Videokanál poslanca

Ctené kolegyne, kolegovia, máte všetci pozvanie na zajtrajšiu recepciu Ruskej federácie. Chcem vás poprosiť, tí, ktorí máte záujem sa zúčastniť tejto recepcie, aby ste, prosím, oznámili svoj záujem, aby sme logisticky vedeli zvládnuť odvoz a prívoz späť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k predkladanému vládnemu návrhu zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1723).
Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením z 23. septembra 2015 pod č. 1934 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné návrhy o návrhu zákona nerokovali; teda iné výbory, pardon, o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona o športe zaujali výbory tieto stanoviská: výbor pre sociálne veci v uznesení č. 197 odporučil návrh zákona schváliť, ústavnoprávny výbor v uznesení č. 692, výbor pre financie a rozpočet v uznesení č. 480, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj v uznesení č. 266, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 201 zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti spoločnej správy. IV. časť spoločnej správy obsahuje celkom 177 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade o týchto návrhoch hlasovať nasledovne: o bodoch 1 až 141, 143 až 147, 149 až 168, 170 až 177 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť, o návrhoch uvedených v bodoch 142, 148 a 169 spoločne s odporučením gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o športe schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 18. novembra 2015 pod č. 210. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som.

Pán kolega, nesúhlasím s vami, lebo dovolenka je pseudoargument. Lebo ak ste volený funkcionár, ak budete vykladať zákon týmto spôsobom, že nemáte právo na dovolenku, tak vám počas celého kalendárneho obdobia, 365 dní v roku, patrí odmena, ktorú máte schválenú. Bez ohľadu na to, či robíte, ste na dovolenke alebo ste niekde inde. Týmto spôsobom nikto nebude mať jedno euro zvýšených nákladov, nikto nebude mať žiadne zvýšené náklady, akurát sa vyrieši problém, že v niektorých samosprávach sa kolegovia možno správajú tým spôsobom, že nerozlišujú medzi osobným časom alebo časom stráveným na výkon funkcie a časom, ktorý strávia na výkon verejnej, teda pre vlastné blaho, a jednoducho sa zavedie do tohto poriadok. Bude povedané, v týchto dňoch starosta vykonáva funkciu starostu a má sedieť na obecnom úrade. V týchto dňoch starosta je na dovolenke, to znamená, občania, nesťažujte sa, že vám nebol dvadsaťštyri hodín denne k dispozícii. To je celá logika tohto návrhu. A hovorím, nemá to žiadne zvýšené nároky na rozpočty obcí a miest, len znovu dáva nejaký, systematickosť a nejaký prehľad.

Keďže pravdepodobne bude moje reakcia trošku dlhšia ako dve minúty, tak využívam možnosť vystúpiť v rozprave, aby sme mohli tieto otázky prediskutovať.
Pán kolega, v zásade o tom, čo ste vy povedali, sa dá diskutovať, ale v tom prípade existujú len dve možné riešenia. Jedno riešenie je to, ktoré predkladám ja teraz s pánom poslancom Chomom a ktoré reflektuje aj názory Združenia miest a obcí Slovenska, alebo druhé riešenie je, tie samosprávy, ktoré to dnes používajú a využívajú ustanovenia kolektívnej zmluvy a iných zákonov, to znamená, dávajú starostom obedy, stravujú sa tam. Je umožnená možnosť aj iným osobám poskytnúť príspevok na stravovanie, využívajú to. To znamená, že povedať, že ustanovenia kolektívnej zmluvy a všetkých ostatných vecí budú naformulované tak, aby tieto kroky neumožňovalo. Ale dnes tu máte dve kategórie občanov alebo dve kategórie volených funkcionárov, aby sme boli úplne presní. Jedna kategória, ktorá na niečo má nárok, využíva to, my môžeme v žiadnom prípade povedať slovo, že zneužíva. Využíva to, čo existuje, a využívajú to predovšetkým tí, ktorí sú veľkí, lebo odborové orgány existujú pri veľkých samosprávach. Väčšie mestá, krajské mestá, okresné mestá. Malé obce s 200, 300 obyvateľmi, ktorých tu je možno 500, možno 1000, tieto výhody nemajú. To znamená práve tí, ktorí sú veľkí, majú väčšie platy, majú výhody. Tí, ktorí sú malí, robia možno na polovičný, možno na tretinový úväzok, možno berú symbolickú odmenu za výkon svojej práce a robia to sedem dní v týždni, lebo nemajú žiadnu skupinu zamestnancov, ktorá by to za nich vykonávala, tí tieto možnosti nemajú. To znamená, ja to vnímam ľudsky ako nespravodlivý stav, ktorý v tomto právnom systéme existuje, a preto sa ho nejakým spôsobom snažíme riešiť.
Ak ste povedali vy, že by ste sa hrdo prihlásili a povedali, že sa vzdávate týchto práv, ja ako starosta, ktorý vykonáva funkciu siedme volebné obdobie, tu prehlasujem, že nikdy za šesť volebných období, ani v tomto siedmom, som nezobral jeden stravný lístok, ani v ďalšom pôsobení nezoberiem.
Prehlasujem, že prvé tri volebné obdobia som vykonával funkciu, lebo som sa živil z podnikateľskej činnosti, som vykonával volebnú funkciu bezplatne a dnes idem na minimálny tridsaťpercentný úväzok. Ja s tým nemám absolútne žiadne problémy a myslím si, že to je na posúdenie voličov, akým spôsobom ohodnotia pôsobenie toho alebo oného starostu, či ide o racionálne kroky, ktoré robí, alebo ide o zneužívanie systému. Ale myslím si, že je vrcholne nespravodlivé, ak veľkí s veľkými platmi to môžu využívať. Malí, ktorí to robia sami na úkor rodiny, na úkor vlastných záujmov, tieto práva nemajú. Toto je podstata tohto návrhu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi krátky úvod k návrhu zákona. Návrh zákona má za cieľ reflektovať niektoré poznatky z aplikačnej praxe týkajúce sa právneho postavenia starostov obcí a primátorov miest a odstrániť niektoré legislatívne nedostatky, ktoré sú v existujúcom zákone. Sú tam v zásade tri oblasti, ktoré riešime.
Prvá, zosúladenie dovolenky a vybraných pracovných podmienok starostov, kde je nejednoznačný výklad a aj nejednoznačná prax v súvislosti aj na existenciu alebo neexistenciu odborových orgánov pri jednotlivých samosprávach. Druhý bod je zavedenie sociálneho fondu aj pre starostov a primátorov. A tretí bod, sú to otázky, ktoré riešia, otázky stravovania starostov a primátorov a príspevok na stravovanie od zamestnávateľa pre nich, pričom znovu treba povedať, že nezavádza sa niečo, čo by bolo absolútne nové, ale znovu je to iba zosúladenie právneho stavu v celej Slovenskej republike, nakoľko niektoré samosprávy využívajú ustanovenia kolektívnych zmlúv tam, kde existujú odborové orgány, niektoré ich nevyužívajú a právne postavenie starostov, primátorov aj pri stravovaní je rôzne. Sú to vyslovene pragmatické, praktické otázky, ktoré sa snažíme v tomto zákone riešiť.
Ja som aj v prvom čítaní povedal, zopakujem to aj tu, ročný dopad, ktorý sa týka otázok spojených so stravovaním, sa odhaduje zhruba na 230-tisíc euro vo všetkých samosprávach, ročný dopad na rozpočty obcí a miest, ktorý vyplýva zo sociálneho fondu, sa odhaduje vo výške zhruba 780-tisíc euro na všetky samosprávy, pričom treba povedať, že naplnenie sociálnych fondov pozitívne ovplyvní rozsah sociálnej politiky zamestnávateľov, ktorými sú obce a mestá voči všetkým svojim zamestnancom. To znamená, benefity nebudú čerpať iba alebo predovšetkým starostovia a primátori, ale všetci zamestnanci vo verejnej správe.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Vörös, ono, ak uvádzate čísla, je dobré vedieť, aká je ich štruktúra. Ak dochádza k poklesu rozpočtu kapitoly školstva, tak dochádza preto, že v roku 2016 oproti roku 2015 bude menšie čerpanie z druhého programovacieho obdobia z eurofondov o 282 mil. euro. Toto je tá podstata.
Ak hovoríte o tom, že tejto vláde nezáleží na školstve, tak musím vás poopraviť, záleží, aj preto je podiel štátu, teda to znamená peňazí, ktoré venuje štát zo svojich vlastných príjmov, o 45,8 mil. väčší, ako v minulom kalendárnom roku. Ak sa spýtate, ako budeme odpovedať učiteľom, ktorí vyslovili dnes nespokojnosť, aj s ohľadom na ich platové požiadavky, tak vám musím povedať, že záväzky, ktoré sme dali, budú takmer naplnené. V roku 2015, pravdepodobne ku koncu roku bude priemerný plat učiteľa v školstve 1,15-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve a po valorizácii a zvýšení o 4 % v celom okruhu verejnej správy sa dostaneme takmer na 1,2-násobok priemernej mzdy a odhadujeme, že priemerný plat učiteľa, kde sa zatiaľ líšia sumy, ale tá najnižšia hovorí, že minimálny priemerný plat alebo najnižší priemerný plat učiteľa bude v roku 2016 zhruba na úrovni 1 050 euro.
Takže toto sú naše odpovede a myslím, že sú úplne korektné a vidieť, že nám na školstve záleží... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa vyjadril aj ja k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016. Budem sa zaoberať takými dvomi oblasťami. Keďže som člen výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, bude jedna časť vyjadrenia k rozpočtu školstva, a keďže som aj starosta obce, tak ako každý rok sa nezabudnem venovať ani tento rok otázkam, ktoré sú spojené s rozpočtom obcí a miest.
Preberali sme rozpočet školstva na rok 2016 tak ako všetky ostatné kapitoly podrobne na výbore a je treba povedať, že tá argumentácia, ktorá zaznievala z radov opozície, bola, rozpočet v roku 2016 oproti roku 2015 klesá zhruba o 256 mil. euro. Áno, je to pravda, ale ak si pozriete kolónku, ktorá hovorí, aký je výpadok príjmov kapitoly školstva z dôsledku zníženého plnenia z eurofondov, tak výpadok vzhľadom na končiace druhé programové obdobie fondov Európskej únie je 282 mil. eur. To znamená, výpadok, ktorý je spôsobený v školstve, je zásadne spôsobený výpadkom eurofondov a bolo povedané aj zo strany pána poslanca Fronca, aj z niektorých iných členov opozície, že tomuto argumentu rozumia. Takže ja verím, že v tých ďalších vystúpeniach, ktoré sa budú venovať školstvu, budú v tejto otázke korektní a budú tieto otázky hodnotiť korektne. Povedal by som iba niekoľko čísiel, ktoré sa týkajú vysokého školstva, regionálneho školstva, vedy, výskumu, Akadémie vied.
Výdavky na vysoké školstvo v roku 2016 rastú o 1,98 %. Ak mi postavíte otázku, či je to dosť alebo málo, odpoviem, že v absolútnych číslach je to určite málo a vysoké školstvo považujem za podfinancované. Na druhej strane ale musíme číslo rastu o 1,98 % dať do kontextu aj s niektorými inými údajmi a to je napríklad vývoj počtu študentov vysokých škôl. Ja si dovolím ukázať tuto vývoj počtu študentov vysokých škôl od roku 2010 po rok 2014, kde je absolútne jasné z tohto grafu, že počet študentov vysokých škôl klesá a medziročný počet študentov vysokých škôl je o 7,12 %. Takže na jednej strane zo štatistík vyplýva, že medziročný pokles študentov je o 7,12 %, na druhej strane financie do vysokého školstva rastú o 1,98 %. Takže nás určite čaká aj optimalizácia na úrovni vysokých škôl. Je to samosprávna akademická pôda, ktorá na tieto výzvy bude musieť takisto zareagovať v rámci vlastných kompetencií.
Ak by sme otvorili otázky regionálneho školstva, tak musíme povedať, že v regionálnom školstve, čo predstavuje materské školy, základné školy, stredné školy, nám výdavky alebo výdavky v kapitole rastú o 4,94 %, to znamená, nárast je o 4,94 % v roku 2016. Ak by sme tu hovorili o našich záväzkoch, lebo zaznelo to napríklad v slovách pána poslanca Zajaca, že sa nám nepodarilo dostať záväzku, že plat učiteľa v regionálnom školstve bude ku koncu volebného obdobia 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, tu musím povedať, že už dnes sme nad priemernou mzdou v národnom hospodárstve podľa štatistík. Podľa návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016 rastie plat všetkých zamestnancov vo verejnej správe, teda aj učiteľov o 4 % a podľa návrhu štátneho rozpočtu by sme v roku 2016 sa mali dostať na úroveň 1,16-násobku platu v národnom hospodárstve, to znamená, oproti záväzku, ktorý sme deklarovali počas tohto volebného obdobia, že to bude 1,2-násobok, zaostávame len štyri stotiny, to znamená o 4 % pod týmto záväzkom.
Ja hovorím a myslím si, že je to názor všetkých mojich kolegov poslancov za vládnu stranu SMER, záväzok, ktorý sme dali, že platy učiteľov pôjdu naďalej hore, pôjdu, a keďže dochádza k výraznej konsolidácii verejných financií, budú existovať na to aj zdroje a dlhová služba štátu bude klesať, zadlženie štátu klesá a vytvárajú sa dostatočné finančné zdroje na nato, aby mohli byť investície v zvýšenej miere aj do oblasti školstva a vedy.
Ak budeme hovoriť o ďalšej oblasti výdavkov na vedu a techniku, tak výdavky z kapitoly ministerstva školstva, vedy, mládeže a športu na vedu v roku 2016 oproti roku 2015 rastú o 4,25 %. Či je to málo alebo veľa, ťažko povedať, slovenská veda je takisto ako celé školstvo dlhodobo podfinancovaná, ale výdavky nám rastú a to je podstatné.
Ak by som zhodnotil z tohto pohľadu napríklad názory kolegov vedcov zo Slovenskej akadémie vied, musím povedať, že prvýkrát za dlhé obdobie pri prerokovaní kapitoly Slovenskej akadémie vied na výbore bolo povedané, že slovenská veda s týmto rozpočtom, ktorý má k dispozícii, rok 2016 a ďalšie roky prežije, a takisto vysoko, vysoko bola hodnotená stabilizačná zmluva, ktorá bola podpísaná a ktorá znamená aj konsolidáciu Slovenskej akadémie vied, znamená reštrukturalizáciu Slovenskej akadémie vied a optimalizáciu počtu ústavov a vnútornej organizačnej štruktúry.
Čiže z týchto pohľadov, ktoré som povedal, by sa teoreticky mohlo zdať, že v školstve je absolútne všetko v poriadku, že je tam peňazí navyše. Nie, nechcem to povedať týmito slovami, len hovorím v rámci možnosti a v rámci veľkosti periny, ktorú máme k dispozícii, sa prikrývame takou perinou, ako máme, a dochádza vo všetkých oblastiach, ktoré som pomenoval, k rastu výdavkov v roku 2016.
Poďme teraz na otázky, ktoré sa týkajú rozpočtov obcí a miest. Je tu dobrá správa pre obce a mestá, že v roku 2016 je rozpočtované oproti roku 2015 príjmy z daní z príjmov fyzických osôb, to znamená vlastné príjmy a obcí, miest, vyššie o 9,13 %. Čiže príjmy z daní z príjmov fyzických osôb budú vyššie pre obce a mestá o 9,13 %. Znovu si dovolím ukázať jeden malý krátky graf, ktorý hovorí o raste príjmov obcí a miest od roku 2014, kde je to skutočnosť zhruba 1,05 mld. a predpokladaný výsledok v roku 2018 na 1,807 mld. Pre porovnávanie, v roku 2010 bol tento výnos dane vo výške 995 mil. eur, to znamená, ak porovnám rok 2010 s rokom 2018, dochádza takmer ku 100 % nárastu príjmov obcí a miest za obdobie 8 kalendárnych rokov, čo považujem za nesporný úspech vlády Roberta Fica, a myslím si, že toto bude vysoko hodnotené aj zo strany občanov, kde konečne budú môcť byť významné impulzy rozvojové aj do hospodárenia obcí a miest.
Ak by sme sa pozreli na ďalšie príjmy, ktoré budú mať obce a mestá v spomenutom období, tak musím povedať, že existujú tu aj transfery zo štátneho rozpočtu, a napríklad z ministerstva školstva, vedy a výskumu to budú transfery vo výške 3,5 mil., takmer 3,6 mil. eur predovšetkým na financovanie projektov zo štrukturálnych fondov a debarierizáciu škôl.
Z ministerstva vnútra príde vo forme transferov do obcí a miest 732 mil. eur, z čoho gro bude na prenesený výkon štátnej správy.
Z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja to bude 20 mil. eur, z čoho 13,710 mil. bude na kapitálové transfery, predovšetkým na dotácie na rozvoj bývania.
Z ministerstva hospodárstva predovšetkým na verejné osvetlenia pre obce a mestá a poradenstvo v oblasti energetiky pôjdu finančné prostriedky vo výške 3,7 mil. eur.
Z rozpočtu ministerstva práce a sociálnych vecí pôjde 55,5 mil. eur predovšetkým na výkon osobitného príjemcu spojených, ktoré sú spojené s výdavkami na stravu, školské potreby pre deti v hmotnej núdzi a financovanie zariadenia sociálnych služieb.
Z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pôjde 144 mil. eur na spolufinancovanie spoločných projektov z eurofondov. Z úradu vlády pôjde 50-tisíc eur na podporu obcí ako kapitálový transfer.
Z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy to bude 4,7 mil. na financovanie na individuálnych potrieb obcí na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok.
Okrem týchto transferov, ktoré som tu uviedol, čo znamená významný finančný balík, ktorý, sa dá povedať, že je porovnateľný s vlastným výnosom alebo s vlastnými príjmami podielu daní z príjmov fyzických osôb, Sú tu transfery do rozpočtov obcí vo výške celkom 21,603 mil. eur z Environmentálneho fondu, Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia.
Takže ak budeme hodnotiť tieto veci, musím si pomôcť citáciou zo stanoviska Združenia miest a obcí k rozpočtu. Citujem: "Pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy boli do úvahy vzaté aj opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov, za čo sme boli kritizovaní, že vraj tieto opatrenia nie sú zahrnuté v rozpočte." Tu je odkaz tých, ktorí to hodnotili a ktorých sa to týka, čo má alebo môže mať vplyv na rozpočty obcí. Okrem týchto opatrení obsahuje návrh rozpočtu aj ďalšie tituly vyplývajúce zo zmeny legislatívy alebo zámerov vlády. Ide najmä o krytie výdavkov na nový zákon o športe, ktorý len budeme schvaľovať, osobitný príspevok pre Fond na podporu umenia. V zmysle záverov kolektívneho vyjednávania sa v návrhu rozpočtu verejnej správy počíta s valorizáciou platov zamestnancov verejnej správy vo výške 4 %, to znamená, všetci zamestnanci verejnej správy, tí, ktorí majú veľmi nízke platy v opatrovateľských zariadeniach, v domovoch sociálnych služieb, všetci môžu rátať konečne s nárastom platov aspoň o 4 %.
Je pravdou, že voči roku 2015 vzhľadom na pokles financovania z fondov Európskej únie dochádza k poklesu kapitálových výdavkov o 24,1 %, ale verím, že v tom ďalšom programovacom období to bude vynahradené.
Celkový záver hodnotenia rozpočtu Združením miest a obcí Slovenska: "Združenie miest a obcí Slovenska odporúča návrh štátneho rozpočtu na ďalšie legislatívne konanie a odporúča jeho schválenie."
Dámy a páni, ak sme tu kritizovaní za mnohé veci, myslím si, že je nielen právom opozície, aby poukazovali na problémové otázky rozpočtu, je to dokonca povinnosťou opozície, ale pri svojich hodnoteniach by som prosil o triezvy pohľad, o korektný pohľad a o kompetentný pohľad a ja som sa snažil u všetkých veci, ktoré sa dajú dokumentovať, dokumentovať na číslach a hodnotil som to aj ústami iných, ktorých sa to bytostne dotýka, ako je Združenie miest a obcí Slovenska.
Chcem tlmočiť pánovi ministrovi financií aj predsedovi vlády poďakovanie starostov a primátorov za to, že dostáli záväzku a v roku 2016 sa zvyšuje podiel z príjmov z daní fyzických osôb na 70 %, a treba povedať, že bola to práve vláda Ivety Radičovej a minister financií Ivan Mikloš, ktorý obciam a mestám pustil žilou, keď znížil tento podiel zhruba na 65,4 %. Čiže vrátili sme to tam, kde to bolo predtým, zvyšuje sa zamestnanosť, zvyšujú sa platy, rastú príjmy a za toto, že záväzky, ktoré boli dané, ako bolo dokumentované, smerom k roku 2018 budú príjmy obcí a miest takmer dvojnásobné oproti roku 2010.
Patrí tejto vláde vďaka.

Ďakujem za slovo aj za vystúpenie, pán poslanec Raši. No, na rozdiel od svojich predrečníkov musím povedať, že ja považujem vaše vystúpenie za odborné, vecné, konštruktívne a je v diametrálnom rozpore aj voči čistým politikárčením predvolebným, ktoré tu predstavuje opozícia, predovšetkým KDH.
Ak KDH je v hlbokej schizofrénii už dlhšie obdobie, tak ja poukážem na jeden z faktov. Na dnešnej tlačovke zaznelo: "Ak Raši hovorí pravdu o pôsobení pána Faktora, priznáva štvorročné krytie korupcie." Pán Raši na svojej tlačovke, ktorú mal včera, pomenoval iba fakty. Ja som očakával, že KDH na svojej tlačovke zareaguje na vecné podklady, ktoré boli zverejnené, a vyjadrí sa k pôsobeniu svojho experta na zdravotníctvo. Ak dnes niekto hovorí o pôsobení a prepojení a privedení Penty do zdravotníctva, no tak ja vám skúsim dať ako fakty zo životopisu, ktoré sú verejne dostupné na internete, o pánovi Faktorovi.
V čase, keď bolo KDH vo vláde, 2005 - riaditeľ krajskej pobočky Všeobecnej zdravotnej poisťovne. (Reakcia z pléna.) 2005. 2010 - vedúci služobného úradu ministerstva zdravotníctva; 2012 - predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V čase, keď KDH nevládlo, môžme si prečítať, 2007 - 2010 pobočka Dôvera, zdravotná poisťovňa, od 2012 Dôvera.
Páni, ak hľadáte prepojenie a čisté prepojenie v KDH, tak sa pozrite do vlastných radov a uvidíte ho tam úplne jasne. A prestaňte politikárčiť a pozametajte si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)