Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som niekoľkými myšlienkami prispel aj ja do diskusie k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a potom by som rád podal jeden pozmeňovací návrh, ktorý už máte rozdaný v laviciach.
Už v prvom čítaní som povedal, že tento zákon, ktorý predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny, je v niečom...
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som niekoľkými myšlienkami prispel aj ja do diskusie k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a potom by som rád podal jeden pozmeňovací návrh, ktorý už máte rozdaný v laviciach.
Už v prvom čítaní som povedal, že tento zákon, ktorý predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny, je v niečom dobrý, v niečom zlý. V čom je dobrý? Dobrý je v tom, že vláda si všimla problém a chce ho riešiť. Problém, o ktorom hovoríme už niekoľko rokov v Národnej rade, o ktorom hovoríme aj v tomto funkčnom období, už mnohokrát na rokovaniach pléna Národnej rady, veď predkladajú sa tu rôzne návrhy zákonov. Mnohé predkladá aj moja politická strana SDKÚ - DS; či už pán Kaník, alebo ja; ktorými chceme riešiť problém marginalizovaných skupín, problém rómskej komunity, problém dlhodobo nezamestnaných, problém, že mnohí ľudia sú nezamestnaní dlhodobo nie preto, že pre nich nie je práca, ale oni tú prácu prakticky ani nehľadajú, pretože je pre nich výhodnejšie poberať sociálne dávky. Hovoríme o zle nastavenom systéme, kde je výhodnejšie nepracovať, ako pracovať. Takže to, že si vláda všimla tento problém a že prichádza s nejakými riešeniami, je dobrá správa.
Zlá správa je, že tieto riešenia sú nedostačujúce. Tieto riešenia sú možno začiatkom, na ktoré budú musieť nadväzovať ďalšie a ďalšie riešenia, aby ten systém naozaj začal reálne fungovať. Jednou vetou by som to povedal, že dobre, ale málo. O tom je tento vládny návrh zákona.
Keď vystupujem v pléne a hovorím o problematike marginalizovaných skupín, o ľuďoch, ktorí žijú zo sociálnych dávok, často hovorím, že ak chceme nastaviť spravodlivý systém, musí sa opierať o tri základné piliere. Tým prvým pilierom je, že zákony majú platiť pre všetkých rovnako. Tým druhým pilierom je, že pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky, a tým tretím pilierom je, že musí byť práca pre nízkokvalifikovaných ľudí. Musím povedať, že riešenia, ktoré sú v tomto návrhu zákona, sa dotýkajú toho 1. a 2. piliera, teda že zákony majú platiť pre všetkých rovnako a že pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky.
No tak, ako to už povedal vo faktickej poznámke pán poslanec Kaník, som náchylný - a stále viac uvažujem o tomto vládnom návrhu zákona -, som náchylný, že ho podporím aj ja v treťom čítaní, že budem zaňho hlasovať z jednoduchého dôvodu, aby som umožnil vláde začať tento ťažký proces. Začať tento ťažký proces, do ktorého, ak bude pán minister ochotný, veľmi radi budeme prinášať naše návrhy a doplnenia, aby ten systém fungoval lepšie, aby to bolo naozaj v praxi vykonateľné.
Kde totižto vidíme problémy? Vládny návrh zákona zavádza povinnosť vykonávať aktivačnú prácu. Navrhuje, aby sa znížila dávka v hmotnej núdzi o 61,60 eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nemá príjem z práce a zároveň sa na základe výzvy nezúčastnil menších obecných služieb. Takže takto povedané, principiálne je to správne. Kto chce plnú výšku sociálnych dávok, mal by ukázať nejakú aktivitu. Nie raz a nie dvakrát v tomto funkčnom období sme o tom s poslancom Kaníkom v tomto pléne rozprávali. Áno, plnú výšku sociálnych dávok by mal človek, ktorý je na to odkázaný, ukázať, prejaviť nejakú aktivitu. V tejto línii ide vládny návrh zákona.
Ten problém je ale v tom, ako to bude v praxi fungovať, pretože podmienka, ktorú stavia ministerstvo práce, je, že musí sa zúčastniť na základe výzvy menších obecných služieb. Si predstavte obec, kde je 20 dlhodobo nezamestnaných, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi. Tak tá obec možno vytvorí v rámci malých obecných služieb 20 pracovných príležitostí, kde sa budú môcť prihlásiť. A predstavte si obec, kde je 500 ľudí, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, a celá obec má 800 obyvateľov alebo tisíc. Dokáže ten starosta vytvoriť v rámci malých obecných služieb 500 pracovných príležitostí? Nie, on ich vie vytvoriť naozaj dvadsať. Takže tých 500 ľudí sa prihlási na tých dvadsať, zákon je splnený, oni reagovali na výzvu, oni chcú pracovať, nikto im tú prácu nevie dať. A tým pádom môžu poberať plnú dávku v hmotnej núdzi. Čiže filozoficky rozumné. Kto chce plnú sociálnu dávku, musí prejaviť aktivitu a zúčastniť sa malých obecných služieb. Len prakticky ako to bude fungovať?
Preto by som znovu dal do pozornosti aj pozmeňujúci návrh, ktorý dával pán poslanec Zajac, jeho nejakú ďalšiu modifikáciu, ktorý hovorí o tom, že skúsme do týchto prác, ktoré by mohli dlhodobo nezamestnaní na to, aby získali plnú výšku dávky v hmotnej núdzi, skúsme zapojiť ďalšie inštitúcie: štát, VÚC-ku, tretí sektor, dobrovoľnícke inštitúcie, urbariáty, skrátka čo najviac takýchto pracovných príležitostí vytvárajme, pretože o tom tento zákon nehovorí. Pán minister povie, že áno, zákon o hmotnej núdzi nemá hovoriť o vytváraní pracovných príležitostí, na to sú iné nástroje. Ja to ale hovorím v komplexe, lebo jeden nástroj v jednom zákone by mal korešpondovať s iným nástrojom v inom zákone.
Čiže toto je moja výhrada voči tomuto riešeniu. Obávam sa, že v praxi bude viac formálne a že ľudia budú poberať dávky v hmotnej núdzi len na základe toho, že budú reagovať na výzvu, nie na základe toho, že naozaj niečo odpracujú.
Ďalší inštitút, alebo ďalší nástroj, ktorý prináša tento vládny návrh zákona, je zavedenie osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných, ktorým zanikol nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 63,07 eur po dobu šiestich mesiacov. Znovu dobre myslené opatrenie. Ja som to povedal aj v prvom čítaní. To znamená, ak si dlhodobo nezamestnaný nájde prácu, ten príjem je na úrovni minimálnej mzdy a viac, príde o dávku v hmotnej núdzi a začne počítať. A naozaj sa reálne, žiaľ, môže dostať do situácie, že zistí, že on vlastne chodí do práce pre 10 euro. Sa mu to neoplatí. Príde o tak veľa sociálnych výhod tým, že si našiel prácu za minimálnu mzdu, že sa mu to jednoducho neoplatí. Takže ministerstvo prichádza s nejakou kompenzáciou, aby sa to viac oplatilo. Rozumiem tomuto opatreniu, všetko však má svoje háčiky a svoje riziká.
To prvé, čo chcem povedať, je skutočnosť, že bude to trošku diskriminačné voči ostatným nezamestnaným. Pán poslanec Kaník to rozobral, nejdem dlho o tom rečniť, o tom hovoril veľmi podrobne. Ten problém je v tom, že, no predstavte si, že pred účinnosťou tohto zákona si nejaký dlhodobo nezamestnaný našiel prácu. On nedostal tých 63 euro. Teraz je preňho výhodnejšie byť znovu dlhodobo nezamestnaný a tak sa vrátiť do tej práce. Alebo čo po šiestich mesiacoch? Ďalšia otázka. Po šiestich mesiacoch sa znovu dostane do situácie, že keď chodí do práce, tak vlastne má plus 10 euro, a keď nechodí do práce, tak má mínus 10 euro, čiže sa to neoplatí. Ďalší problém.
Ďalší problém, lebo tento pozmeňovací návrh, pardon, tento vládny návrh je postavený na takej optimistickej vízii, ja sa tomu nevysmievam, ale optimistickej vízii, že minimálna mzda až jej trojnásobok, a vtedy dostane tých 63 euro. No viete, som z východu Slovenska, v regióne, kde teda je problém dať minimálnu mzdu a nie v regióne, kde dlhodobo nezamestnaný si nájde prácu za trojnásobok minimálnej mzdy, čiže omnoho viac ako o násobkoch minimálnej mzdy by som bol radšej, keby sme otvorili diskusiu, či už v tomto zákone, alebo pri ďalších návrhoch zákonov, opozičných či vládnych, o tom, že niekedy je aj minimálna mzda problém.
Pán minister, ja rozumiem tomu, čo ste včera povedali, že chcete zvýšiť minimálnu mzdu, aby tie nožnice medzi tými, čo nechcú pracovať, a tými, čo chcú pracovať, sa zväčšili, teda sa oplatilo pracovať. Ja tomu rozumiem. Len niekedy sa naozaj dostaneme do situácie, že kvalifikáciou, zručnosťami a reálnou situáciou na trhu je dať minimálnu mzdu v Sobranciach alebo v Medzilaborciach problém dlhodobo nezamestnanému, ktorý nemá skončené základné vzdelanie. Tu by sme skôr mali uvažovať o tom, aby sme znovu v nejakej kombinácii zapojili súkromný sektor do toho. Teda on vie dať 250 euro? Vie dať 200 euro za tú prácu? Fajn, poďme sa rozprávať o tom, ako sa dostať na minimálnu mzdu, povedzme prostredníctvom medzitrhu práce. Nie prostredníctvom toho, že šesť mesiacov dáme každému dlhodobo nezamestnanému, keď sa zamestná, paušálne 63 euro, ale aby sme čo najviac dlhodobo nezamestnaných aspoň za minimálnu mzdu v kombinácii s tým, čo vie dať zamestnávateľ a čo vie dať štát, dostali na trh práce. Tento problém by bol omnoho pálčivejší v okresoch ako Rožňava, Trebišov, Gelnica ako toto opatrenie, s ktorým prichádzate. Návod do budúcnosti, uvažujme o medzitrhu práce, tak sme to nazvali onehdy v SDKÚ - DS, môže sa to volať kľudne aj ináč, ale tá filozofia je podstatná, že niekto by týmto nízkokvalifikovaným dlhodobo nezamestnaným ľuďom, mnohokrát aj Rómom, pomenujme to, aj tú prácu vedel možno dať na nejaké obdobie a majú preňho, tá práca má preňho hodnotu 200 - 250 euro. Minimálna mzda je už veľa, a tak začne špekulovať, ako to robiť ináč a nie v zmysle zákona a nie tak, aby platil odvody týmto ľuďom, a to nechceme. To nikto z nás nechce.
Tento návrh možno otvoril aj diskusiu o chudobných pracujúcich. Lebo stále v tejto krajine máme akýsi pocit, že tu máme chudobných ľudí, to sú tí, ktorí nepracujú, a potom tu máme ľudí, ktorí pracujú, a tým pádom už sme vyriešili ich problém. Nevyriešili sme. Tu máme mnohokrát mnohopočetné rodiny, kde jeden z rodičov má prácu a druhý ju aj chce mať, len jednoducho nemá pracovnú príležitosť a táto rodina je reálne chudobná. O tom je pozmeňujúci návrh pána poslanca Kaníka, ktorý považujem za systémovejší a rád by som vám ho dal do pozornosti. Za systémovejší, pri všetkej úcte, ako vládny návrh so 63 eurami na šesť mesiacov, pretože rieši, aby sa 40 % príjmu nezapočítavalo pri nároku na dávku v hmotnej núdzi. Pomôžete tým mnohopočetným nízkopríjmovým rodinám, ktoré ale pracujú, ktorí sú tí poctivci, že do tej práce idú a chcú pracovať. Týmto by sme pomohli a systémovo. Neriešili by sme, že pred účinnosťou zákona zamestnaný dlhodobo nezamestnaný alebo po účinnosti zákona, či šesť mesiacov je málo alebo veľa, vyriešili by sme to udržateľne a dlhodobo.
A ďalšia vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je, pri návrhu zákona o hmotnej núdzi je pozmeňujúci návrh, ktorý na záver prečítam a podám, len ho veľmi krátko vysvetlím. Viete, náš sociálny systém s dávkou v hmotnej núdzi poväčšine skoro 100-percentne pomáha ľuďom, ktorí buď pracovali v živote veľmi málo, alebo nepracovali vôbec. Sú chudobní a treba im pomôcť. Pomáhame im, ale náš sociálny systém úplne zabúda na ľudí, ktorí celý život pracovali, poctivo vychovávali svoje deti a nie vlastným zavinením sa dostali do ťažkej sociálnej situácie. Nechcem byť populistický, ale keď si pozriete Modré z neba, v jednej relácii bol aj pán premiér s Košičankou Jankou, príbeh Janky z Modrého z neba pozná každý, rezonoval v slovenskej spoločnosti, a ja prichádzam, myslím si, so systémovým riešením. Viete, nevyriešite to tým, že Vilo Rozboril urobí riešenie pre jednu ženu, ktorá sa nie vlastným zavinením s dvoma nezaopatrenými deťmi dostala do ťažkej sociálnej situácie. Treba to vyriešiť systémovo a ja navrhujem plný súbeh dávok zo sociálneho poistenia, na ktoré vznikol nárok človeku na základe odpracovaných rokov, ako materské, nemocenské, invalidný dôchodok, ale aj sirotské a vdovské, lebo to je po manželovi, ktorý povedzme zomrel, alebo po manželke, s dávkou v hmotnej núdzi. Dnes sa totižto z týchto sociálnych dávok alebo dávok zo sociálneho poistenia, na ktoré vznikol nárok na základe odpracovaných rokov, nezapočítava iba 25 % do nároku na dávku v hmotnej núdzi. Čiže prakticky títo ľudia nedostanú túto dávku v hmotnej núdzi. Vyzerá to teda tak, že dvaja rodičia vychovávajú dve deti, manžel mal tragickú nehodu a zomrel, čiže je tu nejaké sirotské do tej rodiny, matka je ťažko chorá, je na nemocenskej alebo na invalidnom dôchodku a sú tam dve nezaopatrené deti. Sociálny stav tejto rodiny prudko padol. Viete si to predstaviť? Dvaja zarábajúci a v priebehu roka padli o niekoľko poschodí nižšie vo svojom sociálnom statuse. Ako pomôže štát v tejto chvíli? Nijak. Nijak. Na to nepamätá zákon o pomoci v hmotnej núdzi, preto prichádzam s týmto pozmeňovacím návrhom a rád by som vás poprosil o jeho podporu.
No a posledná poznámka je k návrhu, ktorý je vo vládnom návrhu zákona, na zavedenie možnosti strhávať pokutu uloženú v rámci priestupkového konania z dávok. My sme s pánom splnomocnencom vlády pre rómsku problematiku pánom Pollákom boli v jednej diskusnej relácii v Slovenskom rozhlase a sme si vymieňali názory, či to bude fungovať, alebo to nebude fungovať. Ja som hovoril aj niektoré konkrétne príklady, kde to podľa môjho názoru nebude fungovať, a preto by som znovu dal do pozornosti to riešenie, ktoré opakovane hovoríme, že strhávať pokutu je síce dobrý krok, ale mali by sme to kombinovať možnosť, s možnosťou to odpracovať. A znovu som pri tom, že ale musíme vytvárať pracovné príležitosti. Myslím si, že by to mohlo byť lepším riešením, no lebo predstavte si niekoho, ktorý dostane pokutu každý týždeň. Jemu sa tie pokuty naakumulujú a budú tieto pokuty strhávať z jeho dávky v hmotnej núdzi. Po akých splátkach ich budete strhávať, po 5 euro? Po 10? Však niečo mu aj musíte nechať. Má veľa detí tento človek, alebo to pácha dieťa v tejto rodine. A to je tá moja otázka, ktorú som kládol pánovi splnomocnencovi Pollákovi, čiže ako to urobíme v tom Sačurove? Ten príbeh poznáte, toho uja, ktorý má dom hneď vedľa rómskej kolónie a každý deň mu maloletí a mladiství prejdú cez plot a páchajú mu priestupkovú činnosť v jeho vlastnom, na jeho vlastnom pozemku. Tým ako stiahneme tú pokutu? Otcovi ju stiahneme v priestupkovom konaní, keď to každý deň páchajú, koľko vieme stiahnuť, keď tam je 8 detí v tej rodine? Čiže znovu som pri tom, že principiálne tomu rozumiem, len vykonateľnosť v praxi, preto si myslím, že uvažujme aspoň o tej kombinácii, možnosť to odpracovať, možnosti to odpracovať.
Dámy a páni, nechcem už viac hovoriť, ja podporím tento vládny návrh zákona v treťom čítaní, budem za to hlasovať, aby som mal, poviem to tak, dobrý pocit z toho, že som umožnil vláde začať tento proces. Pán minister sa pustil do veľmi náročného procesu a sme na úplnom začiatku. Urobili sa nejaké, naznačujú sa nejaké prvé kroky, aplikačná prax podľa môjho názoru dá skôr za pravdu mojim obavám ako tomu, že to bude fungovať. Vtedy je len dôležité, aby sme sa na to dívali ako na problém, ktorý na Slovensku máme a je úplne jedno, či je tu červená, modrá, zelená, alebo oranžová vláda, tento problém sa zväčšuje a my ho potrebujeme, dámy a páni, vážení poslanci a poslankyne Národnej rady, riešiť. Ponúkať riešenia. Niekedy možno aj systémom pokus a omyl, ale ponúkať riešenia, hlavne nestrčiť hlavu do piesku. Vláda hlavu z piesku vybrala, ide s nejakými riešeniami, to je dobré, že prichádza s riešeniami, a treba v tomto procese pokračovať ďalej.
Dovoľte mi podať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V § 4 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová "z materského,"
2. V § 4 ods. 3 sa vkladá nové písmeno v), ktoré znie:
"v) materské, invalidný dôchodok, sociálny dôchodok priznaný z dôvodu invalidity, sirotský dôchodok, vdovský alebo vdovecký dôchodok, alebo nemocenské posudzovaného rodiča nezaopatreného dieťaťa."
Zdôvodnenie: Jedným z dlhodobých nedostatkov nášho sociálneho systému je, že ľudia, ktorí sa nie vlastným zavinením ocitnú v núdzi (zákerná choroba, ťažký úraz, smrť v rodine) často ostávajú na hranici prežitia. Nielenže v takejto situácii prichádzajú o príjem z práce, ale štát im poskytne len zanedbateľnú pomocnú ruku niekedy ani nie na úrovni, v akej ich dostávajú občania, ktorí nikdy v živote nepracovali a nemajú záujem pracovať. Najhoršie sú na tom pracujúce rodiny s deťmi, v ktorých rodičia pracovali a roky prispievali do sociálnych fondov, nemocenské a dôchodkové poistenie a jeden alebo obaja z dôvodu choroby, úrazu či úmrtia stratia príjem z pracovnej činnosti. Sociálna situácia sa v takejto rodine prudko zhorší, ale zo strany štátu nedostane žiadnu pomoc okrem tej, na ktorú si celý čas platila odvody. A tak sa príjem jedného alebo oboch rodičov, a teda celej rodiny, zníži iba na sociálnu dávku, na ktorú si rodičia sami počas rokov práce prispievali, materská, nemocenská, invalidný alebo vdovský dôchodok. Navrhujem preto systémové riešenie v takýchto ťažkých sociálnych situáciách pre pracujúce rodiny s deťmi aspoň do tej miery, ako to v súčasnosti sociálny systém poskytuje sociálne neprispôsobivým občanom, ktorí nikdy nepracovali a nemajú záujem pracovať.
Pozmeňujúci návrh navrhuje súbeh materskej, nemocenskej, invalidného, sociálneho a vdovského dôchodku osoby vychovávajúcej nezaopatrené dieťa s dávkou v hmotnej núdzi. Nárok aj na dávku v hmotnej núdzi tak získajú rodičia detí, ktorí sú v súčasnosti odkázaní len na dávku zo systému sociálneho poistenia, na ktorú získali nárok vďaka tomu, že pracovali. Zmena by tak napríklad rodine, kde matka sama vychováva dve deti a materské predstavuje jediný zdroj príjmu, mohla priniesť až 150 eur vo forme dávky v hmotnej núdzi, respektíve 240 eur, pokiaľ vie zdokladovať výdavky spojené s bývaním. Napríklad rodine s dvoma deťmi, kde jeden z rodičov musel pracovať, musel prestať pracovať, lebo sa dlhodobo lieči na rakovinu a rodina nemá iný zdroj príjmu, by táto zmena mohla priniesť až 194 eur, respektíve 284 eur, pokiaľ vedia zdokladovať výdavky spojené s bývaním.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis