Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

4.12.2013 o 18:18 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.3.2014 17:54 - 17:56 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Jarjabek, musím sa stotožniť so všetkým, čo ste povedali vo svojom vystúpení. A chcem v zásade nadviazať na niektoré slová hlavne zo začiatku vášho vystúpenia. Ja si fakt nemyslím, že by niekto očakával, že KDH podporí kandidáta strany SMER. KDH je vždy principiálne, a preto si za koaličného partnera zoberie napríklad SaS, ktorá bojuje proti všetkým princípom, na ktorých je postavená politika KDH. A to považujem za úplne prirodzené, lebo ak má niekto schizofréniu, tak v takomto prostredí sa najlepšie cíti.
Ale nechcem byť vo svojom príspevku útočný, chcem povedať, že vážim si, že tento návrh ústavného zákona predkladá pán poslanec Hrušovský za KDH, lebo ak by ho predkladal taký kolega, ako je pán poslanec Brocka, najskôr by obvinil, znevážil, pošpinil spolupredkladateľa a potom by žiadal, už ako veľakrát sa stalo, podporu spolupredkladateľa, ktorú považuje za úplne samozrejmú. Niekedy si dokonca myslím, že niektorí kolegovia poslanci považujú za najlepšie predkladať návrhy ústavných zákonov sami, lebo to vypovedá o veľkosti ich myšlienok, teda o veľkosti myšlienok predkladateľa, na ktoré ostatní kolegovia pravdepodobne nedorástli. A to znamená, že je zbytočné sa uchádzať o ich podporu. Toto je politika, ktorá, si myslím, je absolútne krátkozraká a nemala by mať miesto v civilizovanom parlamente.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.12.2013 18:37 - 18:49 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu vydržali do týchto neskorších hodín. Dovoľte mi, aby som vystúpil k návrhu rozpočtu tak, ako zvyknem vystupovať každý rok, a predovšetkým sa budem dotýkať financovania obcí a miest.
Dovoľte na začiatok niekoľko čísel. Po úpravách rozpočtu vychádzajú príjmy pre obce v roku 2014 navrhované vo výške 1 mld. 815 mil. eur, z toho daň z príjmov fyzických osôb, čiže podielová daň vo výške 1 mld. 308 mil. eur. Ak to porovnáme s rozpočtom na rok 2013, kedy boli celkové príjmy 1 mld. 733 mil. a daň z príjmu fyzických osôb 1 mld. 256 mil., vidíme, že na rok 2014 je plánované oproti roku 2013 nárast daňových príjmov pre obce a mestá vo výške 4,7 %, z čoho podiel na tomto zvýšení pri dani z príjmu fyzických osôb je 4,18 percenta. Takže tak konštatujeme, dochádza k medziročnému navýšeniu daní zo štátu v prospech obcí a miest zhruba o 4,2 percenta.
Ak sa pozrieme ale na tieto veci, tak musím povedať, že prežili sme relatívne búrlivé obdobie v miestnej samospráve, predovšetkým uplynulé dva mesiace, kedy sa hovorilo o návrhu štátneho rozpočtu, o návrhu zákonov, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom. Boli v zásade hektické. Veľa mojich kolegov a kolegýň vyjadrovalo nesúhlasné stanoviská. Ja si dovolím povedať, že často z neznalosti veci, ale často aj preto, že obce a mestá relatívne zažívajú obdobie finančných suchôt od roku 2009 a blíži sa volebný rok 2014, kedy každý z budúcich alebo opätovne kandidujúcich primátorov a starostov chce naplniť svoj rozpočet na rok 2014 a preukázať v roku 2014 aj reálne hmatateľné výsledky.
Ja len musím konštatovať, že napriek všetkým tým udalostiam, ktoré prebehli v uplynulých mesiacoch, musíme konštatovať, že nastal pozitívny posun v prípade zmiernenia tvrdosti ustanovení v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a odkladný účinok do roku 2017 vytvára dostatočný časový priestor na to, aby sa obce a mestá prispôsobili. Zároveň sa predlžuje možnosť vykonávania negatívnych zmien v rozpočtoch z 30. júna na 31. august, čo je opätovne dobrá správa. Došlo k zmenám pri úprave zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku. Došla zmena v prípade zákona o odpadoch s pozitívnym dopadom na všetky obce a mestá oproti navrhovanému stavu.
Ak by sme si pozreli ďalšie veci, musíme konštatovať, že v plnom rozsahu bola splnená požiadavka ZMOS na dodržanie ustanovenia nariadenia vlády č. 668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov podľa počtu obyvateľov obce v pôvodnom znení. Tu sa ale musím pristaviť a musím upozorniť aj pána ministra, aj ctené kolegyne, kolegov, na riziká, ktoré vyplývajú z toho, akým spôsobom sa stanovuje počet obyvateľov obce. Nakoľko v tejto chvíli je počet obyvateľov obce stanovovaný zo sčítania ľudu v roku 2011 plus prirodzené úbytky a nárasty od tohto obdobia, musím povedať, že máme aj druhú evidenciu, ktorá sa volá Register obyvateľov Slovenska, ktorý je vedený ministerstvom vnútra, a objavujú sa značné disproporcie medzi jednotlivými počtami obyvateľov, ktoré vyplývajú zo sčítania ľudu a ktoré sú vedené v registri obyvateľov. Ak sa pozrieme úplne reálne na evidenciu, ktorú si vedú mestá a obce napríklad pri voličských zoznamoch, ktoré sú možno niekoľkokrát do roka aktualizované, v roku 2014 budú určite niekoľkokrát do roka aktualizované, tak zistíme, že v týchto evidenciách sa nám objavuje tretie číslo počtu osôb. A myslím si, že tento stav je dlhodobo neudržateľný. A chcel by som poprosiť aj ministra financií, aj ministra vnútra Slovenskej republiky o súčinnosť, aby sme dostali východiskovú bázu pre určovanie podielových daní tak, aby bola korektná, aby zodpovedala skutočnosti, aby odzrkadľovala skutočný počet obyvateľov v jednotlivých obciach a mestách.
Celé obdobie, predchádzajúce schvaľovaniu rozpočtu, sa niesla otázka zvýšenia podielu podielových daní zo 65,4 % pre obce a mestá na 70,3 percenta. Ja opätovne musím povedať, ak zaznieva z radov opozície kritika na konsolidáciu verejných financií vládnou stranou v roku 2014, tak sa chcem spýtať, na úkor koho v roku 2011 konsolidoval financie Ivan Mikloš, keď znížil daň z príjmu fyzických osôb, podiel dane pre obce a mestá o 5 percentuálnych bodov?
Už vtedy som upozorňoval, že rozpočet verejnej správy zahŕňa štátny rozpočet a rozpočty obcí a miest a zníženie podielu obciam a mestám znamenalo konsolidovanie štátneho rozpočtu na úkor obcí a miest. To znamená, ak títo páni dnes kritizujú túto vládu, tak pripomínam im, že oni sa chovali absolútne nezodpovedne a konsolidovali na úkor niekoho iného, čo sa vždy robí veľmi dobre.
Ja si veľmi vážim a v zásade je kladne hodnotené kolegami starostami a primátormi, že došlo k navýšeniu zo 65,4 % na 67 % pri podielových daniach. A tak isto veľmi pozitívne je vnímaný prísľub, že v priebehu roku 2014 - 2015, to znamená podľa toho, ako to budú okolnosti dovoľovať, dôjde k navýšeniu podielových daní opätovne na hranicu 70,3 % tak, ako to bolo v minulosti.
Samozrejme, že tento rozpočet má aj riziká. Ak chcem vystupovať objektívne, musím povedať, že tento rozpočet má pre obce a mestá aj riziká. Prvým rizikom je medziročný rast príjmov z dane z príjmov fyzických osôb, kde tento nárast predpokladá zvyšovanie miezd a predpokladá pokles nezamestnanosti, lebo jedine v tomto prípade môže dôjsť k výnosu z tejto dane.
Druhé riziko, ktoré sa objavuje v rozpočte, je riziko, ktoré je zohľadnené pri predaji majetku obcí a miest. Treba povedať, že v roku 2014 je to riziko z dôvodu, že stále prebieha kríza pri predaji majetku a jednoducho, ak dôjde k predaju majetku, buď sa predá pod cenu, čo nie je výhodné pre obce, mestá, ani pre spoločnosť, alebo v druhom prípade sa nepredá vôbec.
Existuje tu jedno riziko, ktoré sa týka metodiky ESA 95 v roku 2014 a tým celkového deficitu štátu v roku 2014, ktoré spočíva v tom, že obce a mestá niekoľko rokov šetrili, mali prebytkové rozpočty a ťažko sa dá predpokladať, že starostovia, primátori, ktorí budú kandidovať vo voľbách, sa budú chovať zodpovedne smerom k štátnemu rozpočtu, to znamená, nechajú prebytky potenciálne pre svojich nástupcov a nepreinvestujú ich v roku 2014, aby nechali za sebou nejakú vizitku, ktorá bude pomníkom ich pontifikátu. Všetky tieto veci sú absolútne korektné, nebude porušený žiaden zákon, len upozorňujem, že tu môže dôjsť k významnejšiemu míňaniu peňazí obcami a mestami nad hodnotu 252 mil. eur, ktorá je prognózovaná v rozpočte.
A posledná otázka, ktorú chcem vo svojom vstúpení povedať, že oceňujeme, že zvýšenie podielových daní znamená pokrytie tarifných platov zamestnancov školstva, znamená pokrytie tarifných platov zamestnancov obcí a v zásade sa dá povedať, že všetky tieto finančné požiadavky, ktoré boli pôvodne v rezerve vlády, sa cez zvýšenie podielu dane z príjmov fyzických osôb presunuli do nárokovateľnej položky a v zásade vykrývajú všetky požiadavky, ktoré vyplývajú zo zmien zákonov.
Ak by som v závere mal skonštatovať, či je tento rozpočet pre obce a mestá pozitívny alebo nie, musím úplne objektívne konštatovať, že dochádza k nárastu rozpočtu, čo za pozitívne považujem, že dochádza k úprave niekoľkých zákonov, ktoré sa týkajú obcí a miest a ich financovania, čo za pozitívne považujem. A verím, že súčinnosť, ktorá bola v uplynulom období pri príprave zmien zákonov, ale aj pri príprave rozpočtu, zostane tejto vláde aj naďalej, lebo riešenia sa dajú hľadať najlepšie za rokovacím stolom, keď majú obce a mestá na druhej strane partnera, čo v tejto chvíli majú, a nie na uliciach a na barikádach, lebo tam väčšinou dôjde k zatknutiu oboch partnerov a riešenie sa neprijme.
Takže hodnotenie, či si vieme predstaviť viac peňazí alebo nie, určite si vieme predstaviť aj viac peňazí do rozpočtu obcí a miest, ale musím konštatovať, že z toho možného, čo sa dalo získať, sme získali pravdepodobne všetko, možno aj troška viac.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 4.12.2013 18:18 - 18:23 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Pán kolega, z tých vecí, ktoré ste tvrdili, vaše vystúpenie úplne zapadá do poslania opozície, ktorá má vyslovovať pochybnosti o konaniach, ktoré prichádzajú z druhej strany. Pán kolega predkladateľ úplne jasne povedal, že jednáme v dobrej viere a že nevidíme tam žiadne nekalé úmysly, ktoré by zo strany Slovenského olympijského výboru prichádzali do úvahy. Vy ste vo svojom vystúpení pomenovali veci, že aj v súvislosti so slovenskou účasťou na spoločnej olympiáde, potenciálnej spoločnej olympiáde s Poľskom má Slovenský olympijský výbor malé priestory na to, aby prijímal zahraničné delegácie a mal zodpovedajúce reprezentačné sídlo. Vy ste pomenovali aj zo svojich skúseností zo zahraničných ciest, na ktorých ste sa zúčastnili, že je potreba vybudovania olympijského múzea na Slovensku a túto vec ste niekoľkokrát zopakovali na rokovaní školského výboru. Zhodli sme sa na tom, že je to skutočne tak.
Ak neexistuje dostatok finančných prostriedkov, čo ste niekoľkokrát vo svojom vystúpení zdôraznili, tak potom sa pýtam: Ak treba predať Slovenskému olympijskému výboru majetok, ak nemá peniaze na jeho dobré spravovanie, tak kde zoberie peniaze na jeho kúpu, opravu a dobré spravovanie? Ako ja, ja tejto logike vcelku, vcelku nerozumiem. Potrebuje šport aj slovenský olympijský šport podporu? Podľa môjho názoru potrebuje, aj keď som zástancom toho, že väčšiu podporu potrebuje mládežnícky šport, lebo to by sme mali predovšetkým podporovať, ale zhodneme sa aj v súvislosti s plnením reprezentačných povinností a reprezentácie Slovenska, že je potrebné mať aj tieto investície.
Pán poslanec Mikloško, vy ste takisto spochybňovali a dávali ste do súvislosti správu majetku štátu, ktorý môže byť prevedený potenciálne do správy Slovenského olympijského výboru, do súvislosti s majetkom bývalého SZM, ktorý sa podľa vašich slov úplne roztratil, aby som to povedal veľmi slušne. No ja vám musím povedať, že máte pravdu sčasti, významná časť tohto majetku skutočne odplávala do nenávratna, ako možno by bolo zaujímavé sa pozrieť, v ktorých časových obdobiach, kto bol vtedy pri vláde a akým spôsobom sa podieľal na ochrane tohto, tohto bohatstva. Ale musím vám povedať, že nemáte pravdu celkom preto, lebo aj dnes existuje nadácia Intenda, ktorá zabezpečuje mládežnícke aktivity a ktorá má vo svojom portfóliu organizáciu, ktorá sa volá Hotely a mládeže Slovenska, ktorá spravuje ešte časť tohto majetku a všetky výnosy z tejto činnosti slúžia na podporu mládežníckeho hnutia na Slovensku, mládežníckych organizácií, ktoré, ktoré sú registrované, požiadajú o podporu. Sú tam také veci, o ktoré sa vedú súdne spory, ako je YMCA a niektoré ďalšie veci, ale treba povedať, že tí ľudia, ktorí to dnes spravujú, spravujú to transparentne, všetko je zavesené na internete a bojujú aj v súdnych sporoch preto, ak bol majetok daný do rúk nie celkom podľa nášho názoru legálne a je predpoklad súdnych sporov, že by mohli byť vyhrané, tak tieto súdne spory sa s tými nadobúdateľmi vedú. Takže tá, tá pravda nie je celkom taká, ako ju hovoríte, a preto by som to nedával do súvisu.
Pri každej činnosti, keď narábate s majetkom, sú veľmi veľké ľudské nutkania, aby si na tom niekto prilepšil. Ale ja verím, že ak sa budú dodržiavať predpisy, ktoré sa týkajú správy majetku štátu, a garantujem, že sa dodržiavať počas pôsobenia tejto vlády budú, a pokiaľ si zoberiete, že existuje vyhláška o opatreniach pri správe majetku štátu napríklad aj v kompetencii ministerstva školstva, tak bude sa postupovať presne podľa týchto predpisov. A pokiaľ sa bude podľa nich postupovať, tak nakladanie s týmto majetkom bude transparentné, a pokiaľ dôjde k prevodu majetku štátu, tak to bude musieť byť takisto normálnym transparentným spôsobom, tak ako sme pred chvíľočkou hlasovali o inom, o prevode majetku štátu do správy z jednej organizácie na druhú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 4.12.2013 17:58 - 17:59 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona vytvára zákonný predpoklad možnosti spravovania majetku štátu Slovenskému olympijskému výboru ako právnickej osobe v súlade s § 1 ods. 1 zákona o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Slovenský olympijský výbor ako správca majetku štátu, ktorému bol tento zverený do správy, bude môcť tento majetok používať iba na plnenie svojich úloh a v súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Chcem povedať, že k predloženému návrhu zákona vo výbore bol predložený aj pozmeňujúci návrh, ktorý je predmetom spoločnej správy, o čom bude hovoriť spravodajca, a úlohou tohto, ak budú prijaté tieto pozmeňujúce návrhy, je úprava, ustanovenie, zosúladenie súčasného stavu, pokiaľ ide o olympijský emblém, ktorý je schválený Medzinárodným olympijským výborom, sa dáva do súladu so znením zákona o olympijskom výbore.
Pán predseda, toľko k odôvodneniu návrhu zákona. Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 4.12.2013 15:15 - 15:15 hod.

Ľubomír Petrák
Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, iba štatistika, v rozprave vystúpilo deväť poslancov, bolo podaných päť pozmeňujúcich návrhov a nebol podaný žiaden procedurálny návrh. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2013 14:45 - 14:47 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega Fronc, najskôr budem s tou poslednou vecou, ktorá sa týka prevodu majetku v Košiciach. A chcem povedať, že tento pozmeňovák sa nedotýka 30 zákonov, ten pozmeňovák sa dotýka iba vysokoškolského zákona a v zmysle legislatívnych pravidiel je potrebné vymenovať v tej úvodnej vete všetky novelizácie vysokoškolského zákona, ktoré boli od jeho prijatia schválené. Takže tých 30 zákonov je, alebo viac ako 30 zákonov je vyše 30 noviel vysokoškolského zákona, ktoré boli. Je to pravda, ako za týmto si stopercentne stojím, ten pozmeňovák som robil, takže viem, čo je tam napísané a môžme si to hocikedy prejsť a verifikovať.
Pokiaľ ide o otázky zatiahnutia rodičov do života škôl, ale ja nespochybňujem a nikdy som nespochybňoval, že princíp samosprávnosti v školstve alebo princíp vstupu aj rodičov, aj zamestnancov do riadenia škôl by bol princíp, ktorý je nejakým spôsobom zlý alebo chorý. Moja otázka znie, akým spôsobom tento princíp napomohol k zvyšovaniu kvality základného školstva. A tu si dovolím tvrdiť, áno, je to prejav demokracie, nespochybňujem, ale nijakým zásadným, významným spôsobom nenapomohol k zvyšovaniu kvality základného školstva a vidíme to na výsledkoch. Presne tak isto ako normatív. Sú to prvky, ktoré sú symbolom, ale sú to prvky, ktoré neznamenajú zvyšovanie kvality, o ktorú nám ide.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2013 14:37 - 14:39 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, začnem asi reformami, ktoré prebehli v školstve, o ktorých hovoril pán poslanec Fronc. Školské rady, normatív. Spýtam sa, akým spôsobom školské rady zasiahli do kvality výuky na základných školách? Ako je to prvok demokracie, ale nie je to prvok kvality a to si dovolím povedať úplne nahlas a za svojím vyjadrením si stojím. Áno, ak budete hovoriť o normatíve, zrovnoprávnil financovanie škôl, lebo na druhej strane normatív v dnešnej podobe robí z dieťaťa tovar, o ktorý sa škola usiluje a tým spôsobom nezakladá predpoklady pre zvyšovanie kvality výuky. Ak si pozriete výsledky PISA, tak jednoznačne povie, si môžme povedať, že je klesajúci trend kvality výuky na Slovensku aj po zavedení normatívu, a nechcem, nechcem povedať, že v súvislosti so zavedením normatívu, lebo tam by som asi bol nekorektný, ale je klesajúci trend výuky. To znamená, ako zásadne pomohol normatív na zvyšovanie kvality výuky, čo je naším hlavným cieľom?
Pán poslanec aj Simon, aj Bugár, dedina stratí zrušením základnej školy pilier. Áno, ja s vami súhlasím, ja som povedal, bol som zriaďovateľom ako starosta málotriednej školy a zrušil som ju, ako považujem to za stratu pre obec, ale ak by som sa po desiatich rokoch alebo s odstupom desiatich rokov mal rozhodnúť, tak sa rozhodnem opäť rovnako, lebo aj pre tie deti je to lepšie. Ja rozumiem tomu, že na národnostne zmiešanom území je tá otázka trošku ťažšia a vy máte trošku ťažšie rozhodovanie. Tomu rozumiem, ale napriek tomu tvrdím, že ten krok bol správny a týmto krokom by sme mali ísť. A či ministerstvo poruší zákon? Je tu prechodné obdobie dvoch rokov, dokedy by sa starostovia mali pripraviť na tento systém a v období týchto dvoch rokov je tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 4.12.2013 14:17 - 14:31 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja som sa rozhodol, že budem vystupovať možno aj takto po častiach v rozprave, aby sme neboli obviňovaní, že sa vyhýbame nejakej konfrontácii názorov a polemike. Lebo ja súhlasím s opozičnými kolegami, ktorí hovorili, že školstvo je taká oblasť, kde by malo dôjsť k väčšinovému názoru a školstvo nemôže podliehať módnym zmenám pri každej zmene vládnej garnitúry.
Ako ak sa pán poslanec Hlina pýta, čo je v záujme našich detí, v záujme našich detí je kvalitné vzdelanie, aby sa deti mohli uplatniť vo svojom budúcom živote. Ale v záujme detí je aj to, aby sme sa dohodli na riešeniach, aby sme netrvali tvrdošijne na svojich pozíciách a aby neboli zásadné zmeny školstva každé štyri roky, lebo ten systém je destabilizovaný. Ak by sme si možno postavili otázku, kedy došlo k nejakým negatívnym zmenám, no ja si dovolím tvrdiť, že systém školstva, ktorý bol ešte za bývalého režimu, systém ako taký bez ideologických nánosov alebo prílepkov bol veľmi funkčný a veľmi dobrý systém od jaslí cez materské školy, základné školy, stredné školy, vynikajúce učňovské školstvo a pokračovalo to aj kvalitnými vysokými školami. Každá reforma školstva v zásade, ktorá prebiehala od ´89. roku, niečo z tohto systému odkrojila a, žiaľ, odkrojila negatívnym spôsobom a málokedy to bolo niečo, čo by bolo veľmi pozitívne.
Mňa najviac dvihol zo sedadla pán poslanec Poliačik svojím vystúpením. A ja som možno zareagoval aj veľmi emotívne, ale považujem za potrebné opätovne povedať: Drvivá väčšina učiteľov na slovenských školách berie svoje pôsobenie na týchto školách ako povolanie, nie ako zamestnanie, kde za štyri hodiny cviknú kartu a idú domov. Ako ja si myslím, že títo učitelia si zasluhujú úctu a zasluhujú si aj to, aby sme pre nich vytvorili dostatočné materiálne, finančné aj ďalšie podmienky na to, aby mohli kvalitne vzdelávať naše deti. Lebo zaslúžia si to jednak oni, zaslúžia si to naše deti a je to naša budúcnosť.
Môžme debatovať o málotriedkach. Viete, ja som takej zásady, že dobré je, keď hovoríte o tom, o čom viete alebo vieme, lebo týka sa to aj mňa. Ja som tak isto ako pán kolega Simon absolvoval málotriednu školu jedna až päť. Chodil som potom do plne organizovanej základnej školy, kde bol skok z desiatich detí v málotriednej škole do triedy s tridsiatimi dvomi deťmi v šiestej triede. Bol som zriaďovateľom málotriednej školy ako starosta obce. Túto školu som v roku 2002 zavrel z ekonomických dôvodov, lebo som nevidel budúcnosť takto fungujúcej školy. Zatváral som ju pri počte žiakov štyri. A hovorím, áno, obec je ochudobnená o určité kultúrne hodnoty, lebo s tými deťmi a so školou sa rozvíjala knižnica, boli programy, tá obec žila bohatším kultúrnym životom. Ale zase na druhej strane musím povedať, že považujem aj s odstupom desiatich rokov svoj krok z pozície starostu obce ako za správny. Ak by som sa mal rozhodovať, či tú školu zatvorím, alebo nezatvorím, tak opätovne by som ju zatvoril, lebo tadiaľto vedie cesta smerom do budúcnosti. Ale pritom jedným dychom dodávam, že vyzývam k veľkej opatrnosti pri zatváraní málotriednych škôl, predovšetkým na jazykovo zmiešaných územiach, lebo je to citlivá aj politická otázka, kde treba fakt citlivo jeden prípad od druhého odlišovať a postupovať úplne individuálne.
Ak by sme ale povedali, koľko je základných škôl vo veľkostnej kategórii do 13 žiakov, máme 110 základných škôl, kde je menej ako 13 žiakov. Máme 248 základných škôl, kde je od 13 do 24 žiakov. To sú čísla, ktoré sú v zásade neuveriteľné, ale je to takto. Najmenší počet žiakov v základnej škole je dva. Dámy a páni, dvaja žiaci v základnej škole je najmenší počet žiakov. To znamená, že to už je úplne individuálna forma výuky, ktorá nemá žiadnu logiku. Ak niekto trvá z takého alebo onakého dôvodu, znovu opakujem, počet žiakov dva nemá žiadnu logiku a túto školu treba jednoducho zavrieť.
Môžme sa baviť o tom a ako načrtol pán poslanec Poliačik, že kde je, či je problémom počet škôl. No ja si dovolím tvrdiť, že v prípade základných škôl ten problém až taký veľký nevidím. Máme 2 897 obcí a 2 177 základných škôl. Z týchto je neplnoorganizovaných, to znamená len prvý stupeň, 713 a 1 464 je plnoorganizovaných škôl. To znamená, ak by som urobil veľmi hrubú štatistiku, tak zhruba v polovici obcí je základná škola plneorganizovaná. Ak do toho zarátate väčšie mestá, kde je niekoľko, možno vo veľkých krajských mestách aj desiatky škôl, tak sa dostaneme k číslam, že tá jedna základná škola vychádza na tri, štyri, päť obcí, možno v niektorých prípadoch aj viac.
Čo v každom prípade musím ale odmietnuť, nie som zástancom experimentov, predovšetkým v základnom školstve, lebo ak sa pýtame, čo je dobré pre naše deti, tak pre naše deti je dobré aj to, že ak rodičia migrujú za prácou, tak žiačik zo základnej školy vo Svidníku môže plnohodnotne prestúpiť do základnej školy v Bratislave v danom čase a nemusí robiť diferenčné skúšky, lebo každá základná škola učí iným spôsobom. To si nemyslím, že by bolo správne, a tuto by som poprosil tak isto k značnej zdržanlivosti, lebo to nikam nevedie.
Tak isto si nemyslím, že sú správne názory, ktoré hovoria o tom, že jediný, kto sa môže pozerať na obdobie desiatich až pätnástich rokov dopredu, sú mladí ľudia. Ak rozhodujete o budúcnosti, mali by ste niečo vedieť aj o tom, ako to prebiehalo. A ak hovoríme o tom, že 60-roční ľudia by už nemali právo sa k ničomu vyjadrovať, tak sa chcem spýtať: A všetky spoločnosti, ktoré mali rady starších a tieto zasadali a rozhodovali o tom, ako sa tá spoločnosť má vyvíjať, boli spoločnosti zvrátené? Ja si myslím, že tá história nám dala za pravdu a že toto je len nedočkavosť, aby sme sa dostali na určité pozície, ale nie je to tá múdrosť, ktorú naša spoločnosť potrebuje.
Ak by sme hovorili o tom, že či, či robiť nejaké zmeny v počte škôl, no ak vidím na zmeny v počte škôl, tak vidím priestor na stredných školách, kde sú zhruba dvojnásobné kapacity voči potrebám. A ak sa pýtate, či sa oplatí z ekonomického hľadiska zaoberať málotriedkami, musím jednoznačne povedať, z ekonomického hľadiska, ak náklady na málotriedky predstavujú zhruba 2,4 % z celkových výdavkov na základné školy, sa to určite neoplatí. Je to skôr priestor pre politickú škodu, kde nás niekto môže biť po hlave, ale ak sa, ak hľadáme vnútorné zdroje, ak hľadáme racionalizáciu a efektivitu školstva, musíme k tomuto pristúpiť. Ja sa chcem spýtať, ako máte vysvetľovať potom riaditeľom plnoorganizovaných škôl, ktorí majú základný koeficient v normatíve na žiaka, že majú pracovať za tento základný normatív, pričom škola, ktorá je troška menšia, už má normatív krát 1,495, čiže o 50 % viacej, a ak škola s iným vyučovacím jazykom má o 8 % ešte navýšený tento normatív a ak v dohodovacom konaní základné školy získavajú aj cez 50 % bežného rozpočtu ešte v dohodovacom konaní. Ako máte vysvetliť riaditeľom a učiteľom na školách, ktoré sú dobré, kvalitné, sú veľké, sú dobre vybavené, majú dobré výchovno-vzdelávacie výsledky, študijné výsledky, ako im vysvetlíte, že oni to majú robiť za polovicu peňazí ako tí ostatní, lebo tam sme sa politicky rozhodli, že je to dobré? Ja si myslím, že nedá sa to ako racionálne zdôvodniť, a ak chceme hľadať riešenia, môžme hľadať riešenia v určitých diferencovaných oblastiach a citlivo pristupovať, ale en bloc súhlasím s pozíciou pána ministra, ministerstva školstva, že treba urobiť racionalizáciu škôl. Toto sú tie základné veci, ktoré som si považoval za potrebné povedať ako reakciu na vystúpenia mojich kolegov.
A zvažujem, že či sa dotknúť aj národnostného školstva alebo, alebo nedotknúť. Urobím to a vyjadrím sa aj k tomuto. My sme mali v zásade veľmi dobrú diskusiu na školskom výbore, kde sme sa týmto otázkam na, venovali vzhľadom na pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Érsek. Čo sa stane, ak sa zatvoria málotriedky a o dva roky bude viac detí? No po rozprave a po diskusii s pánom ministrom, s pánom generálnym riaditeľom Krajčírom a s ďalšími ľuďmi na ministerstve je jasná dohoda, že z demografického vývoja, ktorý je k dispozícii, sa vie povedať s dostatočným predstihom, že či tie, či tá škola pôjde do trvalého útlmu, alebo je to len prechodný jav. Je prísľub oboch pánov a celého ministerstva školstva, že nepôjdu do žiadnych kaskadérskych kúskov a nebudú rušiť školy, ktoré majú perspektívu ďalšieho pôsobenia a bude sa tam zvyšovať počet obyvateľov.
Ďalšiu otázku, ktorú musím ale spomenúť, je, a to je otázka status quo, ktorá je tu niekoľkokrát spomínaná, a že stav, ktorý je dnes, je ten stav, na ktorý sa nemôže siahnuť. Dámy a páni, nikto nechce siahať na práva národnostných menšín a som ten, ktorý bude hovoriť o tom, že je potrebné v záujme zachovania kultúrnych tradícií a jazykovej integrity národnostných menšín zachovať pozitívnu diskrimináciu, ktorá v tejto chvíli na Slovensku je. Ale na druhej strane opätovne vyzývam, nemôže byť na juhu Slovenska vo vzdialenosti štyroch kilometrov alebo v okruhu štyroch kilometrov štyri základné málotriedne školy, lebo to nikam nevedie. Ak sa chceme správať racionálne, tak sa musíme správať racionálne na občianskom princípe, nie na národnostnom princípe. Ak pravidlá platia pre slovenskú, pre slovenských obyvateľov v dolinách, tak určite musia platiť na celom území Slovenska rovnaké pravidlá, aj keď hovorím, uznávam a som zástancom pozitívnej diskriminácie v tom, aby boli práva národnostných menšín zachované a posilňované. Tak isto je potrebné si naliať úplne čistého vína. Na jazykovo zmiešanom území je veľmi dobrá, je veľmi dobré spolunažívanie obyvateľov slovenskej a maďarskej národnosti. To, čo je tam umelo vnášané, je, že za každú cenu sa chcú zachovávať základné školy s vyučovacím jazykom menšiny, pričom častokrát základné školy majú iba malý počet žiakov, a na druhej strane slovenské školy alebo s vyučovacím jazykom slovenským praskajú vo švíkoch. Stačí tam vytvoriť len úplne prirodzený priestor pre spolužitie. Niekoľkokrát bol spomínaný príklad gymnázia v Nových Zámkoch, kde došlo k jeho rozdeleniu a rozdelením gymnázia došlo k poklesu kvality výučby na tejto škole. Takýchto príkladov by sa dalo nájsť niekoľko a určite, určite nie málo. Ja chcem poprosiť mojich ctených kolegov zo strany MOST - HÍD, aby sme aj k týmto otázkam pristupovali úplne triezvo. Ja chápem aj výzvu, ktorú ste podali, že idete na barikády v prípade zachovania málotriednych škôl a budete spisovať petíciu. Politicky túto agendu chápem a poviem, že na vašom mieste by som sa pravdepodobne choval úplne rovnako, ale na druhej strane chcem poprosiť, aby sme nevytvárali umelé prekážky v spolužití slovenského a maďarského národa, aby sme sa snažili o čo najlepšiu integráciu obyvateľov aj z juhu Slovenska do väčšinovej spoločnosti tak, aby sa im vytvárali podmienky pre ich uplatnenie v ďalšom živote, aby si nemuseli hľadať prácu za hranicami Slovenska, ale aby si vzhľadom na jazykovú zdatnosť boli schopní nájsť túto prácu aj na Slovensku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2013 11:30 - 11:30 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, toto bolo najkontroverznejšie vystúpenie, alebo toto bolo najkontroverznejšie vystúpenie, ktoré tu doteraz zaznelo, a ja sa neobmedzím len na dvojminútovú faktickú poznámku a využijem právo spravodajcu a prihlásim sa do rozpravy k tomuto vystúpeniu, lebo ja si myslím, že je absolútne nehorázne, ak našich učiteľov, z ktorých je drvivá väčšina slušných, poctivých ľudí, ktorí, pre ktorých nie je učiteľstvo zamestnaním na štyri hodiny, ale je životným povolaním, označíte ako za šedú beztvarú masu. Toto si v rámci týchto ľudí vyprosujem u vás a myslím si, že to sem vôbec nepatrí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2013 10:40 - 10:42 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Začnem od konca. Ďakujem za všetky pozmeňujúce, teda za faktické poznámky, ktoré boli vznesené. Začnem od konca.
Pán kolega Poliačik, ste členom ústavnoprávneho výboru, takže môžte konzultovať aj s kolegami, že nejde o nepriamu novelu. Druhá otázka je, že či budete mať dostatok času si pozrieť, kde je tá parcela. Ja vás ubezpečujem, že hlasovanie o jedenástej o tomto zákone určite nebude. Najskôr bude o piatej, ak bude dnes, takže budete mať dostatok, reálny dostatok času, aby ste si pozreli. Ide o parcelu, bývalú parcelu, ktorá bola v správe veterinárnej fakulty, potom prešla na Ústav veterinárneho lekárstva a teraz žiada, aby sa prehodila, aby sa prehodila späť na veterinárnu fakultu. To znamená niečo, čo bolo v správe v roku 1975, sa na základe toho, že sa tam mala stavať budova a ústav, ktorý sa nikdy nepostavil, tak fakulta si žiada tú istú parcelu, ktorú previedla, žiada si ju späť. Nič viac, nič menej. Je to absolútne čisté, transparentné, žiadna skrytá privatizácia. To by som bol opatrný. Nemôžte posudzovať druhých podľa seba, ale nechcem, nechcem sa dotýkať, nechcem sa dotýkať ako osobne. To hovorím celkovo o týchto faktických poznámkach.
Ďalšia otázka, pokiaľ ide o tlak na počty žiakov v málotriednych školách cez financovanie. Áno, je to jedna cesta, ale v zásade aj stanovenie počtu žiakov v triedach a naviazanie na financovanie je presne taký postup, možno trošku iným spôsobom, ale v zásade postup je to úplne rovnaký. Je to, je to tlak cez financie a nechápem, prečo nemôžme mať zadefinované aj minimálne počty žiakov v triedach, čo je síce administratívne opatrenie, ale v nadväznosti na normatívy je to aj finančné opatrenie.
Toľko asi k tomu, čo môžem povedať v tejto chvíli.
Skryt prepis