Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán premiér, dotknem sa jednej veci vo vašom vystúpení, o ktorej náhodou niečo viem. Hovorili ste o tom, že opozícia dnešná, táto tu, nikdy nechyrovala o takej veľkolepej vlne rekonštrukcií rozširovania kapacít a podobne materských škôl. Ten môj okrsok bolo bratislavské Staré Mesto, kde som to mal ako vicestarosta na starosti. Musím vám povedať, že sme nechyrovali o žiadnej vládnej pomoci počas rokov, keď som v tej funkcii bol, a napriek tomu sme rozširovali, zvyšovali kapacity a rekonštruovali škôlky pre deti Bratislavy. Takže dá sa povedať, že aj bez vašich predvolebných rozširovaní a zvyšovaní kapacít svet žil a musel to robiť z vlastných síl bez pomoci obetavej vlády. Takže toľkoto k tomu, že o čom sme my nechyrovali. Staré Mesto bolo vedené z vášho pohľadu opozíciou a chyrovalo aj o zvyšovaní kapacít, aj o rekonštrukcii škôlok, len Staré Mesto nechyrovalo o vašej pomoci.
Druhá vec je, ako všetci kolegovia oceňujú vašu osobnú účasť i účasť členov vlády, a hovoríte, že ste tu od roku 1992. No ja tu nie som tak nepretržite, ale spomínam si na predchádzajúce volebné obdobie a na schôdze, ktoré ste na odvolávanie premiérky či ministrov zvolávali vy. Neviem, či vtedy vláda nemala plné ruky práce, ako má vaša, alebo či nemala vôbec čo na práci, ale zvolávali ste ich intenzívne v súlade s rokovacím poriadkom. Tak teraz nerobte hrdinstvo z toho, že ste tu. (Potlesk.)

64.
Ďakujem, pani predsedajúca.
Vážený navrhovateľ, vážený spravodajca, vážená snemovňa, milý Igor, tento raz prichádzam s olivovou ratolesťou. Musím povedať, že akýkoľvek krok, ktorý zvýši informovanosť občanov o závažných veciach, je dobrým krokom. Vysoko oceňujem ten vklad, ktorým chceš brániť obštrukcii v diskusii tým, že ponechať prázdne kreslo je slobodná vôľa toho, kto ho ponecháva, ale nemôže táto slobodná vôľa brániť iným povedať svoj názor. Vysoko cenný prvok.
Rovnako oceňujem, že si sa obmedzil na verejnoprávnych vysielateľov, pretože som odporcom kvót pre hudbu a som odporcom zásahu do podnikania ľudí, ktorým daňoví poplatníci na ich podnikanie nič nedávajú a nevyplýva im ergo nijaké právo do niečoho, čo neplatia, zasahovať. Teda vyhol si sa riziku a navrhol si dobrú vec.
Samozrejme, poviem to tak, ak sa ti zdalo v mojom minulom vystúpení, že slová "hlúpy" a "lenivý" sú briskné, možno príliš briskné 150 dní pred voľbami, podčiarkujem, že i tí zle sa majúci ľudia sa nemajú tak strašne zle, aby si za štyri roky nevšimli, odkiaľ veje vietor, kto je pôvodcom toho, čo sa deje, aby si nevšimli cétečko a tisíc iných vecí. Pretože si všimli Martinku z Turca, všimli si Divoké víno a všimli si Ružovú záhradu. Ergo nepresvedčíš ma, že existuje možnosť iná ako lenivosť, že sa niekto nestará o svoj budúci osud tým, že zveruje zlodejom a oligarchom svoju budúcnosť. Trvám na tom, že je buď extrémne lenivý, alebo primerane hlúpy. Lebo ak napriek všetkým oligarchickým médiám sú fakty dostatočne prezentované – a nikto ma nepresvedčí, že nie sú prezentované, sú prezentované –, tak len hlupák sa neriadi prezentovanými faktami. Takže, ak hovoríš, že mi to spočítajú, no, možno tých voličov nemám veľa, ale moji voliči nie sú ani leniví, ani hlúpi.
Takže schvaľujem tvoju dobrú iniciatívu a dobre si povedal, že hoc aj by neprešiel ten predchádzajúci, bohužiaľ, bez mojej podpory, tak rozhodne toto je nezávislo na predchádzajúcom zákone krok správnym smerom a podporím ho, samozrejme.

46.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Pán poslanec Hraško, milý Igor, náš osud a osud našich zákonodarných iniciatív je presne, ako hovoríš, totožný a zdanlivo by som mal byť v tvojej lodi.
Hovoríš o oligarchami ovládaných médiách, ktoré masírujú. Ja neviem. Pripustím celkom smelo, že mňa teda nenamasírujú vonkoncom. Môžeš oprávnene si myslieť, že niekoho vymasírujú. Ale ja si hovorím, že nikto z tých, ktorí sa nechajú vymasírovať, nepripustí, že z akýchsi dôvodov prijíma zlé rozhodnutia, a nemal by a nemá na to, aby teda keď sa nechal masírovať, každý je ten, ktorý sa rozhodne a potom má niesť následky svojho rozhodnutia.
A musím povedať, že tie reči o prepadnutých hlasoch by sa, samozrejme, mohli riešiť úplne inak, existujú krajiny, kde je hranica pre vstup 4, 3 a ak sa nepletiem, neviem, či dodnes, ale keď som bol na návšteve Knessetu, tak v Izraeli bolo 1 alebo 2 percentá. To znamená, to je otázka tých, ktorí zodpovedne dali hlas stranám, ktoré neprešli do parlamentu.
A pokiaľ ide o ten argument tých apatických občanov, ktorí si myslia, že všetci sme zlodeji, tak na to ja hovorím, že takýto prístup človek môže mať len z dvoch dôvodov: z lenivosti, pretože napriek blokovaniu informácií informácie sa dostávajú na povrch sveta a na svetlo božie, a druhý – ešte smutnejší dôvod – je z hlúposti. To znamená, ak ľudia nechcú sa venovať výberu svojich statočných zástupcov alebo sú prihlúpi, aby ich rozpoznali, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem obidvom vystupujúcim. Chcem povedať jedno: Viete, keď hovoríme neustále v súvislosti s referendom o oligarchoch a o oligarchickej spoločnosti a o oligarchickom vládnutí, ja sa vás chcem spýtať, kto zvolil zostavu, v ktorej bol povedzme Alexander Rezeš, do parlamentu, do ministerskej funkcie, do kategórie statočných privatizérov Slovákov? Neboli to občania? Nebola to vôľa občanov? A takých príkladov by sme uviedli viacej, iste máme všetci nejakú historickú pamäť.
To znamená, my chceme referendom chrániť občanov pred ich zlými rozhodnutiami, ktoré – podľa vás – vedú vlastne k skrytej vláde oligarchov. Ale to sú občianske rozhodnutia, tá vláda oligarchov a občania sú zodpovední strpieť svoje rozhodnutia a ich následky. A nie poskytovať im potom, by som možno povedal tak, odpárať svoje rozhodnutie ďalším rozhodnutím. Občania nech nevolia oligarchov a ich zástupcov, a to bude najlepšia liečba v parlamentnej demokracii.
Inak, ak hovoríme o tom, že je referendum nefunkčné a treba ho sfunkčniť, ono je nefunkčné z vôle občanov. Stačí, aby občania prejavili dostatočnú vôľu a potom je referendum funkčné. Ale ak ju neprejavujú, sotva ma presvedčíte, že to nie je ich postoj k problematike, ktorá sa prerokúva. Si viem predstaviť, že statočný občan pôjde bojovať proti výrubu aleje v obci, v ktorej celý život žije a budú tam žiť jeho deti. Pretože v tom vidí dôvod ísť tam. Ak tam nepôjde, tak mu ju vyrúbu, ale to je spravodlivé, že mu ju vyrúbu, pretože sa nestará o veci verejné, a preto je výsledok jeho nestarania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený navrhovateľ, vážená spravodajkyňa, vážená snemovňa.
Nepochybujem zo skúseností za tri a trištvrte roka o tom, že pohnútky, ktoré viedli kolegu Hraška k podaniu tohto návrhu ústavného zákona, boli čestné a úprimné. Zároveň musím hneď na úvod predoslať, že budem pri tomto zákone hlasovať proti. Domnievam sa, že kroky, ktoré navrhuje, menia apriorne a zásadne charakter typu demokracie v našej krajine. Tento štát bol doteraz v súlade s ústavou, ku ktorej môžeme mať nepochybne výhrady, ale tak ako jeho predchodcovia, keď odhliadnem od totalít, parlamentnou demokraciou. Parlamentná demokracia, ktorej vznik spočíva v rozhodnutí voličov zvoliť si svojich zástupcov, ktorí potom za nich rozhodujú, a voliči po uplynutí volebného obdobia bilancujú ako tí, čo rozhodovali, rozhodovali a dajú alebo nedajú im svoje hlasy, prípadne dajú hlas iným politikom, o ktorých si myslia, že ich budú lepšie zastupovať.
V parlamentnej demokracii prijíma zákony parlament. Naša ústava veľmi presne vymedzuje, kedy sa má povinne konať referendum. Treba povedať, že v dvoch zásadných prípadoch, pri ktorých sa z ústavy malo konať referendum, sa nekonalo. Tým prvým prípadom bol rozpad Československej republiky a druhým bolo odovzdanie právomocí v podobe euroústavy, alebo ako to chcete nazvať, proste odovzdávanie právomocí inému, vyššiemu celku. Nekonali sa tie referendá, čo bola chyba. Nejde o to, ako by dopadli, ide o to, že sa mali konať.
Zavedenie referenda, dá sa povedať, so zníženými prekážkami je nepochybne zdanlivo ľúbivé. Ja sám ale sa priznám, že demokracia má viesť svojich občanov k tomu, aby sa angažovali bez znižovania prekážok, bez prehadzovania koberca k aktivite občianskej, a to bol dôvod, prečo som vystúpil nesúhlasne i voči návrhu môjho klubového kolegu Juraja Drobu. Ja sa nedomnievam, že máme občanov aktivovať bezplatným dňom voľna zato, že si láskavo zdvihnú zadky a využijú svoje občianske právo. Podobne si nemyslím, že inštitúcia, ktorá má prijímať zákony a je volená z vôle občanov, má byť presne vzaté odkývavačom toho, čo sa prijme mimo nej. Ja sa nedomnievam na rozdiel od iných, že tí istí občania, ktorí buď nechodia voliť, alebo chodia voliť a volia to, čo volia, budú naraz osvietení a rozhodnú inak a lepšie. Neviem, kde sa vezmú tí občania, ktorí rozhodnú inak a lepšie, lebo tí, na ktorých podľa mňa celkom čestne Igor Hraško cieli, sú tí, ktorí hádam chodia voliť a hádam hľadajú lepšie cesty a využívajú svoje občianske práva.
Domnievam sa preto, že prijímať zásadné rozhodnutia v parlamentnej demokracii inde ako na pôde parlamentu, ak nejde o rozhodnutia, ktoré z ústavy má prijímať občan v referende, nie je dobrá cesta. Ja viem, že sa dozviem o čare švajčiarskej priamej demokracie, ale zároveň konštatujem, že referendum ako spôsob navrhovania zákonov a rozhodnutí takto nefunguje nikde v Európe. Neviem o krajine, ktorá by bola riadená referendami.
A chcem teda povedať, že ak uviedol Igor Hraško, a možno aj dobrý argument, že vraj politikov, ktorí tu zastupujú finančné skupiny, treba vlastne týmto spôsobom zbaviť moci, lebo občania prijmú lepšie zákony, tak ho musím sklamať, keď poviem, že tých politikov, ktorí tu údajne – alebo aj neúdajne – zastupujú finančné skupiny, volia tí istí občania, o ktorých sa Igor Hraško domnieva, že náhlou ilumináciou prestanú rozhodovať v prospech tých, ktorí sú riadení finančnými skupinami. Ja si to proste nemyslím. Všetci občania, ktorí majú nejakú vôľu niečo zlepšiť a vybrať si lepších zastupiteľov, napríklad Igora Hraška, sú tu a prijatím tohto zákona ich počet ani nestúpne, ani neklesne.
Domnievam sa, že nie je dobrou cestou opustiť parlamentnú demokraciu, lebo toto znamená opustenie parlamentnej demokracie. Pri referende bez v podstate kvóra konaného v deň volieb by sa mohlo za to obdobie, kým nastane deň volieb, nazbierať desiatky a desiatky najrôznejších podnetov, ktoré by potom nepochybne menili tvár krajiny, hlavne keby stačilo na ich prijatie pomerne veľmi málo ľudí.
Ešte raz podčiarkujem, že chápem dobrý úmysel predkladateľov, ale nemyslím si, že toto je cesta, ktorou sa majú demokratické krajiny vyberať. A európska realita demokracií mi dáva za pravdu, že v žiadnej krajine sa v takom spôsobe; ešte raz hovorím, nech teraz niekto nehovorí o Švajčiarsku. Ja som napríklad vážny zástanca občianskych referend v obciach či mestách, týkajúcich sa takých vecí, ako sú výruby alejí alebo stavba povedzme malej vodnej nádrže, ktorá zničí kus prírody tej obce. Tam je, samozrejme, na mieste, aby občania na základni rozhodli o tom, čo je dobré pre nich a pre ich život. Ale vykročiť touto cestou pri prijímaní zákonov, na prijímanie ktorých je určená snemovňa a v nej volení zástupcovia, jednoducho sa mi nezdá dobrou cestou. A pri všetkej úcte k poctivým pohnútkam, ako som povedal, budem hlasovať proti.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážená snemovňa, vážená spravodajkyňa, ako v závere svojho vystúpenia podčiarkol kolega Kadúc, podľa očakávania popravíte vládny návrh zákona. Popravíte dielo ministerstva, ktoré vedie váš minister, a tak ako popri popravovaní popravíte ešte aj dve hromadné pripomienky občanov.
Slobodný prístup k informáciám je jedno z najväčších dedičstiev – a teraz to poviem hrdo – malej hŕstky poslancov okolo Jána Langoša, ktorí tento zákon iniciovali pred mnohými rokmi. Za tie roky sa vyskytlo dosť snáh ten zákon oklieštiť. Ten zákon vykastrovať tak, aby vyhovovalo temné prítmie všetkým možným ťahom, ktoré sa v slovenskej komunálnej, župnej či veľkej politike udievajú.
Bude presne, ako povedal kolega Kadúc, príznačné, ako sa vládna väčšina, ktorá disponuje možnosťou rozhodovať o prijímaní zákonov, vysporiada s vlastným návrhom zákona, svojho ministra v dobe, keď na nás dosadajú ako sťahovaví vtáci kauzy, počínajúc cétečkami, pokračujúc tetou Ankou a končiac oživeným a oprášeným Helioportom. Samozrejme, na konci viacerých tých káuz zaujaté vyšetrujúce orgány povedia, "všetko bolo v súlade so zákonom". V tejto krajine je hádam aj výbuch bavoráka na Karloveskej ceste v súlade so zákonom, lebo už to tak chodí, že bavoráky vybuchujú. A samozrejme, že je to len ilustrácia toho, prečo sa tento zákon má a musí popraviť. Pretože napriek všetkému sa verejnosť k informáciám dostáva. Dostáva sa zásluhou investigatívnych novinárov, dostáva sa zásluhou statočných Bielych vrán počínajúc Žarnayom a končiac cez Pechočiakovú, doktorom Suchánkom a sestrou Kovačovičovou.
Proste nedarí sa napchať džina informácií do fľaše. Ale prieky mu robiť treba. A tak tento zákon skončí ako, myslím, že jubilejný tridsiaty, ktorého som v tomto volebnom období v parlamente predkladateľom, presne tak ako tých 29 pred ním. Ale nevadí. Kedysi písali spisovatelia do šuplíkov a my môžeme povedať, ja za seba, že tvorím zákony do šuplíkov, pretože stále verím, že príde deň, keď tie zákony niekto vytiahne, zmení na nich titulný list, napíše nového predkladateľa prípadne a nový dátum a podá ich. A bude tu konštelácia taká, aká tu bola vtedy, keď prešiel návrh skupiny poslancov okolo Jána Langoša.
Takže, presne ako povedal Miro Kadúc, ilúzie si nerobíme. Ale práca je odvedená a minimálne zaujatá občianska verejnosť si môže všimnúť, ako s ňou bude naložené. O motívoch, prečo s ňou bude naložené, ako s ňou bude naložené, som krátko pred chvíľkou pohovoril. Tí, ktorí majú čo tajiť, sa boja zákona o informáciách.
Ďakujem za pozornosť.

208.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani spravodajkyňa, ďakujem vám za doplňujúce slová človeka, ktorý na rozdiel odo mňa, je oveľa fundovanejší vo veciach právnych noriem. Ale nepochybne by človek mohol, ako sa spieva v tej jednej piesni "hviezdičkovať písničky", mohol by človek hviezdičkovať silu ministrov vládnucej strany, ktorá zďaleka nie je rovnaká. A musím povedať, že som zažil pána ministra spravodlivosti, ktorého odborný "background", dokonca aj šarmantný dizajn by dával nádej, že bude mať nejakú paru.
Ale zažil som ho tu v tak, by som povedal, niekedy zvláštnych a v nejakých chvíľach, až trápnych momentoch, že som ho takmer ľutoval. Pretože samozrejme, že iste bol vážny rozdiel medzi pozíciou bývalého a možno aj terajšieho ministra školstva a ministra vnútra. No moja smola je, že veľmi často som práve v rezortoch, kde tí ministri z podstaty veci to nemajú isté. Teda už na všeličo sú istoty, ale na niektoré rezorty istoty nie sú. Pamätám sa, ako tu argumentoval pomerne nehoráznym riešením pri Váhostave pán minister spravodlivosti tým, že či si má zobrať tých tisíc päťsto zamestnancov Váhostavu na triko? No to je, samozrejme, výborný argument, ktorý tvorivo aplikovaný ospravedlní všetko vynakladanie verejných peňazí, nech je akékoľvek.
Takže ak pán minister povedal, že nebude vec predkladať, ak to zhorší informačnú situáciu, tak to musel z výraznej časti povedať o vlastnom produkte, ktorý mal zhoršiť tú situáciu. Nedomnievam sa, že občianska aktivita bola tak desivo negatívna, že by naplnila kompletne ten prísľub, že to stiahnem. V tomto prípade opäť pán minister sa mal držať starého rímskeho "Si tacuisses, philosophus transisses", teda "keby si bol mlčal, zostal by si filozofom", mohol sa tváriť nezaujate. Ale týmto vlastne označkoval atestom nekvality vlastnú prácu i prácu občianskych združení a aktivít. Nie je to bohviečo, musím povedať, a je to len taká ukážka života so stiahnutým chvostom, čo samozrejme u niekoho takmer ani neruší, ale u ministra spravodlivosti, hádam vzdelaného a súceho odborníka, je to mierne tristné.
A preto akokoľvek som presvedčený, že vládnuca strana nezahlasuje za túto bohate dozberovú novelu informačného zákona, opäť verím, tak ako mi to jediné ostáva, že "es kommt der Tag". A príde i čas, keď tu bude parlamentná väčšina, ktorá nebude mať motiváciu brániť informovanosti občanov. Aj na tomto mieste, rovnako ako jej predchodcovi, ďakujem pani spravodajkyni, že vytrvala a verme tomu, že nie "bis zum bittere Ende" "do horkého konca", lebo, aj keď je bitka prehratá, vojna ešte neskončila.

202.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážená snemovňa, milí priatelia, milí hostia na balkóne, prichádzam druhýkrát za sebou, takmer ako apoštoli na Staromestskom orloji v Prahe a opäť s niečím, čo si myslím, že je, ako hovorí Alexander Solženicyn v názve svojho diela Na poľzu dela, Vo vyššom záujme. Možno vo vyššom princípe.

Jedná sa o novelu zákona o prístupe k informáciám. Nedá mi, než pripomenúť, že som bol strašne rád, že to bola práve pred rokmi naša malá hŕstka, ktorá stála pri zrode tohto zákona. A myslíme si, že to bol jeden zo závažných počinov v dejinách slovenského parlamentu, ktorý, verím tomu, posunul cez všetky peripetie problémy, veci správnym smerom.
Teraz sa pripravovala rozsiahlejšia novela tohto zákona a treba povedať k jej genéze toľko, že viaceré veci, ktoré nie sú tej, teda ktoré nakoniec neprišli do finále, boli dobré. Ale stratili sa, ako to kedysi hovoril klasický taliansky komunista, na dlhej ceste inštitúciami. A treba povedať, že sa stratili veci, ktoré by bolo záhodno, aby sme ako zákon mali.
A preto možno je tento návrh zákona takým nejakým dozberom. Dobrí hospodári kedysi poslali, keď nie rodinu, tak aspoň hydinu na polia dozbierať klásky. Ale veci, ktoré padli pod stôl pri ceste zákona inštitúciami, sú viac ako jednotlivé polo vytrúsené klásky po žatve a bolo by dobré, aby nezostali zhniť na poli. A tak si dovolím teda predložiť túto novelu a oboznámiť vás aspoň v stručnosti s dôvodovou správou.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je jedným z najdôležitejších zákonov upravujúcich výkon občianskych práv a kontrolu orgánov štátu a samosprávy zo strany občanov. Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda zákon o slobode informácií v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony reaguje na problémy aplikačnej praxe a má za cieľ odstrániť nedostatky, ktoré bránia efektívnemu získavaniu požadovaných informácií, ako aj efektívnej práci orgánov verejnej správy.
Tento návrh zákona najmä zavádza definíciu pojmu informácia, rozširuje rozsah povinne zverejňovaných informácií, konkretizuje informácie, ktoré sú povinné zverejňovať obce a vyššie územné celky, predlžuje dobu, na ktorú sa na internete zverejňujú povinne zverejňované informácie, zmluvy, objednávky a faktúry, zavádza povinnosť zverejňovať informácie sprístupnené na žiadosť, zjednocuje zverejňovanie zmlúv, objednávok a faktúr na jedno miesto, centrálny register zmlúv, rozširuje zverejňovanie informácií vo forme otvorených údajov, spresňuje lehoty pri poskytovaní informácií na žiadosť a uplatňovaní opravných prostriedkov, sprísňuje podmienky pre obmedzenie prístupu k informáciám, obmedzuje utajovanie dôležitých informácií pod zámienkou ochrany autorského práva, stanovuje, že dôvodom obmedzenia prístupu k informáciám je skutočnosť, že informácia je obchodným tajomstvom, nestačí, že je za obchodné tajomstvo označená. Zavádza možnosť zverejňovania informácií o odmietnutí trestného oznámenia a ďalších informácií o trestnom konaní, spresňuje povinnosti povinnej osoby pri poskytnutí informácií, zavádza inštitút prerušenia plynutia lehôt počas odosielania zákonných výziev a oznámení a podrobnejšie upravuje postup pri uplatňovaní opravných prostriedkov.
Návrh zákona v podstate vychádza zo znenia návrhu zákona, ktorý pripravila pracovná komisia na ministerstve spravodlivosti za účasti zástupcov viacerých verejných inštitúcií, Združenia miest a obcí Slovenska a niektorých mimovládnych organizácií. Ministerstvo spravodlivosti dalo návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania vo februári 2015. Do pripomienkovania návrhu zákona sa zapojila aj občianska verejnosť formou dvoch hromadných pripomienok z marca 2015. Po pripomienkovom konaní ministerstvo spravodlivosti vypustilo z návrhu zákona väčšinu ustanovení navrhovaného zákona s výnimkou ustanovení, ktoré sa týkajú opakovaného použitia informácií. V takejto zredukovanej forme návrh zákona v auguste 2015 schválila Národná rada Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zákona obsahuje väčšinu ustanovení z pôvodného návrhu ministerstva spravodlivosti, ktoré z neho boli ministerstvom po medzirezortnom pripomienkovom konaní vypustené. Návrh je upravený a doplnený v zmysle hromadných pripomienok verejnosti z marca 2015.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie. Bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Inými slovami, predkladateľ sa očividne dostal do prešu toho pôvodného návrhu zákona a doslova a do písmena pustil perie. A pustil perie tak, že z medzirezortného pripomienkovania vybehlo kurča jak stvorené na pekáč miesto pôvodného živého a aktívneho tvora. Nemyslím si, že je dôvodné, aby sme bránili verejnosti v prístupe k informáciám. Skúsenosť nás učí za roky, keď tento zákon platil, že sa oveľa ťažšie, hoci stále sa to deje, utajujú, nechcem povedať, vždy priam hanebné, ale veľmi často skutočnosti, kde je evidentný záujem niektorého zúčastneného utajiť tie skutočnosti. A myslím si, že nie sme krajina, ktorá sa môže pýšiť fínskou alebo estónskou morálkou. V tomto zmysle, možno je to kruté, ale poviem, sme ďaleko viac Balkán, ako čokoľvek druhé.

Takže každý schodík, ktorý nás priblíži k čestnejšej informovanosti občanov, zaujatých občanov, ktorým leží na srdci dobro fungovania krajiny či už na úrovni obce, župy alebo krajiny ako celku, má mať možnosť dostať sa k tomu, čo sa rôznym spôsobom doteraz utajovalo. Opäť si myslím, že hlasovanie bude naplnením kritéria o tom, aká je úloha poslanca, či sprístupniť informácie alebo v duchu legendárneho docenta Plzáka "zatloukám a když to praskne, zatloukám dál".

198.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Človeku sa žiada povedať, že keď ide o tento protizlodejský zákon, tak platí starý vtip zo sovietskych čias: "Vsjo jasno, za čem diskusia?" To je len parafrázované. Takže z tohto miesta chcem poďakovať hŕstke statočných účastníkov a pánovi spravodajcovi, ktorý zodpovedne zotrval na bojisku a odviedol svoju prácu poctivo. Ďakujem.