Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Jurzycovi za to, že ma v podstate pochválil. Veľmi si to vážim od neho, lebo on bol súčasť vlády Ivety Radičovej, ktorá spustila tento centrálny register zmlúv. Tak isto si myslím, že ak by bola vôľa aj v tejto vláde, mohol by sa ešte ďalej vylepšiť aj podľa toho, čo naznačuje on, ale my ideme podobnou cestou v našom pozmeňujúcom návrhu pri tom stanovení najväčšej prípustnej hodnoty zákazky v tom benchmarkingu, keď definujeme, že obstarávateľ by musel prieskumom trhu vypočítať alebo prísť ku tej cene, ktorú stanovuje vo verejnom obstarávaní a musel by to aj zverejňovať. Čiže znova, na vestníku verejného obstarávania by sme všetci mohli pozrieť, že ako prišli k tejto cene, kto dal v prieskume trhu ponuky a ako je možné, že prípadne teda, prípadne nemôže byť vyššia čiastka, lebo by musela byť súťaž teda zrušená. Ale chcem podotknúť ešte aj druhý, teda tretí bod môjho pozmeňujúceho návrhu, kde hovoríme o tom, že dneska verejný obstarávateľ pri jednej ponuke to musí zdôvodňovať a znova to musí zverejniť, ale pri dvoch ponukách už nie a preto tie prípady z posledného obdobia, kde sú dve ponuky na cétečko, dve ponuky na diaľnicu. Mimochodom za vlády Ivety Radičovej, za ministra Figeľa chodilo do súťaží niekoľko konzorcií. Pamätám si zákazku, možno niekto povie, že to je extrémny prípad, trinásť konzorcií prišlo do súťaže na diaľnicu, ale viacej uchádzačov vám vždycky alebo väčšinou vygeneruje lepšiu cenu, ako len dvaja uchádzači a preto požadujeme, aby keď sú dvaja uchádzači v súťaži, aby to museli zdôvodniť a zverejniť.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, dámy a páni, nechcel som s faktickou poznámkou reagovať na predrečníka kolegu Mikuša, ktorý tu popísal kauzu firmy PayWell, ktorú sme v pondelok otvorili na tlačovej konferencii a ktorej sa aj viacerí kolegovia venovali aj v minulosti, kde sa uzatvorila zmluva medzi NDS-kou a touto firmou, ktorá má za kontrolu transakcií pri platbách palivovými kartami brať 6,75 alebo po dodatku, ktorým bolo o 8 dní podpísaných 6,15 % plus DPH z každej tranže.
Pán minister, tak to vyzerá pri otvorení tejto kauzy, ako keby sme spolupracovali. Ako keby vy prídete s návrhom zákona o schránkových firmách a my otvoríme jeden konkrétny prípad, jednu konkrétnu kauzu, mimochodom, kde má 135 miliónov odísť pre súkromnú firmu s veľkým predpokladom, že na Cyprus a my vám to priamo ukážeme, ako to robíte, ako robí vaša vláda, pán minister.
Tak budem konkrétny. Pán kolega Mikuš povedal, že pán Maďarič z tohto pultu povedal 10. 11., že je proti schránkovým firmám a je proti tomu teda, aby sa zúčastňovali na verejnom obstarávaní, aby odčerpávali verejné zdroje a 11. 11., deň na to NDS-ka podpísala zmluvu s firmou PayWell. To je čaro nechceného, alebo ako to mám nazvať? Desiateho povie pán minister Maďarič, že si nepraje, aby schránkové firmy odčerpávali verejné zdroje a jedenásteho firma NDS podpíše zmluvu. To sú mi veci!
Áno, tiež som proti tomu, aby neznámi vlastníci odčerpávali verejné zdroje z verejného obstarávania, z našich spoločných peňazí, povedzme si to tak. Z peňazí, ktoré sa vyzbierajú od všetkých občanov Slovenska, následne vláda, ministerstvo dopravy, jeho podriadená organizácia NDS obstaráva takto u firmy, ktorej vlastník sídli na Cypre, cez tri ďalšie firmy. Aj pán minister mi odpovedal vo svojej záverečnej reči a ja som bol rád, že povedal, že takáto firma spĺňa všetky znaky toho, že bola by označená za schránkovú a nemohla by sa zúčastňovať na verejnom obstarávaní. Trochu som konzultoval s niektorými kolegami a tí mi povedali, že áno, pán minister má pravdu, ale keby sa niekto prihlásil k tej firme na Cypre, mohol by to byť aj Mišo, Jano, už by to vraj schránková firma nebola. Tak nie som právnik a naozaj, ak je tak postavený zákon, tak je potom nie v poriadku. Preto som aj ja podporil pozmeňujúci návrh pani kolegyne Žitňanskej, ktorý je z môjho pohľadu oveľa dôslednejší a presnejší.
Ale, pán minister, včera nám v tejto kauze, a môj kolega Mikuš o tom hovoril a ja to musím zvýrazniť, pribudol ďalší prvok. Včera na výbore pán minister Počiatek priznal, že za firmu PayWell túto zákazku bude robiť firma Fleetpay. Firma Fleetpay, ktorá to robí od roku 2010 bez súťaže. To znamená, zahrali sme komédiu, Únii sme povedali, že tak urobíme súťaž. Keď teda Únia chce, Brusel chce súťaž, urobíme súťaž. Nastrčili tam firmu PayWell, ale bude to robiť Fleetpay ďalej. Doteraz to údajne robil za 7 % plus DPH, podotýkam, teraz vysúťažili 6,75. O osem dní nato dodatok za 6,15. Super, dali nám zľavu. Prečo?
A ja sa pýtam, ale kto je vlastníkom firmy Fleetpay, ktorá bude de facto s vysokou pravdepodobnosťou odčerpávať tieto verejné zdroje? Kto je vlastníkom firmy Fleetpay? Je to schránka? Nie je to schránka? Má to nejakých majiteľov? No má to asi nejakých majiteľov. Ale v obchodnom registri ich nenájdete. Bola by tiež považovaná táto firma, kde vidíme len dozornú radu, predstavenstvo, ale už nie skutočných majiteľov, bola by tiež považovaná za schránkovú firmu? A nemohla by sa zúčastňovať verejného obstarávania? To je moja ďalšia otázka na pána ministra.
Ja už som v prvom čítaní povedal, že problém schránkových firiem vo verejnom obstarávaní je vážny problém. Občania, s ktorými peniazmi narába vláda Slovenskej republiky, majú právo vedieť, kto je skutočným poberateľom týchto verejných zdrojov. Ale verejné obstarávanie má aj ďalšie a ďalšie problémy. Tým najpodstatnejším je, aby verejné obstarávanie pri vláde, pri vláde SMER-u, keď vo vláde je iba jedna strana, aby bolo čo najviac transparentné, aby sa súťažilo tak, aby sa vysúťažila čo najpoctivejšia, najnižšia cena z verejných zdrojov pri dodržaní všetkých podmienok kvality a kritérií. Toto je podstata verejného obstarávania. Schránkové firmy je len časť problému.
A preto som avizoval, že s kolegom Hudackým prídeme s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa priamo nebudú dotýkať problému schránkových firiem. To sme podporili, teda ja konkrétne som podporil kolegyňu Žitňanskú, ktorá sa tejto problematike detailne venovala a som presvedčený, že jej pozmeňujúci návrh je dôslednejší, ako ten vládny. Ale problém verejného obstarávania je aj inde a to pomenujem.
A keď mi bolo naznačené, že teda žiadne iné pozmeňujúce návrhy, mimo tých, čo sa dotýkajú schránkových firiem, nebudú prijaté, tak som bol trochu prekvapený. Lebo pán minister, len nedávno sme tu prijali novelu zákona o miestnych daniach a tuším, že to bolo pri školskom zákone. Myslím si, že dobre si to pamätám. Bolo to pri školskom zákone, kde sa pozmeňujúcim návrhom vládneho poslanca doplnili miestne dane. Už vtedy niektorí kolegovia hovorili, že to je nepriama novela, ale klasik slovenskej politiky povedal, kde je vôľa, tam je cesta.
Tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladáme, úzko súvisia so zákonom o verejnom obstarávaní a neriešia ani školský zákon, ani obchodný register, ani ďalšie veci. Naozaj sa priamo dotýkajú verejného obstarávania. A ja tie problémy, o ktorých skoro všetci viete, aj popíšem a pokúsime sa s kolegom to predložiť a požiadať o podporu riešenia tohto, týchto pálčivých problémov.
Prvým problémom, o ktorom všetci vieme, ale vláda za tri roky nemala ochotu ho riešiť, je problém nevyplácania subdodávateľov z verejných zdrojov. To znamená, pri verejnom obstarávaní vyhrá firma, väčšinou sa jedná o nejakú väčšiu firmu a pre ňu robia subdodávatelia a tí nie sú následne vyplácaní. Podotýkam, vždycky hovorím o verejných zdrojoch, to znamená o zdrojoch v Slovenskej republike alebo eurofondoch. Tí nie sú vyplácaní, následne sa dostávajú do obrovských, obrovských problémov, dlhujú napríklad daňovému úradu, ten na nich pošle exekútorov, dostávajú sa títo drobní živnostníci do takých problémov, že sú im exekvované ich rodinné domy. Nie sú schopní vyplácať ďalších, od ktorých nakúpia napríklad materiál, alebo si objednajú ďalšie služby. A už vôbec nehovorím o tom, že nie sú schopní uživiť svoju rodinu. A vždycky hovoríme o zákazke z verejných zdrojov.
Dámy a páni, ako to funguje v súkromnom sektore? Máme predsa aj súkromných investorov, lebo veľakrát sa, hovoríme o stavebných prácach. Ako to funguje v súkromnom sektore? Môže si dovoliť súkromný investor to, že jeho hlavný dodávateľ nevyplatí subdodávateľov? A potom sa môže stať, že subdodávateľ príde na stavbu a vymontuje okná, alebo odmontuje čerpadlá. Môže si to dovoliť súkromník? No, nemôže. Rozumný človek, rozumný investor to urobí tak, že do zmluvy dá podpísať hlavnému dodávateľovi to, že všetky subdodávky pri splnení všetkých podmienok musia byť vyplatené a ku dňu prebratia alebo kolaudácie musí doniesť papier podpísaný tými subdodávateľmi, kde je napísané mimo nejakého zádržného, že sú vyplatení. Súkromný investor si nemôže dovoliť, aby, aby mal na stavbe subdodávateľov, o ktorých ani nevie, že tam sú.
A my sa pri verejných financiách ako tvárime? My sa pri verejných financiách podľa zákona tvárime, že máme jedného hlavného dodávateľa a či tam sú nejakí subdodávatelia, alebo nie sú, tak o nich ako hlavný investor akože nevie. On v skutočnosti o nich vie, on v skutočnosti vie, že sú nevyplácaní, ale kľudne ten hlavný dodávateľ dostane zaplatené a dostane do problémov rad firiem, ktorí sú pod ním.
Kolega Hudacký urobil stránku, internetovú - nezaplatili.sk - a na ňu píšu subdodávatelia. Aj v lete sme niekoľkokrát riešili subdodávateľov, ktorí pracovali pre firmu Váhostav, nedostali zaplatené, boli v obrovských problémoch. Niečo sa nám podarilo, ale tým, že sme určitý nátlak použili na firmu tým, že zverejníme takéto správanie, nakoniec dvoch subdodávateľov sa nám podarilo poriešiť. Ale kde sú ďalšie stovky a tisíce?
Dámy a páni, musím vám v tejto chvíli popísať jeden, jeden prípad, takýto prípad, kde z verejných zdrojov sa dostalo do problémov niekoľko firiem. Dámy a páni, jedná sa o zákazku intenzifikácie a separovaného zberu vo Vranove nad Topľou, kde z eurofondov bola platená zákazka za 4,4 mil. eur, 4,4 milióna a mesto Vranov cez verejné obstarávanie vysúťažilo firmu EURO-BUILDING, a. s. Aby som dlho o tom nehovoril, firma EURO-BUILDING, a. s. si objednala subdodávku vo firme EURO-ŠTUKONZ. Tá si objednala u firmy Segametal, s. r. o., tá si to objednala u firmy Koner, s. r. o., tá v spoločnosti Bauma-SK, s. r. o., tá vo firme Icoma spol. s r. o. a tá nakoniec u firmy CEDENT plus s. r. o. Skutočne zákazku alebo jej stavebnú časť, skutočne jej stavebnú časť vykonávala firma CEDENT, vo firme 665-tisíc.
Táto firma stavebnú časť tejto zákazky vykonávala, dalo by sa povedať, že komplet. Komplet ju vykonala, objem prác - 665-tisíc, samozrejme, aj ona si musela objednať tovar, poddodávky, aj služby u ďalších firiem a predstavte si, táto firma nedostala ani cent. Tí, čo skutočne realizovali práce na stavbe, nedostali ani cent. Táto firma existuje na stavebnom trhu cez 20 rokov, relatívne úspešná stredná firma. Táto zákazka ich dostala do polohy, že sú dneska exekvovaní. A sú exekvovaní aj ich poddodávatelia, ktorí im dodávali ďalšie materiály a služby.
Toto je príklad toho, ako vo verejnom obstarávaní by sa nemalo konať. A naozaj kolega Hudacký a ja spolu s ním sme pripravili novelu zákona o verejnom obstarávaní a tú dneska predkladám ako pozmeňujúci návrh ku verejnému obstarávaniu. Som presvedčený o tom, že hlavný dodávateľ má nahlásiť svojmu investorovi všetkých subdodávateľov, ktorí robia na stavbe. Má nahlásiť aj ich objemy, aj ich splátkové kalendáre, ktoré definujeme, že nesmú byť dlhšie, ako dva mesiace po vykonaní prác a definujeme tam, že keď mesiac po tom, keď mali dostať peniaze, to hovoríme o lehote troch mesiacov po tom, keď vykonajú práce a nedostanú zaplatené, aby sa mohli obrátiť aj títo subdodávatelia na investora, ten, kto vypláca túto zákazku a keď neuspejú, aj na Úrad pre verejné obstarávanie, aby investorovi a hlavnému dodávateľovi dal príkazom, že musia vyplatiť týchto subdodávateľov.
Teraz mi dovoľte prečítať tento pozmeňujúci návrh a potom budem sa venovať ďalšiemu pozmeňujúcemu návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1317.
Bod 1. V čl. 1.1 sa vkladajú nové novelizačné body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V § 26 sa ods. 1 dopĺňa písm. k), ktoré znie:
„k) nemá evidované nedoplatky voči subdodávateľom vo verejnom obstarávaní podľa § 108.".
2. V § 26 sa ods. 2 dopĺňa písm. h), ktoré znie:
„h) písm. k) čestným vyhlásením uchádzača alebo záujemcu, že nebol vyčiarknutý zo zoznamu podnikateľov podľa § 134 ods. 2 písm. a); verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný si overiť pravdivosť čestného vyhlásenia v zozname podnikateľov, ktorý je vedený podľa § 128 a vykonať o overení úradný záznam.".
Doterajšie novelizačné body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. 1.1 sa za doterajší novelizačný bod 12 vkladajú nové novelizačné body 13 a 14, ktoré znejú:
13. Za § 108m sa vkladajú § 108n, ktorý vrátane nadpisu znie:
„VI. Ochrana subdodávateľa.
§108n
(1) Pri zadávaní subdodávky, vrátane subdodávky, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančné limity ustanovené v § 4, sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie a princíp transparentnosti.
(2) V zmluve o subdodávke úspešný uchádzač a subdodávateľ uvedú osobitné ustanovenia o lehotách splatnosti platieb subdodávateľovi za splnenie subdodávky alebo jej častí. Tieto lehoty nesmú byť dlhšie ako dva mesiace a po lehote alebo lehotách splatnosti platieb ustanovených zmluvou medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. V zmluve o subdodávke sa tiež uvedie skutočnosť, že sa ňou plní časť zákazky vyplývajúcej z verejného obstarávania a konkrétne údaje obstarávateľa.
(3) Úspešný uchádzač po uzavretí zmluvy o subdodávke vypracuje a pošle informáciu o subdodávke obstarávateľovi najneskôr do jedného mesiaca od uzatvorenia zmluvy. V informácii o subdodávke uvedú ustanovenia o lehotách splatnosti platieb subdodávateľovi za splnenie subdodávky.
(4) Subdodávateľ je povinný poskytnúť úspešnému uchádzačovi plnenie ustanovené zmluvou o subdodávke v lehote a kvalite uvedenej v zmluve o subdodávke.
(5) Úspešný uchádzač je povinný za splnenie poskytnuté podľa ods. 4 subdodávateľovi zaplatiť v lehotách podľa osobitných ustanovení o lehotách splatnosti platieb subdodávateľovi za splnenie subdodávky, najneskôr však do troch mesiacov po dni, keď úspešný uchádzač prijme platbu, ktorú za splnenie príslušnej časti zákazky prijme od obstarávateľa.
(6) V prípade, ak subdodávateľ nesplní povinnosti vyplývajúce z ods. 5 alebo nesplní iné závažné povinnosti ustanovené zmluvou o subdodávke alebo všeobecne záväznou právnou normou, úspešný uchádzač to oznámi neodkladne obstarávateľovi.
(7) V prípade, ak úspešný uchádzač neuhradí platbu splatnú podľa zmluvy o subdodávke subdodávateľovi jeden mesiac po uplynutí lehoty jej splatnosti, oznámi to neodkladne subdodávateľ obstarávateľovi.
(8) V prípade, ak obstarávateľ dostane oznámenie subdodávateľa o neplnení povinností úspešného uchádzača podľa odseku 7 a zároveň dostane aj oznámenie úspešného uchádzača o nesplnení povinností subdodávateľa podľa odseku 6, obstarávateľ najskôr vyzve subdodávateľa, aby nedostatky odstránil a následne obstarávateľovi preukázal splnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o subdodávke.
(9) V prípade, ak obstarávateľ dostane oznámenie subdodávateľa o neplnení povinností úspešného uchádzača podľa odseku 7 a nedostane oznámenie úspešného uchádzača o nesplnení povinností subdodávateľa podľa odseku 6, alebo subdodávateľ preukáže splnenie svojich povinností podľa odseku 7, obstarávateľ vyzve úspešného uchádzača, aby bezodkladne zaplatil subdodávateľovi splatnú platbu, najneskôr však do troch mesiacov po dni, keď úspešný uchádzač prijal platbu, ktorú za splnenie príslušnej časti zákazky prijal od obstarávateľa a zaplatenie splatnej platby preukázal obstarávateľovi.
(10) V prípade, ak úspešný uchádzač nepreukáže zaplatenie splatnej platby subdodávateľovi v trojmesačnej lehote uvedenej v odseku 9, po uplynutí tejto lehoty zablokuje obstarávateľ všetky ďalšie platby, ktoré by mal poskytnúť úspešnému uchádzačovi podľa zmluvy, ktorú uzavrel s úspešným uchádzačom podľa predpisov o verejnom obstarávaní, ktorej súčasťou je i predmet zmluvy o subdodávke.
(11) V prípade, ak úspešný uchádzač nepreukáže zaplatenie splatnej platby subdodávateľovi do šiestich mesiacov po dni, keď úspešný uchádzač prijal platbu, ktorú za plnenie príslušnej časti zákazky prijal od obstarávateľa, oznámi obstarávateľ Úradu pre verejné obstarávanie, že úspešný uchádzač prestal plniť podmienky účasti na verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia podľa § 26 ods. 1 písm. i).
(12) V prípade, ak obstarávateľ zistí, že si úspešný uchádzač nesplnil informačnú povinnosť podľa odseku 3, obstarávateľ vyzve úspešného uchádzača, aby si túto povinnosť bezodkladne splnil.
(13) V prípade, ak si úspešný uchádzač nesplní svoju informačnú povinnosť do jedného mesiaca od výzvy obstarávateľa podľa odseku 12, zablokuje obstarávateľ všetky ďalšie platby, ktoré by mal poskytnúť úspešnému uchádzačovi podľa zmluvy, ktorú uzavrel s úspešným uchádzačom podľa predpisov o verejnom obstarávaní, ktorej súčasťou je i predmet zmluvy o subdodávke.
(14) Blokovanie platieb podľa odsekov 10 a 13 obstarávateľ zruší v deň, ktorý nasleduje po dni, keď úspešný uchádzač preukáže splnenie povinnosti, kvôli nesplneniu ktorej došlo k zablokovaniu platieb.".
14. V § 134 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Ak ide o podnikateľa, ktorý prestal spĺňať podmienky účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 26 ods.1 písm. k) na základe oznámenia obstarávateľa podľa § 108n, úrad vyzve podnikateľa, aby sa k oznámeniu obstarávateľa vyjadril do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Ak sa v tejto lehote podnikateľ nevyjadrí, alebo z vyjadrenia nie je zrejmé, že nie je dôvod na vyčiarknutie, úrad rozhodne o vyčiarknutí zo zoznamu.".
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6. Doterajšie novelizačné body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. 1.1 v doterajšom bode 14 sa § 155o dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: "(6) Pre zmluvy uzavreté podľa predpisov o verejnom obstarávaní pred dňom účinnosti tohto zákona sa informačná povinnosť úspešných uchádzačov podľa § 108n ods. 3, vrátane dohody o lehotách splatnosti platieb subdodávateľovi za splnenie subdodávky, pokiaľ takáto dohoda nebola súčasťou pôvodnej zmluvy o subdodávke, splní najneskôr do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Po uplynutí trojmesačnej lehoty sa tento zákon uplatní i na zmluvy o subdodávkach pre zákazky z verejného obstarávania uzavreté pred dňom účinnosti tohto zákona v plnom rozsahu.".
Toľko pozmeňujúci návrh.
Ja už k tomu poviem len toľko, že keď pred pár mesiacmi sme už štvrtýkrát predložili tento zákon o verejnom obstarávaní, tak prišla nejaká nejasná odpoveď od vlády, ale aj myslím si, že pán minister Borec prisľúbil, že bude sa problematikou nevyplácania subdodávateľov pri verejnom obstarávaní zaoberať. Problém je naozaj vážny. Nemyslím teraz ministra Vážneho, ale naozaj tento problém je naozaj veľmi markantný na Slovensku. Súvisí aj s dvoma najväčšími stavebnými spoločnosťami Váhostav a Doprastav, ktorí takto nevyplácajú svojich subdodávateľov a v súčasnej chvíli sú v reštrukturalizácii. To znamená, veľa z týchto subdodávateľov nebude na základe tejto reštrukturalizácie alebo vôbec vyplatených alebo teda predpoklad je, že časť svojich pohľadávok dostanú. A veľmi ťažko sa ku nim dostanú.
Preto vás žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý sme už štyrikrát predkladali ako samostatný zákon.
Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý som ohlásil už v prvom čítaní, sa dotýka problematiky takzvaného benchmarkingu. To znamená toho, že verejný obstarávateľ, keď vypisuje súťaž, má za povinnosť vypísať aj najväčšiu prípustnú hodnotu zákazky. A ide o spôsob, ako stanoviť túto najvyššiu prípustnú cenu. Ak by sa to dialo tak, ako dneska sa o tom píše v zákone o verejnom obstarávaní, kde je to napísané len všeobecne, nikdy by nemohlo dôjsť ku kauze piešťanského CT-čka. Ak by ten verejný obstarávateľ, ktorý vypisoval túto súťaž, vedel, že na trhu existujú výrobcovia, Siemens tu bol spomínaný alebo aj ďalší, tak on by si to mal urobiť, keď nevie, aká je hodnota zákazky, tak si má urobiť prieskum trhu. Mal si urobiť prieskum trhu, má tieto príslušné firmy, ktoré niečo také vyrábajú, má ich osloviť, požiadať ich, chcem také a také CT-čko s takými a takými parametrami, prosím vás, dajte mi, koľko také CT-čko vo vašej firme môže stáť. K tomu si nechá urobiť výkres, stavebný, rozpočet. Povie, CT-čko stojí toľko, stavebné práce toľko a túto čiastku takýmto prieskumom trhu a položkovitým stavebným rozpočtom takto stanoví najväčšiu prípustnú cenu. Z niečoho takého by mu vyšlo možno, že najväčšia prípustná cena pri piešťanskom CT-čku je, teraz si dovolím len tak odhadnúť, možno 600-, 700-tisíc. Nikdy by sa nemohlo objaviť v súťažných podmienkach, že najväčšia prípustná cena je 1 mil. 600-tis., a ak by táto najväčšia prípustná cena bola zodpovedne urobená, tak ako to dneska už hovorí zákon o verejnom obstarávaní.
A preto tento zákon o verejnom obstarávaní chceme spresniť, ako sa má táto najväčšia prípustná cena stanoviť. A to prieskumom trhu pri tovaroch a pri niektorých službách troma ponukami alebo pri stavebných prácach nacenením stavebného rozpočtu položkovitého stavebného rozpočtu, ktorý nebude viac ako rok starý. Pri prieskume trhu tieto ponuky nesmú byť podľa nášho návrhu staršie ako 30 dní. A tento prieskum trhu a takto stanovená najväčšia prípustná cena alebo hodnota z obstarávania bude súčasťou dokumentov pri verejnom obstarávaní, príslušnom verejnom obstarávaní, ktorý bude aj zverejnený. Takže dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov parlamentná tlač 1317.
1. V čl. 1.1 sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. V § 5 sa za odsek 12 vkladá nový odsek 13, ktorý znie: "(13) Verejný obstarávateľ vykoná výpočet predpokladanej hodnoty zákazky formou prieskumu trhu, ocenením zoznamu položiek minimálne od troch uchádzačov pri poskytnutí služieb a dodávke tovaru. Uvedené výpočty, resp. rozpočty musia mať dátum určenia nie starší ako 30 dní k dátumu vyhlásenia verejného obstarávania a tvoria súčasť dokumentácie o výpočte predpokladanej hodnoty zákazky. Pri uskutočnení stavebných prác predpokladanú hodnotu zákazky určí verejný obstarávateľ na základe rozpočtu stavby, ocenenom výkaze výmer stavby, ktorý nie je starší ako 12 mesiacov k dátumu vyhlásenia verejného obstarávania."
Doterajšie odseky 13 a 14 sa prečíslujú na 14 a 15.
2. V čl. 1.1 sa vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. V § 23 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie: "(7) Po uverejnení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je verejný obstarávateľ povinný zverejniť na svojom profile aj dokumentáciu o výpočte predpokladanej hodnoty zákazky."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. 1.1 sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
11. V § 46 ods. 2 sa v poslednej vete slová "jedna ponuka" nahradia novým textom "jedna alebo dve ponuky".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Dámy a páni, ešte by som ozrejmil tretí bod nášho pozmeňujúceho návrhu. Ten sa dotýka § 46, v ktorom sa okrem iného, voľne povedané, píše, že ak verejný obstarávateľ nedostane viac ako dve ponuky, v preklade po slovensky, ak nemá tri ponuky, môže súťaž zrušiť. Počúvajte dobre. Ak nedostane tri ponuky, ale len dve, každé obstarávanie sa môže na Slovensku, príslušný obstarávateľ ho môže zrušiť. To znamená CT-čko v Piešťanoch dve ponuky, myslím si, že diaľnica D1 Hričovské Podhradie - Litavská Lúčka dve ponuky, kontrola transferov pri platbách palivovými kartami medzi NDS-kou a víťaznou firmou Paywell v súťaži dve ponuky.
To znamená, všetky tieto súťaže mohli príslušní obstarávatelia na základe § 46 zrušiť. Nestalo sa tak. Ale viete, čo sa píše v tom § 46 ešte? V tom § 46 sa píše, že ak bola iba jedna ponuka v súťaži, tak musí toto verejný obstarávateľ, ten, kto vypísal súťaž, zdôvodniť, prečo mal iba jednu ponuku a toto musí zverejniť vo vestníku verejného obstarávania, aby sme všetci vedeli, že prečo niekto mal iba jednu ponuku a cez to všetko vyhral. A ja hovorím, dobre, fajn. Prečo ale, keď má dve ponuky, to nemusí zdôvodňovať? A príslušní verejní obstarávatelia pri tejto vláde sa naučili robiť súťaže s dvoma ponukami. Lebo jednu ponuku treba zdôvodňovať, viete, a to tak zle vyzerá. Treba to zdôvodňovať, treba to zverejniť, prečo iba jedna ponuka. Nuž tak, organizujú sa súťaže, kde sú dvaja uchádzači. To už sa nemusí zverejňovať. Dvaja sa predsa len, povedzme si pravdu, ľahšie dohodnú na cenotvorbe, ako viacerí uchádzači.
Tak ja dávam spolu s kolegom Hudackým návrh, aby teda, keď sú nielen jeden, alebo nielen jeden, ale aj keď sú dve ponuky, aby to musel vysvetliť verejný obstarávateľ a zverejniť to takto, prečo mal iba dve ponuky. Naozaj si viem predstaviť situáciu, že na trhu sú iba dve firmy, ktoré robia špecifické práce, ale povedzme si úprimne, postupovali by sme takto, keby sme obstarávali v súkromnom sektore? Robili by ste tak viacerí z vás, keby ste niečo zabezpečovali pre svoju rodinu? Pre seba? Robili by ste to tak, že nechali by ste si vypracovať iba jednu ponuku alebo dve?
Skúste si spomenúť, keď chcete kúpiť auto, alebo chcete kúpiť pračku alebo ďalšie zariadenie do domu, ako postupujete? Máte internet, idete na rôzne stránky a hľadáte, chcem takú a takú napríklad pračku. Zadefinujete si podmienky, aké má spĺňať a následne hľadáte čo? Najvyššiu ponuku? Alebo najnižšiu pri dodržaní všetkej kvality? Všetci takto robíme, aj keď si kupujete zájazd v lete. Zadefinujete si, kde chcete ísť a na ako dlho chcete ísť, odkiaľ chcete letieť a potom nikto z vás nehľadá najdrahšiu ponuku, ale najlacnejšiu. Prečo pri verejnom obstarávaní, pri našich spoločných peniazoch takto nepostupujeme? Prečo posledné prípady ukazujú na to, že sa súťaž vypíše tak, aby ju spĺňalo čo najmenej uchádzačov? Najlepšie dvaja a následne elektronickou aukciou, ako pri cétečku v Piešťanoch, viete, prišla odpoveď: elektronickou aukciou bola vysúťažená tá cena. Nuž áno. Keď sú dvaja uchádzači, predpokladaná hodnota zákazky je 1 milión 600-tisíc, tak ju elektronickou aukciou vysúťažia tak, že dajú cenu nižšiu o 300 eur. Postupoval by niekto z vás takto aj doma? Určite nie.
Preto aspoň v tom treťom bode žiadame, aby keď pri jednej ponuke to dneska musí zdôvodňovať, tak nech to zdôvodňuje aj pri dvoch ponukách. To nie je žiaden pozmeňovací návrh, ktorý by rozvrátil zákon o verejnom obstarávaní. Pri trocha dobrej vôle by to mohlo prejsť a preto aj, pán spravodajca, žiadam, aby o tomto pozmeňujúcom návrhu bolo hlasované tak, že o bodoch 1 a 2 spoločne, lebo súvisia a o bode 3 samostatne, aby vládni poslanci SMER-u mali šancu aspoň takto drobne prispieť k tomu, že sa dozvieme, prečo, keď sú dvaja uchádzači, teda prečo len dvaja uchádzači sú v súťaži a takto sa všetci dozvieme.
Na záver mi dovoľte povedať, ak by neexistoval centrálny register zmlúv, ak by neexistoval vestník verejného obstarávania, nič z týchto posledných káuz, o ktorých dneska hovoríme, cétečko v Piešťanoch, diaľnica Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, kde je tunel, tunel Žilina na bežný kilometer trikrát predražený ako tunel, ktorý je sedem kilometrov odtiaľ. Firma PayWell, kto by o nej vedel dneska, ak by neexistoval centrálny register zmlúv, ktorý bol prijatý za vlády Ivety Radičovej ako najlepšie antikorupčné opatrenie? Na základe tohto centrálneho registra zmlúv a vestníka verejného obstarávania máme dneska tieto informácie a verejnosť má právo sa dozvedieť, kto podpisuje tu zmluvy v hodnotách niekoľko 100 miliónov a kto, aká firma je za tým. Niekedy sa to dozvieme, niekedy nie, že, pán minister? Nevieme, kto je majiteľom firmy Fleetpay. Štyri roky už z verejných zdrojov dostáva každý rok okolo 7,5 milióna. Na 13 rokov vyzerá, že má zmluvu na 140 miliónov. Takže ale predsa len vďaka centrálnemu registru zmlúv a vďaka vestníku verejného obstarávania tieto informácie dneska máme. Verejnosť má právo dozvedieť sa tieto informácie a preto vás prosím aj o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, spravodajca, dámy a páni, dôvodom na predloženie tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní sú obrovské hospodárske škody pri verejnom obstarávaní. Áno, musím potvrdiť, keď máme pri vláde stranu, jednu stranu, vládo-stranu SMER-u, hrozia pri verejnom obstarávaní neustále obrovské hospodárske škody. Prečo je tomu tak? Okrem iného preto, že tu chýba kontrola, kontrola verejných financií. Odkázala vám to Európska komisia v lete, keď pre nefungujúci audit eurofondov pozastavila vyplácanie, preplácanie eurofondov a niektoré nám už nezaplatí nikdy. Takzvané korekcie pre korupciu pri verejnom obstarávaní, pri verejnom obstarávaní jednotlivých operačných programov. Ako funguje kontrola NKÚ?
Dámy a páni, všimol si niekto, že v decembri bude tomu desať rokov, čo bol zvolený za predsedu NKÚ pán Jasovský? Všimol si niekto, že SMER obsadil funkciu dvoch podpredsedov NKÚ? Máme predsedkyňu ÚVO, ktorú nominoval SMER, podpredsedu ÚVO, ktorý bol okresným predsedom SMER-u a dnes je podpredseda ÚVO. Ako tu môže fungovať kontrola pri verejnom obstarávaní? Ešte šťastie, že tu máme povinnosť zverejňovať zmluvy v centrálnom registri zmlúv, čo zaviedla prvá vláda, teda vláda Ivety Radičovej. Toto je najlepší antikorupčný prostriedok, ktorý tu bol zavedený. Plus tu máme ešte vestník verejného obstarávania. Ak by sme nemali takto pod verejnou kontrolou, alebo týmto spôsobom cez centrálny register zmlúv a cez vestník, o kauzách, ktoré viedli aj ku tomu, že musel odstúpiť predseda Národnej rady pán Paška, ale aj ďalšie kauzy, ktoré sme spolu s kolegami prezentovali, nič by sme o týchto kauzách nevedeli.
Ja len dávam do pozornosti rok 2009, keď bola vysúťažená najdrahšia ponuka na elektronické mýto na Slovensku, firma SkyToll, ktorá bola drahšia o 200 miliónov, vtedy sme centrálny register zmlúv nemali. Dodneska nevieme, čo je v tejto zmluve a kto je majiteľom tejto firmy SkyToll a k akým zmluvným vzťahom sa Slovensko zaviazalo.
Ďalším dôvodom, pre ktorý predkladáte návrh zákona, sú schránkové firmy, ktoré využívajú benefity z verejného obstarávania. Ja si dovolím tvrdiť, že toto nie je najväčší problém verejného obstarávania na Slovensku. Verejné obstarávanie na Slovensku má zásadný problém v tom, že tu potrebujeme, aby tu bola transparentná, férová súťaž, aby viacerí účastníci vygenerovali najlepšiu cenu, ideálne čo najnižšiu cenu z verejných zdrojov pri dodržaní všetkých podmienok a kritérií. To znamená, aby dodržali kvalitu, ale čo za najnižšiu cenu. Ale ako sa to deje? A na kom to záleží, aby boli viacerí účastníci, ktorí vygenerujú najnižšiu cenu? No veľakrát to záleží na tom, kto vypisuje túto súťaž, ako zadefinuje podmienky, ako zadefinuje kritériá súťaží.
Preto, preto sme tu odvolávali pána ministra Richtera, že odporúčal firmu Star EU, aby cez ňu museli starostovia, primátori obstarávať eurofondy a firma Star EU mala spriaznenú firmu na verejné obstarávanie. A táto firma, cez túto firmu sa obstarávalo 70 zákaziek v objeme 66 miliónov. A táto firma nastavovala pravidlá a kritériá, na základe ktorých sa mohli jednotliví účastníci uchádzať o tieto verejné financie. Na tom veľmi záleží, kto vypisuje súťaž a ako ju vypisuje. A ja uvediem niekoľko prípadov z posledného obdobia, aj tie kauzy, ktoré boli spomínané.
Dámy a páni, prvou kauzou, ktorá spustila lavínu aj protestov verejnosti, ktoré bolo, ktoré sú aj dneska, aj v tejto chvíli a ktoré viedli aj k odstúpeniu Pavla Pašku, bolo cétečko v Piešťanoch netransparentne obstarávané. Ako je možné, že ten, kto vypisoval túto súťaž, nezadefinoval podmienky, okrem iného aj najvyššiu prípustnú cenu, alebo predpokladanú cenu? Dneska to v zákone o verejnom obstarávaní máme. Ten, kto vypisuje súťaž, vypisuje predpokladanú cenu. A tú predpokladanú cenu on nemôže vypísať tak, že sa udrie po bruchu, ako sa hovorí ľudovo. Tento musí tú predpokladanú cenu zistiť prieskumom trhu troma ponukami, ktoré si musí overiť, ktoré musí dokladovať úradu pre verejné obstarávanie. Tak je to dneska, tak sú dneska poúčaní tí, ktorí sú na školeniach pre spôsobilé osoby pri verejnom obstarávaní. Alebo potom má, keď sa to dotýka stavebných prác, stavebný rozpočet, ktorý by nemal byť starší ako jeden rok. Ak je stavebný rozpočet starší ako jeden rok, buď si dá urobiť nový rozpočet, alebo ho indexuje. Dámy a páni, toto KDH navrhovalo už pred troma rokmi aj Robertovi Ficovi. Volá sa to "benchmarking", kde ten obstarávateľ zadefinuje hranicu odkiaľ-pokiaľ sa bude obstarávať. A keď sa neobstaráva v týchto intenciách, tak tá súťaž má byť zrušená.
Ďalším príkladom, ktorý sa nebude dotýkať financií alebo predpokladanej hodnoty, uvediem príklad, ktorý som tu už v Národnej rade hovoril, išlo o firmu Obstarávateľ SK, ktorý obstarával pre ďalších verejných činiteľov objem zákaziek na geodetické práce v objeme 150 mil. eur. Tam boli tak zadefinované prísne kritériá a podmienky, že bežné geodetické firmy, ktoré by inak zvládli túto prácu, sa nemohli zúčastniť tohto obstarávania, lebo tam bola napríklad podmienka, že za posledné tri roky musia preukázať aj povolenie na letecké snímkovanie, ktoré geodetické firmy to majú. A ďalšie prísne kritériá, ktoré obmedzujú, aby sa verejných súťaží zúčastňovali ďalší uchádzači. Veľakrát sú tieto podmienky vypísané tak, aby boli našité na jedného účastníka, alebo, ako vidíme v posledných týždňoch a mesiacoch, sú ušité na dvoch účastníkov. Viete, prečo je to veľakrát tak, že sa na týchto súťažiach zúčastňujú dvaja uchádzači? Nuž preto, že keď súťaží iba jeden uchádzač, tak ten, kto vypísal súťaž, musí vo vestníku verejného obstarávania zdôvodniť, prečo bol v súťaži iba jeden uchádzač.
Dámy a páni, máme v zákone o verejnom obstarávaní aj paragraf, ktorý umožňuje verejnému obstarávateľovi, že keď nie sú v súťaži viac ako dvaja uchádzači, to znamená minimálne traja, preložené, má právo súťaž zrušiť. Toto mohli napríklad využiť v Piešťanskej nemocnici a mohli zrušiť cétečko, alebo mohli zrušiť súťaž NDS-ka na diaľnici D1 pri Žiline, kde boli v užšej súťaži iba dvaja uchádzači. Tender, ktorý sme spomínali aj s naším predsedom Jánom Figeľom pred týždňom na tlačovej konferencii, prečo úsek D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, kde boli iba dvaja uchádzači, nebol zrušený? Znova boli podmienky účasti na tejto súťaži vypísané tak, veľmi prísne podmienky, ktoré na jednej strane z odborného hľadiska odborníci povedia: no áno, nech to robia iba kvalitné firmy. Ale keď tie prísne podmienky vedú k tomu, že ani tie najkvalitnejšie firmy na Slovensku to samostatne nedokážu splniť, tieto súťažné podmienky, a musia sa spojiť do jedného veľkého konzorcia, ako chceme vygenerovať najlepšiu cenu pre slovenských daňových poplatníkov? Myslím si, že potrebujeme zadefinovať kvalitne podmienky a kritériá, ale nie tak, aby to bolo našité pre jedného alebo maximálne dvoch, ktorí sa hrajú na to, že robia súťaž. Lebo aj odpoveď z piešťanského cétečka prišla, že bolo vygenerované elektronickou aukciou, čo ešte chcete? Nuž áno, ak sú aj v elektronickej aukcii len dvaja uchádzači, tak dvaja uchádzači sa vedia teda dohodnúť aj na tom, aké ceny budú definovať. Preto som povedal, že najväčším problémom verejného obstarávania sú transparentné, férové súťaže, ktoré pri viacerých účastníkoch vygenerujú najlepšiu cenu. A tak sa to dialo za vlády Ivety Radičovej, za ministrovania Jána Figeľa na diaľniciach. Chodili do súťaží konzorciá, aj desiati, aj desať účastníkov tam bolo, aj dvanásti. A naozaj férovo súťažili.
Dámy a páni, to bude aj moja otázka na pána ministra. Pomenujem úplne konkrétne jednu kauzu, ktorá súvisí s verejným obstarávaním, súvisí so schránkovými firmami a ja sa vás, pán minister, konkrétne na tomto príklade, tak ako to Ján Amos Komenský hovoril, že treba, treba riešiť konkrétne príklady a tak to vysvetľovať, sa vás pýtam, či tento zákon, ktorý predkladáte, bude riešiť takéto prípady. Hovorím o firme Paywell, s ktorou NDS-ka 11. novembra podpísala zmluvu na to, že bude kontrolovať transfery, keď vodiči platia palivovými kartami za elektronické mýto. Táto firma vysúťažila pri dvoch teda ponukách, lebo bolo mi odkázané včera, že boli štyria uchádzači, nuž ale boli predložené iba dve ponuky. Táto firma vysúťažila cenu za to, že bude kontrolovať transakcie vo výške 6,75 % plus DPH.
Následne, to je tiež celkom zaujímavé z právneho hľadiska, táto firma 19. 11., o osem dní podpísala dodatok k tejto zmluve. Pán minister, vy ste nepredkladali zákon o verejnom obstarávaní a pán minister Kaliňák tu neustále hovoril: "dodatky budú zakázané". Ako je možné, že 11. 11. firma podpíše zmluvu a o osem dní podpíše dodatok? Bolo povedané, že dodatky budú musieť prechádzať Radou ÚVO. Za osem dní stihlo to prejsť Radou ÚVO? Ale poďme ďalej. To možno nie je na tom to najpodstatnejšie, ten dodatok. Mimochodom, ten dodatok znížil čiastku zo 6,75 % na 6,15 %, čo z pohľadu verejných financií je plus. Len sa pýtam, či, rok sa súťaží firma, podpíše sa zmluva a o osem dní sa podpisuje dodatok? Čo keby došlo ku navýšeniu? Neviem si to predstaviť.
Ale poďme ďalej k tým schránkovým firmám. Firma Paywell sídli na adrese Lamačská 22. Jej majiteľom je firma Cromwell, adresa Lamačská 22. Majiteľom firmy Cromwell je firma SVK Distribution, Lamačská 22 a majiteľom firmy SVK Distribution je firma EVOCK Limited Nikózia Cyprus. Nikózia Cyprus, v tej istej budove, na tom istom poschodí, v tej istej kancelárii sídlia firmy z portfólia finančnej skupiny J&T. Pýtam sa, tento prípad by postihoval zákon tak, ako ho predkladáte? Odhalil by, odhalil by túto schránkovú firmu? Pán minister, len tento mesiac ste s touto firmou podpísali zmluvu. Teda nie vy, pardon, vláda, teda NDS-ka, myslel som vládu, pardon, vládu. NDS-ka patrí pod ministerstvo dopravy a podpísali s nimi takúto zmluvu. Preto ako tu uvádzam ako príklad toho a preto sa na to aj pýtam takto verejne. Myslím si, že ako poslanec mám na to právo a vy môžte vystúpiť a môžete mi odpovedať.
Mimochodom, banky pri autorizačných centrách, ktoré kontrolujú platby platobnými kartami, si účtujú okolo 0,5 %, maximálne do 1,5 %. Rozdiel, pán minister, rozdiel 6,15 a keď aj zoberieme tú najvyššiu čiastku pri bankách 1,5, rozdiel na tomto obstarávaní za trinásť rokov je 100 mil. eur. Sto miliónov eur za trinásť rokov z verejných zdrojov, lebo NDS-ka má verejné zdroje, väčšinou používa verejné zdroje. Čiže sú to aj naše peniaze. Mimochodom, NDS-ku toho roku podľa ESA 2010 už musíme aj zahŕňať do verejných financií. To len pre tých, ktorí sú finančníci a predtým sa NDS-ka neustále tvárila, ale aj Železničná spoločnosť Slovenska sa tvárili, že ony nie sú naviazané na verejné zdroje a neboli započítavané napríklad ani do HDP, ale ani do nášho dlhu.
Myslím si, že tak to je správne, sú to štátne akciové spoločnosti a majú byť zahrnuté aj do HDP, aj do verejného dlhu, ale to je len drobná poznámka pre tých, ktorí sa zaujímajú verejnými financiami. Podstatné je to, že uviedol som príklad ani nie dva týždne starý, ktorý umožňuje firme, aby za trinásť rokov na Cyprus odtieklo 135 miliónov. Ak by to robili autorizačné centrá bánk, alebo možno obstarávateľ elektronického mýta, to sa mohlo samozrejme zahrnúť kedysi do zmluvy, ktorú prvá vláda Roberta Fica robila. Mohol to vykonávať tento prevádzkovateľ elektronického mýta. Mimochodom, tak to je v susednej Českej republike.
Pán minister, v súvislosti s týmto benchmarkingom, s tým, že určitým spôsobom verejný obstarávateľ, ktorý vypisuje súťaž, definuje predpokladanú cenu, máme pripravené pozmeňujúce návrhy, kde by sme chceli zadefinovať, akým spôsobom musí verejný obstarávateľ definovať túto čiastku a musí ju zahrnúť aj do dokumentov, ktoré budú zverejnené a budú k dispozícii aj pri kontrolách ÚVO. Určite na to potrebuje, máme aj ďalšie nápady v súvislosti s tým, ako vylepšiť zákon o verejnom obstarávaní tak, aby sa stal viacej transparentný, aby bol viacej pod dohľadom verejnosti, aby generoval nám viacerých súťažiacich. Tým netvrdím, že keď sú dvaja súťažiaci, že to musí byť a priori zlé. Naozaj, keď dvaja súťažiaci budú poctivo súťažiť a vygenerujú cenu, ja budem za, ale posledné prípady nám ukazujú, že sa to tak nedeje. Preto takéto pozmeňujúce návrhy pripravíme. Preto by som sa pridal ku tým kolegom, ktorí odporúčajú, aby medzi prvým a druhým čítaním bol určitý časový priestor, aby sa mohlo debatovať a vyprecizovať jednotlivé pozmeňujúce návrhy. A preto možno, pán minister, vás prekvapím, my v prvom čítaní tento návrh zákona o verejnom obstarávaní podporíme, lebo naozaj, každým dňom vznikajú pri vláde SMER-u národno-hospodárske škody pri verejnom obstarávaní.
Preto podporíme a budeme sa snažiť v druhom čítaní vylepšiť tento zákon, lebo myslíme si, že to, čo ste predložili, je pomerne dosť slabé aj voči schránkovým firmám.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán minister, roky počúvam a čítam, že ste hlavným ideológom SMER-u. Vždycky ste boli kdesi v úzadí, ale dneska svojím prejavom ste ma o tom presvedčili. Hlavne v závere svojho prejavu, keď ste zneužili pôdu Národnej rady na politické školenie mužstva, keď ste museli dvíhať ego vlastným spolustraníkom. Pán minister, toto si nechajte na stranícke schôdze. Keď sme včera všetci videli vyjadrenie vášho nominanta rapera Ega ku kauze piešťanského cétečka, všetci sme boli zhrození, ale obarení zostali aj vaši poslanci za SMER, nikto z nich nebol schopný povedať slovo, až na kolegu Martvoňa, ktorý ako-tak sa to snažil zachraňovať, ale ostatní kolegovia boli úplne obarení. Následne ste museli zvolať klub, kde za prítomnosti premiéra ste im museli dodať nejaké to ego, potom boli poslanci za SMER trošku aktívnejší. Dištancovali ste sa od rapera Ega. Ale mňa by zaujímalo, aj občanov by zaujímalo, kto nominoval rapera Ega do správnej rady piešťanskej nemocnice?
Pán minister, korupcia je rakovinou našej spoločnosti. Piešťanské cétečko, tá kauza je len vrchol ľadovca toho verejného obstarávania v zdravotníctve, ktoré tu niekto z pozadia riadi. Už aj občania vidia a pochopili, kto to tu riadi. Občania majú dosť zdravého rozumu, aby sa vedeli rozhodovať a rozhodnú sa už aj v najbližších komunálnych voľbách, kde pevne verím, že tento svoj názor vám dajú jasne hlasovaním najavo.

Pán minister, vo svojom vystúpení ste znova spomínali kauzu Star EU, za ktorú sme vás pred týždňom odvolávali, dneska odvolávame premiéra, to znamená celú vládu pre rozmáhajúcu sa korupciu, a toto bol typický príklad korupčného klientelistického prístupu.
Chcem sa vás spýtať, pán minister, ani počas tej schôdze pred týždňom, ani dneska som sa nedozvedel, odporúčali ste firmu Star EU starostom a primátorom na východnom Slovensku, alebo nie? Akým zázrakom, akým vplyvom táto firma následne vyhrala 70 súťaží pri 70-ch účastiach? Každý, kto chcel eurofondy, musel ísť cez túto firmu, lebo generálny sekretár strany SMER za prítomnosti premiéra odporúčali túto firmu. Následne cez personálne prepojené firmy, ktoré obstarávali tieto stavebné zákazky, sa obstarávalo, objem stavebných prác v objeme 66 mil. eur. Sú tu jasné indície z podozrenia z korupcie.
Pán minister, my tu nemáme trestnoprávnu kompetenciu na, to majú iné orgány. A aj tento prípad bol na tieto orgány posunutý. Ale my tu voči vám a dneska voči celej vláde vyvodzujeme politickú zodpovednosť. A toto je prístup aj inde vo svete, že nie až keď je dokázané trestnoprávne konanie niektorých politikov, ale už pri podozrení, pri indíciách títo vyvodia politickú zodpovednosť a odstúpia. Tak to bolo v prípade Lotyšska, keď spadla budova a odstúpil premiér, pretože tam zahynulo 54 ľudí. Toto je vyvodenie politickej zodpovednosti.

Pani podpredsedníčka, rokujeme už 18 hodín. Myslím si, že všetci by sme už potrebovali psychohygienickú prestávku, preto v mene klubov strany MOST – HÍD, KDH, SDKÚ – DS dávam návrh na zvolanie poslaneckého grémia.

Chcel by som moju faktickú využiť aj na to, že, pani podpredsedníčka, chcel by som vás upozorniť na to, že znova nejde priamy prenos rokovania Národnej rady.
Vývar alebo provízia, o ktorej ste hovorili, pán kolega Matovič. Nuž naozaj ak by sme tu mali dôkazy, podáme trestné oznámenia orgánom činným v trestnom konaní na prokuratúru, ale my sme Národná rada Slovenskej republiky, politik, minister musí zniesť aj politickú zodpovednosť. Na to my tu sedíme už vyše 12 hodín, preto tu my dneska sedíme. My tu vyvodzujeme politickú zodpovednosť, nie trestnoprávnu, na to sú iné orgány. A bežne vo svete sa politická zodpovednosť vyvodzuje za takéto prehrešky, za podozrenia, za indície z korupcie verejných činiteľov. A sú tu tie indície, stavebné náklady podľa vás 800 mil., podľa nás 400 mil., keď sa natiahnu na 3,7 mld. Vedľa vás sedí minister financií, ktorý povedal, že Slovensko nemá na viac ako na splácanie PPP projektov vo výške 260 mil. A ako ste chceli financovať D1 od Žiliny po Prešov? Spolu pokiaľ ide o nitriansku R1, o ktorej sa tu celý čas bavíme, by sme tak platili ročne koľko, pán minister? Povedzte to občanom. Je to 800 mil., 850 mil. ročne?
Mimochodom, keď hovoríte o tom, aby politik niečo sľúbil a aj dokončil, v roku 2007 ste na tlačovej konferencii spolu s premiérom sľúbili, že diaľnica do Košíc bude v roku 2010. Do roku 2010 ste aj vládli, tento sľub ste nesplnili. Čo ešte robíte na poste ministra aj spolu s premiérom? Preto vás odvolávame dneska.

Hneď na úvod. Debnenie mostovky v Kurimanoch bolo rozpočtované na 400-tisíc eur. Pán minister Vážny, naštudujte si to.
Teraz, pán kolega Matovič, v tej tabuľke, ktorú ste spomínali, áno, je správna, chýba jedna položka. A to je provízia pre tých, čo podpísali ten PPP projekt. To je to, o čom nevieme, ale čo všetci tušíme. A sú na to aj indície. A preto toľkokrát keď tento PPP projekt kritizujem v pléne Národnej rady ja alebo aj vy keď ho kritizujete, tak tu je taká obrovská nervozita, taká obrovská nervozita a všetci, pán Choma, pán Blanár, teraz pán Vážny nervózni sú. Prečo sú takí nervózni, keď to bolo také čisté? Podľa nich 800 mil. natiahli na 3,7 mld. Podľa nás 100 mil. to mohlo stáť a oni to natiahli na 3,7 mld. eur. Tá prevádzková cena diaľnice je 9 mil. až 10 mil. eur. Áno, je to podľa terénu. Pri Nitre je ten terén, pán Daniš, jednoduchší ako pri Žiline, pri Levoči. Čiže ešte tá cena mohla byť nižšia. Ale, dobre, počítajme tu 9 mil. až 10 mil. za kilometer.
Pán Vážny hovoril, alebo vy ste hovorili, že nestihlo by sa to dokončiť pred voľbami. No R1, pán Vážny, vám to pripomeniem, dokončil pán minister Figeľ, lebo ste hovorili, že dokončite, skolaudujte to. Nuž dokončil, skolaudoval to, dokonca vás na to aj vás pozval, čo vy nikdy nedokážete urobiť.
A k tomu, že to bol najlepší projekt vyhodnotený nejakým fórom európskym. Nuž bol to najlepší biznis, najlepší projekt pre zahraničného investora a pre banky. Ja tomu hovorím, že to bol biznis storočia, ale veľmi nevýhodný pre slovenských občanov.

Vážený pán minister, vy ste povedali hneď na úvod, že stavebné investície na stavbe PPP projektu pri Nitre boli niečo cez 800 mil. eur. Pán minister, podľa tohto, čo ste povedali, kilometer by vyšiel na 17 mil. eur. Pre kolegov zo strany SMER stavebné náklady, európske ceny sú zhruba na polovičnej úrovni toho, čo povedal pán minister, zhruba na 10 mil. eur, nie 17 mil. To znamená, keby sme to stavali cez eurofondy, tento úsek by stál 460 miliónov a my by sme z toho platili zhruba 15 %, čo aj s nejakými poplatkami by vyšlo na 100 mil. Ešte raz vám to zopakujem. Táto cesta by slovenských občanov vyšla na 100 mil. eur. To je menej, ako je jedna splátka, ktorá je, mimochodom, 125 mil. A je to krát 30 rokov. Vyšlo by nás to na menej, ako je jedna splátka 125 mil. krát 30 rokov, teda spolu 3,75 mld. Ešte, pán minister, chcete obhajovať, ako ste podľa vás stavebné náklady 800 miliónov natiahli na 3,7 mld.? Ja hovorím, 400 mil. ste natiahli na 3,7 mld.? Aj to je len preto, že minulého roku sa vám podarilo zmeniť cenu peňazí? Pôvodne to bolo 130 mil. krát 30 rokov, spolu teda 3,9 mld. Pravda napísala, že to bol predražený projekt o 2,5 mld. Ja tvrdím, že dokonca to znamenalo 3,5 mld., ale môžeme sa baviť o cene peňazí, od 3,5 mld. do 2,5 mld. predražený projekt, menej ako jedna splátka nás to mohlo stáť, pán minister. Všetky ďalšie úseky od Žiliny po Prešov, po Košice ste chceli stavať cez PPP projekty.

Pán premiér, na úvod svojho vystúpenia ste hovorili, že pri odvolávaní pána Richtera sme nedali argumenty, alebo že argumenty boli slabé. Pán premiér ohradzujem sa voči tomu, len ja vo svojom vystúpení som dal množstvo faktov a argumentov na to, prečo má byť pán Richter odvolaný pre kauzu Star EU, keď odporúčal ako generálny pokladník strany SMER v roku 2008, aby starostovia spolupracovali s touto firmou. A následne každý, kto chcel získať európske fondy, musel ísť cez túto firmu. A táto firma cez personálne prepojené firmy obstarávala objem stavebných prác za 66 mil. eur. Je tu podozrenie s klientelizmu a korupcie za 66 mil. eur. Vo svojom vystúpení nevyvrátili ste mi ani vy, ani pán Kaliňák, ani pán Richter tieto fakty a argumenty. A vraj táto schôdza že je zvolaná pre komunálne voľby? Pán premiér, nepodceňujte ľudí na Slovensku. Ľudia na Slovensku majú dosť zdravého rozumu, aby vedeli, ako vo svojej obci a meste majú voliť v komunálnych voľbách. Pán premiér, ja sa každý deň stretávam s občanmi na stretnutiach pred komunálnymi voľbami, ľudia vidia, že predražené CT-čko v Piešťanoch je len špička ľadovca korupcie vo verejnom obstarávaní v zdravotníctve, je to arogancia moci, ktorú vám ľudia spočítajú už v týchto komunálnych voľbách.