Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som povedal aj ja pár slov k návrhu štátneho rozpočtu. Budem sa venovať dvom okruhom otázok, keďže som starosta a ešte ani jeden rok počas môjho pôsobenia v Národnej rade Slovenskej republiky som nevynechal možnosť vyjadriť sa k rozpočtom v obcí a miest. Vyjadrím sa aj tento rok.
A keďže teraz som členom výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som povedal aj ja pár slov k návrhu štátneho rozpočtu. Budem sa venovať dvom okruhom otázok, keďže som starosta a ešte ani jeden rok počas môjho pôsobenia v Národnej rade Slovenskej republiky som nevynechal možnosť vyjadriť sa k rozpočtom v obcí a miest. Vyjadrím sa aj tento rok.
A keďže teraz som členom výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, tak poviem pár slov aj k tejto tematike.
Začnem obcami a mestami. V rozprave tu zaznieva viac výtok, ak by ste znížili daň z pridanej hodnoty, ušetríte občanom plus-mínus 250 mil. eur ročne. Kam tieto peniaze idú? Vy ich prejedáte! Ja to skúsim demonštrovať na rozpočtoch obcí a miest. Budem porovnávať rok 2012, kedy sa v plnej miere prejavili opatrenia, ktoré zaviedla vláda Ivety Radičovej a predovšetkým minister financií Ivan Mikloš, ktorý znížil podielové dane obcí a miest zo 70,3 % na 65,4 %, a vtedy výnos z dane z príjmu fyzických osôb pre obce bol 1,196 mld., skoro 197 mil. eur. V roku 2014 bude výnos obcí a miest 1,302 mld. eur, čo predstavuje rozdiel zhruba 106 mil. eur. Tu je za dva roky rozdiel 106 mil. eur.
Ak si porovnáme rok 2014 s rokom 2015, tak v roku 2015 je výnos obcí pri zvýšenej sadzbe, ktorú zaviedla Ficova vláda na 68,5 % z výnosu z daní z príjmov fyzických osôb, príjem obcí a miest je 1,468 mld., čo je oproti roku 2014, teda očakávanej skutočnosti, nárast o ďalších 135 mil. eur. Ak zrátame rozdiel medzi rokom 2012 a rokom 2015, rozdiel je 241 mil. eur. To je to, to sú peniaze o 241 mil. eur bude viac plynúť do rozpočtov obcí a miest, čo je zhruba to 1 % DPH, o ktorom tu hovoríte. Takže ak hovoríme o tom, že vláda Roberta Fica prejedáva tieto peniaze, nedá sa to povedať, lebo presne tieto isté peniaze zobral Ivan Mikloš obciam a mestám, zaťažil obyvateľov zvýšenou dépeháčkou, vláda Roberta Fica ponechala túto hranicu, ale tieto peniaze vracia obciam a mestám. Čiže tu je niekde možno taký kruh, o ktorom sa dá úplne reálne hovoriť. Ak dovolíte, veľmi často sa hovorí o tom, že obce a mestá majú málo peňazí. Musím povedať, že skutočne nie je dostatok peňazí na všetky rozvojové aktivity, ktoré by obce a mestá chceli robiť, nie je dostatok peňazí na všetky rozvojové aktivity, ktoré očakávajú občania, ktorí bývajú vo svojich domovoch. Ale poviem niekoľko čísel.
Transfery zo štátneho rozpočtu sa v roku 2015 očakávajú do obcí a miest v celkovej výške jedna 1,124 mil. eur. Budem hovoriť konkrétnejšie. Transfery z ministerstva školstva budú v celkovej výške zhruba 16 346-tisíc eur, predovšetkým na financovanie projektov štrukturálnych fondov. Treba povedať, že okrem tejto čiastky je v rozpočte schválených ďalších 5 mil. eur na budovanie nedostatočných kapacít materských škôl a sú tu vyčlenené ďalšie finančné prostriedky okrem týchto prostriedkov, ktoré sú určené na havarijné stavy predovšetkým základných škôl. Takže ak hovoríme o kapitole ministerstva školstva, znovu výrazný posun dopredu.
Kapitola ministerstva vnútra, v čom sú peniaze na prenesený výkon štátnej správy, matričné úrady, hlásenie evidencie a podobne, ale predovšetkým na financovanie regionálneho školstva, to znamená základné školy, kde je transfer vo výške 678,982 mil. eur, a treba povedať, že mimo tejto čiastky bolo minulý týždeň dohodnuté zvyšovanie platov učiteľov vo výške 5 %, to sú tie peniaze, o ktorých hovoril môj predrečník pán kolega Fronc, to je tých viac ako 50 mil. eur, ktoré pribudnú k týmto peniazom. Takže ak hovoríme, kde sa dávajú peniaze, ktoré štát vyberá, musím povedať, aj sem idú a som veľmi rád, že pod financované školstvo a nedocenené povolanie učiteľov začína byť seriózne ohodnotené, nakoľko v tomto roku presiahne mzda, teda hrubá mzda učiteľa v regionálnom školstve, priemernú mzdu v národnom hospodárstve, a trváme na tom a stojíme si za svojím záväzkom, že v roku 2016 chceme dosiahnuť záväzok, ktorý sme si dali, že priemerná mzda učiteľa dosiahne 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Tá trajektória je nastúpená, minulý rok 5 %, tento rok 5 % a ideme ďalej.
Kapitola ministerstva dopravy, 32,184 mil. prenesený výkon štátnej správy, z toho najviac, 25,680 mil., ide na náhradné nájomné byty za reštituované byty a podporu územného rozvoja obcí a miest. Znovu. Kam idú tie peniaze? Prebehla, prebehla reštitúcia, rad obyvateľov na túto reštitúciu doplatil, dávame viac ako 25 mil. euro na tieto účely, ktoré budú vyplácané prostredníctvom obcí a miest na nájomné byty.
Ministerstvo životného prostredia, 183 mil. eur predovšetkým na financovanie projektov fondov Európskej únie.
Z kapitoly ministerstva hospodárstva 29 mil. eur na podporu služieb podnikateľov a na verejné osvetlenie pre obce a mestá, čiže na tieto dve aktivity vrátane verejného osvetlenia obcí a miest viac ako 29 mil. eur.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí, 53,614 mil. eur, ktoré budú poskytované na výkon osobitného príjemcu na výdavky na stravu, školné, potreby detí v hmotnej núdzi a financovanie zariadení sociálnych služieb. Čiastka opätovne, ktorá nie je malá, ak hovoríme o tom, kde idú peniaze, ktoré vyberá tento štát. Idú aj sem.
Ministerstvo pôdohospodárstva, 115 mil. eur na spolu financovanie projektov z fondov Európskej únie.
Zo všeobecnej pokladničnej správy 4,7 mil. eur na financovanie individuálnych potrieb obcí a miest a na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok. Celkovo do rozpočtov obcí a miest sa v roku 2015 z fondov Európskej únie presunú, teda z fondov environmentálneho a audiovizuálneho presunú finančné prostriedky vo výške 19,358 mil. eur. Toto sú čiastky, o ktorých verejnosť nie je informovaná, a preto si považujem za potrebné aj z tohto miesta verejnosť oboznámiť o týchto skutočnostiach. Celkovo príjmy obcí a miest v roku 2015 oproti roku 2014 vzrastú viac ako o 2 %.
Dámy a páni, ja viem, že finančných prostriedkov je málo, viem, že by sme ich dokázali minúť omnoho viac, ale čísla, ktoré som povedal, nie sú zanedbateľné a musím vysloviť uznanie a poďakovanie ministrovi financií a predsedovi vlády Slovenskej republiky za to, že sľub, ktorý dali, že vrátia výnos z dane z príjmov fyzických osôb na pôvodnú úroveň 70,3 %, sa plní a v tomto roku dosiahne už spomínaných 68,5 % a znamená takéto prínosy pre obce a mestá. Dalo by sa o tejto otázke hovoriť hodne dlho, ale chcem, aby sme sa ešte venovali chvíľku otázke školstva a predovšetkým otázkam, ktoré tu boli relatívne viackrát spomínané.
Najviac diskutovanou otázkou pri schvaľovaní rozpočtu je otázka financovania Slovenskej akadémie vied. Chcem upokojiť pána poslanca Fronca a chcem upokojiť aj ostatných, či bude schválený, alebo nebude schválený pozmeňovák, ktorým sa presúva 8 mil. eur z APVV priamo do rozpočtu Slovenskej akadémie vied. Tento pozmeňovací návrh bude schválený, Akadémia 8 mil. eur priamo do rozpočtu dostane. Chcem povedať ale aj B. Preberali sme túto otázku na výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde som viackrát deklaroval, že očakávame rokovanie medzi Slovenskou akadémiou vied a ministerstvom školstva. Mňa mrzí jedna vec, možno tých peňazí mohlo viacej, ale bolo treba zvoliť iný postup. Nemôžeme jeden deň deklarovať, že sme pripravení rokovať a pripravenosť rokovať okrem toho, že to zaznelo na výbore v ten deň aj v nasledujúci deň, prejavil aj nový minister školstva Juraj Draxler a povedal, že sa chce stretnúť s vedením Akadémie vied, ale vedecká obec zvolila nátlakovú akciu formou protestov. Ja nehovorím, že tie protesty nie sú legitímne a že možno nie sú oprávnené z hľadiska na to, že vo vede je málo peňazí, ale nemôžeme rokovať tak, že najskôr ideme protestovať a na druhý deň si sadneme za rokovací stôl. Viackrát zaznelo aj pri rozprave vo výbore, ale zaznelo to aj tu, či sú peniaze, ktoré sú vydávané na vedu efektívne využívané. Ja som zaznamenal od ctených opozičných kolegov vo výbore aj tuto v pléne názory, že je potrebné urobiť audit v Slovenskej akadémii vied, zazneli tu slová, myslím, že od kolegu Fronca, že možno by bol vhodný medzinárodný audit Slovenskej akadémie vied, možno by bolo vhodné povedať, ktoré ústavy majú akú výkonnosť, a podľa toho zvoliť vhodnú organizačnú štruktúru, kde by sa dal ušetriť rad finančných prostriedkov, a možno podfinancovanie vedy by nemuselo byť na Slovenskej akadémii vied v takej výške, ako je dnes. Ale - a to ale je veľmi dôležité - musí aj vedenie Slovenskej akadémie vied prísť s inou teóriou ako s tou, že nechcú byť hrobárom niektorých ústavov alebo súčasnej štruktúry. Nikto z nás nechce byť hrobárom, robíme reformu ESO, pre nás nie je príjemná a je bolestivá.
Myslím, že pristúpime v nie veľmi ďalekej dobe ku komunálnej reforme, ktorá nebude pre obce príjemná, ale je potrebná, ja môžem povedať príklad za obce, kde som starostom v okolí, dnes alebo včera sme podali inzerát, kde berieme spoločného ekonóma pre tri obce. Preto, lebo je to efektívne, preto, lebo budeme mať kvalitnejší výkon za menej peňazí. A nikto nehovorí o tom, že sme hrobárom ekonomiky na jednotlivých obciach alebo že chceme niekoho zo súčasných zamestnancov vyhodiť. Možno sa treba pozrieť na tieto veci trošku inak aj z pohľadu vedúcich predstaviteľov slovenskej vedy a Slovenskej akadémie vied. Z podmienok, ktoré boli zadefinované aktivistami Zachráňme slovenskú vedu, boli v zásade zadefinované tri. Vrátenie do rozpočtu Akadémie 10 mil. eur, priamo sa vracia 8 mil., uvidíme, ako to bude ďalej, v zásade väčšia časť splnená. Navýšenie prostriedkov do súťažnej oblasti, prostriedky teda do fondov pre APVV, tam tie finančné prostriedky zatiaľ chýbajú, ale myslím si a verím, že taký prísľub môže dať aj minister financií, prípadne minister školstva. Akonáhle sa objavia ďalšie finančné prostriedky, určite nenechávame slovenskú vedu vykrvácať. Uvedomujeme si potrebu slovenskej vedy, ale uvedomujem si aj to, že musia byť tieto prostriedky efektívne vynakladané. Ak hovoríme o tom, či nás 5-8 mil. zachráni pri APVV, ja vám poviem čísla, ktoré hovoria o úspešnosti projektov. V projektoch, ktoré sú podané na APPV a sú vyhodnocované, úspešnosť projektov sa pohybuje od 15 do 18 %. Len 15 až 18 % z podaných projektov je úspešných a na tieto sú pridelené finančné prostriedky. To číslo je neuveriteľne nízke a nechcem povedať, že nezáleží na tom, či je tam o 2-3 alebo 5 mil. viac alebo menej, lebo každé euro by pomohlo, ale pri takto nízkych percentách úspešnosti je to zarážajúce. Ak by sme chceli byť efektívni, tak to percento úspešnosti by sa malo hýbať niekde na úrovni 30-40 až 50 %, vtedy by to bolo súťažné prostredie, ale vtedy by to pokrývalo aj potreby slovenskej vedy.
Ak dovolíte, vrátil by som sa možno ešte pár slovami k financiám, ktoré idú do vysokých škôl, lebo to je otázka ďalšia, ktorá tu bola spomínaná. Pomôžem si grafmi, ktoré vydala ARA a boli prezentované minulý týždeň. Rozdiel medzi kapacitami, ktoré sú na vysokých školách, a ľuďmi, ktorí sú prijatí na vysoké školy, je 33 %, čiže miera efektivity je nie príliš vysoká. Ak si povieme, že od roku 2008, kedy bol najväčší počet študentov vysokých škôl, o čom hovorí tento graf. (Rečník zobral do rúk papier s grafom, ukazujúc ho plénu.) K dnešnému dňu došlo k poklesu zhruba o 40-tisíc študentov na vysokých školách a je plánovaný pokles do roku 2020 o ďalších zhruba 30-tisíc študentov, tak znovu ukážem tento graf, ktorý hovorí, že počet učiteľov na vysokých školách je takmer konštantný. Ak vám poklesne počet učiteľov o 40, teda počet študentov o 40-tisíc, počet učiteľov je zachovaný taký istý a niekto nechce prijímať nejaké racionalizačné opatrenia, tak potom sa nedá tento stav riešiť iba tým, že budeme nalievať finančné prostriedky do vysokých škôl. Ak sa ma pýtate, či tých finančných prostriedkov je tam veľa alebo málo, určite vám odpoviem, že málo, a efektivita, kvalita slovenského vysokého školstva by si určite zaslúžila viac finančných prostriedkov, ale je potrebné pristúpiť k racionalizačným opatreniam aj na tejto pôde.
A posledná poznámka k výskumu. Tento výskum, ktorý prezentovala agentúra ARA, sa týka predovšetkým vedeckého výskumu na univerzitách. Nárast výskumu je, teda priemer v Európskej únii je, myslím, vo svete, 58 % , Slovensko 130 %, hovorí to o počte prác, ale počet citácií, 39 % Slovensko, 52 % svet. Toto hovorí o tom, že aj slovenská veda a slovenský výskum sa viac orientuje na kvantitu, ako sa orientuje na kvalitu, a nie je medzinárodne hodnotený takým vysokým ratingom, ako by sa očakávalo. Áno, je pravdou, že je tu málo peňazí, ale je pravdou aj to, že namiesto na kvalitu sa orientujeme na kvantitu.
Toto sú fakty, ktoré jednoznačne musíme zhodnotiť vo svojom ďalšom pôsobení a ja som pripravený aj na výbore, aj v pléne vždy diskutovať o týchto otázkach a hľadať spoločné východisko. Som zástancom tézy, že školstvo, zdravotníctvo a sociálny systém nie sú politické, ale sú to veci, ktoré buď majú hlavu a pätu, a fungujú, alebo sú to veci, ktoré sú alogické, a nefungujú. A tuto je potrebná zhoda naprieč politickým spektrom a nemyslím si, že len naprieč politickým spektrom, ale aj väčšinová zhoda spoločnosti tak, aby sme nemenili systémy každých 5 rokov alebo každé 4 roky pri zmene vládnej garnitúry.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
