Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja som sa rozhodol, že budem vystupovať možno aj takto po častiach v rozprave, aby sme neboli obviňovaní, že sa vyhýbame nejakej konfrontácii názorov a polemike. Lebo ja súhlasím s opozičnými kolegami, ktorí hovorili, že školstvo je taká oblasť, kde by malo dôjsť k väčšinovému názoru a školstvo nemôže podliehať módnym zmenám pri každej zmene vládnej...
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja som sa rozhodol, že budem vystupovať možno aj takto po častiach v rozprave, aby sme neboli obviňovaní, že sa vyhýbame nejakej konfrontácii názorov a polemike. Lebo ja súhlasím s opozičnými kolegami, ktorí hovorili, že školstvo je taká oblasť, kde by malo dôjsť k väčšinovému názoru a školstvo nemôže podliehať módnym zmenám pri každej zmene vládnej garnitúry.
Ako ak sa pán poslanec Hlina pýta, čo je v záujme našich detí, v záujme našich detí je kvalitné vzdelanie, aby sa deti mohli uplatniť vo svojom budúcom živote. Ale v záujme detí je aj to, aby sme sa dohodli na riešeniach, aby sme netrvali tvrdošijne na svojich pozíciách a aby neboli zásadné zmeny školstva každé štyri roky, lebo ten systém je destabilizovaný. Ak by sme si možno postavili otázku, kedy došlo k nejakým negatívnym zmenám, no ja si dovolím tvrdiť, že systém školstva, ktorý bol ešte za bývalého režimu, systém ako taký bez ideologických nánosov alebo prílepkov bol veľmi funkčný a veľmi dobrý systém od jaslí cez materské školy, základné školy, stredné školy, vynikajúce učňovské školstvo a pokračovalo to aj kvalitnými vysokými školami. Každá reforma školstva v zásade, ktorá prebiehala od ´89. roku, niečo z tohto systému odkrojila a, žiaľ, odkrojila negatívnym spôsobom a málokedy to bolo niečo, čo by bolo veľmi pozitívne.
Mňa najviac dvihol zo sedadla pán poslanec Poliačik svojím vystúpením. A ja som možno zareagoval aj veľmi emotívne, ale považujem za potrebné opätovne povedať: Drvivá väčšina učiteľov na slovenských školách berie svoje pôsobenie na týchto školách ako povolanie, nie ako zamestnanie, kde za štyri hodiny cviknú kartu a idú domov. Ako ja si myslím, že títo učitelia si zasluhujú úctu a zasluhujú si aj to, aby sme pre nich vytvorili dostatočné materiálne, finančné aj ďalšie podmienky na to, aby mohli kvalitne vzdelávať naše deti. Lebo zaslúžia si to jednak oni, zaslúžia si to naše deti a je to naša budúcnosť.
Môžme debatovať o málotriedkach. Viete, ja som takej zásady, že dobré je, keď hovoríte o tom, o čom viete alebo vieme, lebo týka sa to aj mňa. Ja som tak isto ako pán kolega Simon absolvoval málotriednu školu jedna až päť. Chodil som potom do plne organizovanej základnej školy, kde bol skok z desiatich detí v málotriednej škole do triedy s tridsiatimi dvomi deťmi v šiestej triede. Bol som zriaďovateľom málotriednej školy ako starosta obce. Túto školu som v roku 2002 zavrel z ekonomických dôvodov, lebo som nevidel budúcnosť takto fungujúcej školy. Zatváral som ju pri počte žiakov štyri. A hovorím, áno, obec je ochudobnená o určité kultúrne hodnoty, lebo s tými deťmi a so školou sa rozvíjala knižnica, boli programy, tá obec žila bohatším kultúrnym životom. Ale zase na druhej strane musím povedať, že považujem aj s odstupom desiatich rokov svoj krok z pozície starostu obce ako za správny. Ak by som sa mal rozhodovať, či tú školu zatvorím, alebo nezatvorím, tak opätovne by som ju zatvoril, lebo tadiaľto vedie cesta smerom do budúcnosti. Ale pritom jedným dychom dodávam, že vyzývam k veľkej opatrnosti pri zatváraní málotriednych škôl, predovšetkým na jazykovo zmiešaných územiach, lebo je to citlivá aj politická otázka, kde treba fakt citlivo jeden prípad od druhého odlišovať a postupovať úplne individuálne.
Ak by sme ale povedali, koľko je základných škôl vo veľkostnej kategórii do 13 žiakov, máme 110 základných škôl, kde je menej ako 13 žiakov. Máme 248 základných škôl, kde je od 13 do 24 žiakov. To sú čísla, ktoré sú v zásade neuveriteľné, ale je to takto. Najmenší počet žiakov v základnej škole je dva. Dámy a páni, dvaja žiaci v základnej škole je najmenší počet žiakov. To znamená, že to už je úplne individuálna forma výuky, ktorá nemá žiadnu logiku. Ak niekto trvá z takého alebo onakého dôvodu, znovu opakujem, počet žiakov dva nemá žiadnu logiku a túto školu treba jednoducho zavrieť.
Môžme sa baviť o tom a ako načrtol pán poslanec Poliačik, že kde je, či je problémom počet škôl. No ja si dovolím tvrdiť, že v prípade základných škôl ten problém až taký veľký nevidím. Máme 2 897 obcí a 2 177 základných škôl. Z týchto je neplnoorganizovaných, to znamená len prvý stupeň, 713 a 1 464 je plnoorganizovaných škôl. To znamená, ak by som urobil veľmi hrubú štatistiku, tak zhruba v polovici obcí je základná škola plneorganizovaná. Ak do toho zarátate väčšie mestá, kde je niekoľko, možno vo veľkých krajských mestách aj desiatky škôl, tak sa dostaneme k číslam, že tá jedna základná škola vychádza na tri, štyri, päť obcí, možno v niektorých prípadoch aj viac.
Čo v každom prípade musím ale odmietnuť, nie som zástancom experimentov, predovšetkým v základnom školstve, lebo ak sa pýtame, čo je dobré pre naše deti, tak pre naše deti je dobré aj to, že ak rodičia migrujú za prácou, tak žiačik zo základnej školy vo Svidníku môže plnohodnotne prestúpiť do základnej školy v Bratislave v danom čase a nemusí robiť diferenčné skúšky, lebo každá základná škola učí iným spôsobom. To si nemyslím, že by bolo správne, a tuto by som poprosil tak isto k značnej zdržanlivosti, lebo to nikam nevedie.
Tak isto si nemyslím, že sú správne názory, ktoré hovoria o tom, že jediný, kto sa môže pozerať na obdobie desiatich až pätnástich rokov dopredu, sú mladí ľudia. Ak rozhodujete o budúcnosti, mali by ste niečo vedieť aj o tom, ako to prebiehalo. A ak hovoríme o tom, že 60-roční ľudia by už nemali právo sa k ničomu vyjadrovať, tak sa chcem spýtať: A všetky spoločnosti, ktoré mali rady starších a tieto zasadali a rozhodovali o tom, ako sa tá spoločnosť má vyvíjať, boli spoločnosti zvrátené? Ja si myslím, že tá história nám dala za pravdu a že toto je len nedočkavosť, aby sme sa dostali na určité pozície, ale nie je to tá múdrosť, ktorú naša spoločnosť potrebuje.
Ak by sme hovorili o tom, že či, či robiť nejaké zmeny v počte škôl, no ak vidím na zmeny v počte škôl, tak vidím priestor na stredných školách, kde sú zhruba dvojnásobné kapacity voči potrebám. A ak sa pýtate, či sa oplatí z ekonomického hľadiska zaoberať málotriedkami, musím jednoznačne povedať, z ekonomického hľadiska, ak náklady na málotriedky predstavujú zhruba 2,4 % z celkových výdavkov na základné školy, sa to určite neoplatí. Je to skôr priestor pre politickú škodu, kde nás niekto môže biť po hlave, ale ak sa, ak hľadáme vnútorné zdroje, ak hľadáme racionalizáciu a efektivitu školstva, musíme k tomuto pristúpiť. Ja sa chcem spýtať, ako máte vysvetľovať potom riaditeľom plnoorganizovaných škôl, ktorí majú základný koeficient v normatíve na žiaka, že majú pracovať za tento základný normatív, pričom škola, ktorá je troška menšia, už má normatív krát 1,495, čiže o 50 % viacej, a ak škola s iným vyučovacím jazykom má o 8 % ešte navýšený tento normatív a ak v dohodovacom konaní základné školy získavajú aj cez 50 % bežného rozpočtu ešte v dohodovacom konaní. Ako máte vysvetliť riaditeľom a učiteľom na školách, ktoré sú dobré, kvalitné, sú veľké, sú dobre vybavené, majú dobré výchovno-vzdelávacie výsledky, študijné výsledky, ako im vysvetlíte, že oni to majú robiť za polovicu peňazí ako tí ostatní, lebo tam sme sa politicky rozhodli, že je to dobré? Ja si myslím, že nedá sa to ako racionálne zdôvodniť, a ak chceme hľadať riešenia, môžme hľadať riešenia v určitých diferencovaných oblastiach a citlivo pristupovať, ale en bloc súhlasím s pozíciou pána ministra, ministerstva školstva, že treba urobiť racionalizáciu škôl. Toto sú tie základné veci, ktoré som si považoval za potrebné povedať ako reakciu na vystúpenia mojich kolegov.
A zvažujem, že či sa dotknúť aj národnostného školstva alebo, alebo nedotknúť. Urobím to a vyjadrím sa aj k tomuto. My sme mali v zásade veľmi dobrú diskusiu na školskom výbore, kde sme sa týmto otázkam na, venovali vzhľadom na pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Érsek. Čo sa stane, ak sa zatvoria málotriedky a o dva roky bude viac detí? No po rozprave a po diskusii s pánom ministrom, s pánom generálnym riaditeľom Krajčírom a s ďalšími ľuďmi na ministerstve je jasná dohoda, že z demografického vývoja, ktorý je k dispozícii, sa vie povedať s dostatočným predstihom, že či tie, či tá škola pôjde do trvalého útlmu, alebo je to len prechodný jav. Je prísľub oboch pánov a celého ministerstva školstva, že nepôjdu do žiadnych kaskadérskych kúskov a nebudú rušiť školy, ktoré majú perspektívu ďalšieho pôsobenia a bude sa tam zvyšovať počet obyvateľov.
Ďalšiu otázku, ktorú musím ale spomenúť, je, a to je otázka status quo, ktorá je tu niekoľkokrát spomínaná, a že stav, ktorý je dnes, je ten stav, na ktorý sa nemôže siahnuť. Dámy a páni, nikto nechce siahať na práva národnostných menšín a som ten, ktorý bude hovoriť o tom, že je potrebné v záujme zachovania kultúrnych tradícií a jazykovej integrity národnostných menšín zachovať pozitívnu diskrimináciu, ktorá v tejto chvíli na Slovensku je. Ale na druhej strane opätovne vyzývam, nemôže byť na juhu Slovenska vo vzdialenosti štyroch kilometrov alebo v okruhu štyroch kilometrov štyri základné málotriedne školy, lebo to nikam nevedie. Ak sa chceme správať racionálne, tak sa musíme správať racionálne na občianskom princípe, nie na národnostnom princípe. Ak pravidlá platia pre slovenskú, pre slovenských obyvateľov v dolinách, tak určite musia platiť na celom území Slovenska rovnaké pravidlá, aj keď hovorím, uznávam a som zástancom pozitívnej diskriminácie v tom, aby boli práva národnostných menšín zachované a posilňované. Tak isto je potrebné si naliať úplne čistého vína. Na jazykovo zmiešanom území je veľmi dobrá, je veľmi dobré spolunažívanie obyvateľov slovenskej a maďarskej národnosti. To, čo je tam umelo vnášané, je, že za každú cenu sa chcú zachovávať základné školy s vyučovacím jazykom menšiny, pričom častokrát základné školy majú iba malý počet žiakov, a na druhej strane slovenské školy alebo s vyučovacím jazykom slovenským praskajú vo švíkoch. Stačí tam vytvoriť len úplne prirodzený priestor pre spolužitie. Niekoľkokrát bol spomínaný príklad gymnázia v Nových Zámkoch, kde došlo k jeho rozdeleniu a rozdelením gymnázia došlo k poklesu kvality výučby na tejto škole. Takýchto príkladov by sa dalo nájsť niekoľko a určite, určite nie málo. Ja chcem poprosiť mojich ctených kolegov zo strany MOST - HÍD, aby sme aj k týmto otázkam pristupovali úplne triezvo. Ja chápem aj výzvu, ktorú ste podali, že idete na barikády v prípade zachovania málotriednych škôl a budete spisovať petíciu. Politicky túto agendu chápem a poviem, že na vašom mieste by som sa pravdepodobne choval úplne rovnako, ale na druhej strane chcem poprosiť, aby sme nevytvárali umelé prekážky v spolužití slovenského a maďarského národa, aby sme sa snažili o čo najlepšiu integráciu obyvateľov aj z juhu Slovenska do väčšinovej spoločnosti tak, aby sa im vytvárali podmienky pre ich uplatnenie v ďalšom živote, aby si nemuseli hľadať prácu za hranicami Slovenska, ale aby si vzhľadom na jazykovú zdatnosť boli schopní nájsť túto prácu aj na Slovensku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
