Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, ďakujem za možnosť uviesť tento návrh. Jedná sa o korekciu podľa mňa chybného zákona, ktorý bol vlani prijatý a ktorý, akokoľvek môže niekto namietnuť, že to, či to tak je, môže rozhodnúť len Ústavný súd, ktorý je podľa mojej mienky protiústavný.
Jedná sa o zákon o pozemkovom vlastníctve, ktorý nad rámec ústavy neodôvodnene, nie vo verejnom záujme, ale v prospech súkromných osôb obmedzuje možno i vaše vlastnícke práva.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 zaručuje vlastnícke právo. Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku neopodstatnene a nad rámec ústavy zasahuje do vlastníckeho práva vlastníkov poľnohospodárskej pôdy. Obmedzuje ich právo slobodne nakladať s vlastným majetkom a previesť ho na iné osoby bez zasahovania zo strany štátu. Zároveň obmedzuje ďalšie osoby v ich práve nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Zákon úplne neopodstatnene zvýhodňuje podnikateľské subjekty v oblasti poľnohospodárstva pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy a znevýhodňuje iné osoby.
V stručnosti. Predstavte si, že ste gymnaziálny profesor v hlavnom meste, ale po starej mame zdedíte kdesi kus pôdy. Vaša manželka, stomatologička, ani vaše deti nebudú na tej pôde hospodáriť. Ale vaše deti by možno potrebovali finančnú podporu štúdia na dobrej zahraničnej vysokej škole, kde sa vďaka svojmu talentu môžu dostať, a vy potrebujete peniaze. Potrebujete, samozrejme, tie peniaze možno získať predajom toho kusa pôdy, ktorý nepotrebujete. Celkom logické je, že sa jedná o vaše súkromné nedotknuteľné vlastníctvo zaručené ústavou a že zaň chcete dostať najvyššiu možnú sumu, ktorú pre svoje deti potrebujete.
Na počudovanie prijatý zákon vás obmedzuje v slobodnom predaji tejto pôdy a určuje, kto prvotne, druhotne a v treťom rade smie tú pôdu nadobudnúť možno, pravdepodobne za cenu nižšiu, ako by ste dostali od niekoho štvrtého v poradí, ktorý nespĺňa určené podmienky. Podľa mňa sa jedná už týmto o jasnú protiústavnosť predovšetkým z dôvodu, že tú pôdu nadobúda súkromník. Áno, súkromník podnikajúci v poľnohospodárstve, ale hovoriť v tomto prípade o verejnom záujme, ak je nadobúdateľom súkromník, je contradictio in adiecto. Lebo vy tú pôdu neprepúšťate štátu, aby postavil cestu na laz, kde budú starenku môcť sanitkou doviesť bezpečne do špitála. Vy ju nepúšťate pod priehradu, ktorá bude zdrojom energie, ktorá nebude zaťažovať životné prostredie, a slúžiť verejnosti. Vy ju dokonca nepúšťate dokonca ani pod obchvat, ktorý vyrieši kolapsové situácie v doprave. Vy ju musíte ex lege ponúknuť akémusi súkromníkovi, hoci vám za ňu, zrejme, môže dať menej ako niekto druhý. Ak toto nie je protiústavné, tak už neviem, čo je protiústavné.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy: "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu." Predmetným zákonom sa však vlastníckemu právu vlastníkov poľnohospodárskej pôdy priznáva iný zákonný obsah ako vlastníckemu právu iných vlastníkov. Hoci v ústave nič takého o kategorizácii vlastníkov nie je napísané.
Neexistuje žiadny legitímny dôvod, pre ktorý by vlastníci poľnohospodárskej pôdy mali byť obmedzovaní v tom, na koho môžu previesť svoj majetok. Neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo by pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mali byť zo zákona zvýhodňované súkromné osoby, vykonávajúce poľnohospodársku výrobu viac ako tri roky, pred inými osobami. Každý raz začína a je absolútne neúnosné, aby, ak v ústave tak nie je napísané, bol znevýhodňovaný pred iným spoluobčanom.
Podľa čl. 20 ods. 2 ústavy: „Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu", dôležité slovo "verejného záujmu", "môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb." Ústava teda vlastne hovorí alebo zákon hovorí, že možno ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. To ústava hovorí. Teda že tým kupcom niečoho, teoreticky, nemôže byť niekto, kto nie je trvalým bydlom v Slovenskej republike.
Ústava teda pripúšťa, že zákon obmedzí vlastnícke právo vo vzťahu k niektorým veciam iba na občanov Slovenskej republiky alebo právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike. Nikde však nepredpokladá, že by sa vlastnícke právo malo obmedzovať vo vzťahu k určitým kategóriám občanov Slovenskej republiky či právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike, ako to robí predmetný zákon.
Predmetný zákon teda evidentne ide nad ústavu a obmedzuje práva, ktoré v ústave zohľadnené takto nie sú.
Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie", lebo o to tu ide, "vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
Neviem si predstaviť, prečo poľnopodnikateľ Fero by mal mať prednosť pred začínajúcim nádejným poľnopodnikateľom Jožom, keď ústava nič takého nevymedzuje a neoddeľuje Fera a Joža prepážkou rôznych práv.
Predmetný zákon nútene obmedzuje vlastnícke právo, t. j. voľné nakladanie s vlastníctvom poľnohospodárskej pôdy, pričom pri tomto obmedzení absentuje jasne definovaný verejný záujem. Úplne jasne definovaný. Iba nevyhnutná miera obmedzenia vlastníckeho práva, lebo to je absolútne obmedzenie vlastníckeho práva, nič nevyhnutne na tom nie je, vy ho nesmiete predať tomu, kto vám dá prípadne najviac, aj akákoľvek náhrada. Teda keď vám Jožo ponúkal o 70 % viac ako podnikateľ Fero, nikto vám tých 70 % nedoplatí. Teda tri zo štyroch predpokladov obmedzenia vlastníckeho práva stanovených ústavou úplne chýbajú v tomto zákone.
Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy je napísané: "Pri obmedzovaní základných práv a slobôd", a vlastnícke právo je základné právo, "sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ." Obmedzenie vlastníckeho práva obsiahnuté v predmetnom zákone nedbá na podstatu a zmysel vlastníckeho práva a nesleduje žiadny legitímny cieľ, ktorý by zásah do vlastníckeho práva opodstatňoval. Pretože skutočne nie je nijakým záujmom, aby ten, ktorý podniká len jeden rok s pôdou, mal menšie práva alebo, naopak, vy menšie práva predať mu to, ako ten, ktorý podniká tri roky. Nič takého sa o kategorizácii občanov v ústave nepíše.
Toľkoto teda k dôvodu, prečo navrhujem zrušiť tento návrh zákona.
Čo znamená pre byrokratickú stránku? Znamená, samozrejme, odbúranie všetkých nevyhnutných byrokratických krokov, ktoré vlani prijatý zákon navodzoval. Znamená teda v konečnom dôsledku úsporu pracovných hodín pracovníkov, ktorí by tieto byrokratické normy sledovali, kontrolovali, zabezpečovali. Znamená teda pri konkrétnom prípade úsporu nákladov a finančných prostriedkov verejných zdrojov.
A tu prichádzam k takému drobnému háčiku, pretože Ministerstvo financií Slovenskej republiky a jeho sekcia rozpočtovej politiky, držiteľ uznania za výnimočnosť, podpísaná Radovanom Majerským, generálnym riaditeľom, mi na počudovanie napísal vyjadrenie, že: "V súlade s § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy žiadame uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky."
Na to, že sú uznane výnimoční, tak je to pomerne avantgardný výklad zákona o rozpočtových pravidlách, pretože som v doložke vybraných vplyvov návrhu zákona uviedol, že návrh zákona bude mať, keď tak, nepochybne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V poznámke som uviedol, že tento vplyv nie je možné vyčísliť. Nevieme, koľko takých prípadov je a koľko hodino-časo-pracovníkov sa ušetrí pri odbúraní byrokracie s tým spojenej. Ale vysvetlil som in extenso, v čom tento pozitívny vplyv spočíva a akými konkrétnymi dôsledkami zrušenia zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku bude spôsobený. Myslím si, že to odbúranie byrokracie na prvý pohľad je jasné, že bude znamenať zníženú záťaž pre verejnú správu.
Samozrejme, v svetle uvedenom musím považovať túto požiadavku ministerstva financií za neopodstatnenú. Už pri minulom zákone o štátnom občianstve bolo zvláštne, akú nadprácu odvádza toto výnimočne kvalitné a uznané oddelenie vo vzťahu k môjmu návrhu zákona. Vtedy som ilustroval, že hoci takýchto noviel, ktoré rôznym spôsobom riešili tento problém, bolo podaných viacero, u žiadnej z nich sekcia vedená Radovanom Majerským nepožadovala vyčíslenie počtu ľudí, ktorí by prípadne získaním občianstva nazad bezplatne znížili príjem verejnej správy.
Tuná ide príslušná sekcia ministerstva financií ešte ďalej. Dožaduje sa vyčíslenia pozitívneho príjmu, hoci - a budem o tom citovať ďalší paragraf - ministerstvo financií, iste viete, kolegovia, sa v zásade zaujíma vtedy o financie v súvislosti s návrhmi zákonov, keď znižujú príjem rozpočtu alebo zvyšujú výdavky. Žiadať odo mňa pozitívne vyjasnenie, koľko asi zarobíme my na ministerstve financií na vašej novele, je silne priekopnícky ťah. Neviem, či v rámci plnenia záväzkov a predvolebných balíčkov a darčekov a korupcie občanov chceme vopred vidieť, koľko ešte budeme môcť rozfofrovať, ale tento typ nadpráce ma prekvapuje.
Totižto požiadavku ministerstva financií považujem za neopodstatnenú. Podľa § 33 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy platí: "Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov štátnej správy a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a Národnej rady musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým", a to všetci poznáme, "musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo úhradu znížených úbytkov príjmov." Ale nie je v tomto paragrafe napísané, že na zvýšený príliv peňazí máme niečo zdôvodňovať. To dá zdravý rozum nakoniec, ak ho majú.
Zákon stanovuje povinnosť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy uviesť a zdôvodniť, nestanovuje explicitne povinnosť, aby ich predkladateľ aj presne vyčíslil. To je hádam tiež celkom pochopiteľné, zvlášť u takých noriem, ako bolo predtým vracanie občianstva, keďže nevieme, koľko ľudí o to požiada a koľkých sa to teda bude dotýkať, tak táto požiadavka by bola veštením z krištáľovej gule. To nie je, že mám toľkoto tisíc dôchodcov, a keď im pridám toľkoto k dôchodku, tak je to nakoniec toľkoto. To je, samozrejme, iná záležitosť.
Povinnosť vyčísliť finančné dopady možno odvodiť až zo znenia druhej vety § 33 ods. 1, ktorá stanovuje povinnosť uviesť návrhy na zmienenú úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov. Takéto návrhy prinajmenšom implicitne predpokladajú aj vyčíslenie finančných dôsledkov, lebo bez nich nie je možné uviesť návrhy, ktorými by sa negatívne dopady na rozpočet verejnej správy mali kompenzovať. Ide, ešte raz, však o návrhy, ktoré zvyšujú výdavky alebo znižujú príjmy.
Vzhľadom na uvedené odmietam požiadavku ministerstva financií uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy nad rámec toho, čo som uviedol v dôvodovej správe k návrhu zákona v tomto vyjadrení. A navrhujem, aby v rámci vysokej kvality práce sa skúsili povenovať interpretácii paragrafov, ktoré som čítal. Možno potom budú ešte uznane výnimočnejší.
Toľkoto teda k návrhu zákona. Nerobím si, samozrejme, žiadnu ilúziu, že tento návrh prejde. Sú ich viac ako dve desiatky, ktoré rozhodne neboli stranícke, a neprešli. Nemyslím si, že keby chcel svoju pôdu predávať v prospech veci svojej rodiny a pre jej nevyužiteľnosť ktorýkoľvek z troch prítomných poslancov SMER-u, že by vnútorne nesúhlasil s tým, že pre svoju talentovanú dcéru, ktorá študuje japanistiku na National University of Tokio, že by nechcel pre ňu viac peňazí a že by považoval za spravodlivé, že musí, ako som už uvádzal, predať svoju pôdu Jožovi a nie Ferovi, hoci Fero mu dáva viac. Podotýkam, že aj Jožo, aj Fero majú byť občania Slovenskej republiky, ale toho sa zrušenie zákona netýka.
Zdravý rozum káže, aby aj otec poslanec SMER-u, lebo toto nie je zákon pre SaS, ani pre opozíciu, toto je pre každého občana tohto štátu, ktorý môže byť vystavený možnosti nadobudnúť prostriedky, ktoré potrebuje na iné predajom niečoho, čo nepotrebuje.
Nerobím si, ešte raz, ilúziu, že to prejde. Ale je hádam našou povinnosťou ako poslancov, volených zástupcov ľudu, dbať o to, aby práva týchto občanov neboli okliešťované protiústavnými zákonmi.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, keď som počúval, kolega Brocka, tie výhody, nepochybne i to je nejaký posun. Napriek tomu, vzhľadom na to, že niekedy je v rozprávkach a povestiach veľký kus pravdy, v rámci trojgrošového príbehu musím povedať, že počet detí je zaujímavé kritérium. To, že tie deti sú nezaopatrené, je nepochybne sociálne závažná vec. Spravodlivejšie alebo najspravodlivejšie, to, čo zhodnocuje zásluhy a motivuje rodičov, by bolo v skutočnosti to, o čom sa už v Nemecku diskutovalo pred 10-15 rokmi, čo zvažoval i na pôde slovenskej politiky môj priateľ Vladimír Palko, a to je priame odvedenie do dôchodkov rodičov to, čo odvádzajú ich deti v istom percente, Pretože tri vysokoškolsky vzdelané deti na úrade práce nie sú víťazstvo. Naopak, tri stredoškolsky vzdelané deti, ktoré sú platcami dane a prispievajú do národného bohatstva, sú oveľa väčšie víťazstvo.
V tomto zmysle sa teda domnievam, že v čase elektronických prepojení medzi daňovými úradmi, odbormi a sociálnymi poisťovňami nemôže byť problém, aby zarábajúce, pracujúce, dane platiace a odvody platiace deti mohli v istom percente priamo bez sprostredkovania prispievať do dôchodkov svojich rodičov.
Pretože, ešte raz hovorím, počet detí ako taký nie je kritérium, ktoré bezpodmienečne rozvíja bohatstvo krajiny, len deti, ktoré sa na ňom podieľajú, sú takými.

Ďakujem pekne, pán predseda. Musím povedať, že aj keby som nebol členom klubu SaS, tak zatlieskam, pretože myslím si, že na Slovensku je málo ľudí, ktorí vedia o tejto veci toľko, ako vie Jozef Mihál, a ktorí to s primeraným temperamentom, s primeranou gradáciou antickej tragédie dokážu aj predniesť.
Pravda je, že I. pilier je úvod do antickej tragédie. Ja sám som sa nestal členom II. piliera, lebo som bol pristarý, a divím sa tým, ktorí tvrdia, že boli oklamaní DSS-kami. Ja mám zdravý rozum, uši, počul som svoje, pozrel som sa do svojho rodného listu a nikto ma nemohol oklamať. Ak, samozrejme, človek nepoužíva rozum, tak je na tom biednejšie a potom môže hovoriť, že ho ktosi oklamal, či už DSS-ky, alebo Drukos, alebo BMG. Ale to je jeho slobodná vôľa a slobodné následky.
Chcem povedať len, že to, čo hovoril Jozef Mihál v úvode, je dramatická pravda, ktorá len potvrdzuje to, čo som si kedysi ako vedúci delegácie OBSE Národnej rady v roku 2001 vypočul v Portugalsku, kde vystúpil významný nemecký demograf a ten vtedy povedal, že ak si nemeckí dôchodcovia o 50 rokov chcú dovoliť dôchodky rovnakej životnej úrovne, ako majú teraz, pri vývoji demografie v pracujúcom a výkonnom Nemecku bude musieť Nemec v roku, a on to hovoril v roku 2001, v roku 2051 pracovať do 75,5 roka svojho života a potom pri očakávanej dĺžke dožitia bude môcť požívať taký dôchodok, ako požíva Nemec v roku 2001. Slovensko je menej výkonné ako Nemecko a mám obavu o 50 rokov.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážená snemovňa, dovolím si vás poprosiť, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku prvého demokratického prezidenta Bulharskej republiky, nedávno zosnulého Dr. Želju Želeva. S osudom demokracie a zápasu o ňu v Bulharsku jeho meno je nerozlučiteľne späté a za demokraciu v tejto krajine, z ktorej mnoho občanov sú našimi spoluobčanmi, špeciálne v Bratislave, ale aj inde na Slovensku, si myslím, že je dobré uctiť si tých, ktorí spolu s nami pred 25 rokmi za slobodu bojovali. Ďakujem za pochopenie.

Ďakujem pekne, pán predseda. Myslím si, že tie vážne slová, ktoré zazneli vo vystúpení pani podpredsedníčky Jurinovej, boli „čestná a dobrá informácia“. Viete, my veľmi radi pri zlých rozhodnutiach, ktoré urobíme ako občania, sa odvolávame, že sme neboli informovaní. Ja sa napríklad pamätám, ako vtedy ministerka financií Schmögnerová, a to jej slúži ku cti, verejne z obrazovky varovala občanov pred rôznymi nebankovými subjektmi. Urobila to, ale občania napriek tomu z čistej hamižnosti chceli mať 36-percentný úrok v čase, keď banky ho dávali v oveľa menšom rozsahu. Takže toľko na margo k informáciám a k pravdivým informáciám.
Na jednej strane tu počúvame z úst povolaného, pripusťme, kolegu slová o tom, že nikto nehovorí o rušení, iný kolega hovorí o tom, že ide to ťažko zrušiť, ale tuším v tom prejave, že by bolo dobré, keby sa to zrušilo, a premiér hovorí o oblude. Tak sa musíme dohodnúť, čo je obluda. Ja keď sa dožijem veku môjho starého otca biskupa Osuského, čaká ma ešte 25 rokov života. Som veľmi skeptický, že za 25 rokov sa mi dokáže mladá generácia zložiť na môj dôchodok. Môj 21-ročný syn, a to už som úplne skeptický, nikdy nevyžije z I. piliera. O 25 rokov, milí prítomní, to sa týka Blahu, Kolesíka a iných mladých, čo sú tu, nebude I. pilier nieže obluda, I. pilier bude prízrak, bude niečo neexistentné, čo sa bude vznášať v tmách a nebude. Takže v tomto zmysle treba hovoriť o II. pilieri ako o oblude a spýtať sa, z čoho chce mať Kolesík z I. piliera o 40 alebo o 35 rokov, svoj dôchodok. To je tá téma. A to je tá pravdivá informácia.

Pekne, pán poslanec Číž. Konzervatívci ani neokonzervatívci, liberáli ani neoliberáli nespochybňovali a nerozrušovali morálku. A ak civilizovaný svet dnes na niečom zlyháva, tak zlyháva na porušovaní morálky. Prvý, kto prišiel so spochybnením tradičnej morálky, bol Karol Marx so svojou inou morálkou, triednou morálkou, a potom ju tvorivo aplikovali jeho následníci. Neviem, či vy ste ešte dnes marxista, ale príbeh SMER-u, ktorého ste vlajkonošom, je príbeh porušovania morálky, o ktorom sa tu dnes opakovane hovorilo a ktoré vám ako účet v krčme môžeme kedykoľvek vystaviť. Tu sa hovorí o peniazoch SDKÚ. A o akomsi hlase podobnému akémusi hlasu sa nehovorí z úst kolegov. A o všetkých týchto veciach sa môže hovoriť predovšetkým ako o porušovaní morálky, v tomto prípade v ekonomike. A ak tento štát na niečom krváca, tak krváca, za prvé, na tých peniazoch, ktoré z toho porušovania vyplývajú, a za druhé, na morálnom rozvrate, ktorý to vyvoláva. Pretože i prostý človek, ktorý nemá kde a ako kradnúť, vidí, čo sa deje, a vidí, že sa to prepeká. A vidí, že to ide ďalej a ďalej. Vyhrali sme voľby a môžme všetko. To je ukážka rozrušenia morálky, a nie neoliberáli a neokonzervatívci.

Ďakujem. Na úvod by som sa rád pripojil k vysloveniu uznania pani Veronike Remišovej, ktoré vyslovil i kolega Lipšic. Inak má slovenský jazyk veľmi pekné múdroslovie o tom, že najlepším hájnikom je bývalý pytliak. Pri pohľade na schránkové investície na Holandských Antilách som trošku skeptický. Skôr by som použil iné príslovie: akí išli, takých našli. A to je sústredené vo vete poslanca Roberta Fica pri nominácii Pavla Pavlisa, "bude vynikajúco plniť funkciu predsedu NKÚ". Nuž, podľa tejto logiky by nepochybne Don Corleone mal byť ministrom spravodlivosti, lebo kto už vie viac o zákonoch a hlavne ich porušovaní ako Don Corleone? A tak, ako hovorili v debate i iní, všetko toto je umožnené preto, lebo voliči volili a dovolili. Dovolili to, čo sa deje, a mnohí z nich to mienia dovoliť i teraz, možno nabudúce a je preto ich vec, ako a v akom štáte budú žiť. To, že svojimi hlasmi podporujú opakovane oligarchov s väzbou na mocných, je len akýmsi slobodným rozhodnutím, ktoré demokracia prináša. Možno sa raz budú diviť, keď budú oligarchovia v tejto krajine mať i právo prvej noci.

Ďakujem, pán predsedajúci. No, kolega Hlina, nebudem vás lámať o tom, ako máte hlasovať, ani odpovedať na tú účtovnícku stránku tej otázky. Chcem len povedať jedno. Tú otázku, ktorú ste položili, načo sú nám armády. No, povedzme si otvorene, celkom čestne a nie je to nijaké štátne tajomstvo. Naša armáda nedokáže ubrániť územie Slovenskej republiky. To je tradičné. Keď sa Tiso pýtal v tridsiatom ôsmom generála Čatloša, v tridsiatom deviatom, koľko vydržíme, keď sa Maďari pohnú, Čatloš mu odpovedal: Tri týždne.
My ideme do Afganistanu podľa mňa, pán kolega, preto, aby nás odmenou za to mal kto brániť. Pretože my nemáme armádu, ktorá by kedykoľvek v dejinách dokázala ubrániť naše územie. Kedysi sme sa opierali o Varšavskú zmluvu a bratské pomoci. A presne vzaté, to, čo sme predviedli za štvrťstoročie financovania našich ozbrojených síl, nás doviedlo do stavu, že nie 1,3 mld., ale možno sto miliárd je vnútorný dlh starých peňazí našej armády, aby bola aspoň nie smutným obrazom. To znamená, že my výmenou za tých 66 chlapov, ktorí pôjdu do Afganistanu, budeme dúfať, že keby raz v živote bolo treba brániť túto krajinu, ktorú nikdy neubránime, dokonca ani keď zvýšime to, čo máme dávať a nedávame na armádu, že potom tí iní, ktorí tam možno budú s nami bojovať, nám prídu na pomoc. To je odpoveď na to, načo sú nám armády a načo ideme do Afganistanu. Toto je proste tak. Ilúzia, že by sme tu pri čomkoľvek dokázali v dnešných moderných bojových vymoženostiach vybudovať armádu, ktorá ubráni naše Slovensko, je čistá ilúzia.

Vážený pán predseda, vážená snemovňa, dnes som mal tú česť v Deň ľudských práv vystupovať v záležitosti, o ktorej nemôžem presne povedať, že to bolo vystúpenie sine ira et studio, teda bez vášne a zaujatosti, naopak, novela zákona, ktorú predkladám teraz, je novela, ktorú predkladám s chladným lícom. Ak som hovoril dnes o zákone o odškodnení obetí komunizmu s tým, že je to prubířský kámen pre ukázanie vzťahu k zločinom a k obetiam, tak toto, čo predkladám teraz, je len prubířský kámen, ktorý ukáže zdravý rozum. Tento návrh novely zákona má jednu jedinú nevýhodu, predkladá ho opozičný poslanec, predkladá ho dokonca opozičný poslanec za SaS a dokonca ho predkladá menovite poslanec Osuský. To je, samozrejme, trojica z pohľadu vládnej väčšiny v tomto parlamente dosť diskvalifikujúcich faktov. Napriek tomu to môžem predkladať s chladným lícom preto, lebo ide o návrh zákona, ktorý napráva chybu, ktorej sa dopustila vládna väčšina pri predložení, doformulovaní a schválení zákona o politických stranách v minulom roku a pri ktorej, ak sa nenapraví touto novelou, ktorú som predložil, tak môžem povedať, že bude to predovšetkým strana SMER, ktorá spláče nad vejdělkem, ako hovoria bratia Česi, pretože sa konečne Slovensko dozvie menovite aj s ulicou, bydliskom, číslom domu a mestom, kto sú členovia strany SMER. Nie je na tom nič zvláštneho, človek má byť hrdý, že je členom svojej strany, ale v zákone je dnes požiadavka, aby každý, kto zaplatí čo i jediný cent členského poplatku, bol priznaný menovite s menom, priezviskom a bydliskom. Samozrejme, môžeme to tak nechať. SaS hrdo prihlási svojich členov. Nebude to pridlhý zoznam. A ten zoznam členov strany SMER, predpokladám, bude dlhší. A bude, dá sa povedať, v súlade so zákonom trvať na tom, aby sme sa dozvedeli počínajúc Bratislavou a končiac tým najvzdialenejším východoslovenským valalom, kto je v dedine a na laze členom strany SMER, ak zaplatil čo i len jeden cent členského poplatku. A predpokladám, že slušné strany a ich členovia platia členské poplatky.
Takže nebudem vás tentoraz dlho zdržovať. Dôvodová správa hovorí presne, aká chyba sa v tom zákone stala a návrh tohto, čo je predložené a čo obnáša dva riadky "aj s cestou", rieši tento problém. Samozrejme, je možné túto novelu tak ako 29 ďalších noviel, ktoré som predložil, neprijať. Ešte raz hovorím, tá novela nepomáha strane SaS. Možno viacej pomôže členom strany SMER. Ale, samozrejme, majú možnosť tradične ako doteraz vždy v každom prípade, keď išlo o môj návrh, ten návrh zamietnuť.
Nebudem čítať dôvodovú správu. Iste ju nečítala väčšina z vás. Ale jeden by si ju mohol prečítať a skúsiť vám povedať, či je to pre vás dobré alebo zlé, ak ju prijmete. A ešte raz hovorím, ak ju neprijmete, svet sa neprestane točiť, zemeguľa pôjde, ako išla, a my sa všetci o sebe dozvieme všetko, kto kam z nás patrí. Nemyslím si, že je to strašne tragické. Ale bude to pri podávaní týchto dokumentov znamenať veľa potlačeného papiera vo veľkých stranách a istý zdroj dlhodobej informácie o tom, kto kam patril na Slovensku.
Ešte raz hovorím, ja som hrdý na to, kde som. A nemám problém uviesť k tomu svoje meno, priezvisko, ulicu a tak ďalej. Ak s tým nemá problém nikto v tejto sále, môžete moju novelu pokojne zamietnuť. Ak s tým náhodou niekto problém má, môže ju dokonca aj prijať. Ešte raz hovorím, neslúži to mne. Moja adresa, meno a priezvisko sú známe.
Takže tým by som tento návrh uviedol. Všetko ostatné je pre tých, čo si ho vedia prečítať, v ňom. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, kolega Hlina, na adresu zastupiteľov toľkoto. 100 metrov od vchodu do budovy Úradu vlády stojí socha človeka, ktorého nosnou kvalifikáciou je to, že bol zakladajúci člen KSČ. Inak o ňom veľa neviem. Tá socha je slušná výtvarne. Je teraz súkromná iniciatíva, ktorá chce dopraviť z Berlína do Bratislavy kus Berlínskeho múru. Na ten kus Berlínskeho múru má byť pripojený historický odkaz amerického prezidenta Ronalda Reagana: „Strhnite ten múr, mister Gorbačov.“ Stalo sa toto: Chceli sme ten pomník postaviť na mieste, kde stojí Marek Čulen. Pravda je, že akási komisia pre rozmiestňovanie pomníkov s tým nesúhlasí. Chcel by som vidieť zloženie tej komisie, zaujímalo by ma to zdôvodnenie. Na rozdiel od Ústavného súdu svoje rozhodnutia možno ani nezdôvodňuje, možno zdôvodňuje, to by som si tiež rád prečítal, pokúsim sa po tom popátrať.
A pokiaľ ide o nazývanie ulíc, keď sa ten malý parčík pred Notre Dame, kde je pamätník oslobodenia Bratislavy, pri Carltone a filharmónii mal nazvať, tak som bol za vtedajším primátorom Ďurkovským. Ja evanjelik augsburského vyznania som mu povedal, že toto námestie treba nazvať Námestím statočných, lebo tam sa nechali ľudia kropiť z vodných diel, a prípadne vyhadzovať perspektívne zo zamestnania a zo štúdií, za to, že ukázali statočnosť. Je to zvláštne, že to hovoril evanjelik rímskemu katolíkovi, ale koniec príbehu taký bol ten, že to námestie tento názov nedostalo. Všetka česť Eugenovi Suchoňovi, po kom sa volá, ale ten mohol dostať svoje námestie inde.