Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, už sa blíži, dámy a páni, ja už som vystúpil k nášmu spoločnému poslaneckému návrhu zákona, ktorým novelizujeme zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ale aj iné návrhy zákonov, v prvom čítaní, ale keďže rozprava bola prerušená, tak vlastne ja len pokračujem tam, kde som prestal niekedy minulý týždeň. Tak ma to trošku mrzí, lebo tá medzera bola taká veľká, že je potom veľmi ťažké sledovať niť v tej rozprave. Ten, kto to bude prepisovať, tak sa určite bude pousmievať, ale ja sa určite chytím v tejto rozprave, ďakujem pekne za upozornenie, a idem rovno k tomu, o čom som hovoril pri svojom prvom vystúpení.
Chcem povedať, že táto tzv. malá rómska reforma, ako sme ju s našimi kolegami spolunavrhovateľmi nazvali, je predkladaná v nejakej obmene štvrtýkrát do pléna Národnej rady v tomto funkčnom období. Ambíciou tohto poslaneckého návrhu zákona je riešiť problematiku marginalizovaných skupín a predovšetkým veľmi pálčivú a vážnu sociálnu situáciu a zdeformovanú sociálnu situáciu, ktorú máme v špeciálnych komunitách, ktoré sa na Slovensku označujú ako rómske osady. Naša politika pre tieto marginalizované skupiny a zvlášť pre problematiku rómskych osád vychádza z troch takých základných princípov. Ten prvý princíp je, že pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky, ten druhý princíp je, že zákony musia platiť pre všetkých rovnako, a ten tretí princíp je, že musíme mať ambíciu a schopnosť vytvárať pracovné príležitosti pre nízkokvalifikovaných ľudí.
Keby som začal tou poslednou mojou, mojím postulátom alebo princípom, teda vytvárať dostatok pracovných príležitostí pre nízkokvalifikovaných ľudí, dostal som tu otázku aj od novinárov na tlačovej konferencii, hneď na ňu aj odpoviem v úvode, nie je ambíciou tohto poslaneckého návrhu zákona vytvárať pracovné príležitosti, lebo nech sa akokoľvek rozkrája opozícia, veľmi ťažko budete vedieť z opozičného postavenia vytvárať pracovné príležitosti. Faktom ale je, že aj vytváranie pracovných príležitostí pre nízkokvalifikované skupiny predovšetkým v chudobných regiónoch juhovýchodnej časti našej republiky pokulháva, čo sa týka vládnej politiky, a okrem malých obecných služieb toho vláda veľa nevymyslela v tomto funkčnom období. Preto aj my operujeme práve s malými obecnými službami ako s takouto pracovnou príležitosťou pre nízkokvalifikované skupiny, ale na druhej strane ideme trošku ďalej, pretože naša skúsenosť, ktorá je v teréne zastúpená, ktorú vidíme a ktorú vnímame, je taká, že darmo by ste aj vytvárali pracovné príležitosti v tých chudobnejších regiónoch s veľkým množstvom ľudí, ktorí žijú z dávok v hmotnej núdzi a zo sociálnych dávok, jednoducho im sa, ak sú nízkokvalifikovaní, neoplatí hľadať pracovnú príležitosť, pretože odmena za pracovnú príležitosť na úrovni minimálnej mzdy pre nich znamená, že prídu o sociálne výhody, ktorých celkový súčet zvykne byť vyšší ako príjem z práce. A práve o tom je hneď prvé opatrenie a prejdem všetky tie opatrenia, ktoré navrhujeme, veľmi rýchlo.
Prvé opatrenie, ktoré navrhujeme v novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi, my navrhujeme, aby na posudzovanie nároku na dávku v hmotnej núdzi sa zvýšila nezapočítateľná časť príjmu zo závislej činnosti a z materského z 25 % na 40 %. To znamená, ak si v rodine, kde je, ktorá žije so sociálnych dávok, jeden z jej členov - otec alebo mama - nájde prácu za minimálnu mzdu, tak aby z tejto minimálnej mzdy sa nezapočítavalo 40 % do výpočtu nároku na dávku v hmotnej núdzi, aby tak v ďalšom období mohli poberať dávku v hmotnej núdzi. Malo by to byť pre nich zaujímavou kompenzáciou a potvrdením toho pravidla, že pracovať sa musí oplatiť viacej, ako špekulovať so sociálnymi dávkami.
Myslím si, že je to udržateľné riešenie, ak to porovnám s riešením, ktoré veľmi podobné ponúkla aj vláda Roberta Fica prostredníctvom zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sme prerokovávali na jeseň minulého roka, predkladal ho pán minister Richter. A tam sa iste pamätáte, že je riešenie, že ak si dlhodobo nezamestnaný nájde prácu, tak po dobu šiestich mesiacov mu doplatí štát niečo okolo 60 euro. Filozofia je taká, aby teda bol motivovaný prejsť zo systému sociálnych dávok do systému závislej pracovnej činnosti a aby bola akási kompenzácia po dobu tých šiestich mesiacov. Samozrejme, logicky tu vznikli otázky vtedy v rozprave, na ktoré stále nemám uspokojivé odpovede, že no a čo bude po tých šiestich mesiacoch, lebo po tých šiestich mesiacoch ono tých 60 euro k výplate príde, to znamená, bude pre neho zaujímavejšie sa vrátiť do systému sociálnych dávok. Ako k tomu prídu tí, ktorí pracujú poctivo? Tak ten, ktorý sa zamestná za minimálnu mzdu a predtým bol dlhodobo nezamestnaný, dostane ešte 60 euro kompenzácie k tomu svojmu príjmu zo závislej činnosti a ten druhý, ktorý poctivo pracoval za minimálnu mzdu roky a je v rovnakej sociálnej situácii, jeho rodina nedostane tento príspevok. Čiže preto si myslíme, že tento mechanizmus, ktorý navrhujeme, je spravodlivejší, lebo je rovný pre všetkých. Rovnako sa nebude započítavať 40 % zo závislej činnosti a z materského u toho, kto pracuje pol roka, rok alebo 6 rokov a tým pádom hlavne pri nízkopríjmových skupinách vznikne nárok na dávku v hmotnej núdzi.
Ďalším opatrením, s ktorým prichádzame, trochu reagujeme - a opakovane toto opatrenie navrhujeme - na situáciu, ktorej sme boli svedkami hlavne v období po liste učiteliek z Dobšinej spred dvoch rokov, možno sa na to pamätáte. Pani učiteľky napísali jeden otvorený list ministrovi Čaplovičovi, ktorý sa tým potom už ďalej veľmi - okrem návštevy tej školy - nezaoberal, že by prišiel s nejakým konkrétnym riešením, a kde sa sťažovali okrem iného aj na to, že deti - predovšetkým z neprispôsobivej rómskej komunity v Dobšinej - chodia do školy veľmi zriedka, nie sú pripravené na vyučovací proces, nie sú umyté, učesané, najedené, nemajú školské pomôcky, ale občas sa prídu ukázať do školy z jednoduchého dôvodu, aby tým rodičia získali tzv. ľudovo zvaný príspevok za školskú dochádzku, ktorý je približne 20 euro, zaokrúhľujem to, aby sa, tie centy sa zle pamätajú, čiže je to približne 20 euro.
Keď sme diskutovali o tomto opatrení aj so splnomocnencom vlády pre rómsku problematiku pánom Pollákom, boli sme vo veľmi úzkom kontakte pri príprave tohto návrhu zákona; koniec koncov som veľmi rád, že je spolunavrhovateľom tohto poslaneckého návrhu zákona; tak sme boli v úplnom súzvuku v tom, že to minimum, čo by sme mali požadovať na to, aby sme dali príspevok za školskú dochádzku, je, aby bola školská dochádzka. Toto mi pripadá tak celkom logické, že teda príspevok za školskú dochádzku dáme tomu, koho dieťa do tej školy aj teda reálne chodí, a preto prichádzame s takýmto návrhom, aby v prípade, ak má dieťa v jednom mesiaci viac ako sedem neospravedlnených vyučovacích hodín, v ďalšom mesiaci rodičia tento príspevok za školskú dochádzku nedostali. Čiže to je jasný motív na to, aby rodičia dohliadli na to, aby to dieťa do tej školy išlo. Samozrejme, v minulosti sme veľa rozprávali o prospechu a to pôvodné opatrenie bolo navrhnuté v súlade s prospechom, pretože nie je len tak naším cieľom, aby tie deti do tej školy prišli, ale aby aj mali školské pomôcky a učili sa v tej škole. Veľakrát v tomto pléne sme o tom hovorili, že ak chceme z pasce chudoby vytrhnúť túto komunitu, tak predovšetkým by sme sa mali sústrediť na deti, deti a na ich vzdelanie, lebo vyššie vzdelanie je predpokladom, že by sa mohli dostať z tejto pasce chudoby. Výborne, na tom sme sa zatiaľ ešte nedohodli, ako by to malo byť odstupňované, tento príspevok za školskú dochádzku od prospechu, čiže nie je na tom konsenzus so splnomocnencom vlády, ale minimálne aby dieťa malo vôbec nejaké študijné výsledky, myslím si, že predpoklad, aby bolo v škole, je úplne logický a podmieňovať to príspevkom za školskú dochádzku je pre mňa takisto úplne logické.
Ďalším opatrením, ktoré navrhujeme, je znovu opatrenie, o ktorom sme už viackrát diskutovali v Národnej rade, navrhujeme zvýšiť rodičovský príspevok na 230 eur mesačne, to je nóvum, ale jeho plnú výšku podmieniť tým, že aspoň jeden z dvoch rodičov musel v ostatných štyroch rokoch odpracovať 270 dní, alebo odpracovať 180 dní a 90 dní vykonávať aktivačnú prácu, alebo 270 dní študovať. Čiže byť v akejsi forme nemocensky poistený. V prípade, ak toto nespĺňa, túto podmienku, ani jeden z rodičov, rodičovský príspevok by sa krátil na 65 % sumy, ale počítame s 230 eur. Myslím si, že znovu opatrenie, o ktorom ani netreba veľa vysvetľovať a hovoriť, malo by byť našou ambíciou, aby plodenie detí nebolo výrobnou činnosťou, poviem to veľmi otvorene, aby rodičia si uvedomovali to, že ak chcem mať rodinu a chcem mať deti, tak musím chodiť do práce. Pre nás je to všetkých prirodzené, ale, žiaľ, máme tu silné marginalizované skupiny a predovšetkým veľké komunity aj v rómskych osadách, kde to také prirodzené až nie je, že treba aspoň jednému nejakú činnosť vykonávať z rodičov, aby mohli vytvoriť podmienky na výchovu detí. Proste sa spoliehajú na to, že to urobí za nich štát. Som rád, že aj na tomto, myslím si, že motivačnom opatrení, ktoré nikomu neberie peniaze, len vyžaduje nejaké podmienky, sme našli dohodu s pánom splnomocnencom vlády pre rómsku problematiku.
Keď som hovoril o tom, že pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky, o tom boli tieto opatrenia, ktoré som navrhoval, ale my sa snažíme ponúknuť konkrétne návrhy aj k princípu, že zákon musí platiť pre všetkých rovnako. Iste sa pamätáte na to, že v novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorú Národná rada schválila na jeseň minulého roku, ktorú predkladal pán minister Richter, sa zaviedlo opatrenie, aby pokuty a škody, ktoré sa spôsobia priestupkom, mohli byť exekuovateľné z dávky v hmotnej núdzi. Veľmi kontroverzné opatrenie a bola tu veľká diskusia aj o jeho ústavnosti a neústavnosti, rovnako ako bola veľká diskusia o ústavnosti a neústavnosti opatrenia, ktoré navrhla vláda Slovenskej republiky, aby dávka v hmotnej núdzi bola podmienená odpracovanými hodinami v rámci malých obecných služieb, lebo ak je to dávka v hmotnej núdzi, nemôžte ju podmieňovať prácou. Alebo môžte? Na to by nám mal dať odpoveď zrejme Ústavný súd, ktorý sa s tým zjavne veľmi neponáhľa.
Ale my prichádzame - hlavne čo sa týka exekuovania a exekuovateľnosti sociálnych dávok a hlavne dávky v hmotnej núdzi - s iným riešením, s riešením, ktoré poznáte, aby sankcia, pokuta za priestupok a škoda spôsobená priestupkom mohla byť odpracovateľná, aby ju mohol ten, kto spôsobil tento priestupok, odpracovať prostredníctvom malých obecných služieb. Myslím si, že je to veľmi zaujímavé riešenie, ktoré nesiahne na sociálne dávky v rodine, ale zároveň zabráni beztrestnosti páchateľa priestupku. Pretože najväčší problém, ktorý dnes máme na Slovensku, je, že síce poslanci Národnej rady si imunitu zrušili, čo bolo prijaté veľkým, veľkou radosťou v časti slovenských médií, ale skutočnosť, že tu máme priestupkovú imunitu, ktorú páchajú ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi, akosi už menej vzrušuje slovenské médiá, lebo ona tu naozaj je, až do toho opatrenia, ktoré bolo schválené na jeseň minulého roku, že teda bude im možné siahnuť na dávku v hmotnej núdzi, čo je niekde na hranici ústavnosti. Ale otázka je, ako to bude v praxi prebiehať, lebo keď napr. urobíte škodu s pokutou vo výške 250 euro a niekoľkokrát sa to zopakuje, tak akým spôsobom, po akej sume budete v hmotnej núdzi vo výške 62 euro exekuovať tieto peniaze? Koľko rokov to budeme exekuovať?
Čiže myslím si, že návrh, s ktorým prichádzame, aby to bolo možné odpracovať, je omnoho elegantnejší a možno aj omnoho výhodnejší pre ľudí, ktorí žijú z dávok v hmotnej núdzi.
Ale prichádzame aj s opatrením, aby zodpovednosť za osobu, ktorá nedovŕšila pätnásty rok svojho veku, ale spáchala priestupok, znášal v plnom rozsahu rodič alebo iný zákonný zástupca maloletého páchateľa. Ja vás tu teraz nejdem zabávať príbehom zo Sačurova, ale už som to tu hovoril v tomto pléne Národnej rady, kde sa predovšetkým majoritné obyvateľstvo sťažuje na deti, ktoré prichádzajú z rómskej komunity, ktorá tam je v obecných domoch, ale aj v chatrčiach okolo tých obecných domov a pácha priestupkovú činnosť permanentne, ale páchajú ju deti sedem-, osem-, deväť-, desaťročné, s ktorými vlastne policajt nedokáže urobiť nič. On aj príde, on aj urobí nejaký zápis, on to tak aj zhodnotí, aj pokýve hlavou a odíde, hovorili to sami policajti, lebo nedokážu s tými deťmi urobiť nič.
My si myslíme, že úlohou rodiča je aj dohliadnuť na to, aby sa dieťa zodpovedne správalo, a keď pácha priestupkovú činnosť, tak niesť za túto priestupkovú činnosť zodpovednosť. Už nejdem, samozrejme, do reality, ktorá je tiež pomerne zastúpená v obciach, kde žije rómska komunita, k skutočnosti, že tieto maloleté deti sú práve z dôvodu, že sú beztrestné, nabádané dospelými osobami k páchaniu priestupkovej činnosti. Čiže toto by bolo jedno z ďalších opatrení, s ktorými prichádzame.
No a to posledné opatrenie poznáte takisto veľmi dobre, realita, ktorú na Slovensku máme, že nám tu vznikajú čierne stavby v podobe rôznych domov, príbytkov, chatrčí na pozemkoch, ktoré vlastnia buď samosprávy, alebo súkromné fyzické alebo právnické osoby, a akosi sa všetci tvárime, že sa s tým nič nedá urobiť, aj keď dnes stavebný zákon pozná riešenie tohto problému, napriek tomu tak akosi sa nikto do toho z dôvodu, že veď už to nejak prežijme, nejak to už tam nechajme, nepúšťa. Tak my tu prichádzame znovu s riešením, ktoré veľmi dobre poznáte. Ak sa majiteľ takéhoto pozemku obráti na stavebný úrad, ten rozhodne o odstránení tejto stavby, ktorá nemá stavebné povolenie, v tej chvíli začne plynúť lehota 30 dní, dokedy musí staviteľ tejto stavby alebo nájomca tejto stavby, alebo ten, kto ten príbytok postavil, túto čiernu stavbu odstrániť. Prípadne, že to tak neurobí, do ďalších 30 dní to odstráni stavebný úrad na náklady toho, kto túto stavbu postavil.
Myslím si, že celkom jednoduché, elegantné riešenie, ktoré opakovane navrhujeme v pléne Národnej rady. Chcem podotknúť, že žiadne rómske osady, chcem podotknúť, že žiadne čierne stavby, ktoré vznikajú na pozemkoch súkromných vlastníkov alebo samosprávy, týmto návrhom zákona nechceme buldozérom odstraňovať. To by som rád podčiarkol. To, čo tu už máme, a to, čo už tu vzniklo preto, lebo akosi štátna správa aj samospráva v dostatočnej miere nevyužila platnú legislatívu, s tým už budeme musieť narábať práve inými spôsobmi, aby sme ľudí z tejto pasce chudoby vytrhli. Ide o to, že aby sme zabránili vzniku nových príbytkov, nových čiernych stavieb na pozemkoch súkromných vlastníkov a ďalej netolerovali tento stav, takže, samozrejme, zákon nie je retroaktívny, ak nadobudne účinnosť, od tohto dňa príde aj nové opatrenie, podľa ktorého bude mať stavebný úrad takéto lehoty na konanie, aby v danej veci mohol rozhodnúť.
Dámy a páni, na záver chcem povedať len toľko, že štvrtýkrát predkladáme tieto opatrenia do Národnej rady. Som veľmi rád, že je spolunavrhovateľom týchto opatrení aj splnomocnenec vlády pre rómsku menšinu. V tejto chvíli musím povedať, že v princípe predkladáme vládny návrh zákona, ktorý má podporu vládneho splnomocnenca, a rád by, bol by som rád, ak by ste vedeli tento návrh podporiť, posunúť do druhého čítania, kde sme, samozrejme, s mojimi spolunavrhovateľmi pripravení diskutovať o všetkých ďalších doplneniach, zmenách a úpravách. To, čo teraz predkladáme, je to, na čom sme sa vedeli dohodnúť aj s vládnym splnomocnencom, a myslím si, že sú to riešenia, ktoré by určite v pálčivej sociálnej situácii, ktorú máme, predovšetkým v regiónoch na východe a strede Slovenska, ktoré by v pálčivej sociálnej situácii, v ktorej žijú marginalizované skupiny, v ktorej žijú komunity v rómskych osadách, napomohli. Napomohli, pretože by ich mohli postupne vytrhávať z pasce chudoby, do ktorej ich, žiaľ, príliš štedrý a príliš košatý sociálny systém uvrhol. Chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
