Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážená snemovňa, je to akosi príznačné, že sa tu ocitám v priebehu niekoľkých dní či týždňov druhýkrát ako strážca ústavnosti. Nie som ústavný právnik. Ale, žiaľ, na poslanecké stoly sa dostávajú návrhy zákonov a hlasmi väčšiny prechádzajú návrhy zákonov, ktoré na prvý i na druhý pohľad razia protiústavnosťou, resp. rozporom s ústavou. To je i dôvodom predloženej novely alebo toho, čo ste pod príslušnou...
Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážená snemovňa, je to akosi príznačné, že sa tu ocitám v priebehu niekoľkých dní či týždňov druhýkrát ako strážca ústavnosti. Nie som ústavný právnik. Ale, žiaľ, na poslanecké stoly sa dostávajú návrhy zákonov a hlasmi väčšiny prechádzajú návrhy zákonov, ktoré na prvý i na druhý pohľad razia protiústavnosťou, resp. rozporom s ústavou. To je i dôvodom predloženej novely alebo toho, čo ste pod príslušnou tlačou dostali vo veci zákona o významných investíciách.
Dovolím si ako minule pri volebnom zákone začať citovaním ústavy. Ústava Slovenskej republiky v článku 20 zaručuje vlastnícke právo. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. A podľa čl. 13 ods. 4 pri obmedzovaní základných práv a slobôd, podotýkam, že vlastnícke právo je základné právo, sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len pre ustanovený cieľ.
Zákon, o ktorom hovorím v predloženom návrhu, sa týka významných investícií. Áno, nikto nespochybňuje, že naša krajina víta významné investície. Ale tento zákon, o ktorom hovorím, podporuje v zásade významné súkromné investície. A proti nim stojí súkromné vlastníctvo napríklad pôdy. A keďže obidvoje sú súkromné vlastníctva a súkromné aktivity, je veľmi otázne, že existujú iné súkromné aktivity a iné súkromné práva vlastníkov. Pred ústavou by si mali byť všetci rovní.
Možno trochu odbočím ak poviem, že ak by som vzal do úvahy súkromný záujem, a pripusťme investíciu a dokonca pripusťme i pracovné miesta, ktoré vzniknú postavením fabriky, ktorá bude kyanidovou technológiou ťažiť drahé kovy, je nepochybne na jednej strane akýsi súkromný záujem využiť topograficky dané miesto a na druhej strane prípadný súkromný záujem vlastníkov pôdy, kde tá fabrika má vzniknúť, keď už vôbec nehovorím o istom, pripusťme, oprávnenom verejnom záujme obyvateľov v danej oblasti. I v tomto zákone, ku ktorému sa vyjadrujem, v tom pôvodnom, sa objavuje divný úkaz, že volené orgány miestnych štruktúr sú vyradené z posudzovania a rozhodovania o niektorých takýchto investíciách.
Keby som to povedal extrémne a príliš dramaticky; predstavme si, že by sa súkromný investor rozhodol na bratislavskom Námestí slobody pred Úradom vlády postaviť fabriku, kde zamestná 310 ľudí. Čisto teoreticky by mohla byť takáto fabrika schválená bez vyjadrenia príslušnej mestskej časti, na území ktorej táto fabrika vznikne na základe zdôvodnenia, že tam vznikne 310 pracovných miest. Iste, je to absurdná predstava. Ale je to len ukážka toho, k čomu môže viesť to, keď sa na základe prijatého zákona obchádzajú práva miestnych štruktúr a občanmi volených orgánov, teda zástupcov občanov v akomsi vyššom súkromnom záujme, lebo ten záujem bude vždy súkromný bez ohľadu na to, či pôjde o Detvu a jej náleziská, či pôjde o kameňolomy, či pôjde o ornú pôdu vašu, vášho brata a vašej sestry. Jednoducho je veľmi sporné, ak je možné zákonom ponad hlavy občanov a na hrane alebo za hranou ústavy povyšovať jeden súkromný záujem nad iným.
Pred mnohými rokmi, dvadsiatimi deviatimi, som bol prvýkrát v živote v Tokiu. Cesta do Japonska bola vtedy mojím životným snom. V snehu a ľade počas absolútneho zákazu v súlade s miestnymi bezpečnostnými predpismi som zdolal Fudžijamu. A potom som, samozrejme, bol i v Tokiu. Šokujúci pohľad sa naskytol na jednej z najslávnejších obchodných ulíc sveta, na známej tokijskej Ginze. Ginza bola lemovaná obchodnými domami, firemnými sídlami, ktoré hýrili už vtedy chrómom, mramorom, eleganciou. Medzi päť-, šesťposchodovými budovami sa odrazu hádam na šírke stredného zasadacieho bloku našej Národnej rady, teda týchto šiestich poslaneckých lavíc, vyskytoval jednoposchodový drevený domček stlčený z dosák. Ten domček vyzeral tak na koniec 19. storočia. V tom domčeku bol obchod. Ten obchod patril jednému starému pánovi. A ten starý pán to odmietol z akýchsi príčin predať. Iste by dostal lukratívne zaplatené, pretože na jeho pozemku by štvorcový meter stál iste toľko ako na Piatej avenue. Napriek tomu to neurobil. A nebolo toho, ktorý by ho k tomu donútil. Áno, jedná sa o vzácny prípad. Ale, opäť, je to ukážka, že súkromné vlastníctvo, ak dotyčný riadne platí dane a všetko ostatné, si zasluhuje absolútnu ochranu.
Domnievam sa preto, že predložený návrh zákona, ktorý máte na stoloch, vracia veci do ústavného stavu, do stavu, keď nemôže akákoľvek vláda, teraz nehovorím o vláde strany SMER, akákoľvek budúca vláda, akejkoľvek politickej konštelácie a farby, ponad hlavu orgánov mesta či obce rozhodnúť o tom, čo na ich teritóriu v tzv. vyššom záujme postaví bez ohľadu na to, či to bude fabrika na ťaženie a rafináciu zlata alebo kafiléria alebo čokoľvek, čo bude možno zdanlivo, topograficky, miestne výhodné, ale bude to výhodné pre jednu, súkromnú stranu a bude to nevýhodné v jednom prípade pre, povedzme, mesto, miestnu časť či obec alebo v inom prípade pre súkromného vlastníka, ktorý z nejakých príčin podobne ako ten starček na Ginze nebude chcieť na svojom majetku akýsi proces, ktorý on odmieta.
Domnievam sa, že tento krok, tento návrat k fair play a k ústavnosti pre všetkých a k rovnocennosti pred ústavou by mohol stáť za vašu podporu. Nemyslím si, ako som povedal pri predchádzajúcom vstupe pri návrhu zákona kolegov zo strany MOST – HÍD, že bude mať dlhú životnosť. Ale pravda je taká, že v čase totality písali i význační literáti, básnici, scenáristi svoje scenáre, básne a knižky do šuplíka. A je dobré, ak by sme tí, ktorí ctíme ústavu, hoc aj v menšine, nezabudli na to, že takéto prípravné práce na zlepšení situácie sa dejú, a keď príde čas, keď budeme mať ústavnosť matematicky v tejto snemovni navrch, tak že potom sa z toho šuplíka vytiahnu. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis