Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2013 o 17:00 hod.

MUDr. PhD.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2013 14:49 - 14:51 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Sulík v podstate naznačil celkom férovo obidva aspekty týchto lístkov. A podobne ako kolegyňa Horváthová naznačil, že by sme sa mohli v druhom čítaní nad vecou zamyslieť. Môj rezort, v ktorom naďalej, aj keď ja som dnes poslancom, pracuje manželka, t. j. dermatovenerológia, bol uznaný i zákonodarcom za taký, kde občan môže sám rozhodnúť o tom, že asi by mal ísť k dermatológovi. A teraz je len, samozrejme, otázka: Kde? I priemerný občan dokáže posúdiť, že ak mu praská v kolene a ledva došľapuje, tak by asi nemusel ísť za gynekológom, ba dokonca ani za praktikom, ale mohol by ísť asi za ortopédom. A ak moja dcéra, ktorá mala zaľahnuté v uchu, potrebovala na to, aby išla k otorinolaryngológovi, výmenný lístok, tak sa skutočne domnievam, že i priemerne zdravotnícky nevzdelaný občan by dokázal posúdiť, že ak mu štiepa v uchu a ak má zaľahnuté, tiež nepôjde ani k psychiatrovi, ani k oftalmológovi. Takže je veľmi dobré skúsiť nájsť akési riešenie i pre iné odbory, pretože niektoré odbory sú logicky vyňaté z povinnosti týchto lístkov. A pri prudkom gynekologickom krvácaní je celkom rozumné, že aj jednoduchšia žena pochopí, že asi pôjde ku gynekológovi a nebude obťažovať neurológa. Takže dajme istú slobodu uvažujúcim ľuďom s tým, že ich nebudeme pri takých prípadoch, ako som uviedol, šikanovať potrebou nejakých lístkov. Niektoré z nich pritom zohľadnil už zákonodarca. Skúsime dať tým ľuďom zhodou okolností podobne ako v "evidenčnom" zákone, ktorý som predkladal, opciu, ísť si nechať poradiť od múdreho všeobecného lekára.
Skryt prepis
 

1.7.2013 13:53 - 13:55 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, bolo pre mňa veľmi príjemné, že som mohol niekoľko minút sedieť vedľa šarmantnej, sympatickej, inteligentnej a i ľudsky milej Janky Žitňanskej. A viem si tak predstaviť, že by sme mohli týmto spôsobom byť drobným príkladom možnej spolupráce zdanlivo rozbitej bývalej koalície.
Rád by som povedal, že nemám nijaký problém, ak by prešiel konkurenčný návrh, ktorý predkladala pani poslankyňa Žitňanská, pretože je vlastne tým mojím pôvodným návrhom a i ona v závere svojho vystúpenia povedala, že by občanovi malo ostať to právo. Môj návrh je len o to iný, že zo zákona by občan toto právo mal a nemusel by v ohlasovni naraziť na to, že sa oňho nemajú čo starať, lebo to nie je v zákone. Takže ak by ste prijali chronologicky, myslím, asi o 20 minút v podateľni skôr podaný môj návrh, bude odstránené i šikanovanie, i občanovi zo zákona umožnené, aby sa štát na základe vedomostí mohol oňho ako o svojho občana na základe jeho slobodného rozhodnutia starať.
Myslím si, že akýkoľvek koniec tohto príbehu by mohol byť dobrý pre občana a opäť sa možno márne domnievam, že si hádam nikto nemôže myslieť, ani ctené panie poslankyne za SMER, ktoré sú prítomné, síce len v počte dvoch poslancov, ale predsa, že toto je návrh, ktorý preferuje, nedajbože, opozíciu a má škodiť vládnej strane.
Myslím si, že, tak ako by to zhruba malo byť, na konci tohto návrhu pri jeho prijatí je sloboda, ale zároveň právo občanov Slovenskej republiky. Preto neviem, či nádejne, ale každopádne prosím snemovňu o podporu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 1.7.2013 13:33 - 13:44 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, dovolím si predložiť návrh, ktorý uviedla pani predsedajúca, a dovolím si teda prečítať jeho stručné znenie.
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 369/1999 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 660/2002 Z. z., zákona č. 174/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 454/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 216/2008 Z. z. a zákona č. 49/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod. V § 8 odsek 2 znie: „Občan má právo ohlásiť v ohlasovni v mieste prechodného pobytu začiatok, miesto a predpokladanú dobu prechodného pobytu; ustanovenia § 4 ods. 1 až 8 sa primerane uplatnia aj v prípade uplatnenia práva občana ohlásiť prechodný pobyt s tým, že sa predkladajú doklady podľa odseku 3.“
Druhý bod. V § 8 ods. 5 sa vypúšťajú prvé dve vety.
Tretí bod. § 9 vrátane nadpisu „Pobyt občana v zahraničí“ znie: „Občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, má právo ohlásiť túto skutočnosť v ohlasovni v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu.
Článok II znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“
Toľkoto ctená snemovňa k formálnej stránke veci.
Ako sa iste všetci hádam desiati prítomní pamätáte, pri predkladaní tohto návrhu zákona som si dovolil predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý vyvolal isté, pomerne výrazné diskusie nielen v snemovni, ale potom hlavne vo verejnosti.
To, čo predkladám teraz, rieši, povedal by som, danú problematiku tak, že sa z nevymáhanej, ale perspektívne sankcionovanej povinnosti, ktorú pán prezident odmietol, stáva právo občana.
Samozrejme, môžeme sa zamyslieť nad tým, na čo je občanovi právo ohlásiť kam ide, kde tam bude, ako dlho sa bude tam zdržiavať.
Priznávam a je nakoniec známe, že som navrhoval paragraf v predchádzajúcom svojom vzťahu k tomuto zákonu a vystúpení zrušiť, nie len kvôli tomu, pretože materiál bol predložený pred tragédiou našich horolezcov pod Nanga Parbatom. Ale už predtým som sa zamyslel nad jednou vecou. Občas sa stáva, že naši pracovníci, odborníci, ale aj vedci či historici odchádzajú do krajín, ktorých teritórium síce nie je vopred v danom čase deklarované, napríklad ministerstvom zahraničných vecí, ktoré sa v tomto zmysle o občanov informáciami stará, ako také, že neodporúča tam cestovať, ale vieme, že situácia podobne ako na rozprávkovej lúke pod Nanga Parbatom sa pre našich horolezcov tragicky zmenila v priebehu okamihov. Podobne zrejme netušili desiatky a stovky pracovníkov rafinérie na južnom konci Sahary, že sa stanú terčom útoku islamistov, ktorí ich ohrozili na životoch. V čase, keď tam odchádzali poskytnúť svoje ruky a um dobrej veci, fungovaniu priemyselnej zložky ekonomiky štátu, netušili, že to bude znamenať ohrozenie ich života.
Ale viem si tiež predstaviť, že historik alebo doktorand sa odoberie niekam, kde chce štúdiom na mieste zavŕšiť svoju diplomovú prácu. Vieme, že v historicky dlhodobo pokojnej oblasti Sahary, keď odhliadneme od hraničných sporov medzi Kaddáfího režimom a Čadom v minulých dekádach, sú nádherné nástenné maľby z doby kamennej v Tasílí. Viem si predstaviť, že mladý historik, ktorý ide študovať tieto nástenné maľby na tvár miesta, by mohol mať o niečo väčší pocit istoty, ak by ohlásil svojej vlasti, ktorej pasu je držiteľom, ktorý je i na základe textu v pase, ktorý si možno niekedy prečítame, keď čakáme na letisku, je pod ochranou Slovenskej republiky. Mohlo by byť celkom rozumné, aby tento občan mal možnosť ohlásiť svojej vlasti, že odchádza do strednej Sahary a bude sa tam zdržovať 90 alebo 120 dní, aby vykonal vedeckú alebo študijnú činnosť. Stáva sa teda z pôvodne nesankcionovaného, ale v zákone trestom hroziaceho, potom už aj v súlade s ďalším § 33 eurami sankcionovateľného cez vráteného do pôvodnej podoby, teraz §, ktorý neukladá nezmyselnú povinnosť, ak ide študent na jeden semester na univerzitu do Innsbrucku alebo do Viedne alebo do Brna, ale dáva občanovi možnosť, ak má pocit, že je to potrebné svojej vlasti oznámiť, kam odchádza. Myslím si, že toto je niečo, čo vychádza hádam aj v ústrety ministrovi vnútra, aj keď si ilúzie nerobím o tom, že to snemovňa musí prijať, pretože aj keď sú tu rozumné návrhy, nie vždy je garancia, že prejdú. Teda znamená to, že § ostáva, ale z miestami nezmyselnej šikany sa stáva rozumná opcia. A tak si myslím, že by nemalo byť opäť otázkou straníckeho trička zabezpečiť toto pre mladého vedca či inžiniera, ktorý ide do rafinérie alebo do papierenského závodu, do nie rizikovej a smrtiacej, ale do teoreticky nie na úrovni Rakúska či Českej republiky bezpečnostne otáznejšej zóny, možnosť využiť svoje práva.
Dovolím si povedať, že tú verejnú diskusiu vyvolalo schválenie vládneho návrhu novely zákona, ktorá zmenila dovtedy platnú formuláciu povinnosti zo slova „ohlási“ na slová „je povinný ohlásiť“.
Rád by som povedal ako porovnanie s neďalekým susedom to, že v Českej republike je evidencia obyvateľov upravená tiež zákonom, č. 133/2000 Sb., ktorá ukladá povinnosť hlásiť zmenu trvalého pobytu. Ale povinnosť hlásiť sa na prechodný pobyt ani povinnosť hlásiť pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní tento zákon občanom Českej republiky neukladá.
Môj predkladaný návrh novely o hlásení pobytu občanov neruší nijako inštitút prechodného pobytu ani hlásenie pobytu v zahraničí. Mení však ich charakter z povinnosti občana hlásiť prechodný pobyt a pobyt v zahraničí na dobu dlhšiu ako 90 dní na právo občana. Tí občania, ktorí budú chcieť, aby úrady o nich evidovali aj takéto informácie, budú aj naďalej môcť prechodný pobyt v rámci Slovenskej republiky či v zahraničí úradom ohlásiť. A úrady budú povinné tieto informácie vo vzťahu k nim evidovať. Tí občania, ktorí nemajú záujem informovať úrady o svojom prechodnom pobyte v rámci Slovenskej republiky alebo v zahraničí, už nebudú mať povinnosť takýto pobyt ohlásiť. Neohlásením takéhoto pobytu sa už nebudú dopúšťať priestupku a nebude im za takéto konanie hroziť sankcia v podobe pokuty. Úrady budú vo vzťahu k takýmto občanom evidovať iba adresu ich trvalého pobytu.
Schválením predkladaného návrhu zákona sa obmedzí zasahovanie štátu do života občanov v prípade, keď takéto zasahovanie nie je nevyhnutné a ukladanie povinností zasahujúcich do základných práv a slobôd preto pre nich nemá vecné opodstatnenie. Zároveň sa im však rozšíri slobodné rozhodovanie občanov o vlastných životoch a zodpovednosti za ne.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty. neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2013 12:41 - 12:43 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Presne povedal kolega Hraško, že tá zmena názvu je len ten prvý krok, ale myslím si, že ak by sme potom prikračovali i k úprave počtu a racionálnemu geografickému členeniu, tak je celkom fajn, aby sme už nechystali väčší počet vyšších územných celkov. Takže tá chronológia nie je vôbec zlá, ak sa najprv začne zmenou mena.
A kolegovi Feckovi a všeobecne poviem len toľko, že tak ako som tu spomínal historicky hlasovanie niekedy v roku 2001 o tomto zákone, ktorým nakoniec bol počet žúp skresaný na počet, aký bol, iste bolo to hlavne vďaka SDĽ reprezentovanej Jozefom Migašom. Nie je nijaký problém nájsť v archívoch Národnej rady pôvodný návrh zákona Viktora Nižňanského, kde už bolo zohľadnené to, že niektoré historické župy by boli príliš malé a, ako bolo povedané vo vystúpení, i zrejme málo životaschopné. Takže to preosiatie a tá základná práca bola vtedy veľmi svedomito Viktorom Nižňanským vykonaná. A treba povedať, že on na tom nepracoval ani deň, ani dva, ani tri dni, ale bolo to, dá sa povedať, niečo také ako jeho opus magnum. Teda to bolo to, na čo sústredil svoju prax a odbornosť. A myslím si, že to leží na stoloch. Ako hovoria i konzervatívci u liberálov, mnoho dobrých vecí už je na svete vynájdených, je dobré ich použiť a tvorivo aplikovať. A myslím si, že ak by sme vydali niekedy v budúcnosti týmto smerom, urobíme i župy bližšie občanom. A ich názov bližší zdravému rozumu môžeme urobiť už dnes.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2013 12:34 - 12:36 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem obidvom kolegom za ich pripomienky.
Máš pravdu, Zsolt. Ale k mojej cti hádam slúži, že som bol jeden z tých pár poslancov, ktorí, keď sa rozhodovalo o usporiadaní, držali do posledného hlasovania 16 žúp Viktora Nižňanského. Boli sme už potom len piati v tom poslednom hlasovaní. Ale aj tak sme odolávali a držali gemerskú, spišskú župu a všetky normálne tradičné župy s blízkosťou občanov k svojej župe.
Kolega Hambálek má nepochybne pravdu. Skutočne korene sú niekde v županji.
A k tej otázke, či je toto to hlavné. No ono je to tak, bolo by fajn, keby sme vrátili tradičné blízke župy občanom, ich regiónom. Ale je to tak ako s vianočným stromčekom, možno je tá chronológia otázna, či to má byť tak alebo naopak. Ale ak sa vrátime najprv k názvu, teda kúpime stromček a potom naň zavesíme ozdoby a spravíme funkčné župy, tak je to podľa jedna z možných ciest.
A tá otázka, či je toto najdôležitejšie. Viete, priatelia, tuná kolega Jozef Mihál a ja, ktorí nie sme ani sviatoční strelci, ani len gumipuškou sme nikdy nič nezostrelili a nezastrelili, si môžeme napríklad myslieť, že debata o revíroch bola dosť poctivá a vyčerpávajúca. A tiež, ak by som povedal tak ľudovo, možno zemiaky kvôli tomu veľmi nezlacnejú. Ale každá vec má právo byť prerokovaná, ak ju poslanec predloží. A myslím si, že toto je tak jednoduchá a prostá vec, že sme jej veľa času nemuseli venovať, ale stačilo by za 20 sekúnd hlasovania stlačiť správny gombík a táto malá, možno malá vec, ale predsa nie úplne bezvýznamná by bola vybavená. Takže nikto nevolá po celodennej rozprave o slove župa. Ale vybaviť ju pozitívnym prijatím je pre celú snemovňu podľa mňa úplná maličkosť. A nič zlého by sa tak nestalo. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 1.7.2013 12:26 - 12:31 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený navrhovateľ, spravodajca, milí kolegovia, toto je nepochybne ozaj na prvý pohľad jazykovedná záležitosť, ale nedá mi, aby som nepodporil kolegu Ľuda Kaníka a kolegu Freša s týmto rozumným návrhom.
Ja nepoznám a neovládam zákonnú reč uhorskú, ako sa tomu kedysi hovorilo, aby som sa v nej vedel dohovoriť, ale ovládam z nej riadením osudu i mojou filatelistickou záľubou mnoho jednotlivých slov. A jedna z vecí, ktorá mi utkvela v pamäti, bolo, že na pečiatkach, ktoré sa na našom území používali od rakúsko-uhorského vyrovnania až po koniec monarchie, a boli to teda maďarské poštové pečiatky, vždy v dolnom oblúku pečiatky poštovej bolo napísané, ktorá vármegye čiže župa je príslušná k danému mestu, ktoré bolo uvedené v hornej časti pečiatky. Nepochybne teda v tom čase, ku ktorému by sa vzťahovali výčitky vraj "maďarónskeho" slova župa, mala maďarčina svoje evidentne, jasne, nijako podobné slovo.
A aj keď stredoškolská pamäť študenta slabne a ja sa bez bitky priznávam, som mal a dodnes mám rád, aj keď sme to mnohí možno neradi čítali ako povinnú literatúru, slovenských kritických realistov. A k môjmu veľkému triumvirátu Kukučín, Tajovský patril aj neskorší významný literát a náš kolega, náš kolega, pretože bol aj v politike, Janko Jesenský. A Janko Jesenský, ako ho volalo Slovensko, on aj keď bol veľký a dôstojný, bol Jankom Jesenským, napísal popri iných mnohých výborných veciach o živote, aký bol, i novelu s názvom Čara. Čara dnes znie archaicky, ale slovo čara v tom čase v slovenčine znamenalo niečo ako výmena. Nečaroval len čarodejník. Ale napríklad keď sme boli malí, a vtedy ešte zbierali poštové známky dokonca aj dievčatá a nielen chlapci, tak sme na schodisku pred školou čarovali známky, mongolský trojuholník ja tebe, maďarský ty mne, lebo trojuholníkové známky sa tešili veľkej popularite. A tak sa čarovalo. A Janko Jesenský čaroval vo svojej novele niečo úplne iného. A tí, ktorí mali možnosť, neviem, či to niekedy ešte archívy Slovenskej televízie uvedú, si môžu spomenúť, alebo možno uvidia, vynikajúco inscenovanú krátku novelu Jesenského Čara, kde si župan s podžupanom vymieňajú nie známky, ale manželky. Vtedy ešte neboli zámeny manželiek bulvárnym programom, vtedy to bola inteligentná zábava, myslím, nie to čarovanie manželiek, ale to, ako to spracoval Jesenský. A aj keď je to, no bratru, 45 rokov, keď som to videl, tak v hlavnej úlohe župana, ktorý čaroval, bol nesmrteľný, jeden z najväčších slovenských divadelných hercov všetkých čias Ctibor Filčík. A Ctibor Filčík si celkom rád niečo vyčaroval. Takže „župan“ Ctibor Filčík si so svojím podžupanom čarovali manželky. A ja iste môžem v mene veľkého slovenského literáta Janka Jesenského povedať, že teda ak bol k niečomu ďaleko, tak to bolo k maďarónstvu. A že by písal o maďarónskom županovi a podžupanovi Janko Jesenský, on legionár, bojovník za našu štátnosť, potom politik, krajinský prezident a v čase nástupu fašizmu bojovník za demokraciu, predstaviteľné nie je. On by rozhodne nič takého nepísal.
A preto ak dnes Ľudo Kaník predkladá návrh na návrat k historickému a, podčiarkujem, slovenskému názvu tejto krkolomnosti, tak bez ohľadu na stranícku príslušnosť a bez ohľadu na to, kto sa stane kde županom, by bolo celkom rozumné a použijúc slovo Václava Havla zmysluplné vrátiť sa k tomuto názvu na ktorom niet nijakej hanby, ale ktorý je náš a ku ktorému sa podobne ako k našej vlastnej národnej histórii celkom oprávnene môžeme vrátiť. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2013 18:02 - 18:04 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem kolegovi za prednesenie jedného, nie bezvýznamného faktu, ktorého som sa nedotkol v rámci tých nosných bodov. Totižto odôvodnenie presunu kompetencií, vymenúvania a odvolávania vedúcich rozpočtových a príspevkových organizácií, ustanovením § 327a Trestného zákona je absolútne neopodstatnené. Nemá právnu oporu v tom predmetnom ustanovení ani v konštrukcii vzťahov k zodpovednosti, pretože pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, na ktorý sa predkladatelia odvolávajú ako zdôvodnenia toho bodu a vyvodzovania trestnej zodpovednosti starostu alebo primátora, by tak muselo dôjsť len vtedy, ak by došlo k nesplneniu povinnosti vyplývajúcej z právomoci pri správe majetku obce priamo starostom alebo primátorom, priamo, nie správcom pohrebníctva alebo kultúrneho centra. Starosta ani primátor nezodpovedajú za konanie vedúcich rozpočtových a príspevkových organizácií obcí a miest, rovnako ako nezodpovedajú za konanie akýchkoľvek iných osôb. Z toho teda vyplýva, že v prípade porušenia povinnosti vedúcim rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie neprichádza do úvahy trestnoprávna zodpovednosť starostu a primátora za konanie toho, ktorého som uviedol. A to je predsa vrhnutie spochybňujúceho svetla na nosné zdôvodnenie toho, čo tu zaznelo.
Úplne na koniec konštatujem, že tým, že som vicestarosta, by som mal byť vlastne zdanlivo v jednej lodi s predkladateľmi, ale i ako vicestarosta ctím zastupiteľstvo a ctím to, že má byť i mojím kontrolórom a má rozhodovať o veciach, ktoré mu príslušia, aj keď by som si možno niekedy kádrovo vedel predstaviť inú voľbu. Ale jednoducho musíme sa postaviť čelom k tým, ktorí nás majú kontrolovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2013 17:00 - 17:02 hod.

Peter Osuský
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2013 16:38 - 16:52 hod.

Peter Osuský
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2013 16:23 - 16:25 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Viskupič v úvode citoval kolegu Lipšica, ktorý sa pomerne dramaticky a pateticky pýtal, koho to zaujíma. No musím povedať, že táto otázka nie je namieste. I dĺžka debaty a protikladnosť postojov je očividne dôkazom toho, že toto nie je téma, ktorú môžeme prehlásiť za bezvýznamnú a nezaujímavú. Ak sa siahne ku kriminalizácii významnej časti ľudí, na ktorých stojí fungovanie spoločnosti, a pripusťme, že lekári i zdravotné sestry sú takými, tak to nepochybne stojí za debatu. A nedá sa povedať, že by to bolo niečo, o čom sa nemá hovoriť. V tomto parlamente riešime s plnou vážnosťou problematiku biocídnych látok a to, ako riešiť plesne a využívať akaricídy. A budeme celkom oprávnene riešiť otázku nájmov pozemkov, ktorú predložil kolega Hraško, pretože aj to sa týka nejakej časti občanov.
A vážiť na lekárnických váhach to, či zdravotníckych pracovníkov pošleme pred prokurátora, je hodno debaty a je hodno veľmi detailnej a presnej a spravodlivej debaty. A presne tak je hodno debaty, či poznačíme navždy osud mladého človeka, u ktorého nájdeme jointa, zatiaľ čo toho, kto sa štyri-päť razy týždenne zrúbe v krčme a potom príde domov a zrúbe ženu a deti a vyženie ich do snehu, nikto nerieši, v zásade nemá záznam v registri trestov, pričom, ako správne hovorí kolega Poliačik, zamyslime sa nad závislosťami v zmysle spoločenskej nebezpečnosti. A tu chcem povedať, že opäť to stojí za debatu a stojí to na váženie na lekárnických váhach, pretože pre mňa je opilec z tej krčmy skutočne škodca spoločnosti.
Skryt prepis