Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, keď som v prvom čítaní návrhu zákona, o ktorom hovoríme, ponúkol pánu ministrovi, aby sa mnou uvažovaných pozmeňovacích návrhov ujali jeho spolustraníci a zabezpečili tak ich priechodnosť, tak ma ubezpečil, že to môžem urobiť aj ja s rovnako pozitívnym výsledkom. Ukázalo sa, že ten výsledok nebol pozitívny. Priznám sa, že keď som ako jediný v tejto snemovni vystúpil s pozmeňovacími návrhmi i so zmieneným pozmeňovacím návrhom § 9, netušil som, že sa z tohto podľa mňa celkom štandardného, mne sa zdalo rozumného, ale nijak nie dramatického pozmeňovacieho návrhu stane načas mediálna záležitosť. Nerobil som to preto, tak ako iné veci nerobím z takých dôvodov.
Pán prezident zdanlivo splnil výzvu viac než 3 000 občanov, ktorí sa naňho obrátili prostredníctvom petície na Changenete, aby zákon, ako bol schválený, nepodpísal. Pravda ale je, že v zákone, ktorý vrátil, si praje, aby bol v paragrafe zachovaný, v § 9 zachovaný status quo. Teda status quo - a to namietali niektorí oponenti - tu platí roky a nikomu nevadil. Áno, pretože zaň nebola sankcia a bolo to mŕtvonarodenie, narodené poriadkumilovnosti, dieťa poriadkumilovnosti, ale, samozrejme, že nariaďovať niečo a nevymáhať to, je málo zmysluplné. Vtedy som si dovolil § 9 ako taký navrhnúť úplne vynechať.
Teraz nech je to možno chápané kolegami z vládnucej strany možno ako gesto v ústrety ministrovi vnútra, že to, čo si vám budem, čo si vám dovolím predložiť ako bod 57 a tlač 569 v priebehu tejto schôdze, je ošetrenie § 9 v zmysle, ktorý sa mi zdá pre občana najprijateľnejší. Nebude mať pán minister vnútra pocit, že musí spraviť to, čo je zdanlivo tiež akceptované a čo predkladajú iní autori, že sa § 9, tak ako som to pôvodne navrhoval, vynechá. Ja som sa rozhodol po istej úvahe, že existujú občania, existujú situácie, do ktorých tí občania aj vedome idú, keď je dobré, aby ich vlasť, Slovenská republika a jej zodpovedné orgány, ich ako držiteľov pasu, ktorý je predsa garanciou občanovi, že ten štát, kdekoľvek na zemeguli občan je, nad ním drží ochrannú ruku, aby tento občan mal možnosť právo oznámiť cestou štandardného postupu ohlasovne - alebo ak raz po rokoch to bude reálne možné i elektronickým podpisom - to, že napríklad, a vieme z ostatných mesiacov, že odchádza ako odborník v oblasti rafinérie ropy do južného Sahelu, kde mieni venovať svoju kvalifikáciu a pracovnú schopnosť napríklad práci v tamojšej rafinérii na úväzok pol roka, čo je viac ako 90 dní. Ako sa ukázalo, boli tam mnohí robotníci, technici, inžinieri z rôznych kútov sveta, ktorí v čase, keď sa tam vyberali, možno netušili, že ich tam budú čakať boje s islamistickými vzbúrencami. A oni sa stali ako Pontský Pilát odrazu v strede diania, ktoré si nepochybne neželali. Samozrejme, existujú zóny, kde je riziko ísť. Ale i niekedy tam povinnosť volá a niekto tam ide. Inokedy - ako v prípade južného alebo severného Mali - to bola zase zóna, ktorá roky nebola zónou nepokojov, a skutočne tam tí ľudia mohli byť zaskočení.
Všetci sa pamätáme na dramatické osudy našich expertov z fabriky, ktorých zachytili prudká občianska vojna v Angole pred mnohými desaťročiami, a ich púť pralesmi a horami Angoly v paľbe a medzi proti sebe bojujúcimi skupinami občianskej vojny. Ale rovnako si viem predstaviť odborníka na kultúru Olmékov, Toltékov či Mayov, ktorý pôjde do, by som povedal, historického centra týchto kultúr, do oblasti Hondurasu písať alebo hľadať podklady pre svoju doktorskú dizertačnú prácu, ktorá je naplnením jeho celoživotného štúdia, a, samozrejme, ako sa dozvedáme v ostatných dňoch, po pomerne výraznej vládnej a iste aj odôvodnenej represii proti drogovým gangom, ktorá prebiehala v Mexiku v ostatných rokoch, sa význačná časť zlého diania presunula do vtedy nie veľmi do tejto veci involvovaného Hondurasu. A ozaj ak by ten človek chcel ísť do krajiny, kde možno v danej zóne je teraz kľud, ale vieme, ako je to s kľudom. I tí turisti, ktorí boli postrieľaní pred rokmi v chráme bohyne Hatšepsovet v Egypte, netušili, že kráčajú v ústrety smrti, lebo dovtedy v tej oblasti neboli žiadne dramatické teroristické akty. Tak i tento vedec, historik či archeológ môže mať oprávnene pocit, že bude dobré, keď jeho vlasť a jej orgány budú vedieť, že sa nachádza v Hondurase. Uviedol som tie dve krajiny ako príklad technika či vedca.
Ale ešte raz. Nech je slobodným rozhodnutím občana ako naloží so svojou cestou vo vzťahu k svojej vlasti. A tá vlasť mu má byť na pomoci, ak si to želá. Preto, nech už vládna koalícia rozhodne o návrhu prezidenta akokoľvek uzná za vhodné, dovolím si opäť ponúknuť to, čo som ponúkol ministrovi Kaliňákovi i predtým. Toto riešenie, ktoré iste každý uzná, nemá nijaký stranícky nádych. Neznamená výhodu pre nijakú z prítomných politických strán, ale znamená podľa mňa slušnú a férovú opciu pre občana, ktorý chce mať oporu vo svojom štáte pri svojom pobyte v zahraničí.
Keď kolega Poliačik navrhol pri tvorbe a poriadaní programu tejto schôdze, aby sa bod 7 spojil s bodom 57 a 58, lebo meritum je podobné, bolo to odmietnuté. Nuž tak to ešte pár dní potrvá, kým prídeme k bodu 57 znova, ale prosím už preventívne kolegov v snemovni, aby zvážili, že tento návrh nie je ničím ako prostým vyhovením hádam celkom štandardnému nároku a potrebe občanov našej republiky. Ďakujem za pozornosť.
