Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som teda vystúpil aj ja k vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení. Ja som sa chystal včera vystúpiť aj v skrátenom legislatívnom konaní, ale potom som usúdil, že možno bude zbytočné dvakrát hovoriť veľmi podobne o skrátenom legislatívnom konaní aj o návrhu zákona. Takže ak dovolíte, zhrniem to všetko v jednom zo svojich...
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som teda vystúpil aj ja k vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení. Ja som sa chystal včera vystúpiť aj v skrátenom legislatívnom konaní, ale potom som usúdil, že možno bude zbytočné dvakrát hovoriť veľmi podobne o skrátenom legislatívnom konaní aj o návrhu zákona. Takže ak dovolíte, zhrniem to všetko v jednom zo svojich vystúpení, a to v tomto.
Ak si pozriete ešte návrh na skrátené legislatívne konanie, prečo vlastne prerokovávame zákon o zdravotnom poistení v takomto režime, tak v odôvodnení si prečítate, že účelom návrhu zákona o zdravotnom poistení je v nadväznosti na zvýšenie sumy minimálnej mzdy na rok 2015 prostredníctvom odpočítateľnej položky zabezpečiť vyšší čistý príjem nízkopríjmových zamestnancov a tým zvýšiť ich životnú úroveň. A dôvodom skráteného konania je, že minimálna mzda sa zvyšuje s účinnosťou od 1. januára 2005, preto je potrebné prijať návrh zákona v rovnakom čase, najmä z možnosti výrazného zvýšenia ceny práce pre zamestnávateľov nízkopríjmových osôb.
To, čo som chcel povedať včera, poviem dnes v tejto chvíli, že, dámy a páni, toto nie je dôvod, prečo tento zákon prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, a to z jednoduchého dôvodu, pretože ministerstvo zdravotníctva, ktoré je v princípe predkladateľom tohto vládneho návrhu zákona, no ale v princípe je to návrh zákona, ktorý pripravilo alebo vychádza z ministerstva financií. Jednoducho dobre vedeli, že 1. januára sa bude zvyšovať minimálna mzda, a minimálne od pracovného zjazdu strany SMER, ktorý bol začiatkom leta, veľmi dobre vedeli aj to, že vláda chce znížiť zdravotné odvody pre nízkopríjmových. Čiže myslím si, že bolo dostatok schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa dalo na tieto zmeny, ktoré nastanú 1. januára, pripraviť.
Odznel tu včera už aj argument – a ten by som možno zvýraznil v tejto chvíli –, že možno je to marketingový ťah, tak ako sme boli svedkami prerokovania v skrátenom legislatívnom konaní zvýšenia vianočných dôchodkov, aby teda vláda vyšperkovala tú dramatičnosť v tej chvíli, že teraz alebo nikdy, lebo nám ide o dôchodcov, tak v tejto chvíli chce vláda vyšperkovať dramatičnosť v tejto chvíli, že nám ide o nízkopríjmových ľudí, aby od 1. januára mali vyššie mzdy, lebo budú platiť nižšie odvody zo zdravotného poistenia. Ale zároveň treba ochrániť aj podnikateľov, ktorí zamestnávajú tak ľudí, ktorí majú nízke príjmy. Áno, do určitej miery to môže byť aj takáto marketingová súvislosť.
Ale tá podstata, o ktorej chce hovoriť vo svojom vystúpení viac, je niečo úplne iné, je skutočnosť, že novela zákona o zdravotnom poistení neni jedno čísielko, čísielko, ktoré sa v slovenskom zdravotníctve stalo fetišom. To čísielko je percento z priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka, ktoré bude štát platiť za poistencov štátu do zdravotného poistenia v roku 2015. Toto číslo je fetiš. Je napísané v zákone o zdravotnom poistení ešte z čias ministra Zajaca a dosahuje hodnotu 4 % a každý rok aktuálne podľa toho, koľko sa to podarí vyjednať ministerstvu zdravotníctva s ministerstvom financií, sa to číslo upravuje.
Väčšinou sa snaží ministerstvo zdravotníctva aj ministerstvo financií dostať to číslo na čo najvyššiu úroveň, aby bolo čo najvyššie. V slovenskom zdravotníctve prežíva jeden mýtus, s ktorým sa boria všetky vlády, teraz či sú ľavé alebo pravé, to je úplne jedno. Ten mýtus je, že ak by to číslo neboli 4 % alebo, ale 5 %, všetky problémy slovenského zdravotníctva by už neboli. To je proste fetiš. To je mýtus, o ktorom možno chcem hovoriť trošku z iného pohľadu. Kolega Jožko Mihál, myslím, že veľmi dôsledne rozanalyzoval ten sociálny dopad na nízkopríjmových. Krátko sa o ňom zmienim aj ja, ale toto číslo je podľa mňa to dôležité a budem o ňom hovoriť, prečo musíme prerokovávať tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní. A jedným dychom dodávam a skoro sa to stalo pravidlom, že novelizujeme zákon o zdravotnom poistení vždy pred schvaľovaním štátneho rozpočtu, pretože minister financií čaká do poslednej chvíle, aby vedel, že aké to percento vlastne môže byť, ako mu to vlastne vychádza v tom rozpočte. To je celá príčina podľa môjho názoru.
Ale teraz idem po poriadku a venujem sa v tejto chvíli už nie skrátenému legislatívnemu konaniu, ale samotnej novele zákona o zdravotnom poistení. Ja som si vypočul veľmi pozorne kritiku na kvalitu prípravy tejto legislatívnej normy a na to, či by sa to dalo v tom zákone lepšie zadefinovať. Každopádne sme v prvom čítaní, máme sa držať filozofie zákona.
Dámy a páni, skutočnosť, že pre ľudí s nízkymi príjmami, konkrétne podľa tohto návrhu do výšky 570 eur v hrubom mesačne, chceme uľaviť na odvodoch a zabezpečiť im tak vyšší čistý príjem, je filozoficky správne. Je veľmi netypické, aby som sa stotožňoval s návrhom strany SMER, ale chcem to v tejto chvíli povedať. Veľmi dobre si možno pamätáte moje vystúpenia v Národnej rade v tomto funkčnom období, kde opakovane hovoríme o tom hlavne pri malej rómskej reforme, o ktorej sme veľa diskutovali, takto to nazval splnomocnenec vlády, tak sa držím tohto výrazu, aby to bolo zrozumiteľné, veľa hovorili o tom, že jeden z najväčších problémov, ktorý na Slovensku máme, je zaviesť také pravidlá, aby sa pracovať oplatilo. Veľmi dôležité.
A tu prichádzate do situácie, že keďže máme pomerne košatý sociálny systém, ak si človek, ktorý poberá maximálne výhody zo sociálneho systému, lebo je dlhodobo nezamestnaný, a má všetky tie sociálne príspevky od príspevku na bývanie až po školskú dochádzku pre svoje deti – a mohol by som pokračovať ďalej – a nájde si prácu za minimálnu mzdu, tak on si to jednoducho doma prepočíta a zistí, že jemu sa neoplatí pracovať. Áno, toto je jedno také opatrenie, ktoré by malo zvýšiť rozdiel medzi príjmom pracujúcich a príjmom tých, ktorí žijú len zo sociálnych dávok a na nich špekulujú. Čiže filozoficky skutočnosť, že vláda chce zaviesť odpočítateľnú odvodovú položku od príjmu 570 až po príjem 380, alebo správne by som to povedal naopak, od 380, teda od novej minimálnej mzdy až po príjem 570 eur s tým, že progresívne sa táto odpočítateľná položka bude znižovať. To znamená, niekto, kto má len minimálnu mzdu 380 eur v hrubom, v princípe nebude platiť odvody do zdravotného poistenia, a ako mu táto mzda bude postupne narastať, stále bude prispievať menej nejakým ďalším ako rastúcim dielom do zdravotného poistenia. Áno, z tohto pohľadu táto filozofia je správna. Sme v prvom čítaní, v druhom budem hlasovať za pozmeňujúce návrhy a nejdem tu suplovať Jožka Mihála, ktorý, myslím, že vysvetlil všetky úskalia nie tohto návrhu, ale všetky úskalia riešenia, ako je tento návrh navrhnutý v zmene legislatívy.
No ale ja som z výboru pre zdravotníctvo a už sa venujem zdravotníctvu. Dobre, dámy a páni, teší ma, že vláda chce pomáhať ľuďom s nízkymi príjmami, teší ma, že vláda sa drží pravidla "pracovať sa musí oplatiť", len pre rezort zdravotníctva, skutočnosť, že sa znížia odvody pre nízkopríjmových pracujúcich do zdravotného poistenia, v praxi znamená, vyčíslili to ministerstvo financií, mínus 150 mil. eur, mínus 150 mil. eur v časti príjmu pre zdravotné poistenie, ktorý majú zabezpečiť ekonomicky aktívni občania. Faktom je, že ministerstvo financií s týmto výpadkom príjmu vo výške 150 mil. eur v návrhu rozpočtu, ktorý priniesla vláda do Národnej rady v októbri, nepočítalo. A to je veľmi dôležitá poznámka č. 1. Áno, upravovalo sa to pozmeňujúcim návrhom, k tomu sa ešte dostanem. Ale toto je veľmi dôležitá poznámka č. 1. Vo vládnom návrhu, ktorý prišiel do Národnej rady, štátneho rozpočtu, sa počíta s príjmom od ekonomicky aktívnych tak, že tam nie je započítaný predpokladaný výpadok na základe odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov. Takže to je moja prvá poznámka.
Druhá veľmi dôležitá poznámka je, koľkože to vlastne vláda do Národnej rady doniesla, pretože sa to týka tohto zákona, peňazí za ekonomicky neaktívnych. Koľko vláda navrhla platbu za ekonomicky neaktívnych, keď chcete, poistencov štátu do verejného zdravotného poistenia? Ja o tom budem, samozrejme, viacej hovoriť pri návrhu štátneho rozpočtu, ale to číslo spomeniem už teraz. Dámy a páni, kým v minulom roku alebo v tom, ktorý žijeme, ale, samozrejme, z pohľadu rozpočtu je to už rok 2014 minulý, že kým v roku 2014 bola platba za poistencov štátu vo výške 1,204 408 800 mld. eur, tak v roku 2015 v návrhu štátneho rozpočtu je to len 1,129 986 000 mld. eur. Dámy a páni, vláda na rok 2015 navrhla za poistencov štátu platiť o 75 mil. eur menej ako v roku 2014. Toto je dôležité číslo a chcem ho povedať.
V návrhu štátneho rozpočtu to teda vyzerá asi takto, si pomôžem touto tabuľkou, ospravedlňujem sa, nepremietam (rečník zobral do rúk papier s tabuľkou, ukazujúc ho plénu), že aj keď návrh celkových disponibilných zdrojov v zdravotníctve, teda toho, čím sa platí v zdravotníctve, čím poisťovne platia zdravotníckym zariadeniam, nemocniciam a ambulanciám a čím oni platia dodávateľom za energie, platy svojim lekárom, sestrám, zamestnancom, tak tento celkový objem peňazí medziročne podľa návrhu štátneho rozpočtu mal narásť o 42 mil. eur, čiže existoval tu určitý nárast. Ale pozor! V tomto návrhu štátneho rozpočtu nebolo započítaných mínus 150 mil. eur, teda výpadok, ktorý spôsobí zavedenie odpočítateľnej položky, o ktorej dnes rokujeme. Áno, ja viem, že pán minister Kažimír mi môže v tejto chvíli povedať, že no veď nemohol to tam započítať, lebo ešte nevie, či Národná rada túto odpočítateľnú položku schváli. Ale buďme úprimní, toto je už len také politikárčenie a hranie sa. Nejde o čísla. Ja sa budem držať peňazí, ktoré bude mať zdravotníctvo budúci rok. Čiže tu je výpadok 150 mil. Ako som vám povedal, naprojektovaných v rozpočte pre zdravotníctvo v roku 2015 je v položke platba štátu za svojich poistencov, alebo keď chcete, platba za ekonomicky neaktívnych, číslo 1,129 mld., čiže o 75 mil. menej ako v tomto kalendárnom roku 2014.
Dámy a páni, ak by štát navrhol v štátnom rozpočte platbu 4 % za poistencov štátu, číslo, s ktorým prišiel pán minister Kažimír do Národnej rady, by malo byť o 102 mil. eur vyššie. Tvrdím to veľmi jednoznačne z dôvodu, že v návrhu štátneho rozpočtu sa nikde nedočítate, že by klesol počet poistencov štátu v kalendárnom roku 2015. A napriek tomu, že logicky ministerstvo financií akosi v tej hrubej knihe "návrh štátneho rozpočtu" zabudlo uviesť percento za poistencov štátu napriek tomu, ak je počet poistencov štátu rovnaký alebo približne rovnaký ako v minulom roku a poznáte priemernú mzdu v národnom hospodárstve spred dvoch rokov a poznáte konečnú sumu, ktorú chce štát zaplatiť za ekonomicky neaktívnych, tak už to nie je až taká veľká matematická otázka alebo veľký matematický rébus, aby ste vypočítali, koľkože navrhla vláda Slovenskej republiky percento za poistencov štátu. A to číslo je 3,67 %.
Dámy a páni, návrh štátneho rozpočtu nedodržiaval zákon alebo nedodržiava zákon o zdravotnom poistení, kde by toto percento malo byť na úrovni 4 %. Čiže to je moja druhá poznámka. Preto sme hovorili a určite ste to v médiách zachytili, že kumulatívne dopad opatrenia zníženia odpočítateľnej položky a ponechania percenta za poistencov štátu na úrovni 3,67 % znamená, že v zdravotníctve bude chýbať 250 mil. eur. Áno, chýba 250 mil. eur voči stavu, ak by sa neznižovala odpočítateľná položka pre nízkopríjmových a percento by bolo na úrovni 4, tak ako to predpisuje zákon.
No, dámy a páni, pokračujem ale ďalej. Treba povedať, že na výbore pre zdravotníctvo, ktorý bol 18. novembra, a preto rokujeme o novele zákona o zdravotnom poistení v skrátenom legislatívnom konaní až dnes, na výbore pre zdravotníctvo bol podaný pozmeňovací návrh, ktorý upravuje výdavky kapitoly ministerstva zdravotníctva a zvyšuje ich o sumu 151,979 012 mil., čiže týchto 151, skoro 152 mil. eur je pozmeňovacím návrhom navrhnutý, bude to v spoločnej správe k návrhu štátneho rozpočtu. Ja, samozrejme, som za tento pozmeňovací návrh hlasoval aj budem hlasovať, pretože tento pozmeňovací návrh kompenzuje to, čo schváli Národná rada, ak to schváli v novele zákona o zdravotnom poistení, teda výpadok príjmov do fondov zdravotných poisťovní zo zavedenia odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových pracujúcich na zdravotnom poistení. No to je v poriadku.
Čiže vrátim sa do tejto svojej čarovnej tabuľky (rečník zobral do rúk papier s tabuľkou, ukazujúc ho plénu), to znamená, že pán minister Kažimír našiel 150 mil. eur a vracia nám tento výpadok, ktorý nastane v prípade, ak bude schválená novela zákona o zdravotnom poistení. Čiže tá kompenzácia je v tomto návrhu vo výške 150 mil. No ale čo s týmito 100 mil.? Treba povedať, že pán minister Kažimír je veľmi šikovný a postavil nám dobrú pascu, pretože týchto 150 mil. vkladá ako zvýšenie percenta za poistencov štátu do tejto kolónky, teda platby štátu za ekonomicky neaktívnych, teda poistencov štátu. Čiže keď som hovoril, že voči 4 % tam chýba 102 mil. eur, tak pán minister Kažimír prostredníctvom tohto poslaneckého pozmeňovacieho návrhu vkladá tu 150 mil. a dnes máte v návrhu zákona o zdravotnom poistení napísané už percento za poistencov štátu vo výške 4,16. Takže je to šikovná pasca. V tejto chvíli ako zdravotník, ktorý pôsobím v rezorte zdravotníctva, nemôžem nič iné urobiť, iba zahlasovať za 4,16, lebo však kto by sa nepotešil, že vám dávajú 150 mil. eur, to sa nedá odkomunikovať, že sa tomu netešíte. Ja sa tomu teším, len chcem povedať pánovi ministrovi, ktorý je tu za mnou, že ešte nám dlhuje 100 mil. To som chcel povedať v tejto chvíli, že keď chceme mať pokoj v dome, čistý stôl, tak sa poďme dohodnúť na tom, že pán minister ešte nech hľadá veľmi intenzívne v tajomných zákutiach ministerstva financií a v návrhu štátneho rozpočtu ďalších 100 mil. eur, nech sa toto percento za poistencov štátu upraví nie na 4,16, ale na 4,5 %. V tej chvíli sme v situácii, že štát zaplatí za svojich poistencov 4 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Aj keď to bude 4,5 napísané, ale reálne zaplatí 4 a to polpercento, ktoré dá do tejto kolónky za poistencov štátu, je kompenzácia za odpočítateľnú položku pre nízkopríjmových pracujúcich na zdravotnom poistení, čo pre rezort zdravotníctva znamená mínus 150 mil. eur.
Ja chcem povzbudiť v tejto chvíli aj pána ministra Čisláka, aby to ešte nevzdával, my mu veľmi držíme palce. Tých 100 mil. by nám strašne pomohlo v rezorte zdravotníctva a hlavne by to bolo fér. Hlavne by to bolo fér, lebo viete, už pri minulom štátnom rozpočte sme o tom hovorili, že ono to ministerstvo financií s nami hraje trošku takú hru na slepú babu. Najprv nám zoberie peniaze z rezortu, navrhne veľmi zlý návrh štátneho rozpočtu, my všetci kričíme, že prosím a ešte a dajte, potom minister financií tak blahosklonne ministrovi zdravotníctva povie, no dobre, našiel som ešte niečo. To on už mal pripravené dávno, to je mi jasné. Našiel som niečo, pridávam a my sa všetci tešíme. Kričíme: "Hosana, to je skvelé, pridali nám peniaze, vybavili sme, to je dobré, to je dobré!" Ale, dámy a páni, no veď snažím sa to vysvetľovať a zopakujem to aj pri štátnom rozpočte veľmi jasne. Keď bude zavedená odpočítateľná položka pre nízkopríjmových pracujúcich, znamená to mínus 150 mil., keby štát zaplatil 4% za poistencov štátu v roku 2015, mal by tam pridať ďalších 100 mil. do tej kolónky. Skrátka, ak schválime tento návrh zákona tak, ako je napísaný, a percento za poistencov štátu bude len 4,16, ešte vždy nám chýba 100 mil. eur k stavu, aby bolo percento za poistencov štátu 4 a aby bola kompenzovaná odpočítateľná položka pre nízkopríjmových.
Dámy a páni, moja posledná poznámka je, že ja som dával veľký pozor na vystúpenie pána ministra financií pri odvolávaní predsedu vlády Roberta Fica, a tam sme si trošku vymieňali náš pohľad na oddlženie zdravotníctva, a či treba a netreba. A pán minister financií to povedal veľmi dobre. Povedal, že je ochotný diskutovať o oddlžení, je ochotný diskutovať o tom, aby bolo viac peňazí v zdravotníctve, ale najprv sa musia urobiť také opatrenia, aby sa zdravotníctvo už nezadlžovalo. A to je na ministrovi zdravotníctva, to je na manažéroch zdravotníckych zariadení. Toto je správny postoj. Chcem ale jedným dychom povedať, že verím ministrovi, že nechce dať viacej peňazí do rezortu, keď sú tu závažné podozrenia o tunelovaní verejných zdrojov v zdravotníctve. Ja tomu takisto rozumiem. To vidia všetci. Možno to nepriznajú, ale všetci si hovoria, no tak dáme tam ďalšie peniaze. A na konci dňa, na konci roku bude zdravotníctvo stále zadlžené, dlhy, zadlžovanie sa nespomalí a peniaze sa rozšafária a rozhádžu sa krížom krážom.
Tak tu by som možno využil túto príležitosť a musím povedať, že ranné vystúpenie pána prezidenta Kisku ma veľmi inšpirovalo a veľmi sa mi páčila zdravotnícka kobra. Keď sme sa dokázali dohodnúť v Národnej rade, že chceme niečo urobiť s tým, aby schránkové firmy nemohli ísť do tendrov nielen v zdravotníctve, ale vôbec vo verejnom sektore na Slovensku, tak sa poďme rozprávať o tom, že urobme zdravotnícku kobru. Ja môžem povedať za seba, že budem veľmi súčinný, a môžem prísť aj s nejakým návrhom, ale vôľa musí byť hlavne na strane vlády Slovenskej republiky. Urobme takúto zdravotnícku kobru a poďme tvrdo po tunelovaní verejných zdrojov v slovenskom zdravotníctve. Ukážme naozaj, že nám záleží na tom, aby každé jedno euro bolo maximálne využité v prospech pacientov, aby každé jedno euro bolo maximálne efektívne vynaložené, a potom, to znovu radím pánovi ministrovi Čislákovi, sa nám zdravotníkom bude aj ľahšie vyjednávať s financmi, pretože ich budeme vedieť ľahšie presvedčiť o tom, že tie peniaze, ktoré naozaj potrebujeme na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sa naozaj aj využijú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nestratia sa niekde na Belize v predražených tendroch. Takže dávam takúto na záver viac-menej rečnícku ponuku, aby sme sa nápadom pána prezidenta o zdravotníckej kobre naozaj začali vážne zaoberať.
Tá moja druhá poznámka je tá, že, pán minister Kažimír, ešte raz to zopakujem, prosím, skúste ešte nájsť 100 mil. euro, a musím povedať, že budem úplne nadšený tým, ako sa nám nakoniec podarilo stabilizovať verejné zdroje v slovenskom zdravotníctve a disponibilné zdroje, ktoré slúžia na hradenie zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
