Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, ďakujem za možnosť uviesť tento návrh. Jedná sa o korekciu podľa mňa chybného zákona, ktorý bol vlani prijatý a ktorý, akokoľvek môže niekto namietnuť, že to, či to tak je, môže rozhodnúť len Ústavný súd, ktorý je podľa mojej mienky protiústavný.
Jedná sa o zákon o pozemkovom vlastníctve, ktorý nad rámec ústavy neodôvodnene, nie vo verejnom záujme, ale v prospech súkromných osôb obmedzuje možno i vaše vlastnícke práva.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 zaručuje vlastnícke právo. Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku neopodstatnene a nad rámec ústavy zasahuje do vlastníckeho práva vlastníkov poľnohospodárskej pôdy. Obmedzuje ich právo slobodne nakladať s vlastným majetkom a previesť ho na iné osoby bez zasahovania zo strany štátu. Zároveň obmedzuje ďalšie osoby v ich práve nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Zákon úplne neopodstatnene zvýhodňuje podnikateľské subjekty v oblasti poľnohospodárstva pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy a znevýhodňuje iné osoby.
V stručnosti. Predstavte si, že ste gymnaziálny profesor v hlavnom meste, ale po starej mame zdedíte kdesi kus pôdy. Vaša manželka, stomatologička, ani vaše deti nebudú na tej pôde hospodáriť. Ale vaše deti by možno potrebovali finančnú podporu štúdia na dobrej zahraničnej vysokej škole, kde sa vďaka svojmu talentu môžu dostať, a vy potrebujete peniaze. Potrebujete, samozrejme, tie peniaze možno získať predajom toho kusa pôdy, ktorý nepotrebujete. Celkom logické je, že sa jedná o vaše súkromné nedotknuteľné vlastníctvo zaručené ústavou a že zaň chcete dostať najvyššiu možnú sumu, ktorú pre svoje deti potrebujete.
Na počudovanie prijatý zákon vás obmedzuje v slobodnom predaji tejto pôdy a určuje, kto prvotne, druhotne a v treťom rade smie tú pôdu nadobudnúť možno, pravdepodobne za cenu nižšiu, ako by ste dostali od niekoho štvrtého v poradí, ktorý nespĺňa určené podmienky. Podľa mňa sa jedná už týmto o jasnú protiústavnosť predovšetkým z dôvodu, že tú pôdu nadobúda súkromník. Áno, súkromník podnikajúci v poľnohospodárstve, ale hovoriť v tomto prípade o verejnom záujme, ak je nadobúdateľom súkromník, je contradictio in adiecto. Lebo vy tú pôdu neprepúšťate štátu, aby postavil cestu na laz, kde budú starenku môcť sanitkou doviesť bezpečne do špitála. Vy ju nepúšťate pod priehradu, ktorá bude zdrojom energie, ktorá nebude zaťažovať životné prostredie, a slúžiť verejnosti. Vy ju dokonca nepúšťate dokonca ani pod obchvat, ktorý vyrieši kolapsové situácie v doprave. Vy ju musíte ex lege ponúknuť akémusi súkromníkovi, hoci vám za ňu, zrejme, môže dať menej ako niekto druhý. Ak toto nie je protiústavné, tak už neviem, čo je protiústavné.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy: "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu." Predmetným zákonom sa však vlastníckemu právu vlastníkov poľnohospodárskej pôdy priznáva iný zákonný obsah ako vlastníckemu právu iných vlastníkov. Hoci v ústave nič takého o kategorizácii vlastníkov nie je napísané.
Neexistuje žiadny legitímny dôvod, pre ktorý by vlastníci poľnohospodárskej pôdy mali byť obmedzovaní v tom, na koho môžu previesť svoj majetok. Neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo by pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mali byť zo zákona zvýhodňované súkromné osoby, vykonávajúce poľnohospodársku výrobu viac ako tri roky, pred inými osobami. Každý raz začína a je absolútne neúnosné, aby, ak v ústave tak nie je napísané, bol znevýhodňovaný pred iným spoluobčanom.
Podľa čl. 20 ods. 2 ústavy: „Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu", dôležité slovo "verejného záujmu", "môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb." Ústava teda vlastne hovorí alebo zákon hovorí, že možno ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. To ústava hovorí. Teda že tým kupcom niečoho, teoreticky, nemôže byť niekto, kto nie je trvalým bydlom v Slovenskej republike.
Ústava teda pripúšťa, že zákon obmedzí vlastnícke právo vo vzťahu k niektorým veciam iba na občanov Slovenskej republiky alebo právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike. Nikde však nepredpokladá, že by sa vlastnícke právo malo obmedzovať vo vzťahu k určitým kategóriám občanov Slovenskej republiky či právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike, ako to robí predmetný zákon.
Predmetný zákon teda evidentne ide nad ústavu a obmedzuje práva, ktoré v ústave zohľadnené takto nie sú.
Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie", lebo o to tu ide, "vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
Neviem si predstaviť, prečo poľnopodnikateľ Fero by mal mať prednosť pred začínajúcim nádejným poľnopodnikateľom Jožom, keď ústava nič takého nevymedzuje a neoddeľuje Fera a Joža prepážkou rôznych práv.
Predmetný zákon nútene obmedzuje vlastnícke právo, t. j. voľné nakladanie s vlastníctvom poľnohospodárskej pôdy, pričom pri tomto obmedzení absentuje jasne definovaný verejný záujem. Úplne jasne definovaný. Iba nevyhnutná miera obmedzenia vlastníckeho práva, lebo to je absolútne obmedzenie vlastníckeho práva, nič nevyhnutne na tom nie je, vy ho nesmiete predať tomu, kto vám dá prípadne najviac, aj akákoľvek náhrada. Teda keď vám Jožo ponúkal o 70 % viac ako podnikateľ Fero, nikto vám tých 70 % nedoplatí. Teda tri zo štyroch predpokladov obmedzenia vlastníckeho práva stanovených ústavou úplne chýbajú v tomto zákone.
Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy je napísané: "Pri obmedzovaní základných práv a slobôd", a vlastnícke právo je základné právo, "sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ." Obmedzenie vlastníckeho práva obsiahnuté v predmetnom zákone nedbá na podstatu a zmysel vlastníckeho práva a nesleduje žiadny legitímny cieľ, ktorý by zásah do vlastníckeho práva opodstatňoval. Pretože skutočne nie je nijakým záujmom, aby ten, ktorý podniká len jeden rok s pôdou, mal menšie práva alebo, naopak, vy menšie práva predať mu to, ako ten, ktorý podniká tri roky. Nič takého sa o kategorizácii občanov v ústave nepíše.
Toľkoto teda k dôvodu, prečo navrhujem zrušiť tento návrh zákona.
Čo znamená pre byrokratickú stránku? Znamená, samozrejme, odbúranie všetkých nevyhnutných byrokratických krokov, ktoré vlani prijatý zákon navodzoval. Znamená teda v konečnom dôsledku úsporu pracovných hodín pracovníkov, ktorí by tieto byrokratické normy sledovali, kontrolovali, zabezpečovali. Znamená teda pri konkrétnom prípade úsporu nákladov a finančných prostriedkov verejných zdrojov.
A tu prichádzam k takému drobnému háčiku, pretože Ministerstvo financií Slovenskej republiky a jeho sekcia rozpočtovej politiky, držiteľ uznania za výnimočnosť, podpísaná Radovanom Majerským, generálnym riaditeľom, mi na počudovanie napísal vyjadrenie, že: "V súlade s § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy žiadame uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky."
Na to, že sú uznane výnimoční, tak je to pomerne avantgardný výklad zákona o rozpočtových pravidlách, pretože som v doložke vybraných vplyvov návrhu zákona uviedol, že návrh zákona bude mať, keď tak, nepochybne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V poznámke som uviedol, že tento vplyv nie je možné vyčísliť. Nevieme, koľko takých prípadov je a koľko hodino-časo-pracovníkov sa ušetrí pri odbúraní byrokracie s tým spojenej. Ale vysvetlil som in extenso, v čom tento pozitívny vplyv spočíva a akými konkrétnymi dôsledkami zrušenia zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku bude spôsobený. Myslím si, že to odbúranie byrokracie na prvý pohľad je jasné, že bude znamenať zníženú záťaž pre verejnú správu.
Samozrejme, v svetle uvedenom musím považovať túto požiadavku ministerstva financií za neopodstatnenú. Už pri minulom zákone o štátnom občianstve bolo zvláštne, akú nadprácu odvádza toto výnimočne kvalitné a uznané oddelenie vo vzťahu k môjmu návrhu zákona. Vtedy som ilustroval, že hoci takýchto noviel, ktoré rôznym spôsobom riešili tento problém, bolo podaných viacero, u žiadnej z nich sekcia vedená Radovanom Majerským nepožadovala vyčíslenie počtu ľudí, ktorí by prípadne získaním občianstva nazad bezplatne znížili príjem verejnej správy.
Tuná ide príslušná sekcia ministerstva financií ešte ďalej. Dožaduje sa vyčíslenia pozitívneho príjmu, hoci - a budem o tom citovať ďalší paragraf - ministerstvo financií, iste viete, kolegovia, sa v zásade zaujíma vtedy o financie v súvislosti s návrhmi zákonov, keď znižujú príjem rozpočtu alebo zvyšujú výdavky. Žiadať odo mňa pozitívne vyjasnenie, koľko asi zarobíme my na ministerstve financií na vašej novele, je silne priekopnícky ťah. Neviem, či v rámci plnenia záväzkov a predvolebných balíčkov a darčekov a korupcie občanov chceme vopred vidieť, koľko ešte budeme môcť rozfofrovať, ale tento typ nadpráce ma prekvapuje.
Totižto požiadavku ministerstva financií považujem za neopodstatnenú. Podľa § 33 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy platí: "Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov štátnej správy a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a Národnej rady musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým", a to všetci poznáme, "musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo úhradu znížených úbytkov príjmov." Ale nie je v tomto paragrafe napísané, že na zvýšený príliv peňazí máme niečo zdôvodňovať. To dá zdravý rozum nakoniec, ak ho majú.
Zákon stanovuje povinnosť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy uviesť a zdôvodniť, nestanovuje explicitne povinnosť, aby ich predkladateľ aj presne vyčíslil. To je hádam tiež celkom pochopiteľné, zvlášť u takých noriem, ako bolo predtým vracanie občianstva, keďže nevieme, koľko ľudí o to požiada a koľkých sa to teda bude dotýkať, tak táto požiadavka by bola veštením z krištáľovej gule. To nie je, že mám toľkoto tisíc dôchodcov, a keď im pridám toľkoto k dôchodku, tak je to nakoniec toľkoto. To je, samozrejme, iná záležitosť.
Povinnosť vyčísliť finančné dopady možno odvodiť až zo znenia druhej vety § 33 ods. 1, ktorá stanovuje povinnosť uviesť návrhy na zmienenú úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov. Takéto návrhy prinajmenšom implicitne predpokladajú aj vyčíslenie finančných dôsledkov, lebo bez nich nie je možné uviesť návrhy, ktorými by sa negatívne dopady na rozpočet verejnej správy mali kompenzovať. Ide, ešte raz, však o návrhy, ktoré zvyšujú výdavky alebo znižujú príjmy.
Vzhľadom na uvedené odmietam požiadavku ministerstva financií uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy nad rámec toho, čo som uviedol v dôvodovej správe k návrhu zákona v tomto vyjadrení. A navrhujem, aby v rámci vysokej kvality práce sa skúsili povenovať interpretácii paragrafov, ktoré som čítal. Možno potom budú ešte uznane výnimočnejší.
Toľkoto teda k návrhu zákona. Nerobím si, samozrejme, žiadnu ilúziu, že tento návrh prejde. Sú ich viac ako dve desiatky, ktoré rozhodne neboli stranícke, a neprešli. Nemyslím si, že keby chcel svoju pôdu predávať v prospech veci svojej rodiny a pre jej nevyužiteľnosť ktorýkoľvek z troch prítomných poslancov SMER-u, že by vnútorne nesúhlasil s tým, že pre svoju talentovanú dcéru, ktorá študuje japanistiku na National University of Tokio, že by nechcel pre ňu viac peňazí a že by považoval za spravodlivé, že musí, ako som už uvádzal, predať svoju pôdu Jožovi a nie Ferovi, hoci Fero mu dáva viac. Podotýkam, že aj Jožo, aj Fero majú byť občania Slovenskej republiky, ale toho sa zrušenie zákona netýka.
Zdravý rozum káže, aby aj otec poslanec SMER-u, lebo toto nie je zákon pre SaS, ani pre opozíciu, toto je pre každého občana tohto štátu, ktorý môže byť vystavený možnosti nadobudnúť prostriedky, ktoré potrebuje na iné predajom niečoho, čo nepotrebuje.
Nerobím si, ešte raz, ilúziu, že to prejde. Ale je hádam našou povinnosťou ako poslancov, volených zástupcov ľudu, dbať o to, aby práva týchto občanov neboli okliešťované protiústavnými zákonmi.
Ďakujem za pozornosť.
