Videokanál poslanca

Ja rozumiem tomu, začnem od konca, to sa lepšie pamätá, čo hovorí pán poslanec Kuffa. Ja tomu veľmi dobre rozumiem. Ale keď si dával pozor, ja som hovoril, že práve riešenie čiernych stavieb v podaní tohto poslaneckého návrhu zákona nie je o búraní. Vôbec to nie je o búraní. Je o tom, aby nevznikali nové. Niekde to musíme zastaviť. Čiže žiadne buldozéry neprichádzajú do úvahy. Nikomu nechceme zobrať jeho príbytok ani jeho dom, v ktorom býva. Ide o to, že treba sa tam ísť niekedy pozrieť, ako vyzerajú. A ty, viem, že to poznáš tak, jak to poznám aj ja. Veľmi ťažko by som to nazval ľudským obydlím v zmysle nejakého stredoeurópskeho štandardu, na ktorý sme zvyknutí.
Tá moja druhá pripomienka bola, že no ja rozumiem tomu, že sa ti to nepáči ako veriacemu človeku, keď povieme o tom, že jednoducho deti a sociálne dávky s nimi spojené a zároveň zanedbávanie výchovy týchto detí vyzerá v praxi tak, ako keby naozaj tieto deti boli len nejakým nástrojom na získanie finančných prostriedkov zo sociálnych dávok. Ale stačí sa opýtať ktorejkoľvek poštárky, ktorá nosí tie sociálne dávky, a tá ti rovno povie, alebo tej, ktorá na pošte vydáva. Tá ti rovno povie, že je bežnou otázkou sa opýtať, že koľko detí potrebuje mať na to, aby som mal 15-tisíc slovenských korún sociálne dávky. To je bežná otázka na východe Slovenska. Čiže, bohužiaľ, bohužiaľ, sa naučili tieto komunity žiť v tých zle nastavených sociálnych podmienkach, ktoré sme nastavili, žiaľ, všetci.
A to by som chcel povedať pánovi poslancovi Hlinovi, že my sme sa snažili robiť jednu reformu v rokoch 2003 – 2004, len, žiaľ, vláda ju výrazným spôsobom zmenila v rokoch 2006 - 2010, vláda SMER-u. A my sa naďalej budeme snažiť v tejto Národnej rade veľmi optimisticky predkladať tieto návrhy, lebo alebo to vyriešime my štandardní politici v Národnej rade, alebo to bude riešiť Kotleba, prípadne domobra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, už sa blíži, dámy a páni, ja už som vystúpil k nášmu spoločnému poslaneckému návrhu zákona, ktorým novelizujeme zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ale aj iné návrhy zákonov, v prvom čítaní, ale keďže rozprava bola prerušená, tak vlastne ja len pokračujem tam, kde som prestal niekedy minulý týždeň. Tak ma to trošku mrzí, lebo tá medzera bola taká veľká, že je potom veľmi ťažké sledovať niť v tej rozprave. Ten, kto to bude prepisovať, tak sa určite bude pousmievať, ale ja sa určite chytím v tejto rozprave, ďakujem pekne za upozornenie, a idem rovno k tomu, o čom som hovoril pri svojom prvom vystúpení.
Chcem povedať, že táto tzv. malá rómska reforma, ako sme ju s našimi kolegami spolunavrhovateľmi nazvali, je predkladaná v nejakej obmene štvrtýkrát do pléna Národnej rady v tomto funkčnom období. Ambíciou tohto poslaneckého návrhu zákona je riešiť problematiku marginalizovaných skupín a predovšetkým veľmi pálčivú a vážnu sociálnu situáciu a zdeformovanú sociálnu situáciu, ktorú máme v špeciálnych komunitách, ktoré sa na Slovensku označujú ako rómske osady. Naša politika pre tieto marginalizované skupiny a zvlášť pre problematiku rómskych osád vychádza z troch takých základných princípov. Ten prvý princíp je, že pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky, ten druhý princíp je, že zákony musia platiť pre všetkých rovnako, a ten tretí princíp je, že musíme mať ambíciu a schopnosť vytvárať pracovné príležitosti pre nízkokvalifikovaných ľudí.
Keby som začal tou poslednou mojou, mojím postulátom alebo princípom, teda vytvárať dostatok pracovných príležitostí pre nízkokvalifikovaných ľudí, dostal som tu otázku aj od novinárov na tlačovej konferencii, hneď na ňu aj odpoviem v úvode, nie je ambíciou tohto poslaneckého návrhu zákona vytvárať pracovné príležitosti, lebo nech sa akokoľvek rozkrája opozícia, veľmi ťažko budete vedieť z opozičného postavenia vytvárať pracovné príležitosti. Faktom ale je, že aj vytváranie pracovných príležitostí pre nízkokvalifikované skupiny predovšetkým v chudobných regiónoch juhovýchodnej časti našej republiky pokulháva, čo sa týka vládnej politiky, a okrem malých obecných služieb toho vláda veľa nevymyslela v tomto funkčnom období. Preto aj my operujeme práve s malými obecnými službami ako s takouto pracovnou príležitosťou pre nízkokvalifikované skupiny, ale na druhej strane ideme trošku ďalej, pretože naša skúsenosť, ktorá je v teréne zastúpená, ktorú vidíme a ktorú vnímame, je taká, že darmo by ste aj vytvárali pracovné príležitosti v tých chudobnejších regiónoch s veľkým množstvom ľudí, ktorí žijú z dávok v hmotnej núdzi a zo sociálnych dávok, jednoducho im sa, ak sú nízkokvalifikovaní, neoplatí hľadať pracovnú príležitosť, pretože odmena za pracovnú príležitosť na úrovni minimálnej mzdy pre nich znamená, že prídu o sociálne výhody, ktorých celkový súčet zvykne byť vyšší ako príjem z práce. A práve o tom je hneď prvé opatrenie a prejdem všetky tie opatrenia, ktoré navrhujeme, veľmi rýchlo.
Prvé opatrenie, ktoré navrhujeme v novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi, my navrhujeme, aby na posudzovanie nároku na dávku v hmotnej núdzi sa zvýšila nezapočítateľná časť príjmu zo závislej činnosti a z materského z 25 % na 40 %. To znamená, ak si v rodine, kde je, ktorá žije so sociálnych dávok, jeden z jej členov - otec alebo mama - nájde prácu za minimálnu mzdu, tak aby z tejto minimálnej mzdy sa nezapočítavalo 40 % do výpočtu nároku na dávku v hmotnej núdzi, aby tak v ďalšom období mohli poberať dávku v hmotnej núdzi. Malo by to byť pre nich zaujímavou kompenzáciou a potvrdením toho pravidla, že pracovať sa musí oplatiť viacej, ako špekulovať so sociálnymi dávkami.
Myslím si, že je to udržateľné riešenie, ak to porovnám s riešením, ktoré veľmi podobné ponúkla aj vláda Roberta Fica prostredníctvom zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sme prerokovávali na jeseň minulého roka, predkladal ho pán minister Richter. A tam sa iste pamätáte, že je riešenie, že ak si dlhodobo nezamestnaný nájde prácu, tak po dobu šiestich mesiacov mu doplatí štát niečo okolo 60 euro. Filozofia je taká, aby teda bol motivovaný prejsť zo systému sociálnych dávok do systému závislej pracovnej činnosti a aby bola akási kompenzácia po dobu tých šiestich mesiacov. Samozrejme, logicky tu vznikli otázky vtedy v rozprave, na ktoré stále nemám uspokojivé odpovede, že no a čo bude po tých šiestich mesiacoch, lebo po tých šiestich mesiacoch ono tých 60 euro k výplate príde, to znamená, bude pre neho zaujímavejšie sa vrátiť do systému sociálnych dávok. Ako k tomu prídu tí, ktorí pracujú poctivo? Tak ten, ktorý sa zamestná za minimálnu mzdu a predtým bol dlhodobo nezamestnaný, dostane ešte 60 euro kompenzácie k tomu svojmu príjmu zo závislej činnosti a ten druhý, ktorý poctivo pracoval za minimálnu mzdu roky a je v rovnakej sociálnej situácii, jeho rodina nedostane tento príspevok. Čiže preto si myslíme, že tento mechanizmus, ktorý navrhujeme, je spravodlivejší, lebo je rovný pre všetkých. Rovnako sa nebude započítavať 40 % zo závislej činnosti a z materského u toho, kto pracuje pol roka, rok alebo 6 rokov a tým pádom hlavne pri nízkopríjmových skupinách vznikne nárok na dávku v hmotnej núdzi.
Ďalším opatrením, s ktorým prichádzame, trochu reagujeme - a opakovane toto opatrenie navrhujeme - na situáciu, ktorej sme boli svedkami hlavne v období po liste učiteliek z Dobšinej spred dvoch rokov, možno sa na to pamätáte. Pani učiteľky napísali jeden otvorený list ministrovi Čaplovičovi, ktorý sa tým potom už ďalej veľmi - okrem návštevy tej školy - nezaoberal, že by prišiel s nejakým konkrétnym riešením, a kde sa sťažovali okrem iného aj na to, že deti - predovšetkým z neprispôsobivej rómskej komunity v Dobšinej - chodia do školy veľmi zriedka, nie sú pripravené na vyučovací proces, nie sú umyté, učesané, najedené, nemajú školské pomôcky, ale občas sa prídu ukázať do školy z jednoduchého dôvodu, aby tým rodičia získali tzv. ľudovo zvaný príspevok za školskú dochádzku, ktorý je približne 20 euro, zaokrúhľujem to, aby sa, tie centy sa zle pamätajú, čiže je to približne 20 euro.
Keď sme diskutovali o tomto opatrení aj so splnomocnencom vlády pre rómsku problematiku pánom Pollákom, boli sme vo veľmi úzkom kontakte pri príprave tohto návrhu zákona; koniec koncov som veľmi rád, že je spolunavrhovateľom tohto poslaneckého návrhu zákona; tak sme boli v úplnom súzvuku v tom, že to minimum, čo by sme mali požadovať na to, aby sme dali príspevok za školskú dochádzku, je, aby bola školská dochádzka. Toto mi pripadá tak celkom logické, že teda príspevok za školskú dochádzku dáme tomu, koho dieťa do tej školy aj teda reálne chodí, a preto prichádzame s takýmto návrhom, aby v prípade, ak má dieťa v jednom mesiaci viac ako sedem neospravedlnených vyučovacích hodín, v ďalšom mesiaci rodičia tento príspevok za školskú dochádzku nedostali. Čiže to je jasný motív na to, aby rodičia dohliadli na to, aby to dieťa do tej školy išlo. Samozrejme, v minulosti sme veľa rozprávali o prospechu a to pôvodné opatrenie bolo navrhnuté v súlade s prospechom, pretože nie je len tak naším cieľom, aby tie deti do tej školy prišli, ale aby aj mali školské pomôcky a učili sa v tej škole. Veľakrát v tomto pléne sme o tom hovorili, že ak chceme z pasce chudoby vytrhnúť túto komunitu, tak predovšetkým by sme sa mali sústrediť na deti, deti a na ich vzdelanie, lebo vyššie vzdelanie je predpokladom, že by sa mohli dostať z tejto pasce chudoby. Výborne, na tom sme sa zatiaľ ešte nedohodli, ako by to malo byť odstupňované, tento príspevok za školskú dochádzku od prospechu, čiže nie je na tom konsenzus so splnomocnencom vlády, ale minimálne aby dieťa malo vôbec nejaké študijné výsledky, myslím si, že predpoklad, aby bolo v škole, je úplne logický a podmieňovať to príspevkom za školskú dochádzku je pre mňa takisto úplne logické.
Ďalším opatrením, ktoré navrhujeme, je znovu opatrenie, o ktorom sme už viackrát diskutovali v Národnej rade, navrhujeme zvýšiť rodičovský príspevok na 230 eur mesačne, to je nóvum, ale jeho plnú výšku podmieniť tým, že aspoň jeden z dvoch rodičov musel v ostatných štyroch rokoch odpracovať 270 dní, alebo odpracovať 180 dní a 90 dní vykonávať aktivačnú prácu, alebo 270 dní študovať. Čiže byť v akejsi forme nemocensky poistený. V prípade, ak toto nespĺňa, túto podmienku, ani jeden z rodičov, rodičovský príspevok by sa krátil na 65 % sumy, ale počítame s 230 eur. Myslím si, že znovu opatrenie, o ktorom ani netreba veľa vysvetľovať a hovoriť, malo by byť našou ambíciou, aby plodenie detí nebolo výrobnou činnosťou, poviem to veľmi otvorene, aby rodičia si uvedomovali to, že ak chcem mať rodinu a chcem mať deti, tak musím chodiť do práce. Pre nás je to všetkých prirodzené, ale, žiaľ, máme tu silné marginalizované skupiny a predovšetkým veľké komunity aj v rómskych osadách, kde to také prirodzené až nie je, že treba aspoň jednému nejakú činnosť vykonávať z rodičov, aby mohli vytvoriť podmienky na výchovu detí. Proste sa spoliehajú na to, že to urobí za nich štát. Som rád, že aj na tomto, myslím si, že motivačnom opatrení, ktoré nikomu neberie peniaze, len vyžaduje nejaké podmienky, sme našli dohodu s pánom splnomocnencom vlády pre rómsku problematiku.
Keď som hovoril o tom, že pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky, o tom boli tieto opatrenia, ktoré som navrhoval, ale my sa snažíme ponúknuť konkrétne návrhy aj k princípu, že zákon musí platiť pre všetkých rovnako. Iste sa pamätáte na to, že v novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorú Národná rada schválila na jeseň minulého roku, ktorú predkladal pán minister Richter, sa zaviedlo opatrenie, aby pokuty a škody, ktoré sa spôsobia priestupkom, mohli byť exekuovateľné z dávky v hmotnej núdzi. Veľmi kontroverzné opatrenie a bola tu veľká diskusia aj o jeho ústavnosti a neústavnosti, rovnako ako bola veľká diskusia o ústavnosti a neústavnosti opatrenia, ktoré navrhla vláda Slovenskej republiky, aby dávka v hmotnej núdzi bola podmienená odpracovanými hodinami v rámci malých obecných služieb, lebo ak je to dávka v hmotnej núdzi, nemôžte ju podmieňovať prácou. Alebo môžte? Na to by nám mal dať odpoveď zrejme Ústavný súd, ktorý sa s tým zjavne veľmi neponáhľa.
Ale my prichádzame - hlavne čo sa týka exekuovania a exekuovateľnosti sociálnych dávok a hlavne dávky v hmotnej núdzi - s iným riešením, s riešením, ktoré poznáte, aby sankcia, pokuta za priestupok a škoda spôsobená priestupkom mohla byť odpracovateľná, aby ju mohol ten, kto spôsobil tento priestupok, odpracovať prostredníctvom malých obecných služieb. Myslím si, že je to veľmi zaujímavé riešenie, ktoré nesiahne na sociálne dávky v rodine, ale zároveň zabráni beztrestnosti páchateľa priestupku. Pretože najväčší problém, ktorý dnes máme na Slovensku, je, že síce poslanci Národnej rady si imunitu zrušili, čo bolo prijaté veľkým, veľkou radosťou v časti slovenských médií, ale skutočnosť, že tu máme priestupkovú imunitu, ktorú páchajú ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi, akosi už menej vzrušuje slovenské médiá, lebo ona tu naozaj je, až do toho opatrenia, ktoré bolo schválené na jeseň minulého roku, že teda bude im možné siahnuť na dávku v hmotnej núdzi, čo je niekde na hranici ústavnosti. Ale otázka je, ako to bude v praxi prebiehať, lebo keď napr. urobíte škodu s pokutou vo výške 250 euro a niekoľkokrát sa to zopakuje, tak akým spôsobom, po akej sume budete v hmotnej núdzi vo výške 62 euro exekuovať tieto peniaze? Koľko rokov to budeme exekuovať?
Čiže myslím si, že návrh, s ktorým prichádzame, aby to bolo možné odpracovať, je omnoho elegantnejší a možno aj omnoho výhodnejší pre ľudí, ktorí žijú z dávok v hmotnej núdzi.
Ale prichádzame aj s opatrením, aby zodpovednosť za osobu, ktorá nedovŕšila pätnásty rok svojho veku, ale spáchala priestupok, znášal v plnom rozsahu rodič alebo iný zákonný zástupca maloletého páchateľa. Ja vás tu teraz nejdem zabávať príbehom zo Sačurova, ale už som to tu hovoril v tomto pléne Národnej rady, kde sa predovšetkým majoritné obyvateľstvo sťažuje na deti, ktoré prichádzajú z rómskej komunity, ktorá tam je v obecných domoch, ale aj v chatrčiach okolo tých obecných domov a pácha priestupkovú činnosť permanentne, ale páchajú ju deti sedem-, osem-, deväť-, desaťročné, s ktorými vlastne policajt nedokáže urobiť nič. On aj príde, on aj urobí nejaký zápis, on to tak aj zhodnotí, aj pokýve hlavou a odíde, hovorili to sami policajti, lebo nedokážu s tými deťmi urobiť nič.
My si myslíme, že úlohou rodiča je aj dohliadnuť na to, aby sa dieťa zodpovedne správalo, a keď pácha priestupkovú činnosť, tak niesť za túto priestupkovú činnosť zodpovednosť. Už nejdem, samozrejme, do reality, ktorá je tiež pomerne zastúpená v obciach, kde žije rómska komunita, k skutočnosti, že tieto maloleté deti sú práve z dôvodu, že sú beztrestné, nabádané dospelými osobami k páchaniu priestupkovej činnosti. Čiže toto by bolo jedno z ďalších opatrení, s ktorými prichádzame.
No a to posledné opatrenie poznáte takisto veľmi dobre, realita, ktorú na Slovensku máme, že nám tu vznikajú čierne stavby v podobe rôznych domov, príbytkov, chatrčí na pozemkoch, ktoré vlastnia buď samosprávy, alebo súkromné fyzické alebo právnické osoby, a akosi sa všetci tvárime, že sa s tým nič nedá urobiť, aj keď dnes stavebný zákon pozná riešenie tohto problému, napriek tomu tak akosi sa nikto do toho z dôvodu, že veď už to nejak prežijme, nejak to už tam nechajme, nepúšťa. Tak my tu prichádzame znovu s riešením, ktoré veľmi dobre poznáte. Ak sa majiteľ takéhoto pozemku obráti na stavebný úrad, ten rozhodne o odstránení tejto stavby, ktorá nemá stavebné povolenie, v tej chvíli začne plynúť lehota 30 dní, dokedy musí staviteľ tejto stavby alebo nájomca tejto stavby, alebo ten, kto ten príbytok postavil, túto čiernu stavbu odstrániť. Prípadne, že to tak neurobí, do ďalších 30 dní to odstráni stavebný úrad na náklady toho, kto túto stavbu postavil.
Myslím si, že celkom jednoduché, elegantné riešenie, ktoré opakovane navrhujeme v pléne Národnej rady. Chcem podotknúť, že žiadne rómske osady, chcem podotknúť, že žiadne čierne stavby, ktoré vznikajú na pozemkoch súkromných vlastníkov alebo samosprávy, týmto návrhom zákona nechceme buldozérom odstraňovať. To by som rád podčiarkol. To, čo tu už máme, a to, čo už tu vzniklo preto, lebo akosi štátna správa aj samospráva v dostatočnej miere nevyužila platnú legislatívu, s tým už budeme musieť narábať práve inými spôsobmi, aby sme ľudí z tejto pasce chudoby vytrhli. Ide o to, že aby sme zabránili vzniku nových príbytkov, nových čiernych stavieb na pozemkoch súkromných vlastníkov a ďalej netolerovali tento stav, takže, samozrejme, zákon nie je retroaktívny, ak nadobudne účinnosť, od tohto dňa príde aj nové opatrenie, podľa ktorého bude mať stavebný úrad takéto lehoty na konanie, aby v danej veci mohol rozhodnúť.
Dámy a páni, na záver chcem povedať len toľko, že štvrtýkrát predkladáme tieto opatrenia do Národnej rady. Som veľmi rád, že je spolunavrhovateľom týchto opatrení aj splnomocnenec vlády pre rómsku menšinu. V tejto chvíli musím povedať, že v princípe predkladáme vládny návrh zákona, ktorý má podporu vládneho splnomocnenca, a rád by, bol by som rád, ak by ste vedeli tento návrh podporiť, posunúť do druhého čítania, kde sme, samozrejme, s mojimi spolunavrhovateľmi pripravení diskutovať o všetkých ďalších doplneniach, zmenách a úpravách. To, čo teraz predkladáme, je to, na čom sme sa vedeli dohodnúť aj s vládnym splnomocnencom, a myslím si, že sú to riešenia, ktoré by určite v pálčivej sociálnej situácii, ktorú máme, predovšetkým v regiónoch na východe a strede Slovenska, ktoré by v pálčivej sociálnej situácii, v ktorej žijú marginalizované skupiny, v ktorej žijú komunity v rómskych osadách, napomohli. Napomohli, pretože by ich mohli postupne vytrhávať z pasce chudoby, do ktorej ich, žiaľ, príliš štedrý a príliš košatý sociálny systém uvrhol. Chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne všetkým poslancom, ktorí na mňa reagovali. Som rád, že som teda rozprúdil takú živú diskusiu. Pani poslankyni Tomanovej chcem len povedať, že odovzdávanie sociálnych služieb samospráve bol správny krok. Ja som za to nehlasoval, lebo sa to dialo v roku 2001 a poslancom som od roku 2002, ale keby som mohol, hlasoval by som za to, lebo služba má ísť bližšie k prijímateľovi služby. Toto je filozofia Európskej únie, ako aj filozofia subsidiarity. To, že tam máme problémy, ktoré paradoxne vyrobila práve druhá Ficova vláda, to, že máme problémy s financovaním, keď ste preniesli tú zodpovednosť zo samosprávnych krajov na mestá a obce a v malých obciach je to problém, to nespôsobil prenos kompetencií, ale chybné rozhodnutia, ktoré urobila prvá Ficova vláda v sociálnej politike.
Súhlasím ale s vami, že podľa mňa riešením do budúcnosti by bolo poistenie na dlhodobú starostlivosť. Súhlasím. Toto je podľa mňa cesta, ktorú budeme musieť hľadať, ale budeme to musieť hľadať v rámci existujúcej odvodovej povinnosti a nie ďalším odvodom.
Hovorili ste o tom, že ja som hlasoval za klientelistické návrhy pána Zajaca. Nuž, mrzí ma ale, že prvá Ficova vláda, ktorá mala plné ústa klientelistickými návrhmi pána Zajaca, ich nezrušila a nepriniesli ste vlastný systém fungovania zdravotníctva. Zajacove zákony platia doteraz, tak ako to je vlastne?
Čo sa týka pani poslankyne Vaľovej, no bola trošku mimo, lebo myslím si, že aktívnejší vládny poslanec ako ja v rokoch 2010 - 2012, keď som bol spravodajcom skoro k všetkým vládnym zdravotníckym zákonom, by sa tu veľmi ťažko našiel, a musím povedať, že úlohou opozičného poslanca je kritizovať a predkladať návrhy. Úlohou vládneho poslanca je dostať svoje návrhy do programového vyhlásenia vlády a to sa mi aj podarilo a mohol by som menovať, ktoré, a nie predkladať pozmeňujúce návrhy tak ako pani Šedivcová... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, ja som k tomuto vládnemu návrhu zákona o sociálnej práci vystupoval aj v prvom čítaní. A začnem optimisticky a pozitívne. Musím uznať naozaj snahu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pána ministra aj pána štátneho tajomníka opravovať tento vládny návrh zákona predtým, ako o ňom budeme hlasovať v druhom čítaní. Nejaké drobné zmeny sa objavili v spoločnej správe. Rozsiahly pozmeňovací návrh tu predkladala pani spravodajkyňa Šedivcová, čiže je tu, aj pani poslankyňa Tomanová pred chvíľou podala pozmeňujúci návrh, čiže je tu určitá snaha to opravovať, meniť tak, ako to bolo prinesené do parlamentu, lebo naozaj v prvom čítaní sme to tu, predovšetkým z opozičných lavíc, podrobili veľmi ostrej a veľmi tvrdej kritike.
Napriek všetkej snahe, ktorú teda pozitívne hodnotím, musím povedať, že viete, ono keď je filozofia zákona zlá a som o tom presvedčený, že filozofia tohto zákona je zlá a škodlivá, môžte sa vy snažiť kozmetickými úpravami upravovať jednotlivé formulácie, ten zákon bude naďalej zlý. A ja tento zákon nepovažujem ani za potrebný, ani za prospešný.
Vláda navrhuje týmto zákonom, aby sa zo sociálnej práce stala činnosť, ktorú budú môcť vykonávať len tí, ktorí vyštudovali sociálnu prácu na vysokej škole. Ďalej vláda navrhuje zriadenie komory, ktorá bude udeľovať povolenia na vykonávanie sociálnej práce. To sú meritórne dva najdôležitejšie návrhy, ktoré tento vládny návrh zákona prináša. Pán minister v prvom aj druhom čítaní to odôvodňoval tým, že chce zlepšiť a posilniť postavenie sociálnych pracovníkov, čo môže byť na prvý pohľad celkom sympatická ambícia, aby sociálni pracovníci mali lepšie postavenie, o tom sme veľmi často rozprávali napríklad u zdravotníckych pracovníkov aj na tejto schôdzi Národnej rady. Ministerstvo práce má ďalej ambíciu zvyšovať aj prostredníctvom tohto zákona kvalitu sociálnych služieb. Teda vychádzajú z logiky veci, že keď ju budú poskytovať len vysokoškolsky vzdelaní pracovníci, zrejme tá kvalita by mala byť vyššia a mala byť stúpať.
Čiže keď aj na prvý pohľad by sa vám zdalo, že tieto dva také nosné argumenty, čo som vybral z vystúpení pána ministra alebo ktoré ma najviac oslovili, sú sympatické a teda vlastne je to dobrý návrh zákona, musím povedať, že riešenie, ktoré ministerstvo práce ponúka, napriek úpravám, o nich ešte budem hovoriť, ktoré sú v pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Šedivcovej a ktoré predpokladám, že schváli väčšina poslancov strany SMER, tak že aj keď to vyzerá na prvý pohľad sympaticky, je to stále zlý zákon, pretože pri zákone by sme si mali povedať takú tú základnú otázku: Komu slúži tento zákon, v koho prospech je predložený tento zákon, komu naozaj pomôže v praxi tento zákon?
Ja som v prvom čítaní nazval tento zákon klientelistickým zákonom a ja trvám na tomto svojom označení, pretože tento zákon nepomôže sociálnym pracovníkom. A budem o tom ešte hovoriť, prečo im nepomôže. A nepomôže ani prijímateľom sociálnych služieb, ktorí sú v sociálnych zariadeniach. A o nich by nám malo ísť, o prijímateľov sociálnych služieb v sociálnych zariadeniach, to môže byť váš blízky rodinný príslušník, vaša mama alebo váš otec, a o sociálnych pracovníkov, ktorí tam za mizerné mzdy pracujú, za mizerné mzdy pracujú. Tento zákon im nepomôže. Tento zákon pomôže niektorým funkcionárom v novovzniknutej komore, ktorí budú mať veľmi zaujímavé živobytie ako funkcionári komory. Prvé tri roky budú dostávať finančné prostriedky z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a potom budú vydávať povolenia, na základe ktorých si budú zarábať na veľmi zaujímavé živobytie, a pomôže to tým vysokým školám, kde tých úbohých sociálnych pracovníkov naženiete popri zamestnaní študovať. A ako iste viete, zamestnanie popri, štúdium popri zamestnaní nie je bezplatné v Slovenskej republike, čiže ešte od tých ľudí, ktorí majú 300, 400 eur príjmu, 500 eur, nech sú v dobrom sociálnom zariadení, tak ešte od tých ľudí chcete, aby si začali platiť vysokoškolské štúdium, ak ho v súčasnosti nemajú. Preto hovorím, že je to klientelistický zákon, nepomôže sociálnym pracovníkom. Nepomôže klientom, prijímateľom sociálnych služieb v sociálnych zariadeniach, pomôže niekoľkým funkcionárom v komore novovzniknutej a pomôže tým fakultám, ktoré vyučujú sociálnu prácu, pretože im jednoducho naženie študentov, ktorí budú musieť za toto štúdium platiť.
V prvom čítaní sme tu mali veľmi zaujímavú diskusiu, ktorá vlastne dnes vyvrcholila pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Jurinovej, pretože ak ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predkladá zákon o sociálnej práci, tak by sa patrilo logicky zadefinovať, čo to vlastne sociálna práca je. Tá definícia sociálnej práce, ktorú nám ponúka vláda, je podľa mňa deravá ako syr ementál, pretože v zákone sa píše, že sú to činnosti, ktoré vykonávajú ľudia, ktorí vyštudovali sociálnu prácu a konkrétne odbory sociálnej práce určí vláda nariadením. Rozumiete, čiže vláda si nedala ani tú námahu, aby sa pokúsila nájsť nejakú definíciu, definíciu platnú pre slovenskú legislatívu, kde bude zadefinovaná sociálna práca.
Ja by som ale chcel poďakovať pani podpredsedníčke Jurinovej, že robotu, ktorú mala urobiť vláda, urobila ona a priniesla nám formou pozmeňujúceho návrhu takúto definíciu, ktorá hovorí o tom, čo to vlastne tá sociálna práca je. Súhlasím s pani, viem, čo chce povedať pani poslankyňa Tomanová, že možno s tým nesúhlasiť, možno to aj lepšie, ináč definovať, ale to mala urobiť vláda! To, myslím si, že malo byť vo vládnom návrhu zákona. Keď so mnou nesúhlasíte, ja to rešpektujem, ale ja zas nesúhlasím s tým, aby to chýbalo v tomto návrhu zákona.
Meritórne, ale podstatné je skutočnosť, že sociálnu prácu podľa vládneho návrhu môže vykonávať len ten, kto ju vyštudoval. To znamená, že sociálna práca je niečo – podľa definície zákona –, čo sa študuje na vysokej škole v odbore sociálna práca. Čiže tým pádom máme ako keby explicitne v zákone povedané, že jednoducho musíte mať vysokú školu a vyštudovanú sociálnu prácu a vtedy ste sociálny pracovník.
Ale poďme k tomu, čo považujem za najväčšiu nehoráznosť. Tu by sme sa mohli teraz hrať okolo tej sociálnej práce, či je tam treba alebo netreba to takto zadefinovať, ale poďme k tej samotnej komore sociálnych pracovníkov, ktorá tu prichádza. Tak to už na základe pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Šedivcovej platí, čo hovoril aj pán minister v prvom čítaní, že členstvo v komore bude dobrovoľné. Hurá, teším sa, aspoň niečo. Žiadne povinné členstvo, žiadna povinná registrácia, ale dobrovoľné členstvo. Nič sa ale nemení na skutočnosti, že komora bude vydávať povolenia pre sociálnu prácu. A ten, kto takéto povolenie na sociálnu prácu nebude mať, ju jednoducho nebude môcť vykonávať.
Čiže ako to bude v praxi fungovať? 1. januára 2015 vznikne komora, tri roky bude financovaná z peňazí ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Bude mať niekoľko členov, veľa nepredpokladám, možno niekoľko stoviek, pretože členstvo bude dobrovoľné a zrejme sociálni pracovníci sa nebudú bezhlavo hrnúť do toho, aby platili v nejakej komore členské. Kde bude teda ten samotný biznisplán, z čoho bude táto komora po troch rokoch existovať? No bude v tom, že bude vydávať každému sociálnemu pracovníkovi, ktorý bude chcieť vykonávať sociálnu prácu, povolenie. Jeden kus povolenia bude stáť 66 euro, dámy a páni! Čiže, pozdravujem týmto všetkých sociálnych pracovníkov, prosím, pripravte si 66 euro, komore pána ministra Richtera to bude potrebné zaplatiť, aby vám povedali, že to, čo robíte 20 rokov, môžte robiť ďalej. Budete mať k tomu taký papier, 20 rokov robíte to isté vo vašom sociálnom zariadení, urobili ste si certifikáty, urobili ste si akreditácie, samoštúdium, sa vzdelávate, absolvovali ste kurzy, ale teraz, aby ste mohli ďalej robiť svoju činnosť, budete potrebovať jeden papierik od novovzniknutej komory, kde bude napísané, že vy, ktorí to robíte 20 rokov, to isté môžte robiť ďalej - za 66 euro. Si to pomenujme, hej, akože o čo ide v tomto návrhu zákona. No zaujímavý príjem to iste bude pre túto komoru, čiže ona začne veľmi rýchlo plniť svoj účet. Povolenia sa budú vydávať, samozrejme, tým, ktorí splnia podmienky na vydanie povolenia, teda budú mať vysokoškolské vzdelanie, bakalárske alebo magisterské podľa druhu vykonávanej sociálnej práce. Samozrejme, tak ako aj povedal minister pri uvádzaní tohto zákona, veď musíme nechať nejaké prechodné obdobie, veď to sa nedá, že zajtra. Veď to chvíľu trvá, kým dobehnete.
A keď som dobre prečítal prechoďáky k tomuto návrhu zákona, tak do roku 2020 si majú doplniť sociálni pracovníci vysokoškolské vzdelanie. Čiže tu je tá druhá časť tohto krásneho projektu, že teda, milí sociálni pracovníci, okrem toho, že si pripravte 66 euro v budúcom roku 2015, lebo od 1. januára, keď vznikne komora, začne vydávať povolenia a vy budete potrebovať povolenie na to, čo robíte už 20 rokov, okrem toho, prosím, si začnite pripravovať školné, pretože musíte nastúpiť na niektorú fakultu na Slovensku, ktorá učí sociálnu prácu, aby ste stihli si doplniť bakalárske alebo magisterské štúdium do roku 2020, veľa času nie je, 2015, 2020, 5 rokov, keď chcete byť magister, máte na to presne 5 rokov. Čiže rýchlo utekať, hľadať si podmienky na prihlásenie sa, o tom je tento návrh zákona, dámy a páni. A môžme tu rozprávať, ako nám záleží na kvalite poskytovaných služieb. Celý je o tom, aby ten, kto robí 20 rokov alebo 15 rokov svoju prácu, zaplatil najprv 66 euro a potom pravidelne za každý semester školné na fakulte sociálnej práce. Čiže ľudia, ktorí zarábajú 400, 500, 600 euro v čistom, sociálni pracovníci, ľudia, ktorí celý život robili svoju prácu, ľudia, ktorí na to majú certifikáty, ľudia, ktorí si doplňovali svoje štúdium, ktorí si urobili nadstavbové štúdium, jednoducho po schválení tohto návrhu zákona nebudú spĺňať kvalifikačné predpoklady, ktoré budú musieť veľmi rýchlo doplniť do roku 2020. To je pointa tohto návrhu zákona.
Dámy a páni, na Slovensku máme tisíce odborníkov a odborníčok, ktorí roky až desaťročia poctivo a kvalitne vykonávajú sociálnu prácu za mizerné platy. Dodnes sme nevyriešili financovanie sociálnych služieb udržateľne. Nejdem do tejto témy, lebo to by bolo na ďalšiu pol hodinu. Snažili sa to riešiť všetky vlády včítane tej, kde bola ministerkou pani ministerka Tomanová. Každý hľadá nejaké riešenie, aby to financovanie bolo udržateľné. Na obranu všetkých riešení poviem jednotne len to, že trápi sa s tým celá vyspelá Európa. Pribúda nám ľudí, ktorí potrebujú sociálne služby. A naše zdroje zďaleka nerastú tak, aby sme si to vedeli dovoliť. Je to problém. Všetky riešenia majú svoje klady a zápory. Faktom ale je, že stále sme nevyriešili dostatočné financovanie sociálnych služieb, logicky teda nemáme vyriešené ani odmeňovanie ľudí, ktorí tieto sociálne služby spĺňajú. Ale miesto toho, aby sme začali hľadať udržateľný systém financovania sociálnych služieb, aby sme začali hľadať udržateľný a fungujúci systém merania kvality a určovali štandardy kvality na poskytovanie sociálnych služieb, aby sme vymysleli funkčný model kontrolovania dodržiavania týchto štandardov kvality, tu prichádza zákon, ktorý nepomôže sociálnym pracovníkom, ktorý nepomôže klientom v sociálnych zariadeniach alebo – keď chcete – prijímateľom sociálnych služieb v sociálnych zariadeniach. Akurát bude sociálnych pracovníkov zbytočne šikanovať a vyťahovať z nich peniaze, ktorých veľa nemajú za tvrdú prácu, ktorú vykonávajú.
Takže, dámy a páni, dávam procedurálny návrh aj vzhľadom k veľkému množstvu pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu odzneli, vrátiť predmetný vládny návrh zákona ministrovi práce na prepracovanie, aby ešte raz v kľude ministerstvo malo možnosť zapracovať pozmeňujúce návrhy, zapracovať pripomienky odborných spoločností a naozaj sa zamyslieť nad filozofiou tohto zákona. Ja za tento zákon hlasovať nebudem, budem hlasovať proti tomuto zákonu, pretože nepomôže sociálnej práci, naopak, ublíži tým ľuďom, ktorí túto sociálnu prácu za veľmi mizernú mzdu roky poctivo vykonávajú. Ak ten zákon ale bude schválený Národnou radou Slovenskej republiky, hovorím a oznamujem to vopred, že sa obrátim listom na prezidenta Slovenskej republiky, aby tento zákon nepodpísal, pretože je škodlivý, pretože ubližuje ľuďom, ktorí poctivo robia svoju prácu, ťahá z nich peniaze v prospech niekoľkých funkcionárov komory a v prospech niekoľkých fakúlt, ktoré sociálnu prácu učia. Tento zákon považujem za škodlivý a ak ho, samozrejme, väčšina poslancov SMER-u schváli, inú možnosť ako menšina v parlamente, ako opozícia nemám, iba sa obrátiť na pána prezidenta, aby to nepodpísal a znovu vrátil do Národnej rady, aby sme znovu mali možnosť poukázať na nezmyselnosť tohto vládneho návrhu zákona.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Myslím, že pán poslanec Simon to celkom zaujímavo pomenoval, čo sa týka novely ústavy, ktorú dnes avizoval pán premiér, ale poďme postupne, ako sa ten príbeh vlastne celý odvíjal. Lebo pán minister Žiga tu prišiel s iniciatívnym vodným zákonom, ktorý umožňuje vláde vydávať povolenia tým, ktorí chcú vyvážať vodu, či už vodovodom alebo cisternou, do zahraničia. Odôvodnenie, ktoré tu bolo používané zo strany pána ministra, bolo, že je to strategická surovina, ktorú treba chrániť, a dnes ju vlastne nechránime a vláda ju chce povoleniami na vývoz, ktoré bude vydávať len ona, vlastne chrániť. Je to trošku komplikované pochopiť, ale ako snažím sa sledovať tok myšlienok vládneho SMER-u. A my sme tu jasne argumentovali, že vyvážať vodu zo Slovenska nie je ani dnes možné legálne, napriek argumentom ministerstva životného prostredia, preto, lebo voda patrí medzi prírodné bohatstvo, ktoré je vlastníctvom Slovenskej republiky. Nie je možné s prírodným bohatstvom obchodovať. Dnes ale prichádza pán minister, pán premiér Fico s návrhom novelizovať ústavu a explicitne zakázať vývoz vody zo Slovenska, čiže ísť ako keby nad rámec dnešného zákazu, ktorý je v ústave napísaný, ale explicitne pomenovať, že vyvážať vodu zo Slovenska je zakázané. No napriek tomu sa ale pán minister Žiga nechystá stiahnuť novelu vodného zákona. A tomu už teraz úplne človek nerozumie, keď len tam nebude zas nejaký háčik, že napríklad v ústave bude napísané, že vyvážať vodu je zakázané, ale podrobnosti určí zákon, ako je to pri bezplatnej zdravotnej starostlivosti. A zákon bude tento vodný zákon, ktorý určí podrobnosti, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Chren na záver svoje vystúpenia povedal, že by bolo dobré, keby pán premiér priznal chybu, odvolal ministra, dal návrh na zmenu ústavy, a išlo by sa ďalej. No, len, pán poslanec Chren, takto SMER nefunguje. My už ich marketingový spôsob komunikácie poznáme. Nech sa stane čokoľvek, nikdy nepriznajú chybu. Okamžite sa urazia a okamžite obvinia zo všetkého opozíciu. Oni nikdy nepriznajú chybu. Darmo budeme argumentovať tým, že vodná bilancia Slovenského hydrometeorologického ústavu nehovorí nič o reálnom stave pitnej vody. Darmo im budeme vysvetľovať, že vodovod z Legnavy nebolo možné postaviť legálne podľa dnes platných zákonov. Darmo im budeme hovoriť o tom, že Európska komisia nazýva vodu verejným statkom, nie tovarom, ani strategickou surovinou. Proste, oni nepriznajú chybu, iba sa urazia a obvinia opozíciu, že za všetko sme vlastne vinní my.
No a potom majú ešte jednu, druhú marketingovú hru na dobrého a zlého. To ste si určite tiež všimli. Najprv mal byť dobrý pán minister Žiga. Tak to hrali celý minulý týždeň, lebo on ide ochrániť vodu ako strategickú surovinu, ale keď sa to SMER-u vymklo z rúk, tak teraz si vymenili úlohy. Dobrý je pán premiér Fico, ktorý chce ústavou chrániť vodu, a zlý je pán minister Žiga. Takže teraz hrajú túto zaujímavú hru. Ale čo je najdôležitejšie pre nás a čo by som chcel podčiarknuť, že medzi zákonom, ktorý sme riešili na ostatnej schôdzi, o zákaze ťažby uránu a medzi týmto vodným zákonom existuje veľká paralela, že tlak verejnej mienky a poctivá opozičná práca majú svoj zmysel. Nakoniec musí SMER kapitulovať.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikuš, myslím, veľmi dobre poukázal na to, ako nás tu pán minister Žiga zavádza. Zavádza snemovňu, zavádza verejnosť, zavádza aj vládu podľa môjho názoru, preto sa pán premiér narýchlo rozhodol meniť aj ústavu. Zrazu si spomenul na to, že predsa len tú vodu by sme mohli chrániť aj v tej ústave. A uvediem hneď aj tri konkrétne príklady, aby som len nehovoril naprázdno.
Minulý týždeň, keď som vystúpil a hovoril o tom, že súhlasím s tým, že voda je strategická surovina, hovoril pán minister Žiga o tom, že to nie je tovar, ale vlastne sa s tým obchoduje. Čiže je alebo nie je to tovar? No faktom je, že podľa stanoviska Európskej komisie voda je verejný statok, ktorý pre všetkých občanov Únie predstavuje základnú hodnotu, nie je teda tovarom, nevzťahujú sa na ňu pravidlá voľného trhu. To hovorí Európska komisia, ale toto pán minister Žiga akosi zabudol opomenúť vo svojej reči o strategickej surovine.
Druhý príklad. Pán minister Kaliňák, keď som vystupoval, hovoril o tom, že vlastne SDKÚ - DS chcela vyvážať vodu, lebo vodovod, ktorý vedie do Poľska, v Legnave sa začal stavať ešte za predchádzajúceho obdobia. Myslím, že pán poslanec Mikuš to vo svojom vystúpení veľmi dobre vysvetlil, ale ja to len znovu zopakujem. Ak niekto dal na Slovensku vývoz, povolenie na vývoz vody do zahraničia, tak porušil zákon, porušil ústavu, pretože všetky prírodné zdroje, celé prírodné bohatstvo je vlastníctvom Slovenskej republiky a jej občanov.
A do tretice pán minister Žiga zavádzal, keď hovoril o tom, že nepotrebujeme žiadnu správu o celkových zdrojoch vody na Slovensku, stačí si kliknúť na stránku Slovenského hydrometeorologického ústavu. Pán minister Žiga dobre vie, že do 22. decembra podľa rámcovej smernice mala mať Slovenská republika kvantitatívny a chemický stav vôd formou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja som pána kolegu Kamenického aj trošku poľutoval, že musel prečítať práve on tento pozmeňovací návrh, lebo ja ho vníma skôr ako odborníka, ktorý je v tomto parlamente.
No ale je to tak, pán kolega Kamenický, občas na niekoho musí vyjsť tá špinavá robota, teraz vyšla na vás. Pán premiér Fico, ten bol v žiari reflektorov niekoľko dní, sľubuje ďalšie istoty, ďalšie výhody pre občanov tejto krajiny, no ale niekto musí tú špinavú robotu odmakať. A iste si kvalitatívne všimnite ten maličký rozdiel, že kým vy tu tak potichučky o 12.30 v piatok poobede podávate pozmeňujúci návrh na zvýšenie DPH z 19 na 20 %, tak keď to na prechodné obdobie robila vláda Ivety Radičovej, bolo to po veľmi vážnej diskusii vnútri vtedajšej koalície, pretože my pravičiari máme tendenciu dane znižovať, odvody znižovať, to je core našej politiky, a nechať viac peňazí v peňaženkách ľudí. Napriek tomu sme vtedy museli na prechodné obdobie zvýšiť DPH z 19 na 20 %, lebo ste nám nechali verejné financie po prvej Ficovej vláde v schodku 8 %, lebo ste rozdávali. Rozdávali ste v čase krízy, ako keby sa nechumelilo.
My sme celé úsilie postavili na znižovaní spotreby štátu, napriek tomu to nestačilo a prechodne sme museli zvýšiť DPH o 1 %. No lenže teraz je schodok verejných financií, ktorý zaplatili ľudia, lebo vaše konsolidačné úsilie bolo postavené na pracujúcich, ako to pred chvíľou povedal pán poslanec Kaník. Spotreba štátu v porovnaní s krajinami V4 rástla. Vy ste teda to konsolidačné úsilie na pleciach ľudí urobili a teraz, keď treba znížiť tú DPH, ju zvyšujete, lebo sa znovu blížia voľby a znovu potrebujete rozdávať, dávať krásne sľuby ľuďom. Fico sľubuje, no a Kamenický musí o 12.30 v piatok podávať takýto nepríjemný pozmeňovací návrh. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcel by som sa poďakovať pánovi poslancovi Kaníkovi, ktorý to veľmi zrozumiteľne popísal, a veľmi krátko, len niekoľko poznámok k tomu dodám aj ja.
Keď sa dočasne zvyšovala daň z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, tak to vláda Ivety Radičovej nazvala ako daň za Fica. Lebo naozaj to bola daň, ktorú bolo potrebné prechodne zaviesť, aby sme zlepšili konsolidačné úsilie, ktoré muselo nastať po prvej vláde Roberta Fica. Totižto v 2010 vláda Ivety Radičovej prevzala túto krajinu so schodkom verejných financií okolo 8 %. Bolo to preto, lebo v čase krízy v rokoch 2009 - 2010 Ficova vláda miesto toho, aby šetrila a konsolidovala, rozdávala, ako keby sa nechumelilo, lebo sa blížili voľby. Dnes ale už budeme mať na Slovensku Ficovu daň. Nie daň za Fica, toto už bude naozaj Ficova daň. Pretože v čase, keď sú splnené parametre na to, aby dočasné zvýšenie DPH skončilo a DPH sa vrátila na 19 %, tak ostáva a Fico ju zvyšuje, Ficova vláda ju zvyšuje na 20 %.
Prvým faktom je skutočnosť, že celá konsolidácia v rokoch 2012 a 2013, ktorú realizovala súčasná vláda, prebehla na občanoch. Pracujúci ľudia platili túto konsolidáciu. Spotreba vlády stúpala a pracujúci ľudia platili za túto konsolidáciu. No lenže v sobotu prebehol XVI. zjazd strany SMER, prijal 16 sľubov, ktoré treba splniť, lebo znovu sa blížia parlamentné voľby, a hneď po štyroch dňoch tu máme návrh na zvýšenie DPH. Čiže tak, ako to robia socialisti vždy. Aj tieto kvetnaté sľuby znovu zaplatia pracujúci ľudia, ktorí od rána do večera pracujú, platia dane a odvody a snažia sa poctivo uživiť svoju rodinu. To je celý Ficov balíček.