Videokanál poslanca
Loading the player...
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Uvádzajúci uvádza bod
30.10.2013 o 10:40 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Facebook
Twitter
Ďakujem pekne. Ja som mohol pánovi poslancovi Hlinovi odpovedať aj faktickou poznámkou, ale bál som sa, že do dvoch minút to nestihnem. Tak ale pokúsim sa naozaj len veľmi vecne odpovedať.
Pán poslanec Hlina to popísal veľmi dobre, ako to funguje v slovenskom zdravotníctve, len potom mal už na záver len takú rýchlu prešmyčku, že teda za všetko je vinný zisk zdravotných poisťovní. To by som bol opatrnejší s týmto vyjadrením, pretože to nie je pravda. Všade v Európe, hovorme o Európe, lebo tú poznáme, tu žijeme, tak nebudem sa porovnávať s novozélandským modelom alebo americkým. Všade v Európe, kde poskytujeme zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia, sa na plánované výkony čaká. Je úplne jedno, či je jedna zdravotná poisťovňa, či je ich viacej, či je národná zdravotná služba ako vo Veľkej Británii. Čakanie vo Veľkej Británii na plánovanú zdravotnú starostlivosť je legendárne. Každá britská rodina má príbeh o tom, ako čaká, ako príde najprv do jednej ambulancie na pohotovosť, akútny výkon, kde si zoberie lístok, aby po 8 hodinách prenikla do druhej čakárne, kde si tiež zoberie lístok, kde čaká ďalších 12 hodín. To sú už legendárne príbehy z britského zdravotníctva. O bulharskom nebudem hovoriť, kde je realita taká, že aj keď máte nárok na plánovanú zdravotnú starostlivosť v nemocnici, v podstate polovicu si musíte zaplatiť v hotovosti, ináč vám to nemocnica reálne nevie poskytnúť, lebo vás privítajú s tým, že nič nemajú. Hovoril zástupca pacientov minule na konferencii v Prahe, počul som ho hovoriť, majú veľmi silnú pacientsku organizáciu v Bulharsku.
Ale vrátim sa k meritu veci. Všade z verejného zdravotného poistenia sa na plánovanú zdravotnú starostlivosť čaká a viete prečo? Lebo sa hospodári s uzavretým koncom. To znamená, my vieme vopred, o chvíľu máme výbor pre zdravotníctvo a budeme sa pýtať pani ministerky, že prečo len toľko. Ale vieme vopred, koľko peňazí zhruba z disponibilných zdrojov majú zdravotné poisťovne na budúci rok na zdravotnú starostlivosť, čiže vieme, s akým hospodárime objemom. A tu prichádza prvý, prvá moja iná poznámka, možno ako povedal pán poslanec Hlina, že ono zdravotníctvo je čarovné v tom, že v niečom tam trhové mechanizmy, áno, platia, veď netvárme sa, že lekárne, distribučné spoločnosti nefungujú na základe trhových pravidiel, to by sme si klamali. Nie je to Červený kríž ani charitatívna organizácia. Ale v niečom neplatia. Viete v čom? Že existuje niečo, čomu sa hovorí informačná asymetria medzi vami a mnou, vy ste pacient, prídete ku mne, pán poslanec, ja som váš lekár a ja vám poviem: Ojoj, nie dobre vyzerá tá krčná chrbtica. Bude treba magnetickú rezonanciu. Pán Hlina, vy neviete, či treba magnetickú rezonanciu, vy ste v mojich rukách. Ja poviem, že treba, a vy mi veríte, prečo by ste mi neverili. Problém je, že my máme tzv. indukovanú spotrebu zdravotnej starostlivosti, tak to volajú v odbornej literatúre. To znamená, dokážeme umelo zvyšovať spotrebu vyšetrení, laboratórnych vyšetrení, diagnostických vyšetrení, kontrolná ambulancia, lebo ja ako lekár, keď vás budem opakovane pozývať na kontrolu každé štyri týždne, vy ešte budete aj šťastný, lebo poviete, aký starostlivý, dobrý pán doktor. Ja to vždy vykážem do zdravotnej poisťovne.
Rozumiete, to je ďalší problém. Preto to v praxi funguje tak a toto je dilema, s tým sme sa sporili veľmi s kolegami lekármi, že kto má byť ten dôležitý moment, ktorý riadi pohyb pacienta v systéme. Kto to má byť? Dnes podľa platnej legislatívy je to zdravotná poisťovňa. Problém je, že ale nedostala všetky kompetencie. To, čo navrhujem napríklad ja v tomto návrhu zákona, je aj posilnenie jej kompetencií, aj jej kompetencií riadiť pohyb svojho poistenca v systéme. Čiže zdravotná poisťovňa vám má nakúpiť zdravotnú starostlivosť doslova a do písmena, má. Možno sa to niekomu nepáči, kto je tak akože citlivejší na tieto etické výrazy, ale na každom generálnom riaditeľstve zdravotnej poisťovne je námestník pre nákup. Doslova tak sa volá, nakupuje zdravotnú poisť..., zdravotnú starostlivosť. A zhruba vie, na základe minuloročnej spotreby, koľko, a toho, aké sú výkony v jednotlivých nemocniciach na základe rokovaní, koľko plánovanej starostlivosti treba nakúpiť. On ju nakúpi, túto plánovanú zdravotnú starostlivosť. To je ten limit, to je to, čo je to zlé. To vám povie každý lekár, že keby tie limity neboli. Mohli by nebyť, keby sme vedeli, že nemáme uzavretý koniec.
Čiže pán minister Kažimír by tu prišiel a povedal: Drahí doktori, liečte, ľudia si to zaslúžia, ja to zaplatím. Potom mi pošlite faktúru na konci roka, ja zaplatím všetko. No lenže to tak nefunguje, my vieme, koľko máme peňazí, preto sú limity, preto musíme objednávať určitý objem výkonov, ktoré sa zazmluvňujú, a preto sa čaká, logicky.
Teraz k tomu zisku. Vy ste hovorili o tom, že teda je príliš vysoký alebo nízky, alebo bol vysoký, no my sme mali roky, keď sme v roku 2010 vytvorili vládu Ivety Radičovej a prebrali sme Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a nechcem byť politický, ale prvá vláda Roberta Fica nám ju nechala pred cross defaultom, my sme v júni mali stratu 65 miliónov euro a na konci roku 2010 120 miliónov euro. Pán Hlina, mínus 120 miliónov, nie plus tri, sedem..., mínus 120. To je aj odpoveď, že prečo sme v roku 2011, keď som to isté chcel: rozšíriť čakacie zoznamy na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť, urobili toto rozšírenie len o ďalšie tri diagnózy. Predtým sa viedli čakacie zoznamy len na kĺby, šošovky a operácie srdca a my sme rozšírili o mamografiu, liečbu rádioaktívnym jódom a liečby rázštepov. Otázka, prečo ste to neurobili vtedy, vecná. Čakal som, kto sa ma opýta: Nuž taký ste múdry, pán poslanec, prečo ste to vtedy neurobili? Lebo Všeobecná zdravotná si to nemohla dovoliť, by nemala finančné prostriedky, keby na ďalšie výkony mala odkladať technické rezervy, je hotová. Keby sme ju chceli; a ešte jednu poznámku poviem, že keď tu všetci rozprávajú o tom, ako sme chceli zničiť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu; keby sme ju boli chceli zničiť, zlá vláda SDKÚ, KDH, keby sme ju boli chceli zničiť, stačilo len čakať. Nič viac, len tak si zložiť ruky a nechať Všeobecnú zdravotnú na pokoji, bola by v cross defaulte v 2011. My sme ju zachránili a dnes je v kladných číslach, a to je pozitívna správa.
Ďalšia moja poznámka. No, dámy a páni, platíte zdravotnú poistku, za koho platí štát, nech sa páči, ale keď platíte vy zdravotnú poistku, sú to vaše peniaze na zdravotnú poist..., zdravotné poistenie. Vaše peniaze, ktoré si odkladáte na zdravotnú starostlivosť, vy by ste v akej inštitúcii chceli mať uložené vaše peniaze? V tej, ktorá krachuje, alebo v tej, ktorá hospodári v kladných číslach? Do ktorej banky si odnesiete svoje úspory, do stratovej alebo do ziskovej? A odpoveď máte na stole. Čiže to, že sú v kladnom hospodárskom výsledku, je dobrá správa pre slovenské zdravotníctvo, a preto som tu s týmto návrhom zákona teraz, už druhýkrát. Sú v kladnom hospodárskom výsledku a využime tento kladný hospodársky výsledok pre pacientov. Nedémonizujme ho, že teda ako zlí sú, vyťahujú, znárodniť, zoštátniť, zakázať, to k ničomu nevedie, len k prehratým arbitrážam. Využime tento pozitívny potenciál v prospech pacientov, lebo problém v tej argumentácii, čo ste povedali, pán poslanec, je v tom, že vy ste povedali: Pacienti dlho čakajú a keby tí nemali taký veľký zisk, tak by čakali kratšie. Áno, máte pravdu, len to treba napísať do zákona, pretože zdravotná poisťovňa robí len to, čo jej určuje zákon. Keď sme znovu na základe rozhodnutia Ústavného súdu povolili zisk zdravotných poisťovní, zaviedli sme podmienky. Dnes sú v zákone podmienky, dámy a páni, to nie je že bezbrehý zisk, ako hovoria niektorí ľavicoví populisti.
1) Zdravotná poisťovňa musí zaplatiť celú akútnu zdravotnú starostlivosť hneď.
2) Zdravotná poisťovňa musí zabezpečiť plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorú objednáva u poskytovateľov, na ktorú sa ale môže čakať.
3) Musí viesť technické rezervy na všetkých pacientov, ktorí čakajú na čakacích listinách dlhšie ako jeden rok.
A potom sú tam ďalšie fiškálne opatrenia, ktoré teraz pre pacientov nie sú dôležité, že 20 percent základného imania musí mať tiež odložené, to teraz nie je pre pacienta dôležité. Toto je dôležité pre pacienta a ja hovorím, no poďme ďalej, dajme ďalšiu podmienku. Musí viesť čakacie zoznamy na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť a tvoriť na ňu technické rezervy, nielen na šesť okruhov diagnóz a výkonov. O tom je tento návrh zákona, a hneď bude menší zisk. Len môžte si to dovoliť len vo chvíli, keď na to zdravotné poisťovne v kondícii majú.
Poviem úprimne, bol som teraz na jednej konferencii minulý týždeň, predstavoval som tento svoj návrh zákona, bol tam zástupca zdravotnej poisťovne Dôvera a zdravotnej poisťovne Union a povedali, že nemajú žiaden problém s týmto návrhom zákona. Oni svojim pacientom to vedia do 12 mesiacov ľahučko zabezpečiť. Ani dnes ich poistenci dlhšie nečakajú. Neviem, nepoznám reakciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale podľa mňa toto je riešenie, súhlasím s vaším názorom pacienta, pán poslanec, že ak máme zisk, využime ho na kratšie čakanie a na lepšiu starostlivosť o pacientov a tu je nástroj, ktorý som predložil, aby sme im znížili zisk a aby pacienti dostali skôr kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Stav prepisu
Autorizovaný
Autorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 26.11.2013 14:47 - 14:59 hod.
Viliam Novotný
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spoločný spravodajca, dámy a páni, keď pán prezident Slovenskej republiky vrátil zákon o pomoci v hmotnej núdzi, bol som veľmi zvedavý, aké pripomienky dal k tomuto návrhu, k vládnemu návrhu zákona pán prezident. Bol som naozaj zvedavý, čo vadilo pánovi prezidentovi, alebo čo vadí pánovi prezidentovi na tomto vládnom návrhu zákona, ktorý tu SMER schválil aj s...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spoločný spravodajca, dámy a páni, keď pán prezident Slovenskej republiky vrátil zákon o pomoci v hmotnej núdzi, bol som veľmi zvedavý, aké pripomienky dal k tomuto návrhu, k vládnemu návrhu zákona pán prezident. Bol som naozaj zvedavý, čo vadilo pánovi prezidentovi, alebo čo vadí pánovi prezidentovi na tomto vládnom návrhu zákona, ktorý tu SMER schválil aj s niektorými opozičnými poslancami z poslaneckého klubu OĽaNO, ktorí zrejme fandia splnomocnencovi pre rómsku problematiku pánovi Pollákovi. Bol som o to zvedavejší, že pán prezident Slovenskej republiky zatiaľ v tomto funkčnom období použil tento, toto jeho ústavné právo, právo veta prezidenta, právo vrátiť zákon do parlamentu s pripomienkami len 10-krát, na čo my sme boli zvyknutí omnoho častejšie, a musím povedať, že je to prvýkrát vo vzťahu k zákonu z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Treba povedať aj to, že keď sme v septembri a v októbri rokovali v prvom, druhom a treťom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona, aj ja, ale aj mnohí opoziční kolegovia viackrát vystúpili v rozprave a mali sme mnoho zásadných pripomienok k tomuto vládnemu návrhu zákona. Tieto zásadné pripomienky vychádzali predovšetkým z toho, že kvitujeme snahu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny riešiť problém. Berieme do úvahy aj to, že strana SMER si konečne všimla, že takýto problém na Slovensku máme, ktorý sa snaží týmto vládnym návrhom zákona riešiť. Takže to je určité pozitívum aj určitý posun aj v rétorike, ale hlavne v činoch strany SMER. Treba zas na druhej strane povedať, že mnohé z opatrení, ktoré sa nakoniec pretavili do definitívneho vládneho zákona, ktorý bol schválený v Národnej rade, sú nedostačujúce.
Musím ale povedať, že pripomienky, keď som si ich konečne prečítal, pripomienky pána prezidenta ma veľmi sklamali. Tým by som možno mal začať. Som sklamaný, prečo pán prezident vrátil tento vládny zákon do parlamentu. Pán prezident, keď si prečítate tieto pripomienky, je vám to nad slnko jasnejšie, že pán prezident zjavne nepochopil zámer tohto zákona ani vážnosť situácie s vyplácaním dávok v hmotnej núdzi, ktorú dnes na Slovensku máme. Rovnako tak, ako sme namietali v prvom a v druhom čítaní ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, že ani ono nepochopilo závažnosť tejto situácie a potrebu razantných riešení vo vyplácaní dávok v hmotnej núdzi. Pán prezident naozaj nepochopil zámer zákona. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi totižto upravuje podmienky, za ktorých naša spoločnosť napĺňa ústavné právo na zabezpečenie základných životných podmienok. Upravuje spôsob, ktorým spoločnosť podáva pomocnú ruku tým, ktorí sa v zmysle čl. 39 ods. 2 ústavy ocitli v hmotnej núdzi. Preto, ak pán prezident v druhej časti odôvodnenia, teda tej, kde vysvetľuje dôvody, pre ktoré dáva tieto pripomienky, hovorí o nútenej práci a odvoláva sa na dohovor Medzinárodnej organizácie práce, považujem tieto argumenty za scestné. Porovnávať to, čo je napísané vo vládnom zákone, s nútenou prácou je nenáležité a sám si neviem celkom vysvetliť, ako mohlo dôjsť k takejto chybe v stanovisku pána prezidenta. Treba povedať; a teraz budem chvíľu obhajovať vládny zákon, čo by som rád podčiarkol, lebo to opozícia nerobí často, takže upozorňujem aj kolegov zo SMER-u, že teraz budem chvíľu chváliť tento zákon. Cieľom tohto vládneho zákona totižto nebolo a nie je nikoho nútiť do práce, teda hovoriť o nútených prácach v zmysle nejakého medzinárodného dohovoru je scestné. To tu nemá miesto. Nikoho tento zákon nenúti do práce. Naopak, cieľom tohto zákona je zadefinovať, za akých podmienok sa človek ocitne v hmotnej núdzi.
Dámy a páni, nemôžme niekoho považovať za človeka, ktorý je v hmotnej núdzi, ak si nechce prilepšiť tým, že sa zúčastní malých obecných prác, na ktorých si trošku zarobí. Ešte raz. Možno iný pohľad na to, čo tvrdí pán prezident. Ak je niekto v hmotnej núdzi, je naozaj v zlej situácii. Dostáva dávku v hmotnej núdzi a má možnosť si privyrobiť ďalšie prostriedky prostredníctvom malých obecných prác. Ak niekto, kto je v hmotnej núdzi, hovorí vládny zákon, neprejaví záujem o obecné práce, nechce si ďalej privyrobiť, tak asi v tej hmotnej núdzi zrejme nie je. Až v takej zlej sociálnej situácii zrejme nie je, keď nepotrebuje si privyrobiť. Nemá záujem sa z tejto hmotnej núdze dostať von. Takže znovu by som chcel podčiarknuť tú skutočnosť, že ocitol som sa v zvláštnej zhode s kolegami zo strany SMER, a tak isto predpokladám, ako to navrhol pán spravodajca v spoločnej správe, spolu s kolegami zo strany SMER odmietnem tieto pripomienky pána prezidenta.
To ale nič nemení na skutočnosti, že vládny zákon je nedostatočný. Povedal som to v septembri, povedal som to v októbri, hovorím to aj v novembri. Je nedostačujúci. On síce začína riešiť problém, ktorý tu naozaj na Slovensku máme, a ja kvitujem skutočnosť, že si SMER tento problém všimol. Kvitujem skutočnosť, že prišiel s nejakými riešeniami. Faktom ale je, že tieto riešenia sú nedostačujúce, lebo v praxi nebudú fungovať. To je ten celý problém. Je správne rozlišovať pri vyplácaní sociálnych dávok medzi tými, ktorí sú aktívni, a medzi tými, ktorí nie sú aktívni. Hovoríme to, a za SDKÚ - DS to môžem povedať, od roku 2002, v SDKÚ - DS je veľmi správne rozdeľovať ľudí, ktorí chcú pracovať, sú aktívni, ale nevedia si nájsť prácu a dostanú sa do hmotnej núdze, a tí, ktorým to celkom vyhovuje, že sú v tej hmotnej núdzi. Nechcú robiť nič. Je to dôležité a správne a o tom je tento vládny zákon.
Na druhej strane ale podmienka, ktorá je tam stanovená, bude v praxi nefunkčná, pretože úplne stačí, ak ten, kto poberá dávku v hmotnej núdzi - to tiež asi pán prezident celkom nepochopil -, sa prihlási na malé obecné práce a tým pádom splnil podmienku. Obec mu ich bude musieť zabezpečiť; fajn, v obci, kde je 30 ľudí v hmotnej núdzi, si to nejak viem predstaviť. V obci, kde je 100 ľudí v hmotnej núdzi, to už bude veľký problém. Ale v obci, kde žije 2 600 obyvateľov, z ktorých je 1 600 v hmotnej núdzi, to chce ako starosta zabezpečiť, dámy a páni? Pýtal som sa pána ministra v septembri aj v októbri, odpoveď nemám. Ako? Nijak. Tá obec reálne povie, že teda má 8, 12, 14 miest, pracovných príležitostí na malé obecné služby, na to sa prihlási 1 600 uchádzačov, oni splnia podmienku, prihlásili sa, majú plnú dávku v hmotnej núdzi, vyriešený problém. Preto hovorím, že je to nedostačujúce, pretože nerieši problém, ktorý my reálne máme v týchto obciach s ľuďmi, ktorí sú v hmotnej núdzi a nechcú pracovať, oni sa z tej hmotnej núdze ani nechcú dostať. Faktom teda je, že ani tento zákon ich reálne nemotivuje, aby sa z tejto pasce hmotnej núdze dostali.
Druhý problém, o ktorom som hovoril v septembri aj októbri a očakával som, že pán prezident si ho všimne, okrem tohto nedostačujúceho opatrenia je skutočnosť, že tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi vôbec nerieši tých, ktorí celý život pracovali, poctivo platili dane a odvody, poctivo vychovávali svoje deti, dali ich do škôl, starali sa o ne a teraz sa dostali nie vlastným zavinením do situácií, že sú v hmotnej núdzi prakticky, respektíve že prišli o príjem z práce a ich jediným príjmom z práce sú sociálne dávky, respektíve sú príspevky zo sociálnych fondov, na ktoré si sami dlhými rokmi svojej práce zarobili. To znamená; hovoril som o tom aj v septembri, aj v októbri; my tu máme reálne pracujúce rodiny, ktoré sa nie vlastným zavinením dostali do situácie, že ich jediný príjem je dávka zo sociálnych fondov, na ktorú si sami zarobili. Nemocenské, invalidný dôchodok. Dostali sa do takejto situácie, jeden životný partner zomrel, deti sú dve alebo tri nezaopatrené, matka je invalidný dôchodca alebo je práceneschopná pre nejaké závažné ochorenie. V akej situácii sociálnej sa ocitla táto rodina? Rodina, kde obaja rodičia alebo aspoň jeden z nich stále pracovali a platili dane a odvody; ale tento problém zákon o pomoci v hmotnej núdzi nerieši.
Čiže zhrnuté a podčiarknuté, potrebujeme závažnejšie riešenia, ako je tento vládny zákon, ktorý pán prezident vrátil do Národnej rady. Potrebujeme závažnejšie riešenia, nielen úradnícke opatrenia, ktoré budú predstierať, že na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi treba vykonať nejakú aktivitu. Naozaj potrebujeme také opatrenia, ktoré zabezpečia nízkokvalifikovaným ľuďom pracovné príležitosti. Potrebujeme také opatrenia, ktoré zabezpečia dávku v hmotnej núdzi nielen pre tých, ktorí celý život nepracovali a ani veľmi pracovať nechcú, ale ktoré zabezpečia dávku v hmotnej núdzi aj pre tých, ktorí celý život pracovali, platili dane a odvody, len nie vlastným zavinením sa dostali do nezávideniahodnej sociálnej situácie. Nepovažujem preto pripomienky pána prezidenta za náležité a nepodporím ich.
Jedným dychom ale musím zopakovať, že riešenia, ktoré vládny zákon ponúkol a ponúka, sú v praxi nedostačujúce, a preto by som vás naozaj chcel, dámy a páni, požiadať o to, aby sme urýchlene v sociálnom systéme našli konsenzus a začali ponúkať reálne riešenia, aby sme začali zavádzať spravodlivý sociálny systém, sociálny systém, v ktorom sa oplatí pracovať viac, ako poberať sociálne dávky. Ak to neurobíme my, legitímne zvolení zástupcovia ľudu tu v tejto snemovni, otvárame tým priestor pre extrémistov, ktorí prídu s veľmi rýchlymi riešeniami, ktoré síce možno v praxi vôbec nebudú fungovať, ale ľuďom budú aspoň dávať odpoveď na dlhodobé neriešenie týchto problémov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
Musím ale povedať, že pripomienky, keď som si ich konečne prečítal, pripomienky pána prezidenta ma veľmi sklamali. Tým by som možno mal začať. Som sklamaný, prečo pán prezident vrátil tento vládny zákon do parlamentu. Pán prezident, keď si prečítate tieto pripomienky, je vám to nad slnko jasnejšie, že pán prezident zjavne nepochopil zámer tohto zákona ani vážnosť situácie s vyplácaním dávok v hmotnej núdzi, ktorú dnes na Slovensku máme. Rovnako tak, ako sme namietali v prvom a v druhom čítaní ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, že ani ono nepochopilo závažnosť tejto situácie a potrebu razantných riešení vo vyplácaní dávok v hmotnej núdzi. Pán prezident naozaj nepochopil zámer zákona. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi totižto upravuje podmienky, za ktorých naša spoločnosť napĺňa ústavné právo na zabezpečenie základných životných podmienok. Upravuje spôsob, ktorým spoločnosť podáva pomocnú ruku tým, ktorí sa v zmysle čl. 39 ods. 2 ústavy ocitli v hmotnej núdzi. Preto, ak pán prezident v druhej časti odôvodnenia, teda tej, kde vysvetľuje dôvody, pre ktoré dáva tieto pripomienky, hovorí o nútenej práci a odvoláva sa na dohovor Medzinárodnej organizácie práce, považujem tieto argumenty za scestné. Porovnávať to, čo je napísané vo vládnom zákone, s nútenou prácou je nenáležité a sám si neviem celkom vysvetliť, ako mohlo dôjsť k takejto chybe v stanovisku pána prezidenta. Treba povedať; a teraz budem chvíľu obhajovať vládny zákon, čo by som rád podčiarkol, lebo to opozícia nerobí často, takže upozorňujem aj kolegov zo SMER-u, že teraz budem chvíľu chváliť tento zákon. Cieľom tohto vládneho zákona totižto nebolo a nie je nikoho nútiť do práce, teda hovoriť o nútených prácach v zmysle nejakého medzinárodného dohovoru je scestné. To tu nemá miesto. Nikoho tento zákon nenúti do práce. Naopak, cieľom tohto zákona je zadefinovať, za akých podmienok sa človek ocitne v hmotnej núdzi.
Dámy a páni, nemôžme niekoho považovať za človeka, ktorý je v hmotnej núdzi, ak si nechce prilepšiť tým, že sa zúčastní malých obecných prác, na ktorých si trošku zarobí. Ešte raz. Možno iný pohľad na to, čo tvrdí pán prezident. Ak je niekto v hmotnej núdzi, je naozaj v zlej situácii. Dostáva dávku v hmotnej núdzi a má možnosť si privyrobiť ďalšie prostriedky prostredníctvom malých obecných prác. Ak niekto, kto je v hmotnej núdzi, hovorí vládny zákon, neprejaví záujem o obecné práce, nechce si ďalej privyrobiť, tak asi v tej hmotnej núdzi zrejme nie je. Až v takej zlej sociálnej situácii zrejme nie je, keď nepotrebuje si privyrobiť. Nemá záujem sa z tejto hmotnej núdze dostať von. Takže znovu by som chcel podčiarknuť tú skutočnosť, že ocitol som sa v zvláštnej zhode s kolegami zo strany SMER, a tak isto predpokladám, ako to navrhol pán spravodajca v spoločnej správe, spolu s kolegami zo strany SMER odmietnem tieto pripomienky pána prezidenta.
To ale nič nemení na skutočnosti, že vládny zákon je nedostatočný. Povedal som to v septembri, povedal som to v októbri, hovorím to aj v novembri. Je nedostačujúci. On síce začína riešiť problém, ktorý tu naozaj na Slovensku máme, a ja kvitujem skutočnosť, že si SMER tento problém všimol. Kvitujem skutočnosť, že prišiel s nejakými riešeniami. Faktom ale je, že tieto riešenia sú nedostačujúce, lebo v praxi nebudú fungovať. To je ten celý problém. Je správne rozlišovať pri vyplácaní sociálnych dávok medzi tými, ktorí sú aktívni, a medzi tými, ktorí nie sú aktívni. Hovoríme to, a za SDKÚ - DS to môžem povedať, od roku 2002, v SDKÚ - DS je veľmi správne rozdeľovať ľudí, ktorí chcú pracovať, sú aktívni, ale nevedia si nájsť prácu a dostanú sa do hmotnej núdze, a tí, ktorým to celkom vyhovuje, že sú v tej hmotnej núdzi. Nechcú robiť nič. Je to dôležité a správne a o tom je tento vládny zákon.
Na druhej strane ale podmienka, ktorá je tam stanovená, bude v praxi nefunkčná, pretože úplne stačí, ak ten, kto poberá dávku v hmotnej núdzi - to tiež asi pán prezident celkom nepochopil -, sa prihlási na malé obecné práce a tým pádom splnil podmienku. Obec mu ich bude musieť zabezpečiť; fajn, v obci, kde je 30 ľudí v hmotnej núdzi, si to nejak viem predstaviť. V obci, kde je 100 ľudí v hmotnej núdzi, to už bude veľký problém. Ale v obci, kde žije 2 600 obyvateľov, z ktorých je 1 600 v hmotnej núdzi, to chce ako starosta zabezpečiť, dámy a páni? Pýtal som sa pána ministra v septembri aj v októbri, odpoveď nemám. Ako? Nijak. Tá obec reálne povie, že teda má 8, 12, 14 miest, pracovných príležitostí na malé obecné služby, na to sa prihlási 1 600 uchádzačov, oni splnia podmienku, prihlásili sa, majú plnú dávku v hmotnej núdzi, vyriešený problém. Preto hovorím, že je to nedostačujúce, pretože nerieši problém, ktorý my reálne máme v týchto obciach s ľuďmi, ktorí sú v hmotnej núdzi a nechcú pracovať, oni sa z tej hmotnej núdze ani nechcú dostať. Faktom teda je, že ani tento zákon ich reálne nemotivuje, aby sa z tejto pasce hmotnej núdze dostali.
Druhý problém, o ktorom som hovoril v septembri aj októbri a očakával som, že pán prezident si ho všimne, okrem tohto nedostačujúceho opatrenia je skutočnosť, že tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi vôbec nerieši tých, ktorí celý život pracovali, poctivo platili dane a odvody, poctivo vychovávali svoje deti, dali ich do škôl, starali sa o ne a teraz sa dostali nie vlastným zavinením do situácií, že sú v hmotnej núdzi prakticky, respektíve že prišli o príjem z práce a ich jediným príjmom z práce sú sociálne dávky, respektíve sú príspevky zo sociálnych fondov, na ktoré si sami dlhými rokmi svojej práce zarobili. To znamená; hovoril som o tom aj v septembri, aj v októbri; my tu máme reálne pracujúce rodiny, ktoré sa nie vlastným zavinením dostali do situácie, že ich jediný príjem je dávka zo sociálnych fondov, na ktorú si sami zarobili. Nemocenské, invalidný dôchodok. Dostali sa do takejto situácie, jeden životný partner zomrel, deti sú dve alebo tri nezaopatrené, matka je invalidný dôchodca alebo je práceneschopná pre nejaké závažné ochorenie. V akej situácii sociálnej sa ocitla táto rodina? Rodina, kde obaja rodičia alebo aspoň jeden z nich stále pracovali a platili dane a odvody; ale tento problém zákon o pomoci v hmotnej núdzi nerieši.
Čiže zhrnuté a podčiarknuté, potrebujeme závažnejšie riešenia, ako je tento vládny zákon, ktorý pán prezident vrátil do Národnej rady. Potrebujeme závažnejšie riešenia, nielen úradnícke opatrenia, ktoré budú predstierať, že na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi treba vykonať nejakú aktivitu. Naozaj potrebujeme také opatrenia, ktoré zabezpečia nízkokvalifikovaným ľuďom pracovné príležitosti. Potrebujeme také opatrenia, ktoré zabezpečia dávku v hmotnej núdzi nielen pre tých, ktorí celý život nepracovali a ani veľmi pracovať nechcú, ale ktoré zabezpečia dávku v hmotnej núdzi aj pre tých, ktorí celý život pracovali, platili dane a odvody, len nie vlastným zavinením sa dostali do nezávideniahodnej sociálnej situácie. Nepovažujem preto pripomienky pána prezidenta za náležité a nepodporím ich.
Jedným dychom ale musím zopakovať, že riešenia, ktoré vládny zákon ponúkol a ponúka, sú v praxi nedostačujúce, a preto by som vás naozaj chcel, dámy a páni, požiadať o to, aby sme urýchlene v sociálnom systéme našli konsenzus a začali ponúkať reálne riešenia, aby sme začali zavádzať spravodlivý sociálny systém, sociálny systém, v ktorom sa oplatí pracovať viac, ako poberať sociálne dávky. Ak to neurobíme my, legitímne zvolení zástupcovia ľudu tu v tejto snemovni, otvárame tým priestor pre extrémistov, ktorí prídu s veľmi rýchlymi riešeniami, ktoré síce možno v praxi vôbec nebudú fungovať, ale ľuďom budú aspoň dávať odpoveď na dlhodobé neriešenie týchto problémov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod 30.10.2013 11:21 - 11:24 hod.
Viliam Novotný
Ja už len odpoviem na diskusiu, ktorá sa začala v tejto sále, a som rád, že teda diskutujete o tomto poslaneckom návrhu zákona, a tak to len svedčí o tom, že naozaj tento problém je vážny. Ktorí trošku žijeme v tých samosprávnych krajoch a vnímame tú situáciu okolo ciest druhej a tretej triedy, vieme, že táto situácia je pálčivá a tie cesty sú ničené preťaženými nákladnými autami a do určitej miery sa veľmi tomu nevedia samosprávne kraje...
Zobrazit prepis
Ja už len odpoviem na diskusiu, ktorá sa začala v tejto sále, a som rád, že teda diskutujete o tomto poslaneckom návrhu zákona, a tak to len svedčí o tom, že naozaj tento problém je vážny. Ktorí trošku žijeme v tých samosprávnych krajoch a vnímame tú situáciu okolo ciest druhej a tretej triedy, vieme, že táto situácia je pálčivá a tie cesty sú ničené preťaženými nákladnými autami a do určitej miery sa veľmi tomu nevedia samosprávne kraje ani mestá a obce, ktoré sú správcami týchto ciest, ubrániť. Hľadáme riešenia, ja to beriem tak, hľadáme riešenia, ja len technickú poznámku na to, čo tu odznelo aj v rozprave, ako by sme mali riešiť aj výber peňazí za preťaženie nákladných aut, teda pokút, ktoré sú uložené a kde by mali plynúť. Začala tu takáto diskusia.
Priznám sa, uvažoval som o tom pri tomto návrhu zákona, lebo koniec koncov tie pokuty, ak ich vyberie štátna polícia, sú príjmom štátneho rozpočtu, ak ich vyberie obecná polícia, ako to navrhujem, budú príjmom obecného rozpočtu, ale nie príjmom samosprávneho kraja. Podľa mňa najelegantnejšie by bolo, aby tie pokuty boli dobre veľké, tu by sme nemali veľmi šetriť svoju fantáziu, a mali by byť príjmom správcu ciest, to by bolo podľa mňa najoptimálnejšie. Priznám sa, že nemal som takú odvahu pustiť sa až do toho, aby som siahol pánovi ministrovi Kaliňákovi na nejaké kompetencie a otváral ďalšie návrhy zákonov. Dnes to nechajme len v tej rovine, že štátna polícia bude mať naďalej príjem z pokút, ktoré uloží pre preťaženie nákladných áut na cestách, prvej, druhej aj tretej triedy. Ak prejde môj poslanecký návrh zákona, obecná polícia, teda obec bude mať, ktorá zriaďuje tú políciu, príjem z pokút, ktoré budú uložené preťaženým nákladným autám na cestách druhej, tretej triedy, ak meranie bude vykonané v súčinnosti s obecnou políciou. A bonus, ktorý bude mať z toho len samosprávny kraj, je ten, že sa budú viacej chrániť jeho cesty. Čiže nebude mať priamy príjem, ale bude mať zisk z toho alebo pozitívny hospodársky dopad z toho, že tie cesty sa budú menej ničiť. Lebo koniec koncov samosprá..., pre samosprávne kraje to znamená obrovskú položku, ktorú musia investovať zo svojich rozpočtov len do správy a opravy týchto ciest, už nehovorím do celkových rekonštrukcií, na ktoré samosprávne kraje reálne nemajú finančné prostriedky, musia čerpať úvery a zadlžovať sa. Čiže zatiaľ som problematiku pokút a peňazí nechal v tejto rovine, ale keď táto diskusia tu bude aj do budúcna, som pripravený o tom diskutovať, ako by sme to mali riešiť ďalej. Podľa mňa pokuta za preťažené nákladné auto by mala byť príjmom toho, koho cesta bola ničená. To je najlogickejšie, ale v danej chvíli kompetenčne nie tak jednoducho riešiteľné.
Poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
Priznám sa, uvažoval som o tom pri tomto návrhu zákona, lebo koniec koncov tie pokuty, ak ich vyberie štátna polícia, sú príjmom štátneho rozpočtu, ak ich vyberie obecná polícia, ako to navrhujem, budú príjmom obecného rozpočtu, ale nie príjmom samosprávneho kraja. Podľa mňa najelegantnejšie by bolo, aby tie pokuty boli dobre veľké, tu by sme nemali veľmi šetriť svoju fantáziu, a mali by byť príjmom správcu ciest, to by bolo podľa mňa najoptimálnejšie. Priznám sa, že nemal som takú odvahu pustiť sa až do toho, aby som siahol pánovi ministrovi Kaliňákovi na nejaké kompetencie a otváral ďalšie návrhy zákonov. Dnes to nechajme len v tej rovine, že štátna polícia bude mať naďalej príjem z pokút, ktoré uloží pre preťaženie nákladných áut na cestách, prvej, druhej aj tretej triedy. Ak prejde môj poslanecký návrh zákona, obecná polícia, teda obec bude mať, ktorá zriaďuje tú políciu, príjem z pokút, ktoré budú uložené preťaženým nákladným autám na cestách druhej, tretej triedy, ak meranie bude vykonané v súčinnosti s obecnou políciou. A bonus, ktorý bude mať z toho len samosprávny kraj, je ten, že sa budú viacej chrániť jeho cesty. Čiže nebude mať priamy príjem, ale bude mať zisk z toho alebo pozitívny hospodársky dopad z toho, že tie cesty sa budú menej ničiť. Lebo koniec koncov samosprá..., pre samosprávne kraje to znamená obrovskú položku, ktorú musia investovať zo svojich rozpočtov len do správy a opravy týchto ciest, už nehovorím do celkových rekonštrukcií, na ktoré samosprávne kraje reálne nemajú finančné prostriedky, musia čerpať úvery a zadlžovať sa. Čiže zatiaľ som problematiku pokút a peňazí nechal v tejto rovine, ale keď táto diskusia tu bude aj do budúcna, som pripravený o tom diskutovať, ako by sme to mali riešiť ďalej. Podľa mňa pokuta za preťažené nákladné auto by mala byť príjmom toho, koho cesta bola ničená. To je najlogickejšie, ale v danej chvíli kompetenčne nie tak jednoducho riešiteľné.
Poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2013 11:09 - 11:11 hod.
Viliam Novotný
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj pánovi poslancovi Hlinovi, že vystúpil k tomuto návrhu zákona, budem sa držať len naozaj merita môjho návrhu. Ale najprv jedna poznámka k tomu, čo povedal, že možno by mi niekto namietal, že po zdravotníctve riešim aj cesty druhej a tretej triedy. Tak len na dovysvetlenie, bol som poslancom Košického samosprávneho kraja tri funkčné obdobia, takže túto problematiku veľmi detailne ako poslanec košickej...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj pánovi poslancovi Hlinovi, že vystúpil k tomuto návrhu zákona, budem sa držať len naozaj merita môjho návrhu. Ale najprv jedna poznámka k tomu, čo povedal, že možno by mi niekto namietal, že po zdravotníctve riešim aj cesty druhej a tretej triedy. Tak len na dovysvetlenie, bol som poslancom Košického samosprávneho kraja tri funkčné obdobia, takže túto problematiku veľmi detailne ako poslanec košickej VÚC-ky poznám, a teraz už nekandidujem, takže nerobím si predvolebnú kampaň, keď ma chce niekto obviniť z toho.
Pripravil som to naozaj v spolupráci s odborníkom, aj v spolupráci s bývalým ministrom vnútra Martinom Padom, takisto poslancom Košického samosprávneho kraja, ktorý sa v tom vyzná omnoho lepšie ako ja. A považujem to - a to by som chcel podčiarknuť vo vašom vystúpení - za veľmi jednoduché riešenie, ktoré nestojí veľa peňazí, dokonca myslím si, že obecná polícia v rámci svojich kompetencií by to mohla ľahučko vykonávať. Narážame trošku na problém, nie je to dokonalé, súhlasím s vami, pretože my nemáme regionálnu, krajskú políciu nemáme, čiže je otázne, že obecná polícia mimo kataster svojej obce, mesta to nemôže vykonávať, čiže nie je to dokonalý návrh, ale je to vždy lepšie ako to, čo máme teraz, že to necháme na pleciach Policajného zboru a Policajný zbor jednoducho nemá na to kapacity, nestíha to.
Tá moja druhá poznámka k tomu je to, že obecná polícia ako orgán samosprávy predsa má chrániť majetok samosprávy a hovoríme o majetku samosprávy, preto aj v dopadoch tohto poslaneckého návrhu zákona konštatujem, že to bude mať vysoko pozitívny dopad na verejné zdroje, predovšetkým na hospodárenie samosprávnych krajov, miest a obcí. Čiže za malé peniaze dokážeme ochrániť aspoň čiastočne tieto cesty, čo si myslím, že je veľmi elegantný návrh.
Takže ďakujem za podporu.
Skryt prepis
Pripravil som to naozaj v spolupráci s odborníkom, aj v spolupráci s bývalým ministrom vnútra Martinom Padom, takisto poslancom Košického samosprávneho kraja, ktorý sa v tom vyzná omnoho lepšie ako ja. A považujem to - a to by som chcel podčiarknuť vo vašom vystúpení - za veľmi jednoduché riešenie, ktoré nestojí veľa peňazí, dokonca myslím si, že obecná polícia v rámci svojich kompetencií by to mohla ľahučko vykonávať. Narážame trošku na problém, nie je to dokonalé, súhlasím s vami, pretože my nemáme regionálnu, krajskú políciu nemáme, čiže je otázne, že obecná polícia mimo kataster svojej obce, mesta to nemôže vykonávať, čiže nie je to dokonalý návrh, ale je to vždy lepšie ako to, čo máme teraz, že to necháme na pleciach Policajného zboru a Policajný zbor jednoducho nemá na to kapacity, nestíha to.
Tá moja druhá poznámka k tomu je to, že obecná polícia ako orgán samosprávy predsa má chrániť majetok samosprávy a hovoríme o majetku samosprávy, preto aj v dopadoch tohto poslaneckého návrhu zákona konštatujem, že to bude mať vysoko pozitívny dopad na verejné zdroje, predovšetkým na hospodárenie samosprávnych krajov, miest a obcí. Čiže za malé peniaze dokážeme ochrániť aspoň čiastočne tieto cesty, čo si myslím, že je veľmi elegantný návrh.
Takže ďakujem za podporu.
Uvádzajúci uvádza bod 30.10.2013 10:52 - 10:57 hod.
Viliam Novotný
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda uviedol tento môj poslanecký návrh zákona. Zákon 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, tak ho budem aj ďalej volať, v otázke merania nápravových tlakov a rozmerov ustanovil Policajný zbor Slovenskej republiky ako jediný orgán, v súčinnosti s ktorým je možné vykonávať meranie nápravových tlakov a...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda uviedol tento môj poslanecký návrh zákona. Zákon 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, tak ho budem aj ďalej volať, v otázke merania nápravových tlakov a rozmerov ustanovil Policajný zbor Slovenskej republiky ako jediný orgán, v súčinnosti s ktorým je možné vykonávať meranie nápravových tlakov a rozmerov na všetkých pozemných komunikáciách v Slovenskej republike. V súčasnom období ale dochádza vzhľadom na častú prepravu nákladov nerešpektujúcich ustanovenia o maximálnych povolených hmotnostiach vozidiel, súprav vozidiel či nápravových tlakov k poškodzovaniu ciest a komunikácií v správe samosprávnych krajov, obcí a miest. Tento stav je možný aj preto, že vzhľadom na veľkú vyťaženosť príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky nie je možné vždy v požadovanom čase a na potrebnom mieste zabezpečiť súčinnosť príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky pri meraní nápravových tlakov. Stáva sa tak často aj preto, že prepravca doslova čaká, kým príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky neodíde preč, a potom naloží náklad a s týmto nákladom odíde. Treba si pritom uvedomiť, že sú to často práve samosprávne kraje či obce a mestá, ktoré zabezpečujú údržbu komunikácie a na ich pleciach spočívajú náklady na rekonštrukcie a opravy ciest poškodených práve vďaka preprave ťažkých, limity prekračujúcich nákladov. Z tohto hľadiska považujem preto za správne, aby takéto kontroly mohli prebiehať v súčinnosti s obecnou políciou, ktorá ako orgán samosprávy má záujem, ale rovnako tak povinnosť zabezpečovať ochranu majetku samosprávy. Toľko teda všeobecná časť dôvodovej správy, ktorú som si v zmysle rokovacieho poriadku vám dovolil takto predniesť.
Znovu niekoľko normálnou ľudskou rečou povedaných poznámok k tomuto návrhu zákona. Pozrite sa, cesty 2. a 3. triedy sú v správe samosprávnych krajov, miest a obcí, blížia sa regionálne voľby, ja som tento návrh nepredkladal preto, lebo sa blížia regionálne voľby, ale preto, lebo pred pol rokom som ho predkladal a neprešiel do druhého čítania, čiže použil som lehotu, ktorú mi rokovací poriadok umožňuje. A znovu chcem upozorniť na problém, ktorý tu máme.
Ktorí sa pohybujete na úrovni samosprávnych krajov alebo chcete sa v budúcnosti pohybovať, veľmi dobre viete, že cesty 2. a 3. triedy sú obrovský problém. V kraji, v ktorom žijem ja, v Košickom kraji, sme si zobrali veľký úver, dostali sme pôžičku, zrekonštruovali sme zhruba tretinu ciest 2. a 3. triedy, ktoré máme v zriaďovateľskej pôsobnosti v správe, stálo nás to obrovské množstvo peňazí, za chvíľu naša dlhová služba bude v situácii, že musíme začať už splácať ten úver, lebo mali sme určitý odklad. No dobre. A čo bude so zvyšnými dvoma tretinami ciest a čo bude už s tými opravenými, ktoré nám stále rozbíjajú preťažené nákladné autá? Samosprávne kraje sú v tejto situácii, ale aj mestá, obce, vo veľmi, aj tie majú cesty 3. triedy mnohé, veľmi ťažkej situácii, pretože jediná možnosť, ako chrániť svoju cestu, je kúpiť si aparatúru na váženie hmotnosti vozidiel, to už mnohé kraje majú - aj mobilnú, aj vbudovanú, ale hlavne mobilné, lebo tie sú omnoho praktickejšie -, ale musíte zavolať podľa cestného zákona vždy príslušníka Policajného zboru, aby prišiel vážiť.
On príde, prídu, prídu, prídu na to miesto, vážia, sú tam dve hodiny, štyri hodiny, vyberú pokuty, dajú pokuty, povedia, ty nemôžeš pokračovať; zákon to upravuje. Potom odídu a medzi tým si všetci v Gelnickej, teda Hnileckej doline dajú vedieť, všetci, ktorí nosia preťažené náklaďáky plné dreva, že "teraz nechoď, za Gelnicou merajú". Tak nejde. Ide, až jak odídu, po tých dvoch hodinách alebo štyroch hodinách. Čiže problém je v kapacite toho, že Policajný zbor má mnoho iných úloh a proste nestíha stáť pri tej vážiacej aparatúre, aby mohli vážiť príslušní na to odborne vyškolení pracovníci preťaženie nákladných áut.
Prichádzam s úplne jednoduchým riešením, konzultoval som to aj s bývalým ministrom vnútra pánom Padom, ktorý pripravoval detaily tohto návrhu, aby to mohla robiť aj obecná polícia. My nič neberieme Policajnému zboru Slovenskej republiky, na svete nič, môže naďalej merať na cestách 1. alebo, respektíve v jeho súčinnosti môže byť vykonané meranie na cestách 1., 2. aj 3. triedy. My len hovoríme, že na cestách 2. a 3. triedy by sa to mohlo robiť aj v súčinnosti s obecnou políciou. Obecná polícia je orgán samosprávy, má chrániť majetok samosprávy a cesty 2. a 3. triedy sú väčšinou majetkom samosprávy. Čiže to je celé, celý návrh, ktorý dávam, proste dajme možnosť merať tie nápravové tlaky, to preťaženie nákladných áut častejšie a pokúsme sa trochu chrániť tie cesty 2. a 3. triedy, ktoré sú v správe samosprávnych krajov, miest a obcí. O tom je celý tento návrh zákona, preto si myslím, že je nepolitický, je v prospech tak ľavicových ako pravicových županov, je v prospech tak ľavicových ako pravicových zastupiteľstiev, tak Prešovského samosprávneho kraja ako Trenčianskeho samosprávneho kraja. Takže myslím si, že je to naozaj návrh, ktorý ponúka len určité rozšírenie možností a posilnenie možností pri ochrane ciest 2. a 3. triedy v prospech samosprávy.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
Znovu niekoľko normálnou ľudskou rečou povedaných poznámok k tomuto návrhu zákona. Pozrite sa, cesty 2. a 3. triedy sú v správe samosprávnych krajov, miest a obcí, blížia sa regionálne voľby, ja som tento návrh nepredkladal preto, lebo sa blížia regionálne voľby, ale preto, lebo pred pol rokom som ho predkladal a neprešiel do druhého čítania, čiže použil som lehotu, ktorú mi rokovací poriadok umožňuje. A znovu chcem upozorniť na problém, ktorý tu máme.
Ktorí sa pohybujete na úrovni samosprávnych krajov alebo chcete sa v budúcnosti pohybovať, veľmi dobre viete, že cesty 2. a 3. triedy sú obrovský problém. V kraji, v ktorom žijem ja, v Košickom kraji, sme si zobrali veľký úver, dostali sme pôžičku, zrekonštruovali sme zhruba tretinu ciest 2. a 3. triedy, ktoré máme v zriaďovateľskej pôsobnosti v správe, stálo nás to obrovské množstvo peňazí, za chvíľu naša dlhová služba bude v situácii, že musíme začať už splácať ten úver, lebo mali sme určitý odklad. No dobre. A čo bude so zvyšnými dvoma tretinami ciest a čo bude už s tými opravenými, ktoré nám stále rozbíjajú preťažené nákladné autá? Samosprávne kraje sú v tejto situácii, ale aj mestá, obce, vo veľmi, aj tie majú cesty 3. triedy mnohé, veľmi ťažkej situácii, pretože jediná možnosť, ako chrániť svoju cestu, je kúpiť si aparatúru na váženie hmotnosti vozidiel, to už mnohé kraje majú - aj mobilnú, aj vbudovanú, ale hlavne mobilné, lebo tie sú omnoho praktickejšie -, ale musíte zavolať podľa cestného zákona vždy príslušníka Policajného zboru, aby prišiel vážiť.
On príde, prídu, prídu, prídu na to miesto, vážia, sú tam dve hodiny, štyri hodiny, vyberú pokuty, dajú pokuty, povedia, ty nemôžeš pokračovať; zákon to upravuje. Potom odídu a medzi tým si všetci v Gelnickej, teda Hnileckej doline dajú vedieť, všetci, ktorí nosia preťažené náklaďáky plné dreva, že "teraz nechoď, za Gelnicou merajú". Tak nejde. Ide, až jak odídu, po tých dvoch hodinách alebo štyroch hodinách. Čiže problém je v kapacite toho, že Policajný zbor má mnoho iných úloh a proste nestíha stáť pri tej vážiacej aparatúre, aby mohli vážiť príslušní na to odborne vyškolení pracovníci preťaženie nákladných áut.
Prichádzam s úplne jednoduchým riešením, konzultoval som to aj s bývalým ministrom vnútra pánom Padom, ktorý pripravoval detaily tohto návrhu, aby to mohla robiť aj obecná polícia. My nič neberieme Policajnému zboru Slovenskej republiky, na svete nič, môže naďalej merať na cestách 1. alebo, respektíve v jeho súčinnosti môže byť vykonané meranie na cestách 1., 2. aj 3. triedy. My len hovoríme, že na cestách 2. a 3. triedy by sa to mohlo robiť aj v súčinnosti s obecnou políciou. Obecná polícia je orgán samosprávy, má chrániť majetok samosprávy a cesty 2. a 3. triedy sú väčšinou majetkom samosprávy. Čiže to je celé, celý návrh, ktorý dávam, proste dajme možnosť merať tie nápravové tlaky, to preťaženie nákladných áut častejšie a pokúsme sa trochu chrániť tie cesty 2. a 3. triedy, ktoré sú v správe samosprávnych krajov, miest a obcí. O tom je celý tento návrh zákona, preto si myslím, že je nepolitický, je v prospech tak ľavicových ako pravicových županov, je v prospech tak ľavicových ako pravicových zastupiteľstiev, tak Prešovského samosprávneho kraja ako Trenčianskeho samosprávneho kraja. Takže myslím si, že je to naozaj návrh, ktorý ponúka len určité rozšírenie možností a posilnenie možností pri ochrane ciest 2. a 3. triedy v prospech samosprávy.
Ďakujem veľmi pekne.
Uvádzajúci uvádza bod 30.10.2013 10:40 - 10:51 hod.
Viliam Novotný
Ďakujem pekne. Ja som mohol pánovi poslancovi Hlinovi odpovedať aj faktickou poznámkou, ale bál som sa, že do dvoch minút to nestihnem. Tak ale pokúsim sa naozaj len veľmi vecne odpovedať.
Pán poslanec Hlina to popísal veľmi dobre, ako to funguje v slovenskom zdravotníctve, len potom mal už na záver len takú rýchlu prešmyčku, že teda za všetko je vinný zisk zdravotných poisťovní. To by som bol opatrnejší s týmto vyjadrením,...
Zobrazit prepis
Pán poslanec Hlina to popísal veľmi dobre, ako to funguje v slovenskom zdravotníctve, len potom mal už na záver len takú rýchlu prešmyčku, že teda za všetko je vinný zisk zdravotných poisťovní. To by som bol opatrnejší s týmto vyjadrením,...
Ďakujem pekne. Ja som mohol pánovi poslancovi Hlinovi odpovedať aj faktickou poznámkou, ale bál som sa, že do dvoch minút to nestihnem. Tak ale pokúsim sa naozaj len veľmi vecne odpovedať.
Pán poslanec Hlina to popísal veľmi dobre, ako to funguje v slovenskom zdravotníctve, len potom mal už na záver len takú rýchlu prešmyčku, že teda za všetko je vinný zisk zdravotných poisťovní. To by som bol opatrnejší s týmto vyjadrením, pretože to nie je pravda. Všade v Európe, hovorme o Európe, lebo tú poznáme, tu žijeme, tak nebudem sa porovnávať s novozélandským modelom alebo americkým. Všade v Európe, kde poskytujeme zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia, sa na plánované výkony čaká. Je úplne jedno, či je jedna zdravotná poisťovňa, či je ich viacej, či je národná zdravotná služba ako vo Veľkej Británii. Čakanie vo Veľkej Británii na plánovanú zdravotnú starostlivosť je legendárne. Každá britská rodina má príbeh o tom, ako čaká, ako príde najprv do jednej ambulancie na pohotovosť, akútny výkon, kde si zoberie lístok, aby po 8 hodinách prenikla do druhej čakárne, kde si tiež zoberie lístok, kde čaká ďalších 12 hodín. To sú už legendárne príbehy z britského zdravotníctva. O bulharskom nebudem hovoriť, kde je realita taká, že aj keď máte nárok na plánovanú zdravotnú starostlivosť v nemocnici, v podstate polovicu si musíte zaplatiť v hotovosti, ináč vám to nemocnica reálne nevie poskytnúť, lebo vás privítajú s tým, že nič nemajú. Hovoril zástupca pacientov minule na konferencii v Prahe, počul som ho hovoriť, majú veľmi silnú pacientsku organizáciu v Bulharsku.
Ale vrátim sa k meritu veci. Všade z verejného zdravotného poistenia sa na plánovanú zdravotnú starostlivosť čaká a viete prečo? Lebo sa hospodári s uzavretým koncom. To znamená, my vieme vopred, o chvíľu máme výbor pre zdravotníctvo a budeme sa pýtať pani ministerky, že prečo len toľko. Ale vieme vopred, koľko peňazí zhruba z disponibilných zdrojov majú zdravotné poisťovne na budúci rok na zdravotnú starostlivosť, čiže vieme, s akým hospodárime objemom. A tu prichádza prvý, prvá moja iná poznámka, možno ako povedal pán poslanec Hlina, že ono zdravotníctvo je čarovné v tom, že v niečom tam trhové mechanizmy, áno, platia, veď netvárme sa, že lekárne, distribučné spoločnosti nefungujú na základe trhových pravidiel, to by sme si klamali. Nie je to Červený kríž ani charitatívna organizácia. Ale v niečom neplatia. Viete v čom? Že existuje niečo, čomu sa hovorí informačná asymetria medzi vami a mnou, vy ste pacient, prídete ku mne, pán poslanec, ja som váš lekár a ja vám poviem: Ojoj, nie dobre vyzerá tá krčná chrbtica. Bude treba magnetickú rezonanciu. Pán Hlina, vy neviete, či treba magnetickú rezonanciu, vy ste v mojich rukách. Ja poviem, že treba, a vy mi veríte, prečo by ste mi neverili. Problém je, že my máme tzv. indukovanú spotrebu zdravotnej starostlivosti, tak to volajú v odbornej literatúre. To znamená, dokážeme umelo zvyšovať spotrebu vyšetrení, laboratórnych vyšetrení, diagnostických vyšetrení, kontrolná ambulancia, lebo ja ako lekár, keď vás budem opakovane pozývať na kontrolu každé štyri týždne, vy ešte budete aj šťastný, lebo poviete, aký starostlivý, dobrý pán doktor. Ja to vždy vykážem do zdravotnej poisťovne.
Rozumiete, to je ďalší problém. Preto to v praxi funguje tak a toto je dilema, s tým sme sa sporili veľmi s kolegami lekármi, že kto má byť ten dôležitý moment, ktorý riadi pohyb pacienta v systéme. Kto to má byť? Dnes podľa platnej legislatívy je to zdravotná poisťovňa. Problém je, že ale nedostala všetky kompetencie. To, čo navrhujem napríklad ja v tomto návrhu zákona, je aj posilnenie jej kompetencií, aj jej kompetencií riadiť pohyb svojho poistenca v systéme. Čiže zdravotná poisťovňa vám má nakúpiť zdravotnú starostlivosť doslova a do písmena, má. Možno sa to niekomu nepáči, kto je tak akože citlivejší na tieto etické výrazy, ale na každom generálnom riaditeľstve zdravotnej poisťovne je námestník pre nákup. Doslova tak sa volá, nakupuje zdravotnú poisť..., zdravotnú starostlivosť. A zhruba vie, na základe minuloročnej spotreby, koľko, a toho, aké sú výkony v jednotlivých nemocniciach na základe rokovaní, koľko plánovanej starostlivosti treba nakúpiť. On ju nakúpi, túto plánovanú zdravotnú starostlivosť. To je ten limit, to je to, čo je to zlé. To vám povie každý lekár, že keby tie limity neboli. Mohli by nebyť, keby sme vedeli, že nemáme uzavretý koniec.
Čiže pán minister Kažimír by tu prišiel a povedal: Drahí doktori, liečte, ľudia si to zaslúžia, ja to zaplatím. Potom mi pošlite faktúru na konci roka, ja zaplatím všetko. No lenže to tak nefunguje, my vieme, koľko máme peňazí, preto sú limity, preto musíme objednávať určitý objem výkonov, ktoré sa zazmluvňujú, a preto sa čaká, logicky.
Teraz k tomu zisku. Vy ste hovorili o tom, že teda je príliš vysoký alebo nízky, alebo bol vysoký, no my sme mali roky, keď sme v roku 2010 vytvorili vládu Ivety Radičovej a prebrali sme Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a nechcem byť politický, ale prvá vláda Roberta Fica nám ju nechala pred cross defaultom, my sme v júni mali stratu 65 miliónov euro a na konci roku 2010 120 miliónov euro. Pán Hlina, mínus 120 miliónov, nie plus tri, sedem..., mínus 120. To je aj odpoveď, že prečo sme v roku 2011, keď som to isté chcel: rozšíriť čakacie zoznamy na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť, urobili toto rozšírenie len o ďalšie tri diagnózy. Predtým sa viedli čakacie zoznamy len na kĺby, šošovky a operácie srdca a my sme rozšírili o mamografiu, liečbu rádioaktívnym jódom a liečby rázštepov. Otázka, prečo ste to neurobili vtedy, vecná. Čakal som, kto sa ma opýta: Nuž taký ste múdry, pán poslanec, prečo ste to vtedy neurobili? Lebo Všeobecná zdravotná si to nemohla dovoliť, by nemala finančné prostriedky, keby na ďalšie výkony mala odkladať technické rezervy, je hotová. Keby sme ju chceli; a ešte jednu poznámku poviem, že keď tu všetci rozprávajú o tom, ako sme chceli zničiť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu; keby sme ju boli chceli zničiť, zlá vláda SDKÚ, KDH, keby sme ju boli chceli zničiť, stačilo len čakať. Nič viac, len tak si zložiť ruky a nechať Všeobecnú zdravotnú na pokoji, bola by v cross defaulte v 2011. My sme ju zachránili a dnes je v kladných číslach, a to je pozitívna správa.
Ďalšia moja poznámka. No, dámy a páni, platíte zdravotnú poistku, za koho platí štát, nech sa páči, ale keď platíte vy zdravotnú poistku, sú to vaše peniaze na zdravotnú poist..., zdravotné poistenie. Vaše peniaze, ktoré si odkladáte na zdravotnú starostlivosť, vy by ste v akej inštitúcii chceli mať uložené vaše peniaze? V tej, ktorá krachuje, alebo v tej, ktorá hospodári v kladných číslach? Do ktorej banky si odnesiete svoje úspory, do stratovej alebo do ziskovej? A odpoveď máte na stole. Čiže to, že sú v kladnom hospodárskom výsledku, je dobrá správa pre slovenské zdravotníctvo, a preto som tu s týmto návrhom zákona teraz, už druhýkrát. Sú v kladnom hospodárskom výsledku a využime tento kladný hospodársky výsledok pre pacientov. Nedémonizujme ho, že teda ako zlí sú, vyťahujú, znárodniť, zoštátniť, zakázať, to k ničomu nevedie, len k prehratým arbitrážam. Využime tento pozitívny potenciál v prospech pacientov, lebo problém v tej argumentácii, čo ste povedali, pán poslanec, je v tom, že vy ste povedali: Pacienti dlho čakajú a keby tí nemali taký veľký zisk, tak by čakali kratšie. Áno, máte pravdu, len to treba napísať do zákona, pretože zdravotná poisťovňa robí len to, čo jej určuje zákon. Keď sme znovu na základe rozhodnutia Ústavného súdu povolili zisk zdravotných poisťovní, zaviedli sme podmienky. Dnes sú v zákone podmienky, dámy a páni, to nie je že bezbrehý zisk, ako hovoria niektorí ľavicoví populisti.
1) Zdravotná poisťovňa musí zaplatiť celú akútnu zdravotnú starostlivosť hneď.
2) Zdravotná poisťovňa musí zabezpečiť plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorú objednáva u poskytovateľov, na ktorú sa ale môže čakať.
3) Musí viesť technické rezervy na všetkých pacientov, ktorí čakajú na čakacích listinách dlhšie ako jeden rok.
A potom sú tam ďalšie fiškálne opatrenia, ktoré teraz pre pacientov nie sú dôležité, že 20 percent základného imania musí mať tiež odložené, to teraz nie je pre pacienta dôležité. Toto je dôležité pre pacienta a ja hovorím, no poďme ďalej, dajme ďalšiu podmienku. Musí viesť čakacie zoznamy na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť a tvoriť na ňu technické rezervy, nielen na šesť okruhov diagnóz a výkonov. O tom je tento návrh zákona, a hneď bude menší zisk. Len môžte si to dovoliť len vo chvíli, keď na to zdravotné poisťovne v kondícii majú.
Poviem úprimne, bol som teraz na jednej konferencii minulý týždeň, predstavoval som tento svoj návrh zákona, bol tam zástupca zdravotnej poisťovne Dôvera a zdravotnej poisťovne Union a povedali, že nemajú žiaden problém s týmto návrhom zákona. Oni svojim pacientom to vedia do 12 mesiacov ľahučko zabezpečiť. Ani dnes ich poistenci dlhšie nečakajú. Neviem, nepoznám reakciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale podľa mňa toto je riešenie, súhlasím s vaším názorom pacienta, pán poslanec, že ak máme zisk, využime ho na kratšie čakanie a na lepšiu starostlivosť o pacientov a tu je nástroj, ktorý som predložil, aby sme im znížili zisk a aby pacienti dostali skôr kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
Pán poslanec Hlina to popísal veľmi dobre, ako to funguje v slovenskom zdravotníctve, len potom mal už na záver len takú rýchlu prešmyčku, že teda za všetko je vinný zisk zdravotných poisťovní. To by som bol opatrnejší s týmto vyjadrením, pretože to nie je pravda. Všade v Európe, hovorme o Európe, lebo tú poznáme, tu žijeme, tak nebudem sa porovnávať s novozélandským modelom alebo americkým. Všade v Európe, kde poskytujeme zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia, sa na plánované výkony čaká. Je úplne jedno, či je jedna zdravotná poisťovňa, či je ich viacej, či je národná zdravotná služba ako vo Veľkej Británii. Čakanie vo Veľkej Británii na plánovanú zdravotnú starostlivosť je legendárne. Každá britská rodina má príbeh o tom, ako čaká, ako príde najprv do jednej ambulancie na pohotovosť, akútny výkon, kde si zoberie lístok, aby po 8 hodinách prenikla do druhej čakárne, kde si tiež zoberie lístok, kde čaká ďalších 12 hodín. To sú už legendárne príbehy z britského zdravotníctva. O bulharskom nebudem hovoriť, kde je realita taká, že aj keď máte nárok na plánovanú zdravotnú starostlivosť v nemocnici, v podstate polovicu si musíte zaplatiť v hotovosti, ináč vám to nemocnica reálne nevie poskytnúť, lebo vás privítajú s tým, že nič nemajú. Hovoril zástupca pacientov minule na konferencii v Prahe, počul som ho hovoriť, majú veľmi silnú pacientsku organizáciu v Bulharsku.
Ale vrátim sa k meritu veci. Všade z verejného zdravotného poistenia sa na plánovanú zdravotnú starostlivosť čaká a viete prečo? Lebo sa hospodári s uzavretým koncom. To znamená, my vieme vopred, o chvíľu máme výbor pre zdravotníctvo a budeme sa pýtať pani ministerky, že prečo len toľko. Ale vieme vopred, koľko peňazí zhruba z disponibilných zdrojov majú zdravotné poisťovne na budúci rok na zdravotnú starostlivosť, čiže vieme, s akým hospodárime objemom. A tu prichádza prvý, prvá moja iná poznámka, možno ako povedal pán poslanec Hlina, že ono zdravotníctvo je čarovné v tom, že v niečom tam trhové mechanizmy, áno, platia, veď netvárme sa, že lekárne, distribučné spoločnosti nefungujú na základe trhových pravidiel, to by sme si klamali. Nie je to Červený kríž ani charitatívna organizácia. Ale v niečom neplatia. Viete v čom? Že existuje niečo, čomu sa hovorí informačná asymetria medzi vami a mnou, vy ste pacient, prídete ku mne, pán poslanec, ja som váš lekár a ja vám poviem: Ojoj, nie dobre vyzerá tá krčná chrbtica. Bude treba magnetickú rezonanciu. Pán Hlina, vy neviete, či treba magnetickú rezonanciu, vy ste v mojich rukách. Ja poviem, že treba, a vy mi veríte, prečo by ste mi neverili. Problém je, že my máme tzv. indukovanú spotrebu zdravotnej starostlivosti, tak to volajú v odbornej literatúre. To znamená, dokážeme umelo zvyšovať spotrebu vyšetrení, laboratórnych vyšetrení, diagnostických vyšetrení, kontrolná ambulancia, lebo ja ako lekár, keď vás budem opakovane pozývať na kontrolu každé štyri týždne, vy ešte budete aj šťastný, lebo poviete, aký starostlivý, dobrý pán doktor. Ja to vždy vykážem do zdravotnej poisťovne.
Rozumiete, to je ďalší problém. Preto to v praxi funguje tak a toto je dilema, s tým sme sa sporili veľmi s kolegami lekármi, že kto má byť ten dôležitý moment, ktorý riadi pohyb pacienta v systéme. Kto to má byť? Dnes podľa platnej legislatívy je to zdravotná poisťovňa. Problém je, že ale nedostala všetky kompetencie. To, čo navrhujem napríklad ja v tomto návrhu zákona, je aj posilnenie jej kompetencií, aj jej kompetencií riadiť pohyb svojho poistenca v systéme. Čiže zdravotná poisťovňa vám má nakúpiť zdravotnú starostlivosť doslova a do písmena, má. Možno sa to niekomu nepáči, kto je tak akože citlivejší na tieto etické výrazy, ale na každom generálnom riaditeľstve zdravotnej poisťovne je námestník pre nákup. Doslova tak sa volá, nakupuje zdravotnú poisť..., zdravotnú starostlivosť. A zhruba vie, na základe minuloročnej spotreby, koľko, a toho, aké sú výkony v jednotlivých nemocniciach na základe rokovaní, koľko plánovanej starostlivosti treba nakúpiť. On ju nakúpi, túto plánovanú zdravotnú starostlivosť. To je ten limit, to je to, čo je to zlé. To vám povie každý lekár, že keby tie limity neboli. Mohli by nebyť, keby sme vedeli, že nemáme uzavretý koniec.
Čiže pán minister Kažimír by tu prišiel a povedal: Drahí doktori, liečte, ľudia si to zaslúžia, ja to zaplatím. Potom mi pošlite faktúru na konci roka, ja zaplatím všetko. No lenže to tak nefunguje, my vieme, koľko máme peňazí, preto sú limity, preto musíme objednávať určitý objem výkonov, ktoré sa zazmluvňujú, a preto sa čaká, logicky.
Teraz k tomu zisku. Vy ste hovorili o tom, že teda je príliš vysoký alebo nízky, alebo bol vysoký, no my sme mali roky, keď sme v roku 2010 vytvorili vládu Ivety Radičovej a prebrali sme Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a nechcem byť politický, ale prvá vláda Roberta Fica nám ju nechala pred cross defaultom, my sme v júni mali stratu 65 miliónov euro a na konci roku 2010 120 miliónov euro. Pán Hlina, mínus 120 miliónov, nie plus tri, sedem..., mínus 120. To je aj odpoveď, že prečo sme v roku 2011, keď som to isté chcel: rozšíriť čakacie zoznamy na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť, urobili toto rozšírenie len o ďalšie tri diagnózy. Predtým sa viedli čakacie zoznamy len na kĺby, šošovky a operácie srdca a my sme rozšírili o mamografiu, liečbu rádioaktívnym jódom a liečby rázštepov. Otázka, prečo ste to neurobili vtedy, vecná. Čakal som, kto sa ma opýta: Nuž taký ste múdry, pán poslanec, prečo ste to vtedy neurobili? Lebo Všeobecná zdravotná si to nemohla dovoliť, by nemala finančné prostriedky, keby na ďalšie výkony mala odkladať technické rezervy, je hotová. Keby sme ju chceli; a ešte jednu poznámku poviem, že keď tu všetci rozprávajú o tom, ako sme chceli zničiť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu; keby sme ju boli chceli zničiť, zlá vláda SDKÚ, KDH, keby sme ju boli chceli zničiť, stačilo len čakať. Nič viac, len tak si zložiť ruky a nechať Všeobecnú zdravotnú na pokoji, bola by v cross defaulte v 2011. My sme ju zachránili a dnes je v kladných číslach, a to je pozitívna správa.
Ďalšia moja poznámka. No, dámy a páni, platíte zdravotnú poistku, za koho platí štát, nech sa páči, ale keď platíte vy zdravotnú poistku, sú to vaše peniaze na zdravotnú poist..., zdravotné poistenie. Vaše peniaze, ktoré si odkladáte na zdravotnú starostlivosť, vy by ste v akej inštitúcii chceli mať uložené vaše peniaze? V tej, ktorá krachuje, alebo v tej, ktorá hospodári v kladných číslach? Do ktorej banky si odnesiete svoje úspory, do stratovej alebo do ziskovej? A odpoveď máte na stole. Čiže to, že sú v kladnom hospodárskom výsledku, je dobrá správa pre slovenské zdravotníctvo, a preto som tu s týmto návrhom zákona teraz, už druhýkrát. Sú v kladnom hospodárskom výsledku a využime tento kladný hospodársky výsledok pre pacientov. Nedémonizujme ho, že teda ako zlí sú, vyťahujú, znárodniť, zoštátniť, zakázať, to k ničomu nevedie, len k prehratým arbitrážam. Využime tento pozitívny potenciál v prospech pacientov, lebo problém v tej argumentácii, čo ste povedali, pán poslanec, je v tom, že vy ste povedali: Pacienti dlho čakajú a keby tí nemali taký veľký zisk, tak by čakali kratšie. Áno, máte pravdu, len to treba napísať do zákona, pretože zdravotná poisťovňa robí len to, čo jej určuje zákon. Keď sme znovu na základe rozhodnutia Ústavného súdu povolili zisk zdravotných poisťovní, zaviedli sme podmienky. Dnes sú v zákone podmienky, dámy a páni, to nie je že bezbrehý zisk, ako hovoria niektorí ľavicoví populisti.
1) Zdravotná poisťovňa musí zaplatiť celú akútnu zdravotnú starostlivosť hneď.
2) Zdravotná poisťovňa musí zabezpečiť plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorú objednáva u poskytovateľov, na ktorú sa ale môže čakať.
3) Musí viesť technické rezervy na všetkých pacientov, ktorí čakajú na čakacích listinách dlhšie ako jeden rok.
A potom sú tam ďalšie fiškálne opatrenia, ktoré teraz pre pacientov nie sú dôležité, že 20 percent základného imania musí mať tiež odložené, to teraz nie je pre pacienta dôležité. Toto je dôležité pre pacienta a ja hovorím, no poďme ďalej, dajme ďalšiu podmienku. Musí viesť čakacie zoznamy na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť a tvoriť na ňu technické rezervy, nielen na šesť okruhov diagnóz a výkonov. O tom je tento návrh zákona, a hneď bude menší zisk. Len môžte si to dovoliť len vo chvíli, keď na to zdravotné poisťovne v kondícii majú.
Poviem úprimne, bol som teraz na jednej konferencii minulý týždeň, predstavoval som tento svoj návrh zákona, bol tam zástupca zdravotnej poisťovne Dôvera a zdravotnej poisťovne Union a povedali, že nemajú žiaden problém s týmto návrhom zákona. Oni svojim pacientom to vedia do 12 mesiacov ľahučko zabezpečiť. Ani dnes ich poistenci dlhšie nečakajú. Neviem, nepoznám reakciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale podľa mňa toto je riešenie, súhlasím s vaším názorom pacienta, pán poslanec, že ak máme zisk, využime ho na kratšie čakanie a na lepšiu starostlivosť o pacientov a tu je nástroj, ktorý som predložil, aby sme im znížili zisk a aby pacienti dostali skôr kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Uvádzajúci uvádza bod 30.10.2013 10:11 - 10:27 hod.
Viliam Novotný
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som odôvodnil môj poslanecký návrh zákona o zdravotných poisťovniach. Cieľom tohto návrhu zákona je zlepšenie definovania nároku poistenca v oblasti plánovanej zdravotnej starostlivosti. V snahe sprehľadniť proces tvorby a vedenia zoznamov poistencov čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť navrhujem tieto legislatívne zmeny.
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som odôvodnil môj poslanecký návrh zákona o zdravotných poisťovniach. Cieľom tohto návrhu zákona je zlepšenie definovania nároku poistenca v oblasti plánovanej zdravotnej starostlivosti. V snahe sprehľadniť proces tvorby a vedenia zoznamov poistencov čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť navrhujem tieto legislatívne zmeny.
Povinnosť zdravotných poisťovní viesť čakacie zoznamy na všetky chirurgické operačné a plánované hospitalizácie, to jest nielen na dnes vedený okruh šiestich diagnosticko-terapeutických výkonov. Ďalej transparentné a flexibilné informovanie poistencov o ich poradí v zozname, o termíne plánovanej hospitalizácie, o možnostiach čerpania starostlivosti u iných poskytovateľov. Povinnosť poskytovateľov bezodkladne po indikácii plánovanej starostlivosti nahlásiť poistenca zdravotnej poisťovni do čakacieho zoznamu. Ďalej navrhujem jednotný formulár pre zaradenie alebo vyradenie poistenca do alebo zo zoznamu na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Ďalej navrhujem lehotu, dokedy poskytovateľ musí informovať poistenca o termíne nástupu na plánovanú zdravotnú starostlivosť, a to 15 pracovných dní pred nástupom.
Rozšírením, mojím návrhom, a teda plánovaným rozšírením povinného vedenia čakacích zoznamov sa zvýši transparentnosť pri plánovaní a poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zvýši sa zodpovednosť zdravotnej poisťovne na zabezpečenie nároku poistenca. Povinnosť zdravotnej poisťovne účtovať technické rezervy na zdravotnú starostlivosť o pacientov na čakacích zoznamoch bude po rozšírení povinnosti viesť čakacie zoznamy viesť k zníženiu hospodárskeho výsledku zdravotných poisťovní k lepšej a prísnejšej regulácii zisku zdravotných poisťovní a k efektívnejšiemu využitiu zdrojov verejného zdravotného poistenia v prospech poistencov. V prípade, ak zdravotná poisťovňa nie je schopná zabezpečiť poistencovi plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť do dvanástich mesiacov od indikácie, poistenec môže zdravotnú starostlivosť čerpať aj u nezmluvného poskytovateľa, resp. v inej členskej krajine Európskej únie s právom na plnú refundáciu nákladov zo strany zdravotnej poisťovne. Čakacie zoznamy sa budú viesť podľa jednotlivých zdravotných výkonov. Zdravotné poisťovne aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti budú povinní zverejňovať zoznamy na svojich webových sídlach.
Dámy a páni, prečítal som dôvodovú správu, tak ako mi to ukladá rokovací poriadok, ale dovoľte ešte pri predkladaní na úvod povedať možno niekoľko veľmi jednoduchých opisných viet k tomu, ako to bude v praxi fungovať, lebo ten text je pomerne náročný, čo všetko by som chcel v tejto svojej novele realizovať. Dnes sme na Slovensku v situácii, že v zmysle platnej legislatívy sú zdravotné poisťovne povinné viesť zoznamy čakajúcich pacientov na plánovanú zdravotnú starostlivosť, ale iba na šesť diagnosticko-terapeutických okruhov, na nič iné. Na týchto šesť diagnosticko-terapeutických okruhov je vedený čakací zoznam v každej jednej zdravotnej poisťovni pre každú nemocnicu, kde daný pacient, ktorý čaká na operáciu bedrového kĺbu, čaká na operáciu šošovky, čaká na operáciu srdca, dieťa čaká na operáciu rázštepu, čaká na mamografické vyšetrenie, prípadne na liečbu rádioaktívnym jódom; to je tých šesť okruhov diagnosticko-terapeutických, na ktoré vedieme dnes zoznamy; a teda zdravotná poisťovňa vie, že s týmto výkonom bude čakať v ružinovskej nemocnici dva roky, v ružomberskej nemocnici rok, v košickej nemocnici jeden a pol roka, v nejakej inej nemocnici dva a pol roka.
Situácia s čakaním sa stala veľkou témou slovenského zdravotníctva. V priebehu minulého roku, v lete minulého roku nezávislá inštitúcia zverejnila, koľko čakajú pacienti, a tie rozdiely medzi jednotlivými nemocnicami boli priam nepredstaviteľné, keď na jeden výkon čaká pacient tej istej zdravotnej poisťovne v jednej nemocnici deväť mesiacov a v druhej nemocnici tri a pol roka, tak zjavne je tu nárok pacienta na plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorý si platí poistenie, do určitej miery výrazne oslabený. Ja som s takýmto, skoro totožným návrhom zákona prišiel už v januári, na februárovej schôdzi sme ho mali v prvom čítaní, kde sme dokonca vtedy konštatovali, že počet čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť stále narastá, vždy hovorím o tých šiestich diagnosticko-terapeutických okruhoch. Stále narastá. Predovšetkým, žiaľ, narastal počet čakajúcich poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Treba povedať, že po určitých opatreniach, ktoré aj pod tlakom mojej aktivity, aj pod tlakom nezávislých inštitúcií Všeobecná zdravotná poisťovňa urobila, počet čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť - ale znovu zopakujem, len v tých šiestich diagnosticko-terapeutických okruhoch - klesol. To je dobrá správa. Aj to čakanie sa v dňoch skrátilo. No aby ste nemali veľkú, veľmi optimistickú predstavu, rok je štandard, štandardné čakanie, ale skrátilo sa. Napriek tomu ešte stále platí, že je to práve Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá má v porovnaní na veľkosť kmeňu, kmeňa najviac a najdlhšie čakajúcich poistencov. No dobre, teraz riešime tých šesť okruhov diagnosticko-terapeutických, ktoré máme dnes zakotvené v legislatíve.
Ale čo ostatní pacienti, dámy a páni? A o nich je trošku tento návrh zákona, lebo dnes na Slovensku čakáte na gastroskopiu, dnes na Slovensku čakáte na plánovanú hospitalizáciu na neurológii, dnes na Slovensku čakáte na plánovanú operáciu platničky, na stabilizačnú operáciu chrbtice. Dnes na Slovensku dokonca čakáte na operáciu žlčníka, keď je plánovaná. A to, koľko čakáte u ktorého poskytovateľa, prečo toľko čakáte, sa rieši, viete ako? Písankou u pána primára! Pán primár má písanku, do ktorej zapisuje, že pán XY pôjde na operáciu budúci mesiac desiateho decembra. Pán ZA pôjde na operáciu asi až v januári, lebo potom už tu kolegovia berú dovolenky. Takýmto spôsobom dnes vedieme čakacie zoznamy na plánovanú zdravotnú starostlivosť!
Čiže to prvé, čo chcem povedať, je, majme prehľad, koľko ľudia na Slovensku čakajú a na čo čakajú. Čo je na tom nekorektné? Je to podľa mňa úplne korektné. Čiže navrhujem, aby sa čakacie zoznamy viedli na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť. Navrhujem, aby boli transparentne vedené, aby pacient bol informovaný, koľko bude čakať v ružomberskej nemocnici, v košickej nemocnici, v bratislavskej nemocnici na daný výkon, na danom oddelení, aby si vedel skontrolovať, či ho niekto náhodou nepredbieha, lebo viete, keď je to písanka u pána primára v šuflíku, vy neviete, keď vám povie, že príďte na hospitalizáciu o štyri mesiace, že či to je dosť, či málo. Neviete to posúdiť. No mal by byť v tom nejaký poriadok, aby sme posilnili nárok pacienta na plánovanú zdravotnú starostlivosť, lebo pacient platí zdravotnú poistku, pacient by mal vedieť, keď potrebuje plánovanú zdravotnú starostlivosť, kedy príde na rad, ktorý je v poradovníku a kedy mu dajú na vedomie, že má prísť na hospitalizáciu, čiže to je to, čo tento návrh zákona upravuje. Celý mechanizmus komunikácie, keď lekár rozhodne o tom, že daný pacient potrebuje plánovaný zdravotnícky výkon v nemocnici, musí ho nahlásiť, sú tam lehoty, nejdem vás zabávať detailami, koho to zaujíma, si to prečíta. Musí ho nahlásiť svojej zdravotnej poisťovni, tá musí skontrolovať, či indikácia je na mieste, musí ho poisťovňa zaradiť do zoznamu, musí informovať svojho poistenca, že je v zozname a kedy príde na rad. Musí viesť tento zoznam na webovej stránke, kde, samozrejme, si nebudem vedieť ja skontrolovať, že kedy príde na výkon pán poslanec Hlina, keď čaká na nejaký plánovaný zdravotnícky výkon, ale kódom, ktorým budem, je tam určený, akým spôsobom budete vedieť skontrolovať svoje poradie, ten kód bude originálny pre každého pacienta. To znamená, nikto iný vám neskontroluje vaše zdravotnícke údaje. Samozrejme, pacient príde niekedy na rad a bude vykonaný zdravotnícky výkon, väčšinou bude čakať na operácie. Predsa len tá konzervatívna liečba si nevyžaduje až také dlhé čakania, ale bude evidovaná aj táto.
No ale teraz pokračujem ďalej v tom celom príbehu. Pacient by mal mať nejaký nárok, o tom stále hovorím. Nárok pacienta je v slovenskom zdravotníctve veľmi slabý. Nárok pacienta spočíva aj v tom, mal by vedieť, koľko je maximálna lehota, dokedy mu verejné zdravotné poistenie musí túto zdravotnú starostlivosť zabezpečiť. Dnes v platnej legislatíve je napísané, že zdravotná poisťovňa musí do dvanástich mesiacov - ale pozor! - pripraviť zdroje a mať k dispozícii zdroje na vykonanie plánovanej zdravotnej starostlivosti pre pacienta. A keď do dvanástich mesiacov nie je vykonaná, musí tieto finančné prostriedky odložiť do technických rezerv. To, kde sa ja posúvam ďalej, je, že nestačí mať len pripravené peniaze a nechať ich v technických rezervách a tam budú stáť tri roky, lebo čakajú na pacienta, ktorý príde na poradie o tri roky. Nie, nie. Musia mu do dvanástich mesiacov reálne zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Je to bič na zdravotné poisťovne. Zdravotné poisťovne do dvanástich mesiacov budú nielen okrem tých šiestich okruhov diagnosticko-terapeutických, pre ktoré dnes pacienti čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť, ale na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť budú musieť zabezpečiť do dvanástich mesiacov a to tak, že zdravotná poisťovňa musí priebežne monitorovať svojho pacienta, koľko čaká na poradie v nemocnici, ale tiež musí komunikovať s ostatnými poskytovateľmi, má to predsa, bude si viesť predsa zoznam pre všetkých poskytovateľov, koľko sa čaká niekde inde. A v tej chvíli považujem za úplne normálne, že keď niekto čaká v ružinovskej nemocnici dva roky, ale napríklad v trnavskej za pol roka by mohol byť operovaný, zdravotná poisťovňa by mu to mala dať vedieť. Mala by ho osloviť, že vážený, drahý pán pacient, my vám ponúkame liečbu v trnavskej nemocnici o pol roka, nebudete musieť čakať s bolesťami, užívajúc lieky proti bolesti, ešte ďalší rok a pol. Samozrejme, pacient je pán, pacient sa môže rozhodnúť. On povie: Nie, ja si pekne počkám dva roky. Rozhodnutie pacienta, klauzula o dvanástich mesiacoch v tejto chvíli neplatí. Ale ak pacient nedostane ani šancu, ani informáciu o tom, že niekde inde na Slovensku môže túto zdravotnú starostlivosť dostať skôr, ako sa on má rozhodnúť, to má obchodiť všetky nemocnice, sa má pýtať? Prosím vás, u vás by som asi tak koľko čakal na ten bedrový kĺb, koľko je tu čakacia doba? Za kým mám ísť? Kde to je napísané, na ktorej webovej stránke ktorej nemocnice? Nikde. Nikde. U pána primára v písanke.
Čiže prichádzam k meritu veci, zdravotná poisťovňa má do dvanástich mesiacov zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, ak pacient bude súhlasiť s tým, že pôjde k inému poskytovateľovi na Slovensku, k zmluvnému, zabezpečí mu to tam. A teraz prichádza aj trest pre zdravotnú poisťovňu. Ak to do dvanástich mesiacov šlendriánsky nezabezpečí, nestará sa o svojho poistenca, poistenec je v tejto chvíli voľný. Môže čakať ďalej na svoju zdravotnú starostlivosť, môže ísť ku ktorémukoľvek inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na Slovensku alebo v Európskej únii a zdravotná poisťovňa je mu to povinná v celom rozsahu zaplatiť. To je trest pre zdravotnú poisťovňu, ak nevie dobre manažovať svojich poistencov.
Dámy a páni, na to si platíme verejné zdravotné poisťovne, poistenie, aby sa verejné zdravotné poistenie o nás postaralo, keď sme chorí, a zabezpečilo nám zdravotnú starostlivosť. Myslím si, že dvanásť mesiacov je korektná lehota. Nehovorím o troch mesiacoch, ale o dvanástich, o roku. Samozrejme, bude to mať pozitívny vplyv, teraz niekto povie, že pozitívny, niekto povie, že to je zlé slovo v tejto chvíli, ja poviem pozitívny vplyv aj na hospodárenie zdravotných poisťovní z pohľadu, o čom tu hovoríme v tejto snemovni od roku 2004. Vadí nám zisk zdravotných poisťovní. Vyriešime ho elegantne, nech ten zisk použijú pre pacientov. Totižto na všetkých pacientov, ktorí čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť, musí zdravotná poisťovňa odkladať finančné prostriedky do technických rezerv. Nuž tak tie technické rezervy budú omnoho, omnoho väčšie. A zisk bude omnoho, omnoho nižší. Podľa mňa je to elegantnejšia forma, ako znárodňovať, a hlavne lacnejšia a hlavne v prospech pacientov. Tie peniaze v zdravotnom poistení sú určené pre pacientov. A tak sa dostanú k tým, ktorí čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť.
Dámy a páni, snažil som sa naozaj tak ľudovejšie popísať, o čom je tento návrh zákona. Podávam ho druhýkrát v Národnej rade Slovenskej republiky, verím, že mi umožníte ho dostať aspoň do druhého čítania na druhý pokus, že druhý pokus, druhé čítanie, prvý pokus, prvé čítanie, a keď ho budem dávať tretíkrát, tak aj do tretieho sa dostanem; a to bol len pokus o vtip. Chcem povedať, že riešim problém, ktorý podľa mňa v slovenskej legislatíve nie je dobre vyriešený. Problém, na ktorý opakovane upozorňujem. Mňa teší, že aj po mojej kritike, ktorú vediem od leta minulého roku, klesol počet čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť v zdravotných poisťovniach, výrazne klesol aj vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a skrátila sa doba čakania vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Stále sa ale pohybujeme niekde v intenciách jedného roku, aby ste mali predstavu, hej, že teda nedostali sme sa na tri týždne; ale to je pozitívna správa. Len, len treba povedať, že pacienti nemajú dostatok informácií, stále sú v rukách systému a ja posilňujem nárok pacienta na to, aby vedel, koľko bude čakať a či má inú možnosť čakať kratšie.
A čo je druhý veľký problém, ktorý tu v tejto chvíli chcem riešiť a ktorý treba riešiť, je, že dnes tu čakáme na obrovské množstvo zdravotníckych výkonov v nemocniciach, o ktorých nemáme ani dunstu. Nemáme ani ahnung, nikto ani netuší, koľko sa čaká na stabilizačnú operáciu v ružinovskej nemocnici. Nikto ani netuší, koľko sa čaká na krčnú platničku na neurochirurgii v Košiciach, kde pracujem. Netušíte. Ani pacienti netušia, a mali by. Mali by, lebo oni platia verejné zdravotné poistenie a oni čakajú na tú plánovanú zdravotnú starostlivosť a poisťovňa je tu na to, aby im ju zabezpečila v rozumnej lehote dvanástich mesiacov. Nič nemením, to, čo je napísané dnes v zákone, len hovorím, že do dvanástich mesiacov nemá mať pripravené len peniaze, ale do dvanástich mesiacov sa má o toho pacienta reálne poskytovateľ postarať a poisťovňa mu to zaplatiť.
Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
Povinnosť zdravotných poisťovní viesť čakacie zoznamy na všetky chirurgické operačné a plánované hospitalizácie, to jest nielen na dnes vedený okruh šiestich diagnosticko-terapeutických výkonov. Ďalej transparentné a flexibilné informovanie poistencov o ich poradí v zozname, o termíne plánovanej hospitalizácie, o možnostiach čerpania starostlivosti u iných poskytovateľov. Povinnosť poskytovateľov bezodkladne po indikácii plánovanej starostlivosti nahlásiť poistenca zdravotnej poisťovni do čakacieho zoznamu. Ďalej navrhujem jednotný formulár pre zaradenie alebo vyradenie poistenca do alebo zo zoznamu na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Ďalej navrhujem lehotu, dokedy poskytovateľ musí informovať poistenca o termíne nástupu na plánovanú zdravotnú starostlivosť, a to 15 pracovných dní pred nástupom.
Rozšírením, mojím návrhom, a teda plánovaným rozšírením povinného vedenia čakacích zoznamov sa zvýši transparentnosť pri plánovaní a poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zvýši sa zodpovednosť zdravotnej poisťovne na zabezpečenie nároku poistenca. Povinnosť zdravotnej poisťovne účtovať technické rezervy na zdravotnú starostlivosť o pacientov na čakacích zoznamoch bude po rozšírení povinnosti viesť čakacie zoznamy viesť k zníženiu hospodárskeho výsledku zdravotných poisťovní k lepšej a prísnejšej regulácii zisku zdravotných poisťovní a k efektívnejšiemu využitiu zdrojov verejného zdravotného poistenia v prospech poistencov. V prípade, ak zdravotná poisťovňa nie je schopná zabezpečiť poistencovi plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť do dvanástich mesiacov od indikácie, poistenec môže zdravotnú starostlivosť čerpať aj u nezmluvného poskytovateľa, resp. v inej členskej krajine Európskej únie s právom na plnú refundáciu nákladov zo strany zdravotnej poisťovne. Čakacie zoznamy sa budú viesť podľa jednotlivých zdravotných výkonov. Zdravotné poisťovne aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti budú povinní zverejňovať zoznamy na svojich webových sídlach.
Dámy a páni, prečítal som dôvodovú správu, tak ako mi to ukladá rokovací poriadok, ale dovoľte ešte pri predkladaní na úvod povedať možno niekoľko veľmi jednoduchých opisných viet k tomu, ako to bude v praxi fungovať, lebo ten text je pomerne náročný, čo všetko by som chcel v tejto svojej novele realizovať. Dnes sme na Slovensku v situácii, že v zmysle platnej legislatívy sú zdravotné poisťovne povinné viesť zoznamy čakajúcich pacientov na plánovanú zdravotnú starostlivosť, ale iba na šesť diagnosticko-terapeutických okruhov, na nič iné. Na týchto šesť diagnosticko-terapeutických okruhov je vedený čakací zoznam v každej jednej zdravotnej poisťovni pre každú nemocnicu, kde daný pacient, ktorý čaká na operáciu bedrového kĺbu, čaká na operáciu šošovky, čaká na operáciu srdca, dieťa čaká na operáciu rázštepu, čaká na mamografické vyšetrenie, prípadne na liečbu rádioaktívnym jódom; to je tých šesť okruhov diagnosticko-terapeutických, na ktoré vedieme dnes zoznamy; a teda zdravotná poisťovňa vie, že s týmto výkonom bude čakať v ružinovskej nemocnici dva roky, v ružomberskej nemocnici rok, v košickej nemocnici jeden a pol roka, v nejakej inej nemocnici dva a pol roka.
Situácia s čakaním sa stala veľkou témou slovenského zdravotníctva. V priebehu minulého roku, v lete minulého roku nezávislá inštitúcia zverejnila, koľko čakajú pacienti, a tie rozdiely medzi jednotlivými nemocnicami boli priam nepredstaviteľné, keď na jeden výkon čaká pacient tej istej zdravotnej poisťovne v jednej nemocnici deväť mesiacov a v druhej nemocnici tri a pol roka, tak zjavne je tu nárok pacienta na plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorý si platí poistenie, do určitej miery výrazne oslabený. Ja som s takýmto, skoro totožným návrhom zákona prišiel už v januári, na februárovej schôdzi sme ho mali v prvom čítaní, kde sme dokonca vtedy konštatovali, že počet čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť stále narastá, vždy hovorím o tých šiestich diagnosticko-terapeutických okruhoch. Stále narastá. Predovšetkým, žiaľ, narastal počet čakajúcich poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Treba povedať, že po určitých opatreniach, ktoré aj pod tlakom mojej aktivity, aj pod tlakom nezávislých inštitúcií Všeobecná zdravotná poisťovňa urobila, počet čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť - ale znovu zopakujem, len v tých šiestich diagnosticko-terapeutických okruhoch - klesol. To je dobrá správa. Aj to čakanie sa v dňoch skrátilo. No aby ste nemali veľkú, veľmi optimistickú predstavu, rok je štandard, štandardné čakanie, ale skrátilo sa. Napriek tomu ešte stále platí, že je to práve Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá má v porovnaní na veľkosť kmeňu, kmeňa najviac a najdlhšie čakajúcich poistencov. No dobre, teraz riešime tých šesť okruhov diagnosticko-terapeutických, ktoré máme dnes zakotvené v legislatíve.
Ale čo ostatní pacienti, dámy a páni? A o nich je trošku tento návrh zákona, lebo dnes na Slovensku čakáte na gastroskopiu, dnes na Slovensku čakáte na plánovanú hospitalizáciu na neurológii, dnes na Slovensku čakáte na plánovanú operáciu platničky, na stabilizačnú operáciu chrbtice. Dnes na Slovensku dokonca čakáte na operáciu žlčníka, keď je plánovaná. A to, koľko čakáte u ktorého poskytovateľa, prečo toľko čakáte, sa rieši, viete ako? Písankou u pána primára! Pán primár má písanku, do ktorej zapisuje, že pán XY pôjde na operáciu budúci mesiac desiateho decembra. Pán ZA pôjde na operáciu asi až v januári, lebo potom už tu kolegovia berú dovolenky. Takýmto spôsobom dnes vedieme čakacie zoznamy na plánovanú zdravotnú starostlivosť!
Čiže to prvé, čo chcem povedať, je, majme prehľad, koľko ľudia na Slovensku čakajú a na čo čakajú. Čo je na tom nekorektné? Je to podľa mňa úplne korektné. Čiže navrhujem, aby sa čakacie zoznamy viedli na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť. Navrhujem, aby boli transparentne vedené, aby pacient bol informovaný, koľko bude čakať v ružomberskej nemocnici, v košickej nemocnici, v bratislavskej nemocnici na daný výkon, na danom oddelení, aby si vedel skontrolovať, či ho niekto náhodou nepredbieha, lebo viete, keď je to písanka u pána primára v šuflíku, vy neviete, keď vám povie, že príďte na hospitalizáciu o štyri mesiace, že či to je dosť, či málo. Neviete to posúdiť. No mal by byť v tom nejaký poriadok, aby sme posilnili nárok pacienta na plánovanú zdravotnú starostlivosť, lebo pacient platí zdravotnú poistku, pacient by mal vedieť, keď potrebuje plánovanú zdravotnú starostlivosť, kedy príde na rad, ktorý je v poradovníku a kedy mu dajú na vedomie, že má prísť na hospitalizáciu, čiže to je to, čo tento návrh zákona upravuje. Celý mechanizmus komunikácie, keď lekár rozhodne o tom, že daný pacient potrebuje plánovaný zdravotnícky výkon v nemocnici, musí ho nahlásiť, sú tam lehoty, nejdem vás zabávať detailami, koho to zaujíma, si to prečíta. Musí ho nahlásiť svojej zdravotnej poisťovni, tá musí skontrolovať, či indikácia je na mieste, musí ho poisťovňa zaradiť do zoznamu, musí informovať svojho poistenca, že je v zozname a kedy príde na rad. Musí viesť tento zoznam na webovej stránke, kde, samozrejme, si nebudem vedieť ja skontrolovať, že kedy príde na výkon pán poslanec Hlina, keď čaká na nejaký plánovaný zdravotnícky výkon, ale kódom, ktorým budem, je tam určený, akým spôsobom budete vedieť skontrolovať svoje poradie, ten kód bude originálny pre každého pacienta. To znamená, nikto iný vám neskontroluje vaše zdravotnícke údaje. Samozrejme, pacient príde niekedy na rad a bude vykonaný zdravotnícky výkon, väčšinou bude čakať na operácie. Predsa len tá konzervatívna liečba si nevyžaduje až také dlhé čakania, ale bude evidovaná aj táto.
No ale teraz pokračujem ďalej v tom celom príbehu. Pacient by mal mať nejaký nárok, o tom stále hovorím. Nárok pacienta je v slovenskom zdravotníctve veľmi slabý. Nárok pacienta spočíva aj v tom, mal by vedieť, koľko je maximálna lehota, dokedy mu verejné zdravotné poistenie musí túto zdravotnú starostlivosť zabezpečiť. Dnes v platnej legislatíve je napísané, že zdravotná poisťovňa musí do dvanástich mesiacov - ale pozor! - pripraviť zdroje a mať k dispozícii zdroje na vykonanie plánovanej zdravotnej starostlivosti pre pacienta. A keď do dvanástich mesiacov nie je vykonaná, musí tieto finančné prostriedky odložiť do technických rezerv. To, kde sa ja posúvam ďalej, je, že nestačí mať len pripravené peniaze a nechať ich v technických rezervách a tam budú stáť tri roky, lebo čakajú na pacienta, ktorý príde na poradie o tri roky. Nie, nie. Musia mu do dvanástich mesiacov reálne zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Je to bič na zdravotné poisťovne. Zdravotné poisťovne do dvanástich mesiacov budú nielen okrem tých šiestich okruhov diagnosticko-terapeutických, pre ktoré dnes pacienti čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť, ale na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť budú musieť zabezpečiť do dvanástich mesiacov a to tak, že zdravotná poisťovňa musí priebežne monitorovať svojho pacienta, koľko čaká na poradie v nemocnici, ale tiež musí komunikovať s ostatnými poskytovateľmi, má to predsa, bude si viesť predsa zoznam pre všetkých poskytovateľov, koľko sa čaká niekde inde. A v tej chvíli považujem za úplne normálne, že keď niekto čaká v ružinovskej nemocnici dva roky, ale napríklad v trnavskej za pol roka by mohol byť operovaný, zdravotná poisťovňa by mu to mala dať vedieť. Mala by ho osloviť, že vážený, drahý pán pacient, my vám ponúkame liečbu v trnavskej nemocnici o pol roka, nebudete musieť čakať s bolesťami, užívajúc lieky proti bolesti, ešte ďalší rok a pol. Samozrejme, pacient je pán, pacient sa môže rozhodnúť. On povie: Nie, ja si pekne počkám dva roky. Rozhodnutie pacienta, klauzula o dvanástich mesiacoch v tejto chvíli neplatí. Ale ak pacient nedostane ani šancu, ani informáciu o tom, že niekde inde na Slovensku môže túto zdravotnú starostlivosť dostať skôr, ako sa on má rozhodnúť, to má obchodiť všetky nemocnice, sa má pýtať? Prosím vás, u vás by som asi tak koľko čakal na ten bedrový kĺb, koľko je tu čakacia doba? Za kým mám ísť? Kde to je napísané, na ktorej webovej stránke ktorej nemocnice? Nikde. Nikde. U pána primára v písanke.
Čiže prichádzam k meritu veci, zdravotná poisťovňa má do dvanástich mesiacov zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, ak pacient bude súhlasiť s tým, že pôjde k inému poskytovateľovi na Slovensku, k zmluvnému, zabezpečí mu to tam. A teraz prichádza aj trest pre zdravotnú poisťovňu. Ak to do dvanástich mesiacov šlendriánsky nezabezpečí, nestará sa o svojho poistenca, poistenec je v tejto chvíli voľný. Môže čakať ďalej na svoju zdravotnú starostlivosť, môže ísť ku ktorémukoľvek inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na Slovensku alebo v Európskej únii a zdravotná poisťovňa je mu to povinná v celom rozsahu zaplatiť. To je trest pre zdravotnú poisťovňu, ak nevie dobre manažovať svojich poistencov.
Dámy a páni, na to si platíme verejné zdravotné poisťovne, poistenie, aby sa verejné zdravotné poistenie o nás postaralo, keď sme chorí, a zabezpečilo nám zdravotnú starostlivosť. Myslím si, že dvanásť mesiacov je korektná lehota. Nehovorím o troch mesiacoch, ale o dvanástich, o roku. Samozrejme, bude to mať pozitívny vplyv, teraz niekto povie, že pozitívny, niekto povie, že to je zlé slovo v tejto chvíli, ja poviem pozitívny vplyv aj na hospodárenie zdravotných poisťovní z pohľadu, o čom tu hovoríme v tejto snemovni od roku 2004. Vadí nám zisk zdravotných poisťovní. Vyriešime ho elegantne, nech ten zisk použijú pre pacientov. Totižto na všetkých pacientov, ktorí čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť, musí zdravotná poisťovňa odkladať finančné prostriedky do technických rezerv. Nuž tak tie technické rezervy budú omnoho, omnoho väčšie. A zisk bude omnoho, omnoho nižší. Podľa mňa je to elegantnejšia forma, ako znárodňovať, a hlavne lacnejšia a hlavne v prospech pacientov. Tie peniaze v zdravotnom poistení sú určené pre pacientov. A tak sa dostanú k tým, ktorí čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť.
Dámy a páni, snažil som sa naozaj tak ľudovejšie popísať, o čom je tento návrh zákona. Podávam ho druhýkrát v Národnej rade Slovenskej republiky, verím, že mi umožníte ho dostať aspoň do druhého čítania na druhý pokus, že druhý pokus, druhé čítanie, prvý pokus, prvé čítanie, a keď ho budem dávať tretíkrát, tak aj do tretieho sa dostanem; a to bol len pokus o vtip. Chcem povedať, že riešim problém, ktorý podľa mňa v slovenskej legislatíve nie je dobre vyriešený. Problém, na ktorý opakovane upozorňujem. Mňa teší, že aj po mojej kritike, ktorú vediem od leta minulého roku, klesol počet čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť v zdravotných poisťovniach, výrazne klesol aj vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a skrátila sa doba čakania vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Stále sa ale pohybujeme niekde v intenciách jedného roku, aby ste mali predstavu, hej, že teda nedostali sme sa na tri týždne; ale to je pozitívna správa. Len, len treba povedať, že pacienti nemajú dostatok informácií, stále sú v rukách systému a ja posilňujem nárok pacienta na to, aby vedel, koľko bude čakať a či má inú možnosť čakať kratšie.
A čo je druhý veľký problém, ktorý tu v tejto chvíli chcem riešiť a ktorý treba riešiť, je, že dnes tu čakáme na obrovské množstvo zdravotníckych výkonov v nemocniciach, o ktorých nemáme ani dunstu. Nemáme ani ahnung, nikto ani netuší, koľko sa čaká na stabilizačnú operáciu v ružinovskej nemocnici. Nikto ani netuší, koľko sa čaká na krčnú platničku na neurochirurgii v Košiciach, kde pracujem. Netušíte. Ani pacienti netušia, a mali by. Mali by, lebo oni platia verejné zdravotné poistenie a oni čakajú na tú plánovanú zdravotnú starostlivosť a poisťovňa je tu na to, aby im ju zabezpečila v rozumnej lehote dvanástich mesiacov. Nič nemením, to, čo je napísané dnes v zákone, len hovorím, že do dvanástich mesiacov nemá mať pripravené len peniaze, ale do dvanástich mesiacov sa má o toho pacienta reálne poskytovateľ postarať a poisťovňa mu to zaplatiť.
Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.10.2013 9:29 - 9:31 hod.
Viliam Novotný
Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Idem poporiadku odpovedať. Skôr sú to špecialisti, to je skôr skúsenosť. Nehovorím, že sa to môže nachádzať, alebo vyskytovať aj u niektorých všeobecných lekárov, ale skôr sledujeme u špecialistov tú skutočnosť, že pacient príde k špecialistovi, ako to popísal pán kolega. Ráno si zoberie o šiestej lístok, ale stále ho predbiehajú tí, ktorí idú na prednostné ošetrenia a čaká tam niekoľko hodín, čo...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Idem poporiadku odpovedať. Skôr sú to špecialisti, to je skôr skúsenosť. Nehovorím, že sa to môže nachádzať, alebo vyskytovať aj u niektorých všeobecných lekárov, ale skôr sledujeme u špecialistov tú skutočnosť, že pacient príde k špecialistovi, ako to popísal pán kolega. Ráno si zoberie o šiestej lístok, ale stále ho predbiehajú tí, ktorí idú na prednostné ošetrenia a čaká tam niekoľko hodín, čo zrejme nie je vhodné.
Moja druhá poznámka k vaším faktickým je tá, že no, napriek tomu už trošku ustupujeme, musím povedať, lebo keď sa prvýkrát tento fenomén objavil v našej legislatíve, teda prednostné ošetrenie za platbu, výšku ktorej určí samosprávny kraj, tak sme vtedy hovorili o tom, že môžu to byť maximálne dve hodiny v priebehu ordinačných hodín. Nesmie v opačnom garde, že minimálne dve hodiny by mal určiť na neprednostné ošetrenie, teda pre tých pacientov, ktorí si nezaplatia za prednostné ošetrenie.
A moja tretia poznámka je k tým platbám. To, že samosprávny kraj určuje výšku platby za prednostné ošetrenie, je v poriadku. To, že prvá vláda Roberta Fica rozhodla o tom, že platby za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v ambulancii a v nemocnici budú nula miesto 20 a 50 korún, je rozhodnutie, ktoré bolo urobené. Faktom ale je, že dnes sa v hotovosti v ambulanciách vyberajú od pacientov peniaze, alebo sú to peniaze za nadštandard, ktorý lekár povie, že je nadštandard, lebo ho nemáme zadefinovaný, alebo sú to peniaze za služby súvisiace s poskytovaním, ktoré lekár určí, že sú služby súvisiace, potrebujete vydať nejaké tlačivo, nejaký dokument a on povie, no tak toto, viete, to mi nikto nezaplatí, tak si musíte zaplatiť toľko a on to určí. Alebo sú to platby za služby, ktoré jednoducho určí pán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
Moja druhá poznámka k vaším faktickým je tá, že no, napriek tomu už trošku ustupujeme, musím povedať, lebo keď sa prvýkrát tento fenomén objavil v našej legislatíve, teda prednostné ošetrenie za platbu, výšku ktorej určí samosprávny kraj, tak sme vtedy hovorili o tom, že môžu to byť maximálne dve hodiny v priebehu ordinačných hodín. Nesmie v opačnom garde, že minimálne dve hodiny by mal určiť na neprednostné ošetrenie, teda pre tých pacientov, ktorí si nezaplatia za prednostné ošetrenie.
A moja tretia poznámka je k tým platbám. To, že samosprávny kraj určuje výšku platby za prednostné ošetrenie, je v poriadku. To, že prvá vláda Roberta Fica rozhodla o tom, že platby za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v ambulancii a v nemocnici budú nula miesto 20 a 50 korún, je rozhodnutie, ktoré bolo urobené. Faktom ale je, že dnes sa v hotovosti v ambulanciách vyberajú od pacientov peniaze, alebo sú to peniaze za nadštandard, ktorý lekár povie, že je nadštandard, lebo ho nemáme zadefinovaný, alebo sú to peniaze za služby súvisiace s poskytovaním, ktoré lekár určí, že sú služby súvisiace, potrebujete vydať nejaké tlačivo, nejaký dokument a on povie, no tak toto, viete, to mi nikto nezaplatí, tak si musíte zaplatiť toľko a on to určí. Alebo sú to platby za služby, ktoré jednoducho určí pán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie spoločného spravodajcu 25.10.2013 9:17 - 9:24 hod.
Viliam Novotný
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ, vážené dámy, vážení páni, ja budem veľmi stručný vo svojom vystúpení. Rád by som povedal tri myšlienky k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Tá prvá vec, ktorú tu treba možno podčiarknuť je, že je to užitočný a potrebný návrh zákona. Som veľmi rád, že aj v prvom čítaní dostal podporu naprieč celou snemovňou aj politickým spektrom. Som rád, že dostal podporu aj vo výbore pre...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ, vážené dámy, vážení páni, ja budem veľmi stručný vo svojom vystúpení. Rád by som povedal tri myšlienky k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Tá prvá vec, ktorú tu treba možno podčiarknuť je, že je to užitočný a potrebný návrh zákona. Som veľmi rád, že aj v prvom čítaní dostal podporu naprieč celou snemovňou aj politickým spektrom. Som rád, že dostal podporu aj vo výbore pre zdravotníctvo a nádejám sa, že dnes o jedenástej dostane znovu podporu naprieč celou snemovňou. Je to užitočný návrh zákona a poviem, prečo to tak vnímam. Lebo posilňuje nárok pacienta.
Je to téma, o ktorej možno v zdravotníctve ešte nehovoríme tak veľa, ale budeme musieť o nej hovoriť stále viacej. Som lekár, ale úprimne sa priznám, že naše zdravotníctvo je prolekársky orientované. Pán doktor je ten, ktorý rozhoduje, pán doktor je ten, ktorý povie všetko a pacient je ten, ktorý chodí od dverí k dverám. To je jeho úloha, byť trpezlivým, čakať a len sa nejak dostane niekedy na poradie a pán doktor povie, kedy.
Nemyslím si, že je to model, ktorý by, na ktorý by sme mali byť nejak mimoriadne hrdí a práve naopak, rastúce nároky a práva pacientov, ale aj také uvedomenie si u pacientov toho, že oni si platia zdravotné poistenie a teda platia veľa peňazí a veľa aj doplácajú v hotovosti v slovenskom zdravotníctve, vedie k tomu, že tí pacienti stále viac chcú vedieť o svojej liečbe, stále viac si chcú vybrať svojho lekára, stále viac si chcú vybrať svoju nemocnicu, ale aj čas, kedy chcú prísť na vyšetrenie. Čiže to je v poriadku, že chcú prísť na vyšetrenie vtedy, kedy oni si zvolia, lebo im to vychádza, lebo majú veľa práce.
Čiže, to, že máme nejaké prednostné ošetrenie je dobré, ale dobré je aj to, čo navrhuje kolega Bastrnák s kolegami z poslaneckého klubu MOST - HÍD, pretože, a to je tá druhá vec, čo chcem povedať, je, že nemôžme nikoho v zdravotníctve, ak ho poskytujeme na základe verejného zdravotného poistenia, ktoré je solidárne, nemôžme nikoho diskriminovať pre jeho sociálny status. Čiže, ak má niekto menej peňazí, nemôže sa dostať do situácie, keď poskytujeme zdravotnú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia, že sa jednoducho nedostane na ošetrenie, lebo napríklad celé doobedie je vyhradené na prednostné ošetrenie. Čiže ináč povedané, ten, kto si vie doplatiť, tak ten je stále ošetrený a ten, kto si nevie doplatiť, sa na to ošetrenie nevie ani dostať.
Myslím si, že návrh, ktorý priniesli poslanci do Národnej rady, reaguje aj na takúto situáciu, ktorá sa, bohužiaľ, v praxi vyskytovala a vyskytuje, niekedy, nehovorím, že v každej ambulancii a rieši to, aby samozrejme boli určené hodiny striktne, ktoré sú na prednostné ošetrenie, ale v doobedňajších hodinách boli minimálne dve hodiny určené aj pre pacientov, ktorí nejdú na prednostné ošetrenie, teda si nedoplácajú.
A posledná, tretia poznámka, ktorú chcem povedať, je, sa dotýka poplatkov. Pán navrhovateľ to v úvodnom slove, teda povedal, že určenie poplatkov ponecháva na kompetencii samosprávnych krajov. Tomu ja rozumiem, to je aj logické, veď samosprávny kraj má lekára samosprávneho kraja, má zdravotnú komisiu, pozná situáciu, aj sociálnu situáciu, aj záujem pacientov o prednostné ošetrenie, čiže tomu ja rozumiem. Treba ale povedať veľmi úprimne, že keď som v 2010 roku s projektom Zdravé Slovensko prešiel, no, nechcem povedať, že všetky, lebo to by bolo trošku také nadnesené, ale veľkú väčšinu slovenských nemocníc a polikliník, rozprával som sa s pacientmi. A viete, na čo sa sťažovali najviac? Na poplatky, ktoré platia v zdravotníctve. Nechcem byť politický, ale konštatujem, že to bolo po štyroch rokoch vlády Roberta Fica, na konci prvého funkčného obdobia prvej vlády Roberta Fica, ale to nehovorím ako politickú kritiku, len konštatujem, že pacienti sa sťažovali na to, že na tej istej poliklinike u jedného pána doktora od nich pýtali za nejaký úkon 3 eurá a u iného pána doktora za tento úkon 3 eurá nepýtali, alebo pre zmenu pýtali 7. Teda oni sa, len logicky sa pýtali, že teda dobre, veď mi aj zaplatíme, keď treba, keď to už tak má byť, ale aké sú pravidlá, aké sú mantinely, prečo toľko, to naozaj mám platiť za podanie zlatých injekcií, hovorí pacientka, keď som reumatička, idem k pani doktorke a ona za každé podanie tej injekcie pýta odo mňa 2 eurá, ale moja suseda chodí k inej pani doktorke, tiež jej podáva tie injekcie a ona nepýta 2 eurá. Ako je to možné? Tu sú otázky, ktoré som bežne dostával. Takže hovorím o tom len preto, lebo tento problém tu na Slovensku je a budeme musieť s tými poplatkami urobiť poriadok.
Dámy a páni, budeme ho musieť urobiť tu. Keď to necháme len na samosprávne kraje, obávam sa, že poriadok s tým veľmi neurobia. Kvitujem snahu, ktorú vykonalo ministerstvo zdravotníctvo za ministra Uhliarika, keď sa začali zbierať údaje, začo vlastne sa dnes platí a koľko sa dopláca v zdravotníctve v hotovosti u lekára. Kvitujem aj to, že aj ministerstvo pod vedením pani ministerky Zvolenskej pokračovalo v tejto snahe, viem, že lekári samosprávnych krajov znovu zasielali tie údaje. No, len, mali by sme zozbierať a urobiť analýzu a prejsť k nejakému reálnemu kroku. Obávam sa, že ten krok, ktorý urobila prvá vláda Roberta Fica, niekedy v roku 2006, že jednoducho len určila, že výška platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je nula, nič viac neurobila, len povedala, že je nula, je nedostačujúce. Pretože tu trošku funguje v praxi s posuvom, že čo nie je zakázané, je dovolené. Čiže keď nie je zakázané explicitne, že za to nemožno vyberať poplatok, tak sa za to poplatky vyberajú a tvorba cien je samovoľná, by som povedal, alebo nejaká taká, že odhadová. Mali by sme s tým, dámy a páni, urobiť poriadok a mal by to byť náš spoločný záujem.
Poslednú vetu chcem povedať. Rozumiem tomu, že v zdravotníctve môžu existovať marginálne platby. Rozumiem tomu, že sa môže za niektoré služby niečo doplácať, ale mali by to byť nadštandardné služby a mali by byť stanovené pravidlá. Toto je úloha, ktorá nás čaká do budúcnosti. V tejto chvíli môžem, ale len povedať len to, že poslanecký návrh zákona rieši problém, ktorý máme na slovenskom zdravotníctve, problém, že na niektorých ambulanciách majú pacienti, ktorí nejdú na prednostné ošetrenie sa, v priebehu povedzme doobedňajších ordinačných hodín, vôbec dostať k pánovi doktorovi alebo pani doktorke. Myslím si, že toto opatrenie, ktoré navrhol, navrhli kolegovia poslanci z MOST - HÍD by mohlo napomôcť riešeniu tejto situácie a preto by som si aj ja vás dovolil poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
Je to téma, o ktorej možno v zdravotníctve ešte nehovoríme tak veľa, ale budeme musieť o nej hovoriť stále viacej. Som lekár, ale úprimne sa priznám, že naše zdravotníctvo je prolekársky orientované. Pán doktor je ten, ktorý rozhoduje, pán doktor je ten, ktorý povie všetko a pacient je ten, ktorý chodí od dverí k dverám. To je jeho úloha, byť trpezlivým, čakať a len sa nejak dostane niekedy na poradie a pán doktor povie, kedy.
Nemyslím si, že je to model, ktorý by, na ktorý by sme mali byť nejak mimoriadne hrdí a práve naopak, rastúce nároky a práva pacientov, ale aj také uvedomenie si u pacientov toho, že oni si platia zdravotné poistenie a teda platia veľa peňazí a veľa aj doplácajú v hotovosti v slovenskom zdravotníctve, vedie k tomu, že tí pacienti stále viac chcú vedieť o svojej liečbe, stále viac si chcú vybrať svojho lekára, stále viac si chcú vybrať svoju nemocnicu, ale aj čas, kedy chcú prísť na vyšetrenie. Čiže to je v poriadku, že chcú prísť na vyšetrenie vtedy, kedy oni si zvolia, lebo im to vychádza, lebo majú veľa práce.
Čiže, to, že máme nejaké prednostné ošetrenie je dobré, ale dobré je aj to, čo navrhuje kolega Bastrnák s kolegami z poslaneckého klubu MOST - HÍD, pretože, a to je tá druhá vec, čo chcem povedať, je, že nemôžme nikoho v zdravotníctve, ak ho poskytujeme na základe verejného zdravotného poistenia, ktoré je solidárne, nemôžme nikoho diskriminovať pre jeho sociálny status. Čiže, ak má niekto menej peňazí, nemôže sa dostať do situácie, keď poskytujeme zdravotnú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia, že sa jednoducho nedostane na ošetrenie, lebo napríklad celé doobedie je vyhradené na prednostné ošetrenie. Čiže ináč povedané, ten, kto si vie doplatiť, tak ten je stále ošetrený a ten, kto si nevie doplatiť, sa na to ošetrenie nevie ani dostať.
Myslím si, že návrh, ktorý priniesli poslanci do Národnej rady, reaguje aj na takúto situáciu, ktorá sa, bohužiaľ, v praxi vyskytovala a vyskytuje, niekedy, nehovorím, že v každej ambulancii a rieši to, aby samozrejme boli určené hodiny striktne, ktoré sú na prednostné ošetrenie, ale v doobedňajších hodinách boli minimálne dve hodiny určené aj pre pacientov, ktorí nejdú na prednostné ošetrenie, teda si nedoplácajú.
A posledná, tretia poznámka, ktorú chcem povedať, je, sa dotýka poplatkov. Pán navrhovateľ to v úvodnom slove, teda povedal, že určenie poplatkov ponecháva na kompetencii samosprávnych krajov. Tomu ja rozumiem, to je aj logické, veď samosprávny kraj má lekára samosprávneho kraja, má zdravotnú komisiu, pozná situáciu, aj sociálnu situáciu, aj záujem pacientov o prednostné ošetrenie, čiže tomu ja rozumiem. Treba ale povedať veľmi úprimne, že keď som v 2010 roku s projektom Zdravé Slovensko prešiel, no, nechcem povedať, že všetky, lebo to by bolo trošku také nadnesené, ale veľkú väčšinu slovenských nemocníc a polikliník, rozprával som sa s pacientmi. A viete, na čo sa sťažovali najviac? Na poplatky, ktoré platia v zdravotníctve. Nechcem byť politický, ale konštatujem, že to bolo po štyroch rokoch vlády Roberta Fica, na konci prvého funkčného obdobia prvej vlády Roberta Fica, ale to nehovorím ako politickú kritiku, len konštatujem, že pacienti sa sťažovali na to, že na tej istej poliklinike u jedného pána doktora od nich pýtali za nejaký úkon 3 eurá a u iného pána doktora za tento úkon 3 eurá nepýtali, alebo pre zmenu pýtali 7. Teda oni sa, len logicky sa pýtali, že teda dobre, veď mi aj zaplatíme, keď treba, keď to už tak má byť, ale aké sú pravidlá, aké sú mantinely, prečo toľko, to naozaj mám platiť za podanie zlatých injekcií, hovorí pacientka, keď som reumatička, idem k pani doktorke a ona za každé podanie tej injekcie pýta odo mňa 2 eurá, ale moja suseda chodí k inej pani doktorke, tiež jej podáva tie injekcie a ona nepýta 2 eurá. Ako je to možné? Tu sú otázky, ktoré som bežne dostával. Takže hovorím o tom len preto, lebo tento problém tu na Slovensku je a budeme musieť s tými poplatkami urobiť poriadok.
Dámy a páni, budeme ho musieť urobiť tu. Keď to necháme len na samosprávne kraje, obávam sa, že poriadok s tým veľmi neurobia. Kvitujem snahu, ktorú vykonalo ministerstvo zdravotníctvo za ministra Uhliarika, keď sa začali zbierať údaje, začo vlastne sa dnes platí a koľko sa dopláca v zdravotníctve v hotovosti u lekára. Kvitujem aj to, že aj ministerstvo pod vedením pani ministerky Zvolenskej pokračovalo v tejto snahe, viem, že lekári samosprávnych krajov znovu zasielali tie údaje. No, len, mali by sme zozbierať a urobiť analýzu a prejsť k nejakému reálnemu kroku. Obávam sa, že ten krok, ktorý urobila prvá vláda Roberta Fica, niekedy v roku 2006, že jednoducho len určila, že výška platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je nula, nič viac neurobila, len povedala, že je nula, je nedostačujúce. Pretože tu trošku funguje v praxi s posuvom, že čo nie je zakázané, je dovolené. Čiže keď nie je zakázané explicitne, že za to nemožno vyberať poplatok, tak sa za to poplatky vyberajú a tvorba cien je samovoľná, by som povedal, alebo nejaká taká, že odhadová. Mali by sme s tým, dámy a páni, urobiť poriadok a mal by to byť náš spoločný záujem.
Poslednú vetu chcem povedať. Rozumiem tomu, že v zdravotníctve môžu existovať marginálne platby. Rozumiem tomu, že sa môže za niektoré služby niečo doplácať, ale mali by to byť nadštandardné služby a mali by byť stanovené pravidlá. Toto je úloha, ktorá nás čaká do budúcnosti. V tejto chvíli môžem, ale len povedať len to, že poslanecký návrh zákona rieši problém, ktorý máme na slovenskom zdravotníctve, problém, že na niektorých ambulanciách majú pacienti, ktorí nejdú na prednostné ošetrenie sa, v priebehu povedzme doobedňajších ordinačných hodín, vôbec dostať k pánovi doktorovi alebo pani doktorke. Myslím si, že toto opatrenie, ktoré navrhol, navrhli kolegovia poslanci z MOST - HÍD by mohlo napomôcť riešeniu tejto situácie a preto by som si aj ja vás dovolil poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu 25.10.2013 9:07 - 9:09 hod.
Viliam Novotný
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán navrhovateľ, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov. V spoločnej správe výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán navrhovateľ, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov. V spoločnej správe výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 575a.
Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že uvedený návrh prerokuje v druhom čítaní a prideľuje návrh na prerokovanie dvom výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorý bol aj gestorským výborom. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancom, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelení podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Ústavnoprávny výbor prerokoval predložený návrh 9. októbra 2013. Súhlasil s návrhom s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh 15. októbra 2013. Súhlasil s návrhom s pripomienkami. Súčasne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rokoval ako gestorský výbor a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
V časti IV. sú obsiahnuté pripomienky k návrhu zákona. Gestorský výbor navrhol hlasovať o bodoch 1 až 5 zo spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v druhom čítaní.
Skryt prepis
Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že uvedený návrh prerokuje v druhom čítaní a prideľuje návrh na prerokovanie dvom výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorý bol aj gestorským výborom. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancom, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelení podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Ústavnoprávny výbor prerokoval predložený návrh 9. októbra 2013. Súhlasil s návrhom s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh 15. októbra 2013. Súhlasil s návrhom s pripomienkami. Súčasne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rokoval ako gestorský výbor a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
V časti IV. sú obsiahnuté pripomienky k návrhu zákona. Gestorský výbor navrhol hlasovať o bodoch 1 až 5 zo spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v druhom čítaní.
Uvádzajúci uvádza bod 24.10.2013 20:48 - 21:00 hod.
Viliam Novotný
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, dámy a páni, najprv jedna metodologická poznámka a potom už sa budem venovať rozprave. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec Valocký, pani ministerka Zvolenská aj pán minister Kaliňák hovorili o jednom z veľkých úspechov pani ministerky Zvolenskej, o zavedení nového prerozdeľovacieho systému, tzv. PCG (Pharmaceutical System), ktorý je teda veľký úspech, lebo zlým súkromným...
Zobrazit prepis
Pán poslanec Valocký, pani ministerka Zvolenská aj pán minister Kaliňák hovorili o jednom z veľkých úspechov pani ministerky Zvolenskej, o zavedení nového prerozdeľovacieho systému, tzv. PCG (Pharmaceutical System), ktorý je teda veľký úspech, lebo zlým súkromným...
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, dámy a páni, najprv jedna metodologická poznámka a potom už sa budem venovať rozprave. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec Valocký, pani ministerka Zvolenská aj pán minister Kaliňák hovorili o jednom z veľkých úspechov pani ministerky Zvolenskej, o zavedení nového prerozdeľovacieho systému, tzv. PCG (Pharmaceutical System), ktorý je teda veľký úspech, lebo zlým súkromným zdravotným poisťovniam sa tak pani ministerke podarilo zobrať 38 mil. eur. Rád by som vás ale upozornil čiste metodicky, že tento návrh nebol vládnym návrhom zákona, ktorý predkladala pani ministerka Zvolenská, ale bol to poslanecký návrh zákona, ktorý predkladal pán poslanec Raši. Predkladal ho hneď krátko po voľbách, pretože návrh zákona bol pripravený a pripravil ho ešte predchádzajúci šéf úradu pre dohľad pán Gajdoš.
Takže nechváľte sa cudzím perím a držme sa merita veci. Nepredkladali ste to, pán spravodajca, náhodou vy? Takže toľko k metodike samotného jedného z veľkých úspechov pani ministerky Zvolenskej.
Ale teraz poďme k samotnej rozprave a budem sa držať naozaj len toho, čo tu odznelo. Vypočul som si všetky vaše vystúpenia a názory a dovoľte mi trochu hodnotiť túto rozpravu ako jednému z dvoch navrhovateľov.
V podaní SMER-u sme videli poslancov SMER-u a členov vlády za SMER sme videli taký klasický politický marketing takejto nepríjemnej schôdze. Čiže počuli sme zľahčovanie celej kauzy, predovšetkým v podaní pána ministra vnútra, počuli sme obrovské množstvo osobných invektív voči navrhovateľom tejto schôdze, počuli sme odpútavanie pozornosti všakovakým spôsobom, ako napr. tzv. výbornými výsledkami pani ministerky, kauzami ministra Uhliarika a neviem čím všetkým ešte. A, samozrejme, neustále sa opakované obvinenia z účelového spájania tejto kauzy s volebnou kampaňou pred regionálnymi voľbami. Ale táto taktika ma veľmi neprekvapila, lebo už ju poznáme, vždy to takto robí SMER v takejto nepríjemnej chvíli. Pán poslanec Sulík to aj nesmierne presne popísal v jednej zo svojich faktických poznámok.
Rád by som ale zareagoval na také nové momenty, ktoré tu boli. Jednak obvinenie opozície zo strany niektorých poslancov strany SMER, že teda opozícia vyčíta ministerke to, že mala zasiahnuť do výberového konania, že mala zasiahnuť do tendra. Pán poslanec Blaha dokonca povedal, že keby zasiahla do tendra, tak preto by sme kričali, keď nezasiahla do tendra, tak preto kričíme. Doslova takto to nejak formuloval, ostatné nezmysly radšej nebudem opakovať z jeho úst, ktoré odzneli.
Dámy a páni, chcem na to veľmi jasne odpovedať. Nikto z navrhovateľov nechcel a nechce, aby pani ministerka zasiahla do tendra. Pani ministerka ale vymenovala výberovú komisiu... (Ruch v sále.) Pardon. Pani ministerka ale vymenovala výberovú komisiu, vymenovala do výberovej komisie vysokých úradníkov ministerstva zdravotníctva a kedykoľvek mohla členov výberovej komisie odvolať, keď nebola spokojná s ich prácou. To je jej kompetencia, o tom hovoríme.
Druhá vec, ktorú k tejto veci by som rád poznamenal, je, že výberová komisia v dopoludňajších hodinách 9. septembra zasadala a rozhodla sa, že celé výberové konanie na povolenia na prevádzku Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby vyhodnotí až 16. septembra. Teda päť dní po tom, ako končia povolenia dovtedajším prevádzkovateľov Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Pritom súťažiaci doručil chýbajúci doklad na ministerstvo v deň zasadnutia výberovej komisii, je pravda, že popoludní, ale 9. septembra.
Ja som ochotný pripustiť fakt, že pani ministerka zdravotníctva 9. septembra nevedela, čo vystrája výberová komisia pod vedením pána vedúceho služobného úradu Senčáka, ktorého sama do výberovej komisie vymenovala. Ale keď 11. septembra, teda v deň, keď o polnoci končili povolenia na Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu, teda 11. septembra hovorkyňa ministerstva zdravotníctva informovala v médiách o tom, že tender uzavrie výberová komisia až 16. septembra, pani ministerka zdravotníctva musela vedieť o tom, a vedela o tom, čo pácha a čo robí výberová komisia ministerstva zdravotníctva, ktorej úlohou je vyhodnotiť tender na povolenia na prevádzku vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.
Pani ministerka minimálne od 11. septembra o tom vedela a neurobila nič 11. septembra, 12. septembra ani 13. septembra. (Ruch v sále.)
Dámy a páni, hovorím o dosť vážnych veciach, bol by som rád, keby ste sa možno venovali tomuto vystúpeniu. (Rečník sa odmlčal. Po chvíli reakcie z pléna, smiech a potlesk v sále.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci! Páni poslanci, ukľudnite sa. Pán navrhovateľ, chcete pokračovať ešte v záverečnom slove? Takže poprosím, máte slovo.
Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Ja by som rád pokračoval, dámy a páni, ak môžem.
Hovoril som o tom, že pani ministerka minimálne od 11. septembra vedela, čo vystrája výberová komisia ministerstva zdravotníctva, ktorá mala do 11. septembra, najneskôr do polnoci, ukončiť výberové konanie na povolenia Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. A nekonala.
Čo mala urobiť? To ste sa tu pýtali, že čo mala urobiť? Ja vám poviem, čo mala urobiť. Mala zavolať vedúceho služobného úradu, svojho najbližšieho spolupracovníka, a povedať mu, aby nebláznil, aby zavolal pána štátneho tajomníka, pána generálneho riaditeľa sekcie, šéfa záchranného systému a toho pána z leteckého úradu, aby sa ráčili stretnúť a rozhodnúť a nečakali do 16. septembra, dámy a páni. To mala urobiť pani ministerka (potlesk), aby im povedala, že sa majú stretnúť. Ak to nešlo doobedu, tak poobede, ak nie poobede, tak v noci, ono výberová komisia aj o tretej v noci sa mohla stretnúť, keď boli až tak strašne veľmi vyťažení. Ale pani ministerka nekonala v tej chvíli.
To preto o tom hovoríme v súvislosti s výberovým konaním a s tendrom na Vrtuľníkovú záchrannú službu. Nie o tom, že chceme, aby pani ministerka manipulovala výberové konanie. Chceme od nej, aby konala v takej chvíli, keď výberová komisia zlyhala a neplní si úlohy, ktoré si plniť má.
Opakovane sme tu ako opozícia boli obvinení z hyenizmu, lebo vraj spájame smrť mladej ženy s meškajúcim tendrom na vrtuľníkovú záchranku. Tak ešte raz - a už neviem ktorýkrát to dnes zopakujem.
Nevieme povedať, dámy a páni, a nikdy som netvrdil, že existuje súvislosť medzi smrťou mladej ženy a meškajúcim tendrom na Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu. A keď som veľmi dával dnes pozor, a dával som pozor, tieto spojenia robila len strana SMER a možno pán poslanec Kuffa. Nikto z nás tu nespája smrť tejto mladej ženy s meškajúcim tendrom na Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu. A ja dúfam a verím a dúfam, že úrad pre dohľad potvrdí, že neexistuje medzi meškajúcim tendrom a smrťou žiadna súvislosť.
Ale existuje súvislosť, dámy a páni, medzi päťdňovým výpadom vrtuľníkovej záchranky v Trenčíne a v Bratislave a zanedbaním povinnosti ministerstva zdravotníctva. Tu táto súvislosť existuje a o nej dnes hovoríme. 13. septembra o 16.55, keď bol k pacientke privolaný vrtuľník záchrannej služby, žiadny nebol k dispozícii preto, lebo ministerstvo zdravotníctva päť dní meškalo s vyhodnotením tendra, lebo výberová komisia zanedbala svoje povinnosti. A za to nesie politickú zodpovednosť pani ministerka zdravotníctva.
Viackrát sme dnes počuli aj tvrdenie, že ministerka zdravotníctva, resp. že ministerstvo zdravotníctva, teda aj výberová komisia, vraj neporušili zákon. Dámy a páni, občania v tejto krajine platia úradníkov nie preto, aby neporušovali zákony, to je automatické, všetci občania máme neporušovať zákony. Občania platia úradníkov v tejto krajine preto, aby zabezpečili služby. Lenže tu služba zlyhala, výberová komisia ministerstva nestihla včas vyhodnotiť tender.
Na záver mi dovoľte, aby som len zopakoval to, čím som končil svoje úvodné vystúpenie na tejto schôdzi. Pani ministerka sa dnes môže skryť za trošku už unavenú, ale stále väčšinu strany SMER, ktorá je v tejto sále. (Smiech v sále.) Skryť sa za nich môže, ale pred svojím svedomím neujde. A to svedomie bude hrýzť, dámy a páni, pretože pani ministerka veľmi dobre vie, že jej úradníci chybili a ona neurobila nič.
Táto kauza, dámy a páni, zostane navždy hanbou nášho zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva hrubým zanedbaním svojich povinností ohrozilo životy a zdravie ľudí, 39-ročná ťažko ranená žena nedostala šancu, lebo ministerstvo zdravotníctva meškalo päť dní s vydaním povolení na Vrtuľníkovú záchrannú službu v Trenčíne a v Bratislave. Pani ministerka zdravotníctva nesie plnú politickú zodpovednosť za toto zlyhanie.
Preto vás, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, chcem požiadať o vyslovenie nedôvery ministerke zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzane Zvolenskej.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
Pán poslanec Valocký, pani ministerka Zvolenská aj pán minister Kaliňák hovorili o jednom z veľkých úspechov pani ministerky Zvolenskej, o zavedení nového prerozdeľovacieho systému, tzv. PCG (Pharmaceutical System), ktorý je teda veľký úspech, lebo zlým súkromným zdravotným poisťovniam sa tak pani ministerke podarilo zobrať 38 mil. eur. Rád by som vás ale upozornil čiste metodicky, že tento návrh nebol vládnym návrhom zákona, ktorý predkladala pani ministerka Zvolenská, ale bol to poslanecký návrh zákona, ktorý predkladal pán poslanec Raši. Predkladal ho hneď krátko po voľbách, pretože návrh zákona bol pripravený a pripravil ho ešte predchádzajúci šéf úradu pre dohľad pán Gajdoš.
Takže nechváľte sa cudzím perím a držme sa merita veci. Nepredkladali ste to, pán spravodajca, náhodou vy? Takže toľko k metodike samotného jedného z veľkých úspechov pani ministerky Zvolenskej.
Ale teraz poďme k samotnej rozprave a budem sa držať naozaj len toho, čo tu odznelo. Vypočul som si všetky vaše vystúpenia a názory a dovoľte mi trochu hodnotiť túto rozpravu ako jednému z dvoch navrhovateľov.
V podaní SMER-u sme videli poslancov SMER-u a členov vlády za SMER sme videli taký klasický politický marketing takejto nepríjemnej schôdze. Čiže počuli sme zľahčovanie celej kauzy, predovšetkým v podaní pána ministra vnútra, počuli sme obrovské množstvo osobných invektív voči navrhovateľom tejto schôdze, počuli sme odpútavanie pozornosti všakovakým spôsobom, ako napr. tzv. výbornými výsledkami pani ministerky, kauzami ministra Uhliarika a neviem čím všetkým ešte. A, samozrejme, neustále sa opakované obvinenia z účelového spájania tejto kauzy s volebnou kampaňou pred regionálnymi voľbami. Ale táto taktika ma veľmi neprekvapila, lebo už ju poznáme, vždy to takto robí SMER v takejto nepríjemnej chvíli. Pán poslanec Sulík to aj nesmierne presne popísal v jednej zo svojich faktických poznámok.
Rád by som ale zareagoval na také nové momenty, ktoré tu boli. Jednak obvinenie opozície zo strany niektorých poslancov strany SMER, že teda opozícia vyčíta ministerke to, že mala zasiahnuť do výberového konania, že mala zasiahnuť do tendra. Pán poslanec Blaha dokonca povedal, že keby zasiahla do tendra, tak preto by sme kričali, keď nezasiahla do tendra, tak preto kričíme. Doslova takto to nejak formuloval, ostatné nezmysly radšej nebudem opakovať z jeho úst, ktoré odzneli.
Dámy a páni, chcem na to veľmi jasne odpovedať. Nikto z navrhovateľov nechcel a nechce, aby pani ministerka zasiahla do tendra. Pani ministerka ale vymenovala výberovú komisiu... (Ruch v sále.) Pardon. Pani ministerka ale vymenovala výberovú komisiu, vymenovala do výberovej komisie vysokých úradníkov ministerstva zdravotníctva a kedykoľvek mohla členov výberovej komisie odvolať, keď nebola spokojná s ich prácou. To je jej kompetencia, o tom hovoríme.
Druhá vec, ktorú k tejto veci by som rád poznamenal, je, že výberová komisia v dopoludňajších hodinách 9. septembra zasadala a rozhodla sa, že celé výberové konanie na povolenia na prevádzku Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby vyhodnotí až 16. septembra. Teda päť dní po tom, ako končia povolenia dovtedajším prevádzkovateľov Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Pritom súťažiaci doručil chýbajúci doklad na ministerstvo v deň zasadnutia výberovej komisii, je pravda, že popoludní, ale 9. septembra.
Ja som ochotný pripustiť fakt, že pani ministerka zdravotníctva 9. septembra nevedela, čo vystrája výberová komisia pod vedením pána vedúceho služobného úradu Senčáka, ktorého sama do výberovej komisie vymenovala. Ale keď 11. septembra, teda v deň, keď o polnoci končili povolenia na Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu, teda 11. septembra hovorkyňa ministerstva zdravotníctva informovala v médiách o tom, že tender uzavrie výberová komisia až 16. septembra, pani ministerka zdravotníctva musela vedieť o tom, a vedela o tom, čo pácha a čo robí výberová komisia ministerstva zdravotníctva, ktorej úlohou je vyhodnotiť tender na povolenia na prevádzku vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.
Pani ministerka minimálne od 11. septembra o tom vedela a neurobila nič 11. septembra, 12. septembra ani 13. septembra. (Ruch v sále.)
Dámy a páni, hovorím o dosť vážnych veciach, bol by som rád, keby ste sa možno venovali tomuto vystúpeniu. (Rečník sa odmlčal. Po chvíli reakcie z pléna, smiech a potlesk v sále.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci! Páni poslanci, ukľudnite sa. Pán navrhovateľ, chcete pokračovať ešte v záverečnom slove? Takže poprosím, máte slovo.
Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Ja by som rád pokračoval, dámy a páni, ak môžem.
Hovoril som o tom, že pani ministerka minimálne od 11. septembra vedela, čo vystrája výberová komisia ministerstva zdravotníctva, ktorá mala do 11. septembra, najneskôr do polnoci, ukončiť výberové konanie na povolenia Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. A nekonala.
Čo mala urobiť? To ste sa tu pýtali, že čo mala urobiť? Ja vám poviem, čo mala urobiť. Mala zavolať vedúceho služobného úradu, svojho najbližšieho spolupracovníka, a povedať mu, aby nebláznil, aby zavolal pána štátneho tajomníka, pána generálneho riaditeľa sekcie, šéfa záchranného systému a toho pána z leteckého úradu, aby sa ráčili stretnúť a rozhodnúť a nečakali do 16. septembra, dámy a páni. To mala urobiť pani ministerka (potlesk), aby im povedala, že sa majú stretnúť. Ak to nešlo doobedu, tak poobede, ak nie poobede, tak v noci, ono výberová komisia aj o tretej v noci sa mohla stretnúť, keď boli až tak strašne veľmi vyťažení. Ale pani ministerka nekonala v tej chvíli.
To preto o tom hovoríme v súvislosti s výberovým konaním a s tendrom na Vrtuľníkovú záchrannú službu. Nie o tom, že chceme, aby pani ministerka manipulovala výberové konanie. Chceme od nej, aby konala v takej chvíli, keď výberová komisia zlyhala a neplní si úlohy, ktoré si plniť má.
Opakovane sme tu ako opozícia boli obvinení z hyenizmu, lebo vraj spájame smrť mladej ženy s meškajúcim tendrom na vrtuľníkovú záchranku. Tak ešte raz - a už neviem ktorýkrát to dnes zopakujem.
Nevieme povedať, dámy a páni, a nikdy som netvrdil, že existuje súvislosť medzi smrťou mladej ženy a meškajúcim tendrom na Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu. A keď som veľmi dával dnes pozor, a dával som pozor, tieto spojenia robila len strana SMER a možno pán poslanec Kuffa. Nikto z nás tu nespája smrť tejto mladej ženy s meškajúcim tendrom na Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu. A ja dúfam a verím a dúfam, že úrad pre dohľad potvrdí, že neexistuje medzi meškajúcim tendrom a smrťou žiadna súvislosť.
Ale existuje súvislosť, dámy a páni, medzi päťdňovým výpadom vrtuľníkovej záchranky v Trenčíne a v Bratislave a zanedbaním povinnosti ministerstva zdravotníctva. Tu táto súvislosť existuje a o nej dnes hovoríme. 13. septembra o 16.55, keď bol k pacientke privolaný vrtuľník záchrannej služby, žiadny nebol k dispozícii preto, lebo ministerstvo zdravotníctva päť dní meškalo s vyhodnotením tendra, lebo výberová komisia zanedbala svoje povinnosti. A za to nesie politickú zodpovednosť pani ministerka zdravotníctva.
Viackrát sme dnes počuli aj tvrdenie, že ministerka zdravotníctva, resp. že ministerstvo zdravotníctva, teda aj výberová komisia, vraj neporušili zákon. Dámy a páni, občania v tejto krajine platia úradníkov nie preto, aby neporušovali zákony, to je automatické, všetci občania máme neporušovať zákony. Občania platia úradníkov v tejto krajine preto, aby zabezpečili služby. Lenže tu služba zlyhala, výberová komisia ministerstva nestihla včas vyhodnotiť tender.
Na záver mi dovoľte, aby som len zopakoval to, čím som končil svoje úvodné vystúpenie na tejto schôdzi. Pani ministerka sa dnes môže skryť za trošku už unavenú, ale stále väčšinu strany SMER, ktorá je v tejto sále. (Smiech v sále.) Skryť sa za nich môže, ale pred svojím svedomím neujde. A to svedomie bude hrýzť, dámy a páni, pretože pani ministerka veľmi dobre vie, že jej úradníci chybili a ona neurobila nič.
Táto kauza, dámy a páni, zostane navždy hanbou nášho zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva hrubým zanedbaním svojich povinností ohrozilo životy a zdravie ľudí, 39-ročná ťažko ranená žena nedostala šancu, lebo ministerstvo zdravotníctva meškalo päť dní s vydaním povolení na Vrtuľníkovú záchrannú službu v Trenčíne a v Bratislave. Pani ministerka zdravotníctva nesie plnú politickú zodpovednosť za toto zlyhanie.
Preto vás, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, chcem požiadať o vyslovenie nedôvery ministerke zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzane Zvolenskej.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)