Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k prebiehajúcej schôdzi v Národnej rade aj k požiadavkám učiteľov.
Zaznelo pred chvíľočkou v rozprave v jednej z faktických poznámok, že všetci tu musíme mať jeden cieľ. Áno, všetci ho musíme mať. A to je kvalitné školstvo na Slovensku. A k tomuto cieľu sa hlásim. Myslím si, že kvalitné školstvo na Slovensku je aj cieľom drvivej väčšiny učiteľov, ktorým aj z tohto miesta chcem poďakovať za prácu, ktorú vykonávajú, lebo ju často vykonávajú v nie ľahkých podmienkach a nie dostatočne finančne ohodnotení, čo jednoznačne treba povedať.
Druhá otázka ale znie, ak budeme hovoriť o požiadavkách, ktoré priniesla Iniciatíva slovenských učiteľov, a v zásade zjednodušene sa dajú zhrnúť do troch bodov, sú to platy, okamžité navýšenie zdrojov a riešenie problémov kreditov v školstve, tak poďme hovoriť o týchto troch veciach, akým spôsobom korešpondujú s naším hlavným cieľom, ktorý je celospoločenský cieľ, kvalita školstva. Všetky tieto tri požiadavky Iniciatívy slovenských učiteľov sú len časťou prostriedkov na to, aby sa zlepšila kvalita slovenského školstva.
Ak dovolíte, ja by som ukázal a predstavil aj niekoľko grafov.
Prvý graf hovorí o vývoji priemernej mzdy pedagogických a nepedagogických zamestnancov v regionálnom školstve v období rokov 2006 až 2015. Vidíte, že za obdobie prvej Ficovej vlády zhruba mzda pedagógov rástla rovnako ako mzda v národnom hospodárstve. V období vlády Ivety Radičovej došlo k zastaveniu tohto rastu a od druhej Ficovej vlády dochádza k roztváraniu nožníc medzi priemernou mzdou pedagogických zamestnancov, či už je to v prenesených kompetenciách, ako aj v originálnych kompetenciách, a len priemernou mzdou v národnom hospodárstve.
Zaznela tu otázka, či treba učiteľov ohodnotiť viacej. Určite, za kvalitnú prácu ich treba ohodnotiť viacej, ale k týmto otázkam sa dostaneme.
Zaznela tu otázka, ako mohli odbory vyjednať podmienky kolektívnej zmluvy, ktoré nenapĺňali podmienky učiteľov. No opätovne chcem ukázať tento graf, ktorý hovorí úplne jednoznačnou rečou. Toto sú platy učiteľov, toto je priemerná mzda v národnom hospodárstve a toto sú platy ostatných zamestnancov. Ak boli požiadavky učiteľov na 7,5-percentný rast mzdy a odbory to vyrokovali, že to bude nielen pre učiteľov 7 % a ostatným nič alebo minimálne, ale že všetkým to budú 4 %, tak ja sa tomu vôbec nečudujem. A za to, že sa vyjednali takéto podmienky, v mene tých, ktorí zarábajú na úrovni v hrubom okolo 500 eur, vždy poviem, že vyjednanie týchto podmienok bolo správne a bolo podľa mňa v tomto jediné možné riešenie.
Môžeme tu hovoriť v súvislosti s rastom platov a skvalitňovaním podmienok aj o ďalších parametroch. Takýto bol vývoj počtu žiakov na slovenských základných školách od roku 2000 do roku 2015. Vidíte v tom zásadný prepad z úrovne zhruba 650-tisíc na úroveň 624-tisíc žiakov. Ak budeme hovoriť o týchto číslach, pokleslo to v tomto období o 130-tisíc žiakov na slovenských školách, pričom financovanie školstva išlo hore aj vďaka priemerným mzdám, aj vďaka ďalším príslušným veciam.
Ak to premením na drobné, tak poviem, že klesli dva dôležité parametre, prvý dôležitý parameter, počet žiakov na triedu, druhý dôležitý parameter, počet žiakov na učiteľa, ktoré majú vytvárať systémové predpoklady na to, že sa zlepší kvalita školstva, lebo učiteľ má viac času na prácu so študentmi a aj viac času na individuálnu prácu. To znamená, malo by sa to prejaviť na kvalite školstva.
Ak hovorím o počte žiakov na triedu, tuto je vývoj počtu žiakov na triedu v sledovanom období od roku 1990 po rok 2015. Začínali sme vo verejných školách zhruba na úrovni 25 žiakov na triedu, dnes sme na úrovni zhruba osemnásť a pol žiaka na jednu triedu. Myslím si, že je to dostatočné vytvorenie systémových prostriedkov a predpokladov na to, aby sa zlepšila kvalita vzdelávania na slovenských školách.
Jeden z ďalších parametrov, ktorý treba, samozrejme, spomenúť, ten ďalší parameter je, koľko nás stojí vzdelávanie jedného žiaka. Ak v roku 2004 na stálo vzdelávanie jedného žiaka niečo pod tisíc eur, dnes v roku 2015, teda na konci roku 2015 sme tu zhruba na úrovni 2-tisíc eur. Ten nárast za obdobie niečo viac ako 10 rokov je vzrast nákladov na vzdelávanie jedného žiaka o 100 %. Teda o 100 % vzrástli náklady na vzdelávanie jedného žiaka a budeme hovoriť, že sa nič nedáva do školstva, Slovensko je jednou čiernou dierou, kde sa peniaze míňajú iba na sifóny. Na týchto číslach je jednoznačne vidieť, že to je absolútna lož a takéto sú reálne čísla zo štatistík, ktoré sa dajú kedykoľvek vyhľadať.
Ak hovorím o kvalite slovenského vzdelávania, tak môžeme hovoriť o sledovaných parametroch, ktoré sú vždy problémom. A zasadal školský výbor, myslím, v roku 2013 alebo roku 2014 k výsledkom hodnotenia v hodnotení PISA. Hodnotenie PISA sa týka žiakov 9. ročníka. Ak budeme hovoriť o parametroch, ktoré dosahovala Slovenská republika v matematickej gramotnosti v roku 2003, bolo 498 bodov a priemer OECD bol 500 bodov, v roku 2012 to bolo 482 bodov, priemer OECD vtedy bol 494 bodov.
Veľmi podobné je to aj pri čitateľskej gramotnosti a pri prírodovednej gramotnosti, kde vidíme pokles kvalitatívnej úrovne vzdelávania. Ak to dám do súvisu, že v tomto období, ktoré korešponduje presne s týmto obdobím, v rokoch 2004 až 2013, vzrástli náklady na vzdelávanie jedného žiaka takmer dvojnásobne a došlo k výraznému prepadu kvalitatívnej úrovne vzdelávania.
Dámy a páni, toto nie je iba otázka peňazí, povedzme si to úplne otvorene, toto nie je iba otázka peňazí, to je aj otázka prístupu. Ak budeme hovoriť o tom, kde vzniká nejakým spôsobom problém a kde sa to začína lámať, zoberme si hodnotenie TIMSS a PIRLS, čo sa týka žiakov mladších, 4. ročníka. Tie výsledky, ktoré sú z rokov 2007 až 2011, ukazujú, dochádza k nárastu bodov zo 496 na 507 v matematike, dochádza k nárastu bodov v prírodných vedách, dochádza k nárastu bodov, a to dokonca k výraznému, v čitateľskej gramotnosti.
Ako je možné, že na prvom stupni základných škôl dokážeme pri rovnakom materiálnom vybavení, pri rovnakom platovom zabezpečení zabezpečovať rast výsledkov, na druhom stupni vzdelávania nám výsledky výrazne, ale výrazne klesajú? Toto nie je len otázka financií, opakujem, treba sa týmto problémom zaoberať hlbšie.
Môžeme hovoriť aj o ďalších veciach, o tom, aké sú podmienky na výchovu a vzdelávanie na Slovensku a či sú alebo nie sú dostatočné tieto podmienky. Ak sa na to budeme pozerať cez makroekonomické čísla, to je percento HDP, ktoré ide do vzdelávania, odpoveď na to bude, jednoznačne podmienky nie sú dostačujúce.
Mám pred sebou správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike v školskom roku 2014/2015, ktorú spracovalo nové vedenie školskej inšpekcie.
Ak budem citovať z tohto materiálu, ktorý nikto nespochybnil na výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, tak potom môžem citovať z oblasti materských škôl. Školy boli vybavené pomerne obsiahlym spektrom učebných pomôcok, je z nich 89 % vrátane digitálnych technológií v poriadku, pozitívne zistenia, vybavenie učebnými pomôckami, didaktickou technikou a ich využívanie vo výchovno-vzdelávacej činnosti. Podčiarknem, pri materských školách je tam aj veta o ich využívaní vo výchovno-vzdelávacej činnosti. Upozorňujem na túto vetu, lebo táto veta sa pri spomínaní iných typov škôl opakovať už nebude.
Ak si zoberieme základné školy, tak sa tam konštatuje, že 16 % kontrolovaných subjektov nebolo zabezpečených primerane materiálnym a technickým vybavením. Je to pri rozpočte regionálneho školstva, ktorý je na úrovni 1,4 mld. – 1,5 mld., nie je tak 400 mil. eur okamžitých investícií. A to hovorím len o základnom školstve. Je to vzorka zhruba 20 až 25 % celkového počtu škôl, ktoré boli v danom kontrolovanom roku kontrolované, čo je podľa mňa reprezentatívna vzorka, pokiaľ by sme hovorili aj o prieskume verejnej mienky alebo akýchkoľvek iných prieskumoch.
Ďalšie tvrdenie. Väčšina z tých kontrolovaných subjektov vytvorila primerané priestorové podmienky a zabezpečila materiálno-technické vybavenie prostriedkami informačno-komunikačných technológií pre rozvíjanie digitálnych zručností žiakov. Napriek tomu rozvíjanie kompetencií žiakov v oblasti informačno-komunikačných technológií dosiahlo na hospitovaných hodinách nevyhovujúcu úroveň. Napriek materiálnemu vybaveniu sa tam konštatuje, že rozvíjanie kompetencií žiakov dosahuje nedostatočnú a nevyhovujúcu úroveň.
Ďalšie tvrdenie z uvedenej správy. Samotní vyučujúci využili možnosť efektívnej interpretácie nového učiva prostredníctvom technológií a interaktívnej tabule na 27 % hodín, ale žiakov do aktívnej činnosti s týmito prostriedkami nezapájali. Dámy a páni, ja som za to, aby sme naliali prostriedky do školstva, ja som za to, aby sme dovybavili všetky školy, ale očakávam, že sa zlepší aj využívanie týchto prostriedkov, lebo ak sa využívajú na 27 % na základných školách, musím jednoznačne konštatovať, je to absolútne nedostatočné.
Môžeme hovoriť o tejto kategórii aj pri kategórii gymnázií, kde sa zaraďuje medzi pozitívne zistenia personálne zabezpečenie procesu výchovy a vzdelávania, negatívne zistenia nevyužívanie didaktickej techniky a prostriedkov informačno-komunikačných technológií vo vyučovaní napriek dobrej vybavenosti škôl.
To znamená, ak je jediný problémový segment, materské školy sú dobre vybavené, gymnáziá sú dobre vybavené, len základné školy sú slabšie vybavené v 16 %, tak sa pýtam, kde treba tých 400 mil. okamžite naliať, lebo sme v čiernej diere a naši žiaci nemajú možnosť sa tak vzdelávať. Problém nie je v týchto prostriedkoch, problém je v spôsobe a rozsahu ich využívania.
Neuspokojivým zistením bola organizácia vyučovania, kde napríklad sa nedodržiava maximálny počet vyučovacích hodín.
Táto správa je všeobecne dostupná a je pomerne rozsiahla, má zhruba stotridsať strán. Každý, kto má záujem, sa môže s ňou oboznámiť.
Dámy a páni, tu sú grafy pre materské školy, kde vidíte, že vybavenosť a podmienky pre výchovu a vzdelávanie sa dosahujú niekde na úrovni 90 % a takisto využívanie týchto prostriedkov na zlepšovanie v kompetencii žiakov je pomerne dobré.
Pozrite si porovnanie to isté, ktoré je pre základné školy. Využitie materiálno-technických prostriedkov je na základných školách diametrálne nižšie, na materských školách s tým problémy nemajú. Porovnajte si to isté, pokiaľ ide o gymnáziá a materské školy, lebo tu je vidieť ten zásadný rozdiel, materské školy s tým problém nemajú a pozrite sa, kde je využívanie techniky a prostriedkov vybavenia na gymnáziách. Toto je ten priepastný rozdiel, ktorý je. A tento priepastný rozdiel hovorí aj o niečom inom ako o chýbajúcich financiách.
Som ochotný diskutovať o tom, že môže tu byť jeden z dôvodov nedostatočné platové ohodnotenie učiteľov, ale ten dôvod nemôže byť 70-percentný a jednoducho riešenie požiadaviek Iniciatívy slovenských učiteľov musí byť o tom, aby sme si seriózne sadli za rokovací stôl, aby sme si pomenovali všetky problémy, ktoré tam sú, aby sme si povedali, či navrhované riešenia, inak požiadavky, Iniciatívy slovenských učiteľov, sú tým nástrojom, ktorý povedie k okamžitému zlepšeniu situácie v slovenskom školstve. Ja osobne sa domnievam, zaznelo to tu niekoľkokrát a zaznelo to aj z vyjadrení predstaviteľov strany SMER, a hlásim sa k tomu, nie je to iba o tomto, Iniciatíva slovenských učiteľov bola zneužitá na politické ciele pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami a mne je toto ľúto, lebo záujem o riešenie podmienok v školstve tu je a sme pripravení ich riešiť, nielen o nich diskutovať.
Ja by som ešte sa dotkol jednej veci, ktorá veľmi často zaznievala v rétorike opozičných politikov. Dali ste peniaze obciam a mestám a tie ich míňajú na chodníky. Dámy a páni, poviem niekoľko čísiel, ktoré budú úplne presné, ktoré sú z účtovníctva, ktoré obce vykazujú ministerstvu financií. A mám tu dve volebné obdobia starostov, roky 2006 až 2010 a roky 2011 až 2014. Vo volebnom období rokov 2006 až 2010 došlo v rokoch 2006, 2007 a 2008 k menšiemu prerozdeleniu finančných prostriedkov, ako to bolo posunuté na obce a mestá, v celkovom objeme 44 mil. eur, ale, zdôrazňujem slovíčko „ale“, v rokoch 2009 a 2010, keď sa končil volebný cyklus starostov, investovali takto naakumulované finančné prostriedky nie vo výške 44 mil. eur, ale vo výške 344 mil. eur do školskej politiky. Celkový rozdiel, ktorý prišiel z rozpočtov obcí a miest do oblasti školstva je za obdobie rokov 2006 až 2010 plus 300 mil. eur. Ešte zaujímavejšie čísla sú tu za obdobie rokov 2011 až 2014, kde ani jeden rok neprišlo k neprerozdeleniu posunutých finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale výdavky obcí a miest kumulatívne za toto štvorročné volebné obdobie boli o 785 mil. eur vyššie, ako im boli poukázané. A tu sa chcem na to opýtať. A poďme hľadať problém spoločne. Ak za štyri roky okrem prostriedkov zo štátneho rozpočtu pritiekli navyše prostriedky z obecných rozpočtov do regionálneho školstva vo výške plus 785 mil. eur, kde sa tieto prostriedky stratili? Mne toto nie je jasné. Existujú tam dve možnosti, buď niekto podvádzal v účtovníctve, pričom ak je to tak, tak to pomenujme a vyčistime tento stav, alebo nie sú pravdivé tvrdenia, ktoré sú prezentované tými, ktorí zvolávajú túto schôdzu a ktorí dali na to podnet. Tu len tieto dve možnosti sú, žiadna iná možnosť nie je.
Ak budem hovoriť o tom, či táto skupina poslancov, ktorá dala podnet na zvolanie schôdze, je oprávnená, kompetentná na to, aby zvolávala túto schôdzu, a hovorí, že my len sľubujeme a keď máme možnosť, tak nerobíme, ja si opätovne pomôžem grafom obdobia rokov 2012 až 2015, kde musím povedať, že v tomto období, kedy bola Radičovej vláda, minister Ivan Mikloš znížil podiel obcí a miest na dani z príjmov fyzických osôb, teda na podielových daniach zo 70,3 na 65,4 %, pričom 40 % týchto finančných prostriedkov je určených v zásade na školstvo, lebo sú to materské školy, školské kluby a všetky ostatné zariadenia. To znamená, že tu začal vznikať jeden z vážnych problémov nedofinancovania regionálneho školstva v oblasti originálnych kompetencií. Ak chcete hľadať otázku na to, kde to začalo vznikať v posledných šiestich rokoch, tak si ukážte jednoducho v zrkadle na seba, lebo pravda je taká, že vy všetci, ktorí dnes zvolávate túto schôdzu, ste hlasovali za zníženie rozpočtov pre originálne kompetencie, ktoré vyplývajú z podielových daní pre obce a mestá. Taká je pravda. (Potlesk.)
A tu posledná vec sa týka toho, keď budeme hovoriť o tom, kto má aké záujmy a kto nemá aké záujmy, bolo niekoľko tunelov do oblasti financií v školstve a boli sme obviňovaní napríklad za to, že sme chceli vyčistiť centrá voľného času, ktoré boli jedným obrovským tunelom.
Chcem ukázať ďalší tunel potenciálny, ktorý sa dá takto vnímať, lebo počet žiakov, teda ktorí boli v centrách voľného času, sa čiastočne presunul do základných umeleckých škôl. Dámy a páni, toto je vývoj počtu žiakov v základných umeleckých školách od roku 1991 po rok 2015 vo verejných školách, zo 76-tisíc na 106-tisíc, v súkromných školách z 0 na 51-tiscí, kde už sme na 57-tisícoch a k tomu prirastá nejakých 6-tisíc detí. Ak povieme, že za toto obdobie je nárast takmer 60 % detí, ktoré potrebujú vzdelávanie v umeleckých odboroch a o tento počet sa to navýšilo a dáme to do kontrastu s tým, ako nám klesol počet žiakov na školách, tak snáď nikto nepochybuje o tom, že ani v tomto vývoji nie je niečo v poriadku a jednoducho aj s týmito nežiaducimi tendenciami musíme niečo robiť.
Dámy a páni, uviedol som len časť faktov, o ktorých sa dá diskutovať. Nikto z nás nemá patent na rozum, ale sme pripravení hľadať riešenia, ktoré okamžite pomôžu riešeniu problémov v školstve. A z tohto miesta prehlasujem, že ešte raz vystúpim v tejto rozprave využijúc svoje oprávnenia spravodajcu a predložím alternatívne uznesenie k tomu uzneseniu, ktoré je súčasťou predloženej správy. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
