiny s deťmi, v ktorých rodičia pracovali a roky prispievali do sociálnych fondov, nemocenské a dôchodkové poistenie a jeden alebo obaja z dôvodu choroby, úrazu či úmrtia stratia príjem z pracovnej činnosti. Sociálna situácia sa v takejto rodine prudko zhorší, ale zo strany štátu nedostane žiadnu pomoc okrem tej, na ktorú si celý čas platila odvody. A tak sa príjem jedného alebo oboch rodičov, a teda celej rodiny, zníži iba na sociálnu dávku, na ktorú si rodičia sami počas rokov práce prispievali, materská, nemocenská, invalidný alebo vdovský dôchodok. Navrhujem preto systémové riešenie v takýchto ťažkých sociálnych situáciách pre pracujúce rodiny s deťmi aspoň do tej miery, ako to v súčasnosti sociálny systém poskytuje sociálne neprispôsobivým občanom, ktorí nikdy nepracovali a nemajú záujem pracovať.
Pozmeňujúci návrh navrhuje súbeh materskej, nemocenskej, invalidného, sociálneho a vdovského dôchodku osoby vychovávajúcej nezaopatrené dieťa s dávkou v hmotnej núdzi. Nárok aj na dávku v hmotnej núdzi tak získajú rodičia detí, ktorí sú v súčasnosti odkázaní len na dávku zo systému sociálneho poistenia, na ktorú získali nárok vďaka tomu, že pracovali. Zmena by tak napríklad rodine, kde matka sama vychováva dve deti a materské predstavuje jediný zdroj príjmu, mohla priniesť až 150 eur vo forme dávky v hmotnej núdzi, respektíve 240 eur, pokiaľ vie zdokladovať výdavky spojené s bývaním. Napríklad rodine s dvoma deťmi, kde jeden z rodičov musel pracovať, musel prestať pracovať, lebo sa dlhodobo lieči na rakovinu a rodina nemá iný zdroj príjmu, by táto zmena mohla priniesť až 194 eur, respektíve 284 eur, pokiaľ vedia zdokladovať výdavky spojené s bývaním.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, tak ako moji predrečníci už hovorili o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení, že ide o návrh zákona, ktorý je pomerne rozsiahly a rieši veľké množstvo čiastkových vecí, ktoré sa týkajú samostatne zárobkovo činných osôb, dobrovoľne poistených osôb, pohľadávok Sociálnej poisťovne a postavenia fyzických osôb v období starostlivosti o dieťa, je to naozaj zákon, ktorý aspoň tak, ako to odôvodňuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vznikol na základe podnetov z praxe a aplikačnej praxe. No, súhlasím s tým čo hovoril jeden z mojich predrečníkov pán poslanec Mihál, že je dobré, keď poznatky z aplikačnej praxe dokážeme pravidelne v nejakých intervaloch zapracovať do vládneho návrhu zákona, lebo tak to má svoju logiku. Človek nikdy, keď pripravuje nejaký návrh zákona, schvaľuje nejaký návrh zákona, nemôže celkom presne vedieť, ako to v praxi bude fungovať, prípadne nemôže vedieť, aké problémy v aplikačnej praxi môžu nastať. Takže z tohto pohľadu rozumiem tomuto vládnemu návrhu zákona, aj ho v princípe vítam, že ho máme v pléne Národnej rady. Keď však hovoríme o tom, že vznikli v aplikačnej praxi určité problémy so zákonom o sociálnom poistení, teraz by som rád hovoril skôr o tom, čo nie je v tomto vládnom návrhu zákona. Niečo tam je, o tom hovorili mnohí moji predrečníci. A tak ako aj avizovala pani podpredsedníčka Národnej rady, že budem dávať jeden pozmeňovací návrh, tak rád by som ho predložil. Skôr, ako ho ale predložím, ho krátko okomentujem.
To, čo mi chýba v tejto novele zákona o sociálnom poistení je oprava, podľa názoru mnohých, chybného vzorca na zvyšovanie vdovských dôchodkov, ktorý navrhnem formou poslaneckého pozmeňovacieho návrhu na konci môjho vystúpenia opraviť, respektíve zmeniť. V septembri Národná rada Slovenskej republiky zamietla novelu, ktorú som predkladal spolu s mojim kolegom z poslaneckého klubu Ľudovítom Kaníkom, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento poslanecký návrh zákona obsahoval opravu spomínaného chybného vzorca na zvyšovanie vdovských dôchodkov.
O čo ide? Novela zákona o sociálnom poistení, ktorú presadila vláda Roberta Fica, schválila mechanizmus valorizovania dôchodkov o pevnú sumu. Pre rok 2013 je táto pevná suma ustanovená opatrením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 329/2012 Z. z. (ďalej len opatrenie). Ako som o tom hovoril pri predkladaní môjho poslaneckého návrhu zákona, dostal som niektoré podnety, veľmi konkrétne podnety od vdov, ktoré poberajú aj vdovský dôchodok a ktoré správne poukázali na to, že spôsob výpočtu pevnej sumy valorizácie dôchodkov v súbehu určený v § 82 ods. 9 a 10 novely diskriminuje vdovy s nízkym starobným dôchodkom. Výsledkom tohto nespravodlivého mechanizmu valorizovania vdovských dôchodkov u vdov s nízkym starobným dôchodkom vznikli vlastne dva problémy.
Ten prvý problém je ten, že zákon určuje pevnú sumu valorizácie pre vdovy a vdovcov z priemerných dôchodkov vyplácaných v súbehu. Vypočítaná pevná suma valorizácie je teda logicky nižšia z dôvodu nižšej výšky priemerných dôchodkov vyplácaných v súbehu. Čiže ak niekto poberá vdovský aj starobný dôchodok v súbehu, a tak je to u vdov a vdovcov, to znamená, že podľa nastaveného mechanizmu valorizácie, ktorý nastavila vláda v novele sociálneho, zákona o sociálnom poistení, tá situácia vyzerá tak, že vypočíta sa tá suma, o koľko sa má valorizovať z priemeru dôchodkov, ktoré sú v súbehu, ale kratšie, čiže samozrejme, tá valorizačná suma je nižšia. To je prvý problém.
A druhý problém, že vďaka takémuto spôsobu výpočtu nám vznikli dve kategórie vdov. Vdovám s nízkym starobným dôchodkom, ktorý sa v súbehu kráti starobný dôchodok, sa v roku 2012 podľa opatrenia ministerstva práce valorizovali dôchodkové dávky o 10,80 euro mesačne. Vdovám s vyšším starobným dôchodkom, ktorým sa v súbehu kráti vdovský dôchodok, sa v roku 2012 podľa opatrenia ministerstva práce, sociálnych vecí valorizovali dôchodkové dávky pevnou sumou o 14,40 euro mesačne.
Čiže tu vzniká naozaj veľký nepomer medzi tým, či má vdova pri určení jej definitívneho dôchodku v súbehu vyšší starobný a lebo vyšší vdovský dôchodok. Keď má vyšší starobný dôchodok, tak po výpočte pevnej sumy sa jej valorizuje dôchodok o 14,40, keď má vyšší vdovský dôchodok a kráti sa jej starobný dôchodok, tak v súhrne sa jej potom valorizuje jej dôchodok o 10,80 euro. Dokonca ten vzorec, preto poukazujem na to, že je chybný takýmto spôsobom, určený, resp. je chybné takýmto spôsobom to vypočítavať, lebo tu dochádza dokonca ešte k paradoxnejšej chvíli, že vdovám s nízkym starobným dôchodkom, ktorým sa v súbehu kráti starobný dôchodok sa týmto omylom dokonca ich starobný a vdovský dôchodok v súhrne spolu zvyšujú o nižšiu sumu, teda valorizuje sa im dôchodok len o 10,80 ako rovnako nízky starobný dôchodok dôchodkyni, ktorá nepoberá vdovský dôchodok. Jej sa valorizuje dôchodok o 11,20 euro.
Keďže systém valorizácie dôchodkov o pevnú sumu je nastavený na päť rokov, tak samozrejme v rozsahu piatich rokov, keď počítate päť rokov po 12 mesiacov, tam vychádza, že vdove, ktorej sa v súbehu kráti starobný dôchodok, takáto vdova môže týmto chybným vzorcom prísť v porovnaní so svojou susedou, ktorej sa v súbehu kráti vdovský dôchodok, až o 600 euro v priebehu piatich rokov a to je už pre dôchodcu naozaj veľká položka. To už je položka, o ktorej sa oplatí diskutovať, aj keď tie čísla, ktoré som hovoril, sa zdajú byť pomerne malé, ale každopádne zakladajú určitú nespravodlivosť. A o tom, to využijem v túto chvíľu, že aj o tom chcem hovoriť.
Ja som rozumel tomu, že keď vláda prišla v zákone o sociálnom poistení s riešením, aby sa valorizovali dôchodky o pevnú sumu, tak vláde išlo predovšetkým o to, aby sa nižšie dôchodky zvyšovali rovnako ako tie vysoké dôchodky, pretože ak je to len percento, tak logicky, keď máte vyšší dôchodok, tak tá konečná suma je vyššia. Čiže vláda prioritne chcela zaviesť čo najvyššiu spravodlivosť do valorizovania dôchodkov.
Musím, ale povedať, že keď sa vychádza z takto nastaveného mechanizmu, akým ho nastavila vláda, prichádzame k tomuto výsledku, že skrátka jednej vdove, ktorej sa krátil starobný dôchodok v súbehu, sa mesačne valorizoval dôchodok o 10,80. Druhej vdove, ktorej sa v súbehu krátil vdovský dôchodok, sa valorizoval celkový dôchodok o 14,40 a tretej pani, ktorá nepoberá vdovský dôchodok, ale má starobný dôchodok, rovnakej výšky mala predtým ,ako tieto dve jej susedy vdovy, sa valorizoval dôchodok o 11,20. Čiže ja by som chcel navrhnúť, aby sme odstránili tento omyl, resp. aby sme do toho, omyl, aby sme do toho vniesli väčšiu spravodlivosť.
Návrh, ktorý predložím je o tom, aby sa tento spôsob výpočtu valorizovania zmenil, aby sa suma valorizovania všetkých dôchodkových dávok určovala z priemernej výšky konkrétnej dávky, až následne sa v súbehu nižšia z týchto súm znížila o 50 %. Čiže pri valorizovaní dôchodkov v podstate navrhujem taký istý mechanizmus, aký v súčasnosti slúži na výpočet dôchodku v súbehu, lebo aj dnes je to tak, že sa vdove alebo vdovcovi určí vdovský alebo vdovecký dôchodok, akej výšky by mal byť. Určí sa mu jeho starobný dôchodok a ten dôchodok, ktorý je nižš,í sa kráti o 50 %. Čiže my prichádzame len s tým istým mechanizmom, aby sa takýmto istým spôsobom vypočítala valorizácia, to znamená z priemeru všetkých starobných dôchodkov sa vypočíta valorizovanie. Z priemeru všetkých vdovských dôchodkov sa vypočíta tá suma, ktorá sa má valorizovať a v súbehu sa nižšia z týchto súm zníži o 50 %. V dôsledku toho by nastala omnoho väčšia spravodlivosť pri valorizovaní a tieto diskrepancie, tieto rozdiely a nespravodlivosti, na ktoré som, ktoré som uvádzal vo svojom vystúpení, by sa odstránili. Som o tom presvedčený, že tento môj návrh by mal veľmi pozitívny sociálny vplyv a som o tom presvedčený, že by došlo len k prerozdeleniu celkových nákladov na valorizáciu dôchodkov, čiže nemalo by to nejaké ďalšie požiadavky na rozpočet verejnej správy.
Chcem informovať aj o tom, že teda nerobím nejakú partizánsku činnosť, že som sa teraz zobudil a prichádzam s nejakým riešením. Ja som aj interpeloval pána ministra Richtera v tejto veci hneď ako som tieto podnety od vdov dostal. Dostal som aj odpovede od ministerstva práce, ktorá teda ma nepotešila, lebo bola niečo v tom zmysle, že teda je to tak, ako to je a je to tak správne a žiadna chyba vo vzorci nie je a opravovať ju nechcú. Preto som aj predložil návrh zákona, ktorý ale plénum Národnej rady na septembrovej schôdzi neschválilo. Napriek tomu sa o to znovu pokúšam, keď aj plénum dnes neschváli, resp. zajtra tento pozmeňovací návrh, nič sa nedeje. To, čo je dôležité, je, aby pán minister Richter vedel o tomto probléme a pri ďalšej novelizácii začal tento problém riešiť. Mne nejde o nič iné, len o to, aby sme to vyriešili, lebo to považujem za nespravodlivé. Keď chcela vláda valorizovať pevnou sumou, cieľom vlády bolo, aby hlavne dôchodcom s nízkymi dôchodkami pomohla. Lenže podľa mňa to nie je dobre nastavené, lebo vzniká nespravodlivosť a musíte uznať, že tri susedy vedľa seba na ulici, každá má dnes rovnaký resp. mala pred zavedením valorizácie o pevnú sumu rovnakú výšku dôchodku a každej sa tento dôchodok valorizuje o inú sumu, lebo záleží podľa toho, že či sa jej pôvodne krátil starobný, či sa jej krátil vdovský, alebo sa jej nekrátilo nič, lebo má len jeden dôchodok.
Takže toľko k vysvetleniu môjho pozmeňujúceho návrhu a teraz dovoľte, aby som ho podal. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651.
1. Bod 15. znie: § 82 ods. 9 a 10 znejú:
"(9) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odsekov 2 až 7 z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a). Invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok, ktoré nie sú vyplácané v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšujú pevnou sumou, ktorá sa určí poľa odseku 4 z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a).
(10) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odsekov 2 až 7 z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a). Invalidný dôchodok podľa § 266, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšuje pevnou sumou, ktorá sa určí podľa odseku 4 z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a)."
2. bod. Za bod 15 sa vkladá nový bod 16, ktorý znie: Bod 16. § 82 odsek 18 znie:
"(18) Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok, pričom z pevnej sumy zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume pevných súm zvyšovania dôchodkových dávok sa vypláca jedna polovica pevnej sumy, ktorou sa zvyšuje vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok."
Zdôvodnenie: Napráva sa omyl v spôsobe výpočtu valorizácie dôchodkov vdov, ktorý spôsobil, že niektorým vdovám sa dôchodok v súbehu zvyšoval menej ako predtým, kým neovdoveli. Navrhuje sa preto, aby sa suma valorizovania všetkých dôchodkových dávok starobné, vdovské a invalidné určovala z priemernej výšky konkrétnej dávky a až následne sa nižšia z týchto súm znížila o 50 %. Do systému valorizácie a dôchodkových dávok sa tak zavedie rovnaký postup, ako pri určovaní krátenia nižšieho dôchodku pri dôchodkoch vyplácaných v súbehu.
Dámy a páni, toľko môj pozmeňujúci návrh. Poprosím vás o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. K niekoľkým myšlienkam pani poslankyne Nicholsonovej by som rád zareagoval. Jednak by som sa vrátil na úvod k tomu, o čom hovorila, k protiústavnému zákonu, ktorý bol presadený počas prvej vlády Roberta Fica, ktorý zaviedol službu, ale nedal peniaze. Vláda Ivety Radičovej sa túto situáciu snažila riešiť, pán minister Mihál prišiel s riešením a aj preto, lebo medzitým sme opakovane museli dofinancovať sociálne služby neverejných poskytovateľov zo štátneho rozpočtu. A riešenie pána ministra Mihála, vtedajšieho ministra, bolo o tom, že chcel viac zapojiť klienta do financovania sociálnych služieb, viac zapojiť rodinu, to, čo hovorila aj pani poslankyňa Nicholsonová.
Ten problém bol ale v tom, že jednak to bolo pomerne rýchle riešenie, tak to vnímam ja, jednak sme sa dostali v lete minulého roku do situácie, že mnohí klienti boli, sa cítili byť ohrození v zariadeniach sociálnych služieb a jednak sa len potvrdilo to, že kým nedáte dosť peňazí do sociálnych služieb, vždy niekomu zostane v rukách Čierny Peter. Buď je to VÚC-ka, buď sú mestá a obce, alebo je štát, alebo sú to neverejní poskytovatelia, alebo sú to klienti v sociálnych zariadeniach. Vždy niekomu zostáva Čierny Peter v rukách. Aj preto, keď sme, SDKÚ navrhovala posunúť, odsunúť túto zmenu financovania. Nakoniec SMER schválil návrh, teda úplne zrušiť túto formu financovania. Čakali sme na tento zákon, ktorý dnes predkladá pán minister Richter, že vyrieši problém financovania sociálnych služieb. Nerieši ho, pán minister, ho naozaj nevyrieši dostačujúco. Prvým problémom je, že musel ustúpiť ZMOS-u v tom, že zrušil zrovnoprávnenie klientov vo verejných a neverejných zariadeniach. A ten druhý problém, ktorý vidím, je v tom, že stále nie je doriešené, ako bude rezort zdravotníctva a zdravotné poisťovne financovať ošetrovateľskú starostlivosť v sociálnych zariadeniach... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)